zaverecna_prace (1)

Vysoká škola ekonomická v Praze
Fakulta informatiky a statistiky
Katedra systémové analýzy
Študijný program: Aplikovaná informatika
Odbor: Informatika
Cloudové riešenia a ich nasadenie v
podniku
BAKALÁRSKA PRÁCA
Študent : Jakub Kúdela
Vedúci : Ing. Mgr. Ondřej Matuštík, Ph.D.
Oponent : Ing. Lucie Šperková
2015

Čestné prehlásenie
Prehlasujem, že som bakalársku prácu spracoval samostatne a uviedol všetky použité pramene
a literatúru, z ktorých som čerpal.
V Prahe 2015
.................................................

Poďakovanie
Ďakujem svojmu vedúcemu práce Ing. Mgr. Ondřejovi Matuštíkovi, Ph.D. za odbornú pomoc
a usmernenie pri písaní mojej bakalárskej práce, za cenné rady a informácie a v neposlednom
rade za ochotu.

Abstrakt
Bakalárska práca „Cloudové riešenia a ich nasadenie v podniku“ predstavuje
problematiku cloudových riešení ako výrazný trend poskytovania služieb cez internet bez nutnej
potreby vlastnej infraštruktúry alebo iných zdrojov. V prvej časti dochádza k uvedeniu pojmu
cloud computing s vymedzením základných princípov. Ako fenomén dnešného IT sveta so sebou
prináša množstvo výhod, vďaka ktorým podniky získavajú značnú konkurenčnú výhodu. Aj pri
tomto modeli sa však stretávame s prekážkami a výzvami, ktoré sú podniky nútené vziať do
úvahy. Rozlišujeme viaceré servisné modely a modely nasadenia, ktoré sú v práci predstavené.
Cieľom práce je poskytnúť komplexný pohľad na problematiku cloudu a následné
využitie teoretických poznatkov v podobe nasadenia cloudových riešení na typový podnik.
V nasledujúcom texte je preto predstavený podnik s existujúcou architektúrou, ktorý má záujem
o prechod do cloudových riešení. V práci je opísaný hlavný predmet podnikania spoločnosti, jej
ciele, súčasný stav architektúry a požiadavky, ktoré na prechod kladie. V podniku ďalej dochádza
k niekoľkým zásadným otázkam, ako je výber dodávateľa, porovnanie variant z pohľadu financií,
bezpečnosť, a v neposlednom rade výber servisných modelov. Koniec práce je venovaný
stručnému predstaveniu konkrétnych riešení, ktoré zabezpečia prechod do cloudu v podniku.
Kľúčové slová
cloud, cloud computing, servisné modely, modely nasadenia, nasadenie cloudu, poskytovatelia
cloudu

Abstract
Bachelor thesis „Cloud solutions and their deployment" introduces topic of cloud
computing as a significant trend to provide services over the Internet without using internal
infrastructure or other resources. The first part of thesis defines term of cloud computing and
introduces basic principles. As a phenomenon of today's IT world, cloud can offer many
advantages to businesses and provide them with significant competitive advantage. Even in this
new technology, however, exist obstacles and some challenges may occur that businesses need to
take into consideration. It is possible to distinguish different service models and deployment
models that are presented in the thesis..
The aim of this thesis is to present a comprehensive look at the topic of cloud computing
and subsequently provide a practical, real-world use case of deploying cloud on a company. In
the practical part of thesis is presented a company with its existing architecture, which is
interested in leveraging cloud solutions. The paper describes the core business of the company,
its goals, the current state of architecture and requirements placed on the transition. There are
some questions raised in the company such as selection of a vendor, on-premise vs. cloud
solution, security and selecting the right service models. End of the thesis is devoted to a brief
presentation of concrete solutions that ensure a transition to the cloud in the company.
Keywords
cloud, cloud computing, service models, deployment models, cloud deployment, cloud vendors

Obsah
1. Vymedzenie pojmu cloud computing.................................................................................... 10
2. Vývoj a princípy ...................................................................................................................... 10
2.1 Virtualizácia....................................................................................................................... 11
2.2 Škálovateľnosť................................................................................................................... 11
3.Modely nasadenia ..................................................................................................................... 12
3.1 Public cloud........................................................................................................................ 12
3.1.1 Predpoveď vývoja trhu ................................................................................................. 13
3.2 Private cloud ...................................................................................................................... 14
3.2.1 Analýza trhu a výzvy.................................................................................................... 14
3.3 Community cloud .............................................................................................................. 16
3.3.1 Príklad využitia v školstve............................................................................................ 16
3.4 Hybrid cloud ...................................................................................................................... 17
3.4.1 Prieskum trhu................................................................................................................ 18
4. Servisné modely ....................................................................................................................... 19
4.1 IaaS ..................................................................................................................................... 20
4.1.1 Analýza trhu IaaS ......................................................................................................... 21
4.2 PaaS .................................................................................................................................... 22
4.2.1 Analýza trhu aPaaS....................................................................................................... 23
4.3 SaaS..................................................................................................................................... 25
4.3.1 Analýza trhu SaaS ........................................................................................................ 26
4.4 Ostatné................................................................................................................................ 27
5. Analýza cloudových služieb v Českej republike................................................................... 29
6. Výzvy a prekážky pri nasadení .............................................................................................. 32
6.1 Bezpečnosť a súkromie ..................................................................................................... 32
6.2 Strata kontroly, regulácie a audit .................................................................................... 35
6.3 Nedostatok znalostí............................................................................................................ 37
6.4 Dohoda o úrovni poskytovaných služieb ......................................................................... 38
6.5 Integrácia v rámci podniku .............................................................................................. 41
6.6 Nedostatky pri implementácií cloudu.............................................................................. 41
7. Budúcnosť a trendy cloudu .................................................................................................... 42
7.1 Kontajnery ......................................................................................................................... 42
7.2 Big Data .............................................................................................................................. 44
8. Nasadenie cloudových riešení na PharmaCity a. s............................................................... 45
8.1 Vymedzenie spoločnosti .................................................................................................... 45

8.2 IT BSC ................................................................................................................................ 47
8.3 Architektúra spoločnosti................................................................................................... 50
8.4 Návrh nasadenia cloudových riešení ............................................................................... 51
8.4.1 Výber dodávateľa, SLA a bezpečnosť.......................................................................... 52
8.4.2 Migrácia podnikových aplikácií ................................................................................... 53
8.4.3 Mobilné riešenie ........................................................................................................... 56
8.4.4 Nástroj business intelligence ........................................................................................ 57
8.4.5 Podniková spolupráca a úložné miesto......................................................................... 58
8.5 Zhrnutie návrhu nasadenia pre PharmaCity a. s........................................................... 59
Záver............................................................................................................................................. 60
Príloha č. 1................................................................................................................................ 73
Príloha č. 2................................................................................................................................ 74
Príloha č. 3................................................................................................................................ 75
Príloha č. 4................................................................................................................................ 76
Príloha č. 5................................................................................................................................ 77
Príloha č. 6................................................................................................................................ 78
Príloha č. 7................................................................................................................................ 79

8
Úvod
Cloud computing je v posledných rokoch zodpovedný za pomerne veľký prevrat v spojení
s fungovaním podnikov, ktoré k svojej činnosti využívajú informačné technológie. K
spomínanému trendu svoju činnosť smerujú najmä začínajúce spoločnosti, ktoré outsourcingom
časti technickej prevádzky presúvajú svoj hlavný zámer na skvalitnenie produktu, či služieb.
Podniky väčších rozmerov implementujú tieto služby postupne, a zväčša v pomalšom tempe,
kvôli existencií vlastnej infraštruktúry, byrokracií, ochrane súkromia a pod. Pre organizácie však
cloudové riešenia môžu vo všeobecnosti priniesť mnoho výhod vrátane rastu
konkurencieschopnosti na trhu.
Výber témy bol podnietený záujmom autora o vybranú tému, motiváciou dozvedieť sa
o danej problematike nové informácie a túžbou praktického navrhnutia prechodu na cloud v
typovom podniku. Informácie o orientačných tržbách a cenách v praktickej časti práce boli
odvodené po konzultácií s osobami pôsobiacimi na lekárenskom trhu a v oblasti IT.
Cieľ práce
Medzi ciele bakalárskej práce „Cloudové riešenia a ich nasadenie v podniku“ patrí
predstavenie témy cloudu z viacerých pohľadov. Práca prezentuje pomerne mladú tému, ktorej
stále chýba štandardizácia, a má za cieľ zrozumiteľne vymedziť, opísať možné členenia,
analyzovať aktuálny stav a určiť predpokladaný budúci vývoj. Daný cieľ sa snaží podporiť
verejnými a čo najaktuálnejšími informáciami od analytických spoločností vrátane prieskumov,
analýz trhov, či konkrétnymi príkladmi využitia cloudu. Ďalším cieľom je poskytnutie užitočných
informácii a rád pre podniky zaujímajúce sa o prechod na cloud. Z daného dôvodu sú vymedzené
výzvy a prekážky pri nasadení, s ktorými by sa podniky mali bližšie oboznámiť pre dosiahnutie
úspešnej migrácie. Praktický príklad prechodu je aplikovaný na typovú spoločnosť PharmaCity a.
s., ktorý má v závere práce za cieľ poskytnúť prehľad požiadavkou podniku a ich následné
splnenie návrhom servisných modelov a predstavením konkrétnych riešení.

9
Prínosy práce
Práca je určená záujemcom o tému cloud computing, ktorí chcú získať pohľad na
problematiku z viacerých perspektív. Je z nej možné dozvedieť sa aktuálne informácie
o celkovom stave trhu podľa rozličných modelov, či situáciu na lokálnom trhu v Českej
republike. Okrem možnosti rozšírenia teoretických poznatkov je určená aj pre praktické využitie
spoločnosťami zaujímajúcimi sa o cloudové riešenia. Poskytuje nielen prehľad najväčších
benefitov, výziev a prekážok pri nasadení, ale aj konkrétny príklad prechodu na danej typovej
spoločnosti PharmCity a. s. Obmedzenia praktickej časti opisujúcej prechod aplikovaný na
typovom podniku spočívajú v osobitných požiadavkách, architektúre a predmetoch podnikania.
Spoločnosti zaujímajúce sa o prechod by mali cloudové riešenia modifikovať podľa vlastných
požiadaviek na funkcionalitu, požadujúcej bezpečnosti, nákladov na riešenia a pod. Poskytnutá
šablóna migrácie na cloud uvedená v práci, ktorá zahŕňa vymedzenie požiadaviek vzhľadom na
stratégiu podniku, opis ovplyvnenia podniku z viacerých perspektív, návrh architektúry
a následný výber vhodných servisných modelov je však aplikovateľná na väčšinu spoločností.
Cieľom práce nie je zasahovať do technickej časti riešení cloudu, ale ponúknuť komplexný
prehľad o problematike a vhodnom návrhu nasadenia cloudových riešení.
Použité zdroje
Hlavnou inšpiráciou a zdrojom pre vznik práce bola publikácia „Architecting The Cloud“
s podtitulom „Design Decisions For Cloud Computing Service Models (SaaS, PaaS and IaaS)”.
Publikácia od autora Michaela J. Kavisa vydaná v roku 2014 pokrýva nie len teoretické základy
cloudu, ale poskytuje aj „príručku“ pre reálne a úspešné nasadenie v podnikoch. Zameriava sa na
správne pochopenie jednotlivých servisných modelov, ktorých vymedzenie je pre podnik
kľúčové a následne opisuje možné riešenia problémov spojené s cloudom. Medzi ďalšie zdroje
patrili rôzne internetové portály s aktuálnymi informáciami o danej problematike, stránky
dodávateľov služieb, či štúdie od analytických spoločností zaoberajúcich sa trendom cloudu.

