1. Vznik a vývoj písma na území Veľkomoravskej ríše
1.Vznik a vývoj písma
Písmo vzniklo a vyvíjalo sa z prirodzenej ľudskej potreby pre trvalejšie zachovanie hovorenej reči,
rôznych informácii, pre ľudí z rôzneho hľadiska dôležitých. Vzniká a vyvíja sa v rôznych častiach
Zeme, rôznych kultúrach, pod rôznymi vplyvmi nerovnako. Preto môžeme vývoj písma skúmať z
rôznych hľadísk.
1. z hľadiska vývojového stromu jednotlivých písiem
2. z hľadiska typu písma
Prvé uvedené hľadisko tzv. vývojového stromu je súhrnom všetkých foriem a druhov písma, ktoré sa
počas jeho vývoja objavujú na všetkých kontinentoch a vo všetkých kultúrach. Stručné načrtnutie by
bolo veľmi obsiahle. Keďže nie je témou mojej práce, dovolím si nezaoberať sa ním, aj keď je to téma
nepochybne zaujímavá a poučná.
Z hľadiska typu písma môžeme jednoducho načrtnúť jeho vývoj v poradí piktografické, logografické,
slabičné a hláskové. Tu je treba pripomenúť, že odborníci, skúmajúci vývoj písma sa rozchádzajú v
stanovení definície pojmu písmo a v tomto dôsledku i v určení obdobia, v ktorom sa prvé písmo
objavilo. Väčšina sa zhoduje v uznaní piktogramu ako prvej formy písma, podávajúceho určitú správu,
informáciu, i keď forma obrázkov, vrytých do predmetov, či prírodných útvarov sa objavuje už skôr.
Okolo roku 3500 pred n. l. sa v Mezopotámii a na Strednom východe objavuje prvé jednoduché
písmo vo forme obrázkov, vyjadrujúcich slová, či celé vety. Nazývajú sa piktogramy a v súčasnosti sa
používajú ako doplnok písaného textu. Logografické, v širšom zmysle logofonetické písmo je pojem,
označujúci typ písma, kde obrázok, alebo nejaký náhodný znak označuje význam slova, alebo
morfémy, či zvuku. Do tejto skupiny patria staršie fázy písiem niektorých veľkých civilizácií ako
egyptská, sumerská, čínska a iné. Patrí sem aj pojem hieroglyfické písmo, teda písmo, ktoré si
zachováva aspoň sčasti obrázkovú podobu. Do dnešnej doby si logografickú formu zachovalo len
čínske písmo. Postupným vývojom sa mení písmo v zmysle skracovania znakov, čo znamená, že sa
najprv jedným znakom označujú slabiky, tzv. slabičné písmo, neskôr hlásky, tzv. hláskové písmo.
2. Historické pozadie vývoja písma v Čechách
2.1. Veľkomoravská ríša
V 8.storočí pred n. l. dochádza k zjednoteniu slovanských kmeňov na území Moravy a Slovenska. K
moci sa dostáva silná dynastia Mojmírovcov. V čele zjednotenej Moravy stojí Mojmír I. a súčasne sa z
písomných prameňov dozvedáme informáciu o nitrianskom kniežati Pribinovi, ktorému arcibiskup
Adalram vysvätil kostol. Tento nevinný akt salzburgského arcibiskupa pochopil Mojmír I. ako hrozbu

