Optimalizácia metód harmonizácie a integrácie priestorových údajov o území

Vedecká rada
Prírodovedecká fakulta
Univerzita Komenského v Bratislave

Ing. Jozef Ivanič

Autoreferát dizertačnej práce

OPTIMALIZÁCIA METÓD HARMONIZÁCIE
A INTEGRÁCIE PRIESTOROVÝCH ÚDAJOV O ÚZEMÍ.

na získanie vedecko-akademickej hodnosti philosophiae
doctor

v odbore doktorandského štúdia
Kartografia a geoinformatika 13-5-9

BRATISLAVA 2010

Dizertačná práca bola vypracovaná v externej forme doktorandského štúdia na Katedre kartografie,
geoinformatiky a diaľkového prieskumu Zeme Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského
v Bratislave.

Predkladateľ: Ing. Jozef Ivanič
Katedra kartografie, geoinformatiky a DPZ
Mlynská dolina, 842 15 Bratislava

Školiteľ: Doc. RNDr. Eva Mičietová, PhD.

Oponenti: prof. RNDr. Hubert HILBERT, PhD.
Katedra geografie
Fakulta přírodovědně-humanitní a pedagogická
Technická univerzita v Liberci
Voroněžská 1329/13, 460 01 Liberec 1 CZ

Ing. Juraj Vališ, PhD.

Doc. Ing. Jozef Čižmár, PhD.
Katedra mapovania a pozemkových úprav
Slovenská technická univerzita v Bratislave
Radlinského 11, 813 68 Bratislava 1

Autoreferát bol rozoslaný dňa: .......................

Obhajoba dizertačnej práce sa koná dňa ...................... o ............ hod. pred komisiou pre obhajobu
dizertačnej práce v odbore doktorandského štúdia 13-5-9 Kartografia a geoinformatika
vymenovanou predsedom spoločnej odborovej komisie Prof. RNDr. Jozefom Krchom, DrSc.
...............

na Katedre kartografie, geoinformatiky a diaľkového prieskumu Zeme Prírodovedeckej fakulty
Univerzity Komenského v Bratislave, Mlynská dolina, 842 15 Bratislava, miestnosť.................

Predseda spoločnej odborovej komisie: Prof. RNDr. Jozef Krcho, DrSc.

1. Úvod.

Nevyhnutnosť koordinácie tvorby priestorových informácií na regionálnej, národnej a
medzinárodnej úrovni vytvára tlak na ich harmonizáciu a čo najjednoduchšiu dostupnosť pre
používateľa. Trend smeruje k integrácii informačných zdrojov, k analýzam, zobrazeniu
a dostupnosti informácie na bežnom internetovom prehliadači, formou pre toto prostredie
vlastnou. Táto požiadavka nutne vedie k otvoreným komunikačným štandardom a vytvoreniu
silných analytických nástrojov na strane servera. Je však potrebné harmonizovať samotnú
primárnu informáciu jej uloženie a prístup k nej.

Významnou platformou distribúcie a integrácie geografických informácií o krajine sa v súčasnosti
stávajú priestorové informačné infraštruktúry, ktoré tvoria :
Prvky: priestorové a geografické informácie, geografické informačné systémy, metainformačný
katalóg, katalógové a geografické informačné služby, ktoré zabezpečujú prístup, zdieľanie
a využitie uvedených geografických informačných zdrojov
Väzby: technologická platforma, pravidlá pre prístup, zdieľanie a využitie geografických
informačných zdrojov a koordinačné a monitorovacie mechanizmy a procedúry

Budovanie priestorových informačných infraštruktúr vyžaduje štandardizáciu, harmonizáciu
a obsahovú integráciu geografických informácií, geografických informačných systémov
a geografických informačných služieb.

Významným komponentom geografických informácií sú informácie o topografických prvkoch
krajiny a o jednotkách vlastníckych práv. Tieto Informácie spravuje v Slovenskej republike Úrad
geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky ako súčasť AIS GKK , ktorého prvky tvoria
subsystémy : Informačný systém ISGZ, ZBGIS a ISKN. ISGZ je systém spravovania, evidovania
a publikovania informácií o bodových poliach a súradnicových systémoch rezortu ÚGKK. Systém
ISGZ je členený na systém štátnej priestorovej siete, nivelačnej siete, trigonometrickej siete
a systém určovania polohy v reálnom čase. ZB GIS je geografický databáza topografických
informácií slúžiaca ako základný podklad pre informačné systémy. Jej vlastnosti sú dané
katalógom objektov. ISKN je systém evidencie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam a systém
zmeny týchto práv. Skladá sa zo systému geodetických informácií, popisných informácií a časti
katastrálneho konania. Prepojenie systémov oddelených od seba formou ukladania údajov a
aplikačným programovým vybavením je zabezpečené pomocou atribútov a jednoúčelových
väzieb. Hlavným poslaním katastra nehnuteľností je bezpečnosť a istota výkonu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam.

V predkladanej práci je rozpracovaná analýza a návrh postupov pre štandardizáciu,
harmonizáciu, distribúciu a integráciu údajov ZBGIS a ISKN, údajových štruktúr z nich
odvodených – KDMR podľa *67+.
Metodika tvorby údajového modelu interoperabilnej geografickej databázy katastra
nehnuteľností vychádza z komplexnej analýzy údajov katastra nehnuteľností zo špecifikácie jeho

3

komplexného digitálneho modelu. Práca súčasne navrhuje princípy harmonizácie ISKN so
ZBGI s ďalšími údajovými štruktúrami odvodenými zo informačných zdrojov ZBGIS , ISKN.
Práca špecifikuje metodiky k tvorbe
metainformačného katalógu katastra nehnuteľnosti,
štandardizovaného a harmonizovaného katalógu tried objektov katastra
nehnuteľnosti,
relačného údajového modelu katastra nehnuteľností,
operačných možností geografickej databázy katastra nehnuteľností,
publikácie geografickej databázy do prostredia priestorových informačných
infraštruktúr.
Práca sa zameriava na výskum a vývoj zásad interoperability údajov , nástrojov a informačných
služieb súvisiacich so systémami základnej bázy údajov pre geografické informačné systémy,
geografickou bázou údajov komplexného digitálneho modelu reliéfu a informačným systémom
katastra nehnuteľností. Práca prezentuje aktuálny stav údajových modelov ISKN, návrh
údajového modelu, modelovanie komplexných priestorových štruktúr krajiny, generovaných
z objektov topografických prvkov, jednotiek vlastníckych práv a georeliéfu.

2. Súčasný stav problematiky a informačné zdroje
Práca nadväzuje na informácie a poznatky z oblasti metodiky tvorby informačných
infraštruktúr, koncipovania geografických informačných systémov (GIS), spracovania informácií
katastra nehnuteľností, koncipovania geografických databáz, distribúcie databáz v prostredí
internetu a využitia údajov o vlastníckych vzťahoch k nehnuteľnostiam pri modelovaní
sociálnych, ekonomických, regionálnych a prírodných systémov krajiny.

