1. Finančné deriváty – forwardové kontrakty
Záverečná úloha do predmetu Kurz práce s informacemi
Andrea Lukáčová, UČO 370724
Argumentácia výberu témy:
Túto tému som si vybrala najmä preto, že som sa chcela dozvedieť viac podrobnejších
informácií o finančných derivátoch. Pri svojom doterajšom štúdiu ako študentka Ekonomicko-
správní fakulty oboru Finance som mala možnosť sa do väčšej hĺbky zoznámiť s cennými
papiermi a táto oblasť ma veľmi zaujala. Doteraz som sa však v žiadnom predmete
nezaoberala detailnejšie finančnými derivátmi, preto som túto prácu poňala ako výbornú
príležitosť dozvedieť sa o týchto finančných inštrumentoch viac. Tematika finančných
derivátov všeobecne je však príliš široká, preto som sa vo svojej práci obmedzila iba na
forwardové kontrakty, pretože sú historicky najstarším a najpoužívanejším typom finančných
derivátov.
Anotácia:
Práca predstavuje problematiku forwardových kontraktov ako jedného z druhov finančných
derivátov. Stručne nastieňuje ich charakteristiku, hlavné výhody a nevýhody a tiež delenie.
Teoretické poznatky sú doplnené o praktický príklad kvôli lepšiemu pochopeniu tematiky.
Ďalej sú podrobnejšie rozobrané úrokové forwardy, ich charakteristika a druhy. Záver práce je
venovaný dohode o forwardovej úrokovej miere (FRA), pretože v súčasnosti je to jeden
z najrozšírenejších druhov forwardových obchodov.
Kľúčové slová:
forwardy, finančné deriváty, FRA, úrok, podkladové aktívum
Brno, december 2012

2. Kontrakty typu „forward“
Forwardy sú v podstate kontrakty na výmenu podkladových inštrumentov k určitému
dátumu v budúcnosti. Tieto kontrakty sa uzatvárajú zmluvne, z čoho vyplývajú ich určité
výhody, ale tiež nevýhody.
Výhody: V uzatvorenej zmluve môžu byť dohodnuté ľubovoľné podmienky, ktoré budú
vyhovovať obidvom zmluvným stranám (jedná sa napr. o objem transakcie, spôsob dodania,
spôsob zaplatenia, dátum plnenia, sankcie, atď.).
Nevýhody: Zmluvné strany nemôžu kontrakt zrušiť ani previesť na iný (tretí) subjekt bez
obojstrannej dohody. Teda záväzok ani jednej strany nie je možné previesť na stranu tretiu
bez dohody, ktorá by bola zakotvená v uzatvorenej zmluve, z čoho vyplýva nízka
obchodovateľnosť týchto kontraktov. Ďalšou nevýhodou je, že pri individuálne zjednávanej
zmluve je vždy prítomné určité riziko, že niektorá zo strán poruší dohodnuté pravidlá a
podmienky, čo potom účastníci zmluvného vzťahu musia riešiť prostredníctvom súdneho
sporu.
Forwardy bývajú využívané väčšinou na zaisťovanie sa proti riziku (na hedging), keďže
neponúkajú veľké príležitosti na špekulácie vďaka svojej nízkej prevoditeľnosti.
Celý kontrakt spočíva v tom, že sa dva subjekty zmluvne dohodnú, že jeden z nich
v dohodnutom termíne odoberie za zmluvne dohodnutú dodaciu cenu (delivery price)
predmetné (podkladové) aktívum, ktoré mu dodá jeho protipartner. Kupujúci forwardového
kontraktu, ktorý zaujíma tzv. dlhú pozíciu (long position), sa jeho uzatvorením chráni pred
prípadným zvyšovaním cien príslušného aktíva, zatiaľ čo predávajúci, ktorý vstupuje do tzv.
krátkej pozície (short position), sa naopak chráni pred jeho prípadným poklesom.1
Príklad č.1:
Predpokladajme, že Andrej je majiteľom pozemku, ktorý má momentálne hodnotu 100 000 €.
Taktiež predpokladajme, že Boris by si chcel za rok pozemok kúpiť. Títo dvaja teda spolu
môžu uzavrieť forwardový kontrakt. Povedzme, že sa dohodnú na predajnej cene za rok vo
výške 105 000 €. Táto dohoda je možná z dôvodu, že Andrej sa bojí, že o rok cena jeho
pozemku nebude dosahovať túto výšku, a naopak, Boris sa bojí, že cena pozemku o rok
1
REJNUŠ, O. Finanční trhy. 1. vyd. Ostrava : Key Publishing, 2008. str. 436-437

