1. UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI
FAKULTA POLITICKÝCH VIED A MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV
NADNÁRODNÉ KORPORÁCIE
Seminárna práca z predmetu Medzinárodné vzťahy I.
Zuzana Hagarová
POL1, 2.ročník
2013/2014

2. OBSAH
Úvod........................................................................................................................................3
1.
Medzinárodné organizácie a ich miesto v procese globalizácie.................................5
1.1 Charakteristika medzinárodných organizácií ......................................................6
2.
Nadnárodné korporácie ................................................................................................7
2.1 Historický vývoj nadnárodnej korporácie............................................................8
2.2Typ nadnárodnej korporácie.................................................................................8
2.3Organizačné štruktúry nadnárodných korporácií ................................................8
2.4 Charakteristika organizačných štruktúr nadnárodných korporácií.....................10
2.5Kontrola nadnárodných korporácií.....................................................................11
2.6 Nadnárodné korporácie a politika.......................................................................11
3.
Nadnárodné korporácie na Slovensku.......................................................................12
3.1 Royal Dutch Shell...............................................................................................12
Záver....................................................................................................................................15
Zoznam bibliografických odkazov....................................................................................16

3. ÚVOD
V predkladanej seminárnej práci sa venujem objasneniu a priblíţeniu fungovania
nadnárodných
korporácií,
ich
histórií,
typom
korporácií,
organizačnej
štruktúre,
charakteristike, a v neposlednom rade kontrole nadnárodných korporácií.
V práci sa primárne vyuţíva metóda analýzy a sekundárne je vyuţitá metóda
systémovej analýzy.
Seminárna práca je rozdelená na tri kapitoly, pričom kaţdá z kapitol pozostáva
z podkapitol.
V prvej kapitole som sa zamerala na lepšie priblíţenie fungovania medzinárodných
organizácií a ich fungovaniu v čase globalizácie. Medzinárodné organizácie môţeme
definovať ako multilaterálne inštitúcie, vytvorené štátmi na dosahovanie spoločných cieľov,
ktoré sa nedajú dosiahnuť jednostranným úsilím. V súčasnosti rastie medzi štátmi nielen
dvojstranná spolupráca, ale taktieţ aj mnohostranná spolupráca. To ma za následok vznik
početných
medzinárodných
organizácií,
ktoré
organizujú
a zabezpečujú
rozvoj
multilaterálnych vzťahov v najrôznejších oblastiach hospodárskej a inej činnosti.
Tento vývoj viedol najmä po 2. svetovej vojne k vzniku veľkého počtu najrôznejších
medzinárodných organizácií, zaoberajúcich sa najrôznejšími oblasťami ekonomickej
problematiky.
Druhá kapitola, s názvom Nadnárodné korporácie, pojednáva o tom, ţe sú to
spoločnosti, ktoré vyvíjajú svoje aktivity vo viacerých štátoch, pričom centrála, ktorá riadi
všetky procesy je v jednom, prípadne v dvoch štátoch.
Nadnárodné korporácie vznikli uţ v 19.storočí. Dobrým príkladom je Východoindická
spoločnosť, vlastnená súkromníkmi, ktorá kontrolovala veľké územia po celom ,vtedy
známom ,svete. Zakladala svoje pobočky vo všetkých kútoch sveta, na základe ktorých ich
ovládala. Vývoj nadnárodných korporácií zabrzdili svetové vojny. Avšak v súčasnom stave
systému sveta sa nikdy nemôţu stať rovnocennými so štátmi. Nadnárodné korporácie v
súčasnosti rozširujú svoje pôsobenie v zahraničí aj odlišnými spôsobmi, akými sa to dialo
v minulosti, čo sa prejavuje vo vytváraní netradičných organizačných štruktúr.
Nadnárodné korporácie musia k efektívnemu realizovaniu svojich poţadovaných
postupov skĺbiť organizačnú štruktúru, podnikovú kultúru, systémy a jednotlivcov v súlade so
svojou celkovou presadzovanou stratégiou.
Medzinárodné organizácie v globalizujúcom sa svete slúţia ako kontroly, kritické oči
3

4. spoločnosti. Zameriavajú sa na všetky ekonomicky silné subjekty, pričom majú tieţ trestajúce
právomoci.
V poslednej kapitole som sa zamerala na nadnárodné korporácie na Slovensku.
Konkrétne som si vybrala Royal Dutch Shell. Táto korporácia bola zaloţená v roku 1907,
kedy došlo ku spojeniu holandskej petrolejárskej firmy Royal Dutch Petroleum Company a
britskej prepravnej a obchodnej spoločnosti The Shell Transport and Trading Company Ltd,
ktorá sa špecializovala na prepravu ropy a ropných produktov.
Dnes je Royal Dutch Shell plc jednou z najväčších olejárskych, plynárenských a
petrochemických spoločností na svete.
Spoločnosť Shell obnovila svoju pôsobnosť na území vtedajšieho Československa v
apríli 1991. Po rozpade federácie vznikla samostatná spoločnosť SHELL Slovakia, s.r.o. s
hlavným sídlom v Bratislave a s pobočkami v Ţiline a Košiciach. Shell pôsobí v Slovenskej
republike vo viacerých oblastiach.
4

