4. Táto kniha je urèená ¾uïom,
ktorí sa neboja púšśaś do odvážnych kreatívnych projektov,
milujú fotografovanie a umenie v jeho rôznych podobách
a h¾adajú sami seba v tvorivej èinnosti.
5. OBSAH
I. Úvod
Preèo práve kolorovaná? ...................................................................................................... 7
II. Uète sa vidieś kreatívne .............................................................................................................. 9
A. Zvo¾te si motív ................................................................................................................. 12
B. Ilustrácia alebo interpretácia? ........................................................................................ 14
C. Významným prvkom snímky môže byś jej psychologický moment ........................... 15
III. Aký fotoaparát je najvhodnejší .................................................................................................. 19
Preh¾ad ................................................................................................................................. 19
A. Druh média ...................................................................................................................... 20
B. Výber formátu .................................................................................................................. 20
Ve¾ké negatívy – listový film (planfilm) ................................................ 21
Stredný formát – zvitkový film ............................................................... 22
Kinofilm ................................................................................................... 22
C. Rekapitulácia: Preh¾ad médií ......................................................................................... 23
IV. Kolorovanie .............................................................................................................................. 27
A. Vo¾ba námetu (lokálne alebo celoplošné kolorovanie) ............................................... 29
B. Úvaha – Postupy kolorovania: od snímky k realizácii .................................................. 30
C. Digitálna kolorácia .......................................................................................................... 32
Praktické kroky ........................................................................................ 32
D. Ruèna kolorácia ………………............................................................................................ 60
Úvod ………………...................................................................................... 60
Anilínky – Postupy kolorovania …................................................…..…. 62
Fixky Tetenal SpolPen – Postupy kolorovania ...................................... 82
E. Proces kombinovanej fotografie ……………………..................…….................................... 103
Vytvarná príprava fotopapiera …………................................................... 103
Príprava papierového negatívu z digitálnej fotografie .......................... 104
Postup výroby kontaktnej fotografie ………….......................................... 105
V. Príloha
A. Výkresy prístroja light box na kontaktnú fotografiu .……............................................. 109
B. Poèiatky kolorovanej fotografie ……………………………..................................................... 117
Krátký úvod do histórie fotografie ………………….................................… 119
6. C. Historické osobnosti kolorovanej fotografie …………….................................................. 123
Emanuel Dítì (1820 – 1872) …………................................................…. 125
Antonín Stifler (1855 – 1910) …………......................................…..….... 125
Jindøich Eckert (1833 – 1905) ……....…………....................................... 126
Karel Dvoøák (1859 – 1946) …………………........................................... 127
František Krátký (1851 – 1924) ………………......................................... 128
Jean Francoiº Antoine Claudet (1797 – 1867) …................................ 142
G. Konrad (1875) ………..……….............................................................. 150
A. Felice Beato (1825 – 1908) .....…..................................................... 152
Kazumasa Ogawa (1860 – 1929) …...................................................... 162
Enami Nobukuni alias T. Enami (1859 – 1929) …............................. 178
Leon Gimpel (1878 – 1948) ……………................................................ 200
Lewis Hine (1874 – 1940) ……………….................................................. 202
D. Fotografická prechádzka – Inšpirácia z obdobia ranej kolorovanej fotografie …...... 206
Kolorované poh¾adnice ……………......................................................... 212
Inšpirújuca kolorácia ……………............................................................. 216
Inšpirácia japonskou koloráciou – Obdobie ranej módnej
kolorovanej fotografie v Japonsku …………………................................. 222
E. Kolorovaná fotografia v Rusku ……………………………………............................................. 231
F. Kolorovaná fotografia v súèasnosti ………………………………............................................ 237
Jan Saudek …………………………............................................................... 238
Sára Saudková ………………………............................................................ 244
Loretta Lux …………………………............................................................. 246
Eugenio Recuenco ……………….........................................................….. 254
Jekaterina Roždestvenskaja …………..................................................... 260
Ivan Karaffa …………………………............................................................ 266
Eduard Sorokovoy .............................…................................................. 277
8. Kolorovaná èiernobiela fotografia sa v posledných ro-
koch èoraz èastejšie objavuje v tvorbe známych foto-
grafov. Tvorba kolorovanej fotografie mi je blízka a ja
sám sa jej nadšene venujem. Preto som sa rozhodol
oboznámiś èitate¾ov s touto technikou od jej vzniku
po súèasnosś, a tak pripomenúś jej výtvarné možnosti,
a ak je to potrebné, aj rehabilitovaś ju ako rovnocenný
druh fotografickej tvorby. Ak máte pocit, že koloro-
vaná fotografia je v súèasnosti nedocenená a málo sa
o nej vie, táto kniha je pre vás.
Preèo vôbec kolorovaná fotografia? Preèo sa má foto-
grafia kolorovaś, keï už dávno existuje farebná fotogra-
fia a súèasné tlaèové techniky a moderné fotoaparáty
nesmierne rozšírili jej možnosti.
Pri kolorovanej fotografii by som chcel vyzdvihnúś
vo¾nosś vlastného vyjadrenia v priestore farby. Kolo-
rista sa podobá maliarovi, ktorý prenáša na plátno
svoje vlastné farebné videnie a vo¾ne sa vyjadruje pre-
kvapivými kombináciami farieb.
Dobrá kolorovaná fotografia pôsobí svojou farebnos-
śou ako realisticky podaná a zároveò emotívna, akoby
bola z oblasti fantázie. Kolorovaním spájate sen s re-
alitou. To je nároèná práca, treba zaujaś diváka ako
námetom‚ tak aj farbou. Vzniká harmónia, ktorá silne
pôsobí na city a predstavivosś diváka.
Slovo kolorovaná signalizuje, že ide o koloráciu èierno-
bielej snímky. K takej fotografii nesmiete pristupovaś
ako k ma¾ovanke. Táto publikácia vám chce ukázaś, že
kolorácia fotografie je nieèo viac. Oboznámi vás s tech-
nikou kolorovanej fotografie od klasickej metódy, teda
ruènej kolorácie farbami, až po súèasnú digitálnu tech-
niku kolorovania. Poskytne vám informácie o technic-
kých postupoch a rady, ktorých uplatnenie predpokladá,
že máte základné znalosti práce s grafickým editorom
a aspoò akú-takú manuálnu zruènosś. A priblíži vám
tvorbu kolorovanej fotografie aj z výtvarnej stránky.
ÚVOD
7
I
ÚVOD
Preèo práve kolorovaná?
