SlideShare a Scribd company logo
1 of 6
Download to read offline
Peter Gonda, Akadémia klasickej ekonómie 2021, pracovné poznámky k 4. semináru.
1
MOŽNOSTI RIEŠENIA NEGATÍVNYCH EXTERNALÍT BEZ VLÁDNYCH
REGULÁCIÍ A INÝCH ZÁSAHOV
(zhrnutie)
I. Východiská
I.1. Základné vymedzenie pojmov
EXTERNALITA
- vedľajší, dodatočný a nezamýšľaný externý účinok (v podobe výnosov, úspor alebo
nákladov, resp. strát) činnosti niekoho alebo transakcie medzi subjektmi na iného
jednotlivca, ktorý sa nezúčastňuje danej činnosti alebo transakcie
- teória externalít –„teória skúmajúca prípady nákladov alebo prínosov aktivít
prenášané na tretie osoby“ (Callahan, 2001, s.1)
- externality - spojené s každou ľudskou činnosťou, resp. transakciou medzi ľuďmi
Druhy externalít:
- pozitívna externalita – odvodená z definície „čierneho pasažierstva“ (free riding) –
získavanie prospechu (úžitku) z činnosti iného bez zaplatenia svojho podielu na
nákladoch spojených s týmto prospechom (prenesený prospech)1
- v literatúre často uvádzané príklady: park, záhrada, očkovanie, obrana, policajná
hliadka, maják, pouličná lampa2
- akákoľvek činnosť ľudí prinášajúca prospech aj iným – spoločenské prínosy
vlastného záujmu (self-interest) v duchu odkazu Adama Smitha. (Caplan, s. 1)
- negatívna externalita – nepriaznivé dopady (náklady, straty) činnosti niekoho
(produkcie, spotreby,..) na iných, ktoré im (ako ujmu) nikto nekompenzuje
(prenesené náklady)
1
Heyne, 1991, s. 321 – 323.
2
Viaceré boli metodicky a prakticky vyvrátené, napríklad často používaný príklad majáku ako typického
verejného statku (tým aj verejného riešenia pozitívnej externality) vyvracia história súkromne postavených,
spravovaných a financovaných (napríklad poisťovňami poisťujúcich jednotlivé lode) britských majákov
v 17. a 18. storočí, resp. až do roku 1830, keď britská vláda aj posledný z nich odkúpila – Simpson (2005)
a Hampl (2001).
Peter Gonda, Akadémia klasickej ekonómie 2021, pracovné poznámky k 4. semináru.
2
- uvádzané príklady: znečisťovanie životného prostredia produkciou fabriky,
výfukovými plynmi automobilov a negatívne dopady napríklad fajčenia cigariet
na zdravie iných
Najväčšími príjemcami pozitívnych externalít („čiernymi pasažiermi“) a zdrojom
negatívnych externalít sú vlády, resp. iní politickí zástupcovia - napríklad preto, že
členovia vlády nenesú náklady svojich rozhodnutí, ale majú z nich výnosy (napríklad
v podobe politických bodov. „Politici majú systémový sklon ponúkať ďalšie a ďalšie
verejné statky, ak sú čiernymi pasažiermi, ktorí môžu zbierať popularitu za tvorbu
verejných statkov, ale nie sú nútení platiť za ich poskytovanie.“ (Hampl, 2001, s. 121)
I.2 Rámcový pohľad na dôsledky externalít
1. Demotivácia platiť a uskutočňovať niektoré činnosti, napríklad v prípade pozitívnej
externality demotivácia spotrebiteľov platiť za statky s ňou spojené (keď nemusia)
a producentov poskytovať statky, ktoré prinášajú pozitívne externality spotrebiteľom
„Bude mať niekto dostatočný stimul vytvárať prospech [spojený s pozitívnou
externalitou] alebo bude každý človek čakať, že získa tento prospech ako prenesený
prospech z činnosti iných? (Heyne, 1991, s. 323)
- podstatná je ochota platiť – keď sú niektorí ochotní platiť (napríklad za čistejšie
ovzdušie), tak to ostatným prináša pozitívnu externalitu. Ak by však nikto nebol
ochotný platiť, tak k externalite nedochádza. (Caplan, s. 1)
2. Deklarovaná „neefektívnosť, resp. zlyhanie“ trhov, lebo pri existencii externalít sa
predpokladá narušenie tzv. paretovského (spoločenského) optima,3
konkrétne:
- nezáujem producentov vyrábať a nižšia produkcia statkov spojených s pozitívnou
externalitou (a nižšie ceny), keďže spotrebitelia neplatia za dodatočné úžitky,
ktoré majú spojené s týmito statkami
- záujem producentov „nadmerne“ vyrábať statky spojené s negatívnou
externalitou, keďže ich hraničné súkromné náklady (MPC) sú nižšie ako tzv.
hraničné spoločenské náklady (MSC)
Externality: argument / kritérium, de facto zámienka pre vládne regulácie a iné vládne
zásahy.
3
Pareto optimum - stav ekonomickej efektívnosti v spoločnosti, resp. kombinácia rovnováh optima
spotrebiteľov a firiem pri existujúcich rozpočtových a produkčných obmedzeniach (pri ktorých sa
maximalizujú úžitky všetkých spotrebiteľov pri minimalizácii ekonomických nákladov), kde nikto nemôže
zlepšiť svoju situáciu bez toho, aby to neviedlo k zhoršeniu situácie niekoho iného (viac napríklad na
http://en.wikipedia.org/wiki/Pareto_efficiency a http://www.businessdictionary.com/definition/Pareto-
optimum.html)