10
1. Vymedzenie pojmu cloud computing
Pre túto časť odvetvia sa mnohé roky neľahko hľadali definície a názory IT profesionálov
sa na danú tému líšili. S pravdepodobne najpoužívanejšou a ucelenou definíciou prišiel NIST1
:
„Cloud computing je model umožňujúci ľahko prístupný, jednoduchý a podľa potreby dostupný
sieťový prístup k zdieľanému zhluku konfigurovateľných výpočtových zdrojov, ktoré môžu byť
ihneď poskytnuté a uvoľnené s minimálnym úsilím alebo interakcie od poskytovateľa služieb“[2].
NIST spolu s definíciou uvádza 5 charakteristík, ktoré vystihujú vlastnosti, a tiež
kategorizuje cloud podľa servisného modelu alebo modelu nasadenia. Základnými
charakteristikami podľa NIST sú:
o Samoobsluha na vyžiadanie – schopnosť automaticky zvyšovať počítačové zdroje
v prípade nutnosti, bez potreby ľudskej interakcie na strane poskytovateľa služieb.
o Rozsiahli prístup k sieti – zdroje sú dostupné cez sieť, a je k nim možné štandardne
pristupovať cez napr. pracovné stanice, laptopy, mobilné zariadenia.
o Zhluk zdrojov – zdroje dostupné od poskytovateľa sú efektívne, dynamicky alokované
zákazníkom podľa ich dopytu. Zákazník tiež spravidla nemá kontrolu nad zdrojmi a ich
umiestnením.
o Rýchla elasticita – vyznačuje sa pružným reagovaním na nároky zákazníkov.
Poskytovanie a uvoľňovanie výpočtových zdrojov prebieha v mnohých prípadoch automaticky
a pre zákazníka sú dostupné podľa potreby v akomkoľvek čase.
o Merateľná služba – zdroje sú automaticky optimalizované pričom je do úvahy braný
variabilný poplatok podľa modelu pay-per-use2
. Využitie zdrojov je možné monitorovať alebo
kontrolovať, čo predstavuje istú mieru transparentnosti medzi oboma stranami.
2. Vývoj a princípy
Nachádzame sa na počiatku nového fenoménu, ktorý sa svojou dôležitosťou
v informačných technológiách porovnáva s prvým osobným počítačom alebo zrodom internetu.
1 National Institute of Standards and Technology je agentúra venujúca sa technológiám pod
záštitou U.S. Department of Commerce[1].
2
Model platieb, pri ktorom zákazník platí len za využité služby. [vlastná definícia autora]

11
Spolu s vývojom technológií a internetu bolo čoraz viac zrejmé, že výstavba vlastných dátových
centier a ich nákladná údržba nie je nevyhnutne správnou voľbou.
Vôbec prvým priekopníkom v oblasti sa považuje americká spoločnosť Salesforce.com,
ktorá od roku 1999 medzi prvými začala ponúkať cloudové riešenia pre podniky[3]. Alternatívu
následne začali začiatkom milénia ponúkať firmy ako Amazon, ktoré mali dostatok prostriedkov
na vybudovanie infraštruktúry potrebnej na poskytovanie daných služieb. V roku 2002 predstavil
Amazon balík služieb Amazon Web Services a následne v roku 2006 populárnu službu EC2,
ktorá umožňuje škálovateľnosť výpočtovej kapacity v rámci balíka[4]. S masovým rozšírením
cloudu a profitujúcim trhom doň boli nútení vstúpiť takmer všetci veľkí IT hráči vrátane
Microsoftu, IBM alebo Googlu. V cloude vidia enormný potenciál a svoju novú firemnú image
stavajú na pojme cloud computing. Príkladom je Microsoft, ktorého výkonný riaditeľ Satya
Nadella nedávno oznámil transformáciu spoločnosti, doposiaľ naviazanú najmä na osobné
počítače, na spoločnosť cloudovú a mobilnú. V jeho memorande pri nástupe do funkcie odkázal:
„Do budúcnosti je potrebné, aby sme v Microsofte zmenili predstavy o cloude a mobilite a robili
veci po novom“[5].
2.1 Virtualizácia
Výnimočnosť cloudu nespočíva v robustnej infraštruktúre, ale spôsobom jej využitia,
a tým je virtualizácia. Je to prostriedok, ktorý umožňuje cloudovým technológiám rozdeľovať
fyzickú infraštruktúru do tzv. virtuálnych strojov, ktoré sú od seba logicky oddelené. Dochádza
ku konsolidácií infraštruktúry, ktorá je virtuálnym strojom podľa potrieb poskytovaná. Na vyššej
vrstve sa nachádzajú nekonsolidované operačné systémy a software, ktoré sú prístupné
užívateľom. Výhodou virtualizácie je, že dokáže poskytnúť potrebnú mieru abstrakcie medzi
softwarom a hardwarovým vybavením. Neviazanosť v tom prípade pomáha k dynamickému
a jednoduchému presúvaniu aplikácií v rámci virtualizovanej infraštruktúry[6].
2.2 Škálovateľnosť
Výpočtovú silu je možné vďaka škálovateľnosti využiť flexibilne podľa potrieb
zákazníka. Príkladom je využite elektrickej energie v domácnosti. V prípade, že sa v domácnosti
nachádza kompletná rodina, využívame elektrinu naplno. Keď je však domácnosť prázdna,

12
vypneme žiarovky, spotrebiče a v prvom rade šetríme náklady. Podniky s nepredpovedateľnou
záťažou alebo vyšším vyťažením v určitých obdobiach roka sú vďaka tejto vlastnosti
odbremenené od vysokých nákladov na údržbu, často predimenzovaných informačných
systémov[7][64].
Koncepty ako virtualizácia alebo škálovateľnosť sa vyvíjali spoločne s internetom a sú
dobre známe už nejaký čas. Posledné roky sa však tieto koncepty premenili na službu, ktorá sa
stala cenovo dostupnou pre podniky rôznych veľkostí.
3.Modely nasadenia
Cloudové riešenia je možné podľa NIST rozdeliť do 4 kategórií – Public, Private,
Community a Hybrid na základe prístupu k daným službám. Jednotlivé modely sa líšia rozličným
cloudovým prostredím, ktoré je typicky charakteristické odlišnou veľkosťou alebo vlastníctvom.
Obr. 1 Modely nasadenia cloudu [zdroj: http://transformcustomers.com/cloud-computing-
benefits-and-challenges/]
3.1 Public cloud
Verejný cloud spravuje poskytovateľ, ktorý za poplatok ponúka cloudové služby v jednej
z podôb servisných modelov. Zákazník využíva zdroje, ktoré sú distribuované cez internet širokej
verejnosti a koncoví užívatelia ich prijímajú ako službu. Spomenutý model je možné nazvať

13
”pravým” cloudovým riešením, keďže v sebe v plnej miere zahŕňa všetky spomenuté výhody
cloudu, ako napríklad elasticita alebo abstrahovanie od údržby. Riešenia verejného cloudu
ponúka väčšina veľkých hráčov v danej oblasti vrátane Amazonu, Microsoftu, IBM, Googlu a
pod.
Využitím verejného cloudu je spoločnosť schopná plne sa sústrediť na predmet
podnikania. Na druhej strane však stráca kontrolu nad dátami, čo môže byť problematické pri
spracovaní citlivých dát, či dodržiavaní regulácií. Problémy verejného cloudu sa preto snažia
vyriešiť zvyšné modely nasadenia[7].
3.1.1 Predpoveď vývoja trhu
Analytická firma Forrester Research vypracovala v roku 2004 správu o stave trhu
verejného cloudu a predpovedala mu enormný rast. Forrester predpovedal veľkosť trhu na 50
miliárd dolárov ku koncu roku 2013 a zmenil prognózu pre rok 2020 na hodnotu 191 miliárd
dolárov, čo je o 20% viac ako v správe z roku 2011. Graf 1 zobrazuje predpoveď rastu
v miliardách dolárov v budúcom období až do roku 2020. Graf je rozdelený do segmentov podľa
servisných modelov, ktorým je venovaná 4. kapitola práce, na SaaS, Iaas/PaaS a ostatné[8].
Graf 1 Rast trhu verejného cloudu do roku 2020 podľa servisných modelov. [zdroj:
http://www.zdnet.com/article/forrester-public-cloud-market-will-reach-191b-by-2020/]

14
3.2 Private cloud
Správu privátneho cloudu má v mnohých prípadoch na starosti interné IT oddelenie za
účelom odstrániť hlavné nevýhody predošlého modelu. V prípade, že hosťovanie zabezpečuje
externý dodávateľ služieb, zákazníkove dáta sú v cloude uložené samostatne, izolované od dát
ostatných klientov. Daný model sa viac približuje k tradičnému modelu so súkromným prístupom
k dátam, ale s využitím niektorých výhod cloud computingu, ako napríklad virtualizácia.
Existuje niekoľko dôvodov prečo sa podniky rozhodnú implementovať privátny model.
Dáta sú chránené v rámci podnikovej brány firewall a sú spravované lokálne. Privátny model je
preto vhodný pre podniky, ktoré podliehajú špecifickým reguláciám alebo vyžadujú vyššiu mieru
kontroly a súkromia. Súkromné riešenia však nedisponujú rozsiahlou kapacitou a nedokážu preto
ponúknuť vysokú mieru elasticity. Podniky sú tiež nútené brať do úvahy vysoké zriaďovacie
výdaje a náklady na údržbu oproti pravidelným platbám za využitie externých zdrojov vo
verejnom modeli nasadenia[7].
3.2.1 Analýza trhu a výzvy
Portál InformationWeek vydal ku koncu roka 2013 rozsiahly prieskum zameraný na
privátny cloud, ktorého sa zúčastnilo 242 organizácií s minimálnym počtom 50 zamestnancov.
Vysoko zastúpené boli odvetvia finančných služieb, štátnej správy, vzdelávania alebo
zdravotníctva. Prieskum porovnáva nazbierané informácie s dátami z roku 2012 a sleduje
vyvíjajúci sa trend na trhu súkromného cloudu. Na grafe 2 sú zobrazení poskytovatelia
privátneho cloudu a ich percentuálne zastúpenie. Vo výsledkoch prieskumu nefigurujú veľkí
hráči, ktorí sú lídrami v odvetví verejného cloudu, s výnimkou Microsoftu[10].

15
Graf 2 Percentuálne zastúpenie najväčších poskytovateľov privátneho cloudu v rokov 2014 a
2012 [zdroj: http://reports.informationweek.com/abstract/6/11795/Data-Center/Research:-2014-
Private-Cloud-Survey.html]
Ďalšia ukážka z prieskumu od InformationWeek na grafe 3 zobrazuje najväčšie výzvy,
s ktorými sa musia organizácie pri nasadení vysporiadať. Ako najčastejšie prekážky respondenti
uviedli integráciu so súčasnými IT produktmi, potrebu nových zručností u zamestnancov
a modernizáciu súčasnej infraštruktúry.

16
Graf 3 Výzvy pri nasadení privátneho cloudu v rokoch 2012 a 2014 [zdroj:
http://reports.informationweek.com/abstract/6/11795/Data-Center/Research:-2014-Private-Cloud-
Survey.html]
3.3 Community cloud
Prostredie, v ktorom sú cloudové služby distribuované medzi limitovaný počet organizácií
zdieľajúce predstavu o bezpečnosti, kontrole, záťaži, súkromí a podliehajú identickým
reguláciám, je definované ako community cloud. Riešenie je akousi strednou cestou medzi
verejným a privátnym modelom, keďže zákazníkov využívajúcich služby existuje niekoľko.
Členovia komunitného cloudu sú spravidla známi a disponujú spoločným záujmom alebo cieľom,
čo vyžaduje centralizovaný systém pre podporu podnikania[11].
3.3.1 Príklad využitia v školstve
Prakticky je prostredie vhodné pre odvetvia ako napríklad zdravotníctvo, štátna správa
alebo finančný sektor. Príkladom je nezisková organizácia IlliniCloud, ktorá poskytuje cloudové
riešenia pre vzdelávacie inštitúcie v Illinois, Spojených Štátoch Amerických. Nezisková
organizácia má za cieľ komunite - školám, ktorých technologické požiadavky sú takmer
identické, poskytovať výpočtové zdroje za minimálne poplatky, ako alternatívu k budovaniu

17
vlastných dátových centier[12]. Okrem výpočtovej sily tiež ponúka služby v oblasti správy
hesiel, hosťovanie interných a externých aplikácií v cloude, disaster recovery služby a pod.[13]
Spoločnosť predpokladá ročný objem ušetrených nákladov pre komunitu v rozsahu 30 až 50
percent a možnosť využitia týchto prostriedkov na iné vzdelávacie účely. IlliniCloud pre svoje
riešenie využíva tri dátové centrá, pri ktorých využíva technológiu virtualizácie s VMware NSX.
Tá jej pomáha spravovať informácie oddelene a bezpečne aj pri hosťovaní viacerých
vzdelávacích inštitúcií. Jason Radford, vedúci prevádzky pre IlliniCloud, povedal: „Podobne ako
bankový sektor, vzdelávací sektor je silne regulovaný kvôli práci s osobnými údajmi mladistvých.
Je nešťastné, ak sú personálne dáta odcudzené od korporácie; je zničujúce ak neochránite dáta
študentov“[14].
Obr. 2 Príklad infraštruktúry community cloudu spoločnosti IlliniCloud [zdroj:
http://dhbusinessledger.com/Content/Social/Social/Article/Nonprofit--CDW-partner-to-help-
schools-find-silver-lining-in-the-cloud/-2/-2/2643]
3.4 Hybrid cloud
Faktom je, že podniky stále nie sú pripravené na plnohodnotný prechod do verejného
cloudu, či už z obáv prijatia nových technológií alebo outsourcingu a možnými problémami s ním
spojenými. Kombináciou verejného a privátneho cloudu preto vznikol hybrid, ktorý
spoločnostiam poskytuje výhody z oboch svetov. Rozmanitosť technológií a poskytovateľov však

18
so sebou nesie vyššiu mieru komplexnosti a je úlohou architektov, aby celkový systém
spoločnosti navrhli s ohľadom na integritu[15].
Hybridné riešenie nachádza uplatnenie napríklad vo finančných inštitúciách. Subhra Bose,
CTO pre alternatívne investície v Credit Suisse sa vyjadrila: “Cloud computing znamená posun v
obstarávaní, nasadzovaní a používaní infraštruktúry a podnikových aplikácií, pričom odvetvie
finančných služieb nie je výnimkou. Môžeme to považovať za fakt a znamená to evolúciu z bodu A
do bodu B. Cesta z interných datacentier do cloudových modelov však zaberá čas, vyžaduje
plánovanie, opatrnosť a mnohí si vyberú cestu hybridného modelu”[16].
3.4.1 Prieskum trhu
Podľa prieskumu InformationWeek sa až 72% respondentov pre rok 2014 vyjadrilo pozitívne k
otázke, či ich organizácia v súčasnosti používa alebo plánuje využitie hybridného modelu.
Takmer pätina respondentov sa pre rok 2014 vyjadrila negatívne a zvyšných 9% na otázku
nevedelo odpovedať. Výsledky nasvedčujú, že organizácie si uvedomujú výhody, ktoré im model
poskytuje a sú pripravené ho využiť. Je potrebné uviesť, že výsledky prieskumu, ktoré sú
zobrazené na grafe 4, vychádzajú z prieskumu zameraného na privátny cloud s vysokým
zastúpením organizácií pôsobiacich v špecifických odvetviach ako štátna správa alebo
zdravotníctvo[10].