12. UÈTE SA VIDIEŤ KREATÍVNE
Fotografické videnie sa zaèína tým, že na fotografo-
vanie myslíte, a to vo vás provokuje túžby realizovaś
vznikajúce „fotografické“ myšlienky svojským spôso-
bom. Musíte investovaś èas do aktívneho h¾adania
možných motívov. Myslite na to, že oèi majú stále
h¾adaś a mozog stále posudzovaś a vyluèovaś videné.
Nájdite nieèo zaujímavé a zaènite uvažovaś, ako by to
mohlo vyzeraś na fotografii. Pýtajte sa: Bolo by to za-
ujímavé? Dajú sa týmto námetom vyjadriś dynamické
pocity, ktoré vo mne vznikli? Najnároènejšou úlohou
je správne nafotiś a tak preniesś svoj emoèný náboj do
fotografie. Vaše oko na rozdiel od objektívu priesto-
rovo vníma všetko, èo sa v danom okamihu okolo vás
deje. Celý súhrn vecí, ktoré možno vidieś, ako je svetlo,
tieò, predmety, farby, a ich vzájomnú hru, ktorá robí
objekt fotografovania nieèím zvláštnym, ba až fanta-
stickým. Taký zážitok vám dáva vnútorne naplnenie,
ktoré èasto vyjadríte slovami: „To je zvláštne.“ Ale ten-
to „zvláštny dej“ nie je ¾ahké preniesś na fotografiu
tak, aby podobné pocity vyvolal aj u diváka. To do-
siahnete, keï sa nauèíte pozeraś bez rozpty¾ovania.
Ztoho,èovidíte,satrebazameraśnato,èojepodstatné.
K tomu dôjdete patrièným tréningom. Rozhliadnite sa
v priestore. Pozrite sa na veci z rôznych strán, zhora
i zdola. Neupriamujte sa na mnoho detailov, ve¾a
vecí je pekných, ale musíte rozumom vylúèiś to, èo
je nepodstatné, a sústrediś sa na to, èo k vám preho-
vorilo. Kreatívne videnie sa zaèína vo vašom odlišnom
spôsobe uvažovania a videnia vecí. Nehrajte sa na ni-
koho iného, buïte tým, kým ste. Tak získate vlastný
nezamenite¾ný rukopis. Poèítajte s tým, že tomu musí
predchádzaś námaha, a niekedy aj sklamanie. Na za-
èiatok skúste neriešiś otázku, èi budúci obrázok bude
alebo nebude zaujímavý. Nech je zatia¾ vaším cie¾om
jediná vec – h¾adajte oèami èoko¾vek, èo by sa dalo od-
fotografovaś. Keï nieèo objavíte, skúste sa zamyslieś,
ako by sa to dalo zakomponovaś do snímky. Spravte
zopár obrázkov a h¾adajte ïalší motív. Málokedy sa
snímka vydarí na prvý pokus. Skúšajte motív snímaś
z rôznych uhlov. V zápale tvorivosti nezabúdajte na
základné technické a kompozièné pravidlá, ktorých os-
vojenie skvalitní vaše snímky a urobí ich pôsobivejšími.
Cviète sa v pozeraní na veci fotografickým okom.
Keï prechádzate mestom alebo akýmko¾vek iným pro-
stredím, všímajte si zaujímavé objekty a situácie aj bez
fotoaparátu. Pozerajte sa na veci ako cez objektív.
Pri prezeraní mojich fotografií mi niekedy ¾udia vyèí-
tali, že svetlo na nich je nereálne. Dal som si teda za
cie¾ preskúmaś, èo sa o tom môžem nauèiś z prírody.
Sledoval som osvetlenie zeme a oblohy pri búrkach ale-
bo svetlo presvitajúce cez oblaky, ako to vyzerá ráno,
cez deò, veèer, alebo ako sa svetlo odráža od vodnej
hladiny, striech budov, aké tiene vrhajú rôzne osvetlené
predmety. Pozoroval som, akými zvláštnymi spôsobmi
sa príroda hrá so svetlom a s tieòom, a èasto to boli
také úkazy, že som sa cítil ako na inej planéte, bolo to
ohromujuce a rozprávkové. Tie okamihy si stále pri-
pomínam a prevažne z nich vychádzam pri tvorbe fo-
tografie, preto sa moja práca so svetlom zdá zvlaštna.
Prírodné javy a ich súhra robia také podivné veci, že
prestávam hovoriś „to je nemožné“, len ich žiadostivo
hltám oèami. Bežný divák je zvyknutý na každodenné
javy a pod¾a nich posudzuje to, èo vidí na fotografii.
Moja tvorba je zameraná na to, èo každodennosś pre-
sahuje. Vo výtvarnej fotografii nachádzam uplatnenie
svojich predstáv a úplnú vo¾nosś vyjadrenia.
Opakovaním takých cvièení zistíte, že získavate cit pre
vnímanie okolia. Mnoho takýchto cvièení zaène po-
stupne meniś aj váš poh¾ad na svet. Už po pár
týždòoch zaènete rýchlejšie nachádzaś námety. Väèši-
na ¾udí, keï kráèa mestom, ve¾a toho okolo seba
nevníma. Sú zamestnaní svojimi úvahami, starosśami.
Pre fotografa by nebolo dobré takto ignorovaś svoje
okolie. Musí sa stále pozeraś okolo seba a posudzovaś
okolie, èi sa práve nenaskytol krásny výh¾ad na alej
alebo poh¾ad na slnkom osvetlený kvet. Ak vidí, že sa
idú stretnúś dvaja ¾udia, musí si vedieś predstaviś, že
v momente stretnutia by mohli spraviś zaujímavé ges-
to. A aparát si musí pripraviś ešte skôr, než sa stane
nieèo, èo bude trvaś len krátky okamih. Aby ste takto
11
II. UÈTE SA VIDIEŤ KREATÍVNE
13. UÈTE SA VIDIEŤ KREATÍVNE – PSYCHOLOGICKÝ MOMENT
15
C. Významným prvkom snímky môže byś
jej psychologický moment
Niekedy sa pozeráte na fotografiu a hovoríte si: „Nieèo v tom je…“
Je to ve¾mi osobná reakcia èloveka, ktorého upútalo
nejaké dielo. Èo ho zaujalo? Zvyèajne je to zachytený
okamih. Správne zvolený „moment” je totiž väèšinou
ove¾a dôležitejší ako celá technická stránka snímky.