2. zo strany Franskej ríše, čo viedlo k vojenskému sporu a vyhnaniu Pribinu. Okolo roku 830 dochádza k
zjednoteniu Moravy a Nitrianska, čo je považované za základ budúcej Veľkej Moravy.
Asi v roku 846 sa ujíma vlády Rastislav. Bol to schopný, rozhľadený vládca a na udržanie poriadku a
moci v krajine zvolil vybudovanie kresťanskej organizácie, ktorá by mu v tomto zámere pomohla. Po
počiatočných neúspešných pokusoch požiadal o pomoc v roku 862 byzantského cisára Michala III. V
roku 863 posiela cisár na veľkú Moravu solúnskych bratov Konštantína Filozofa a opáta Metoda, aby
hlásali slovo božie v slovanskom jazyku. Táto skutočnosť sa ukázala prospešná nielen z politického
hľadiska, ale najmä v oblasti rozvoja kultúry a vzdelanosti a v prvom rade prispela k rozvoju a
napredovaniu vo vývoji písma na našom území. konkrétne sa vrátim k tejto problematike v ďalšej
časti mojej práce. Pokračovať budem náčrtom historických udalostí, ktoré vývoj písma ovplyvnili. po
páde Rastislava sa moci ujíma knieža Svätopluk. V čase jeho vlády dosiahla Veľkomoravská ríša
rozmach vo všetkých smeroch. Ekonomicky, politicky, kultúrne i spoločensky rástla. Svätopluk rozšíril
územie, český knieža Bořivoj uznáva Svätoplukovu zvrchovanú moc. Veľká Morava sa stáva dobre
organizovaným feudálnym štátom. Čo však Svätopluk svojou rozvážnosťou a prirodzeným talentom
vybudoval, nepodarilo sa udržať jeho synom po otcovej smrti. Ich nesúdržnosť a ľahkovážna
súrodenecká rivalita spôsobujú úpadok a postupný rozpad dovtedy prosperujúcej ríše. Na troskách
Veľkej Moravy sa postupne formuje niekoľko nových územnosprávnych jednotiek. Nepochybne v
tomto období dochádza práve k počiatočnému formovaniu Českého štátu v čele so silným rodom
Přemyslovcov.
3. Jazyk
3.1. Staroslovienčina a praslovančina
Staroslovienčina je považovaná za najstarší slovanský spisovný jazyk. Vznikla z macedónskeho
nárečia, používaného v okolí Solúna práve v období príchodu Cyrila a Metoda na naše územie. Vzniku
staroslovienčiny predchádza praslovančina, jazyk z ktorého sa vyvinuli všetky slovanské jazyky. Keďže
o nej neexistujú žiadne dokumenty, je iba rekonštruovaná. To znamená, že bola porovnávaná s inými
indoeurópskymi jazykmi a celý priebeh a postupný vývoj je rekonštrukciou. Konkrétne zmeny
dochádzali pri zámene niektorých hlások. Napríklad zmena spoluhlások k, g, ch sa pred samohláskami
i, e menia na č, ž, š. Dochádza k zmäkčovaniu hlások. Tento jav nazývame aj tzv. prvá palatalizácia.
Praslovančina je známa väčším množstvom samohlások, dokonca sa v nej vyskytujú rôzne špecifické
samohlásky, ktoré časom zanikli a v dnešných slovanských jazykoch už sa nevyskytujú. Špecifické sú
napríklad:
dvojhlásky typu ai, oi, ei, am, om, em, alebo dvojhlásky staršieho typu, ktoré vznikli spojením
spoluhlásky a samohlásky ar, or, er, al, ol, el - tie počas vývinu praslovančiny všetky zanikli
redukované samohlásky, nazývané jery, zanikli zhruba medzi 10. a 13. storočím.

3. nosové samohlásky - vznikli v praslovančine, zanikajú okolo 10.-11. storočia, o ich existencii svedčia
niektoré slovanské jazyky, kde sa zachovali dodnes (poľský jazyk, macedónske a severné slovinské
nárečia)
samohláska ě - tzv. jať, to, že bola samostatnou samohláskou, potvrdili písma ako cyrilika, hlaholika i
staroslovienske písmo.
Staroslovienčina sa vyvinula ako juhoslovanská vetva praslovančiny. Dnes už o nej hovoríme ako o
mŕtvom jazyku, to znamená, že v súčasnosti sa nepoužíva. Ako živý jazyk fungovala v období medzi 9.
a 11. storočím na území Veľkomoravskej ríše, Bulharska, Chorvátska a Srbska.
V súčasnosti sa zriedka používa v niektorých krajinách ako bohoslužobný jazyk. Táto skutočnosť je v
podstate zdôvodniteľná faktom, že Cyril a Metod boli vlastne duchovní a zároveň priniesli do našich
končín i jazyk a písmo. Prvé diela, vznikajúce v staroslovienčine boli liturgické texty, preklady písma,
cirkevných zákonov a iné cirkevné diela.
4. Písmo
4.1. Hlaholika
Tvorcom prvej grafickej podoby staroslovienskeho jazyka je sv. Konštantín (Cyril). Vytvoril prvú
abecedu pre zápis staroslovienčiny. Pôvodná verzia z obdobia Veľkej Moravy hovorí o 38 znakoch,
ktoré Konštantín vytvoril z 24 grafém gréckej minuskuly (grécka abeceda malých písmen) a 14 znakov
písma, pravdepodobne hebrejskej, či samaritánskej abecedy. Niektoré neskoršie verzie spomínajú
dokonca 40 znakov.
4.2. Cyrilika
Písmo, ktoré vzniklo na začiatku 10. storočia. Jeho základom bola hlaholika a grécka majuskula, čiže
grécka abeceda veľkých písmen. Toto písmo prešlo v histórii mnohými zmenami na územiach
dnešných balkánskych krajín, Ruska i Mongolska a môžeme povedať, že v rôznych variáciách sa v
týchto krajinách používa dodnes. Živým príkladom je azbuka - ruská abeceda. Čo sa týka napr.
Slovenska, cyrilika sa tu používa dodnes v bohoslužobných obradoch gréckokatolíckej i pravoslávnej.
Pre ilustráciu modlitba Otče náš
V staroslovienčine
1. Písaná latinkou
Ótče náš, íže jesí na nebesích,
dá svjatítsja ímja tvojé, dá príidet
cárstvije tvojé, dá búdet vóľa tvojá,

