1. TOXICKÉ VLASTNOSTI SPLODÍN HORENIA NA ŽIVÉ ORGANIZMY A
ČLOVEKA, KTORÉ SA UVOĽŇUJÚ PRI POŽIAROCH, VÝBUCHOCH A
EXPLÓZIÁCH
Bc. Alžbeta HUSOVSKÁ
Abstrakt
Pri požiaroch, výbuchoch a explóziách sa uvoľňuje množstvo látok, ktoré bezprostredne
ohrozuje tak zasahujúce záchranné zložky, ako aj obyčajných ľudí, ktorý sa pohybujú v pásme
ohrozenia. Prostredie je horúce, nebezpečné a plné rôznych produktov anorganického či
organického pôvodu, často spojené s veľkou toxicitou. To všetko negatívne pôsobí nielen na
zdravie a život človeka, ale aj na majetok a životné prostredie.
Cieľom práce je oboznámiť čitateľa zo základnými pojmami, ktoré sa tejto
problematiky týkajú a na konkrétnych príkladoch demonštrovať, ako dané látky pôsobia a na
čo si pri nich dávať pozor.
Kľúčové slová: Splodiny horenia. ISO 13344:2004. Asxyfanty. Iritanty
1 Základné pojmy
Počiatočná kapitola sa venuje vysvetlenie základných pojmov, ktoré budú v práci
použité.
1.1 Splodiny horenia
Pri požiari môžu horieť spoločne toxické aj netoxické materiály a pritom vznikajú
splodiny horenia, ktorých množstvo je závislé od chemického zloženia a množstva horľaviny,
teploty, výmeny plynov a iných parametrov, ktoré sťažujú určenie splodín horenia pri
konkrétnom požiari. Množstvo a zloženie splodín horenia môžeme určovať len orientačne [5].
Splodiny horenia môžu byť [5]:
• pevné (uhlík, popolček a pod.),

2. • plynné (oxid uhličitý, vodná para, dusík, a pod.).
Ak existuje rozdiel tlaku medzi dvoma miestami vo vnútri objektu, splodiny horenia sa
pohybujú.
Faktory, ktoré ovplyvňujú pohyb splodín:
• tepla vznikajúceho pri požiari,
• rozdielu teplôt vo vnútri a mimo objektu,
• vykurovacieho a vetracieho systému v budove,
• tlakového rozdielu vytváraného vetrom,
• netesnosti konštrukcií objektu ako okná, dvere,
• druh, množstvo a rýchlosť odhorievania horľavých látok,
• teplota splodín horenia (s rastúcou teplotou v uzavretých priestoroch rastie tlak a
objem plynov),
• rozdiel teploty vo vnútri objektu a teploty vonkajšieho vzduchu (s rastúcou výškou
objektu a rastúcou teplotou plynov sa zvyšuje tzv. komínový účinok),
• smer a rýchlosť vetra (cez otvory v objekte),
• geometrické pomery (veľkosť a výška) priestoru [5].
1.2 Otrava (intoxikácia)
Intoxikácia je také pôsobenie toxickej látky, ktorá vyvolá reakciu organizmu, kedy
poškodenie môže byť dočasné, trvalé alebo vedie k smrti [3, 11].
Poznáme :
a) akútnu otravu: vyvolá okamžitú odpoveď organizmu. V hasičskej praxi sa
vyskytuje častejšie ako chronická,
b) chronickú otravu : dlhodobé pôsobenie menších dávok toxickej látky,
napríklad pri práci dlhodobej práci s nebezpečnými chemikáliami [2].
Účinok toxickej látky na človeka či jeho okolie závisí od [2, 11] :
a) veľkosti dávky,
b) dĺžky a doby pôsobenia,
c) počiatočného zdravotného stavu organizmu a jeho trénovanosti.