Každý dej má svoj psychologický moment, keï je úèast-
ník deja na hranici svojej citovej zainteresovanosti, jeho
prežívanie vyvrcholí a v tej chvíli, v tom momente aký-
si spúšśací mechanizmus prebudí jeho temperament
a uvo¾ní výrazne emotívnu reakciu. Tento okamih
nazval istý francúzsky fotograf „le moment décisif“
(rozhodujúci moment alebo rozhodujúca chví¾a). Po-
¾ujte na okamihy s rýchlosśou lovca, používajte predví-
davosś na zachytenie najlepšieho okamihu.
Môžete urobiś skvelú fotografiu tak, že v tom vrchol-
nom bode stlaèíte spúšś a zachytíte moment, keï inak
mierny a utiahnutý èlovek rozhodne zaprotestuje, seba-
vedomý sa zháèi, znudený zbystrí pozornosś, víśaz sa
rozplaèe... Keï oèakávate a nepremeškáte tento vrchol-
ný okamih, vašu snímku zelektrizuje „le moment dé-
cisif“.
Foto:EduardSorokovoy
Foto:MonikaSlobodováFoto:MonikaSlobodová
Príklad interpretaènej fotografie Príklad fotografie s citovým napätím, „le moment décisif“
16. KOLOROVANIE – VO¼BA NÁMETU
Aby boli vaše kolorované fotografie zaujímavé, naj-
dôležitejším krokom je zvoliś si vhodný námet, ktorý
procesom kolorovania umocní svoju pôsobivosś a sta-
ne sa emotívnym. Ale pozor, aby ste sa nespoliehali,
že kolorovanie vám pomôže urobiś z banálnej snímky
takpovediac umelecké dielo. Už èiernobiela fotografia,
ktorú idete kolorovaś, by mala byś zaujímavá svojou
kompozíciou, námetom a technickým spracovaním.
V prvom rade nepristupujte ku kolorovaniu fotogra-
fie ako k vyma¾ovávaniu, nie je to to isté, na to ve¾mi
rýchlo prídete sami. Pristupujte ku kolorovaniu ako
k plnohodnotnej ma¾be, áno, je to tak trochu foto-
ma¾ba. Prv ako zaènete kolorovaś, rozhodnite sa, èi
je pre daný námet vhodné celoplošné kolorovanie
(obr. è.7), èiže kolorovanie celej fotografie a všetkého,
èo je na nej, alebo lokálne kolorovanie (obr.è. 8), èo
je súèasný trend, pri ktorom budete kolorovaś len ne-
jakú jej èasś, detail. Lokálne kolorovanie môže pôsobiś
ve¾mi príśažlivo. Tento spôsob kolorovania fotografie
sa používa aj v modernej portrétnej a reklamnej foto-
grafii, ktorá nerešpektuje žiadne farebné obmedzenia,
neplatia tu ani pravidlá nižšieho kontrastu.
V súèasnosti sa už pomerne èasto objavujú v èaso-
pisoch ve¾mi kontrastné snímky, kde sa kresba takmer
stráca a na snímke vidieś len malý detail, napríklad oèi,
vlasy alebo pery – práve tieto detaily, spravidla kolo-
rované sýtou farbou, sa stávajú najvýraznejším objek-
tom fotografie.
29
IV. KOLOROVANIE
A. Vo¾ba námetu (lokálne alebo celoplošné kolorovanie)
Obr. 8
Príklad lokálneho kolorovania
Obr. 7
Priklad celoplošného kolorovania
Foto:int.archív
Foto:EduardSorokovoy
17.
18. KOLOROVANIE – DIGITÁLNA KOLORÁCIA
39
Obr. 24
Po aplikovaní režimu color (farba)
a filtra gausing blur (gausovské rozostre-
nie) upravím sýtosś tejto farby v palete
hue/saturation (odtieò a sýtosś).
Obr. 23
Použitie palety hue/saturation (odtieò
a sýtosś)
Obr. 25
Výsledok aplikovania operácie hue/satu-
ration (odtieò a sýtosś) na farbu zeme.
19. KOLOROVANIE – DIGITÁLNA KOLORÁCIA
48
Obr. 46
Vyfarbujem detaily fotografie – melón.
Obr. 47
Na nanesenú farbu aplikujem režim color (farba) a následne filter
gausing blur (gausovské rozostrenie). Aplikovaním režimu opacity
(krytie) dolaïujem farbu.
Obr. 48
Najmenši detail fotografie. Kolorujem
odlesk na jadierkach melóna.
20. KOLOROVANIE – DIGITÁLNA KOLORÁCIA
55
Obr. 59
Selekcia èasti tela s prelínaním 100 pix.
Stlaèením tlaèidla delete na klávesnici od-
stránim farbu masky z vyselektovaného
objektu.
Obr. 59
Na menšie vyselektované oblasti fotogra-
fie aplikujem menšiu èíselnú hodnotu
prelínania.
Tak sa detail stáva ostrejšie vysvieteným
a ostrejší je aj jeho svetelný prechod.
V tomto prípade som dal hodnotu pre-
línania 60 pix.
21. KOLOROVANIE – DIGITÁLNA KOLORÁCIA
56
Obr. 60
Odstránenie èasti èiernej farby masky s men-
šim prelínaním odkrylo ostrejšie svetlo vy-
selektovaného objektu.
Obr. 61
Pri selektovaní iných èastí fotografie použite
ten istý postup.
22. KOLOROVANIE – DIGITÁLNA KOLORÁCIA
58
Obr. 64
Dokonèenie „rembrandtovania“ fotografie.
V závereènej úprave fotografie si môžete „pridaś“ alebo „ubraś“ na intenzite masky použitím režimu opacity
(krytie). Keï ste s výsledkom spokojní, dajte fotografiu do jednej vrstvy. Následne pod¾a potreby môžete fotografiu
doladiś úpravou jasu, kontrastu a sýtosti. Uložte fotografiu do formátu TIFF alebo JPEG.
Teraz nastal èas, keï už môžete uvažovaś nad vhodným rámovanim fotografie.
Na záver:
Ladenie farebnosti fotografie a jej plynulá kolorácia príde s praxou. Uète sa vidieś kreatívne celú farebnú ná-
ladu svojho diela. Èo sa týka aplikovania masky, budete potrebovat znaènú prax týkajúcu sa zadania správnej
èíselnej hodnoty prelínania, ako aj výberu èastí fotografie na vysvietenie. Ale nevzdávajte sa, s urèitou davkou
trpezlivosti dosiahnete skvelé výsledky.
