SlideShare a Scribd company logo
1 of 1
Download to read offline
Tri zdroje spoločenských pravidiel podľa Hayeka
Na konci Hayekovej knihy Právo, zákonodarstvo a sloboda (1973-79) nájdete epilóg s názvom Tri zdroje
ľudských hodnôt. Za zmienku stojí narážka na chaotické vnímanie pravidiel moderného človeka.
F. A. Hayek: "Rozdíly mezi pravidly, která se vyvinula
každým z tří odlišných procesů, vedly k naskládání
nejenom tří vrstev pravidel, nýbrž mnoha dalších podle
toho, jak se zachovávaly tradice z po sobe jdoucích
stadií, jimiž kulturní vývoj procházel.Důsledkem toho
je, že moderní člověk je zmítán konflikty, které ho mučí
a nutí ho do stále se zrychlujících dalších změn.
Existuje samozřejmě v prvním případě pevný, tj. jen
málo se měnící základ geneticky zděděných,
“instinktivních” pudů, které jsou určeny jeho
fyziologickou strukturou. Pak existují všechny
pozůstatky tradic získaných v po sobě jdoucích typech
společenských struktur, jimiž člověk prošel — pravidel,
která si uvědoměle nezvolil, která se však rozšířila,
protože některé postupy zvyšovaly prosperitu určitých
skupin a vedly k jejich expanzi, možná, že ani ne tak
rychlejším rozplozováním jako přitahováním lidí
zvenku. A na vrcholu všeho toho existuje třetí, tenká
vrstva pravidel, která byla uvědoměle přijata nebo
modifikována k lomu, aby sloužila známým účelům." (Právo, zákonodarstvo a sloboda. 1991 , s.396)
Konflikt medzi spontánne utvorenými pravidlami a vedome konštruovanými pravidlami (organizmus vs.
organizácia) sa nesie veľkou časťou Hayekovho celoživotného diela. Hayek kladie kultúru (tým myslí
tradície alebo civilizáciu v širokom zmysle) do priestoru medzi inštinktívne správanie a ambiciózne plány
rozumu. Rovnako prebieha aj druhý veľký konflikt medzi spontánne utvorenými pravidlami a našimi
pudmi. Napätie samozrejme existuje aj medzi rôznymi kultúrnymi vrstvami navzájom, rovnako medzi
rozličnými vedome prijatými pravidlami a vesmír pudov je tiež sám o sebe výbušný.
6 Hayekových téz o kultúre a civilizácií
1. Kultúra nie je ani prirodzená, ani umelá, ani geneticky predaná, ani racionálne predaná.
2. Myseľ a kultúra sa rozvíjali súbežne a nie následne.
3. Existuje viac inteligencie vtelenej do systému pravidiel chovania než do premýšľania človeka o jeho
okolí.
4. To, čo urobilo ľudí dobrými, nie je príroda, ani rozum, ale tradícia.
5. Kapitalistický ekonomický systém sme nikdy uvedomele nevytvorili. Neboli sme pre to dosť
inteligentní. Náhodou sme naň narazili.
6. Moderná civilizácia bola veľkou mierou umožnená ignorovaním príkazov rozhorčených moralistov (ako
boli Mojžiš, Platón, sv. Augustín, Rousseau, Marx).
F. A. Hayek: "Stále se ještě nedokonale oceňuje, že kulturní selekce nových naučených pravidel se stala nutností
hlavně proto, aby se potlačila některá vrozená pravidla, která byla uzpůsobena pro život v malých tlupách od
patnácti do padesáti osob živících se lovem a sběrem, vedených náčelníkem a bránících území proti všem lidem
zvenku. Od tohoto stádia bylo prakticky veškerého pokroku dosaženo tím, že se zasahovalo do některých vrozených
pravidel nebo že se tato pravidla potlačovala a nahrazovala se novými, která umožňovala koordinaci činností
větších skupin. Většina těchto kroků ve vývoji kultury byla umožněna tím, že někteří jednotlivci porušovali některá
tradiční pravidla a praktikovali nové formy chování - ne proto, že by pochopili, že jsou lepší, nýbrž proto, že
skupiny, které jednaly podle nich, prosperovaly lépe než jiné a rostly.” (Právo, zákonodarstvo a sloboda. 1991, s.
397)
vypracoval Matúš Zemčík, jún 2018

More Related Content

More from Conservative Institute / Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika

More from Conservative Institute / Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (20)

Friedrich Hayek a Milton Friedman a ich prínos pre súčasnosť
Friedrich Hayek a Milton Friedman a ich prínos pre súčasnosťFriedrich Hayek a Milton Friedman a ich prínos pre súčasnosť
Friedrich Hayek a Milton Friedman a ich prínos pre súčasnosť
 
Peter Gonda: Miesto klasickej ekonomickej školy a iných liberálnych ekonomick...
Peter Gonda: Miesto klasickej ekonomickej školy a iných liberálnych ekonomick...Peter Gonda: Miesto klasickej ekonomickej školy a iných liberálnych ekonomick...
Peter Gonda: Miesto klasickej ekonomickej školy a iných liberálnych ekonomick...
 