3. 1.3 Jed (toxikum)
Jed je organická alebo anorganická zlúčenina, ktorá i v malom množstve po vniknutiu
do organizmu vyvoláva chorobné príznaky - otravu. Smrteľná dávka je u každej zlúčeniny iná
[12]. Na obrázku 1 vidíme symbol používaný pre jedy (toxické látky).
Obrázok 1 Symbol jedov [12]
1.4 Triedy nebezpečnosti toxikologického kódovacieho systému
Pri triedení doposiaľ známych látok podľa ich toxických vlastností a účinkov na ľudský
organizmus, bol vypracovaný tzv. toxikologický kódovací systém (TCS). Ten delí látky do 7
tried nebezpečnosti, tak ako nám to znázorňuje tabuľka 1. Začína od triedy 0, ale ďalšie sú už
označené písmenami od A po F [2, 3].
Tabuľka 1 Triedy nebezpečnosti látok [2]
Označenie
triedy
Stupeň nebezpečnosti Príklad
0 Látka prakticky bez nebezpečenstva Voda, Dusík, Kyslík, Hélium
A Látka veľmi slabo nebezpečná Metán, Etanol, CO2
B Látka slabo nebezpečná Amoniak, Kyselina
fosforečná
C Látka stredne nebezpečná Oxid siričitý, Sírouhlík
D Látka silne nebezpečná Kyanid draselný, Chlór
E Látka veľmi silne nebezpečná Kyanovodík, Fosgén

4. F Látka mimoriadne nebezpečná Tetrakarbonyl niklu,
Tetraetylfosfát
Toxikologická literatúra často uvádza na určenie toxicity určitej látky dve veľké
písmená ako napríklad BC, DB a podobne. Prvé písmeno označuje triedu akútnej otravy – čo je
dôležitejšie pre hasiča, pretože je to pôsobenie okamžité a druhé nebezpečenstvo je chronické,
ktoré sa prejavuje pri dlhodobom účinku [2, 11].
1.5 NOAEL a LOAEL
NOAEL je úroveň, pri ktorej neboli identifikované žiadne pozorované nepriaznivé
účinky a slúži pre určenie tolerovateľného denného príjmu pre nepracovné prostredie. LOAEL
je najnižšia úroveň pozorovaného nepriaznivého účinku [7].
Okrem NOAEL a LOAEL je niekedy uvádzaná aj hodnota NOEL najvyššej dávky
(úrovne expozície), pri ktorej nie je pozorovaný žiadny účinok na štatisticky významnej úrovni
v porovnaní s kontrolnou skupinou, ktorá je dôležitá pre určenie expozičných limitov.
Kde nie je možné odvodiť NOAEL alebo LOAEL (akútna toxicita, rozožieravosť a
podráždenie) na základe výsledkov testov, používa sa LD50 (stredná smrteľná dávka) alebo
LC50 (stredná smrteľná koncentrácia) [5].
1.6 Letantná koncentrácia a letantná dávka
Je smrteľná koncentrácia a smrteľná dávka určitej látky. Určuje sa v laboratóriách na
myšiach alebo muchách. Koncentrácia (alebo dávka) látky, pri ktorej polovica živočíchov
uhynie ( používa sa 100 myší alebo 1000 múch na jedno stanovenie), sa označuje symbolom
LC50 (LD50). K tomuto údaju sa do zátvorky udáva doba spôsob aplikácie hasiva [1].
1.7 ISO 13344:2004 - Estimation of the lethal toxic potency of fire
effluents
ISO 13344:2004 je medzinárodná právna norma, ktorá hovorí o toxicite splodín horenia
a môže byť odhadnutá postupom, ktorý sa v norme uvádza. Metódy výpočtu toxicity v podstate
využívajú sumu pomerov koncentrácii splodín horenia k známym koncentráciám, ktoré

5. zapríčinia inkapacitáciu alebo úmrtie osôb počas definovaného času. Rovnica (1) poskytuje
vzorový príklad uvedený v norme.
(1)
kde:
FED frakčná efektívna dávka (-)
m, b koeficienty vyjadrujúce synergický efekt vzájomného pôsobenia CO a CO2 (-)
[CO], [CO2], [O2], [HCN], [HCl], [HBr]: koncentrácie uvedených plynov v splodinách
horenia (ppm, resp. obj. %)
LC50O2, LC50HCN, LC50HCl, LC50HBr: koncentrácie uvedených plynov, ktoré spôsobia
usmrtenie polovice osôb počas stanoveného času expozície (väčšinou 30
minút) (ppm, resp. obj. %)
Výsledok je počet frakčných efektívnych dávok, kde FED 1 znamená, že zmes plynov
dosahuje koncentráciu LC50 pre zvolený čas expozície. Samozrejme, nie je možné zahrnúť
všetky splodiny horenia.
2 Dominantné produkty požiaru a ich toxické vlastnosti
Z toxikologického hľadiska sa za hlavné splodiny horenia považujú predovšetkým
asfyxanty (CO, kyanovodík a CO2 s koncentráciou nad 5 obj. %) a iritanty (akroleín,
formaldehyd, halogénvodíky a oxidy dusíka).
Z hľadiska posúdenia procesu horenia látky so všeobecným chemickým vzorcom
CxHyOz považujeme za hlavné splodiny horenia predovšetkým: CO, CO2, H2O, CxHy a CxHyOz
[1].
2.1 Asfyxanty
a) Oxid uhličitý CO2 – trieda toxicity BA [2, 3]:
• vzniká dokonalým spaľovaním uhlíkatých látok a ako produkt metabolizmu