5. 1. Medzinárodné organizácie a ich miesto v procese globalizácie
Ustavičný rozvoj medzinárodných ekonomických vzťahov prebieha stále od
20.storočia. Subjektmi týchto vzťahov sú jednotlivé štáty.
„Medzinárodné ekonomické vzťahy sa vytvárajú na základe dvojstranných rokovaní,
ktorých výsledky sú fixované v podobe rôznych dohôd a zmlúv, umožňujúcich výmenu tovaru,
platobný styk, pohyb osôb a pod.“(Melišová, 2001, str.49) Veľká časť medzinárodných
ekonomických vzťahov je doposiaľ sprostredkúvaná bilaterálne. V súčasnosti rastie medzi
štátmi nielen dvojstranná spolupráca, ale taktieţ aj mnohostranná spolupráca medzi nimi. To
ma za následok vznik početných medzinárodných organizácií, ktoré organizujú a zabezpečujú
rozvoj multilaterálnych vzťahov v najrôznejších oblastiach hospodárskej a inej činnosti.
(Melišová, 2001)
Tento vývoj viedol najmä po 2. svetovej vojne k vzniku veľkého počtu najrôznejších
medzinárodných organizácií, zaoberajúcich sa najrôznejšími oblasťami ekonomickej
problematiky.
Medzinárodné organizácie môţu mať charakter :
mimovládnych organizácií – patria k nim cirkvi, odborové organizácie, politické
organizácie, záujmové zdruţenia odborníkov a pod. Z právneho hľadiska nevznikajú na
základe mnohostranných medzivládnych dohôd, tieţ nemusia mať právnu subjektivitu,
ale vznikajú na základe súkromnej dohody.
medzištátnych organizácií – „základom ich vytvorenia je mnohostranná medzinárodná
zmluva zameraná na realizáciu spoločných cieľov pri zachovávaní plnej suverenity
zúčastnených štátov. Regulačné opatrenia týchto organizácií môžu mať rôzny charakter.
Z hľadiska rozsahu zahrnutých štátov sa môžu medzinárodné ekonomické vzťahy
regulovať“ (Melišová, 2001, str. 50)
v širokom rámci : medzi všetkými alebo medzi väčšinou krajín svetového
hospodárstva – svetový charakter
v uţšom rámci : obmedzený počet krajín, tieţ majú regionálny charakter (napr.
medzinárodná ekonomická integrácia v podobe EÚ)
Z hľadiska sfér zámeru môže ísť o regulovanie :
jednotlivé medzinárodné druhy ekonomických vzťahov ( napr. obchodné vzťahy
WTO, menové vzťahy MMF a pod.)
5

6. celý komplex medzinárodných ekonomických vzťahov ( napr. celý systém OSN)
Medzivládne ako aj mimovládne organizácie sa rozširujú, vznikajú alebo zanikajú
vďaka rastu globalizácie. Kaţdá krajina, ktorá je súčasťou niektorej organizácie, môţe vidieť
pozitíva i negatíva tejto účasti. Najväčšou výhodou je „zviditeľňovanie“ konkrétnych krajín a
vplývanie na dané vzťahy. Medzi nevýhody môţeme zaradiť platenie príspevkov danej
organizácií, ako aj nevyhnutnosť plniť záväzky vyplývajúce z členstva v nej. Organizácia
spojených národov (OSN) a jej prislúchajúce komisie a špecializované organizácie majú
najväčší význam v rozvoji medzinárodných ekonomických vzťahov. (Melišová, 2001)
1.1 Charakteristika medzinárodných organizácií
Medzinárodné organizácie môţeme definovať ako multilaterálne inštitúcie, vytvorené
štátmi na dosahovanie spoločných cieľov, ktoré sa nedajú dosiahnuť jednostranným úsilím.
Druhá definícia hovorí o tom, ţe ich tieţ môţeme chápať ako inštitucionálne štruktúry,
presahujúce štátne hranice, vytvorené na
základe multilaterálnych
dohôd medzi
štátmi.(Straka, 2007)
Samotný pojem medzinárodné organizácie sa začal pouţívať koncom 19. storočia
( v r. 1878 zaloţená Medzinárodná meteorologická organizácia ).Predtým sa pouţíval názov
únia, príp. úrad, federácia. Tento pojem bol v tom čase adekvátny, keďţe pôsobnosť
vtedajších medzinárodných organizácií sa koncentrovala na koordináciu úzko vymedzených
odborných a najmä administratívnych činností.
Medzinárodné organizácie a ich orgány sa vytvárajú na zabezpečenie významných
úloh pri rozvoji a formovaní medzinárodných vzťahov a spolupráce najmä v ekonomickej,
sociálnej, bezpečnostnej, zdravotníckej, kultúrnej a v rade ďalších oblastí. (Krejčí,1997)
Inštitúcie majú podľa Keohana a Hoffmana tieto úlohy :
o
Inštitúcie sú petenciálnymi zdrojmi pôsobenia ambicióznej vlády, preto sa dá
očakávať, ţe budú pouţívané pre uplatňovanie vplyvu
o ak by nastal konflikt medzi štátmi, ktoré usilujú o vplyv v rámci medzinárodných
inštitúcií, môţe to brániť vyjednávacím stratégiám, ktorými sa dosahuje dohoda
o
medzinárodné organizácie môţu slúţiť ako nástroj , vyuţívajúci alebo nahradzujúci
iné inštitúcie
6