19
Graf 4 Stav využívania hybridného cloudu v organizáciách za roky 2012 a 2014 podľa
InformationWeek [zdroj: http://reports.informationweek.com/abstract/6/11795/Data-
Center/Research:-2014-Private-Cloud-Survey.html]
Gartner ďalej predpokladá, že do konca roka 2017 bude daný model nasadený až v takmer
polovici veľkých podnikoch[17].
4. Servisné modely
Cloud computing je možné kategorizovať podľa kritéria servisného modelu na 3 hlavné
skupiny – SaaS3
, PaaS4
a IaaS5
. Pri nasadzovaní cloudových riešení je kritický výber správneho
modelu, prípadne ich kombinácia. Zhodu v modeloch nachádzame v základnej vlastnosti cloudu,
čím je presun čiastočnej zodpovednosti na poskytovateľa, vďaka čomu je podnik schopný
sústrediť sa väčšou mierou na strategické ciele a hlavný predmet podnikania. Na konci kapitoly
sú zmienené menej používané varianty servisných modelov.
3
Software as a Service – aplikácia navrhnutá pre koncových užívateľov dodávaná cez web[18].
4
Platform as a Service – nástroje a služby navrhnuté pre efektívny vývoj aplikácií[18].
5
Inrastructure as a Service – HW a SW, ktorý podporuje zvyšné modely – servery, úložné
miesto a pod.[18]

20
Obr. 3 Pyramída cloudu [zdroj: vlastná tvorba autora podľa
http://www.rackspace.com/knowledge_center/whitepaper/understanding-the-cloud-computing-
stack-saas-paas-iaas ]
4.1 IaaS
V tradičnom modeli výstavby vlastných dátových centier je potrebné, aby sa podnik
zaoberal dôkladnou analýzou, návrhom, nasadením, testovaním a následne údržbou vlastnej
infraštruktúry. Mnohé podniky nedisponujú kapitálom a časom, ktorý je žiaduci pre dané
riešenie. Do rozhodnutia vo voľbe vhodnej alternatívy vstupujú, okrem nákladov, aj kritéria
likvidity a strategické ciele spoločnosti. Rastúci trend ukazuje, že podniky sa od tradičného
riešenia čoraz viac dištancujú a obracajú sa na poskytovateľov tretej strany. Riešením je cloudový
prístup IaaS.
Beh každej aplikácie alebo operačného systému vyžaduje k svojej činnosti hardware
vrátane výpočtovej sily, siete a ukladacieho priestoru. Súhrn spomenutých zdrojov, ktoré sú
nutnosťou pre fungovanie moderného podniku nazývame infraštruktúrou. V cloudovom riešení
Infrastructure as a Service dokáže poskytovateľ virtuálne dodávať infraštruktúru zákazníkovi
v podobe služby, na ktorej je možné ďalej stavať vlastné platformy a aplikácie. Abstrahovaním sa
zákazník zbavuje zodpovednosti vyplývajúcej z behu hardwaru, hosťovania a neustálej údržby.

21
Medzi výhody tejto varianty patrí jej flexibilita, ktorá sa prejavuje zväčša v automatizovanej
zmene objemu zdrojov potrebných pre fungovanie podniku. Takmer neobmedzená pružnosť,
ktorú poskytovatelia IaaS riešení dokážu poskytnúť, je vhodným riešením pre začínajúce firmy
s ťažko predpovedateľnou záťažou v budúcom období. Ťažiť z neho môžu aj firmy s vysokou
fluktuáciou záťaže v priebehu roka, čo vedie k minimálnym nákladom počas nízkej záťaže[7].
Cenový model IaaS je postavený na variabilnom poplatku stanovenom podľa miery
používania virtualizovanej infraštruktúry spravidla odvíjajúc sa od využívaných inštancií– CPU,
RAM a úložného priestoru. Platobný model môže byť tiež nastavený podľa počtu licencovaných
užívateľov alebo spotrebovaného strojového času. Pre riadenie virtualizovanej infraštruktúry je
v mnohých prípadoch využívaná konzola vytvorená vo webovom rozhraní, ktorá vyťaženosť
monitoruje. Podľa spoločnosti Gartner je servisný model IaaS najrýchlejšie rastúcim cloudovým
riešením a v roku 2016 sa jeho podiel na trhu oproti roku 2014 takmer zdvojnásobí[19].
4.1.1 Analýza trhu IaaS
Synergy Reseach Group štvrťročne vydáva analýzy, ktoré sa týkajú monitorovania trhu IT
s cloudovými technológiami a jeho segmentácie. Do úvahy sú brané príjmy lídrov na trhu, ich
analýzy a predpovede pomáhajú k marketingovým a strategickým rozhodnutiam v oblasti cloud
computingu. Graf 5 odhaľuje podiel na trhu a medziročné tempo rastu lídrov v oblasti
Infrastructure as a Service pre 3. kvartál roku 2014. Microsoft jasne vedie v oblasti medziročného
tempa rastu najmä vďaka prebiehajúcim reformám v spoločnosti v posledných rokoch.
Zaznamenal nárast príjmov v cloude o 136% a jeho podiel na trhu sa zvýšil o viac ako 10%.
Dominantné postavenie na trhu si však drží gigant Amazon s Amazon Web Services dosahujúci
až 27-percentného podielu na trhu. V tomto merítku je tretia v poradí spoločnosť IBM, ktorú
nasledujú Google, Salesforce a Rackspace[20].

22
Graf 5 Podiel na trhu IaaS a medziročné tempo rastu pre 3. kvartál roku 2014 [zdroj:
https://www.srgresearch.com/articles/microsoft-cloud-revenues-leap-amazon-still-way-out-front]
4.2 PaaS
Cloudové riešenie Platform as a Service leží uprostred zvyšných dvoch modelov IaaS
a SaaS. Poskytuje prostredie, v ktorom je podnik odbremenený od zaobstarávania vlastných
nástrojov a doplnkov. Podľa potrieb je štandardne možné využívať nástroje od poskytovateľov
ako napr. databázové riešenia, programové rozhranie, nástroje pre monitoring a reporting,
analytické nástroje a ďalšie. Zákazníkovi je celok poskytnutý ako služba a dochádza ku
konkurenčnej výhode v podobe ušetreného času alebo nákladov. Vývojári sú schopní takmer
okamžite na dodanej platforme, ktorá je dostupná cez internet, začať s výstavbou aplikácií[7].
Ako už bolo zmienené, PaaS zohráva úlohu stredníka medzi SaaS a IaaS. Na jednej strane je táto
vrstva zodpovedná za integráciu s hardwarom. Infraštruktúra môže byť pre podnik zabezpečená
od rovnakého poskytovateľa, ktorý zabezpečuje PaaS riešenie. Najmä noví hráči na trhu v oblasti
PaaS však rozhodnutie abstrahovania infraštruktúry ponechávajú na zákazníkovi. Na druhej

23
strane má platforma za úlohu prevádzkovať funkcionalitu vývoja, testovania a nasadenia aplikácií
s možnosťami voľby parametrov. Príkladom je voľba vlastného programovacieho prostredia
z variant ako Python, Ruby, Java, .Net atď.
Medzi výhody PaaS riešenia patrí využiteľnosť iba tých nástrojov, ktoré sú pre biznis
v tom momente potrebné. Tieto nástroje a doplnky sú dodávané v najnovších verziách a IT
oddelenia sa preto nemusia zaoberať pravidelnými aktualizáciami a bezpečnostnými záplatami. V
rámci bezpečnosti taktiež dochádza k pravidelným zálohám dát. Ďalšou výhodou, vzhľadom na
online povahu poskytovanej platformy, je vysoká dostupnosť pre vývojárov s možnosťou
pracovať alebo spolupracovať z akéhokoľvek miesta s prístupom na internet.
Napriek tomu, že PaaS je najmenej rozvinutý model na trhu cloud computingu, očakáva
sa jeho významný rast v budúcom období[21].
4.2.1 Analýza trhu aPaaS6
Spoločnosť Gartner rozlišuje dve hlavné podkategórie servisného modelu Platform as a
Service. Podľa analytickej spoločnosti existuje v modeli PaaS viac ako 10 kategórií middlewaru7
a z nich vyčlenila dve najpodstatnejšie[22]. Prvý model iPaaS8
slúži ako platforma pre integráciu
v rámci cloudu a medzi podnikom a cloudovým prostredím[23]. Ďalší model aPaas má za úlohu
poskytnúť vývojárom aplikácií potrebné nástroje a prostriedky pre ich tvorbu a nasadenie.
Začiatkom roka 2014 bol vydaný tzv. magický kvadrant pre danú oblasť, ktorý poskytuje prehľad
hlavných hráčoch na trhu, ich konkurenciu a plnenie cieľov IT spoločností[24]. Pri uvažovaní
o výbere produktu alebo služby od niektorých z dodávateľov je doporučené porozumieť štruktúre
magického kvadrantu rozdeleného do štyroch oblastí[25]:
o Vyzývatelia – dodávajú dobre realizovateľný produkt alebo službu, avšak nemusia
disponovať víziou, dlhodobou stratégiou alebo schopnosťou inovovať.
6
application Platform as a Service je rozšírený aplikačný server s potrebnými nástrojmi pre vývoj
aplikácií a úložiskom[22].
7
Middleware je sredná vrstva v architektúre, do ktorej patria napr. aplikačné servery, databázové
systémy atď[22].
8
integration Platform as a Service podporuje integráciu cloudových alebo interných
aplikácií[23].

24
o Špecializovaní hráči – majú ťažko odhadnuteľné schopnosti realizácie s možnosťou
kvalitného produktu, no hrozí existencia obmedzení. Sústredia sa na konkrétnu časť
odvetvia, funkcionalitu alebo región.
o Lídri – majú schopnosť udávať smer trhu a nesú jasnú víziu. Pri výbere dodávateľov zo
segmentu je vysoká pravdepodobnosť budúcej stability a kvality produktu, či služby.
o Vizionári – majú víziu, akým smerom sa trh uberá. Nemajú však zatiaľ dostatočnú
schopnosť realizácie a silu trh ovplyvniť.
Graf 6 Magický kvadrant pre aPaaS od Gartneru vydaný v januári 2014 [zdroj:
http://www.gartner.com/technology/reprints.do?id=1-1P3OLZW&ct=140107&st=sb]

25
Cloudové aPaaS služby poskytuje líder SalesForce na stránke Force.com. Nedávno bola
oznámená nová platforma s názvom SalesForce1 Platform spájajúc nástroje Force.com
a Heroku1, ktorý bol spoločnosťou odkúpený v roku 2010. SalesForce je na trhu cloud
computingu najdlhšie, má za sebou dlhú históriu a nemalé skúsenosti na trhu platforiem. Za roky
pôsobenia si vybudoval pozíciu lídra s dobrou reputáciou a neustálymi inováciami v
odvetví PaaS, ktoré sa nachádza v počiatkoch. Medzi lídrami figuruje aj Microsoft s cloudovým
riešením Windows Azure kombinujúcim možnosti IaaS a PaaS. Samozrejmosťou sú napríklad
riešenia v oblasti databáz, podpora programovacieho prostredia .NET a iných, alternatívne OS
alebo možnosť hybridného riešenia. Za zmienku stojí aj Google v kvadrante vyzývateľov, ktorý
ponúka riešenie App Engine s implementovaným prostredím pre Python, Javu, Go a cloudovým
riešením relačných databáz Cloud SQL[24].
4.3 SaaS
Servisným modelom nachádzajúcom sa na vrchole pyramídy je Software as a Service.
V danom prípade dochádza k užívaniu služby v podobe kompletnej aplikácie, ktorá je dostupná
cez internet, v mnohých prípadoch cez webový prehliadač.
Výhody rozhodnutia v prospech SaaS sú zrejmé, napríklad v podobe ušetrených nákladov
za licenciu pri tradičných aplikáciách, prípadne nákladov na výstavbu interného riešenia.
V cloudovej alternatíve je poplatok, podobne ako vo zvyšných dvoch riešeniach, variabilný a
odvíjajúci sa od metrík ako počet užívateľov alebo využitie zdrojov. Ďalšie prínosy pre podnik
vyplývajúce zo SaaS riešenia sú v podobe minimalizovaných nákladov na zavedenie aplikácie,
údržbu alebo správy infraštruktúry, ktorá je spravidla zahrnutá v dodávanej službe.
Poskytovateľ je tiež zodpovedný za pravidelné aktualizácie aplikácie vrátane
bezpečnostných záplat, kompatibilitu medzi internetovými prehliadačmi, mobilnými
platformami, prípadne dokonca za správu databáze vrátane vykonávania záloh. Podobne ako
v prípade PaaS riešenia je aj v tomto modeli, vďaka jeho online povahe, umožnená vysoká
dostupnosť s prístupom vyžadujúcim iba prihlasovacie údaje a internetové pripojenie.
Pri výbere správneho SaaS riešenia je pre podnik kritický výber aplikácie, ktorá spĺňa
všetky potrebné požiadavky pre správny chod biznisu. Aj napriek tomu, že dodávané aplikácie
môžu byť do istej miery prispôsobiteľné, pred samotným nasadením je potrebné dôkladne