6. živočíchov,
• bezfarebný plyn, slabo kyslého zápachu, ťažší ako vzduch,
• hromadí sa v spodných častiach miestnosti, v pivniciach, jaskyniach, studniach...,
• dobre rozpustný vo vode,
• nepodporuje horenie látok (s výnimkou kovov),
• ľahko skvapalniteľný a pri rýchlom vyparovaní sa ochladzuje a mení na tuhú látku -
suchý ľad. Ten pri styku s pokožkou spôsobuje popáleniny,
• v bežnom slova zmysle nie je jedovatý. Koncentráciu 1% CO2 vo vzduchu človek
znesie bez následkov, pri 2% koncentrácii sa prehlbuje dýchanie. Nebezpečné sú až
vyššie koncentrácie ako 3-5%, ktoré sú nebezpečné po polhodinovom pobyte. 7-10%
koncentrácie spôsobujú rýchlu stratu vedomia a smrť.
b) Oxid uhoľnatý CO – trieda toxicity D B [2, 3, 9]:
Obrázok 2 Molekula oxidu uhoľnatého[9]
• veľmi jedovatý plyn, ktorého hlavným účinkom je blokáda krvného farbiva -
karboxyhemoglobinu a tým dochádza k duseniu,
• vzniká pri nedokonalom spaľovaní uhlíka,
• plyn bez farby a zápachu, prudko jedovatý,
• nachádza sa v svietiplyne, generátorovom, vodnom plyne a taktiež v sopečných
plynoch,
• ľahší ako vzduch, vo vode málo rozpustný,
• nepodporuje horenie, sám je však horľavý a v zmesi so vzduchom exploduje,
• na vzduchu sa vznecuje a pri teplotách nižších ako 700 ºC zhorí na CO2,
(2)
• pri otravách sa objavujú zrakové a sluchové problémy, žalúdočná nevoľnosť, zvracanie,

7. bolesti brucha,
• vzhľadom k častému výskytu CO v priemyselných plynoch pripadá asi polovica
priemyselných otráv práve na tento plyn.
Tabuľka 2 R- a S-vety používané pri oxide uhoľnatom [19]
R-vety R12, R26, R48/23, R61
S-vety S45, R53
Tabuľka 3 Vzájomný vzťah CO a CO2 v závislosti na teplote [2]
Teplota horenia
[ºC]
CO2 CO
[objem.%]
450 98,0 2,0
600 77,0 23,0
650 61,5 38,5
700 42,3 57,7
750 24,7 75,3
800 6,0 94,0
900 2,0 98,0
1000 0,7 99,3
c) Kyanovodík HCN – trieda toxicity E B [2, 3, 8]:
Obrázok 3 Molekula kyanovodíka [8]
• bezfarebná, omamná kvapalina s nízkym bodom varu, ktorá vonia po horkých
mandliach,
• vo vodnom roztoku slabo disociuje

8. (3)
• základným účinkom CN- je blokáda pokožkového dýchania,
• akútna otrava sa prejavuje bolesťami hlavy, nevoľnosťou, zvracaním, zrýchleným
dychom alebo stratou vedomia,
• využíva sa v organickej syntéze, v chemickej analýze, ako pesticíd, bojový plyn, pri
vykonávaní trestu smrti v plynových komorách.
Tabuľka 4 R- a S-vety používané pri kyanide [18]
R-vety R12, R26, R50/53
S-vety (S1/2), S7/9, S16, S36/37, S38, S45, S60, S61
2.2 Iritanty
a) Akroleín C3H4O (Akrylaldehyd / Prop-2-enal) [14]:
Obrázok 4 Molekula akroleínu [14]
• najjednoduchší nenasýtený aldehyd, ktorý má formu bezfarebnej až žltej kvapaliny,
• má ostrý, štipľavý a nepríjemný zápach podobný prepálenému tuku,
• používa sa na výrobu polyuretánu, propylenglykolu, kyseliny akrylovej a glycerolu,
• počas 1.svetovej vojny bol použitý aj ako bojová zbraň (dnes je zakázaný),
• prudko dráždi pľúca a spôsobuje slzenie, na koži dokáže spôsobiť ťažké poleptanie,
• koncentrácia 2 ppm je bezprostredne škodlivá,
• jeho protijedy sú N-acetylcystein a mesna.
Tabuľka 5 R- a S-vety používané pri akroleíne [14]
R-vety R11, R24/25, R26, R34, R50