7. o
medzinárodné inštitúcie môţu politicky podnecovať štáty, aby oznamovali vládne
záujmy,
poskytovali
informácie
ostatným,
alebo
urobili
svoje
politiky
predvídateľnejšími ( Straka, 2007)
Medzinárodné organizácie môţu tieţ ovplyvňovať záujmy štátov, ako aj ich základné
preferencie. Taktieţ hrajú úlohu, ktorá má pomôcť špecifikovať povinnosti pri riadení štátu,
čím slúţia ako šablóny pre voľbu politiky. (Straka, 2007)
2. Nadnárodné korporácie
Nadnárodné korporácie sú spoločnosti, ktoré vyvíjajú svoje aktivity vo viacerých
štátoch, pričom centrála, ktoré riadi všetky procesy je v jednom, poprípade v dvoch štátoch.
(Šmihula, 2005)
Korporácia je pojem, ktorý sa v USA zauţíval pre akciové spoločnosti, zväčša sú tieto
medzinárodné organizácie, organizované ako akciové spoločnosti. (Melišová, 2001)
„Podľa definície OECD z roku 1977 sa nadnárodnými korporáciami rozumejú
spoločnosti alebo jednotky, ktorých vlastníctvo je súkromné, štátne alebo zmiešané, a ktoré sú
založené v rôznych krajinách a prepojené tak, že jedna alebo viacej z nich môžu vyvíjať
významný vplyv na činnosť druhých, zvlášť s ohľadom na spoločné využívanie znalostí
a zdrojov.“(Štrach, 2009, str. 35)
„Nadnárodné
korporácie
môžeme
rozdeliť
na
multinational
corporations
(multinacionálne - MNC), ktoré operujú na nadnárodnej úrovni, nemusí sa však jednať
o celosvetovú
pôsobnosť
a transnational
corporations
(transnacionálne
-
TNC),
predstavujúce určité rozvinuté štádium MNC, ktoré chápu svet ako jeden trh.“
(Zadraţilová, 2007, str. 22)
Dôvody vstupu spoločností na zahraničné trhy a vytváranie nadnárodných korporácií
sa rozdeľujú na defenzívne a ofenzívne, podľa toho, či sa chce spoločnosť vyvarovať určitých
nepriaznivých vplyvov (hrozby konkurenčných tlakov, obchodné bariéry, regulácia trhu)
alebo chce rozšírením svojej pôsobnosti na zahraničných trhoch dosiahnuť určitú
komparatívnu výhodu (úspory z rozsahu, vyhľadávanie investičných stimulov, kapitalizácia
nehmotných aktív).
7