26
vymedziť jej limity a funkcie, ktorými typová aplikácia disponuje. V prípade nedostatočnej
funkcionality je potrebné zvážiť alternatívu v podobe iného cloudového riešenia alebo tradičného
modelu. Ochrana citlivých dát môže hrať tiež veľkú úlohu pri rozhodovaní.
V súhrne, model pre svoje výhody najmä v minimalizovaných nákladoch a nevýhody v
nedostatočnej flexibilite predstavuje vhodné riešenie pre outsourcing aplikácií podniku, ktoré nie
sú jeho hlavným predmetom činnosti[7].
Publikácia Architecting The Cloud [7] rozdeľuje model do troch základných kategórií, a k nim
uvedené príklady podľa účelu aplikácie dodávanej ako službu:
o Podnikový sektor - CRM, ERP, účtovníctvo, ľudské zdroje, mzdy.
o Infraštruktúra - bezpečnosť, monitorovanie, protokolovanie, testovanie.
o Dáta - business intelligence, databáze, dátová vizualizácia, dolovanie dát, tvorba
dashboardov.
4.3.1 Analýza trhu SaaS
Bessemer Venture Partners pravidelne v týždenných intervaloch aktualizuje index verejne
obchodovateľných spoločností ponúkajúcich SaaS riešenia. V tabuľke 1 je vybraných 10
dodávateľov radených zostupne podľa tržnej kapitalizácie9
. Salesforce je považovaný za lídra
v oblasti najmä vďaka populárnemu CRM produktu, riešenia v oblasti zákazníckej podpory,
marketingu a analýz. V indexe je tiež zaradená sociálna sieť pre profesionálov LinkedIn, ktorá
svojimi produktmi spĺňa charakteristiky cloudu. Spoločnosť Workday figuruje v indexe na tretej
pozícií vďaka cloudovým produktom podporujúcich ľudské zdroje, financie, big data alebo
odvetvie vzdelávania[26].
Tabuľka 1 Index verejne obchodovateľných SaaS dodávateľov [zdroj: Bessemer Venture Partners
cloud index]
Poradie Spoločnosť
Tržná
kapitalizácia
v mld. dolárov
1 Salesforce $46,457
2 LinkedIn $35,871
3 Workday $18,128
9 Tržná kapitalizácia sa vypočíta ako násobok aktuálnej hodnoty kurzu a počtu akcií na
burze[27].

27
Poradie Spoločnosť
Tržná
kapitalizácia
v mld. dolárov
4 ServiceNow $13,053
5 NetSuite $7,896
6 Athenahealth $5,214
7 The Ultimate Software Group $5,016
8 Veeva $4,744
9 Proofpoint $3,126
10 Medidata Solutions $2,694
4.4 Ostatné
V literatúre sa možno stretnúť s pojmom XaaS, pod ktorým sa rozumie “anything as a
service“ alebo tiež “everything as a service“, teda akákoľvek funkcionalita dodávaná v podobe
služby cez internet. Pojem v sebe zahŕňa tri hlavné modely spomenuté v príslušnej kapitole spolu
s ostatnými vytvorenými akronymami, ktoré v sebe mnohokrát ukrývajú určité vlastnosti
z modelov IaaS, PaaS a SaaS[28]. Dodávatelia často nemajú prostriedky na pokrytie
komplexných služieb zahrnutých v hlavných modeloch, a preto volia cestu špecializácie. Pre
lepší prehľad servisných modelov sú obsiahnuté v tabuľke 2 s kompletným názvom,
charakteristikou a príkladom poskytovateľa daného modelu. Kvôli chýbajúcim štandardom, ktoré
by servisné modely zjednotili a ich samotnému prekrývaniu v charakteristikách, je náročné
zahrnúť kompletný zoznam. V tabuľke 2 sú z toho dôvodu obsiahnuté len niektoré príklady
používaných servisných modelov.
Tabuľka 2 Ostatné servisné modely a ich charakteristiky [charakteristiky tvorené autorom
analýzami modelov a dodávateľov]
Model Názov Charakteristika Dodávateľ
DRaaS
Disaster Recovery
as a Service
Obnova po haváriách
v prostredí cloudu
Quorum,
Windstream,
peak 10,
Vmware,
Unitrends

28
Model Názov Charakteristika Dodávateľ
SaaS (StaaS) Storage as a Service
Prenájom infraštruktúry
v podobe úložného priestoru.
Smie zahŕňať zálohy
a archivácie.
Nasuni, NetApp,
Zadara,
Symantec
CaaS (UcaaS)
Communication as
a Service (Unified
Commuincation as
a Service)
Riešenie pre podporu
komunikácie napríklad
v podobe VoIP, IM,
videokonferencií a pod.
Orange, West,
Thinking Phone,
Interactive
Intelligence,
DataTel360,
NaaS
Network as
a Service
Sieťové riešenia v prostredí
cloudu, VPN, firewall,
routing...
Aerohive,
Masergy,
OpenNaaS
MaaS
Monitoring as a
Service
Nástroje pre monitorovanie
aplikácií, sietí, databáz,
inštancií a pod.
TransformaTech,
FromDual,
AVNOC
BaaS Backup as a Service
Služba v podobe záloh
a zotavenia dát.
Fujitsu, Proact,
Acronis,
Symantec
BaaS/mBaaS
Backend as
a Service / mobile
Backend as a
Service
Platforma poskytujúca nástroje
pre vývoj určitého typu
aplikácií napr. mobilných alebo
webových
Microsoft,
Kinvey, Parse
AaaS Archive as a Service
Uchovávanie a zabezpečenie
dát
CUC Solutions,
Process
Automation
Solutions
DBaaS
Database as a
Service
Administrácia databáz bez
potreby expertných znalostí
ScaleDB,
Oracle, Tesora,
Cloudant
DaaS (WaaS)
Desktop as a Service
(Workspace as
a Service)
Správa a prístup k
virtualizovanému desktopu,
aplikáciám a dátam kdekoľvek
a kedykoľvek.
Cisco, VMware,
NaviSite,
IDaaS Identity as a Service
Služby v oblasti autentizácie
a správy identít.
Okta, Ping
Identity,
Covisint,
Centrify

29
5. Analýza cloudových služieb v Českej republike
Analytická firma IDC špecializujúca sa na analýzy a výskumy trhov v oblasti
informačných technológií vo svojej správe o trhu IT služieb v ČR pre rok 2013/2014. Informácie
v nasledujúcom texte boli čerpané z prezentácie, ktorá danú správu zhŕňa. Uvádza v nej, že cloud
computing sa ako možná alternatíva postupne stáva akceptovanou na tomto území. Výhody
a nepríjemnosti, ktoré so sebou technológia prináša, sú dobre chápané, avšak investori ostávajú
v tejto oblasti pomerne konzervatívni. Ako inovátora, ktorý adoptoval nové technológie v danom
sektore medzi prvými uvádza Českú Sporiteľňu. Organizácie sa predovšetkým zaujímajú
o cloudové riešenia pre podporu spolupráce v rámci podniku, aplikácie pre správu obsahu a čoraz
populárnejšie ERP systémy. Výnimkou nie sú ani akademické inštitúcie využívajúce produkty
ako napríklad Office 365 alebo Google Apps. Dodávatelia ponúkajú univerzitám tieto cloudové
služby v mnohých prípadoch zadarmo alebo za zvýhodnenú cenu z dôvodu vybudovania širokej
užívateľskej základne.
IDC ďalej uvádza 12,7 percentný rast trhu oproti predchádzajúcemu roku 2012, pričom
výdaje na cloud tvorili 2,6% z celkových výdajov na IT služby. Graf 7 vyjadruje podiel príjmov
za služby rozdelených podľa troch základných servisných modelov vo verejnom cloude, pričom
celkové predplatiteľské poplatky predstavovali $27.93 miliónov a poplatky za implementáciu a
integráciu ďalších $8,10 milióna.

30
Graf 7 Podiel príjmov podľa servisných modelov v ČR v roku 2013
Celkové výdavky na cloudové služby za rok 2013 v Českej republike tvorili 46,53
milióna dolárov. Ako je možné vidieť na grafe 8, služby boli rozdelené do 3 kategórií
pozostávajúce z verejného cloudu, ktorý mal v danej analýze zastúpenie 60%, zatiaľ čo súkromný
a tzv. VPC10
tvorili zvyšných 40%. Výdavky do verejného cloudu smerovali najmä do sektoru
profesionálnych služieb s 30,6% zastúpením, kde IDC zaraďuje poradenstvo, systémovú
integráciu, vzdelávanie a odborné prípravy, vývoj a úpravy aplikácií. Za nimi nasledoval
veľkoobchodný a maloobchodný predaj so 16,8% a výroba s 13,3%. Najviac zastúpeným
sektorom v privátnom cloude z hľadiska výdavkov boli rovnako profesionálne služby so 41,4%
podielom nasledované médiami a komunikačnými službami s 13,1%. Na poslednom mieste sa
v súkromnom cloude umiestnili veľkoobchodný a maloobchodný predaj. IDC tiež predpovedá
celkové výdavky na cloudové služby v hodnote 120,03 milióna dolárov v roku 2018.
10
Virtual Private Cloud je vytvorenie izolovaného segmentu u poskytovateľa verejného cloudu,
ktorý disponuje vlastnosťami a výhodami súkromného cloudu[9].

31
Graf 8 Výdaje na cloudové služby podľa modelu nasadenia v ČR za rok 2013
Medzi najväčšími poskytovateľmi cloudových služieb v roku 2013 figurovali:
o Microsoft
o Google
o O2
o Unicorn Universe
o Autocont CZ
Analytická firma ďalej konštatuje, že je stále nejasné akým spôsobom prispeje prijatie
cloudu k optimalizácii IT rozpočtu. Existujú totiž dôvody, kvôli ktorým prechod na nový trend
nespĺňa očakávania v oblasti financií. Prvým je výrazný pokles cien hardwaru, ktorý vyhovuje
najmä IT oddeleniam s tradičnými internými riešeniami a správcom dátových centier. Nemenej
podstatným dôvodom je nastavenie cien veľkých hráčov poskytujúcich cloudové riešenia
odvíjajúce sa od platov IT zamestnancov v USA a západnej časti Európy. Napriek nízkej cene

32
hardwaru a pomerne drahým nákladom na služby pre lokálny trh IDC predpokladá, že generálni
riaditelia technológiu začnú zavádzať po uvedomení si jej výhod.
Agentúra Perfect Crowd vypracovala analýzu cloudu pre České Radiokomunikace v roku
2015, ktorej sa zúčastnilo 130 firiem pôsobiacich v ČR s viac ako 45 zamestnancami a obratom
vyšším ako 50 miliónov Kč. Riaditelia IT sa vyjadrili, že 41% z opýtaných firiem pre svoje
podnikanie využíva cloudové riešenia a takmer štvrtina zo zvyšných opýtaných o implementácií
uvažuje. Ďalej ako najväčšie bariéry cloudu pre české firmy uvádza bezpečnosť dát a obavu z
outsourcingu dát, pričom požiadavky zo strany firiem pre zvýšenie dôvery sú najčastejšie
možnosť šifrovania alebo osobná prehliadka technického zázemia dátového centra[29].
6. Výzvy a prekážky pri nasadení
Prechod na nové technológie nemusí byť spravidla bezproblémový a prináša so sebou isté
riziká, podobne ako pri vykonávaní akýchkoľvek podnikových zmien nielen v oblasti
informačných technológií. Prijatie cloudových riešení nie je výnimkou a pre podniky je vhodné
oboznámiť sa s problematickými oblasťami včas, čím sú schopné prípadné riziká minimalizovať
a ušetriť dodatočne vynaložený kapitál. V dnešnej dobe stále chýbajú overené praktiky a podniky
sa pri implementácií cloudových riešení dopúšťajú opakovaných chýb[30]. Vízia odľahčenia
spoločnosti od komplexných systémov, ušetrených nákladov, flexibility a iných výhod však
napriek tomu dostáva cloudové riešenia do popredia. V tejto kapitole sú predstavené jedny
z najčastejších výziev a prekážok, s ktorými sa podniky pri prechode stretávajú.
6.1 Bezpečnosť a súkromie
Otázka bezpečnosti je v mnohých prípadoch kritickou pri rozhodovaní o implementácií
cloudu. Podniky sú nútené sa bezpečnosťou zaoberať a položiť si otázky o významnosti tejto
oblasti pre spoločnosť, rozsahu plánovaných investícií s ňou späté alebo o požiadavkách
zákazníkov súvisiacich s bezpečnosťou.