INSPIRE (Infrastructure of Spatial Information) špecifikuje rámcové zásady budovania
priestorových informačných infraštruktúr *71+. Z hľadiska cieľa práce sa zameriavame najmä na
problematiku štandardizácie, harmonizácie a integrácie interoperabilných geografických
informácií. Proces štandardizácie zabezpečuje jednotnú formu definície a popisu údajových
modelov geografických informácií. Platforma OGC, podľa noriem ISO a CEN prijali súbor noriem
a štandardov, z ktorých časť zabezpečuje technologické systémy na spracovanie GI, a časť sa
týka samotného koncipovania údajových modelov GI – metodológia tvorby katalógov
geografických objektov (ISO 19110) *68+ a metodológia metainformačného katalógu (ISO 19115)
*68+. Interoperabilitu GI riešia štandardy, ktoré definujú nástroj na distribúciu geografických
informácií - mapový server (ISO 191190) *68+ a geografické informačné služby (ISO 19119 )

Metodická rovina GIS zahsňa širokú paletu informačných zdrojov, čo vyplýva z ich samotnej
funkcie. Teoretická koncepcia týchto systémov je podrobne rozpracovaná v početnej literatúre.
Metodika sa pridsža najmä prác *14, 21, 22+, v ktorých je ku GIS pristupované z komplexného
hľadiska, kde autor rozpracoval definíciu, predmet, funkciu, štruktúru, ale aj postup tvorby
a hodnotenie kvality GIS. Ďalej sú to práce , ktoré sa venujú jednotlivým problematikám v rámci
GIS. Modelovanie georeliéfu a problematika DTM sú ďalej predmetom prác *6, 7, 26, 33+.
Problematiku katastra nehnuteľností v obsiahlom pohľade od počiatkov a historických väzieb po
4

súčasnosť zachytáva práca *50+. Aktuálne vývojové trendy a vývoj zabezpečenia funkcií katastra
nehnuteľností v rezorte geodézie kartografie a katastra aplikačným programovým vybavením
dokumentujú prace *43, 45, 54, 52+. Spravovanie ISKN je definované v zákonoch * 56, 57, 58, 59+
a vyhláškami, smernicami a metodickými pokynmi *60, 61, 62, 63+. Pre poznanie aktuálneho
stavu ISKN je dôležité pripomenúť koncepcie rozvoja a prognózy spracovávané v rezorte UGKK.
Ide o práce *53, 54+. Kvalitu údajovej základne ZB GIS, ISKN a ISGZ formuje významným
spôsobom pôsobenie Výskumného ústavu geodézie a kartografie v Bratislave. Výsledky
výskumných prác a vedeckotechnických projektov sú popísané v prácach *40, 41, 42, 43, 44, 45,
47, 49] .

3. Metodika
Pre dosiahnutie cieľov práce bola navrhnutá celková metodika práce, ktorá obsahuje nasledovné
parciálne časti:
metodika tvorby integrovaného katalógu objektov katastra nehnuteľností,
metodika tvorby relačného údajového modelu geografickej databázy katastra
nehnuteľností a relačného modelu metainformačného katalógu katastra
nehnuteľností,
metodika hodnotenia kvality geografickej bázy údajov katastra nehnuteľností,
Metodika modelovania geografických priestorových štruktúr a hodnotenie
operačných možností ISKN
metodika distribúcie GBU KN a integrácie so ZB GIS a KDMR v prostredí priestorových
informačných infraštruktúr.
metodika modelovania priestorových štruktúr a hodnotenie operačných možností
geografickej databázy

3.1 GIS a databázy GIS
Popis geografickej bázy údajov (GBU), spôsoby fungovania a začlenenia v systéme GIS. GBU je
chápaná ako subsystém systému GIS, objasnenie koncepcie GIS vychádzajúc zo systémového
poňatia geografickej sféry tak, ako definuje MIČIETOVÁ *22+.

3.1.1 Geografická informácia
Pred definovaním GIS_u a jeho štruktúry, zadefinujeme si pojem údaj. Údaj predstavuje najnižší
prvok informačného systému, prvok, ktorý je ďalej nedeliteľný. Všetky údaje nesú určitý
informačný obsah. Pojem informácia je uvažovaná v súvislosti s riadiacou činnosťou. Komplexné
chápanie geografickej informácie definuje MIČIETOVÁ *22+ ako trojdimenzionálnu veličinu,
ktorej zložky sú poloha, téma a čas. Takéto integrálne chápanie geografickej informácie sa
prejavuje v štruktúre geografickej databázy GIS, kde sa nepreferuje polohová zložka údajov o
geosfére, ale preferuje sa integrita tematickej, polohovej a časovej zložky geografickej
informácie. Poloha, téma a čas generujú úplnú geografickú informáciu. Táto 3-dimenziálnosť
geografickej informácie umožňuje sledovať a analyzovať priestorové vzťahy objektov
geografickej sféry.
5

3.1.1.1 Vymedzenie pojmu geografická báza údajov
Pred tým ako si vymedzíme pojem geografická báza údajov (GBÚ) vysvetlíme si pojem
geografické údaje. Ak o GIS hovoríme ako o technológii spracovania geografických údajov,
odlíšime geografické údaje od iných druhov údajov. Ich vlastnosti sú tesne späté s podstatou
geografického priestoru. Spojitosť implikuje problémy reprezentácie geografického priestoru
*20+. So spojitosťou je zviazaná priestorová závislosť, t.j. podobnosť vlastností susedných oblastí.
Spojitosť a závislosť sú však aj príčinou nepresného (nejasného) vymedzenia hraníc a
kategorizácie objektov. Tretia vlastnosť, lokalizácia údajov k povrchu geoidu, alebo
geografickému, kartografickému súradnicovému systému im dáva prívlastok "geografické".
Vyplývajú z nej známe problémy stanovenia presnej polohy (geodetických a fotogrametrických
meraní) a kartografického zobrazovania. Takto široko chápaná množina údajov viazaných
prostredníctvom vhodne zvoleného súradnicového systému sa zvykne označovať ako množina
priestorovo lokalizovaných údajov. Geografické údaje sú významnou vlastnou podmnožinou
priestorových údajov.

3.2 Harmonizácia a integrácia

3.2.1 INSPIRE
3.2.1.1 Úvod - čo je INSPIRE

Je iniciatívou Európskej komisie. Rovnomenná smernica Európskej komisie a Rady (2007/2/ES)
vstúpila do platnosti 14. marca 2007 [68] s cieľom vytvoriť európsky legislatívny rámec potrebný
na vybudovanie európskej infraštruktúry priestorových informácií. Stanovuje všeobecné pravidlá
pre vybudovanie tejto infraštruktúry predovšetkým na podporu environmentálnych politík
a politík, ktoré majú dopad na životné prostredie. Hlavným cieľom INSPIRE je zabezpečiť
sprístupnenie veľkého množstva kvalitných a štandardizovaných priestorových informácií na
úrovni Spoločenstva a na všetkých úrovniach členských štátov*99,100,101+ .

3.2.1.2 Základné princípy INSPIRE:

údaje sú zbierané na takej úrovni a iba raz tam kde sa to deje najefektívnejšie
možnosť bezproblémovo kombinovať priestorové údaje z rôznych zdrojov a zdieľať ich
medzi mnohými užívateľmi a aplikáciami
priestorové údaje vytvárané na jednej úrovni štátnej správy a používané ďalšími
úrovňami
priestorové údaje budú dostupné za podmienok, ktoré nebudú obmedzovať ich
rozsiahle používanie
jednoduchšie vyhľadávanie dostupných priestorových údajov, vyhodnotenie vhodnosti
ich použitia na daný účel a sprístupnenie informácie za akých podmienok je možné
tieto údaje použiť

6

Pre dosiahnutie uvedených cieľov je definovaný legislatívny postup plnenia úloh, ktoré sú
rozdelené do príloh I, II, III. Súčasne bola definovaná „cestovná mapa“.

3.2.2 Parcela a INSPIRE

Katastrálne parcely sú obsiahnuté v prílohe I smernice [68] a teda sa považujú za referenčné
údaje. Špecifikácia bola tvorená štandardným postupom na princípe
spoluúčasti na procese budovania konzistentnej zhody. Zainteresované subjekty, na základe
svojej registrácie ako SDIC (Spatial Data Interest Community - záujmová skupina priestorových
údajov) alebo LMO (Legally Mandated Organisation - právne určená organizácia) mali možnosť
predložiť užívateľské požiadavky a referenčné materiály, navrhnúť expertov na vývoj špecifikácie
a zúčastniť sa na hodnotení údajových špecifikácií. Výsledkom je popis a predmet špecifikácie.

Cieľom INSPIRE nie je harmonizácia pojmov vlastníctva a práv súvisiacich s parcelami, ale
zameriava sa na geometrické aspekty, ako sú prezentované v národných systémoch členských
štátov.
Katastrálne parcely v INSPIRE by mali slúžiť ako lokalizátory všeobecných informácií. Zahrnutím
odkazu na národné registre ako vlastnosti (atribútu) parciel INSPIRE možno dosiahnuť zdroje
národných údajov. Pomocou tohto dvojstupňového prístupu možno získať prístup k ďalším
informáciám, ako sú práva a vlastníci, pri plnom rešpektovaní národnej legislatívy ochrany
údajov.

