1. V roku 1510 sa panujúci kráľ Vladislav Druhý / z rodu Jagelovského / rozhodol navštíviť všetky slobodné
mesta, s cieľom presvedčiť sa, či si zaslúžia byť ,, slobodné“. Krátko pred návštevou Bánoviec, Bánovciam
vyhorel kaštieľ, v ktorom chceli Bánovčania ubytovať kráľa aj s družinou. ,,A čo teraz?“, pýtal sa magistrát
mesta. Mešťania mlčali. Vtedy sa prihlásil mešťan Kúkoľ a prehlásil pred magistrátom : ,,Kráľa aj s družinou
ubytujem ja, vo svojom dome. Dom, byt a aj dvor mám veľký a pre kráľa vystrojím aj hostinu.“
Bánovčania svojho kráľa privítali s jasotom, čomu bol kráľ veľmi prekvapený. Ba upodozrieval svoj druži-
nu, že oni si ten jasot ,,objednali“! Mešťan Kúkoľ predstúpil pred kráľa a povedal, že toto privítanie je malou
vďačnosťou za ,,slobodné mesto“. V mene všetkých mešťanov Bánoviec mu predostrel dary Bánovčanov.
Boli to baly belasého súkna a prekrásne čižmy. Belasým súknom a čižmami boli Bánovce známe po celom
okolí. Kráľ presvedčiac sa o kvalite darov rozhodol, že Bánovčania budú súknom a čižmami zásobovať jeho
družinu. A na koniec návštevy listinou potvrdil štatút mesta ako ,,slobodné mesto“.
Zdroj informácie :Zo starých Bánoviec“ autor N. Kostin Agič z r.1933. Obrázky kreslil podľa starých nákresov akade-
mický maliar K.Onreička.

2. Bánovce boli 50 rokov poddanským mestom. Až v roku 1376 kráľ Ludvik Veľký listinou zlatom zdobenou
/drží ju v ruke - znak tri ruže/ písmom slovenským písanú, ktorou poddanstvo mesta Bánovce zrušil a slo-
bodným ho určil. V listine sa píše: ,, Nech Bánovce nesmá byť už mestom poddanským, ale len Pánu Bohu
a mne oddané.“
Ludvik Veľký bol ozaj veľký, múdry a spravodlivý. Najradšej hovoril po slovensky a po chorvátsky. V kra-
jine založil prvú univerzitu v Pätikostoloch /??/ v roku 1367.
Zdroj informácie :Zo starých Bánoviec“ autor N. Kostin Agič z r.1933. Obrázky kreslil podľa starých
nákresov akademický maliar K.Onreička.

3. Na poliach veľké robila škody,
Nebolo vôbec žiadnej úrody.
Krupobitím nám zničila všetko,
Ovce a kravy nedali mlieko.
Pálila domy, šírila nemoc,
Ľudia prosili Boha o pomoc.
Dva plné roky ničila obec,
Raz ju chytili, - tým jej bol koniec.
Na Pažiť z mesta von ju odvliekli,
Bánovce celé hneď sa tam zbehly.
Tajila najprv, nechcela priznať,
ba, na mešťanov začala brýzgať.
Hlásnik hneď svedčil, že v noci videl,
ako sám diabol z jej domu vyšiel.
Našlo sa u nej šesť druhov mastí,
Dve metly, taktiež amulet zlatý.
Ukážka z veršovanej publikácie ,,Zo starých Báno-
viec“ , ktorá sa zmieňuje o bánovskej bosorke Zuze Potom tri ženy tiež prisahaly,
Šantavej. Na metle lietať ju vídavaly.
A len čo vzlietla ona do vzduchu,
Povstalo mračno v celom tom kruhu.
V Bánovciach podnes bolo ich málo, Porodnej baby dievča videlo,
U nás vždy všetko Bohu česť vzdalo. Bosorka ako mastí si telo.
Archív náš jednu poznamenáva, Mastením týmto líškou sa stala,
Je to akási Zuza Šantavá. Hydinu cez noc nám roztrhala.
Šesťdesiat rokov je práve to dnes Potom aj sama, - s veľkým mučením,
Hriešnu jej dušu čo odniesol bes. ťahaním nechtov – priznala svoj čin.
Nebola odtiaľ, z cudziny prišla, Rychtár ju živú odsúdil spáliť,
Vo dne vždy spala, v noci von išla. By sa nemohol zlý duch zas vrátiť.
Vraj že bola tá pekelná stvora Nato ju zdrapil náš bánovský kat
Mrzkejšia ako iná potvora. Len – milosť! zakríkla niekoľkokrát.
Raz bola človek, druhý raz zviera, Hranica razom vzplanula ohňom,
letela lepšie od netopiera. Bosorka s hrozným skončila stonom.
Zdroj informácie :Zo starých Bánoviec“ autor N. Kostin Agič z r.1933. Obrázky kreslil podľa starých nákre-
sov akademický maliar K.Onreička.