33
Dôležitým kritériom je aj oblasť podnikania a obchodné vzťahy, pričom úroveň
bezpečnosti sa líši napríklad pri B2C11
,B2B12
alebo B2G13
modeloch. Ak je obchodný partner pre
spoločnosť dostatočne dôležitý a kladie vysoké nároky na bezpečnosť spracovania dát, môže to
vyústiť k rozhodnutiu o prechode na vyššiu úroveň zabezpečenia. Podobne, pri spracovaní
osobných údajov, informáciách o platbách alebo iných citlivých údajov sa stáva daná
problematika prioritou. Príkladom sú spoločnosti operujúce v zdravotníctve, finančnom sektore
alebo štátne inštitúcie, ktoré podliehajú reguláciám, kontrolám a ich povinnosťou je nastaviť
dostatočnú úroveň bezpečnosti pri prechode na cloudové služby. Dôležitým faktorom je tiež
tolerancia rizika, ktorá je zvyčajne vysoká pri začínajúcich spoločnostiach zameraných na
produkt a rýchly rast na trhu. Pre veľké organizácie však môže úspešný útok znamenať
poškodenie verejnej mienky, stratu zákazníkov, pokles akcií a pod.[7].
Postoj k danej téme sa líši aj podľa varianty aplikovaného servisného modelu, či použitia
verejného alebo súkromného cloudu. Príkladom je dodávané IaaS riešenie, pri ktorom je
poskytovateľ zodpovedný za bezpečnosť na úrovni infraštruktúry, avšak rovnako podstatná je
bezpečnosť architektúry zákazníkovej aplikácie. Carson Sweer, riaditeľ spoločnosti
CloudPassage, ktorá sa prezentuje ako líder v oblasti cloudovej bezpečnosti, sa v interview
vyjadril: „Zaujímavosťou pri používaní cloudu je, že ľudia si neuvedomujú ich vlastnú
zodpovednosť. Keď používajú servery v cloude, dochádza k zdieľanej zodpovednosti. Amazon
EC2 sa postará len o časť bezpečnosti, zvyšok je na majiteľovi virtuálneho stroja“[32].
Cloud Security Alliance (CSA) je nezisková organizácia, ktorá sa venuje šíreniu
osvedčených postupov cloudu a bezpečnosti v tejto oblasti. V roku 2013 vydala správu “The
Notorious Nine: Cloud Computing Top Threats in 2013,” ktorá má za úlohu zvýšiť povedomie o
bezpečnostných hrozbách pre organizácie. Uvádza tiež potrebu zavedenia riadenia rizík
v organizáciách pri prechode na cloudové riešenia pre zvýšenie bezpečnosti. Deväť
najdôležitejších hrozieb, ktoré CSA identifikovala sú uvedené v tabuľke 3 spolu s jednoduchou
maticou rizík s vnímaným rizikom na osi x a skutočným rizikom na osi y pre hrozby[33].
11 Business to Consumer – spoločnosť predáva produkty alebo ponúka služby koncovým
zákazníkom[31].
12
Business to Business – obchodné transakcie medzi spoločnosťami navzájom[31].
13
Business to Government – obchodné transakcie medzi spoločnosťou a štátnou správou[31].

34
Tabuľka 3 Bezpečnostné hrozby podľa CSA vydané v roku 2013
[zdroj:https://downloads.cloudsecurityalliance.org/initiatives/top_threats/The_Notorious_Nine_C
loud_Computing_Top_Threats_in_2013.pdf]
Poradie Popis hrozby Matica rizika
1. Odcudzenie dát
2. Strata dát
3.
Útoky na účty a inštancie
služieb
4.
Zraniteľnosť v rozhraní a
API
5. Nedostupnosť služby
6.
Zneužitie právomocí za
účelom poškodenia
spoločnosti
7.
Zneužitie cloudových
služieb na útoky (pre
poskytovateľov)
Nedostupná
8. Nedostatočná opatrnosť
9.
Zraniteľnosť zdieľanej
technológie

35
Faktom je, že poskytovateľ cloudových služieb dokáže pre veľké množstvo podnikov
posunúť bezpečnosť na vyššiu úroveň. Cloudové riešenia od Amazonu spĺňajú medzinárodne
uznávané štandardy ako ISO 27001, ISO 9001, PCI DSS a ďalšie, pričom mnohé spoločnosti by
stálo veľa času získať danú úroveň štandardizácie[34]. Problematika je tiež nákladná na kapitál,
najmä pri dodržiavaní kroku so stále novými hrozbami a presunutie zodpovednosti na tretiu
stranu je preto v mnohých prípadoch vhodnou voľbou. Nemusí to byť pravda pre spoločnosti,
ktoré zakladajú svoj biznis práve na bezpečnosti, sú v obore expertmi, či v istých oblastiach
alebo obchodných vzťahoch podnikania.
6.2 Strata kontroly, regulácie a audit
Pri použití tradičného modelu spoločnosť disponuje plnou kontrolou nad infraštruktúrou,
správou dát, aplikáciami a pod., čím sa uľahčuje priebeh auditu a dodržiavania regulácií. Auditor
je v takom prípade fyzicky schopný pristupovať k dátam a získať potrebné informácie v krátkom
časovom úseku. Pri použití cloudových technológií sa však zodpovednosť rozdeľuje medzi
poskytovateľa služieb a zákazníka. Tým spoločnosť stráca kontrolu nad správou dát a auditovanie
sa stáva viac komplexným, pričom auditor získava informácie z viacerých strán.
V praxi, pri použití verejného IaaS riešenia nie je možný fyzický prístup auditora k dátam
poskytovateľa, vzhľadom na ochranu súkromia ostatných zákazníkov využívajúcich služby.
Poskytovateľ je kontrolovaný vlastnými auditormi a následne dodáva dokumentáciu, ktorá je
ďalej skúmaná. Matt Gyde, generálny manažér bezpečnosti v DimensionData, hovorí o vysokej
úrovni inšpekcie pri poskytovateľoch verejného cloudu: „Odhadujem 8 až 15 auditov za rok, čo
je podstatne viac ako pri jednotlivých organizáciách”[35]. Pri využívaní privátneho servisného
modelu záleží na využití z variant interného riešenia alebo externého dodávateľa, kde je situácia
podobná. Nasadením PaaS riešenia sa stáva fyzická časť auditu ešte komplexnejšia a pri SaaS
riešení sa spoločnosť vzdáva takmer všetkej kontroly nad správou a auditor je nútený obrátiť sa
na poskytovateľa pre väčšinu potrebných informácií[7].
Implementácia cloudových riešení vyžaduje jasné rozdelenie zodpovednosti pri
jednotlivých servisných modeloch a nastavenie podnikových procesov a kontrol pre úspešné
absolvovanie auditu. Je tiež potrebné správne pochopenie štandardov, ktoré platia pre odvetvie
a rozoznať požiadavky pre spracovanie dát. Pre úspešné absolvovanie auditov je pre podnik

36
kritické vymedzenie požiadaviek včas, pred samotným začatím implementácie. Dodatočná
prestavba aplikácií alebo prechod na rozdielne cloudové riešenia za účelom dodržania platných
štandardov je zvyčajne nákladná alternatíva na zdroje[7].
Publikácia Architecting the Cloud [7] uvádza niekoľko štandardov, s ktorými sa podniky
môžu stretnúť pri implementácií cloudu. Ich zoznam s krátkym popisom a kategóriou, do ktorej
spadajú, je zobrazený v tabuľke 4.
Tabuľka 4 Štandardy využívané pri zavádzaní cloudových riešení podľa Architecting the
Cloud[7]
Štandard Kategória Popis
ISO/IEC 27001 Software
Definuje požiadavky pre
ISMS14
SSAE-16 Bezpečnosť
Kontroly financií, bezpečnosti
a súkromia
Smernica 95/46/ec Bezpečnosť
Smernica Európskeho
parlamentu a Rady o ochrane
osobných údajov jednotlivcov
Smernica 2002/58/ec Bezpečnosť
Smernica Európskeho
parlamentu a Rady
o spracovaní osobných údajov
a ochrany súkromia pri
elektronickej komunikácií
SOX Financie
Americký zákon zaoberajúci
sa transparentnosťou
a presnosťou finančných
výkazov
PCI DSS Bezpečnosť/Platby
Medzinárodný štandard pre
zaobchádzanie s údajmi
o platobných kartách
HIPAA Zdravotníctvo
Ochrana súkromia lekárskych
a osobných záznamov
pacienta.
14
Systém riadenia bezpečnosti informácií je časť celkového systému organizácie, založená na
prístupe organizácie k rizikám činností, ktorá je zameraná na ustanovenia, zavádzanie,
prevádzku, monitorovanie, preskúmanie, údržbu a zlepšovanie bezpečnosti informácií[36].

37
Štandard Kategória Popis
FedRAMP Bezpečnosť
Bezpečnostné štandardy pre
poskytovateľov cloudových
služieb pri spolupráci
s vládnymi inštitúciami USA
FIPS Software
Americký vládny štandard pre
počítačové systémy
FERPA Vzdelanie
Americký zákon o ochrane
súkromia študentských
záznamov
6.3 Nedostatok znalostí
Nasadenie cloudových riešení nekončí výberom poskytovateľa, ale vyžaduje znalosť
rozdielnej architektúry, ako pri lokálnych riešeniach a dochádza k výrazným zmenám
v podnikových procesoch. Pri novej technológií je potrebná znalosť agilných metód a voľne
viazanej architektúry. Pracovníkom firmy, či už z IT oddelenia alebo iných oblastí, ktorých sa
prechod týka, chýbajú skúsenosti a špecializácia z daného prostredia. Podľa IDC počet
pracovných miest v spojitosti s cloudom stúpa každoročne o 26% a dostane sa na 7 miliónov do
roku 2015[37].
Podľa štúdie poradenskej firmy Quocirca, ktorej prieskumu sa zúčastnilo 337 senior IT
profesionálov vo Veľkej Británii, je viac ako 80% podnikov vyhýbajúcim sa cloudu
presvedčených, že nedisponujú dostatočnými znalosťami[38].
Trend cloudu a jeho možné benefity sú príčinou vysokej ponuky pracovných miest na
trhu, ktorá kvôli nedostatočným tréningom a certifikáciám u IT profesionálov stále pretrváva.
Riešením vyplnenia voľných pozícií je preškolenie súčasných zamestnancov informačných
technológií a podpora študentov v súvislosti s cloudovými technológiami vrátane možnosti
tréningov a certifikácií. Cushing Anderson, programový viceprezident IDC, sa zmienil: „Na
rozdiel od nedostatku zručností v IT v minulosti je nedostatok kvalifikovaných pracovníkov
v oblasti cloudu extrémne vyzývajúci. Cloud so sebou prináša súbor zručností, ktoré v minulosti
neboli potrebné. Neexistujú štandardizované kritéria, ktoré by zabezpečili vyplnenie pracovných

38
miest. Preto je tréning a certifikácia pre potenciálnych zamestnancov v oblasti cloudu
nevyhnutná.“[37]
V správe vydanou IDC v roku 2012, ktorá bola sponzorovaná spoločnosťou Microsoft sa
uvádzajú podstatné zručnosti vyžadované pri prechode na cloud[37]:
o Definovanie rizík a dôsledkov
o Dopad cloudu na riadenie IT služieb
o Znalosť potrebných krokov pre úspešné nasadenie
o Biznis a IT perspektíva cloud computingu
o Ocenenie hodnoty pre spoločnosť
o Definovanie technických alternatív v cloude
6.4 Dohoda o úrovni poskytovaných služieb
Vo vzťahu poskytovateľa cloudových služieb a zákazníka vzniká potreba vyčlenenia
pravidiel, ktoré sú medzi stranami platné. Zmluva zabezpečujúca dané pravidlá sa nazýva
dohodou o úrovni poskytovaných služieb alebo SLA z anglického Service Level Agreement.
Zákazníci, ktorí vo forme poplatku službu odoberajú, disponujú požiadavkami a očakávajú čo
najvyššiu možnú dostupnosť, bezpečnosť a spoľahlivosť. Vo všeobecnosti platí, že čím je SLA
dôraznejšia, tým poskytovateľ vynakladá viac úsilia, času a financií na údržbu. Aj napriek
vynakladaniu nemalých prostriedkov na služby, výpadky alebo odstávky nie sú ani pri danej
technológii výnimkou. Situáciu zhoršuje fakt, že sú zároveň uchovávateľmi veľkého objemu dát,
čo je príčinou častých útokov z vonka[7]. Medzi najdôležitejšie parametre patrí dostupnosť, pri
ktorej niektorí zákazníci v súčasnosti vyhľadávajú úroveň až 99,999% (26 sekúnd dovoleného
výpadku za rok) namiesto tradičných 99,9% (8 hodín dovoleného výpadku za rok)[39].
Požiadavky na vysoké úrovne parametrov spravidla nárokujú spoločnosti pôsobiace v sektoroch
financií, štátnej správy, zdravotníctva, školstva a pod. Platné to však môže byť aj pre spoločnosti,
ktorým by výpadky alebo odcudzenie dát mohli zapríčiniť stratu dobrej povesti,
konkurencieschopnosti alebo zákazníkov[7].
Pri výpadku a nedostupnosti služby je zvyčajne zákazník kompenzovaný znížením ceny
v percentách z pravidelného poplatku vo veľkosti závisiacej od rozsahu incidentu. Podniky by
mali zvážiť aký dôraz budú na SLA prikladať pred samotným výberom poskytovateľa

39
a jednotlivé alternatívy porovnať. Niektorí poskytovatelia SLA nezverejňujú vôbec, príkladom je
známe PaaS riešenie od Heroku[7].
V roku 2014 vydala Európska komisia pre podniky pokyny týkajúce sa SLA za účelom
maximalizovať úžitky cloud computingu a ušetrenia nákladov. Nachádzajú sa v nich cieľové
úrovne služieb (SLO 15
), podľa ktorých by sa podniky mali riadiť pri výbere vhodného
dodávateľa. V nasledujúcej tabuľke 5 sú podľa vydaných pokynov cieľové úrovne služieb
rozdelené do kategórií. Pre ich vysoký počet sú uvedené vybrané z nich[40].
Tabuľka 5 Kategorizované SLO podľa pokynov Európskej Komisie [zdroj:
https://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/cloud-service-level-agreement-standardisation-
guidelines]
Kategória Podkategória SLO
Výkon
Dostupnosť
Čas bez výpadku
Percento úspešných požiadavkou
Doba odozvy
Priemerná doba odozvy
Maximálna doba odozvy
Kapacita
Počet súčasných pripojení
Maximálna kapacita zdrojov
Indikátory
spôsobilosti
Konektivita k externým systémom
Podpora
Pracovná doba podpory
Odozva podpory
Proces ukončenia
Čas získania dát od poskytovateľa
Lehota uchovávania dát u poskytovateľa
Bezpečnosť
Spoľahlivosť Redundancia dát
Autentizácia a
autorizácia
Miera dôvery overenia identity
Dostupné mechanizmy autentizácie
Kryptografia
Odolnosť voči hrubej sile
Kontroly prístupu ku kľúčom
Riadenie incidentov
a reporting
Percento aktuálnych správ o nehodách
Záznam dát a Parametre používané pri záznamoch o
15
Service Level Objectives sú často kvantitatívne a pomáhajú pri rozhodovaní vhodného
dodávateľa. Majú prepojenie s metrikami, ktoré v sebe často zahŕňajú[40].