3.3 Kataster nehnuteľností
V čase písania tejto práce je uloženie údajov, aplikačné programové vybavenie a údajový model
v katastri nehnuteľností, teda na pracoviskách správ katastra, krajských úradoch, v centre a na
katastrálnom portály odlišný.

3.3.1 Všeobecný úvod
ISKN definuje *56, 57, 58, 60, 65, 66+ Štruktúru systému zobrazuje schéma číslo 1. Z hľadiska
zamerania práce uvažujeme základné subsystémy ISKN – SPIKN, SGIKN. Subsystém popisných
informácií SPIKN tvoria prvky – triedy objektov PA (parcela registra C evidovaná na katastrálnej
mape (nehnuteľnosť)), EP (parcela registra E evidovaná na mape určeného operátu
(nehnuteľnosť)), BP (byty a nebytové priestory (nehnuteľnosť)), CS (stavby na pozemku
(nehnuteľnosť)), VL (vlastník), PV (právne vzťahy (právne listiny)), PK (pôvodné katastrálne
územia (pri parcelách registra E)). Subsystém geodetických informácií SGIKN tvoria triedy
objektov parcela C, parcela UO, hranica druhov, zastavané územie obce, katastrálne územie,
časť územia.

Väzby medzi prvkami SPIKN sú relačné. Tematický atribút list vlastníctva, je obsiahnutý
v definícii väčšiny prvkov SPIKN a je funkčným prvkom relačnej štruktúry. Väzby medzi SPIKN
a SGIKN zabezpečuje tematický atribút parcelné číslo.

7

Informačný systém katastra nehnuteľností je spravovaný rezortom geodézie kartografie
a katastra podľa zákonov a s pomocou vyhlášok, smerníc a metodických pokynov *49, 56, 57, 58,
59, 60, 61, 62, 63, 65, 66].

W-KN programové vybavenie, ktoré vzniklo preprogramovaním DOS verzií a prirodzeným
vývojom požiadaviek na funkcionalitu a zapracovanie legislatívnych požiadaviek sa využíva od
roku 2001 hlavne ako základné pre spravovanie údajov ISKN.
Na dvoch pracoviskách Správa katastra Galanta a Pezinok je spravovanie údajov ISKN v systéme
VÚK – viac účelový kataster.
Centrálne poskytovanie údajov z GKU je riešené cez špeciálne programy.

Poskytovanie informácií cez www.katasterportal.sk je riešené outsourcing_om, zo strany rezortu
je zabezpečovaný prísun údajov celkovou výmenou v týždennom cykle.

3.3.2 ISKN: W-KN

Toto riešenie je používané na 73 pracoviskách Správy katastra a rovnako na ostatných
pracoviskách rezortu. Z legislatívno-metodického rámca vyplýva, že záväzné primárne údaje ISKN
sú na Správe katastra, ktorá zabezpečuje ich kvalitu a jedná má právo ich meniť.
Programov vybavenie sa skladá z navzájom samostatných, ale úzko prepojených programov
a úložísk údajov.
3.3.2.1 WISKN :
Program spravuje písomné údaje. Zabezpečuje prepojenie medzi údajmi o nehnuteľnostiach
(objektoch), účastníkoch konania (subjektoch) na základe vlastníckych, právnych vzťahov.
Jedným z výstupov je list vlastníctva.
Program pracuje z údajmi uloženými vo formáte DBF, Microsoft Visual FoxPro.

3.3.2.2 WRKN:
Programové vybavenie postavené nad DB - Microsoft SQL server. Spravuje procesy katastrálneho
konania. Prepojenie z WISKN pre zdieľanie údajov o plombách.

3.3.2.3 SKM:
Programové vybavenie ako nadstavba nad grafickým editorom KOKEŠ. Program tvorcovia, ako
geodeti, stavali pre geodetov a teda obsahuje množstvo geodetických nástrojov. Atribúty ku
grafike má uložené v prostredí DB - Microsoft SQL server rovnako ako WRKN a spravovanie práv
prístupu je prepojené a vykonávané cez SW WRKN. Prepojenie z WISKN zabezpečuje
kombinované kontroly a vyhľadávanie údajov. Ide najmä o porovnanie výmer, výber výkresov
podľa katastrálnych území.

3.3.3 ISKN: VUK

8

Projekt vytvorenia SW aplikácie, ktorá pracuje s údajmi katastra nehnuteľností, uloženými
v jednej spoločnej databáze a v jednotnom používateľskom rozhraní. Zabezpečuje funkcionalitu
programov WISKN, WRKN, SKM.

Zahájenie projektu v roku 2002 a prakticky ukončenie projektu v roku 2008. V súčasnosti pracujú
v tomto programovom vybavení dve pracoviská správ katastra a to Galanta a Pezinok a to
v pilotnej prevádzke.

3.3.3.1 VUK – architektúra riešenia a softvér

Program je postavený na viacvrstvovej architektúre, niektoré činnosti hlavne písomná časť
a konanie sú realizované v 3 vrstvách, ako klient, aplikačný server, databázový server.
Spracovanie grafika ako ťažký klient, databázový server. Prínosom je ľahká modulovateľnosť
záťaže na aplikačnom servery, ktorý môže byť fyzicky na viacerých serveroch. Aplikácia je
nasadená na pracovisku a riešená ako lokálna. Pripravené nasadenie pre centrum a krajskú
úroveň nebolo nasadené do prevádzky.
Údaje sú uložené v databáze ORACLE. Údaje sú uložené v relačnom modely, ktorý ale nie je žiaľ
dôsledne relačný. Grafické údaje sú uložené vo formáte ORACLE z výnimkou rastrov, ktoré sú
uložené súborovo.

Prepojenie v prostredí VUK je na rozdiel oproti W-KN priamočiarejšie. V „písomnej“ časti je to
jednoznačný identifikátor NEHN_ID, v „grafickej“ časti GR_ID. Prepojenie medzi časťami je však
prepojenie cez údaj CPA, číslo parcely

3.4 ZB GIS
Východiskom k tvorbe štandardizovaného a harmonizovaného katalógu tried geografických
objektov, v súlade so stratégiou ÚGKK *53+ sú: Norma ISO 19110, výmenný digitálny formát
DIGEST (Digital Geographic Exchange Standard) [91] a navrhovaný katalóg objektov ZBGIS *55+
(http://www.geodesy.gov.sk/gis/

3.4.1 Katalóg objektov ZBGIS
FACC bol použitý ako kódovací základ pre katalóg objektov tvorbu základnej bázy údajov pre GIS
(ZB GIS) na Slovensku, ale aj pre tvorbu Centrálnej priestorovej databázy Vojenského
informačného systému o území (CPD VISÚ) *55+ ZBGIS definuje nasledovné triedy objektov
KO pozostáva z dvoch častí: prvá časť popisuje objekty polohopisného charakteru (jednoduché
a kompozitné objekty) a druhá časť popisuje DMR a objekty, ktoré sú predmetom digitálneho
modelu reliéfu. Každý objekt a jeho atribúty sú rozšírené o metodiku zberu údajov.

3.5 KDMR Komplexný digitálny model reliéfu
3.5.1 Katalóg objektov KDMR

9

Návrh modelu interoperabilnej geografickej bázy údajov komplexného digitálneho modelu
reliéfu definuje KO pre georeliéf, vyhovujúci definícii KDMR (KO KDMR) *67+

Kódovanie všetkých hierarchických úrovní odpovedá špecifikáciám štandardu DIGEST,
prijatému pre kódovanie tried objektov ZBGIS . Harmonizáciu so ZBGIS zabezpečujú tematické
atribúty HSB atribút ID tried objektov V001- TV050, ktorých domény hodnôt sú identické so
ZBGIS [10, 28, 79].

