Ked ja citim teba - Mona Rubens & Jaroslav Mraz

FOTOGRAFICKO BÁSNICKÁ
ZBIERKA
‚

Stretli sa tak z čista jasna,
budúcnosť smie byť krásna
Prišiel ako vzdušný výr,
pohľad do mňa zaboril.
Potom s úsmevom len tak nahodil,
kamenný múr vo mne rozboril.
Vždy sa len tak letmo díval,
v mojich citoch sťa v knihe čítal.
Páči sa mi čo vidím vnímam,
tiež pred tebou nič neskrývam.
Do svojich diel seba dávaš,
tým sa ku mne prihováraš.
Málokto tak ako ty,
vidí skryté pocity.
Čo cítim, čo dojíma,
on v svojich veršoch odkrýva.
Tak nech zmetieme klebety,
spojme tieto dva svety.
AK SA TO BUDE DAŤ,
ČO O AUTOROCH VÁM
SMIEM POVEDAŤ?
i

KAPITOLA 1
∏
AUTORI
Tvorím keď srdce krváca,
nech sa moja duša nestráca.
Unikám bolestiam,
ktoré do mňa sa už nezmestia.
Na množstvo rán a požiarov,
umenie je mojím balzamom.
Rovnaký a pritom iný,
do zbierky sme ich spolu skryli.

Čo by som o ňom povedala?
Jaroslav je neobyčajný človek, ktorý Vás uchváti dokonalou harmóniou medzi
odbornosťou a citom. Je umelcom žijúcim vo svete jednotiek a núl. Okúzli Vás
svojou osobitou charizmou a schopnosťou načúvať.
Čo o sebe hovorím ja?
Ak by som sa mal charakterizovať povedal by som o sebe, že som človek so širokým
záberom záujmov. Zaujímavou kombináciou vraj neskombinovateľného.

3
Jaroslav Mráz

Umelec medzi informatikmi, informatik medzi umelcami. Od
detstva sa venujem písaniu poézie a hraniu divadla a súčasne
rovnakú dobu informačným technológiám. Od roku 2002
pôsobím v IT profesionálne. V súčasnosti pôsobím ako
návrhár softwaru a systémový špecialista pre počítače a
servery na platforme Windows a Mac. Milujem výzvy, nové
veci, technológie a vždy si idem za svojimi cieľmi. Rád
spoznávam zaujímavých ľudí a odnášam si niečo nové do
života. Písanie je pre mňa vyjadrením vnútorných skrytých
pochodov a pocitov, ktorých uvoľnenie nastoľuje rovnováhu.
Viac o mne?
http://sk.linkedin.com/in/jaroslavmraz/
http://about.me/jaroslav_mraz
WWW: www.jaroslavmraz.sk
4

Čo by som o nej povedal?
Monika je neobyčajný človek s neobyčajne hlbokou dušou a nákazlivým smiechom.
Má vlastný spôsob videnia sveta a patrí medzi ľudí, ktorý Vás očaria svojim
magickým pohľadom. Je skutočným umelcom ktorý do svojich prác dáva kus seba
a sprostredkúva Vám skrz ne svoje skutočné pocity.
Čo o sebe hovorí sama?
5
Mona Rubens