40
Kategória Podkategória SLO
kontrola dátach
Audit
a bezpečnostné
overovanie
Zoznam certifikácií poskytovateľa
Riadenie
napadnuteľnosti
Správy o opravách zraniteľností u
poskytovateľa
Governance16
Hlásenie zmien zákazníkovi o službe
Riadenie dát
Klasifikácia dát Pravidlá pre používanie zákazníkových dát
Zrkadlenie dát,
zálohovanie a
obnovenie
Frekvencia zálohovania dát
Maximálna doba obnovy dát
Čakacia doba zrkadlenia dát
Životný cyklus dát Typ zmazania dát (rozlišuje slabý a silný)
Prenositeľnosť dát
Rýchlosť prenosu dát
Formát prenesených dát
Ochrana osobných
údajov
Prehlásenia o
ochrane údajov,
štandardy a
certifikácie
Zoznam prehlásení, štandardov a
certifikácií
Špecifikácia účelu
spracovania dát
Zoznam účelov spracovania osobných
údajov mimo zákazníkových požiadavkou
Uchovanie dát
Maximálna doba uchovania dát po žiadosti
zákazníka o zmazanie
Obmedzenie
používania
a poskytovania
zákazníkových dát
Počet zadržaných osobných údajov
u poskytovateľa štátnymi orgánmi
Otvorenosť a
transparentnosť
Zoznam partnerov poskytovateľa
cloudových služieb na spracovanie
osobných údajov
Zodpovednosť
poskytovateľa
Postup pri úniku dát
Geografické
umiestnenie
Zoznam lokácií, kde dáta môžu byť
uložené
Právo prístupu
k dátam pre
zákazníka
Doba prístupu k dátam
16
Systém, ktorým je cloudová služba riadená a kontrolovaná[40]

41
6.5 Integrácia v rámci podniku
S príchodom cloudu sa nastolila otázka nových spôsobov integrácie systémov v podniku.
S čoraz populárnejšími hybridnými riešeniami sa vyskytuje problém integrácie nie len rozličných
cloudových systémov, ale aj lokálnych a cloudových systémov navzájom. Čím viac dodávateľov
cloudu spoločnosť využíva, tým sa integrácia stáva komplexnejšou na správu. V podniku je
dôležité riešiť tému integrácie včas a voliť medzi vlastným interným riešením integrácie, ktoré
vyžaduje vysoké náklady na kapitál v počiatkoch, prípadne moderné cloudové riešenie iPaaS[41].
V prípade využitia platformy na podporu integrácie je dôležité, aby disponovala potrebnými
nástrojmi a bola ľahko prispôsobiteľná budúcim podnikovým zmenám. Popularita iPaaS rastie
s hráčmi na trhu ako Informatica alebo MuleSoft a predpokladá sa postupné nahradzovanie
tradičných middlewear[42].
6.6 Nedostatky pri implementácií cloudu
Predpoklad včasnej analýzy podnikových požiadaviek, dopadov na zmenu procesov
a súčasného stavu IT v podniku sú základom vyvarovaniu sa najčastejších chýb pri cloudovom
projekte. Pre plné využitie benefitov, ktoré technológia prináša je potrebné potenciálne
nedostatky spoznať a eliminovať ich. Poradenská firma Edgewater Consulting na svojich
stránkach zverejnila desať najčastejších chýb pri prechode na cloud[43]:
1) Nedostatočné premyslenie SLA požiadaviek
2) Neschopnosť porovnať náklady na tradičný a cloudový model
3) Nedostatočná komunikácia s poskytovateľmi
4) Nedostatočná príprava testovania pre implementáciu, integráciu a pod.
5) Nepripravenosť pre testovanie
6) Podcenenie otázky bezpečnosti
7) Implementácia bez vypracovanej stratégie cloudu
8) Zlyhanie v správe požiadaviek koncových užívateľov
9) Precenenie interných IT znalostí
10) Podcenenie požiadaviek na dátové toky

42
7. Budúcnosť a trendy cloudu
Pri stále trvajúcom trende sa dá očakávať rastúci počet aplikácií, ktorých vývoj bude
prispôsobený na prenos do cloudového prostredia. Do konca roka 2016 je predpoklad, že štvrtina
všetkých aplikácií bude dostupná v cloude, z čoho sa dá usúdiť rastúca podpora u vývojárov
softwaru. Prenos minimálne časti architektúry do cloudu sa postupne stáva bežným v podnikoch
rôznych veľkostí, k čomu pomáha čoraz vyššia dôvera v danú technológiu. Mylnou predstavou
však je, že podniky budú do cloudu postupne abstrahovať kompletnú internú prevádzku. Cloud
má tendenciu presadiť sa najmä v oblastiach, ktoré nie sú predmetom podnikania spoločností a na
popularite bude získavať mix oboch svetov, tzv. hybridný cloud[44].
7.1 Kontajnery
Google na svojich stránkach ku Google Container Engine definuje kontajnery ako
technológiu, pri ktorej sú vývojári schopní sústrediť sa na programovanie a správne fungovanie
kódu, namiesto riešenia správneho nasadenia a integrácie do hostiteľského prostredia[45].
Ako alternatíva k virtualizácií ponúka relatívne mladá technológia rozumný spôsob
správy aplikácií v cloude. Pre podniky, ktoré presúvajú aplikácie do cloudového prostredia sa
naskytá menej komplexná cesta s možnosťou ušetrených finančných prostriedkov. Kontajnery
boli vyvinuté pre vyriešenie problému potreby využitia kompletného operačného systému pre
chod aplikácie a nadbytočným čerpaním zdrojov využívaným daným OS. Pri tradičnej
virtualizácií obsahuje každá virtualizovaná aplikácia operačný systém, ktorej chod zabezpečuje
takzvaný hypervisor17
. Daný prístup sa považuje za zbytočne ťažkopádny pokiaľ ide o správu
aplikácií v cloude, avšak donedávna sa pokladal za jediný možný. Kontajnery, ktoré sú zväčša
postavené na Linuxovom jadre, disponujú jediným operačným systémom, a dokážu preto
poskytnúť vyššiu efektívnosť. Ďalším benefitom je minimalizovanie štartovacieho času, ktorý je
pri použití virtualizácie s viacerými operačnými systémami rádovo vyšší.
V prípade rozšírenia technológie kontajnerov je možné predpokladať posilnenie pozície
Linuxu v oblasti cloudu. Využitie Linuxu je predpokladom pre zvýšenie výkonu a štartovací čas
17
Hypervisor je softwarová alebo firmwarová komponenta umožňujúca virtualizovanie
systémových zdrojov. Rozlišuje sa typ umiestnený priamo na hardwari a typ umiestnený na
hosťujúcom operačnom systéme[46].

43
inštancií, ktorý je oproti Windowsu deväťkrát nižší. Pri trende vývoja aplikácií, ktoré nie sú
závislé na platforme, majú tendenciu kontajnery založené na Linuxe uspieť a dá sa predpokladať
nárast ich popularity[47].
Existuje viacero riešení presadzujúcich technológiu kontajnerov, avšak jedno z nich sa
stalo mimoriadne populárnym. Projekt Docker, za ktorým stojí od roku 2013 spoločnosť Docker,
Inc., opisuje svoje riešenie ako otvorenú platformu pre vývoj, presun a chod distribuovaných
aplikácií. Nový model, ktorý dokáže zabaliť aplikácie do kontajneru a virtuálne je možné ich
spustenie na akejkoľvek infraštruktúre, odbremeňuje vývojárov od závislostí na hardwari,
urýchľuje životný cyklus vývoja aplikácií, a v neposlednom rade šetrí náklady. Inovatívnu
myšlienku si osvojili spoločnosti ako eBay, Groupon, Spotify a pod., pričom Docker na svojich
stránkach uvádza akceleráciu v životnom cykle vývoja, testovania z týždňov na minúty
a zvýšenie efektivity dátových centier v desiatkach násobkoch[48]. Microsoft zvýšil záujem
o danú technológiu a v roku 2014 implementoval podporu pre Docker na linuxových virtuálnych
strojoch pre jeho cloudové riešenie Azure. Začal dokonca spoluprácu so spoločnosťou Docker
pre podporu čoraz viac populárnych kontajnerov na jeho serverových operačných systémoch
Windows Server[49].
Obr.4 Porovnanie využitia virtualizácie a kontajneru Docker [zdroj:
https://www.docker.com/whatisdocker/]

44
Kontajenery sú pokladané za podstatnú časť evolúcie cloud computingu. Technológia so
sebou prináša jednoduchý spôsob migrácie z jedného cloudu do cloudového prostredia iného
poskytovateľa zabalením podnikových aplikácií do kontajneru. Ako alternatíva k virtualizácií
s ňou prichádzajú zmeny v základoch a definíciách, na ktorých je cloud postavený, avšak pre
dobro vyššej efektívnosti a výkonu.
7.2 Big Data
Gartner definuje pojem big data ako: „informácie veľkého objemu, vysokej rýchlosti
a variability, ktoré vyžadujú inovatívne formy spracovania s ohľadom na náklady a poskytujú
lepšie vnímanie reality a schopnosť rozhodovania“[50]
Oblasť „veľkých dát“, ktorá sa vyvinula technologickým pokrokom, k svojmu fungovaniu
vyžaduje veľké množstvo výpočtových zdrojov. Danú problematiku rieši technológia cloud
computingu, a z uvedeného dôvodu sú preto oblasti úzko prepojené. Do popredia sa okrem
spracovania štruktúrovaných databázových záznamov dostáva tiež spracovanie
neštruktúrovaných dát bez štandardizovaného formátu. Zdrojom spomenutých dát môžu byť
sociálne siete, e-maily, dokumenty, videá a pod. Výsledkom je napríklad lepšie pochopenie
správania zákazníkov, identifikácia trendov, či príležitostí a hrozieb na trhu. Pri neexistencii
cloudu by bolo využívanie veľkých dát finančne neefektívne najmä v malých a stredných
podnikoch. Dôvodom je potreba nadmerného množstva úložného priestoru a výpočtovej sily na
spracovanie vo zvyčajne obmedzenom časovom úseku. Splnenie daných požiadaviek je možné
efektívnym využitím externého cloudového poskytovateľa v podobe služby. Najväčšími
prekážkami, opísanými v kapitole 5.1, ostávajú obavy zo straty kontroly nad dátami a otázka
bezpečnosti[51].
Gigaom sa zaoberá analýzami nastupujúcich technológií od roku 2006 vrátane oblastí
cloudu a veľkých dát. V roku 2014 zverejnili prieskum využitia analytických nástrojov pre veľké
dáta na vzorke 301 respondentov. Vyše polovica spoločností sa vyjadrila pozitívne ohľadom
využívania analytických nástrojov v prostredí verejného cloudu alebo ich nasadenia v budúcnosti.
Celkom 35 percent respondentov si nie je istá nasadením týchto nástrojov do cloudu a pokladá za
nutné bližšie preskúmanie trhu[52]. Výsledky prieskumu je možné vidiet na grafe 9.