Peter Gonda, Akadémia klasickej ekonómie 2021, pracovné poznámky k 4. semináru.
3
II. Verejné riešenie externalít a jeho vyvrátenie
Autori, presadzujúci verejné „riešenie“ externalít: predstavitelia ekonómie blahobytu
(welfare economics), najmä Arthur C. Pigou (osobitne dielom The Economics of Welfare,
ktoré prvýkrát vyšlo v roku 1920) a Paul Samuelson, nadväzujúci na Vilfreda Pareta.
Hlavný teoretický zámer: vychádzajúc z narušenia paretovského optima v prípade
existencie externalít snaha o priblíženie (až vyrovnanie) hraničných súkromných
nákladov / úžitkov spojených s produkciou alebo spotrebou statkov, ktoré súvisia
s externalitou, k hraničným spoločenským nákladom / úžitkom.
Navrhované a v praxi uplatňované príklady verejných „riešení“ externalít ako
„korektívne“ opatrenia vo vzťahu k trhu
- dotácie, verejné statky a iné na „riešenia“ pozitívnych externalít
- pokuty, regulácie (napr. zavedenie katalyzátorov, (spotrebné) dane (vrátane „daní
z hriechu“), zákazy, zákonné obmedzenia (fajčiarov a pod.), prípustné normy a iné
na „riešenia“ negatívnych externalít
Vybrané problémy teórie externalít a verejného riešenia externalít:
- opierajú sa o nerealistické predpoklady teórie dokonalej konkurencie
- vedľajšie účinky každej ekonomickej činnosti a transakcie ľudí na iných sú
prirodzenou a bežnou súčasťou ľudského konania (v súčasnosti sú toho príkladom
informácie) – nie je dôvod pre vládny zásah
- vzájomne prepojené (pozitívne a negatívne) vedľajšie účinky - napríklad vedľajšie
účinky produkcie fabriky na ľudí a ich majetky v okolí fabriky
- nemožnosť určiť kolektívne úžitky (spočítavať úžitky, resp. náklady, jednotlivcov
spolu) a nemožnosť stanovovať spoločenské „optimum“ (resp. nemožnosť spôsobu
určiť, kto a koľko stráca alebo získava)
- arbitrárne stanovenie odhadovaného „spoločenského optima“, „spoločenských
výnosov a nákladov“ (kto a na základe čoho určí?)
- protirečí podstatnému ekonomickému princípu „individuálnej voľby“ a metodicky ho
vyvracajú Hayekom formulované „rozptýlené znalosti“ (dispersed knowledge) a
hranice rozumu
- externality (vágny a nie univerzálne definovaný a jasne vyložiteľný pojem): zámienka
pre vládne zásahy, t.j. verejné riešenie externalít
„Tí, ktorí kritizujú slobodný trh a využívajú k tomu argument externalít, tí
sa snažia nájsť obete ako zámienku pre prospech kolektívu“ (Simpson, 2005, s. 7)
- negatívne (nezamýšľané) ekonomické dôsledky verejného „riešenia“ externalít:
zvýšenie cien daných statkov, obmedzenia a narušenia ekonomickej kalkulácie
producentov, a vysoká finančná záťaž (aj na tých, ktorí nespôsobujú externalitu), ...
- „problém“ externalít je riešiteľný aj na súkromnej báze, bez vládnych zásahov.
Peter Gonda, Akadémia klasickej ekonómie 2021, pracovné poznámky k 4. semináru.
4
III. Súkromné riešenie negatívnych externalít
Princípom vlastníckych práv:4
- bez vládnych zásahov a s dôrazom na nutnú podmienku vlastníckych práv (apriori
prístup rakúskej školy - Mises, Rothbard, Block ..)
- s minimálnymi vládnymi zásahmi (najmä v prípade pozitívnych transakčných
nákladov: predstavitelia chicagskej školy „práva a ekonómie“, osobitne Ronald
Coase (Coaseho teorém) a Richard Posner.
Súkromné riešenie negatívnych vedľajších účinkov bez vládnych zásahov dobrovoľnou
(resp. súdnou) je možné, ak sú splnené podmienky:
- jasne vymedzené a vymáhateľné vlastnícke práva (kto čo vlastní a kto za čo
zodpovedá)
- existuje sťažovateľ (preukázateľne poškodený), ktorý má záujem sa sťažovať
- existuje poškodzovateľ a ním spôsobená preukázateľná fyzická ujma
sťažovateľovi
„Jediný prípad oprávneného požadovania kompenzácie je preukázateľná ujma,
spôsobená človeku, resp. jeho vlastníctvu, u ktorej je možné identifikovať
pôvodcu, či skupinu pôvodcov, poškodenia (Simpson, 2001, s. 3). Na druhej
strane by malo platiť, že „osoby, ktorým vznikajú náklady v dôsledku existujúcich
negatívnych externalít, ale u ktorých nie je možné preukázať fyzickú ujmu alebo
identifikovať pôvodcu, nemajú byť kompenzované. Typickým príkladom je smog
v meste“ (Simpson, 2001, s. 3).
Coaseho teorém5
: pri nulových alebo zanedbateľných transakčných nákladov6
a jasných
vlastníckych právach a vzťahov a iných podmienok:
- je prostredníctvom vyjednávaní a (mimo/súdnych) dohôd súkromných subjektov
možné vyriešiť negatívne externality, lebo sa môžu (obojstranne výhodne)
dohodnúť a/alebo každý si môže súdnou cestou vymôcť svoje práva (aj
externality), pričom
– subjekty dosiahnu efektívny výsledok bez ohľadu na východiskové rozdelenie
vlastníckych práv a v dlhodobom horizonte bude vlastníkom ten, kto vie majetok