8. 2.1 História nadnárodných korporácií
V dnešnej dobe sú korporácie stále vnímané ako nové negatívne faktory pôsobiace vo
svete, hoci korporácie existujú od 19. storočia. Východoindická spoločnosť, vlastnená
súkromníkmi, kontrolovala veľké územia po celom vtedy známom svete. Zakladala svoje
pobočky vo všetkých kútoch sveta, na základe ktorých ich ovládala. Mala ďaleko väčší vplyv,
ako si dnes môţu nadnárodné korporácie dovoliť. Dokázala diktovať politiku v daných
oblastiach. Jej jedinými partnermi mohli byť svetové veľmoci, ktoré mali ekonomickú,
politickú a vojenskú silu, ktoré mohla túto spoločnosť pokoriť.
V 19. storočí Východoindická spoločnosť spravovala Malajziu, veľké územia v Indii
a disponovala aj ozbrojenými vojenskými silami. Vplyvom globalizácie však postupne stratila
svoje postavenie vo svete. Vznikala nová konkurencia, a predovšetkým vznikali nové
politické prúdy, ktoré sa snaţili vývoj globalizácie zmeniť, dokonca zastaviť. Stúpenci Marxa
uţ na začiatku 20.storočia poukazovali na fakt, ţe všetky ropné polia sú vlastnené štyrmi
korporáciami. (Šmihula, 2005)
Vývoj nadnárodných korporácií zabrzdili svetové vojny. Avšak v súčasnom stave
systému sveta sa nikdy nemôţu stať rovnocennými so štátmi. Aj keď majú vplyv na určité
politické rozhodnutia, konečné rozhodnutie robí štát a nie organizácia. (Šmihula, 2005)
2.2 Typ nadnárodnej korporácie
„Typ nadnárodnej korporácie vychádza do značnej miery z prevládajúcej manažérskej
filozofie, ktorá v spoločnosti prevláda. V závislosti na prevládajúcej manažérskej filozofii sú
rozlišované
nadnárodné
korporácie
etnocentrické,
polycentrické,
regiocentrické
a geocentrické. Etnocentrická nadnárodná korporácia presadzuje postoj, že miestni riadiaci
pracovníci s dôvernou znalosťou technológií, výrobkov, politik, podnikovej kultúry
a riadiaceho
štýlu
sú
schopnejší
a dôveryhodnejší
než
ktorýkoľvek
iní
riadiaci
pracovníci.“(Pichanič, 2004, str.82)
V rámci takejto korporácie sa štandardy a kritéria výkonnosti stanovia na základe
kritérií pouţívaných v centrále korporácie, pričom kľúčové miesta (generálny riaditeľ,
obchodný riaditeľ, finančný riaditeľ) môţu byť obsadené odborníkmi z materskej firmy.
Určitou nevýhodou môţe byť nedostatočné vytvorenie príleţitosti pre lokálnych
manaţérov k postupu vo firme, čo môţe viesť k strate motivácie a zníţeniu lojality voči firme.
8

9. Zároveň môţe byť problémom nedostatočná znalosť domáceho prostredia, prípadne
nedostatočná znalosť lokálnych obchodných praktík. Výhodou tohto prístupu je
implementovanie jednotných postupov v kľúčových oblastiach a aplikácia know-how
materskej spoločnosti.
2.3 Organizačné štruktúry nadnárodných korporácií
Kým národná korporácia -spoločnosť rieši svoje organizačné usporiadanie na základe
svojho vertikálneho rozsahu (v závislosti na jednotlivých činnostiach spojených s existujúcou
skupinou výrobkov), produktového rozsahu (v závislosti so vstupom na nový výrobkový trh)
a geografického rozsahu, nadnárodné korporácie musia k efektívnemu realizovaniu svojich
poţadovaných postupov skĺbiť organizačnú štruktúru, podnikovú kultúru, systémy
a jednotlivcov v súlade so svojou celkovou presadzovanou stratégiou. (Ptahak, 2009)
Obrázok č. 1: Faktory ovplyvňujúce formulovanie a implementáciu medzinárodnej stratégie nadnárodnej
korporácie
Organizačné štruktúry nadnárodných korporácií sa delia na tradičné (základné) a netradičné.
Medzi základné organizačné štruktúry patria (Luthans, 2009) :
Prvotná divízna organizačná štruktúra
Medzinárodná divízna organizačná štruktúra
Globálno-štrukturálne dohody
Transnacionálne siete štruktúr
9

10. Nadnárodné korporácie v súčasnosti rozširujú svoje pôsobenie v zahraničí aj
odlišnými spôsobmi, akými sa to dialo v minulosti, čo sa prejavuje vo vytváraní netradičných
organizačných štruktúr. Nadnárodné korporácie sa spájajú prostredníctvom akvizícií
(prevzatie podniku), jointventure (forma spolupráce dvoch či viacerých podnikov), keiretsu
(zoskupenie firiem, ktoré majú kríţovým spôsobom previazané vlastnícke podiely) alebo
vytvárajú strategické aliancie (zmluvné alebo kapitálové prepojenie dvoch alebo viacerých
podnikov). V závislosti na tejto skutočnosti nie je moţné na zobrazenie netradičného
organizačného usporiadania pouţiť tradičnú hierarchickú štruktúru.(Luthans, 2009)
2.4 Charakteristika organizačných štruktúr nadnárodných korporácií
Organizačné
štruktúry
nadnárodných
spoločností
sa
vyznačujú
štyrmi
charakteristickými znakmi:
formalizáciou
špecializáciou
centralizáciou
presadzovaním
vlastných
organizačných
charakteristík
do
dcérskych
spoločností
„Formalizáciu je možné chápať ako určitú štruktúru a stanovený systém rozhodovania,
komunikácie a kontroly. Miera formalizácie sa líši v závislosti od danej krajiny, pričom je
potrebné pri formalizovaní jednotlivých podnikových činností prihliadnuť aj k národnej
kultúre, v rámci ktorej pracovníci preferujú buď vyšší alebo nižší stupeň formalizácie, čo sa
následne prejavuje vo výkonnosti firmy.“. (Luthans, 2009, str. 304)
Špecializácia je chápaná ako prideľovanie špecifických a jasne definovaných úloh
jednotlivým pracovníkom. Horizontálna špecializácia znamená prideľovanie určitých úloh
jednotlivým pracovníkom s jasne stanovenými hranicami, ktoré by nemali prekročiť.
Vertikálna špecializácia je postavená na prideľovaní práce jednotlivým skupinám, alebo
celým oddeleniam, kde sú pracovníci spoločne zodpovední za vykonanú prácu.
„Centralizáciou sa chápe systém vnútri organizácie, kedy sú kľúčové a dôležité
rozhodnutia robené v rámci vrcholového managementu.“. (Luthans, 2009, str. 306)
V medzinárodnom kontexte je stupeň centralizácie závislý na lokálnych podmienkach
dcérskych spoločností a celkových strategických cieľov materskej spoločnosti. Nie je moţné
10