Som uletená výtvarníčka a fotografka.
Som plná kontrastov...mám rada život a ten prináša krásne
slnečné dni,
....ale však - aj upršaný deň má svoje čaro.
Mám rada ticho vánku,
...ale prečo nie búrka skvelej spoločnosti???
Mám rada istotu,
...ale prečo nie risk?...aj ten chcem!!!
Som .... - slušáčkou, poctivkou,
...ale zároveň - ojojoooj... pekne odviazaný a uletený
rebel...xixi.
Som vážna,
...ale - viem sa krááásne smiať...
/mimochodom - môj smiech je nááákazlivý/.
... milujem umenie, ktoré ma núti zamyslieť sa a dáva mi
nový rozmer...
Venujem sa výtvarnému umeniu a fotografovaniu. Fotografie
a obrazy používam ako prostriedky, cez ktoré vyjadrujem
moje vnútorné pocity. Moje skúsenosti v oblasti fotografie
začali pri čierno-bielych fotografiách, tmavej komore a
fotochémií. Neskôr digitálna fotografia, práca v interiéri a
exteriéri...Intenzívne sa venujem portrétnej fotografií. Mám
rada ľudí a ešte radšej ich fotografujem, vyhľadávam niečím
zvláštnych ľudí... Okrem iného fotografujem aj architektúru,
krajinu, reportáž rôzne akcie...
Chcete vedieť a vidieť viac? Prezrite si moje portfólio.

www: http://www.monarubens.com
6

KAPITOLA 2
∏
KEĎ JA CÍTIM
TEBA
Zbierka Keď ja cítim teba je
dôkazom, že city a pocity sú
univerzálnym jazykom. Ja ako
Autor veršov sa vciťujem do pocitov
Moniky ako Fotografky pri ich
tvorbe. Odrážajú ako na mňa
pôsobia, pričom vznikli o viac ako
rok skôr. Verše spolu s fotograﬁami
sa navzájom dopĺňajú a ponúkajú
tak bohatší a hlbší zážitok.
Príjemné čítanie

Pre city bolesť prežívam,
pre city cestu nevnímam,
už však bolo toho dosti,
kým nezlámem si všetky kosti.
Už ani slzu nevyroním,
zo zovretia sa vyslobodím.
Trhám putá citov,
fráz pravý smer von mi ukáž.
Oslobodená voľná sa cítim,
trápenia už v diaľke vidím.
V diaľke vidím letia preč,
berú zo mňa ďalší meč.
Dosť bolo týchto viet,
duša moja vitaj späť.
8
Oslobodená

Duša bolí, srdce puká,
už neschovám to do klobúka.
Už je smútku plný dom,
vidieť to je na vôkol.
Prečo ty a prečo teraz,
veď ublížil si mi už neraz.
No teraz to bolí viac,
mojej duše niet tu viac.
Posledným leskom už len zízam,
sama sa s ňou v kúte skrývam.
Keď poslednú uhasím,
s dušou vyparím sa ako dym.
9
Posledná Cigareta

Nežne zlomená aj to sa stáva,
život nás učí keď človek padá.
Každou fackou trochu mení,
je len na nás v akom znení.
Nimi zaujímavý proste sme,
a to nám nik nevezme.
V živote sa to už tak stáva,
že kope, láme, okresáva.
Každý pád nás učí vstávať,
je na nás sa s tým vysporiadať.
Tak uchop ho do rúk pevne,
a ži ho krásne, dobre, nežne.
10
Nežne zlomená

Ruky, nohy vec je podivná,
vzdialený príbuzný pritom rodina.
Dve a dve sú spolu v páre,
prečo nie veď sú v práve.
Na každej je prstov päť,
porátaj ich tam a späť.
Šikovné či iba k zlosti,
nechýba im ku skromnosti.
Ľavá a či práva zas,
vymeníš ich zo sto ráz.
11
Ruky & Nohy

Nadýchnem sa, hlavu vztýčim,
bolesťou sa trápim, ničím.
Tmu pretne ako nik,
v tichu zaznie len môj krik.
Kričím a skúšam mávať,
už prestávam tu bolesť zvládať.
Duša visí na vlásku,
pomoc veď kričím na hlas pre lásku.
Pre lásku stupňujem svoj krik,
no nepočuje ma však nik.
Ľudia sú tu, no srdcia zavreté stále,
neobzrú sa ani keď mám na mále.
Pomoc prosím, daj mi znamenie,
kým len výkrik môj v tme nedoznie.
Výkrik doznel, srdce z dušu na dne
krváca,
no nik svoj čas so mnou nestráca.
12
Výkrik