používať efektívnejšie 7
4
Riešeniu pozitívnej externality internalizáciou (vytvorením väčšej jednotky, v rámci ktorej sa prejavia
všetky externality, napríklad prostredníctvom známeho príkladu, keď sa „vlastník sadu sa stane aj
včelárom“) sa na tomto mieste nevenuje osobitná pozornosť.
5
Nasledujúci text sa opiera najmä o Coase (1960).
6
Pojem transakčných nákladov zaviedol do ekonomickej teórie J.R. Commons (Hampl, 2001, s. 119).
Predstavujú náklady, ktoré sú nutné na uzavretie a vynucovanie dohôd, zostavovanie zmlúv, vrátane
nákladov na získanie informácií na formulovanie vyjednávacích pozícií, času a nákladov predchádzania
a riešenia sporov s obchodnými partnermi, nákladov pri výmene mien.
7
Coase (1960).
Peter Gonda, Akadémia klasickej ekonómie 2021, pracovné poznámky k 4. semináru.
5
Ronald Coase (Coase, 1960) uvádza aj nasledovné:
- ak sú vlastnícke práva jasne a jednoznačne definované a ak sú transakčné náklady
spojené s týmto prenosom nulové alebo zanedbateľné, tak počiatočné rozdelenie
vlastníckych práv nemá vplyv na to, ako budú použité
– vymedzenie práv je základným predpokladom pre trhové transakcie, ale konečný
dôsledok (ktorý maximalizuje produkciu) je nezávislý na súdnom rozhodnutí
– bez ohľadu na počiatočné rozdelenie vlastníckych titulov je výsledok vyjednávania
totožný - ak sú transakčné náklady nulové, tak východisková alokácia zákonných
oprávnení nemá nijaký vplyv na efektívnosť.
Podmienky platnosti Coaseho teorému:
- transakčné náklady spojené s presunom vlastníckych práv sú nulové (resp.
zanedbateľné),
- jasne identifikovateľné, definované a vymáhateľné vlastnícke práva,
- garancia (ochrany) vlastníckych práv a zmluvne j istoty a
- fungujúci systém legislatívy a súdnictva (nezávislé súdy)
- identifikovať konkrétneho poškodzovateľa (pre trh. transakcie)
Interpretácie Coaseho teorému (rôzni autori rôzne výklady)8
:
- rôzne výklady a protirečenia interpretácií Coaseho teorému (paradox Coaseho
teorému), osobitne dôležitosť vlastníckych práv vs. transakčných nákladov pre
výsledný efekt a efektívnosť,9
- teória – východisková alokácia zákonných oprávnení (legal entitlements) nemá
dlhodobý vplyv na efektívnosť, ak môžu byť slobodne vymieňané / transakčné
náklady nulové (Vítek, 1998, s. 6)10
- prax – transakčné náklady sú pozitívne – preto úloha vlády a osobitne práva pôsobiť
na znižovanie transakčných nákladov
- transakčné náklady - kritérium pre funkcie minimálnej vlády (obrana, polícia,
súdy a legislatíva), najmä na efektívne a účinné vynucovanie vlastníckych práv
- čím vyššie transakčné náklady, tým skôr by mali byť spory (zásahy do
vlastníctva) riešené súdmi a zákonmi (predpoklad: efektívne fungujúci systém
legislatívy a súdnictva).
8
Napríklad v Medena (1974)
9
Viac v Šíma (2004) a Vítek (1998).
10
Čísla stránok, odkazujúce na zdroj, sú uvádzané podľa elektronickej verzie textu.
fungujúce právo
a pravidlá v spoločnosti
Peter Gonda, Akadémia klasickej ekonómie 2021, pracovné poznámky k 4. semináru.
6
Literatúra
CALLAHAN, G. (2001): „What is externality?“ The Free Market, Volume 19, Number
8. Ludwig von Mises Institute. Dostupné na:
http://mises.org/freemarket_detail.aspx?control=367
CAPLAN, B.: „Externalities“. The Concise Encyklopedia of Economics. Dostupné na:
http://www.econlib.org/library/Enc/Externalities.html
COASE (1960): „The Problem of Social Cost.“ Journal of Law and Economics, Vol. 3.
(Oct., 1960), s. 1-44.
HEYNE, P. (1991): Ekonomický styl myšlení. Praha. Vysoká škola ekonomická.
Dostupné na http://www.libinst.cz/etexts/heyne.pdf.
HAMPL, M. (2001), „Trojí přístup k verejným statkům.“ Finance a úvěr, 51, 2001, č. 2.
Dostupné na http://journal.fsv.cuni.cz/storage/146_004_111_125.pdf, s. 111-125.
MEDENA, S.G. (1974): „Thy Myth of two cases: What Coase is really saying“. Journal
of Economics Issues, vol. 28, no. March 1994.
SIMPSON, B. (2005): „Proč nelze externality za případ tržního selhání?“ Tierra Libera
5-6/2005.
ŠÍMA, J. (2004): Ekonomie a právo. Vysoká škola ekonomická v Praze. Praha.
Nakladatelství Oeconomica.
VÍTEK, L. (1998): „Ronald H. Coase: Spoločenské náklady, teorie externalít a jejich
řešení. In: HYÁNEK, V. (1998): Externality a jejich řešení. Brno. FES MU Brno.
Dostupné na. http://www.econ.muni.cz/~ivan/xxx/subjects/ver_econ/coase.doc
Internetové stránky, napríklad:
http://www.ake.institute.sk
http://www.becker-posner-blog.com/
http://econlib.org
http://lawecon.lp.findlaw.com/
http://journal.fsv.cuni.cz
http://www.leblog.cz/
http://www.libinst.cz
http://mises.org

