1. Masarykova univerzita
Filozofická fakulta
KPI11 Kurz práce s informacemi
Interpretácia ako kľúčový proces v štúdiu kultúrneho
fenoménu
Meno a priezvisko: Patrícia Gürtlerová
UČO: 362508
Obor: Religionistika
Ročník: 3.

2. Datum: 5.1.2013
Argumentácia:
Dôvodom pre výber tejto témy je skutočnosť, že považujem interpretovanie za
kľúčovú schopnosť potrebnú u sociálnych vedcov a teda religionistov. Vedieť
prepájať makroskopické a mikroskopické štruktúry sveta tak, aby sa mohlo prísť
k v najväčšej možnej miere objektívnych a reálnych poznatkov, je v citlivých
otázkach kultúry a náboženstva dôležitým aspektom. Interpretácia obnáša kritické
myslenie a zároveň vysokú mieru imaginácie súvislostí, ale je dôležité poukázať, že
jej „správna podoba“ nie je úplne jednoznačná a ako študenti by sme si mali byť
vedomí toho, že stále pôjde len o interpretáciu nejakého javu a nie realitu a prijať
možnosť existencie iných výkladov.
Anotácia:
Táto práca sa snaží stručne načrtnúť problematiku interpretácie, procesu,
prostredníctvom ktorého sa človek snaží chápať a vysvetliť si veci, ktoré sa okolo
neho dejú. Rozličným interpretovaním tej istej veci môžu ľudia prísť k rozličným
poznatkom a v citlivých otázkach presvedčení, náboženstiev či predstáv o svete tak
môže dochádzať k veľkému napätiu. Preto táto práca poukazuje na faktory, ktoré
proces interpretácie ovplyvňujú a tiež na možnosti prístupov, ktoré by mohli
spomínané napätie znížiť. Implicitne je tu daná odpoveď na otázku - Aké sú
relevantné interpretácie a čo ich odlišuje od tých nevyhovujúcich? Zvlášť ľudia, ktorí
si zvolili svoju profesionálnu dráhu ako sociálni vedci, by mali mať snahu dosiahnuť
čo najobjektívnejšie vedomosti neznámych javov – či už kultúrnych,
psychologických, politických a i. a tie sprostredkovať ďalej, a znížiť tak riziko
nedorozumenia a následných predsudkov.
Kľúčové slová:
Interpretácia, hermeneutika, objektivita, skreslenie, kultúra, náboženstvo,
religionistika.
2

3. V súčasnom vedeckom svete existuje paradigma, ktorá predpokladá, že
koncepty kultúry v sebe zahrňujú významy1. Kultúrne fenomény podliehajú
dynamickým zmenám, pretože sú predstaviteľmi významov, ktoré menia svoju
podobu na základe prijímateľa, ktorý ich v určitom bode času a priestoru (kultúrnom
alebo geografickom) vníma a interpretuje2. Disciplíny, ktoré sa venujú štúdiu kultúry
sa tak potýkajú s mnohými úskaliami interpretovania skutočnosti a jej analýzy.
Jedným z týchto odborov je religionistika, ktorej primárnym objektom štúdia je
náboženstvo, popis a klasifikácia rôznych náboženských javov a systémov.
História „vedy o interpretovaní“ je značne bohatá. Samotná interpretácia,
ktorá sa neskôr na určité obdobie začala zamieňať s hermeneutikou3, má podľa
niektorých vedcov korene už v starom Grécku. Ako dôležitá súčasť pre teórie
v kulturálnych štúdiach sa začala objavovať až v 19. storočí, ale ešte i v posledných
desaťročiach 20. storočia sa metodológie výkladu líšia v závislosti od mysliteľských
škôl, ako pekne ukazuje Pennerov článok Interpretation.4
Vo svojej práci by som rada predložila najvýznamnejšie faktory, ktoré podľa
môjho názoru ovplyvňujú proces interpretácie kultúrnych fenoménov. Hlavným
z nich je kontext a jeho roviny, v rámci ktorých sa daný interpretovaný jav nachádza.
Všetky objekty a javy ktoré sa dostali do kontaktu s človekom, sú pomenovávané a
označované – tieto slová a javy sa transformujú v čase a priestore, a to, čo znamenal
termín náboženstvo pred 2000 rokmi, nemusí už znamenať dnes, rovnako ako to, že
Krováci zrejme chápu pod náboženskými javmi niečo iné ako rodina kresťanov
uprostred Európy. Prostredníctvom názvov a slov však môže daná spoločnosť
komunikovať v širokej rovine významov - nie je totiž možné (resp. nie je to v
každodennej praxi prítomné) myslieť v termínoch samých o sebe bez ďalších
asociácií alebo hodnotových súdov.5
1
BEVIR, Mark. „The Logic of the History of Ideas“. Rethinking History 4: 3, s. 295.
2
GEERTZ, Clifford. Interpretace kultur: vybrané eseje. Vyd. 1. Praha: Sociologické nakladatelství, 2000, s. 10-42.
3
Ich rozdiel sa pravdepodobne chápe v tom, že kým interpretácia je slovo so širokým významom, prevažne však rozumejúce sa
ako proces výkladu, hermeneutika je filozofická a filologická náuka o metódach správneho chápania a výkladu textu.
4
PENNER, H., Hans. “Interpretation”. In: Willi Braun a Russell T. McCutcheon, Guide to the Study of Religion. Cassell:
London a New York, 2000, str. 57-71.
5
6) MCCUTCHEON, Rusell T. Studying religion: an introduction. London: Equinox, 2007, s. 9-10.
3