4. jáko na nebesí, i na zemlí. Chľib
náš nasúščnyj dážď nám dnés, i
ostávi nám dólhi nášja, jákože i
my ostavľajem dolžnikóm
nášim. I ne vvedí nás vo
iskušenije, no izbávi nás ot
lukávaho.
Jáko tvojé jésť cárstvo, i síla,
i sláva, Otcá, i Sýna, i svjatáho Dúcha,
nýňi i prísno, i vo víki vikóv.
Amíň.
a cyrilikou
Cyrilika - abeceda

5. Aj poradie grafém (písaná podoba hlásky) nám naznačuje spojitosť s azbukou, kde je poradie grafém
takmer totožné.
5. Záver
V závere svojej práce by som chcela ešte doplniť, že písmo, používané na našom území je tzv. latinka,
čiže latinské písmo a patrí k najstarším písmam na svete. Súčasne je najrozšírenejším písmom na
svete. K jeho používaniu v našich krajinách dochádzalo postupne, tak ako postupne sa vytrácala
cyrilika z bežného používania, istý čas existovali tieto písma na našom území paralelne a rovnako
paralelne sa i používali, len postupom času latinské písmo prevládlo
6. Argumentácia
Zvolená téma bezprostredne súvisí s mojím štúdiom. Študujem pedagogické asistentstvo pre
základné školy, odbor ruský jazyk - dejepis. Téma vzniku a vývoja písma je súčasťou úvodu do štúdia
ruského jazyka a samozrejme i súčasťou akéhokoľvek štúdia jazyka. Je prirodzené zaoberať sa touto
problematikou vzniku a vývoja písma ak chcem ovládať ktorýkoľvek jazyk i jazykovú kultúru. Názov
práce je totožný s názvom záverečnej seminárnej práce úvodu do štúdia ruštiny.
7. Kľúčové slová
história, jazyk, písmo, vývoj
8. Anotácia
V o svojej práci, týkajúcej sa vzniku a vývoja písma na území Veľkomoravskej ríše som sa pokúsila
stručne načrtnúť historické pozadie, ktoré vytvorilo podmienky pre vznik písma na našom území.
Píšem o samotnom vývoji a pôvode staroslovienčiny ako zvukovej stránky, teda reči a následne
ponúkam prehľad vzniku hlaholiky a jej postupného prechodu k cyrilike. V závere mi nedalo
nespomenúť latinský jazyk, ktorý sa vyvíjal paralelne avšak používať ho naši predkovia začali oveľa
neskôr.

6. 9. Použité zdroje
1. Večerka, Radoslav. Základy slovanské filologie a staroslověnštiny. 5. vyd. Brno: Masarykova
univerzita, 2002. 112 s. ISBN 80-210-2961-7
2. Podborský, Vladimír. Dějiny pravěku a ranné doby dějinné. 2.vyd. Brno:Masarykova univerzita,
2008.325 s. ISBN 978-80-210-4153-0
3. http://sk.wikipedia.org/wiki/Staroslovien%C4%8Dina
4. http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=4974
10. Príloha
- myšlienková mapa

7. 11. Hodnotenie zdrojov
1. Autor je odborník v oblasti lingvistiky, špecializuje sa práve na starosloviensky jazyk, napísal viacero
odborných publikácii k tejto téme, jeho diela sú súčasťou všetkých knižníc katedier a fakúlt, kde sa
realizuje štúdium jazykov
2. Autor je profesorom archeológie a aktívny uznávaný český archeológ, špecializujúci sa práve na
obdobie praveku a raného stredoveku, uvedená publikácia je súčasťou povinnej literatúry študentov
archeológie a histórie
3. wikipédia je najdostupnejšou internetovou encyklopédiou a obsahuje okrem vlastného textu i
ďalšie odkazy vo forme webových adries či odkazy na konkrétne knižné publikácie a autorov
4. uvedená adresa je vlastnou webovou stránkou odborného českého časopisu, vychádzajúceho i v
tlačenej podobe, ktorý pôsobí na poli lingvistiky, stránka má archív, obsahujúci podľa mojich zistení
všetky vyjdené čísla časopisu a články sú dostupné vo fulltextovej podobe