4. Mehmed - veliteľ Turkov so sídlom v Nových Zámkoch škrípal zubami nad odpoveďou Bánovského richtára
Andreasa Fillu na jeho výzvu, aby sa Bánovčania bez milosti vzdali Turkom.
,,Bánovčania budú brániť svoje Bánovce do poslednej kvapky krve“.
Postupom času Bánovčania zabudli na hrozbu Mehmeda (ten mal s celým vojskom brániť Viedeň) a odvolali
svoje nočné hliadky. Toto využili Turci a v noci nečakane vpadli do Bánoviec. Veľa ľudí povraždili a richtára
verejne sťali. Pred sťatím povedal:,, Andreas Fillo meno je moje, hodnejšie je jak cisárstvo tvoje“.

5. Na pohľadnici je jedno z najstarších zobrazení starých Bánoviec. Tkáči resp. tkáčky na tkanom gobelíne
zobrazili Bánovce v romantickom pohľade! Zaujímavý je pohľad na vežu kostola sv. Mikuláša na cintoríne!
Veža má iný tvar ako dnes! Na zobrazení je rozoznať Maršalov mlyn /v ľavo/ a Strakovičov mlyn/ v pravo/.

6. Na pohľadnici je vyobrazené bánovské Alžbetino námestie okolo roku 1900. Pomenovania dostávalo podľa
panovníkov/ kráľovná Alžbeta/, neskôr podľa známych slovenských osobností / M. R. Štefánik/ a v dnešnej
dobe sa volá Námestie Ľ. Štúra.

7. Na pohľadnici je v strede námestia stĺp hanby /dereš/, ako pamätník stredovekého mestského práva.

8. Železničná trať Topoľčany-Bánovce-Trenčín sa začala stavať 1.mája 1900. Dokončená bola v roku 1901
a vtom istom roku prišiel aj prvý vlak do Bánoviec. Železnica zrýchlila a skvalitnila prepravu osôb, pošty,
aj tovaru. Pred tým sa cestovalo dostavníkmi.Vedľa rušňa stojí niekoľko zamestnancov železnice. Vedľa je
vidieť zariadenie na doplňovanie vody. Na prvej koľaji v ľavo sa nachádza drezina na ručný pohon.Vidno aj
vyzdobenú staničnú budovu a slávnostné zhromaždenie pred ňou. Na pohľadnici je zobrazený prvý vlak,
ktorý prišiel do Bánoviec.

9. Na pohľadnici je najznámejší hotel v Bánovciach v rokoch 1907-1938, hotel Barón . Do tohto hotela cho-
dieval aj Janko Jesenský. Na jeho mieste dnes stojí Štátna sporiteľňa. Traduje sa príhoda, že J. Jesenskému
jeho klient zaplatil miesto peňazí – kozou, ktorú premenil v predmetnom hotely za vedro čiernej kávy.

10. Záfortňa (za bránou), patrí k najstarším uliciam Bánoviec. Nad Záfortňou bola západná brána do mesta.
Na fotke je zobrazený starý vzhľad ulice. Na tejto ulici bola vychýrená sánkovačka.