More Related Content

What's hot

What's hot (20)

Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2013 /7. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2013 /7. seminár/Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2013 /7. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2013 /7. seminár/
 
Peter Gonda: Friedrich Hayek a Milton Friedman a ich prínos pre súčasnosť
Peter Gonda: Friedrich Hayek a Milton Friedman a ich prínos pre súčasnosťPeter Gonda: Friedrich Hayek a Milton Friedman a ich prínos pre súčasnosť
Peter Gonda: Friedrich Hayek a Milton Friedman a ich prínos pre súčasnosť
 
Peter Gonda: Ekonómia a právo pre fungovanie slobodnej spoločnosti
Peter Gonda: Ekonómia a právo pre fungovanie slobodnej spoločnostiPeter Gonda: Ekonómia a právo pre fungovanie slobodnej spoločnosti
Peter Gonda: Ekonómia a právo pre fungovanie slobodnej spoločnosti
 
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2011 /7. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2011 /7. seminár/Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2011 /7. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2011 /7. seminár/
 
Peter Gonda: Ekonómia a právo pre fungovanie slobodnej spoločnosti
Peter Gonda: Ekonómia a právo pre fungovanie slobodnej spoločnosti Peter Gonda: Ekonómia a právo pre fungovanie slobodnej spoločnosti
Peter Gonda: Ekonómia a právo pre fungovanie slobodnej spoločnosti
 
Vzťah ekonómie a práva, s dôrazom na vlastníctvo, pre slobodnú spoločnosť
Vzťah ekonómie a práva, s dôrazom na vlastníctvo, pre slobodnú spoločnosťVzťah ekonómie a práva, s dôrazom na vlastníctvo, pre slobodnú spoločnosť
Vzťah ekonómie a práva, s dôrazom na vlastníctvo, pre slobodnú spoločnosť
 
Peter Gonda: Dedičstvo Adama Smitha pre súčasnosť
Peter Gonda: Dedičstvo Adama Smitha pre súčasnosťPeter Gonda: Dedičstvo Adama Smitha pre súčasnosť
Peter Gonda: Dedičstvo Adama Smitha pre súčasnosť
 
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie /7. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie /7. seminár/Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie /7. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie /7. seminár/
 
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2012 /1. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2012 /1. seminár/Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2012 /1. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2012 /1. seminár/
 
AKE: Ekonómia a etika a trh a morálka pre fungovanie slobodnej spoločnosti
AKE: Ekonómia a etika a trh a morálka pre fungovanie slobodnej spoločnosti AKE: Ekonómia a etika a trh a morálka pre fungovanie slobodnej spoločnosti
AKE: Ekonómia a etika a trh a morálka pre fungovanie slobodnej spoločnosti
 
Peter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického myslenia
Peter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického mysleniaPeter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického myslenia
Peter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického myslenia
 
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2012 /3.-4. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2012 /3.-4. seminár/Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2012 /3.-4. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2012 /3.-4. seminár/
 
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2014 /1. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2014 /1. seminár/Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2014 /1. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2014 /1. seminár/
 
Peter Gonda: Peniaze a menový systém
Peter Gonda: Peniaze a menový systémPeter Gonda: Peniaze a menový systém
Peter Gonda: Peniaze a menový systém
 
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2012 /5. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2012 /5. seminár/Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2012 /5. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2012 /5. seminár/
 
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2013 /5. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2013 /5. seminár/Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2013 /5. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2013 /5. seminár/
 
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2016 /1. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2016 /1. seminár/ Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2016 /1. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2016 /1. seminár/
 
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie /5. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie /5. seminár/Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie /5. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie /5. seminár/
 
Peter Gonda: Konkurencia, regulácia a európska ekonomická integrácia
Peter Gonda: Konkurencia, regulácia a európska ekonomická integráciaPeter Gonda: Konkurencia, regulácia a európska ekonomická integrácia
Peter Gonda: Konkurencia, regulácia a európska ekonomická integrácia
 
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2016 /5. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2016 /5. seminár/Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2016 /5. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2016 /5. seminár/
 

Similar to Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií a iných zásahov

Similar to Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií a iných zásahov (9)

Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
 
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2011 /5. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2011 /5. seminár/Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2011 /5. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2011 /5. seminár/
 
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2013 /8. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2013 /8. seminár/Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2013 /8. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2013 /8. seminár/
 
Možnosti riešení sociálnych udalostí na báze osobnej zodpovednosti
Možnosti riešení sociálnych udalostí na báze osobnej zodpovednostiMožnosti riešení sociálnych udalostí na báze osobnej zodpovednosti
Možnosti riešení sociálnych udalostí na báze osobnej zodpovednosti
 
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2011 /8. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2011 /8. seminár/Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2011 /8. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2011 /8. seminár/
 
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie /5.-6. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie /5.-6. seminár/Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie /5.-6. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie /5.-6. seminár/
 
Peter Gonda: Možnosti riešenia sociálnych udalostí na báze osobnej zodpovedno...
Peter Gonda: Možnosti riešenia sociálnych udalostí na báze osobnej zodpovedno...Peter Gonda: Možnosti riešenia sociálnych udalostí na báze osobnej zodpovedno...
Peter Gonda: Možnosti riešenia sociálnych udalostí na báze osobnej zodpovedno...
 