23.
24. KOLOROVANIE – RUÈNÁ KOLORÁCIA – ANILÍNKY
68
Pri nanášaní farieb dávajte pozor na to, aby nedošlo
k vyschnutiu fotografie, prípadne opakujte jej navlh-
èenie hubkou nasiaknutou zmáèadlom.
Pri kolorovaní jemnej kresby a detailov by mal byś po-
vrch jemne vlhký (nesmie dôjsś k rozpíjaniu farieb), ale
nesmie byś ani úplne suchý.
Pri nanášaní farby štetcom dávajte pozor, aby ste štet-
com netupovali (nebodkovali hrotom štetca), mohli by
ste poškodiś emulziu fotografie.
Nesnažte sa kolorovaś jednotlivé plochy a detaily „na
hotovo“, teda hneï pri ich prvom farbení. Samozrejme,
farebná èasś fotografie sa vám bude zdaś málo sýta, ale
po dokonèení celej fotografie sa tento zdanlivo slabý
odtieò môže zdaś dostaèujúci.
Môžem odporuèiś aj malý trik: po nieko¾kých minú-
tach kolorovania prerušiś prácu a nepozeraś sa na
òu, a až potom sa na òu pozrieś z väèšej vzdialenosti.
Tak uvidíte tú jemnú farebnosś odpoèinutým okom
a možno sa vám potom bude zdaś dostatoène sýta.
Obr. 72
Ako jednu z väèšich plôch fotografie kolorujem budovu. Používam štetce 1/2, 1/4, 4.
25. KOLOROVANIE – RUÈNÁ KOLORÁCIA – ANILÍNKY
69
Obr. 73
Utieram prebytoènú farbu a zároveò ju aj rozotieram kvôli plynulému prechodu a odstráneniu prípadných f¾akov.
Tento postup sa má použiś po každom nanášaní farby.
26. KOLOROVANIE – RUÈNÁ KOLORÁCIA – ANILÍNKY
72
Obr. 76
Kolorovanie detailov fotografie. Na tento
úèel som použil štetce ve¾kostí 3 a 1.
Obr. 76b
Kolorácia detailov fotografie.
Použil som štetec ve¾kosti 1.
32. KOLOROVANIE – RUÈNÁ KOLORÁCIA – FIXKY
101
Obr. 108
Vykolorovaná fotografia vo finálnej verzii.
Koneène nastal ten dlho oèakávaný výsledok vašej namáhavej práce. V tejto súvislosti mi prišiel na myse¾ výrok
z knihy Kazate¾: „Koniec práce je lepší ako jej zaèiatok.“ Naozaj, keï sa práca podarí, môžeme z nej maś radosś.
Nakoniec treba jemne umyś fotografiu hubkou s èistou vodou a nechaś ju prirodzene vyschnúś. Potom opatrne
orežte fotografiu za jej okrajom, aby nedošlo k natrhnutiu okrajov fotografie. A teraz ešte orežeme fotografiu do
èistého formátu a môžeme už rozmýš¾aś nad jej vhodným rámovaním.
36. PRÍLOHA – VÝKRESY PRÍSTROJA LIGHT BOX NA KONTAKTNÚ FOTOGRAFIU
112
150mm400mm
50mm
G Montáž boèných hranolov k stenám boxu. Popis obrázku H.
1. Hornésklo,naktorésadávapapierovýnegatívafoto-
papier. Sklo musí byś hrubé cca 3 – 4 mm. Sklo musí
vydržaś tlak, ktorý sa vyvíja krytom boxu pri expono-
vaní snímky. Toto sklo je dobre po okrajoch orámovaś
zospodu èiernou sprejovou farbou (2 – 3 cm).
2. Tenšie matné sklo. Keï si nemôžete zaobstaraś ma-
tné sklo, položte na obyèajné sklo pauzovací papier
ve¾kosti A3. Pauzovací papier je dostatoène matný
a ve¾mi dobre rozpty¾uje svetlo. Môžete položiś aj 2 - 3
hárky na seba, zosilníte efekt rozpty¾ovania svetla.
Pozor: Pauzovací papier musí byś biely, bez farebných
odtieòov.
3. Pevná preglejka na montáž žiarovky. Preglejku oba¾-
te hliníkovou fóliou, ktorá sa používa na peèenie (aloba-
lom), položte ju matnou stranou nahor a pripevnite
lepiacou páskou. Takto obalená plocha poskytuje dob-
ré reflexné svetlo.
4. Na takto získanú reflexnú dosku namontujte objím-
ky na matnú a èervenú žiarovku.
Vyberte si miesto, kam chcete primontovaś èervenú
žiarovku. Môžete ju upevniś aj z boènej strany boxu, ale
ja som si ju dal na spodnú dosku, namontovanú trochu
Rám urobený dookola èiernou farbou,
Horné sklo
H
40. POÈIATKY KOLOROVANEJ FOTOGRAFIE – KRÁTKY ÚVOD DO HISTÓRIE FOTOGRAFIE
ne pred vynálezom fotografie sa camera obscura bežne
používala a pracovali s òou aj vynálezcovia najstarších
fotografických procesov (obr. 133). Fotografia tak za-
èala reprezentovaś „obraz pre masy“, šírila sa, a tak sa
zrodili aj fotografické magazíny, ukážkové katalógy
fotografov (The Daguerreian Journal, Journal of Da-
guerrotypic and Photographic Art). Tak sa fotografia
dostala na miesta predtým nemyslite¾né – napríklad
na vizitky. Na personálnej vizitke bolo možné okrem
základných kontaktných údajov nájsś aj fotografiu
daného èloveka, èasto kolorovanú (idea Louisa Dede-
ru, 1851). Fotografia sa zaèína využívaś v èasopisoch
ako ilustrácia.
Reprodukovaś fotografiu v tlaèi sa usilovali už Niépce
s Daguerrom, ale na komerèné využitie pripravil foto-
grafiu maliar a grafik Karel Klíè a úspešne ju reprodu-
koval vynálezom heliogravúry v roku 1878. Niépceov
bratanec Claude-Félix-Abel Niépce de Saint Victor
použitím zrnkového rastra dokázal asfaltovou helio-
gravúrou pre ilustraènú tlaè reprodukovaś i poltóny.*
Po roku 1840 bol proces dagerotypie doplnený
o ïalší krok – tónovanie zlatom, ktoré dagerotypii
poskytlo teplejší tón, akoby zamatový nádych, vyšší
kontrast i vyššiu odolnosś proti atmosférickým i me-
chanickým vplyvom. Pozlátená dagerotypia sa tiež lep-
šie kolorovala, èo znamenalo zlepšenie aj v ïalšej fá-
ze procesu. Mnohí maliari presedlali z neistého ume-
nia na výnosnejšie remeslo. Svoje maliarske skúseno-
sti využívali nielen v priemyselnom aranžérstve, ale aj
vo fotografickom ateliéri pri nasvecovaní a v ma¾ovaní
pozadia. Stereodagerotypia bola pomerne èasto koloro-
vaná.
