POETRY

1. AŽ DOSPEJEME
načúvam tichu
dvadsiatich rokov
vejúcich ku mne dážď
vlažiaci tvár
raz možno
dospejeme ku vzkrieseniu
bez váhy dlaní
na bedrách
a potom bude
skutočnosť skutočnejšia
prvého dňa lesku zreníc
s príchuťou
prijímania stôp spánku
z nedospelých úst..
luďo©jordan