3.6 Integrované údajové štruktúry ISKN
Cieľom práce je navrhnúť integrovaný údajový model ISKN, v ktorom bude geometria entít
katastra prepojená s textovými atribútmi. Definícia takéhoto údajového modelu vyžaduje
nový pohľad na špecifikáciu prvkov. Definície prvkov údajového modelu ISKN – tried
objektov, budú obsahovať priestorové a tematické atribúty. Množina prvkov údajového
modelu ISKN bude definovaná pomocou katalógu objektov v súlade s definíciou DIGEST.
3.6.1 Metodika tvorby relačného údajového modelu geografickej databázy
katastra nehnuteľností a relačného modelu metainformačného
katalógu katastra nehnuteľností,
Funkciou geografickej bázy údajov - GBÚ ISKN je integrácia údajov katastra nehnuteľností, časti
SGIKN, SPIKN, SRKK a SLKK [38, 49, 75, 82, 83]. Prepojenie a svojím spôsobom duplicita je
v prípade prvkov ISGZ ktoré sú spravované samostatnou časťou informačného systému ISGZ,
niektoré body sú ako prvky ZB GIS a rovnako sa nachádzajú vo veľmi detailnej podobe v systéme
ISKN. GBÚ ISKN predstavuje model reality – špecifického subsystému krajiny – výkonu
vlastníckeho práva. Model GBÚ ISKN tvoria prvky a vzťahy. Prvky modelu definuje KO ISKN .
Každá trieda objektov z KO ISKN je definovaná množinou polohových, tematických a časových
charakteristík (atribútov). Jednotlivé prvky KO ISKN nemusia mať polohovú a časovú
charakteristiku ale sú relačnými väzbami s prvkami s polohovou charakteristikou prepojené.
Teda nie je informácia v systéme ISKN, ktorá by sa nedala priestorovo interpretovať. Atribúty
môžu nadobúdať len definované hodnoty (doména hodnôt atribútov). Doménu hodnôt
polohových atribútov určuje jednotný lokalizačný systém, polohová presnosť a dimenzionalita
typológie jednotlivých typov objektov.
Špecifikáciu tematických atribútov a doménu ich hodnôt stanovuje KO ISKN pre každú triedu
objektov. Časový atribút objektov je súčasťou definície tematických atribútov. Pre časové
atribúty je stanovená doména okamžikových, intervalových a časovo nezávislých hodnôt. Jednu
trieda objektov KO ISKN reprezentuje jedna relačná tabuľka ako základný prvok relačného
údajového modelu geografickej databázy, pričom tematické atribúty jednotlivých tried objektov
tvoria polia relačnej tabuľky.

3.6.2 Metodika hodnotenia kvality bázy údajov katastra nehnuteľností

Kritériá hodnotenia kvality BU - ISKN presnosť, správnosť, rozlišovacia schopnosť, konzistentnosť
a kompletnosť sú analyzované vo viacerých prácach. Kvalita GBU ISKN je v prvom rade
podmienená kvalitou vstupných údajov SGIKN, SPIKN, SRKK. Štandardne sa hodnotí presnosť
a kvalita katastrálnych máp. Podľa *51, 52, 54+ Katastrálne mapy majú rozdielnu kvalitu podľa
10

spôsobu ich vyhotovenia, metódy mapovania a pre vektorizované aj spôsob vektorizácie
a transformácie takto získanej vektorovej grafiky.
Hodnotenie konzistentnosti BU KDMR spočíva v potenciáli geografických informácií, ktoré môže
systém generovať a je súčasne hodnotením kvality logických vzťahov medzi údajmi. Priestorová
konzistentnosť BU ISKN zahsňa topologickú konzistenciu priestorových objektov ISKN v databáze
GIS. Iba priestorovo konzistentná databáza (spojité línie, uzatvorené polygóny, jednoznačný
popis línií a plôch,..) umožňuje generovanie konzistentných priestorových štruktúr.
Časová konzistentnosť BU ISKN sa hodnotí vo vzťahu k časovej topológii, kde platí podmienka, že
na danom mieste a v danom čase sa môže vyskytnúť len jeden jav alebo objekt daného typu
[21]. Tematická konzistentnosť BU ISKN je dôsledkom toho, že databáza GIS neobsahuje
nadbytočné tematické atribúty, nedochádza teda k rozporom a redundancii na úrovni
tematických atribútov *21+.

3.6.3 Metodika modelovania geografických priestorových štruktúr
a hodnotenie operačných možností ISKN

Podmienkou modelovania priestorových štruktúr v prostredí geografickej bázy údajov je
existencia flexibilného systému riadenia bázy údajov, ktorý zabezpečuje prepojenie a
komunikáciu priestorových a tematických atribútov objektov GBU ISKN. Modelovanie
priestorových štruktúr zabezpečuje dopytovací systém, ktorý podporuje dopyty na priestorové
aj tematické atribúty objektov databázy, a ktorý súčasne podporuje analýzu priestorových
vzťahov medzi objektmi. Dopytovací systém relačnej databázy GIS generuje priestorové
a tematické atribúty objektov a analytický systém geografickej databázy generuje topologické
prvky a topologickú štruktúru týchto objektov.

3.6.4 Metodika distribúcie GBU KN a integrácie so ZB GIS a KDMR v
prostredí priestorových informačných infraštruktúr.

Interoperabilitu GBU v prostredí priestorových informačných infraštruktúr podmieňujú vlastnosti
údajového modelu, metainformácie, metódy distribúcie údajov GBD do otvoreného prostredia
a technologická platforma GBU. Interoperabilný údajový model GBD je koherentný s ďalšími
distribuovanými databázami vtedy, ak je model údajov GBU štandardizovaný
a harmonizovaný. Štandardizovaný údajový model reprezentuje katalóg objektov odpovedajúci
OGC štandardom. Údajový model GBU je v prostredí priestorovej informačnej infraštruktúry
harmonizovaný formálne aj obsahovo. Formálne vtedy, ak obsahuje jednotné kódovanie
objektov, atribútov a hodnôt atribútov v katalógu objektov s údajovými modelmi
implementovanými v rámci priestorových informačných infraštruktúr .
Distribúcia GBU by mala zodpovedať štandardom geografických informačných služieb podľa ISO
19119. V súlade s tým sa distribúcia geografických informácií GBD realizuje viacerými formami :
priamym zdieľaním údajových skladov,
publikáciou údajových štruktúr GBD pomocou mapového servera (ISO 19128)
publikáciou údajových štruktúr GBD pomocou servera mapových služieb WMS, WFS a servera
dátových služieb GML *69, 70, 74, 78, 80+
11

3.7 Definícia experimentu

Počítačový experiment dokumentuje implementáciu katalógu katastra nehnuteľností vo forme
geografickej bázy údajov s relačným údajovým modelom. Údajový model sme naplnili reálnymi
údajmi. GBU ISKN je prepojená s GBU ZB GIS a GBU KDMR. Modelované sú komplexné
priestorové štruktúry z prvkov KN, ZB GIS a KDMR. Vyhodnotenie operačných možností
integrovaných geografických báz údajov. Geografické informácie generované zo zdieľaných
dátových skladov spomenutých systémov vytvárajú vzájomnou interakciou novú informáciu.
Tvorba tematických kartografických výstupov v prostredí GeomediaPro v prepojení na databázu
ACCESS a ORACLE. Distribuovanie výstupov od prostredia NIPI.

3.1 Modelovanie operačných možností

3.1.1 Dopyty v rámci GBU ISKN.
Ide o modelovanie atribútových a priestorových dotazov v rámci databázy katastra
nehnuteľností v jednej alebo niekoľkých tabuľkách. Ide o úlohy bežne plnené pri práci na
pracovisku Správy katastra. Nám však ide i získanie novej informácie a teda pridanej hodnoty.
Je možné modelovať výstupy podľa očakávaných otázok jednotlivých záujmových skupín,
musíme si ale byť vedomý ako s pohľadu naplnenia v celkovom objeme údajov je daný atribút
naplnený. Typicky cenová mapa je problematická v automatickom prístupe k údajom ISKN, lebo
naplnenie atribútu cena je veľmi slabé a pojem cena nie je dostatočne v usmerneniach ÚGKK
definovaný.
3.1.2 Dopyty medzi GBU ISKN, ZB GIS a KDMR.