45
Graf 9 Prieskum využitia analytických nástrojov pre veľké dáta v prostredí verejného cloudu
[zdroj: http://research.gigaom.com/chart/big-data-analytics-in-the-public-cloud/]
8. Nasadenie cloudových riešení na PharmaCity a. s.
Nasledujúca praktická časť práce je prevedená
na typovej spoločnosti s fiktívnym názvom
PharmaCity a. s., ktorá môže pôsobiť na vybraných
lekárenských trhoch.
8.1 Vymedzenie spoločnosti
Spoločnosť PharmaCity a. s. je prevádzkovateľom
lekární na území Českej republiky a Slovenska. Jej víziou
je neustále skvalitňovanie lekárenských služieb, a to
predovšetkým v oblasti kvalifikovaných odborných rád
zákazníkom pri vydávaní liekov. Sieť lekární zahrňuje
takmer 60 funkčných prevádzok, čo robí zo spoločnosti jedného z najväčších hráčov v tejto
Obr. 5 Logo PharmaCity [zdroj: tvorba
autora]

46
oblasti. Niektoré z prevádzok plnia funkciu pohotovostných lekární vo večerných hodinách
a prispievajú tým k lepšej fyzickej dostupnosti lekárenských služieb. Spoločnosť nemá záujem
len o výstavbu nových lekární, ale aktívne skúma vhodné objekty, ktoré je možné akvizíciou
začleniť do súčasného portfólia. PharmaCity sa zameriava na strategické miesta s dobrým
predajom liekov, najmä v priestoroch obchodných centier a v blízkostiach medicínskych centier
a nemocníc.
Progresívna spoločnosť sa od konkurencie odlišuje najmä kvalitou služieb a výnimočným
poradenstvom ohľadom liekom. Pre tento účel je vo väčšine prevádzok zriadená funkcia
konzultanta, ktorý v prípade potreby poskytuje jednoduchú zdravotnú starostlivosť a je schopný
poskytnúť profesionálne rady pri výbere vhodných liekov. Každá lekáreň má okrem spomenutej
funkcie povinne vyčlenené pozície vedúceho lekárne zabezpečujúceho plynulý chod a riadenie
vnútorných procesov. Zvyšní zamestnanci lekární sú tvorení lekárnikmi, ktorí majú na starosti
primárne obsluhu zákazníkov.
PharmaCity okrem informácií ohľadom jednotlivých lekární ako jej názov, či adresa
eviduje vo svojom informačnom systéme aj dáta ohľadom zamestnancov, liekov a objednávkach.
Lekárnici pomocou objednávok v elektronickej podobe objednávajú potrebné lieky, a tie sú
následne dodané do konkrétnej lekárne. Liečivé prípravky, doplnky stravy a iné predávané
produkty sú pre PharmaCity dodávané distribútormi.
Vďaka poskytovaniu nadštandardných služieb lekárenskej siete a vhodne alokovaných
lekární sa pohybujú mesačné tržby spoločnosti okolo 95 miliónov Kč. Zásluhou prosperity
spoločnosti je aj spĺňanie strategického cieľu expanzie, nie len v rámci území Českej republiky a
Slovenska, ale aj na zahraničné trhy. Rast spoločnosti však obmedzujú najmä vysoké
prevádzkové náklady, za ktoré je zodpovedná aj zastaraná infraštruktúra spoločnosti vyžadujúca
opakované údržby a v blízkej budúcnosti sa počíta s jej vyradením. K menšej efektívnosti tiež
prispievajú časté výpadky, čo viedlo spoločnosť k vymedzeniu ďalšieho strategického cieľa
prechodu jej architektúry do cloudového prostredia. Predstava spoločnosti o nasadení cloudu je
zníženie nákladov na údržbu súčasnej architektúry, vyhnutie sa investície do zakúpenia novej
infraštruktúry, zvýšenie konkurencieschopnosti na trhu, vyššia dostupnosť a iné predpokladané
benefity. Okrem presunutia súčasných aplikácií do cloudového prostredia má PharmaCity za cieľ
začleniť do svojho informačného systému nové nástroje fungujúce v prostredí cloudu. Vďaka

47
využitiu cloudového business intelligence (BI) nástroja bude PharmaCity schopná efektívne
analyzovať stav spoločnosti. Medzi ďalšie plánované cloudové riešenia patrí nástroj pre podporu
spolupráce a digitalizácie obsahu. Výzvou pre vývojársky tím spoločnosti PharmaCity je
vybudovanie mobilnej aplikácie, ktorá má za úlohu poskytovať informácie o lekárňach, či
poradenské služby zákazníkom. Z uvedených dôvodov sa nový generálny riaditeľ spoločnosti
rozhodol pre najatie externého konzultanta, ktorý je špecialistom v oblasti cloudových riešení.
Jeho hlavnou úlohou je poňatie prechodu z viacerých perspektív spoločnosti, analýza jej
architektúry, vyčlenenie servisných modelov a výber konkrétnych cloudových riešení.
8.2 IT BSC
Tradičný balanced scorecard bol predstavený v 90. rokoch ako pohľad na organizáciu
z hľadísk zákazníka, interných procesov, financií a schopnosti inovovať. Výsledok má za cieľ
vniesť do organizácie nové perspektívy, vďaka ktorým je možné nasledovať jej strategické ciele
pri udržiavaní štyroch perspektív v rovnováhe[53].
V 90. rokoch bol tiež definovaný spôsob aplikovania tradičného balanced scorecard na
oblasť IT. Autori Martinsons, Davison a Tse v roku 1999 navrhli zmenu v definovaných
perspektívach, konkrétne premenu perspektívy zákazníka na užívateľa. Ako dôvod uvádzajú
poskytovanie služieb IT oddelenia, vo väčšine prípadoch, interným užívateľom. Medzi 4
perspektívy IT BSC podľa zmienených autorov patria[54]:
1. Prínos pre organizáciu – má za cieľ hodnotiť dosiahnutý prínos danou investíciou
v oblasti IT
2. Užívatelia – pridaná hodnota pre interných zákazníkov (užívateľov) systému
3. Prevádzková dokonalosť – ovplyvnenie interných podnikových procesov, produktivity
a spoľahlivosti
4. Orientácia na budúcnosť – zameranie sa na zlepšovanie, rast a vyššiu efektívnosť
systému

48
Obr. 6 IT BSC zamerané na prechod na cloudové riešenia v spoločnosti PharmaCity a. s.
V nasledujúcej tabuľke 5 je implementovaný IT BSC na spoločnosť PharmaCity vrátane
uvedenej misie, cieľov a metrík ku každej zo štyroch perspektív.
Prechod na
cloudové
riešenia
Prínos pre
organizáciu
Užívatelia
Prevádzková
dokonalosť
Orientácia na
budúcnosť

49
Tabuľka 6 IT BSC pre spoločnosť PharmaCity
Prínos pre organizáciu Užívatelia
Misia:
Prechodom na cloudové riešenia plniť
strategické ciele organizácie a uspokojiť
predstavenstvo.
Ciele:
1. Dosiahnuť strategický cieľ cloudové
riešenia
2. Pokles celkových nákladov
3. Sústrediť sa vo väčšej miere na
hlavný predmet podnikania
4. Rast konkurencieschopnosti na
lekárenskom trhu vďaka cloudu
Metriky:
1. Kompletné nasadenie aplikácií do
cloudu v priebehu jedného roka
2. Zmenšenie celkových nákladov
o 10% oproti minulému roku
3. Zvýšenie IT projektov netýkajúcich
sa infraštruktúry o 50%
4. Otvorenie 40 nových lekární
v období 3 rokov
Misia:
Novou technológiou priniesť vyššiu
spokojnosť a efektívnosť pre užívateľov
systému.
Ciele:
1. Vyššia spoľahlivosť informačného
systému PharmaCity
2. Podpora vývoja mobilnej aplikácie
využitím PaaS riešenia
3. Zvýšenie efektivity v oblasti
spolupráce a komunikácie
4. Jednoduchší prístup k firemnej
dokumentácií digitalizáciou tlačív
Metriky:
1. Pokles sťažností ohľadom
funkcionality systému o 50%
2. Dokončený projekt mobilnej aplikácie
v priebehu 7 mesiacov
3. Dokončený projekt zavedenia Office
365 v priebehu 5 týždňov
4. Dokončený projekt zavedenia
cloudového úložiska v priebehu 7
týždňov

50
Pokračovanie tabuľky 6 IT BSC pre spoločnosť PharmaCity
Orientácia na budúcnosť Prevádzková dokonalosť
Misia:
Prechodom na cloudové riešenia priniesť
inovácie v podobe využitia moderných
technológií a prispieť k celkovému zlepšeniu
informačnej úrovne podniku.
Ciele:
1. Vyššia rýchlosť a efektívnosť práce
zamestnancov
2. Organizácia 3 interných školení
v spojitosti s cloudom pre
zamestnancov
3. Zlepšenie informovanosti o stave
podniku a podporenie rozhodovacích
činností
Metriky:
1. Zvýšenie produktivity zamestnancov
o 20%
2. Dokončenie projektu školení
zamestnancov v priebehu 7 mesiacov
3. Dokončenie projektu zavedenia
cloudového nástroja pre business
intelligence v priebehu 2 mesiacov
Misia:
Prechodom na cloudové riešenie zefektívniť
fungovanie interných procesov v
spoločnosti.
Ciele:
1. Zvýšenie úspešnosti projektov
súvisiacich s IT
2. Zvýšenie dostupnosti aplikácií
3. Vyššia efektívnosť interných
procesov
Metriky:
1. Zvýšenie úspešne zvládnutých IT
projektov o 50%
2. Zabezpečená dostupnosť aplikácií
podľa SLA
3. Zefektívnenie interných procesov
vďaka cloudu o 15%
8.3 Architektúra spoločnosti
Súčasná architektúra PharmaCity využívajúca internú infraštruktúru zahŕňa podnikové
aplikácie podporujúce štandardizáciu procesov a evidenciu dát v podniku. Do aktuálnej
architektúry spadá tiež webová stránka PharmaCity, ktorá je navrhnutá prevažne ako informačný
zdroj o spoločnosti a jej prevádzkach. Internetovej stránke zabezpečuje hosting externá firma
a jej zmeny v krátkodobom horizonte nie sú plánované.
Časti architektúry zobrazené na obr. 7, ktoré sú vyznačené modrou farbou, sú
pripravované projekty využívajúce cloud. Medzi požiadavky na vytvorenie mobilnej aplikácie

51
patrí umožnenie interaktívnej podpory v oblasti zdravia, odkazovanie na lekárne PharmaCity,
funkcia notifikácií a pod. Plánovaný nástroj business intelligence má za úlohu analyzovať stav
spoločnosti a podporiť rozhodovacie činnosti. Podnikovou spoluprácou a funkčným úložiskom
dokumentov plánuje PharmaCity urýchliť a zefektívniť prácu svojich zamestnancov.
Obr. 7 Architektúra spoločnosti PharmaCity s vyznačenými plánovanými časťami
8.4 Návrh nasadenia cloudových riešení
Výber servisných modelov pre jednotlivé časti architektúry je odôvodený v nasledujúcom
texte práce spolu so stručným popisom konkrétneho riešenia. Tabuľka 7 zobrazuje priradenie
častí architektúry k jednotlivým servisným modelom.

52
Tabuľka 7 Priradenie častí architektúry k servisným modelom
Servisný model Časť architektúry
SaaS
BI, Podniková spolupráca, Úložisko
dokumentov
BaaS/mBaaS ako podmnožina PaaS[55] Zákaznícka podpora, Mobil
IaaS Účtovníctvo, SCM, CRM, HR
8.4.1 Výber dodávateľa, SLA a bezpečnosť
Pre splnenie strategického cieľu prechodu spoločnosti PharmaCity na cloudové riešenia
bol ako jediný dodávateľ vybraná spoločnosť Microsoft. Svoju cloudovú službu Azure pôvodne
prezentovala ako PaaS, avšak neskôr pridala model IaaS a disponuje tiež aplikáciami dodávanými
ako služba. Daným portfóliom riešení dokáže Microsoft pokryť potreby PharmaCity na všetkých
úrovniach servisných modelov.
Medzi dôvody výberu Microsoftu ako dodávateľa patrí dlhoročné pôsobenie na trhu
cloudu, kde patrí medzi najväčších hráčov s vysokou spoľahlivosťou. Kombinácia rôznych
druhov servisných modelov spĺňa požiadavky PharmaCity s prijateľnými cenami za poskytované
služby. Pri cloudovom riešení Azure ponúka Microsoft 99,95 percentnú dostupnosť na základe
SLA. Potenciálny výpadok cloudových služieb by pre spoločnosť nebol kritický vzhľadom na
hlavný predmet podnikania, ktorým je fyzický predaj liekov. Pri zobraní do úvahy daného faktu
je dostupnosť podľa SLA na tejto úrovni dostačujúca. Benefitom vybraného dodávateľa je aj
možnosť využitia technickej podpory, ktorá je k dispozícií nonstop. Medzi ďalšie výhody patrí
dátové centrum umiestnené v Európe a možnosť automatickej škálovateľnosti[56].
Vybraný dodávateľ disponuje vcelku sedemnástimi štandardmi a poskytuje vysokú
úroveň bezpečnosti[57]. Keďže nedochádza k spravovaniu nadmieru citlivých alebo kriticky
významných informácií, PharmaCity je ochotná pristúpiť k ich abstrahovaniu. Z daného dôvodu
sú vylúčené varianty privátneho alebo hybridného modelu.