11. jednoznačne povedať, aká miera centralizácie je vhodná. Niekedy aj veľmi decentralizované
spoločnosti vykazujú úspech, nakoľko podporujú kreativitu a zodpovednosť pracovníkov.
(Luthans, 2009)
2.5 Kontrola nadnárodných korporácií
Medzinárodné organizácie v globalizujúcom sa svete slúţia ako kontroly, kritické oči
spoločnosti. Zameriavajú sa na všetky ekonomicky silné subjekty. Majú často aj trestajúce
právomoci. Nielen, ţe majú priamy dosah udeľovať sankcie, ale vplývajú aj na ľudí,
potenciálnych klientov spoločností. Ak je vydané a publikované stanovisko, ţe korporácia sa
správa neeticky, testuje na zvieratách alebo zneuţíva detskú prácu, ľudia to zaznamenajú.
Buď odignorujú výrobky danej organizácie, alebo iba samotným publikovaním je
organizácia vlastným vedením donútená zmeniť štýl riadenia.
Avšak nie je nevyhnutné, ţe vo vedení nadnárodnej korporácie musí byť nemorálny
človek, ktorý chce škodiť širokej verejnosti. Takisto tieto korporácie nedisponujú priamymi
donucovacími prostriedkami ako manipulovať a vytvárať priamy nátlak na spoločnosť.
Nemajú k dispozícii vlastnú políciu alebo armádu. Taktieţ sa nesnaţia nahradiť úlohu štátov.
Sú to podnikateľské subjekty, ktoré sa predovšetkým zameriavajú na zvyšovanie svojho
zisku. Keby chceli nahradiť štát, tak by sa museli starať o sociálne stránky, ktoré by
potenciálne boli čiernou dierou ich ziskov. Ich doterajšie aktivity, ktoré nesúvisia s ich
predmetom podnikania sú motivované tým, ţe nepriamo na ich podnikanie vplývajú, alebo si
chcú sociálnymi programami zvýšiť svoju prestíţ, ktorá je vo vyspelom svete citlivo vnímaná.
2.6 Nadnárodné korporácie a politika
Nadnárodné spoločnosti majú moţnosť zvrhnúť vlády, ovplyvňovať a kontrolovať
politiku niektorých zemí a podplácať miestnych štátnych úradníkov, aby z nich urobili bábky
pre svoje záujmy. V pozadí týchto názorov stojí niekoľko škandálov. (Ghertman, 1996)
1. Politické intervencie :
najviac uvádzaný príklad ovplyvňovania bol príklad
americkej spoločnosti ITT, ktorá sa údajne zúčastnila na zvrhnutí socialistickej vlády
chilského prezidenta Allenda začiatkom sedemdesiatych rokov. Prezident HaroldGeneen
ponúkol milión dolárov americkej Ústrednej spravodajskej sluţbe – CIA, aby zvrhla
prezidenta Allenda. Tá však odmietla. Allendovu vládu zvrhla chilská vojenská hierarchia, no
veľmi pravdepodobne aj s pomocou CIA, ako aj s podporou miestnych obyvateľov. Akcia
11