Gunther Schnabl: Inflation and Other Consequences of the ECB’s Monetary Policy
Gunther Schnabl: Inflation and Other Consequences of the ECB’s Monetary PolicyGunther Schnabl: Inflation and Other Consequences of the ECB’s Monetary Policy
Gunther Schnabl: Inflation and Other Consequences of the ECB’s Monetary Policy
 
David Friedman: Law, Economics and Liberty
David Friedman: Law, Economics and LibertyDavid Friedman: Law, Economics and Liberty
David Friedman: Law, Economics and Liberty
 
Stefan Kolev: German Economic Model: Past and Present | CEQLS Lecture
Stefan Kolev: German Economic Model: Past and Present | CEQLS LectureStefan Kolev: German Economic Model: Past and Present | CEQLS Lecture
Stefan Kolev: German Economic Model: Past and Present | CEQLS Lecture
 
Peter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického myslenia
Peter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického mysleniaPeter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického myslenia
Peter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického myslenia
 
Peter Gonda: Konkurencia, regulácia a európska ekonomická integrácia
Peter Gonda: Konkurencia, regulácia a európska ekonomická integráciaPeter Gonda: Konkurencia, regulácia a európska ekonomická integrácia
Peter Gonda: Konkurencia, regulácia a európska ekonomická integrácia
 
Peter Gonda: Možnosti riešenia sociálnych udalostí na báze osobnej zodpovednosti
Peter Gonda: Možnosti riešenia sociálnych udalostí na báze osobnej zodpovednostiPeter Gonda: Možnosti riešenia sociálnych udalostí na báze osobnej zodpovednosti
Peter Gonda: Možnosti riešenia sociálnych udalostí na báze osobnej zodpovednosti
 
Socializmus: podstata, ekonomická realita a dôsledky
Socializmus: podstata, ekonomická realita a dôsledkySocializmus: podstata, ekonomická realita a dôsledky
Socializmus: podstata, ekonomická realita a dôsledky
 
Peter Gonda: Peniaze a menový systém
Peter Gonda: Peniaze a menový systémPeter Gonda: Peniaze a menový systém
Peter Gonda: Peniaze a menový systém
 
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
 
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
 
Peter Klein: Why Entrepreneurs, Not Bureaucrats, Drive Innovation
Peter Klein: Why Entrepreneurs, Not Bureaucrats, Drive InnovationPeter Klein: Why Entrepreneurs, Not Bureaucrats, Drive Innovation
Peter Klein: Why Entrepreneurs, Not Bureaucrats, Drive Innovation
 
Peter Gonda: Ekonómia a právo pre fungovanie slobodnej spoločnosti
Peter Gonda: Ekonómia a právo pre fungovanie slobodnej spoločnostiPeter Gonda: Ekonómia a právo pre fungovanie slobodnej spoločnosti
Peter Gonda: Ekonómia a právo pre fungovanie slobodnej spoločnosti
 
AKE: Ekonómia a etika a trh a morálka pre fungovanie slobodnej spoločnosti
AKE: Ekonómia a etika a trh a morálka pre fungovanie slobodnej spoločnosti AKE: Ekonómia a etika a trh a morálka pre fungovanie slobodnej spoločnosti
AKE: Ekonómia a etika a trh a morálka pre fungovanie slobodnej spoločnosti
 
Východiská a odkazy ekonómie liberálnych ekonomických škôl
Východiská a odkazy ekonómie liberálnych ekonomických škôlVýchodiská a odkazy ekonómie liberálnych ekonomických škôl
Východiská a odkazy ekonómie liberálnych ekonomických škôl
 
Búrame mýty o socializme
Búrame mýty o socializmeBúrame mýty o socializme
Búrame mýty o socializme
 
Peter Gonda: Socializmus: ekonomická realita a memento pre budúcnosť
Peter Gonda: Socializmus: ekonomická realita a memento pre budúcnosťPeter Gonda: Socializmus: ekonomická realita a memento pre budúcnosť
Peter Gonda: Socializmus: ekonomická realita a memento pre budúcnosť
 
Kristian Niemietz: Socialism: The failed idea that never dies
Kristian Niemietz: Socialism: The failed idea that never diesKristian Niemietz: Socialism: The failed idea that never dies
Kristian Niemietz: Socialism: The failed idea that never dies
 
Peter Gonda: Možnosti riešenia sociálnych udalostí na báze osobnej zodpovedno...
Peter Gonda: Možnosti riešenia sociálnych udalostí na báze osobnej zodpovedno...Peter Gonda: Možnosti riešenia sociálnych udalostí na báze osobnej zodpovedno...
Peter Gonda: Možnosti riešenia sociálnych udalostí na báze osobnej zodpovedno...
 