53
8.4.2 Migrácia podnikových aplikácií
Vzhľadom na potrebu vysokej finančnej investície do obnovenia zastaranej infraštruktúry
sú podnikové aplikácie vhodným kandidátom pre využitie servisného modelu IaaS. Ako
alternatíva investície do novej infraštruktúry budú náklady rozložené do pravidelných poplatkov.
Daným krokom chce spoločnosť PharmaCity plniť strategický cieľ poklesu nákladov a vyššiu
mieru zamerania na hlavný predmet podnikania.
Cloudové riešenie Azure od spoločnosti Microsoft má za účel odbremeniť podnik od
zastaranej architektúry. Prostredníctvom virtualizácie je spoločnosť PharmaCity schopná
zužitkovať výkon a elasticitu serverov od Microsoftu, abstrahovať od problematiky sietí a využiť
„neobmedzený“ úložný priestor. Servisný model Infrastructure as a Service však ponecháva
zodpovednosť za správu aplikácií alebo dát na internom oddelení spoločnosti. Medzi dôvody
vybraného servisného modelu patrí ponechanie čiastočnej kontroly na IT oddelení a prípadné
jednoduchšie zotavenie z výpadkov poskytovateľa, ktoré je ťažko uskutočniteľné pri využití
zvyšných servisných modelov. Rozhodnutie prijal manažment spoločnosti, avšak do budúcnosti
nie je vylúčené využitie PaaS modelu.
Spoločnosť PharmaCity využíva pre správu dát relačný databázový systém SQL Server.
Pri nasadení cloudových riešení ponúka spoločnosť Microsoft dve riešenia hosťovania dát –
„Azure SQL Database“ a „SQL Server in Azure VMs“. Prvá zmienená možnosť predstavuje
PaaS riešenie vhodné najmä pre začínajúce spoločnosti s časovými obmedzeniami. Spoločnosť
Microsoft uvádza druhú možnosť ako vhodnú voľbu pre podniky s existujúcimi aplikáciami,
ktoré je potrebné preniesť do cloudu s minimálnymi zmenami. Aj kvôli obmedzenej funkcionalite
PaaS riešenia je pre PharmaCity zvolená druhá možnosť, ktorou si ponecháva administračné
práva nad dátami. Do budúcnosti spoločnosť ráta s možným využitím PaaS riešenia, ktorým
Microsoft ponúka správu databáz ako službu, avšak v súčasnej dobe za cenu obmedzenej
funkcionality. Pri zvolenej variante je použitý model licencie SQL Serveru „per minute“, pri
ktorej sa výška čiastky odvíja od veľkosti použitého virtuálneho stroja a typu SQL Serveru.
Celkové náklady za cloudové služby týkajúce sa prechodu interných podnikových aplikácií je
vyčíslená podľa vzorca[58]:
Celkové náklady = minimálna modifikácia aplikácií + administračné náklady + poplatok za
virtuálny stroj + poplatok za SQL Server + poplatok za úložné miesto v Azure

54
Porovnanie variant investície do novej infraštruktúry a využitia cloudových služieb od
Microsoftu je znázornené v tabuľke 8. Vzhľadom na ťažko predpovedateľnú záťaž podnikovej
infraštruktúry a ťažko odhadnuteľných poplatkov sú uvedené ceny orientačné. Investícia do
nového hardwarového zariadenia by pre spoločnosť PharmaCity predstavovala 300 000 Kč
s využívaním časových lineárnych odpisov s dobou použiteľnosti piatich rokov. Nákup
infraštruktúry je predpokladaný na začiatku roka. Jednorazovú investíciu predstavujú aj náklady
spojené s vyradením, či implementáciou novej infraštruktúry. Ostatné náklady týkajúce sa
vlastnej infraštruktúry zobrazené v tabuľke predstavujú potrebné finančné prostriedky na dobu
jedného roku, do ktorých spadajú náklady na licencie, údržbu, priestory a pod. Spoločnosť
predpokladá platby v rovnakom zúčtovacom období ako dôjde k tvorbe nákladom.
Cloudová varianta pokrývajúca požiadavky PharmaCity využíva IaaS riešenie od
Microsoftu. Spoločnosť predpokladá využitie štyroch A0 inštancií s jedným jadrom pre
jednotlivé aplikácie a štvorjadrovú A3 inštanciu pre SQL Server. Do ceny je potrebné tiež
zahrnúť poplatok za SQL Server, ktorý sa odvíja od využitého virtuálneho stroja, čo v prípade
PharmaCity predstavuje štvorjadrovú A3 inštanciu. Mesačný poplatok za SQL Server by sa v tom
prípade pri verzii SQL Standard pohyboval v prepočte 7 685 Kč[59]. Spoločnosť tiež plánuje
migráciu dát do úložného priestoru Azure, ktorého cena bola vyčíslená v prepočte na 5 157 Kč
mesačne pri potrebe pripojenia 4 TB dát na virtuálne stroje v podobe dátových diskov. Microsoft
ponúka na výber niekoľko možností redundancie dát, avšak pre potreby PharmaCity s vyššou
toleranciou rizika bola zvolená základná možnosť lokálnych kópií dát v rámci jedného
datacentra[60].

55
Tabuľka 8 Porovnanie interného a cloudového IaaS riešenia
Náklady Vlastná infraštruktúra Microsoft Azure
Zakúpenie nového
hardwaru (jednorazová
investícia)
300 000 Kč ___________
Implementácia
a konfigurácia (jednorázový
poplatok)
60 000 Kč ___________
Náklady na údržbu a správu
infraštruktúry
450 000 Kč ___________
Licencie 200 000 Kč ___________
Priestory, elektrina a ostatné
náklady
200 000 Kč ___________
Náklady na minimálnu
modifikáciu aplikácií
___________ 40 000 Kč
Ročné administračné
náklady
___________ 300 000 Kč
Ročný poplatok za virtuálne
stroje
___________ 95 064 Kč
Ročný poplatok za SQL
Server
___________ 92 215 Kč
Ročný poplatok za úložný
priestor
___________ 61 884 Kč
Celkové ročné náklady 970 000 Kč 589 163 Kč

56
Z uvedenej tabuľky 8, ktorá poskytuje orientačné porovnanie zvažovaných variant je
možné usúdiť predpoklad ušetrených nákladov pri zvolení cloudového riešenia. Pre spoločnosť je
potenciálne ušetrenie nákladov jedným z kritérií pri výbere riešenia. Ako ďalšie benefity sa javia
možnosť okamžitého navýšenia potrebných zdrojov, rýchlejšie nasadenie technológie,
abstrahovanie od správy infraštruktúry a iné. Skúšobné vytvorenie virtuálneho stroja v prostredí
Microsoft Azure je zobrazené v prílohe 1.
8.4.3 Mobilné riešenie
Jedným z hlavných cieľov spoločnosti je uvedenie mobilnej aplikácie v relatívne krátkom
časovom úseku, ktorou by PharmaCity rada zviditeľnila svoju značku lekární a ich výnimočné
služby. Medzi požadované funkcionality aplikácie patrí zoznam lekární so stručnými
informáciami ako otváracie hodiny, adresa a kontaktné údaje. Ďalšou požiadavkou je interaktívna
mapa, ktorá určí polohu zákazníka a zobrazí najbližšiu prevádzku. Pomocou push notifikácií18
plánuje spoločnosť informovať zákazníkov o aktuálnych zľavách a prebiehajúcich akciách.
Súčasťou aplikácie má byť tiež zákaznícka podpora, vďaka ktorej sú lekárenskí konzultanti
schopní asistovať zákazníkom pri výbere liekov a odkázať ich na lekárne PharmaCity.
Mobilná aplikácia bude vyvíjaná internými vývojármi z IT oddelenia spoločnosti pre
operačné systémy iOS a Android. Pre podporu a urýchlenie vývoja bolo navrhnuté využitie
mBaaS (pojem vysvetlený v kapitole 4.4)19
riešenia od spoločnosti Microsoft. Pomocou danej
platformy je napríklad možné využívanie prihlasovania pomocou účtov tretích strán alebo
funkcionality notifikácií pre užívateľov. Riešenie tiež ponúka pokročilú správu a monitoring
aplikácie z prostredia portálu Azure. Pri vytvorení novej mobilnej služby, ako Microsoft nazýva
danú platformu, je potrebné pripojenie novej SQL databázy. Dáta aplikácie sú ukladané
v cloudovom prostredí Microsoftu a samozrejmosťou je vytváranie nových tabuliek, indexov
a pod.[61].
Výhodou riešenia PaaS je možnosť vysokej škálovateľnosti, keďže je náročné odhadnúť
popularitu mobilnej aplikácie v budúcnosti. Daná vlastnosť robí z riešenia ideálnu voľbu pre
začínajúce mobilné aplikácie. Vzhľadom na neznalosť vyťaženia mobilnej aplikácie je pre
18
Push notifikácia je správa alebo upozornenie od aplikácie bez potreby spustenia
aplikácie[vlastná definícia autora].
19
Poznámka autora

57
spoločnosť PharmaCity náročné odhadnúť variabilný poplatok za dodávané PaaS riešenie.
Orientačne však predpokladá využitie SQL databázy veľkej 10 GB, do 15 miliónov volaní API a
100 GB odchádzajúcich prenosov dát. Poplatok za daných predpokladov predstavuje v prepočte
približne 4 000 Kč mesačne. Využitie platformy ponúka širokú škálu pripravených funkcionalít,
vďaka ktorým predpokladá PharmaCity urýchlenie vývoja mobilnej aplikácie o približne 50%
potrebných človekodní.
Prostredie platformy Azure pre mobilné riešenia je zobrazené v prílohe 2 a skúšobná
verzia mobilnej aplikácie, ktorej chod zabezpečuje daná cloudová platforma v prílohe 3.
8.4.4 Nástroj business intelligence
Business Intelligence aplikácia má za úlohu podporiť analytické, plánovacie
a rozhodovacie činnosti podniku[62]. Pre potreby PharmaCity bol vybraný cloudový nástroj od
spoločnosti Microsoft s názvom Power BI. Spoločnosť riešenie testuje v skúšobnej verzii
nakoľko je nástroj v počiatočnej fáze vývoja. S plánovanými dodatočnými funkcionalitami,
vrátane prepojenia dát, sa však SaaS aplikácia Power BI javí ako vhodný kandidát pre podporu
rozhodovacích činností v podniku. V budúcnosti je preto možné nástroj využiť pre analýzu
rozličných ukazovateľov ako napríklad tržby, obrat, štatistiky predaja a pod. Na základe
podnikových dát je možná analýza potrebných ukazovateľov z rozličných pohľadov ako
napríklad času, jednotlivých prevádzok alebo regiónov. Prednosti nástroja vidí spoločnosť v jeho
finančnej dostupnosti, jednoduchosti, prívetivom užívateľskom prostredí a prehľadných
reportoch.
V prílohe 4 je zobrazené skúšobné prostredie aplikácie Power BI, do ktorého boli
importované podnikové dáta PharmaCity. Pri vytváraní reportu má užívateľ možnosť výberu
potrebných ukazovateľov a dimenzií 20
spolu s voľbou vhodného typu grafu. V dashboarde
zobrazenom v prílohe 5 sú zachytené reporty týkajúce sa ukazovateľa tržieb jedného dňa
prevádzok z pohľadu jednotlivých regiónov na územiach Českej republiky a Slovenska, ako aj
z pohľadu jednotlivých lekární. Dashboard tiež obsahuje report vyjadrujúci celkové tržby
všetkých lekární v daný deň.
20
Dimenziou sa z pohľadu užitia rozumie analytické hľadisko pre hodnotenie sledovaných
ukazateľov[62].

58
Spoločnosť PharmaCity má v budúcnosti záujem o licenciu na produkt vo variante Power
BI Pro pre dvoch zamestnancov na pozícií analytikov. Mesačný poplatok za dvoch užívateľov
predstavuje v prepočte 510 Kč s kapacitným obmedzením 10 GB na užívateľa. Medzi zaujímavé
funkcie produktu patrí analýza dát v prirodzenom jazyku, dostupné mobilné verzie pre iOS
a Windows, či zdieľanie vytvorených dashboardov.
8.4.5 Podniková spolupráca a úložné miesto
Cloudový Office 365 od spoločnosti Microsoft ponúka rozsiahly balík služieb pre
zamestnancov PharmaCity. Spoločnosť momentálne využíva desktopovú verziu Microsoft Office
2013 pre podnikateľov s tradičnou licenciou viazanou na jeden počítač. Pre potreby PharmaCity
bola zvolená varianta Office 365 Business Premium, ktorá v sebe zahŕňa okrem online alternatívy
kancelárskych nástrojov aj tradičnú verziu pre osobné počítače. Cena sa odvíja od počtu
užívateľov, pričom PharmaCity predpokladá využitie balíka pre 80 zamestnancov. V prepočte je
stanovená cena na jedného užívateľa 265 Kč za jeden mesiac používania, na základe čoho
PharmaCity predpokladá ročný poplatok vo výške 254 400 Kč. Výhodou Office 365 je možnosť
inštalácie kancelárskeho balíka pre každého zamestnanca na jeho mobilný telefón, či tablet.
Medzi funkcionality cloudového riešenia tiež patrí email, čo vyžaduje presun schránok
z tradičného prostredia do cloudového. Pre unikátne emailové adresy a prístup k službám Office
365 je potrebné vytvorenie účtov jednotlivým zamestnancom PharmaCity, vďaka ktorým
prebieha autentizácia.
Využitím cloudového balíka spoločnosť PharmaCity splní cieľ podpory spolupráce a
digitalizácie tlačív vďaka poskytnutému úložnému priestoru vo veľkosti 1 TB pre každého
užívateľa. K podnikovým dokumentom je možné následne pristupovať online z akéhoľvek miesta
a zariadenia s pripojením na internet. Samozrejmosťou je jednoduchá správa súborov vrátane
zdieľania dokumentov interne alebo externe. Microsoft vo vybranej verzii tiež zahŕňa možnosť
neobmedzených online videokonferencií, podnikovú sociálnu sieť pre lepšiu spoluprácu
zamestnancov a iné funkcionality. Medzi benefity patrí SLA s dostupnosťou 99,9 % a finančnou
zárukou, či nepretržitá podpora Microsoftu pre kritické problémy s balíkom[63]. Prostredie
Microsoft Office 365 sú zobrazené v prílohe č. 6 a v prílohe č. 7.

zaverecna_prace (1)

Recommended

Recommended

More Related Content

Similar to zaverecna_prace (1)

Similar to zaverecna_prace (1) (20)

zaverecna_prace (1)