9. S-vety S23, S26, S28, S36/37/39, S45, S61
b) Formaldehyd H2CO (Metanál / Paraform) [4,13] :
Obrázok 5 Molekula formaldehydu [13]
• bezfarebný plyn,
• plynný formaldehyd môže vstupovať do tela inhalačne alebo kontaktom s kožou
či očami. Orálna expozícia je možná iba pri vodnom roztoku formaldehydu alebo
kontaminovanou stravou, v pľúcach sa formaldehyd ľahko vstrebáva,
• v minulosti bol používaný do zubných plomb,
• akútne vystavenie malým dávkam vyvoláva bolesti hlavy a zápal nosnej sliznice, vyššie
koncentrácie už spôsobujú respiračné problémy a vážne podráždenie slizníc. U citlivých
ľudí môže byť vyvolaná aj astma,
• chronické vystavenie spôsobuje zápal priedušiek, možná straty zraku,
• v tele sa premieňa na kyselinu mravenčiu a tá zvyšuje kyslosť krvi. Tým dochádza
k dýchavičnosti, zníženiu telesnej teploty, kóme a v závažných prípadoch k smrti,
• smrteľná koncentrácia 60 - 125 mg/m3,
• podľa organizácie IARC- „International Agency for Research on Cancer“ je to
preukázaný karcinogén skupiny 1, ale pravdepodobný karcinogén skupiny 2A – jeho
inhalácie spôsobujú nádory nosa a nosohlana,
• má mutagénne účinky,
• najväčšími zdrojmi znečistenia ovzdušia formaldehydom sú exhaláty z automobilovej,
lodnej a leteckej dopravy, ďalej spracovanie ropy, chemický a hutnícky priemysel,
vytápanie budov, spaľovanie odpadov...

10. Tabuľka 6 R- a S-vety používané pri formaldehyde [13]
R-vety R23/24/25, R34, R40, R43
S-vety S1/2, S26, S36/37/39, S45, S51
c) Chlorovodík HCl - trieda toxicity C C [2, 3,15]:
• nehorľavý, bezfarebný, silne toxický plyn s ostrých a dráždivým zápachom,
• plynný HCl reaguje s kovmi za vzniku výbušného vodíka, s fluórom za vzniku
plameňa,
• plynný HCl je látka toxická a má silné dráždivé účinky,
• pri akútnom účinku sa prejavuje kašeľ, dusenie, horúčka,
• chronické pôsobenie zle vplýva na dýchacie orgány, často sa objavuje krvácanie z nosa,
trpí koža a chrup
• koncentrácia 5 ppm ľahko dráždi (1 ppm = 1,47 mg.m-3), pri 10-50 ppm je práca ešte
možná, ale problémová pri a 50-100 ppm nie možné pracovať.
Tabuľka 7 R- a S-vety používané pri chlorovodíku [15]
R-vety R23, R35
S-vety S1/2, S9, S26, S36/37/39, S45
d) Oxid dusnatý NO – trieda toxicity D B [2, 3,16]:
• bezfarebný plyn, ktorý je produktom zlučovania dusíka s kyslíkom pri vysokej teplote,
• má vplyv na centrálnu nervovú sústavu, čo sa prejaví slabosťami, závratmi, zvracaním,
ospalosťou či bolesťami hlavy,
• pri styku so vzduchom ľahko oxiduje na hnedé pary oxidu dusičitého NO2. Ich
toxikologické účinky sa spoločne zaraďujú do popisov skupiny nitróznych plynov
NOX.
Tabuľka 8 R- a S-vety používané pri oxide dusnom [16]
R-vety R26, R34
S-vety S1, S9, S26, S36, S45
e) Oxid dusičitý NO2 – trieda toxicity D B [2, 3,17]:

11. • červenohnedá kvapalina s nízkym bodom varu,
• rozpúšťa sa vo vode za vzniku kyseliny dusičnej HNO3
(4)
(5)
(6)
• príznaky otravy oxidom sú : pokles krvného tlaku, hustnutie krvi, problémy s
dýchaním, ktoré vyúsťujú do edému pľúc a konečným štádiom je smrť,
• pri dlhodobom pôsobení dochádza k zápalu očných spojiviek, nosohltanu a priedušiek a
k poškodeniu zubov,
• koncentrácia 10-20 ppm slabo dráždi po určitej dobe (1 ppm = 1,88 mg.m-3), 60 ppm
dráždi ihneď, 100-150 ppm je životu nebezpečné a 300 ppm vyvoláva ihneď silný kašeľ
a vedie k veľkému ohrozeniu života [2, 3].
Tabuľka 9 R- a S-vety používané pri oxide dusičnatom [17]
R-vety R26, R34
S-vety S1/2, S9, S26, S28,S36/37/39, S45
Záver
Pre hasičov je veľmi dôležité poznať aké účinky majú splodiny horenia, lebo často
ich to delí od života alebo smrti. Podľa štatistík a odbornej literatúry sú splodiny horenia
zodpovedné za 30 až 90 % strát na ľudských životoch v podmienkach požiaru. Okrem
priameho toxického pôsobenia na živé organizmy tiež znižujú koncentráciu kyslíka v
zasiahnutom priestore, dráždia senzorický aparát a znižujú viditeľnosť, čím predlžujú pobyt
osôb v ohrozenom priestore a môžu byť príčinou vzniku paniky a pádov.
Ciele práce, oboznámenie sa zo základnými pojmami a konkrétne príklady látok, ktoré
produkujú toxické splodiny horenia, boli v stručnosti splnené a ponúkajú základný prehľad čo

12. je u ktorej látky nebezpečné (aké koncentrácie), aké sú prejavy otravy u človeka a ako sa pred
jej účinkami chrániť.

13. Použitá literatúra
[1] BALOG, K., ZAPLETALOVÁ – BARTLOVÁ, I. 1998. Základy toxikologie. Ostrava:
SPBI, 1998. 107 s. ISBN 80-86111-29-6.
[2] ORLÍKOVÁ K., ŠTROCH P.,1999: Chémie procesu hoření, s.56-73. ISBN 80-86111-39-3
[3] JANÁSEK.D., POTOČEK.D., SVETLÍK.J., Nebezpečné látky, Žilina, 2004, s.72-83,
s.101, ISBN 80-8070-243-8
[4] Buducnoust bez jedů [on line]. [cit. 2010-11-07]. Dostupné na: http://
www.bezjedu.arnika.org/chemicke-latky/formaldehyd
[5] Firecontrol [on line]. [cit. 2010-11-07]. Dostupné na: http://www.firecontrol.sk/poziar
[6] MERCK CHEMICALS-Slovakia [on line]. [cit. 2010-11-07 ]. Dostupné na: http:/
/www.merck-chemicals.sk/ozna%C4%8Denia-%C5%A1pecifickeho-rizika-r-vety/
c_Tx2b.s1LQ0MAAAEWVOYfVhTo?back=true
[7] Slovenská agentúra životného prostredia [on line]. [cit. 2010-11-07]. Dostupné na: http://
www.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/ERA/met_pokyn/hodnoteniezr.html
[8] WIKIPEDIE – Otevřená encyklopedie [on line]. [cit. 2009-04-13 ]. Dostupné na: http://
cs.wikipedia.org/wiki/Kyanovod%C3%ADk
[9] WIKIPEDIE – Otevřená encyklopedie [on line]. [cit. 2009-04-13 ]. Dostupné na: http://
cs.wikipedia.org/wiki/Oxid_uhelnat%C3%BD
[10] WIKIPEDIE – Otevřená encyklopedie [on line]. [cit. 2010-11-07]. Dostupné na: http://
cs.wikipedia.org/wiki/Smrteln%C3%A1_d%C3%A1vka
[11] WIKIPÉDIA – Slobodná encyklopédia [on line]. [cit. 2009-04-13 ]. Dostupné na: http://
sk.wikipedia.org/wiki/Intoxik%C3%A1cia
[12] WIKIPÉDIA – Slobodná encyklopédia [on line]. [cit. 2009-04-13 ]. Dostupné na: http://
sk.wikipedia.org/wiki/Jed
[13] WIKIPEDIA – The Free Encyclopedia [on line]. [cit. 2010-11-07]. Dostupné na: http://
en.wikipedia.org/wiki/Formaldehyde
[14] WIKIPEDIA – The Free Encyclopedia [on line]. [cit. 2010-11-07]. Dostupné na: http://
en.wikipedia.org/wiki/Acrolein
[15] WIKIPEDIA – The Free Encyclopedia [on line]. [cit. 2010-11-07]. Dostupné na: http://
en.wikipedia.org/wiki/Hydrogen_chloride
[16] WIKIPEDIA – The Free Encyclopedia [on line]. [cit. 2010-11-07]. Dostupné na: http://
en.wikipedia.org/wiki/Nitric_oxide