Ïalšou technikou bola kalotypia. Kým dagerotypia
predstavovala akúsi slepú vetvu fotografie, kalotypia
predznamenala jej ïalší vývoj. Príklad kalotypie posky-
tol M. V. Lobethal. Lobethalove „svetelné obrazy na
papieri“ sa dali získaś len vo Viedni a ich cena u Lo-
bethala bola prekvapujúco vysoká: 4, 6, 10 zlatých za
èiernobiele vyhotovenie, 6, 8, l0 a 15 zlatých za kolo-
rované. Za snímky vyhotovené metódou dagerotypie
Lobethal úètoval 2 – 5 zlatých za snímku jednotlivca,
4 – 8 zlatých za skupinu.
S mokrými kolódiovými doskami od roku 1851 nastú-
pili na cestu ïalšie fotografické procesy, ktoré využí
vame i dodnes: prieh¾adný negatív na skle (obr. 134),
neskôr aj na filme, a pozitív na papieri.
Struène sa zmienim aj o kolorácii, ktorá sa používala
v rôznych technikách fotografie v rokoch 1864 – 1890.
120
* (Asfaltová) heliogravúra bola najstaršou tlaèovou technikou vychádzajúcou z fotografie.
Obr. 133
Camera obscura.
Obr. 134
Sklený negatív retušovaný farbami.
44. HISTORICKÉ OSOBNOSTI KOLOROVANEJ FOTOGRAFIE
František Krátký patril k najvýz-
namnejším fotografom a vydavate-
¾om stereofotografií v Èesku za èias
Rakúsko-Uhorska. Narodil sa 7. sep-
tembra1851vSadskej,kdejehootec
František Vojtech Krátký, pracujúci
ako maliar, prevádzkoval tlaèiareò.
U otca sa nauèil tlaèiarske techniky.
Navštevoval takzvanú elementárnu
školu na pražskej maliarskej akadé-
mii. Profesionálne sa fotografiou
zaoberal od augusta 1880. V roku
1900 postavil na predmestí Kolína
ve¾mi úspešný Fotochemigrafický
závod s progresívnym chápaním
fotografických služieb, ktoré mali
ve¾ký úspech. Väèšina jeho snímok
pochádza z ciest po Taliansku, ktoré
uskutoènil v roku 1897. Svoje diela
sa snažil oživovaś kolorovaním pozi-
tívu a tak sa priblížiś k skutoènej at-
mosfére zachyteného okamihu.
Technika kolorovania bola v tých èasoch dosś vzácna
a bola aj nároèná na jemnosś, precíznosś a zmysel
pre detail. Kolorované diapozitívy sa pri ich projek-
ciách nazývali svetelné obrazy. Boli to vlastne drob-
né miniatúry. Pri kolorovaní èierno-bielych diapozi-
tívov bol základom formát 8,5 x 8,5
cm. Premietanie diapozitívov bolo
v 90. rokoch 19. storoèia v Èesku
ve¾kou módou, ktorá sa spájala
s fotografickým Klubom amatérov
v Prahe.
Profesionálny fotograf František
Krátký bol prvým Èechom, ktorý
fotografoval v Rusku a potom svoje
snímky prezentoval v kolorovanej
podobe na diapozitívoch. Na jar
roku 1896 sa vydal do Ruska, aby
fotografoval korunováciu Mikuláša
II. Popri tejto udalosti zdokumen-
toval aj život Moskvy, Petrohradu,
Novgorodu a ich okolia. Ve¾a z je-
ho snímok urobených na skle sa
rozbilo. Tie, ktoré sa zachránili, sú
dodnes vzácnym historickým arte-
faktom. Svoje fotografie z ciest
predstavil na mnohých výstavách
s cie¾om spopularizovaś fotografiu a zároveò priblížiś
divákom cudzie krajiny. Tak sa ¾udia pri týchto prezen-
táciách, kedysi takých ob¾úbených, uèili chápaś a oce-
òovaś fotografické svedectvo, uèili sa fotografickému
videniu.
128
František Krátký
(7. 9. 1851 Sadská – 20. 4. 1924 Kolín)
František Krátký
s manželkou, rok 1899.
Obr. 141
Stereofotoaparát Františka Krátkého,
vyrobený okolo roku 1895, na dosky
formátu 9 x 18.
Tieto a podobné modifikácie prístro-
jov umožòovali fotografovanie oboch
snímok naraz.
Foto:Int.archív
Foto:Int.archív
45. HISTORICKÉ OSOBNOSTI KOLOROVANEJ FOTOGRAFIE
138
Obr. 159
František Krátký.
Bazilika svätej Justíny.
Padova. Taliansko.
Rok 1897.
Kolorovaná fotografia.
Obr. 160
František Krátký.
Kanál Brenta.
Padova. Taliansko.
Rok 1897.
Kolorovaná fotografia.
Foto:Int.archív
Foto:Int.archív
46. HISTORICKÉ OSOBNOSTI KOLOROVANEJ FOTOGRAFIE
140
Obr. 163
František Krátký.
Prístav.
Neapol. Taliansko.
Rok 1897.
Kolorovaná fotografia.
Obr. 164
František Krátký.
Prístav.
Riva del Garda.
Rok 1897.
Kolorovaná fotografia.
Foto:Int.archív
Foto:Int.archív
47. HISTORICKÉ OSOBNOSTI KOLOROVANEJ FOTOGRAFIE
Britský obèan a mimoriadny fotograf,
jeden z prvých fotografov pôsobiacich
v Japonsku. V roku 1863 Beato zís-
kal zmluvu na prenájom obchodných
priestorov v prístavnom mesteèku Yo-
kohama, ktoré malo ideálne podmien-
ky na zriadenie fotografického ateliéru.
Jeho podnikate¾ská èinnosś sa rýchlo
rozrastala, tak ako zároveò rástlo i mes-
to Yokohama, priśahujúce podnikate¾ov, obchodníkov,
námorníkov a turistov.
