prophet visionary

1. zpočiatku si bola slovom,
TVOJE SLZY
z diaľky si ma oslovila
a ja som ti riekol milá
slovom z úst
som sa stal telom
čo ťa ráno objať smelo
križovaný duchom privieraný čas
pás na bedrách bol mi rúchom
tichým sbohom bez trblietavých rias
púhym slovom to novorodenci
odlietajú z nás
čo mu verím
stúpa hore perejami
do spojenia medzi nami piesne nesú krátko
duchom viery z padlej nehy chlad neslobodná výjsť
už nie si dievčatko slasťou hánky hrýzť
mémom kódu
telom, ktoré si mi dala mladá žena snáď bez hraníc ťa nútil
a do vesmíru rozosiala oddávať sa smrti
prach a vodu,.. labuť veční očiam
dych perutí telu každé ráno mení
klimbá po stáročia od teba ten bozk
nad krajinu bielu stačí mi tak málo
ano šepkám ano !
luďo©jordan

2. luďo©jordan
štvrtá dimenzia!? v koľkých polohách sa my ľudia nachádzame?
sme predsa jedinou štvrtou dimenziou priestoru
navádzam ťa práve a len preto na svoju vlnu
život sa nemazlí a rozdáva ti rany, ale ty ležmo na zemi
prijímajúc údery, zostávaš sebou - nemeníš
čo môže len smrť zmeniť, stále je v tebe to dieťa
tak násilne voľakedy oddelené od maminho tela
nosíš v sebe cit, bod nehy, ten štvrtý pilier života
ako spirituálno v mysli, pomocná realita, dievčatko v šatočkách,
ešte v dňoch predškolských školáčka, letiaca s vetrom o závod,
s rozoviatymi copákmi, dievča, ktoré rozlíši svoje a chlapecké telo,
dorastá do milenky, ženy a matky, chúli sa do seba intímnym ja,
potlačeným požiadavkami iných, ostávaš vo mne tak neskonale krásna
osobnosť neušetrená kopancov, hostia zo všetkých najvzácnejšia,
túžiaca po láske, cit v dimenzii priestoru, nosíš v sebe miesto pre ľudstvo,
nie si nehostinným vesmírom ale domovinou vo mne, hebkou a príjemnou,
vystlanou materinskou láskou, prevoňanou dievčenskými snami,