3. stúpne viac ako na dohodnutých 105 000 €. Boris teda vstupuje do dlhej pozície, pretože
kupuje podkladové aktívum, zatiaľ čo Andrej ako predajca vstupuje do pozície krátkej.
O rok je tržná cena Andrejovho pozemku 108 000 €, on však má povinnosť predať svoj
pozemok Borisovi za dohodnutých 105 000 €, takže realizuje stratu 3000 €, aj keď za svoj
pozemok dostane o 5000 € viac, ako by dostal pred rokom. Boris naopak realizuje zisk
3000 €, pretože pozemok, ktorý kúpi za 105 000 €, má možnosť ihneď na trhu predať za
108 000 €.
Z tohoto príkladu jasne vidíme, že po riadnom vysporiadaní forwardového kontraktu
nemôžu realizovať zisk obe zmluvné strany. Ktorá strana bude na kontrakte profitovať a ktorá
strácať závisí od toho, či je tržná cena podkladového aktíva v dobe vypršania termínového
kontraktu vyššia alebo nižšia ako dopredu dohodnutá dodacia cena.
Výsledky, ktoré dosiahli kupujúci a predávajúci, sú znázornené na nasledujúcom obrázku č.1:
+ Situácia kupujúceho
Zjednaná 3000€
(dohodnutá) cena ZISK
0
105 tis. 108 tis.
Tržná cena podkladového aktíva
Tržná cena podkladového aktíva v čase
- vypršania termínového kontraktu
Situácia predávajúceho
Tržná cena podkladového aktíva v čase
+ vypršania termínového kontraktu
105 tis. 108 tis.
0
Zjednaná Tržná cena podkladového aktíva
(dohodnutá) cena 3000€
STRATA
-
Zdroj: autorka, podľa REJNUŠ, O. Finanční trhy. 1. vyd. Ostrava : Key Publishing, 2008. str. 437-438

4. Druhy forwardov:
 úrokové forwardy (interest rate forwards)
 menové forwardy (currency forwards, exchange forwards)
 akciové forwardy (equity forwards)
 komoditné forwardy (commodity forwards)
Úrokové forwardy
Úrokový forward je kontrakt na výmenu pevnej čiastky hotovosti v jednej mene za
dosiaľ neznámu čiastku hotovosti či prípadne za úver, vklad, pôžičku hotovosti, dlhový cenný
papier či pohľadávku, a to v tej istej mene. Pritom neznáma čiastka hotovosti závisí na
budúcej spotovej bezrizikovej úrokovej miere a nezávisí na rizikovej úrokovej miere
ktoréhokoľvek subjektu. Aj v prípade výmeny pevnej čiastky hotovosti za úver, vklad,
pôžičku hotovosti, dlhový cenný papier či pohľadávku sa ekonomicky jedná o výmenu pevnej
čiastky hotovosti za dosiaľ neznámu čiastku hotovosti.2
V praxi úrokový forward naberá podobu jedného z troch druhov kontraktov, a to:
 dohoda o forwardovej úrokovej miere
 forwardový termínový vklad, úver či pôžička hotovosti
 forwardová kúpa či predaj dlhového cenného papieru či pohľadávky
Dohoda o forwardovej úrokovej miere (forward rate agreement, FRA) sa začala objavovať
od polovice 80. rokov 20. storočia vo Švajčiarsku a odvtedy zaznamenal tento nástroj
pomerne dynamický rast a rozšíril sa takmer po celom svete.
FRA by sme mohli zjednodušene charakterizovať ako inštrument, ktorý umožňuje zaistiť
pre určité obdobie v budúcnosti fixnú úrokovú sadzbu pre určitý záväzok či pohľadávku.
Nespočíva však v skutočnom poskytnutí (prijatí) budúceho úveru (depozita) za pevne
zjednaných podmienok, ale ako plnenie z FRA poskytuje jeden partner druhému úrokový
rozdiel medzi pevne zjednanou úrokovou sadzbou vo FRA a skutočnou výškou tržnej
úrokovej sadzby v termíne, ku ktorému bolo FRA zjednané.3
2
JÍLEK, J. Finanční a komoditní deriváty v praxi. 1. vyd. Praha : Grada, 2005. str. 87
3
DVOŘÁK, P. Deriváty. Vyd. 2., přeprac. Praha : Oeconomica, 2008. str. 45

5. Použité zdroje:
1. REJNUŠ, Oldřich. Finanční trhy. Vyd. 1. Ostrava: Key Publishing, 2008, 559 s. ISBN
978-80-87071-87-8.
2. JÍLEK, Josef. Finanční a komoditní deriváty v praxi. 1. vyd. Praha: Grada, 2005, 630
s. ISBN 80-247-1099-4.
3. DVOŘÁK, Petr. Deriváty. Vyd. 2., přeprac. V Praze: Oeconomica, 2008, 297 s. ISBN
978-80-245-1435-2.
4. The Economist. Global OTC derivatives [online]. May 12th 2012 [cit. 2012-12-31].
Dostupné z http://www.economist.com/node/21554558.
5. ŠŤASTNÝ, Jiří. Analýza: Investoři si oblíbili deriváty. Hospodářské noviny [online].
Praha, 2006 [cit. 2012-12-31]. ISSN 1213-7693. Dostupné z: http://hn.ihned.cz/c1-
22925535-analyza-investori-si-oblibili-derivaty.
Hodnotenie kvality a relevantnosti zdrojov:
1.) Zdroje (monografie) 1-3:
 všetci traja autori sú odborníci v danej tematike
 všetky tri vydavateľstvá sú všeobecne známe a majú dobrú reputáciu
 všetky tri zdroje boli vydané po roku 2005
 všetky obsiahnuté informácie sú nanajvýš objektívne
 hĺbka pokrytia danej problematiky plne postačuje potrebám práce
2.) Zdroj 4 (príspevok na webovom sídle):
 The Economist je renomované ekonomické periodikum
 príspevok je aktuálny, pridaný tento rok
 obsiahnuté informácie sú presné a objektívne
 www stránka publikuje nové a originálne poznatky
 štýl jazyka je prispôsobený odbornejšiemu publiku
3.) Zdroj 5 (odborný článok v elektronickej podobe):
 autor je odborníkom v danej oblasti
 Hospodářské noviny sú renomované noviny v oblasti ekonómie v ČR
 článok obsahuje objektívne informácie
 dátum publikovania po roku 2005
 prehľadnosť a formálnosť www stránky