Tieto dopyty modelujú interoperabilitu rôznych údajových zdrojov upravených podľa pravidiel
harmonizácie a integrácie.

4. Výsledky a diskusia
Cieľom dizertačnej práce je výskum a návrh riešenia štandardizácie, harmonizácie , distribúcie
a integrácie geografických informačných zdrojov topografických prvkov krajiny, katastra
nehnuteľností a informačného systému KDMR.

Práca prináša návrhy a praktické ukážky:
- štandardizácie a harmonizácie informačných zdrojov (údajov, nástrojov a informačných
služieb) ISKN v prepojení ZB GIS a KDMR v prostredí priestorových informačných
infraštruktúr v súlade so štandardmi DIGEST, OGC a INSPIRE.
- informácie o existujúcich systémoch ISKN v Slovanskej republike
- podhľad INSPIRE na problematiku katastrálnej parcely
- riešenia integrácie a distribúcie informačných zdrojov ISKN, ZBGIS a KDMR

12

4.1 Diskusia
V práci je popísaný existujúci stav programového vybavenia, uloženia údajov a ich spracovania
v systéme katastra nehnuteľnosti rezortu ÚGKK SR. Pozornosť je sústredená na parcelu
a požiadavky na ňu kladené či už s pohľadu INSPIRE, ale aj s pohľadu GIS a teda harmonizácie
a integrácie. Spracovanie údajov v experimente a interpretácia niekoľkých možností ich použitia
pri vytváraní nových informácií má za cieľ dokumentovať interoperačné možnosti geografických
báz údajov. Údaje katastra nehnuteľností práve preto, že ich hlavným poslaním je istota
vlastníctva a história katastra je niekoľko násobne dlhšia než iných informačných systémov sú
rôznorodé a poplatné svojimi atribútmi obdobiu vzniku alebo aktualizácie. Množstvo energie
a prostriedkov v spoločnosti sa venuje na skvalitnenie prípadne novo vytvorenie údajov katastra
nehnuteľností. Efektívnosť vynaloženia prostriedkov a zlepšenie kvality údajov sa dá posúdiť aj
možnosťou ich využitia pri procesoch riadenia, dostupnosti a aktuálnosti.

Pri spracovaní údajov katastra nehnuteľností som nenarazil na výrazné problémy, ale postup
spracovania do podoby geografickej bázy údajov nie je jednoduchý a rozhodne nie priamočiary.
Zastavenie procesu nasadzovania programového vybavenia VUK v rezorte UGKK značne
obmedzilo dostupnosť zaručenej informácie z katastra nehnuteľností pre širokú verejnosť
a zastavilo premenu rozdelených údajových zdrojov do jednotného systému. Služby využívajúce
štandardy WMS, WFS, CSW sú zatiaľ dostupné len v malom rozsahu územia a bez aktualizácie
vstupných údajov.
Rezort ÚGKK pracuje na novom riešení centralizovaného katastra nehnuteľností s využitím
virtualizácie a distribúcie zdrojov so súčasným centralizovaní údajov, či už sú v tejto dobe
v digitálnej alebo analógovej podobe. Riešenie má byť realizované v roku 2013 a je realizovane s
podporou fondov európskej únie.

5. Záver.
Informácie o krajine v procese uskutočňovania rozhodnutí pri riadení štátu môžu výrazne zlepšiť
kvalitu rozhodnutí. Bez sprístupnenia aktuálnych, správne interpretovaných a vyhodnotených
informácií je prijatie správneho rozhodnutia veľmi ťažké. Aby sa dali robiť dobré rozhodnutia
v manažmente krajiny je potrebné vytvoriť ucelený model krajiny a funkčný systém aktuálne
dostupných primárnych údajových štruktúr.

Integrovaná databáza ISKN, ZB GIS a KDM je jednou z možností údajového modelu pre efektívnu
tvorbu plnohodnotných geografických informácií, na základe ktorých sa môžu prijímať
rozhodnutia.

Výsledky práce môžu nájsť uplatnenie v rôznych oblastiach riadenia krajiny. Údajový model
poskytuje iný pohľad na model krajiny. Dovoľuje vytvárať dostatočne relevantné informácie pre
potreby rozhodovania. Množstvo organizácií využíva údaje katastra nehnuteľností ako jeden zo

13

základov svojich informačných systémov. Problém spracovania údajov katastra nehnuteľností
v kontexte ISPIRE a ich prepojenie s ďalšími údajovými zdrojmi vytvára zaujímavý a potrebný
vstup pre proces informatizácie spoločnosti.
Orientovať štruktúry rezortu UGKK z poskytovania údajov na poskytovanie služieb
sprístupňujúcich aktuálne údaje vo forme otvorených štandardov a k takto poskytovaným
službám zaručiť ich dostupnosť je veľká výzva.
Verím že táto práca pomôže k sprístupneniu, integrácii a harmonizácií údajov katastra
nehnuteľností a pomôže k ich ďalšiemu skvalitňovaniu. Rozhodnutie vytvoriť ukážku GIS systému
naplneného údajmi katastra nehnuteľnosti hodnotím ako veľkú výzvu a verím že bola aspoň
čiastočne naplnená.

6. Zoznam citovanej literatúry

1 ABEL, D.J. et al.(1998): Towards integrated geographical information processing.
Int. J. Geographical Information Science, Vol. 12, No. 4, s. 353.
2 BISHR, Y. (1998): Overcoming the semantic and other barriers to GIS
interoperability. Int. J. Geographical Information Science, Vol. 12, No. 4, s. 299.
3 EVANS, I.S. (1972): General geomorphometry, derivatives of altitude and
descriptive statistic. Spatial analysis in Geomorphology. Chorley, R. J.(ed), Spatial
analysis in Geomorphology: New York, Harper and Row, p. 17-90.
4 EVANS, I.S. (1979): An integrated system of terrain analysis and slope mapping.
(Final report on DA-ERO-591-73-G0040), Dep. of Geogr. Univ. of Durham, England,
p.1-188.
5 GOODCHILD, M.F. (1997): What is Geographic Information Science?. NCGIA Core
Curriculum in GIS Science.
6 HOFIERKA, J. (1995): Využitie modelovania reliéfu v prostredí GIS v
environmentálnych aplikáciách. Geoinfo, č.2, s. 25-26.
7 HOFIERKA, J.; ŠÚRI, M. (1998): Rastrové digitálne modely reliéfu. Geoinfo, č.2, s.
48-50
8 CHRISMAN, N.R. (1990): Unit 45 - Accuracy of Spatial Databases. NCGIA Core
9 CHRISMAN, N. R. (1991): The error component in spatial data. In Maguire, D.J.,
Goodchild, M.F. and Rhind, D.W. (eds) Geographical information systems, New
York, Wiley: 165-174.
10 JENČO, M. (1992, 1993): Morfometrická analýza georeliéfu z hľadiska teoretickej
koncepcie Komplexného digitálneho modelu reliéfu ako integrálna súčasť GIS.
Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Geographica, 33, s.
133-154.
11 KRCHO, J. (1973): Morphometric analysis of relief on the basis of geometric aspect
of field theory. Acta Geographica Universitatis Comenianae, Geographica Physica,
1, s.11.
14