Som normálna a či iná ?
Blázon a či víla?
Vraj normálni sú oni snáď?
Kto má právo to povedať?
Som človek s dušou umelca
čo umenie dostal do venca
Letmý pohľad nestačí
zahľaď sa mi do očí.
Nie je to ťažké, možno bude sa ti zívať
základ je vedieť však sa dívať.
Uvidíš mi do duše svetlá, tmy aj
rozkoše.
Chceš vedieť kto som a mať ma rád?
Stačí iba vydržať.
Kus mňa, moje pocity,
v každej práci je ukrytý.
13
Iná

Opäť silno z blízka,
úzkosť moje hrdlo stíska.
Prehrávam si znovu zas,
príbeh už po stý raz.
Hľadám chyby tíško v nás,
ktorú spravili sme tento raz.
Stále spolu pritom sami,
čo len ďalej bude s nami.
Úzkosť ma k múru tlačí,
no rozhodnúť sa vždy len zháčim.
Vydržať či roztrhnúť,
ako to mám rozhodnúť.
Zlyhanie ma divnú chuť,
od plaču neviem sa už nadýchnuť.
Tak prečo nie sme milovaní každé slovo
nás len raní.
14
Úzkosť

Včera náznak ešte bol,
pred týždňom všade na vôkol.
Dnes už len oheň dohasína,
tíško dymí, zhýna.
Už vyhasli všetky boje,
navždy stíchli nepokoje.
Ostali len staré stopy,
ktoré miznú do temnoty.
Čo bolo už tu neni,
nech má to kto chce na svedomí.
Už ostal iba chladný vzduch,
a s ním blúdi niečí duch.
15
Duch

Život žijem, nestrádam,
občas rany dostávam.
Ľudia strácajú svoje cnosti,
vyvolá to pochybnosti.
Čo bolo sväté dnes už nie je
falošný sa človek smeje.
Verila som zas a znova,
moja prosba kdesi stoná.
Ostala so mnou sama,
v tichu, on zradil zas, a bez
ostychu.
Vtedy dodnes dobre viem,
na pomoc prišiel len môj
tieň.
Nečakal ho asi nik,
zhmotnil sa tam ako štít.
Maska, ktorá tvár mi
skrýva, podporí chráni ako
žiadna iná.
Kedy som ja a kedy on,
nerozozná nikto z von.
Ruku a oporu podá v pravej
chvíli, nikdy sa z nej
nevychýli.
Keď je problém akokoľvek
zložitý, už nespolieham sa
na zlé jazyky.
Pomôžem si sama viem,
preto vždy spolieham sa na
svoj tieň.
16
Spolieham sa na svoj
tieň

Raz a navždy je to tak,
skúma ťa môj ostrý zrak.
Do tvojich očí svoje dám,
do hĺbky tebou prenikám.
Aj keď štítov máš snáď dosti,
vyzlečiem ťa až do kosti.
Túžby, vášne, pocity,
krásny či vnútri prehnitý.
Pokojne to teraz vravím,
pochybnosti ťa ľahko zbavím.
Ak chceš z toho niečo mať,
len s čestným úmyslom mal by si predo
mnou stáť.
Ja na sebe nedám to znať,
no ty sa môžeš porezať.
Keď ťa raz pre klamstvo zatratím,
dôveru ti už nikdy nevrátim.
17
Ostrý zrak

Život nie je iba skok,
tak uváž dobre vždy svoj krok.
Život vie byť ostrý, krutý,
poreže ti nohy, ruky.
Po ostrí dňom vždy kráčaš,
ak nedospieš tak zabedákaš.
Horké slzy vyroníš,
bolesť čítať z tvojich líc.
Tak uváž svoj krok, nechce to veľa,
kým to ešte nie je beda.
Potom je ťažké ísť len tak späť,
keď prstov už nie je päť.
18
Uváž svoj krok