Friedrich Hayek a Milton Friedman a ich prínos pre súčasnosť
Friedrich Hayek a Milton Friedman a ich prínos pre súčasnosťFriedrich Hayek a Milton Friedman a ich prínos pre súčasnosť
Friedrich Hayek a Milton Friedman a ich prínos pre súčasnosť
 
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2013 /6. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2013 /6. seminár/Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2013 /6. seminár/
Peter Gonda: Akadémia klasickej ekonómie 2013 /6. seminár/
 

More from Conservative Institute / Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika

More from Conservative Institute / Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (18)

Peter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického myslenia a i...
Peter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického myslenia a i...Peter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického myslenia a i...
Peter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického myslenia a i...
 
Peter Gonda: Peniaze a menový a bankový systém. Centrálne bankovníctvo a jeho...
Peter Gonda: Peniaze a menový a bankový systém. Centrálne bankovníctvo a jeho...Peter Gonda: Peniaze a menový a bankový systém. Centrálne bankovníctvo a jeho...
Peter Gonda: Peniaze a menový a bankový systém. Centrálne bankovníctvo a jeho...
 
Charlotta Stern: How the Swedish labor market really works
Charlotta Stern: How the Swedish labor market really worksCharlotta Stern: How the Swedish labor market really works
Charlotta Stern: How the Swedish labor market really works
 
Daniel Klein: Adam Smith 300
Daniel Klein: Adam Smith 300Daniel Klein: Adam Smith 300
Daniel Klein: Adam Smith 300
 
Na obranu slobodného trhu
Na obranu slobodného trhuNa obranu slobodného trhu
Na obranu slobodného trhu
 
Gonda: Východiská a odkazy ekonómie liberálnych ekonomických škôl
Gonda: Východiská a odkazy ekonómie liberálnych ekonomických škôlGonda: Východiská a odkazy ekonómie liberálnych ekonomických škôl
Gonda: Východiská a odkazy ekonómie liberálnych ekonomických škôl
 
Rainer Zitelmann: Myths and Facts About Capitalism
Rainer Zitelmann: Myths and Facts About CapitalismRainer Zitelmann: Myths and Facts About Capitalism
Rainer Zitelmann: Myths and Facts About Capitalism
 
Peter Gonda: Miesto klasickej ekonomickej školy a iných liberálnych ekonomick...
Peter Gonda: Miesto klasickej ekonomickej školy a iných liberálnych ekonomick...Peter Gonda: Miesto klasickej ekonomickej školy a iných liberálnych ekonomick...
Peter Gonda: Miesto klasickej ekonomickej školy a iných liberálnych ekonomick...
 
Gunther Schnabl: Inflation and Other Consequences of the ECB’s Monetary Policy
Gunther Schnabl: Inflation and Other Consequences of the ECB’s Monetary PolicyGunther Schnabl: Inflation and Other Consequences of the ECB’s Monetary Policy
Gunther Schnabl: Inflation and Other Consequences of the ECB’s Monetary Policy
 
David Friedman: Law, Economics and Liberty
David Friedman: Law, Economics and LibertyDavid Friedman: Law, Economics and Liberty
David Friedman: Law, Economics and Liberty
 
Stefan Kolev: German Economic Model: Past and Present | CEQLS Lecture
Stefan Kolev: German Economic Model: Past and Present | CEQLS LectureStefan Kolev: German Economic Model: Past and Present | CEQLS Lecture
Stefan Kolev: German Economic Model: Past and Present | CEQLS Lecture
 
Peter Gonda: Možnosti riešenia sociálnych udalostí na báze osobnej zodpovednosti
Peter Gonda: Možnosti riešenia sociálnych udalostí na báze osobnej zodpovednostiPeter Gonda: Možnosti riešenia sociálnych udalostí na báze osobnej zodpovednosti
Peter Gonda: Možnosti riešenia sociálnych udalostí na báze osobnej zodpovednosti
 
Socializmus: podstata, ekonomická realita a dôsledky
Socializmus: podstata, ekonomická realita a dôsledkySocializmus: podstata, ekonomická realita a dôsledky
Socializmus: podstata, ekonomická realita a dôsledky
 
Peter Klein: Why Entrepreneurs, Not Bureaucrats, Drive Innovation
Peter Klein: Why Entrepreneurs, Not Bureaucrats, Drive InnovationPeter Klein: Why Entrepreneurs, Not Bureaucrats, Drive Innovation
Peter Klein: Why Entrepreneurs, Not Bureaucrats, Drive Innovation
 
Východiská a odkazy ekonómie liberálnych ekonomických škôl
Východiská a odkazy ekonómie liberálnych ekonomických škôlVýchodiská a odkazy ekonómie liberálnych ekonomických škôl
Východiská a odkazy ekonómie liberálnych ekonomických škôl
 
Búrame mýty o socializme
Búrame mýty o socializmeBúrame mýty o socializme
Búrame mýty o socializme
 
Peter Gonda: Socializmus: ekonomická realita a memento pre budúcnosť
Peter Gonda: Socializmus: ekonomická realita a memento pre budúcnosťPeter Gonda: Socializmus: ekonomická realita a memento pre budúcnosť
Peter Gonda: Socializmus: ekonomická realita a memento pre budúcnosť
 
Kristian Niemietz: Socialism: The failed idea that never dies
Kristian Niemietz: Socialism: The failed idea that never diesKristian Niemietz: Socialism: The failed idea that never dies
Kristian Niemietz: Socialism: The failed idea that never dies
 

Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií a iných zásahov

  • 1. Peter Gonda, Akadémia klasickej ekonómie 2021, pracovné poznámky k 4. semináru. 1 MOŽNOSTI RIEŠENIA NEGATÍVNYCH EXTERNALÍT BEZ VLÁDNYCH REGULÁCIÍ A INÝCH ZÁSAHOV (zhrnutie) I. Východiská I.1. Základné vymedzenie pojmov EXTERNALITA - vedľajší, dodatočný a nezamýšľaný externý účinok (v podobe výnosov, úspor alebo nákladov, resp. strát) činnosti niekoho alebo transakcie medzi subjektmi na iného jednotlivca, ktorý sa nezúčastňuje danej činnosti alebo transakcie - teória externalít –„teória skúmajúca prípady nákladov alebo prínosov aktivít prenášané na tretie osoby“ (Callahan, 2001, s.1) - externality - spojené s každou ľudskou činnosťou, resp. transakciou medzi ľuďmi Druhy externalít: - pozitívna externalita – odvodená z definície „čierneho pasažierstva“ (free riding) – získavanie prospechu (úžitku) z činnosti iného bez zaplatenia svojho podielu na nákladoch spojených s týmto prospechom (prenesený prospech)1 - v literatúre často uvádzané príklady: park, záhrada, očkovanie, obrana, policajná hliadka, maják, pouličná lampa2 - akákoľvek činnosť ľudí prinášajúca prospech aj iným – spoločenské prínosy vlastného záujmu (self-interest) v duchu odkazu Adama Smitha. (Caplan, s. 1) - negatívna externalita – nepriaznivé dopady (náklady, straty) činnosti niekoho (produkcie, spotreby,..) na iných, ktoré im (ako ujmu) nikto nekompenzuje (prenesené náklady) 1 Heyne, 1991, s. 321 – 323. 2 Viaceré boli metodicky a prakticky vyvrátené, napríklad často používaný príklad majáku ako typického verejného statku (tým aj verejného riešenia pozitívnej externality) vyvracia história súkromne postavených, spravovaných a financovaných (napríklad poisťovňami poisťujúcich jednotlivé lode) britských majákov v 17. a 18. storočí, resp. až do roku 1830, keď britská vláda aj posledný z nich odkúpila – Simpson (2005) a Hampl (2001).
  • 2. Peter Gonda, Akadémia klasickej ekonómie 2021, pracovné poznámky k 4. semináru. 2 - uvádzané príklady: znečisťovanie životného prostredia produkciou fabriky, výfukovými plynmi automobilov a negatívne dopady napríklad fajčenia cigariet na zdravie iných Najväčšími príjemcami pozitívnych externalít („čiernymi pasažiermi“) a zdrojom negatívnych externalít sú vlády, resp. iní politickí zástupcovia - napríklad preto, že členovia vlády nenesú náklady svojich rozhodnutí, ale majú z nich výnosy (napríklad v podobe politických bodov. „Politici majú systémový sklon ponúkať ďalšie a ďalšie verejné statky, ak sú čiernymi pasažiermi, ktorí môžu zbierať popularitu za tvorbu verejných statkov, ale nie sú nútení platiť za ich poskytovanie.“ (Hampl, 2001, s. 121) I.2 Rámcový pohľad na dôsledky externalít 1. Demotivácia platiť a uskutočňovať niektoré činnosti, napríklad v prípade pozitívnej externality demotivácia spotrebiteľov platiť za statky s ňou spojené (keď nemusia) a producentov poskytovať statky, ktoré prinášajú pozitívne externality spotrebiteľom „Bude mať niekto dostatočný stimul vytvárať prospech [spojený s pozitívnou externalitou] alebo bude každý človek čakať, že získa tento prospech ako prenesený prospech z činnosti iných? (Heyne, 1991, s. 323) - podstatná je ochota platiť – keď sú niektorí ochotní platiť (napríklad za čistejšie ovzdušie), tak to ostatným prináša pozitívnu externalitu. Ak by však nikto nebol ochotný platiť, tak k externalite nedochádza. (Caplan, s. 1) 2. Deklarovaná „neefektívnosť, resp. zlyhanie“ trhov, lebo pri existencii externalít sa predpokladá narušenie tzv. paretovského (spoločenského) optima,3 konkrétne: - nezáujem producentov vyrábať a nižšia produkcia statkov spojených s pozitívnou externalitou (a nižšie ceny), keďže spotrebitelia neplatia za dodatočné úžitky, ktoré majú spojené s týmito statkami - záujem producentov „nadmerne“ vyrábať statky spojené s negatívnou externalitou, keďže ich hraničné súkromné náklady (MPC) sú nižšie ako tzv. hraničné spoločenské náklady (MSC) Externality: argument / kritérium, de facto zámienka pre vládne regulácie a iné vládne zásahy. 3 Pareto optimum - stav ekonomickej efektívnosti v spoločnosti, resp. kombinácia rovnováh optima spotrebiteľov a firiem pri existujúcich rozpočtových a produkčných obmedzeniach (pri ktorých sa maximalizujú úžitky všetkých spotrebiteľov pri minimalizácii ekonomických nákladov), kde nikto nemôže zlepšiť svoju situáciu bez toho, aby to neviedlo k zhoršeniu situácie niekoho iného (viac napríklad na http://en.wikipedia.org/wiki/Pareto_efficiency a http://www.businessdictionary.com/definition/Pareto- optimum.html)