12 KRCHO, J. (1979): Reliéf ako priestorový subsystém SRF geografickej krajiny a jeho
komplexný digitálny model.. Geografický časopis č.3, 31, s.237-262.
13 KRCHO, J. (1990): Morfometrická analýza a digitálne modely georeliéfu. VEDA,
Bratislava, 432 s.
14 KRCHO, J.; MIČIETOVÁ, E. (1989): Geoinformačný systém o geografickej sfére a
komplexný digitálny model priestorovej štruktúry ako jeho integrálna súčasť.
Geografický časopis č.3, s. 249-274.
15 KRCHO, J. (2001): Modelovanie georeliéfu a jeho geometrickej štruktúry pomocou
DTM; polohová a numerická presnosť. Q111, Bratislava, 336 s.
16 LANDA, M. (2003): Úvod do GRASSu ver. 0.02.3. Zdroj:
http://gama.fsv.cvut.cz/~landa, s.31
17 LAURINI, R.(1998): Spatial multi-database topological continuity and indexing: a
step towards seamless GIS data interoperability. Int. J. Geographical Information
Science, Vol. 12, No. 4, s. 373.
18 MENNIS, J. L.; PEUQUET, D. J.; QIAN, L. (2000): A conceptual framework for
incorporating cognitive principles into geographical database representation. Int.
J. Geographical Information Science, 2000, Vol. 14, No. 6, p. 501.
19 MEYER, T.H. (1997): Non-spatial Database Models. NCGIA Core Curriculum in GIS
Science.
20 KOREŇ, M. (1995): Svet priestorových informácií, tri pohľady na GIS: GIS ako
technológia, GIS ako aplikácia, GIS ako veda.
21 MIČIETOVÁ, E. (1999): Kvalita, funkcie a operačné možnosti databázy
geografického informačného systému. Geografický časopis č.3, s.297-312.
22 MIČIETOVÁ, E. (2001): Geografický informačný systém (GIS) - štruktúra, integrita,
interoperabilita, implementácia. In: Sborník 14. Kartografická konference, Plzeň.
23 MIČIETOVÁ, E.; ZAHN, O.; VALIŠ, J.; IVANIČ, J.; (2004): Štruktúra, integrita,
interoperabilita a implementácia ZB GIS In: Geodetický a kartografický obzor č.6,
s. 113-125.
24 MRÁZIK, A. (1995): Objektovo orientovaná architektúra geografických
informačných systémov. Geoinfo, 2, č.1, s. 32.
25 MINÁR, J. (1999): Morfometrická analýza polí a jej využitie v geoekológii.
Geografický časopis SAV, 51, č.3, s. 261-277.
26 MITÁŠOVÁ, H.; MITÁŠ, L. (1993): Interpolation by Regularized Spline with Tension:
I. Theory and Implementation. Mathematical Geology, Vol. 25, No. 6, p. 641-655.
27 MITÁŠOVÁ, I.; IVÁNOVÁ, I.; CHALACHANOVÁ, J. (2001): Kvalita údajov v
geoinformačných bázach. In: Úlohy geodézie a kartografie pri tvorbe a správe ZB-
GIS. Bratislava, s.37.
28 NETELER, M. (2003): GRASS-Handbuch. Praktická rukověť ke geografickému
informačnímu systému GRASS. PDF by Latex, Trento, s.120

15

29 NIKŠOVÁ, N.; VOJTIČKO, A. (2003): Budovanie ZB GIS ako prvku národnej
priestorovej infraštruktúry. Geodetický a kartografický obzor 49/91, č.7-8, s. 124-
129.
30 NYERGES, T.L.(1990): Spatial Databases As Models Of Reality. NCGIA Core
31 ŠPAČEK, Š. (2000): Základná báza údajov o polohe prvkov a javov ako podklad pre
štátny informačný systém. In: Aktivity v kartografii 2000. Bratislava, s. 115-125.
32 ŠPAČEK, Š. et al. (2000): Základná báza údajov o polohe prvkov a javov pre štátny
nformačný systém a ostatné geograficky orientované informačné systémy. In:
Konferencia pri príležitosti 50. výročia vzniku Geodetického a kartografického
ústavu Bratislava., s. 209-218.
33 ŠÚRI, M.; HOFIERKA, J.; CEBECAUER, T. (1996): Digitálne modely georeliéfu:
Využitie v globálnych a lokálnych štúdiách. Geoinfo, č.2, s. 25-27
34 TANG, A.Y.; ADAMS, T.M.; USERY, E.L.(1996): A spatial data model design for
feature-based geographical information systems. Int. J. Geographical Information
Systems, Vol. 10, No. 5, s. 643.
35 TUČEK, J. (1998): Geografické informačné systémy. Technická univerzita, Zvolen.
36 VEREGIN, H.(1998): Data Quality Measurement and Assesment. NCGIA Core
37 VEREGIN, H. (1999): Data quality parameters. In.: Longley, P. A.; Goodchild, M. F.;
Maguire, D. J.; Rhind, D. W. (Eds): Geographical information systems, USA, New
York, Wiley, s. 177.
38 VOJTIČKO, A. (2001): Štátny informačný systém a nadväznosť na základnú bázu
geografického informačného systému. In: Úlohy geodézie a kartografie pri tvorbe
a správe ZB-GIS. Bratislava, s. 13-18.
39 VYČICHLOVÁ, V.; ČADA, V. (2001): Hodnocení kvality a ptesnosti státní mapy
1:5000. In.: Kartografické listy, 9, s. 79.
40 ZAHN, O. (2001): Výskumná podpora ZB GIS na Slovensku. In: Úlohy geodézie a
kartografie pri tvorbe a správe ZB-GIS. Bratislava, s.19-25.
41 ZAHN, O.(2000): Analýza súčasných dostupných hardvérových a softvérových
nástrojov na tvorbu základných máp (1:10 000, 1:25 000, 1:50 000) zo ZB GIS
metódou digitálnej kartografie a fotogrametrie s možnosťou generalizácie.
Vedecko-technický projekt: Rozvoj informačných technológií v oblasti geodézie,
kartografie a katastra, Čiastková úloha č. 3, Digitálna kartografia a rozvoj ZB GIS,
VÚGK Bratislava, s. 14.
42 KARÁSEK. Ľ, (2006): Vývoj nástrojov a postupov na digitalizáciu údajov katastra
nehnuteľností. Výskumná správa VUGK, UGKK Bratislava.
43 IVANIČ, J. (2004): Informačná infraštruktúra rezortu Geodézie, kartografie a
katastra “ Vybudovanie siete WAN v rezorte GKK “. Slovensko, Česko, Poľských
geodetické dni, SSGK. Piešťany.
16

44 ZAHN, O., IVANIČ, J., BUCHELOVÁ, L., JAVORNÍKOVÁ, A., MUŽÍKOVÁ, R., (2005):
Správa o riešení vedecko-technického projektu "Rozvoj informačných technológií
v oblasti geodézie, kartografie a katastra" za rok 2004, čiastková úlohač.1a č.3
Digitálna kartografia a rozvoj ZB GIS. Výskumná správa VUGK, UGKK Bratislava.
45 KARÁSEK. Ľ, et al. (2005): Rozvoj viacúčelového katastra nehnuteľností. Výskumná
správa VUGK, UGKK Bratislava.
46 IVANIČ, J. (2004): Elektronické služby v rezorte ÚGKK SR In: Zborník 12. Slovenské
geodetické dni. Bratislava, s. 69-73 2004
47 IVANIČ, J. (2004): Nové možnosti informačnydh technológií v rezorte UGKK SR, In:
Seminár Košice, Banská Bystrica, SSGK, Bratislava,
48 IVANIČ, J. (2004): Informácia o možnostiach komunikácie v rezorte UGKK. In:
Seminár UGKK 6.10.2004 Tatranská Lomnica
49 IVANIČ, J. (2003): Časť 3. Infraštruktúra. In. Prognóza budovania Informačného
systému katastra nehnuteľností, UGKK, Bratislava,
50 MAREK, J. (2002): Kataster – Historický prehľad. SSGK, GKU Bratislava, s.117-171.
51 ŠUPOVÁ, I. (2004): Preberanie obvodu pozemkových úprav do vektorových
katastrálnych máp. In: 12. Slovenské geodetické dni. Bratislava, s. 33-41
52 HORŇANSKÝ, I. (1999): Kataster nehnuteľností, UGKK SR 1999. 264 s.
53 UGKK SR, (2002): Koncepcia tvorby, aktualizácie a správy základnej bázy
geografického informačného systému do roku 2005. Bratislava. UGKK.
54 ÚGKK SR, (2001): Koncepcia digitalizácie máp katastra nehnuteľností. Bratislava.
ÚGKK.
55 ADAMJÁK, M., BUCHELOVÁ, Ľ., FAKO, K., HAMLÍKOVÁ, Ľ., IVANIČ, J.,
JAVORNÍKOVÁ, A., MARTINČÁKOVÁ, M., MICHALÍK, Ľ., MUŽÍKOVÁ, R.,
NAVRÁTILOVÁ, D., SMÉKALOVÁ, M., ZAHN, O., (2004): Katalóg objektov ZB GIS
10/2004. ÚGKK. Bratislava.
56 Zákon č. 162/1995 Z. z., o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).
57 Zákon č. 255/2001 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam ( katastrálny
zákon) v znení zákona NR SR č. 222/1996 Z. z.
58 Zákon č. 419/2002., ktorým sa dopĺňa zákon NR SR č. 180/1995 Z. z. a o zmene
a doplnení zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam ( katastrálny zákon) v znení
neskorších predpisov.
59 Zákon č. 172/2004., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 162/1995 Z. z. o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (
katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