Beatov život a jeho fotografické dielo vyvoláva mimo-
riadny záujem bádate¾ov, kurátorov a zberate¾ov. Foto-
grafický album Feliceho Beata vydaný v roku 1869 nie
je iba súborom dokumentárnych fotografií, ale pred-
stavuje dialóg medzi fotografiou a cestopisnou esejou.
Spojenie obrazu a textu vo fotografii vytvorilo zvláštne
poetický útvar. Autor ním odovzdával svoj poh¾ad na
¾udí a ich zvyky, ktoré sa podstatne líšili od európ-
skeho životného štýlu. Západná expanzia do Ázie sa
èasovo zhodovala s príchodom fotografie, ktorá slúžila
potrebám turistov.
Beato sa na dvadsaśjeden rokov usadil v Yokohame
a tam aj najdlhšie pôsobil ako fotograf. Svojím foto-
aparátom zaznamenal doznievanie feudálneho obdo-
bia Edo (1603 – 1867) a obnovenie cisárstva v období
Meidži (1868 – 1912) pamätnými portrétmi, žánrovými
fotografiami, krajinami.
V roku 1863, keï Beato prichádza do Japonska, prináša
si so sebou negatívy, ktoré nafotografoval najmä ako voj-
nový fotograf, ale aj rozsiahle poznámky o fotografii.
Žia¾, tieto nesmierne cenné veci zhoreli, keï Yoko-
hamou prešiel nièivý požiar v roku 1866. Vtedy Beato
vynaložil ve¾a úsilia v pomoci obyvate¾om,
ktorí prišli o živobitie. V Japonsku Beato
vytvoril stovky fotografií. Z nich zostavil
výber, ktorý predstavil verejnosti krátko po
zvrhnutivládyšógunovvroku1868.Ukázal
v nich krásu Japonska, jeho kultúru, stopy
histórie. Kompletný súbor týchto fotogra-
fií z albumu Britský poh¾ad na Japonsko
a Zapad sa zachoval až do dnešných dní.
Žia¾, dosś z nich je v dezolátnom stave.
Vo svojom ateliéri mal Beato plnú kontrolu nad celým
fotografickým procesom, bez námahy a neistoty, ktorú
prináša cestovanie a prenášanie śažkých, objemných
pristrojov. Vonku, najmä za tepla chemické látky rých-
lo vyschýnali a to niekedy spôsobovalo, že fotografie
vychádzali rozmazané. Vytváraś fotografie vo vlast-
nom ateliéri znamenalo, že každá fotografia mohla byś
vynikajúco presná.
Dokumenty a fakty
Beatovu povesś v Yokohame predišli jeho známe voj-
nové fotografie z britskej výpravy na Krym a do Èíny.
Jeho dielo vojnového fotografa malo a má ve¾ký vý-
znam. Bol totiž prvým realistickým fotografom, ktorý
dokumentovalbojovéscényaodovzdalširokejverejnos-
ti zábery hrôzy a utrpenia vo vojnách. Po založení foto-
grafického ateliéru v Yokohame sa jeho dokumentárny
štýl zmenil, zaèal produkovaś fotografie, ktoré si s roz-
vojom obchodu, hospodárstva a priemyslu našli cestu
k turistom a zahranièným obchodníkom, najmä tým,
ktorí pôsobili v oblasti cestovného ruchu. Tak sa do
iných krajín dostali fotografické zábery z Japonska
a ich obyvatelia sa oboznamovali s japonskou kultúrou.
FotografieFelicehoBeatadodnešnýchèiaspredstavujú
152
A. Felice Beato
(1825 --1908)
známy anglický fotograf, preslávený najmä v Japonsku
A. Felice Beato. Foto z roku 1860
Foto:Int.archív
50. HISTORICKÉ OSOBNOSTI KOLOROVANEJ FOTOGRAFIE
Meno T. Enami (skratka T. pravde--
podobne znamená Toši) je umeleckým
alebo obchodným menom majstra. Slo-
vo Enami vyjadruje myšlienku „fotogra-
fov fotograf“ – Nobukuniho uèite¾om
fotografovania bol totiž slávny fotograf
Kazumasa Ogawa.
Narodil sa v Tokiu, tu ako dvad-
saśroèný v roku 1885 zaèal študovaś
u majstra Ogawu a zotrval uòho do
roku 1890 ako žiak a asistent. Ne-
skôr sa presśahoval do Yokohamy
a v roku 1892 si otvoril portrétny ateliér na ulici Ben-
tendori. Svoj podnik stále rozširoval a otváral po-
boèky v Hongkongu a v Dagupane a Manile na Fili-
pínach.
Pred Enamiho príchodom, do roku 1884 pôsobil v Yo-
kohame významný britský fotograf A. F. Beato, ktorý
dlhé roky zaznamenával krásy a život Japonska pro-
stredníctvom kolorovanej fotografie. Nenašiel som
však žiadnu zmienku o tom, že by sa Enami na jeho
dielo odvolával.
Enami prevádzkoval svoj Fotografický ateliér T. Ena-
miho na ulici Benten-dori v rokoch 1892 – 1929. Jeho
ateliér poskytoval zahraniènému trhu cestovného ru-
chu množstvo suvenírov v podobe albumov fotografií
a diapozitívov s témou Japonska. Ponúkal pestrý výber
scenérií, portrétov a dokumentárnych fotografií.
Keï v roku 1904 vypukla rusko-japonská vojna, Ena-
mi vstúpil do cisárskej armády ako vojnový fotograf.
Americký vydavate¾ T. W. Ingerson publikoval Enami-
ho stereografické kolorované litografie a v roku 1905
ich zaèal predávaś až v stokusovom balení. Enamiho
obrázky sa èasto objavovali v zámorí, a ako to èasto
býva, ich autorstvo sa väèšinou nepripisovalo jemu,
ale obchodným spoloènostiam, ktoré
ich predávali. Historici fotografie dlho
nedoceòovali Enamiho práce a pomer-
ne málo z jeho pôvodných ruène kolo-
rovaných fotografií a stereodiapozi-
tívov sa zachovalo dodnes.
V roku 1923 aj Enamiho fotoateliér
postihla pohroma. Následkom zeme-
trasenia bola znaèná èasś ateliéru znièe-
ná požiarom. Enami s rodinou katastro-
fu prežil. Podarilo sa mu èasś svojich fo-
tografiíobnoviśtak,žeichzískalspäśod
známych zákazníkov.