  • 3. Peter Gonda, Akadémia klasickej ekonómie 2021, pracovné poznámky k 4. semináru. 3 II. Verejné riešenie externalít a jeho vyvrátenie Autori, presadzujúci verejné „riešenie“ externalít: predstavitelia ekonómie blahobytu (welfare economics), najmä Arthur C. Pigou (osobitne dielom The Economics of Welfare, ktoré prvýkrát vyšlo v roku 1920) a Paul Samuelson, nadväzujúci na Vilfreda Pareta. Hlavný teoretický zámer: vychádzajúc z narušenia paretovského optima v prípade existencie externalít snaha o priblíženie (až vyrovnanie) hraničných súkromných nákladov / úžitkov spojených s produkciou alebo spotrebou statkov, ktoré súvisia s externalitou, k hraničným spoločenským nákladom / úžitkom. Navrhované a v praxi uplatňované príklady verejných „riešení“ externalít ako „korektívne“ opatrenia vo vzťahu k trhu - dotácie, verejné statky a iné na „riešenia“ pozitívnych externalít - pokuty, regulácie (napr. zavedenie katalyzátorov, (spotrebné) dane (vrátane „daní z hriechu“), zákazy, zákonné obmedzenia (fajčiarov a pod.), prípustné normy a iné na „riešenia“ negatívnych externalít Vybrané problémy teórie externalít a verejného riešenia externalít: - opierajú sa o nerealistické predpoklady teórie dokonalej konkurencie - vedľajšie účinky každej ekonomickej činnosti a transakcie ľudí na iných sú prirodzenou a bežnou súčasťou ľudského konania (v súčasnosti sú toho príkladom informácie) – nie je dôvod pre vládny zásah - vzájomne prepojené (pozitívne a negatívne) vedľajšie účinky - napríklad vedľajšie účinky produkcie fabriky na ľudí a ich majetky v okolí fabriky - nemožnosť určiť kolektívne úžitky (spočítavať úžitky, resp. náklady, jednotlivcov spolu) a nemožnosť stanovovať spoločenské „optimum“ (resp. nemožnosť spôsobu určiť, kto a koľko stráca alebo získava) - arbitrárne stanovenie odhadovaného „spoločenského optima“, „spoločenských výnosov a nákladov“ (kto a na základe čoho určí?) - protirečí podstatnému ekonomickému princípu „individuálnej voľby“ a metodicky ho vyvracajú Hayekom formulované „rozptýlené znalosti“ (dispersed knowledge) a hranice rozumu - externality (vágny a nie univerzálne definovaný a jasne vyložiteľný pojem): zámienka pre vládne zásahy, t.j. verejné riešenie externalít „Tí, ktorí kritizujú slobodný trh a využívajú k tomu argument externalít, tí sa snažia nájsť obete ako zámienku pre prospech kolektívu“ (Simpson, 2005, s. 7) - negatívne (nezamýšľané) ekonomické dôsledky verejného „riešenia“ externalít: zvýšenie cien daných statkov, obmedzenia a narušenia ekonomickej kalkulácie producentov, a vysoká finančná záťaž (aj na tých, ktorí nespôsobujú externalitu), ... - „problém“ externalít je riešiteľný aj na súkromnej báze, bez vládnych zásahov.
  • 4. Peter Gonda, Akadémia klasickej ekonómie 2021, pracovné poznámky k 4. semináru. 4 III. Súkromné riešenie negatívnych externalít Princípom vlastníckych práv:4 - bez vládnych zásahov a s dôrazom na nutnú podmienku vlastníckych práv (apriori prístup rakúskej školy - Mises, Rothbard, Block ..) - s minimálnymi vládnymi zásahmi (najmä v prípade pozitívnych transakčných nákladov: predstavitelia chicagskej školy „práva a ekonómie“, osobitne Ronald Coase (Coaseho teorém) a Richard Posner. Súkromné riešenie negatívnych vedľajších účinkov bez vládnych zásahov dobrovoľnou (resp. súdnou) je možné, ak sú splnené podmienky: - jasne vymedzené a vymáhateľné vlastnícke práva (kto čo vlastní a kto za čo zodpovedá) - existuje sťažovateľ (preukázateľne poškodený), ktorý má záujem sa sťažovať - existuje poškodzovateľ a ním spôsobená preukázateľná fyzická ujma sťažovateľovi „Jediný prípad oprávneného požadovania kompenzácie je preukázateľná ujma, spôsobená človeku, resp. jeho vlastníctvu, u ktorej je možné identifikovať pôvodcu, či skupinu pôvodcov, poškodenia (Simpson, 2001, s. 3). Na druhej strane by malo platiť, že „osoby, ktorým vznikajú náklady v dôsledku existujúcich negatívnych externalít, ale u ktorých nie je možné preukázať fyzickú ujmu alebo identifikovať pôvodcu, nemajú byť kompenzované. Typickým príkladom je smog v meste“ (Simpson, 2001, s. 3). Coaseho teorém5 : pri nulových alebo zanedbateľných transakčných nákladov6 a jasných vlastníckych právach a vzťahov a iných podmienok: - je prostredníctvom vyjednávaní a (mimo/súdnych) dohôd súkromných subjektov možné vyriešiť negatívne externality, lebo sa môžu (obojstranne výhodne) dohodnúť a/alebo každý si môže súdnou cestou vymôcť svoje práva (aj externality), pričom – subjekty dosiahnu efektívny výsledok bez ohľadu na východiskové rozdelenie vlastníckych práv a v dlhodobom horizonte bude vlastníkom ten, kto vie majetok používať efektívnejšie 7 4 Riešeniu pozitívnej externality internalizáciou (vytvorením väčšej jednotky, v rámci ktorej sa prejavia všetky externality, napríklad prostredníctvom známeho príkladu, keď sa „vlastník sadu sa stane aj včelárom“) sa na tomto mieste nevenuje osobitná pozornosť. 