17

60 ÚGKK SR, (2000): Smernice na spravovanie katastra nehnuteľností. Bratislava.
ÚGKK.
61 ÚGKK SR, (2003): Smernice na obnovu katastrálneho aparátu. Bratislava. ÚGKK.
62 ÚGKK SR, (2003): Metodický návod na vyhotovovanie identifikácie parciel.
Bratislava. ÚGKK.
63 ÚGKK SR, (1995): Metodický návod na tvorbu vektorovej katastrálnej mapy.
Bratislava. ÚGKK.
64 HORŇANSKÝ, I. (2004): K vybraným aspektom prepijiteľnosti bázy údajov katastra
nehnuteľností a základnej bázy údajov geografického informačného systému. In:
Pedagogické listy. STU Bratislava, s. 73-83 2004
65 Vyhláška č. 157/1996 Z. z. ÚGKK SR, ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady
Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom.
66 Vyhláška č. 79/1996 Z. z. ÚGKK SR, ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady
Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) ako vyplýva zo zmien a doplnení
vykonaných vyhláškou č. 72/1997 Z. z., vyhláškou č.533/2001 Z. z. a vyhláškou č.
647/2004 Z. z.
67 MIČIETOVÁ, E., ČULEN, O., (2006): Návrh modelu interoperabilnej geografickej
bázy údajov komplexného digitálneho modelu reliéfu. In: Zber, integrácia,
modelovanie a distribúcia geografických informácií. VEDA. Bratislava.
68 Smernica európskeho parlamentu a rady 2007/2/ES, zo 14. marca 2007, ktorou sa
zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve
(Inspire), vydané: Úradný vestník Európskej únie; L 108/1; 25.4.2007
69 Zákon č. 3/2010 Z. z. z 2. decembra 2009 o národnej infraštruktúre pre
priestorové informácie.
70 Nariadenie komisie (ES) č. 1205/2008 z 3. decembra 2008, ktorým sa vykonáva
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES, pokiaľ ide o metaúdaje.
71 Korigendum k nariadeniu Komisie (ES) č. 1205/2008 z 3. decembra 2008, ktorým
sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES, pokiaľ ide
o metaúdaje.
72 Nariadenie komisie (EÚ) č. 268/2010 z 29. marca 2010, ktorým sa vykonáva
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES, pokiaľ ide o prístup inštitúcií
a orgánov Spoločenstva k súborom a službám priestorových údajov členských
štátov za harmonizovaných podmienok
73 Nariadenie komisie (ES) č. 976/2009 z 19. októbra 2009, ktorým sa vykonáva
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES, pokiaľ ide o sieťové služby
74 D2.8.I.6 INSPIRE Data Specification on Cadastral Parcels – Guidelines

18

75 Nariadenie komisie (EÚ) č. 268/2010 z 29. marca 2010, ktorým sa vykonáva
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES, pokiaľ ide o prístup inštitúcií
a orgánov Spoločenstva k súborom a službám priestorových údajov členských
štátov za harmonizovaných podmienok
76 Rozhodnutie komisie z 5. júna 2009, ktorým sa vykonáva smernica európskeho
parlamentu a Rady 2007/2/ES, pokiaľ ide o monitorovanie a podávanie správ
*oznámené pod číslom K(2009) 4199+
77 KUBALA, M.,(2007): Štandardizácia, modelovanie a distribúcia
geografickej bázy údajov*Diplomová práca+, Bratislava, UK, Prírodovedecká fakulta
78 RÁZUS, M.,(2008): Geografický projekt GIS: Integrovaná geografická databáza KN,
ZBGIS, KDMR *Diplomová práca+, Bratislava, UK, Prírodovedecká fakulta
79 Usmernenie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-
7371/2009, zo dňa 09. 11. 2009, ktorým sa ustanovuje spôsob vyznačenia rozsahu
vecného bremena vo vektorovej katastrálnej mape.

Prezentácie z konferencií
80 Ivanič, Navrátilová, Mužíková (2008): Geoportál ÚGKK SR; Pilotná implementácia
nového geoportálu v rezorte ÚGKK SR. GEOFORUM CS 2008
81 Svatý (2009): INSPIRE a další legislativní rámce geoinformatiky. GEOFORUM CS
2009
82 Vališ , Mičietová(2006): Národná infraštruktúra priestorových informácií v
Slovenskej republike. ESF školenie VUGK, BRATISLAVA, Apríl 2006

Internetové informačné zdroje.

83 http://www.iso.ch
84 http://www.opengeospatial.org
85 http://geonet.fns.uniba.sk
86 http://www.ec-gis.org/inspire/home.html
87 (http://www.ncgia.ucsb.edu/giscc/units/u002/u002.html).
88 http://joe.fns.uniba.sk
89 www.intergraph.com
90 www.geodesy.gov.sk
91 www.digest.org/html/gp16.htm
92 topu.army.sk
93 www.geonet.sk
94 grass.itc.ithttp://www.iso.ch
19

95 http://www.opengeospatial.org
96 http://geonet.fns.uniba.sk
97 www.kataster.skgeodesy.sk
98 www.vugk.sk
99 inspire.enviroportal.sk
100 http://www.inspire-geoportal.eu/index.cfm/pageid/342
101 http://www.inspire-geoportal.eu/index.cfm/pageid/48
102 http://www.skgeodesy.sk/index.php?www=sp_file&id_item=396

7. Publikované práce autora súvisiace s problematikou.

Ivanič, J.: Fotogrametria a DPZ, Vydanie 2.2; 2.3; 2.4
Banská Štiavnica: Katedra krajinnej ekológie, UMB BB 2004,2005,2006
Učebný text pre vysokoškolské štúdium a informačné CD

Ivanič, J., Navrátilová, D., Vališ, J., Zahn, O., : Nové prístupy v zbere a poskytovaní priestorových
informácií v kontexte INSPIRE. Zborník z medzinárodnej konferencie „Geodetické siete
a priestorové informácie“, Podbanské, 24.-26. október 2005

Zahn, O. a kol., : ZÁVEREČNÁ SÚHRNNÁ SPRÁVA O RIEŠENÍ Štátnej objednávky výskumu a vývoja
„Vývoj nástrojov geografického informačného systému na poskytovanie jednotných
lokalizačných informácií s rešpektovaním európskych štandardov“ za roky 2004 a 2005.
Bratislava, VÚGK 2006. 20 s.