Keï v roku 1929 Enami zomrel, ateliér prevzal jeho
36-roèný syn Tamocu. Nebol fotografom, zameriaval
sa na rozmnožovanie a predaj fotografií, ktoré vytvoril
jeho otec. Pod znaèkou Enam pokraèoval v produk-
cii otcových tónovaných a kolorovaných diapozitívov
(slide-show). V roku 1945 bol ateliér Enam v Yoko-
hame znièený pri americkom bombardovaní. Snahy
o jeho obnovenie v bývalej sláve boli neúspešné. Ta-
mocu nemal komu odovzdaś otcovo dedièstvo, pretože
zomrel bezdetný v roku 1969.
V poslednom èase Enamiho fotografie zaèali získavaś
ve¾kú popularitu, stávajú sa súèasśou duchovného de-
dièstva Japonska ako obraz jeho kultúrneho života
a prírodných krás.
Japonské prístavné mesto Jokohama malo slávnych
fotografov koloristov a od konca 19. storoèia zažívalo
boom fotografickej aktivity.
178
Enami Nobukuni alias T. Enami
(1859 –1929)
profesionálny japonský fotograf pôsobiaci v Yokohame
T. Enami
51. T. ENAMI
FOTOGALÉRIA JAPONSKÉHO MAJSTRA KOLOROVANEJ FOTOGRAFIE
Obr.212T.
Enami. Sleèna pod dáždnikom v zime. Jokohama. Japonsko. Rok 1915. Kolorovaná fotografi
a.
Foto:Int.archív
52. Obr. 216
T. Enami. Gejše v japonskej kvetinovej záhrade. Rok 1898. Kolorovaná fotografia.
Pozoruhodne zladená kolorácia kimona a kvetov.
Foto:Int.archív
53. Obr. 219
T. Enami. Japonské džunky. Rok 1898. Kolorovaná fotografia.
Foto:Int.archív
54. KOLOROVANÉ POH¼ADNICE
212
KOLOROVANÉ FOTO POH¼ADNICE
Obr. 259
Autor: N.B. atelier.
Rok 1918.
Kolorovaná fotografická poh¾adnica.
Anilínové farby.
Ako prezrádza text na poh¾adnici, neznáma ju
poslala svojmu milovanému z lásky a túžbou èoskoro
sa uvidieś.
Obr. 260
Autor: Cloveuse Annee
Rok 1919.
Kolorovaná fotografická poh¾adnica.
Anilínové farby.
Ako prezrádza text na poh¾adnici vo francúzštine,
Jeine v oèakávaní na stretnutie po dlhej odluke.
Foto:Int.archív
Foto:Int.archív
57. KOLOROVANÁ FOTOGRAFIA V SÚÈASNOSTI
Narodil sa roku 1935. V roku 1951
aranžujeakolorujesvojuprvúfoto-
grafiu. Rodinný lekár mu hovorí,
že je to beznádejne zlé a gýèové.
V roku 1970 sa po neúspešnom
manželstve na sedem rokov ocitá
v pivnici na pražskom Žižkove.
Tam v roku 1972 „objavuje“ svoju
Stenu – tú, ktorú neskôr použil
a preslávil na mnohých svojich
fotografiách. V roku 1984 konèí
s prácou robotníka, pretože dostá-
va legitimáciu Fondu výtvarných
umelcov. Po rokoch dosiahol ús-
pech a dodnes je najmä atelié-
rovým fotografom s nezamenite¾-
ným rukopisom.
Jan Saudek je svetovo najúspeš-
nejším èeským fotografom súèas-
nosti s viac ako 400 samostatnými
výstavami po celom svete. Je za-
stúpený vo všetkých prestížnych
svetových galériách a múzeách
umenia.
238
Jan Saudek
(1935)
významná osobnosś kolorovanej fotografie
Foto:JánSaudek
Jan Saudek
58. KOLOROVANÁ FOTOGRAFIA V SÚÈASNOSTI
242
Obr. 297
Ján Saudek. Hey, Joy. Rok 1959. Kolorovaná fotografia.
Foto:JánSaudek
59. KOLOROVANÁ FOTOGRAFIA V SÚÈASNOSTI
Súèasná nemecká fotografka sa in-
špirovala ilustráciami rozprávok bra-
tov Grimmovcov.
Fotografuje detské portréty, ktorým
zámerne zväèšuje oèi, hlavy v grafic-
kom editore. Deti potom vyzerajú
sladko, ¾úbezne, majú výrazné oèi,
mihalnice, výrazné oboèie, až mra-
ziaci výzor tváre. V obleèení prevláda
èistá,jemnásvetláfarba.Úèesypostáv
starostlivo zdobí. Na jej dolaïovaní
detailov koloráciou je zaujímavé, že obleèenie ladí
s prostredím. Strnulé poh¾ady postáv tak trochu na-
háòajú strach, ba niekedy až hrôzu. Týmito prvkami
Loretta pripomína umelcov ako Rineke Dijkstra, Anne
Gedes a Margaret Keane. Jej štýl je opisovaný ako
testament fotografickej evolúcie
– prirovnávajú ju k talianskym
a španielskym majstrom dávnych
èias, ako je Agnolo Bronzino
(1503 – 1572), Bernandino Pin-
turicchio (1454 – 1513) a Diego
Velázquez (1599 – 1660).
Sama o sebe tvrdí, že premýš¾a
ako maliar, obzvlášś vo veciach,
ktoré sa týkajú štruktúrovania ob-
razu. Starostlivo si vyberá modely,
kostýmy, rekvizity a prostredie. Snímky potom dotvára
v grafickom editore a zosúlaïuje objekt s pozadim. Jej
súbory pripomínajú konceptuálny prístup k detskej
kráse, pri ktorom dochádza k vyumelkovanosti, až
sterilnosti.
246
Loretta Lux
(1969, Drážïany)
Foto:LorettaLux
Loretta Lux
60. KOLOROVANÁ FOTOGRAFIA V SÚÈASNOSTI
247
Obr. 301 Loretta Lux. Bubeník. Rok 2004. Fotografia upravená v grafickom editore
s dolaïovanim snímky koloráciou.
Foto:LorettaLux
61.
62.
63. KOLOROVANÁ FOTOGRAFIA V SÚÈASNOSTI – GALÉRIA AUTORA
V odbornej škole, kde som sa uèil
fotografovaś, som zároveò študoval
základy scenáristiky a filmovej ka-
mery na úrovni amatérskeho filmu.