12. ITT však nič nezmenila na tom, ako sa toto zvrhnutie udialo. Vyvolalo to škandál, pri ktorom
sa stalo ITT terčom ostrej kritiky adresovanej nadnárodným spoločnostiam.
Činnosť nadnárodných korporácií môţe jednanie vlády buď posilniť, alebo oslabiť.
Avšak nemôţu samy určovať smer politiky. (Ghertman, 1996)
2. Tajné platby :
tieto praktiky sa nedotýkajú vyslovene len nadnárodných
spoločností, ale taktieţ aj všetkých ekonomických subjektov. Korupcie existujú vo všetkých
krajinách sveta. Dobrým príkladom sú volebné kampane, ktoré sú financované zo zdrojov,
ktoré nie sú vţdy zverejňované. Niektoré krajiny sú známe svojím zmyslom pre verejnú
sluţbu, čiţe hocikto kto by sa pokúšal podplácať, riskoval by väzenie. Priamy vplyv
nadnárodných spoločností na vlastnú politickú scénu sa zdá byť obmedzený. Je to prirodzené,
pretoţe ich hlavná činnosť je ekonomická.
Nadnárodná
spoločnosť
predstavuje
najvyspelejšiu
formu
podniku
v priemyselnej
spoločnosti. (Ghertman, 1996)
3. Nadnárodné korporácie na Slovensku
3.1 RoyalDutchShell
V roku 1907 bola zaloţená spoločnosť Royal DutchShell plc, kedy došlo k spojeniu
holandskej petrolejárskej firmy Royal Dutch Petroleum Company a britskej prepravnej a
obchodnej spoločnosti The Shell Transport and Trading Company Ltd, ktorá sa špecializovala
na prepravu ropy a ropných produktov.
Táto spoločnosť vlastnila jednu z najväčších flotíl námorných tankerov. Jej zakladateľ
Marcus Samuel pomenoval firmu „Shell“ na počesť svojho otca, ktorý dováţal do veľkej
Británie exotické mušle. Na základe dlhoročnej tradície sú oleje a mazivá firmy Shell
pomenované podľa latinských názvov morských mušlí a lastúr.
Dnes je Royal Dutch Shell plc jednou z najväčších olejárskych, plynárenských a
petrochemických spoločností na svete. Má zastúpenie vo viac ako 100 krajinách sveta a
zamestnáva okolo 102.000 pracovníkov. Špecializuje sa na vyhľadávanie a ťaţbu ropy ,
zemného plynu, výrobu a distribúciu ropných produktov, ťaţbu čierneho uhlia, na výrobu a
predaj chemikálií. Firma denne spracuje asi 600 000 tisíc ton ropy v 51 rafinériách
nachádzajúcich sa na celom svete.
12

13. Je vedúcou spoločnosťou v oblasti distribúcie mazív s aktivitami vo vyše 90 krajinách
sveta. Dodáva kompletný sortiment olejov a mazív pre všetky sektory pouţitia. Patrí
celosvetovo medzi najväčších predajcov pohonných látok, vlastní sieť viac ako 40 000
čerpacích staníc, na ktorých denne obslúţia 20 000 000 zákazníkov. Za rok 2012 mala výnosy
viac ako $470.2 mld. (http://www.shell.sk/products-services.html)
„Royal Dutch v minulosti podporovala politický systém v Rusku. Pri moci bol cár,
ktorý viedol vojnu s Japonskom. Royal Dutch si posilnila svoje postavenie na Európskom
a hlavne na Ruskom trhu tým, že finančne podporila Rusko vo vojne“ (Baláţ, 2001).
Vzhľadom na ropný potenciál v Rusku to bol dobrý krok, avšak počas Druhej svetovej
vojny prišli k moci v Rusku boľševici, ktorí znárodňovali súkromný majetok. Bola to druhá
rana spoločnosti Royal Dutch. Prvou ranou bolo zníţenie dôleţitosti ruskej ropy v Európe,
keď sa prepadla z 31% na 9% v priebehu niekoľkých rokov. Druhou bolo úplné vyhostenie
z doposiaľ ich najväčších ropných rezerv v Rusku a na Kaukaze (Baláţ, 2001).
Kľúčovým sa v tom období stal ďalší politický fakt. Zakladateľ a spolumajiteľ
spoločnosti Shell sa stal primátorom Londýna. To malo blahodarný vplyv na spoločnosť.
Británia bola najväčšia koloniálna veľmoc. Spoločnosť Royal Dutch Shell mala otvorené
dvere do kaţdej z kolónií, čo sa neskôr preukázalo ako kľúčové.
SHELL Slovakia, s.r.o.
Spoločnosť Shell obnovila svoju pôsobnosť na území vtedajšieho Československa v
apríli 1991. Po rozpade federácie vznikla samostatná spoločnosť SHELL Slovakia, s.r.o. s
hlavným sídlom v Bratislave a s pobočkami v Ţiline a Košiciach. Shell pôsobí v Slovenskej
republike vo viacerých oblastiach.
História loga Shell
V roku 1891 sa po prvý raz objavilo slovo „Shell“ („mušľa“) .Spoločnosť Marcus
Samuel and Company vtedy vyviezla na ďaleký východ petrolej Shell. Toto pomenovanie
však nebolo náhodné. Tento malý londýnsky podnik totiţ pôvodne obchodoval so
staroţitnosťami, kurióznymi a orientálnymi morskými mušľami.
Slovo Shell sa stalo statusom spoločnosti v roku 1897, kedy M. Samuel vytvoril Shell
Transport and Trading Company (Shell Prepravná a Obchodná spoločnosť). V roku 1904 bolo
s cieľom vizualizácie slova Shell uvedené logo v podobe morskej mušle - hrebenatky, ktoré sa
v upravenej grafickej podobe pouţíva dodnes.
13