Každý dostal počet dní,
každý vie byť posledný.
Len na nás bude kývať,
keď naspäť naň sa začneš dívať.
Záblesky túžieb, snov,
a celý ho mať za sebou?
Tak otázku polož hneď,
aj tak už poznáš odpoveď.
Kto si ty a kam si šiel,
aj keď v svoj cieľ si ešte nedošiel.
Kam smeruješ a po čom túžiš,
tak prečo svoju dušu súžiš.
Netreba to odkladať,
mal by si už vyrážať.
Nech hádžu ti pod nohy polená,
tvoja duša musí byť odolná.
Nech v starobe máš úsmevu dosti,
a netrpíš od úzkosti.
Kým času ešte máš,
svoju dušu pokojom nech zalievaš.
19
Siahaj po svojich
cieľoch

V kúte tíško sedí sám,
prepadá sa samotám.
V myšlienkach je stále preč,
nevšimne si ani meč.
Hlava ťažká rozum bolí,
cíti sa sama v poli.
Srdce prázdne, duša stráda,
chcela by milovať či len tak mať rada.
Čuduješ sa veď je krásna,
v očiach horí iskra jasná.
Keď dáš veci dokopy,
inde zbadáš trampoty.
Na srdci nájdeš hrubé vrásky,
čo ostali tam bez nadsázky.
Aj keď je snaha, chuť,
nestihli ešte vyblednúť.
Z nešťastných lások boľavých slov
samota idem za tebou.
20
Samota

Cez objektív sa na svet
dívam, inak svet cítim,
vidím, vnímam.
Aj ja však mám svoje sny,
aký bude môj krásny a
úžasný.
Keď zavriem oči a tíško
snívam, na budúcnosť sa
v nich dívam.
Prečo by som mala iná byť,
chcem niť života uchopiť.
Chcem stretnúť len pravú
lásku, takú čo nepridá mi
vrásku.
Čo naozaj ňou chce byť,
srdce moje celé rozžiariť.
Za jeho srdce mu svoje
dám, krásne bude spolu
nám.
Mať prácu čo nás baví,
nech si každý čo chce vraví.
O krásnych rôčkov pár,
veď netreba sa len pomýliť.
Spolu rodinu svoju,
s radosťou si založiť.
Spolu prejsť života púť,
spolu s láskou zostarnúť.
Aj keď zobudím sa zo snu
stále viem, že svoje sny
dosiahnem.
21
Budúcnosť

Niečo sa so mnou deje,
dušou hýbu nepokoje.
Hlava plná myšlienok,
je to ako vretienok.
Prechádzam sa, zuby cerím,
stále pri tom tempo mením.
Ležím a hneď zase sedím,
na stoličke neobsedím.
Stále niečo robiť musím,
nečinnosťou sa len dusím.
Kreatívnu prácu treba,
pre dušu je ako chleba.
Až keď bude práce dosti,
vyšanti sa do sýtosti.
Zmiznú tieto záveje,
pokoj dušu zaleje.
22
Nepokoj

Bezmocná sa ticho plížim,
s osudom svoje meče krížim.
Bezmocnosť ma vopred ženie,
zopár rán späť nezaženie.
Au, na zem som zrazu spadla,
odzadu prišla rana zradná.
Bojujeme nejakú dobu,
vojny nikam nepovedú.
Nič iné nebude sa dať,
ostáva len osud svoj priať.
Prestávam sa ďalej biť,
inak začínam svoj život žiť.
Otvorenými očami na svet sa
dívam, s bolesťami, radosťami
celý ho prijímam.
Hore aj dole som na tisíc ráz,
svet je však farebný, má plno
krás.
Tam kde sa pokoj miesi,
rozprestierajú sa lesy.
Kde príjemných ľudí
spoznávam,
tam teplo v duši nachádzam.
Aj keď život údery vie dať,
dnes už viem, že je o čo stáť.
Zmierená s osudom môžem
byť, svoj život podľa seba
však budem žiť.
23
Tri tváre