Tímovo som sa zúèastòoval na tvor-
be 4-minútových filmov pre deti
a rôznych fotografických súśaží.
Od roku 2001 pracujem ako grafik-
fotografvsúkromnýchfirmách vBra-
tislave. Zároveò zaèínam h¾adaś
vlastný spôsob sebavyjadrenia vo fo-
tografickej tvorbe, zvlášś v oblasti vý-
tvarnej inscenovanej fotografie.
Èo ma priviedlo k tvorbe kolorovanej
fotografie?
Zakotvili mi v pamäti fotografie z det-
stva, ktoré podnecovali moju fantá-
ziu svojím snovým videním. Ešte
v materskej škole mi jeden fotograf
nádherne vykoloroval môj portrét
– tá farebnosś ma fascinovala, zvláštnym spôsobom
potešovala moje oko. Od tej chvíle sa asi v mojom
podvedomí spustil mechanizmus svojského vnímania
sveta farieb. Poèas h¾adania svojho štýlu nechal som sa
zároveò inšpirovaś fotografmi koloristami 19. storoèia,
ako sú autori v zbierke Michala Golosovského, Jan
Krátký a iní. Vtedy som ešte iba sníval, vytváral si ob-
razy v mysli, ale k praktickému kroku ma podnietil až
jeden z mojich priate¾ov, maliar a fotograf pôsobiaci
v Bratislave. Videl som jeho prvé pokusy s kolorovanou
fotografiou a nadchýnala ma farebná fantazijnosś jeho
prác. A pritom sa mi vybavovali kolorácie z detských
èias. Zaèal som sa inšpirovaś svetoznámymi maliarmi,
ako je Rembrandt, Caravaggio, Vermeer van Delft
a iní. Fascinovali ma ich námety a najmä práca s hrou
svetla a tieòa. Stotožòoval som sa s ich cítením a spô-
sobom podania, ale túto inšpiráciu som spracovával
cez vlastné videnie. Som presved-
èený, že kolorovaná fotografia má
aj dnes svoje miesto a že to nie sú
detské ma¾ovanky, za èo ju niektorí
považujú.
Taká fotografia dáva neopísate¾nú
slobodu farebného vyjadrenia, napå-
òa moje predstavy a city. Dá sa
povedaś, že takto ma¾ujem foto-
aparátom svoje fotoobrazy.
Èo sa týka fotografického prístroja,
pri dnešných technologických mož-
nostiach mám zá¾ubu v analógo-
vých fotoaparátoch s ve¾kým formá-
tom negatívu. Cítim to ako umenie
dotknúś sa svetelného obrazu po-
mocou techniky starých èias, ktorá
je svojím spôsobom ve¾mi kvalitná
a dáva snímke „inú dušu“. Ruène
ovládané chemické postupy výroby
fotografie od zaèiatku až po koniec
považujem za umenie, ktoré prezrádza vzśah foto-
grafa k svojmu dielu a ktoré si vysoko cením. V èase
automatizácie je už zriedkavé hraś sa s chemikáliami
a zdåhavými procesmi výroby a mnohým sa to môže
zdaś nezmyselné. Staré kvalitné techniky, donedávna
preferované, sa už pomaly vytrácajú – svojou tvorbou
sa ich chcem aspoò dotknúś.
Vo svete digitálnej techniky už takmer každý „je foto-
graf“, pretože vlastní nejaký fotoaparát. Ale robí vlast-
nenie fotoaparátu z èloveka fotografa?
Akú fotografickú techniku používam?
Pri reklamnej fotoprodukcii používam, samozrejme,
digitálnu fototechniku, je to pohodlnejšie a šetrí to èas.
Ale vzh¾adom na výtvarnú stránku fotografie ma digi-
tálny spôsob fotozáznamu príliš neoslovil. Pre tvorbu
výtvarnej fotografie som si zvolil analógové fotoapará-
278
Eduard Sorokovoy
(1970)
Eduard Sorokovoy
73. Rámfotografiejevyrobenýruèneaspolusòoujeakocelokoriginálnymdielomautora.
Rám je napustený špeciálnou tekutinou, ktorá ho chráni pred kazom a dodáva mu ele-
gantný vzh¾ad, následne je ošetrený pravým vèelím voskom, èim získava prijemný lesk
a ochranu pred vonkajšími vplyvmi.
RUČNÁ VÝROBA RÁMOV
Výrobu rámov a ïalšie kolorované fotografie možete vidieś na webovej stránke
www.studioimperia.com. V prípade záujmu o dielo alebo spoluprácu kontaktnú adresu
si nájdete na www.studioimperia.com mail: grafika@studioimperia.com
Manager: +421 903700009 mail: karaffovci@gmail.com
75. Naše štúdio vám zabezpečí vysokokvalitné služby v oblasti grafiky, dizajnu a fotografie.
Poskytujeme komplexné služby od digitálnej realizácie do finálnej výroby vášho projektu.
Širokoformátová fotografická digitálna
tlač na plátno a iné výtvarné médiá.
Tlač na samolepiacu fóliu, poster, banner,
billboard a iné.
Výroba tlačovín: kalendáre, vizitky, pozvánky,
etikety, nálepky, brožúry, letáky, plagáty,
certifikáty , fotoknihy a albumy.
Tlač na tričká, hrnčeky a darčekové pred-
mety.
Výroba pečiatok: klasické, samonamočiace,
reliéfne.
Viazacie služby: Diplomovky, kalendáre, špi-
rálová, hrebeňová, tepelná väzba.
Fotografické služby, retuš a reštaurovanie
fotomateriálov, fotografické montáže.
Tlač na živé kvety, výroba odznakov, skeno-
vanie. Počítačové vyšívanie.
Vyrezávanie plotrom na samolepiacu fóliu
a iné.
76.
77. Táto kniha je určená všetkým
- ktorí majú tvorivého ducha a neboja sa
odhaliť svoje vnútorné pocity prostred-
níctvom fotografie.
- ktorí hľadajú ten vzácny a krátky okamih,
aby ho zachytili svojím objektívom (oka-
mih, ktorý bude navždy patriť minulosti
a už nikdy sa nezopakuje).
- ktorí sa neboja odvážnych experimentov
a podávaju fotografiu svojským spôsobom.
- ktorí majú radi maľovanie a digitálne ma-
liarstvo.
- ktorých nezastaví kritika a idú ďalej za svo-
jím cieľom.
- ktorí sa chcú oboznámiť s koloráciou foto-
grafie a naučiť sa ju robiť.