Mičietová, E. et al.: Štruktúra, integrita, interoperabilita a implementácia ZB GIS, Geodetický a
kartografický obzor 6,2004
Praha: Český útad zeměmětický a katastrální, Úrad geodézie kartografie a katastra Sloveskej
republiky, 6, 2004, ISSN 0016-7096

Ivanič, J.: Prognóza budovania Informačného systému katastra nehnuteľností, Časť 3.
Infraštruktúra (WAN), Bratislava, UGKK, 2003

IVANIČ, J.: Informačná infraštruktúra rezortu Geodézie, kartografie a katastra “ Vybudovanie
siete WAN v rezorte GKK “. Slovensko, Česko, Poľských geodetické dni, SSGK. Piešťany. 2004

ZAHN, O., a kol., : Správa o riešení vedecko-technického projektu "Rozvoj informačných
technológií v oblasti geodézie, kartografie a katastra" za rok 2004, čiastková úlohač.1a č.3
Digitálna kartografia a rozvoj ZB GIS. Výskumná správa VUGK, UGKK Bratislava. 2005

20

IVANIČ, J. :Nové možnosti informačných technológií v rezorte UGKK SR, In: Seminár Košice,
Banská Bystrica, SSGK, Bratislava, 2004

ADAMJÁK, M., a kol., :, Katalóg objektov ZB GIS 10/2004. ÚGKK. Bratislava. 2004

Ivanič, Navrátilová, Mužíková: Geoportál ÚGKK SR; Pilotná implementácia nového geoportálu v
rezorte ÚGKK SR. GEOFORUM CS, BRNO, 2008

IVANIČ, J.,: Integrácia metód harmonizácie a integrácie
priestorových údajov o území. *Práca k dizertačnej skúške+.
Bratislava, UK, Prírodovedecká fakulta. s. 50., 2006

Bratislava, UK, Prírodovedecká fakulta. s. 50.,2006

8. Ohlasy na práce autora
Práca:
Bratislava, UK, Prírodovedecká fakulta. s. 50.,2006
Citovaná v:
RÁZUS, M.,: Geografický projekt GIS: Integrovaná geografická databáza KN, ZBGIS, KDMR
*Diplomová práca+, Bratislava, UK, Prírodovedecká fakulta, 2008

9. Summary
The necessity of co-ordinating the creation of spatial information at the regional, national as well
as international level generates pressure for it to be harmonised and made as easily accessible
to the user as possible. The trend is towards integration of information sources, analyses,
displaying and accessibility of the information on a common internet browser, in the form
incident to this environment. This requirement inevitably leads to open communication
standards and the creation of robust analytical tools on the part of the server. It is, however,
necessary to harmonise storage of the primary information itself and access to it.
The creation of spatial information infrastructures requires standardisation, harmonisation and
content integration of geographic information, geographic information systems and geographic
information services.
A significant component of geographic information is information about topographic elements
of the landscape and units of property rights. This information is managed in the Slovak Republic
by the Geodesy, Cartography and Cadastre Authority of the Slovak Republic, which administers
the Geodetic Bases Information System (ISGZ), the Primary Base for Geographic Information

21

Systems (ZBGIS) and the Cadastral Information System (ISKN). The Geodetic Bases Information
System is the system managing the record-keeping and publication of information about point
fields and co-ordinate systems. The Primary Base for Geographic Information Systems is a
geographic database of topographic information serving as the primary basis for information
systems. Its properties are determined by the catalogue of entities that was created in
accordance with the DIGEST principles and harmonised in co-operation between potential users.
The Cadastral Information System is the system of registration of ownership rights to real
estates and the system of change in these rights. It consists of a system of geodetic information,
descriptive information and the part relating to cadastre proceedings. Interconnection of
systems divided by the form of data storage and application software is ensured by means of
attributes and single-purpose linkages. The Real Estate Cadastre’s main mission is to ensure
security and certainty of execution of the ownership right to real estates.
The presented work contains analysis and proposals for methods aimed at standardisation,
harmonisation, distribution and integration of data of the Primary Base for Geographic
Information Systems and the Cadastral Information System and the data structures derived from
it – the Comprehensive Digital Relief Model (KDMR) in accordance with [67].
The methodology for the creation of the data model of the Real Estate Cadastre’s interoperable
geographic database derives from comprehensive analysis of the Real Estate Cadastre’s data,
specification of its comprehensive digital model. At the same time, this thesis sets forth the
principles of harmonising the Cadastral Information System with the Primary Base for
Geographic Information Systems and other data structures derived from ZBGIS and ISKN
information sources. This work focuses on research and development of the principles of
interoperability of data, tools and information services pertaining to the systems of the Primary
Base for Geographic Information Systems, the geographic database of the Comprehensive Digital
Relief Model and the Real Estate Cadastre’s information system. The work presents the current
status of the ISKN data models, the proposal for the data model, modelling of comprehensive
spatial landscape structures generated from entities of topographic elements, units of property
rights and the geographic relief.
The work links up to the information and knowledge in the area of the methodology of creation
of information infrastructures, drawing up of geographic information systems (GIS), processing
of Real Estate Cadastre information, compiling of geographic databases, distribution of
databases within the internet environment and the use of data on proprietary relations to real
estates while modelling the social, economic, regional and natural systems of landscape.
Data harmonisation and integration is overarched at the level of European Union by the INSPIRE
initiative, which defines the rules. The respective Directive of the European Parliament and of
the Council (2007/2/ES) came into force on 14 March 2007 [68] with the aim to create a
European legislative framework necessary for the building up of a European spatial information
infrastructure. It sets the general rules for establishing an infrastructure for spatial information
in Europe to primarily support Community environmental policies, and policies or activities
which may have an impact on the environment. The main objective of INSPIRE is to make
accessible a large quantity of high-quality and standardised spatial information at the
Community level and at all levels of the member states.

22

To attain the aforementioned objectives, the defined legislative procedure for fulfilling the tasks
that are divided into Annexes I, II and III is in place. At the same time, a “roadmap” was defined.
To ensure the rules set by INSPIRE, an infrastructure is defined which can be divided into
Spatial data sources
Interconnection
GIS services
Standards
This work proposes an integrated ISKN data model within which the geometry of the Real Estate
Cadastre’s entities is interconnected with the textual attributes. The definition of such a data
model requires a new view of the elements’ specification. Definitions of the elements of the
ISKN data model – classes of entities – contain spatial and thematic attributes. The set of
elements of the ISKN data model is defined by means of a catalogue of entities in compliance
with the DIGEST definition.

The computerised experiment documents the implementation of the Real Estate Cadastre
catalogue in the form of a geographic database with a relational data model. We have filled the
data model with real data. The ISKN database is interconnected with the ZB GIS geographic
database and the KDMR geographic database. Comprehensive spatial structures are modelled
from KN, ZBGIS and KDMR elements. The operational possibilities of integrated geographic
databases are evaluated. Mutual interaction of the geographic information generated from the
shared data warehouses of the mentioned systems creates new information.
This work sets forth proposals and presents practical examples of:
- Standardisation and harmonisation of ISKN information sources (data, tools and
information services) in interconnection with ZBGIS and KDMR within the environment
of information infrastructures in compliance with OGC and INSPIRE standards;
- Information on the existing ISKN systems;
- The INSPIRE view on the issue of the cadastral parcel;
- Solutions aimed at the integration and distribution of ISKN, ZBGIS and KDMR
information sources.
This thesis contains a description of the current status of software, data storage and data
processing in the Real Estate Cadastre system of the Geodesy, Cartography and Cadastre
Authority of the Slovak Republic. The attention is focused on the parcel and the requirements
placed upon it, either from the view of INSPIRE or the view of the GIS; accordingly,
harmonisation and integration. Data processing in the experiment and interpretation of several
possibilities of their use when generating new information is aimed at documenting the
interoperable possibilities of geographic databases.
The data model provides a different view of landscape. It makes it possible to create information
sufficiently relevant for the needs of decision-making. The problem of processing the Real Estate
Cadastre data within the INSPIRE context and their interconnection with other data sources
constitutes an interesting and necessary input for the process of informisation of society.

23

Optimalizácia metód harmonizácie a integrácie priestorových údajov o území

Recommended

Recommended

More Related Content

Viewers also liked

Viewers also liked (15)

More from Geokomunita

More from Geokomunita (20)

Optimalizácia metód harmonizácie a integrácie priestorových údajov o území