14. [17] WIKIPEDIA – The Free Encyclopedia [on line]. [cit. 2010-11-07]. Dostupné na: http://
en.wikipedia.org/wiki/Nitrogen_dioxide
[18] WIKIPEDIA – The Free Encyclopedia [on line]. [cit. 2010-11-07]. Dostupné na: http://
en.wikipedia.org/wiki/Hydrogen_cyanide
[19] WIKIPEDIA – The Free Encyclopedia [on line]. [cit. 2010-11-07]. Dostupné na: http://
en.wikipedia.org/wiki/Carbon_monoxide

15. Príloha
Označenia špecifického rizika (R-vety použité v práci)
R 11 Veľmi horľavý.
R 12 Mimoriadne horľavý.
R 23 Jedovatý pri vdýchnutí.
R 26 Veľmi jedovatý pri vdýchnutí.
R 34 Spôsobuje popáleniny/poleptanie.
R 35 Spôsobuje silné popáleniny/poleptanie.
R 40 Možnosť karcinogénneho účinku.
R 43 Môže spôsobiť senzibilizáciu pri kontakte s pokožkou.
R 50 Veľmi jedovatý pre vodné organizmy.
R 61 Môže spôsobiť poškodenie nenarodeného dieťaťa.
Kombinácie R-viet použitých v práci
R 23/24/25 Jedovatý pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití.
R 24/25 Jedovatý pri kontakte s pokožkou a po požití.
R 48/23
Jedovatý, nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia dlhodobou
expozíciou vdýchnutím.
R 50/53
Veľmi jedovatý pre vodné organizmy, môže spôsobiť dlhodobé nepriaznivé
účinky vo vodnej zložke životného prostredia.
Bezpečnostné informácie (S-vety použité v práci)
S 1 Uchovávajte uzamknuté.
S 9 Uchovávajte nádobu na dobre vetranom mieste.
S 16 Uchovávajte mimo dosahu zdrojov zapálenia - Zákaz fajčenia.
S 23 Nevdychujte plyn/dym/pary/aerosóly (vhodné slová špecifikuje výrobca)
S 26
V prípade kontaktu s očami je potrebné ihneď ich vymyť s veľkým množstvom
vody a vyhľadať lekársku pomoc.
S 28
Po kontakte s pokožkou je potrebné ju umyť veľkým množstvom ... (špecifikuje
výrobca).
S 36 Noste vhodný ochranný odev.
S 38 V prípade nedostatočného vetrania použite vhodný respirátor.
S 45
V prípade nehody alebo ak sa necítite dobre, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc
(ak je to možné, ukážte označenie látky alebo prípravku).
S 51 Používajte len na dobre vetranom mieste.
S 53 Zabráňte expozícii - pred použitím sa oboznámte so špeciálnymi inštrukciami.
S 60 Tento materiál a príslušná nádoba musia byť zneškodnené ako nebezpečný odpad.
S 61
Zabráňte uvoľneniu do životného prostredia. Oboznámte sa so špeciálnymi
inštrukciami / kartou bezpečnostných údajov.
Kombinácie S-viet použitých v práci
S 1/2 Uchovávajte uzamknuté a mimo dosahu detí.
S 7/9 Uchovávajte nádobu tesne uzavretú a na dobre vetranom mieste.
S 36/37 Noste vhodný ochranný odev a rukavice.
S 36/37/39 Noste vhodný ochranný odev, rukavice a ochranu očí a tváre.