14. Existujú dôkazy o tom, ţe logo Shell bolo prevzaté práve z rodinného erbu rodiny
Grahamovcov, ktorá prijala „Mušľu Sv. Jakuba“ za svoj erb po tom, čo jej predkovia podnikli
púť do Santiago de Compostella v Španielsku.
Presný pôvod výberu farieb spoločnosti Shell, červenej a ţltej, je ťaţké identifikovať.
Ale podobne ako pri výbere loga, aj tu je moţné nájsť súvislosť so Španielskom.
Logo Shell je dnes jedným z najznámejších a najľahšie identifikovateľných firemných
znakov. (http://www.shell.sk/products-services.html)
14

15. ZÁVER
Cieľom seminárnej práce Nadnárodné korporácie bolo priblíţenie a objasnenie
podstaty fungovania a smerovania korporácií po celom svete. Ako uţ bolo spomenuté vyššie
v práci, nadnárodné korporácie môţeme charakterizovať ako spoločnosti, ktoré majú koreň v
jednej krajine, ale pobočky majú v mnohých krajinách . Vzhľadom k obrovským rastom
dopravy, komunikácie a technológie najmä v posledných dvoch desaťročiach, sa svet teraz
stal globálnou kolóniou.
Nadnárodné spoločnosti sú obrovské formy obchodnej organizácie, ktoré vykonávajú
svoju produkciu a distribúciu tovarov a sluţieb v najmenej dvoch krajinách. Ich vlastnícke
právo a manaţment je roztrúsený po viacerých krajinách, kde pôsobia. Všeobecne platí, ţe
väčšina akcií dcérskej spoločnosti je v drţbe materskej spoločnosti a zvyšok v drţbe
miestnych inštitúcií.
Typ nadnárodnej korporácie vychádza zo značnej miery prevládajúcej manaţérskej
filozofie, ktorá v spoločnosti prevláda. V závislosti na prevládajúcej manaţérskej filozofii sú
rozlišované
nadnárodné
korporácie
etnocentrické,
polycentrické,
regiocentrické
a geocentrické. Nadnárodné korporácie sa spájajú prostredníctvom akvizícií, jointventure,
keiretsu, alebo vytvárajú strategické aliancie.
Korporácie nedisponujú priamymi donucovacími prostriedkami ako manipulovať a
vytvárať priamy nátlak na spoločnosť. Nemajú k dispozícii vlastnú políciu alebo armádu.
Taktieţ sa nesnaţia nahradiť úlohu štátov. Sú to podnikateľské subjekty, ktoré sa
predovšetkým zameriavajú na zvyšovanie svojho zisku. Keby chceli nahradiť štát, tak by sa
museli starať o sociálne stránky, ktoré by potenciálne boli čiernou dierou ich ziskov.
Nadnárodná spoločnosť predstavuje najvyspelejšiu formu podniku v priemyselnej
spoločnosti.
15

16. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
AMERICKÁ A ANGLICKÁ LITERATÚRA
1. BICKERTON, CH. J . 2011. European foreign policy. Basingstoke : Palgrave Mac
Millan, 2011. 173 s. ISBN 9780230282292
2. BAYLIS, John. - SMITH, Steve. 2001. The Globalization of World Politics : An
Introduction international relations.Oxford : Oxford University Press, 2001. 690 s. ISBN
0198782632
3. COLLINS, David J. 1997. Corporate strategy : resoures and the scope of the firm.
Chicago : Richard D. Irwin, c 1997. 764s. ISBN 0256178941
4. EDGE, Alfred G.1985. The Multinational Management Game. Homewood : BPI/Irwin,
1985. 111 s. ISBN: 0256032599.
5. HERNES, Helga. 1977. The Multinational Corporation : A Guide to Information Sources.
:Detroit : Gale Research Company , 1977. 197 s.
6. LUTHANS, F., DOH, J. P. International management : culture, strategy, and behavior. 7
vyd. Boston : McGraw-Hill/Irwin, 2009. 619 s. ISBN 978-0-07-338119-0
7. NESTER, William R. 2010. Globalization. New York : Palgrave MacMillan.2010. 181 s.
ISBN 9780230106918
8. PHATAK, A. V., BHAGAT, R. S., KASHLAK, R. J. International management : managing in a
diverse and dynamic global environment. 2. vyd. Boston : McGraw-Hill/Irwin, 2009. 540 s. ISBN
978-00-732-1057-5.
9. ROBERTS, Timmons - J. HITE, Bellone A. 2007. The Globalization and Development
Reader : Perspectives on Development and Global Change. Malden : Blackwell
Publishing 2007. 450 s. ISBN 9781405132374
ČESKÁ LITERATÚRA
GHERTMAN, Michel.1996. Nadnárodní společnosti. Praha : Nakladatelství HZ , 1996. 117
s. ISBN: 8086009068