4. Prvou podobou interpretačného kontextu môže byť historická perspektíva.
Každý jav sa odohráva v určitom čase, v ktorom je mu pripísaný určitý význam.
Historických prístupov v rámci analýzy je mnoho, pre prehľad by som zmienila
makro a mikrohistorické prístupy6 alebo štúdium dejín myslenia, na základe ktorých
sa vedci môžu dostať k štúdiu významov a teda samotnej kultúry z otvorenej
historickej perspektívy.7 Mierne inú povahu historickej analýzy mal napríklad Max
Müller, jeden zo zakladateľov religionistiky, ktorý kládol dôraz na jazykovú stránku,
kde sa na základe komparatívnej práce s pramenými jazykmi snažil zisťovať a chápať
pôvodný význam slov tak, ako ich vnímali vtedajší ľudia. 8 Čo sa týka bádania u
významného sociológa Émila Durkheima, jeho metóda historickej analýzy smerovala
k pátraniu po elementárnych formách náboženského života u primitívnych
spoločností, na základe ktorých by vysvetlil javy, ktoré sa v priebehu času stali
omnoho zložitejšie. 9
Ďalšou podobou kontextu interpretácie je kultúrna a geografická perspektíva.
Vhodný príklad predkladá McCutcheon, kde v jednej svojej kapitole popisuje proces
pomenovávania hory Mount Everest, ktorá mala rozdielnu hodnotu a význam pre
Nepálčanov a obyvateľov Tibetu (posvätná hora), iné pre Angličanov (hora v Nepále),
a ako sa to prejavovalo v každodennom používaní názvov tejto hory.10 Problém
etnocentrizmu, kde sa interpretujúci človek pozerá na veci z ohniska svojej vlastnej
kultúry, je tiež prítomný v mnohých otázkach religionistiky o jej prístupe k štúdiu
iných kultúr.
Takto sa postupne dostávam k ďalšiemu aspektu, ovplyvňujúcemu proces
interpretácie, ktorý je taktiež ako predchádzajúce perspektívy vždyprítomný, pretože
sa týka samotnej osoby interpretujúceho, ktorej vplyv je veľmi náročné potlačiť. 11
Vplyv takéhoto recipienta, je možné najlepšie vidieť na príklade priradzovaní mien a
tvorení pojmov, ktoré sú stavebnými zložkami kultúry a konkrétni nositelia významu.
Prirodzený predpoklad, že mená a pojmy, ktorými sú označované veci, korešpondujú
6
DÜLMAN, Richard van. Historická antropologie. Vývoj. Problémy. Úkoly. Praha: Dokořán 2002, s. 80.
7
BEVIR, M. „The Logic of the History of Ideas“..., s. 295.
8
Max Müller, Introduction to the Science of Religion, Four Lectures Delivered at the Royal Institute in February and May
1870, Longman, Green and CO 1882, 1-51 (First Lecture), s. 19-20.
9
Émile Durkheim. Elementární formy náboženského života. Systém totemismu v Austrálii. Praha: Oikúmené, 2002, s. 11.
10
MCCUTCHEON, R. T. Studying religion… s. 7-14.
11
Ibid., s. 9-10.
4