5 Nasledujúci text sa opiera najmä o Coase (1960). 6 Pojem transakčných nákladov zaviedol do ekonomickej teórie J.R. Commons (Hampl, 2001, s. 119). Predstavujú náklady, ktoré sú nutné na uzavretie a vynucovanie dohôd, zostavovanie zmlúv, vrátane nákladov na získanie informácií na formulovanie vyjednávacích pozícií, času a nákladov predchádzania a riešenia sporov s obchodnými partnermi, nákladov pri výmene mien. 7 Coase (1960).
  • 5. Peter Gonda, Akadémia klasickej ekonómie 2021, pracovné poznámky k 4. semináru. 5 Ronald Coase (Coase, 1960) uvádza aj nasledovné: - ak sú vlastnícke práva jasne a jednoznačne definované a ak sú transakčné náklady spojené s týmto prenosom nulové alebo zanedbateľné, tak počiatočné rozdelenie vlastníckych práv nemá vplyv na to, ako budú použité – vymedzenie práv je základným predpokladom pre trhové transakcie, ale konečný dôsledok (ktorý maximalizuje produkciu) je nezávislý na súdnom rozhodnutí – bez ohľadu na počiatočné rozdelenie vlastníckych titulov je výsledok vyjednávania totožný - ak sú transakčné náklady nulové, tak východisková alokácia zákonných oprávnení nemá nijaký vplyv na efektívnosť. Podmienky platnosti Coaseho teorému: - transakčné náklady spojené s presunom vlastníckych práv sú nulové (resp. zanedbateľné), - jasne identifikovateľné, definované a vymáhateľné vlastnícke práva, - garancia (ochrany) vlastníckych práv a zmluvne j istoty a - fungujúci systém legislatívy a súdnictva (nezávislé súdy) - identifikovať konkrétneho poškodzovateľa (pre trh. transakcie) Interpretácie Coaseho teorému (rôzni autori rôzne výklady)8 : - rôzne výklady a protirečenia interpretácií Coaseho teorému (paradox Coaseho teorému), osobitne dôležitosť vlastníckych práv vs. transakčných nákladov pre výsledný efekt a efektívnosť,9 - teória – východisková alokácia zákonných oprávnení (legal entitlements) nemá dlhodobý vplyv na efektívnosť, ak môžu byť slobodne vymieňané / transakčné náklady nulové (Vítek, 1998, s. 6)10 - prax – transakčné náklady sú pozitívne – preto úloha vlády a osobitne práva pôsobiť na znižovanie transakčných nákladov - transakčné náklady - kritérium pre funkcie minimálnej vlády (obrana, polícia, súdy a legislatíva), najmä na efektívne a účinné vynucovanie vlastníckych práv - čím vyššie transakčné náklady, tým skôr by mali byť spory (zásahy do vlastníctva) riešené súdmi a zákonmi (predpoklad: efektívne fungujúci systém legislatívy a súdnictva). 8 Napríklad v Medena (1974) 9 Viac v Šíma (2004) a Vítek (1998). 10 Čísla stránok, odkazujúce na zdroj, sú uvádzané podľa elektronickej verzie textu. fungujúce právo a pravidlá v spoločnosti
  • 6. Peter Gonda, Akadémia klasickej ekonómie 2021, pracovné poznámky k 4. semináru. 6 Literatúra CALLAHAN, G. (2001): „What is externality?“ The Free Market, Volume 19, Number 8. Ludwig von Mises Institute. Dostupné na: http://mises.org/freemarket_detail.aspx?control=367 CAPLAN, B.: „Externalities“. The Concise Encyklopedia of Economics. Dostupné na: http://www.econlib.org/library/Enc/Externalities.html COASE (1960): „The Problem of Social Cost.“ Journal of Law and Economics, Vol. 3. (Oct., 1960), s. 1-44. HEYNE, P. (1991): Ekonomický styl myšlení. Praha. Vysoká škola ekonomická. Dostupné na http://www.libinst.cz/etexts/heyne.pdf. HAMPL, M. (2001), „Trojí přístup k verejným statkům.“ Finance a úvěr, 51, 2001, č. 2. Dostupné na http://journal.fsv.cuni.cz/storage/146_004_111_125.pdf, s. 111-125. MEDENA, S.G. (1974): „Thy Myth of two cases: What Coase is really saying“. Journal of Economics Issues, vol. 28, no. March 1994. SIMPSON, B. (2005): „Proč nelze externality za případ tržního selhání?“ Tierra Libera 5-6/2005. ŠÍMA, J. (2004): Ekonomie a právo. Vysoká škola ekonomická v Praze. Praha. Nakladatelství Oeconomica. VÍTEK, L. (1998): „Ronald H. Coase: Spoločenské náklady, teorie externalít a jejich řešení. In: HYÁNEK, V. (1998): Externality a jejich řešení. Brno. FES MU Brno. Dostupné na. http://www.econ.muni.cz/~ivan/xxx/subjects/ver_econ/coase.doc Internetové stránky, napríklad: http://www.ake.institute.sk http://www.becker-posner-blog.com/ http://econlib.org http://lawecon.lp.findlaw.com/ http://journal.fsv.cuni.cz http://www.leblog.cz/ http://www.libinst.cz http://mises.org