Padá jedna, druhá zvlášť,
vyplavujú z duše zášť.
Tvár sa vtedy zachmúri,
niekoho to pobúri.
Rýchlo a či pomaly,
občas vzniknú záplavy.
Z pocitu čo srdce mučil,
ani hlavu nepoučil.
Úzkosťou hrdlo stisol,
div vzduch z neho nevytisol.
Ozval sa len jemný vzlyk,
čo odrážal vnútra krik.
Stačila kvapka na míľu,
hneď spustila lavínu.
No keď sa ten dážď ustáli,
bolesť v duši poľaví.
24
Slzy

Horela som láskou čistou,
horela som pevne, isto.
Až prišiel si zrazu len,
na noc prevrátil si tento
deň.
Zrazu si ma podrazil,
do srdca klin zarazil.
Krv valí sa a srdce praská.
PREČO? Veď to bola
láska.
Zasiahlo to ako strela,
prečo bolí to tak veľa?
Srdce moje zadusil,
no aj tak ma trhá ďalej na
kusy.
Zranená sa vnútri cítim,
lásku viac neprecítim.
Chladná ako z kameňa,
vnútro moje umiera.
Snažím sa to udržať,
no už nevládzem to
premáhať.
Posledný výdych svet sa
mračí, temnota sa ku mne
tlačí.
Môj život sa navždy stratil,
nikto by ho nenavrátil.
Ako taká porucha,
ostalo telo bez ducha.
25
Zrodená zo svetla

Už to bolo nejaký deň,
čo bez ducha tu leží len.
Pohľad prázdny, kalný,
to vôbec nie sú žiadne srandy.
Keď tu zrazu ako príkon,
lúč svetla do mňa vnikol.
Živo a pre každý pád,
spustil svetla vodopád.
Bum, zrazu niečo praská,
tmou preletela iskra jasná.
Prelomila vnútri ľad,
na ústup dal sa chlad.
Svetlo neprestáva pôsobiť,
tma nechala sa prelomiť.
Tá nevinná iskra malá,
na novo oheň rozpálila.
Po tele sa teplo rozlieva,
staré rany zaviera.
Vytrhla rany kuše,
polepila časti duše.
Nový život vdýchla mi,
vnímam srdcom na dlani.
Srdce búši ako zvon,
vstriec novým obzorom.
Čo nevidela som, to teraz,
vidím, čo necítila, teraz cítim.
Šťastím žijem, zase mávam,
kým to celé neprebádam.
V duši svieti zase jas,
okolo je toľko krás.
Objavila som nový svet,
starej JA už navždy niet.
26

SPÄTNÁ VÄZBA A POĎAKOVANIE
Ďakujeme, že ste si prečítali našu knižku. Veríme, že Vám
ponúkla unikátny umelecký zážitok a tešíme sa na stretnutie
pri niektorej ďalšej.
Páči sa Vám?
Chcete nám niečo odkázať ?
Pošlite nám spätnú väzbu.
http://www.jaroslavmraz.sk/books/feedback/
Pozn.: QR kód aj tlačidlo otvárajú formulár umiestnený na
webe a teda vyžadujú prístup na internet.
xxviii

© 2012-2013
Všetky v diele použité fotograﬁe sú duchovným vlastníctvom Mona Rubens Photography - Monika Homolová. Všetky v diele použité texty sú duševným
vlastníctvom Jaroslava Mráza. Akékoľvek šírenie alebo zmena bez súhlasu autora je trestné.
VŠETKY PRÁVA VYHRADENÉ
xxix

Ked ja citim teba - Mona Rubens & Jaroslav Mraz

Recommended

Recommended

More Related Content

Featured

Featured (20)

Ked ja citim teba - Mona Rubens & Jaroslav Mraz