5. s nejakou kľúčovou vlastnosťou danej veci (nazývané aj korešpondenčná teória
významu), môže byť zavádzajúci a naopak, takéto pomenovávanie nám môže
prezrádzať práve niečo o autorovi pojmu a jeho interpretácie.12
Ako je možné po takomto stručnom náčrte vidieť, proces interpretácie a
analýzy kultúrnych faktov je viac úrovňový reťazec, kde jeden článok ovplyvňuje
druhý a zabudnutím aplikovania niektorej dôležitej perspektívy sa vedec vzďaľuje od
možnej skutočnosti. V dôsledku toho, že každý jedinec žije s určitým pohľadom na
svet, ktorý je produktom spoločnosti, dejín, kultúry ako aj osobných psychologických
tendencií13, nie je podľa môjho názoru možné jednoznačne poznať objektívnu –
všetkými prijímanú skutočnosť. Je však možné dosiahnuť vysokú mieru „reálneho“
poznania s využitím špecifických prístupov k porozumeniu – téma insider/outsider
problem, ku ktorej by sme sa mali vrátiť, keď študujeme spôsob akým ľudia rozumejú
ich vlastným vieram a presvedčeniam. 14 Iné zaužívané termíny sú aj prístup etický
(popis javov z pohľadu pozorovateľa - objektivizujúci) a emický (popis vyzhádzajúci
z vnímania aktérov, ktorí sú popisovaní), ktorých kombináciou sa podľa môjho
názoru môžu eliminovať prvky predsudkov bádateľa a príliš subjektivizujúceho
vnímania sveta jedincom bez určitého nadhľadu. Tým by bolo možné prísť
k záverom, ktoré by sa približovali realite a zároveň by neboli popisom vytrhnutým
z kontextu svojho diania. Na záver pripájam myšlenkovú mapu, ktorá stručne
vizualizuje spracovanú tému.
12
MCCUTCHEON, R., T. Studying religion… s. 9-11.
13
PENNER, H., H. “Interpretation”…, str. 60-61.
14
MCCUTCHEON, R., T. Studying religion… s. 10.
5

6. Obr. 1: Interpretácia – myšlienková mapa.
Použitá literatúra:
1) BEVIR, Mark. „The Logic of the History of Ideas“. Rethinking History 4: 3, 1999,
s. 295-300.
- odborný text
- publikovaný v recenzovanom periodiku
- autor je odborník v oblasti filozofie histórie – americký profesor
- dielo je pomerne aktuálne
- jeho písanie je nehodnotiace, objektívne
2) DÜLMAN, Richard van. Historická antropologie. Vývoj. Problémy. Úkoly. Praha:
Dokořán 2002, 116 s. ISBN 8086569152
- odborný text
- rakúsky odborník – historik
- korektný spôsob písania
- úvodné dielo - oboznamujúce s problematikou
- aktuálne
4) DURKHEIM, Émile. Elementární formy náboženského života: systém totemismu
v Austrálii. Vyd. 1. Praha: Oikoymenh, 2002, 491 s. ISBN 8072980564.
- klasické sociologické dielo
- odborný text
- renomovaný autor
- ako sociologické dielo zaoberá sa otázkami riešenými v tejto práci
- korektný spôsob písania
5) GEERTZ, Clifford. Interpretace kultur: vybrané eseje. Vyd. 1. Praha:
6

7. Sociologické nakladatelství, 2000, 565 s. ISBN 8085850893.
- aktuálne dielo
- teórie, uvedené v diele sú uzávané širokou akademickou obcou
- významný americký antropológ
- zaoberá sa interpretatívnou antropológiou – veľmi vhodná základňa pre túto
prácu
- odborný text
6) MCCUTCHEON, Rusell T. Studying religion: an introduction. 1st pub. London:
Equinox, 2007, xiv, 206 s. ISBN 9781845530129.
- aktuálne dielo
- úvodné dielo k problematike religionistiky – pojednávajúce najvýraznejšie o
bodoch, riešených v tejto práci
- významná osobnosť religionistiky – metodológ
- odborný text
- objektívny prístup
7) PENNER, H., Hans. “Interpretation”. In: Willi Braun a Russell T. McCutcheon,
Guide to the Study of Religion. Cassell: London a New York, 2000, str. 57-71.
- aktuálny text
- oborný text
- pojednávajúci o interpretácii v rámci religionistiky
- autor je uznávaný komparatívny religionista
- prehľadový text, objektívny, inovatívny
Elektronické zdroje:
7

8. 1) MÜLLER, Max. Introduction to the Science of Religion: Four Lectures Delivered
at the Royal Institute in February and May 1870. Longman, Green and CO: 1882, 342
s. Dostupné z http://archive.org/details/IntroductionToTheScienceOfReligion.
- autor - zakladateľ religionistiky – prvé a základné koncepcie tohto odboru
- klasické religionistické dielo
- odborný text
- prejedávajúci tématiku problému interpretácie
8

9. 1) MÜLLER, Max. Introduction to the Science of Religion: Four Lectures Delivered
at the Royal Institute in February and May 1870. Longman, Green and CO: 1882, 342
s. Dostupné z http://archive.org/details/IntroductionToTheScienceOfReligion.
- autor - zakladateľ religionistiky – prvé a základné koncepcie tohto odboru
- klasické religionistické dielo
- odborný text
- prejedávajúci tématiku problému interpretácie
8