2. Veľká Noc býva vždy v prvú nedeľu, ktorá
nasleduje po prvom jarnom splne. Prvý jarný deň je
20.marca. Veľká noc nemôže byť pred 20. marcom
a po 25. apríli. Je to pohyblivý sviatok.
Prečo oslavujeme Veľkú noc?
S jarnou rovnodennosťou a príchodom jari sa od
dávnych čias spájajú ľudové zvyky a tradície. Zvyky
sa časom menia, na niektoré sa zabúda, nové
vznikajú. Ľudia slávia sviatky jari ako koniec
panstva zimy a víťazstvo slniečka. NA jar sa začína
nový život – vyrastie tráva, vykuknú prvé kvety,
rozkvitajú stromy. K symbolom jari patria vajíčka a
mláďatá.
3. Kvetná nedeľa
Na kvetnú nedeľu dievčatá a chlapci vynášali Morenu. Je to bábka z
dreva a zo slamy oblečená do šiat. Morena predstavovala zlú studenú
zimu bez slniečka. Vnášali ju k potoku, kde ju vyzliekli, zapálili a hodili
do vody a pritom si spievali:
„Kvetná nedeľa, kde si kľúče podela?
Dala som ich, dala, svätému Jánu,
aby otvárala zlatú bránu.“
Zelený štvrtok
Od zeleného štvrtku do soboty večer na znak smútku nezvonia zvony
na kostolnej veži. V kostoloch nie sú kvety a ozdoby a neznie ani organ.
Na Zelený štvrtok sa odporúčalo siať mak, hrach, bôb, pretože tak, ako
sú zvony v tomto čase zviazané, zaviažu sa aj kvety na rastlinách do
plodov.
Veľký piatok
Na Veľký piatok sa dodržiava prísny pôst.. Nikde na celom svete sa
nekonajú v kostoloch omše, sú len náboženské obrady ako spomienka
na smrť Ježiša Krista. V tento deň hospodári nič nesadili ani nesiali,
pretože na Veľký piatok a Bielu sobotu sa nesmie hýbať so zemou.
4. Biela sobota
Celý deň, až do večerného Vzkriesenia, sa ľudia postili, po
večerných obradoch všade začali hodovať. V kostoloch znie
slávnostné ALELUJA, čo znamená radosť z Pánovho
vzkriesenia.
Naši predkovia si veľmi vážili oheň, preto v tento deň
prebiehalo veľkonočné svätenie ohňa. Pálením bahniatok
vytvorili oheň, ohňom zapálili i večnú lampu. Slávnostný
sobotný stôl sa podobá vianočnému, ibaže na ňom býva
šunka, klobása, vajíčka, vajíčková hrudka, chren a nemala by
chýbať zelenina.
V tento deň dievčatá maľovali vajíčka pre kúpačov a chlapci
si dokončievali korbáče a chystali si voňavky.
5. Veľkonočná nedeľa
Je slávnostný deň. Z kostola, kam si ľudia priniesli
jedlo na posvätenie, sa každý ponáhľal domov. Kto
ako šikovne prišiel, taký šikovný mal byť celý rok.
Kostol býva krásne vyzdobený, kňaz má slávnostné
biele rúcho. Je to najväčší kresťanský sviatok.
Veľkonočný pondelok
Na Veľkonočný pondelok je veselo, chlapci chodia
polievať a šibať dievčatá a vinšujú peknú jar. Niekedy
začali mládenci už šibať na Veľkonočnú nedeľu a v
pondelok pokračovali. Kúpači a šibači dostávali
vajíčka, koláče i peniaze. Niekde sa zachoval aj zvyk,
že v utorok striehli ženy a dievčatá na mužov a
každého poliali.
6. vajíčka- kraslica- pohanský znak- vítanie jari- rôzne rituálne
obrady- farbenie kraslíc – slovanské zvyky- prepojenie Starého
a Nového zákona- v náboženskom zmysle symbolizuje
znovuzrodenie.
Kraslice sa maľovali na červeno- Ježišova krv, nikdy nie na
modro- smútok
Bahniatka - pôvodne palmová ratolesť- u nás však nerastú, preto
bahniatka- vítanie Ježiša z mŕtvych vstania
Baranček - obeta
Zajačikovia, kuriatka - mláďatká- prichádzajúca jar
Kríž – je najdôležitejší kresťanský symbol, pretože Kristus bol
odsúdený na smrť ukrižovaním
Vajíčko – obsahuje zárodok života, je symbolom plodnosti a
života
7. Šiby, ryby, mastné ryby,
kus koláča od korbáča.
Ešte k tomu groš,
aby bolo dosť.
Šibem, šibem, šibi ryby,
môj korbáčik nemá chyby.
Ešte vody trošička,
daj vajíčko z košíčka.
8. Rómovia z osád prežívajú sviatky rôznorodo.
Nemaľujú vajíčka, nepletú korbáče, ale pripravujú
tradičné jedlá.
Nechodia kúpať po dedine, ale len medzi sebou.
Ostávajú uzavretí vo svojej komunite.
Jedálny lístok u Rómov na Veľkú noc pozostáva
z niektorých tradičných jedál (napríklad gója, čo
sú zapečené bravčové črevá plnené zemiakmi
alebo múkou a marikle, čiže placky pripravené
z hrubej múky, sódy bikarbóny a vody). K
tradičným veľkonočným pochúťkam patrí aj
makovník.
9. Podľa etnológov nemajú Rómovia vlastný prístup k
tradíciám Veľkej noci. Tým, že sa začleňovali k
majorite, prebereli aj jej zvyky. Tam, kde žili
s Rusínmi, prebrali zvyklosti svätenia paschy,
na západe zasa v pondelky chlapci šibú, dievčatá
kreslia kraslice.
Aj prístup k zapájaniu sa do náboženských činností
sa odlišuje. Tam, kde sú Rómovia súčasťou diania
obce, chodia riadne na omše. Pokiaľ sú Rómovia
izolovaní v osadách, buď do kostola nechodia, alebo
stoja v zadných radoch.
Etnológovia pripomínajú, že vzťah Rómov k mŕtvym
je veľmi silný. Niekde preto jedlo v tieto dni nosia aj
na hroby.