17. 10. HEYWOOD, Andrew.2005. Politická teorie. Praha : EurolexBohemia , 2005. 335 s.
ISBN: 8086861414 (broţ.)
11. KREJČÍ, Oskar.1997. Mezinárodní politika. Praha : Victoria Publishing , 1997. 511 s.
ISBN: 807187034X
12. NORBERG, Johan. 2006. Globalizace. Praha : Alfa Publishing : Liberálni institut, 2006.
203 s. ISBN 8086389448
13. PICHANIČ, M. Mezinárodnímanagement a globalizace. 1. vyd. Praha : C.H. Beck, 2004.
176 s. ISBN 80-7179-886-X.
14. POTOČNÝ, Miroslav. 1980. Mezinárodní organizace. Praha : Svoboda , 1980. 332 s.
15. ŠTRACH, P. Mezinárodní management. 1. vyd. Praha : Grada, 2009. 167 s. ISBN 97880-247-2987-9.
16. ZADRAŢILOVÁ, D. Mezinárodní management. 2. vyd. Praha : Oeconomica, 2007. 182
s. ISBN 978-80-245-1243-3.
SLOVENSKÁ LITERATÚRA
17. BAUMAN, Zygmunt. 2000. Globlizácia : dôsledky pre ľudstvo. Bratislava : Kalligram,
2000. 123 s. ISBN 807149335X (broţ.)
18. FIGEĽ, J. a kol. 2000. Európska integrácia. Pezinok : Formát, 2000. 261 s. ISBN
8089005012
19. JAKABOVIČOVÁ, Johanna. 2012. International Organizations. Nitra : Slovenská
poľnohospodárska univerzita, 2012. 80 s. ISBN 9788055207476
20. LETAVAJOVÁ, Silvia. 2005. Globalizácia verzus identita v stredoeurópskom priestore :
zborník z 2. Medzinárodnej konferencie doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov
Trnava 5.november 2004. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 2005. 361 s. ISBN
8089034845 (broţ.)
21. LYSÁK, Ladislav. 2001. Medzinárodné organizácie. Bratislava : Ekonóm, 2001. 247 s.
ISBN 802251506X (broţ.)
22. MELIŠOVÁ, Mária. 2001. Globalizácia svetovej ekonomiky a jej subjekty. Bratislava :
Ekonomická univerzita, 2001. 91 s. ISBN 8022513601 (broţ.)

18. 23. STANĚK, Peter. 1999. Globalizácia svetovej ekonomiky. Bratislava : Epos, 1999. 221 s.
ISBN 8080571090
24. STRAKA, Jaroslav. 2007. Medzinárodné vzťahy. Dunajská Streda : Compacto, 2007.
300s. ISBN 9788096967704 (broţ.)
25. STRÁŢNICKÁ, V. 2009. Európska integrácia a právo Európskej únie. Bratislava :
Bratislavská vysoká škola práva, 2009. 311 s. ISBN 9788089447008
26. ŠMIHULA, Daniel. 2005. Štát a medzinárodný systém. Bratislava : Veda, 2005. 144 s.
ISBN 8022408662 (viaz.)
ČASOPISECKÁ LITERATÚRA
27. ŠÍBL, Drahoš.1986. Nadnárodné štátno-monopolistické regulovanie v európskych
spoločenstvách. Bratislava : Pravda , 1986. 293 s.
28. UVÁČIKOVÁ, Lucia.2012. Nadnárodné spoločnosti ako nositeľ technologického a
inovačného rozvoja. Banská Bystrica : [s. n.] , 2012. 31 s.
29. Medzinárodné otázky : časopis pre zahraničnú politiku, medzinárodné vzťahy, diplomaciu
a hospodárstvo. Bratislava : Ministerstvo medzinárodných vzťahov, 1992-1993. 14 zv.
ISSN1210-1583
INTERNETOVÉ ZDROJE
30. Euroactiv : ekonomický portál. Nadnárodné korporácie v čase globalizácie - nepriatelia
národných štátov? [online]. [cit.08.11.2013]
Dostupnénainternete:<http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/analyza/nadnarodnekorporacie-v-case-globalizacie---nepriatelia-naro>
31. SCHÖNWIESNER, Roman. 2002. Ekonomická sila nadnárodných spoločností stúpa.
IN Trend. [online]. [cit.08.11.2013]
Dostupnénainternete:<http://ekonomika.etrend.sk/svet/ekonomicka-sila-nadnarodnychspolocnosti-stupa.html>