Matúš Zemčík: Tri zdroje spoločenských pravidiel podľa Hayeka

  • 1. Tri zdroje spoločenských pravidiel podľa Hayeka Na konci Hayekovej knihy Právo, zákonodarstvo a sloboda (1973-79) nájdete epilóg s názvom Tri zdroje ľudských hodnôt. Za zmienku stojí narážka na chaotické vnímanie pravidiel moderného človeka. F. A. Hayek: "Rozdíly mezi pravidly, která se vyvinula každým z tří odlišných procesů, vedly k naskládání nejenom tří vrstev pravidel, nýbrž mnoha dalších podle toho, jak se zachovávaly tradice z po sobe jdoucích stadií, jimiž kulturní vývoj procházel.Důsledkem toho je, že moderní člověk je zmítán konflikty, které ho mučí a nutí ho do stále se zrychlujících dalších změn. Existuje samozřejmě v prvním případě pevný, tj. jen málo se měnící základ geneticky zděděných, “instinktivních” pudů, které jsou určeny jeho fyziologickou strukturou. Pak existují všechny pozůstatky tradic získaných v po sobě jdoucích typech společenských struktur, jimiž člověk prošel — pravidel, která si uvědoměle nezvolil, která se však rozšířila, protože některé postupy zvyšovaly prosperitu určitých skupin a vedly k jejich expanzi, možná, že ani ne tak rychlejším rozplozováním jako přitahováním lidí zvenku. A na vrcholu všeho toho existuje třetí, tenká vrstva pravidel, která byla uvědoměle přijata nebo modifikována k lomu, aby sloužila známým účelům." (Právo, zákonodarstvo a sloboda. 1991 , s.396) Konflikt medzi spontánne utvorenými pravidlami a vedome konštruovanými pravidlami (organizmus vs. organizácia) sa nesie veľkou časťou Hayekovho celoživotného diela. Hayek kladie kultúru (tým myslí tradície alebo civilizáciu v širokom zmysle) do priestoru medzi inštinktívne správanie a ambiciózne plány rozumu. Rovnako prebieha aj druhý veľký konflikt medzi spontánne utvorenými pravidlami a našimi pudmi. Napätie samozrejme existuje aj medzi rôznymi kultúrnymi vrstvami navzájom, rovnako medzi rozličnými vedome prijatými pravidlami a vesmír pudov je tiež sám o sebe výbušný. 6 Hayekových téz o kultúre a civilizácií 1. Kultúra nie je ani prirodzená, ani umelá, ani geneticky predaná, ani racionálne predaná. 2. Myseľ a kultúra sa rozvíjali súbežne a nie následne. 3. Existuje viac inteligencie vtelenej do systému pravidiel chovania než do premýšľania človeka o jeho okolí. 4. To, čo urobilo ľudí dobrými, nie je príroda, ani rozum, ale tradícia. 5. Kapitalistický ekonomický systém sme nikdy uvedomele nevytvorili. Neboli sme pre to dosť inteligentní. Náhodou sme naň narazili. 6. Moderná civilizácia bola veľkou mierou umožnená ignorovaním príkazov rozhorčených moralistov (ako boli Mojžiš, Platón, sv. Augustín, Rousseau, Marx). F. A. Hayek: "Stále se ještě nedokonale oceňuje, že kulturní selekce nových naučených pravidel se stala nutností hlavně proto, aby se potlačila některá vrozená pravidla, která byla uzpůsobena pro život v malých tlupách od patnácti do padesáti osob živících se lovem a sběrem, vedených náčelníkem a bránících území proti všem lidem zvenku. Od tohoto stádia bylo prakticky veškerého pokroku dosaženo tím, že se zasahovalo do některých vrozených pravidel nebo že se tato pravidla potlačovala a nahrazovala se novými, která umožňovala koordinaci činností větších skupin. Většina těchto kroků ve vývoji kultury byla umožněna tím, že někteří jednotlivci porušovali některá tradiční pravidla a praktikovali nové formy chování - ne proto, že by pochopili, že jsou lepší, nýbrž proto, že skupiny, které jednaly podle nich, prosperovaly lépe než jiné a rostly.” (Právo, zákonodarstvo a sloboda. 1991, s. 397) vypracoval Matúš Zemčík, jún 2018