SlideShare a Scribd company logo
Raffaele Serafini
A PISOTA
DE
MAROSTEGA
Xùgo tradisional in Lengoa  Vèneta
ŁENGOA VENETA
edisiòn
No a ghe xè kopyrights e tute łe parte de sta publikasiòn łe pol èsar kopià o invià
ko tuti i mexi, ełetroneghi o mekaneghi, anka fotokopie, rejistrasiòn, e anka ła pol
èsar imagaxinà sensa parmeso scrito de l’autor o dea kaxa editora.
All rights are not reserved. All parts of this publication may be reproduced or
transmitted in any form or by any means, electronic or mechanical, including
photocopy, recording, or any information storage and retrieval system, withouth
prior permission in writing from the publisher.
stanpà ente la Venetia
1° Edisiòn 1996
2° Edisiòn 2017
A ghe dèdego sto libro a tùti i bòcie e edukatòr
ka i lo dopararà pa inparàr e insegnàr
la nostra Lengoa Veneta
NOTE DE SCRITURA
Łe regołe grafeghe, łe xè fasiłi e imedià, el ségno “C” a se lèxe [K] frente a o/a/u
par exenpio : “acua“, “anka”. Frente a e/i par exenpio se lèxe invése fà : “ciào”,
“céxa”. La “CH“ tipega se lèxe fa in taliàn, par exenpio : “schei”, “Chéco”. Serte
olte la “CH” la se scrìve ànka “K” : “skèi”, “Kéko”
A “S” a vién doparà fà na sorda, par exenpio : “A go masa mistieri pa a testa”.
A “X” a xè doparà fà na sonora, par exenpio : “kaxa” o “xé”.
A “Z” a ga isteso vaeor fonetego de a “X”, par exenpio : “kaza”, “A xè fasie
tàxer”, el se podarìa scrivar anka : “ A zè fasie tàzer”.
La “J” la sostituise la scritùra gi/ge, par exènpio : “projèto”, “Jijéto”; la “J” la se
pol lèxar fa la “J” de “John” in inglexe o ànka fa in “yes” inglexe.
A “Ł” tajà a raprexenta do varianti foneteghe, parkè ghe xè parti de el Veneto ka
dixe : “A gaina magna e erbe” e altri invese dixè “La gaina la magna le erbe”.
Cusita, pa respetar e do varianti serte volte xè scrivesto : “Ła gaina la magna łe
erbe”. Mi, bona parte de le òlte dopàro la “L” normàl, asàndoghe el letòr l’opsion
de lèxarla o mànko. E dòpie in Veneto no łe ghe xè.
No go vołesto èsar pedante fà on akadèmego, vanti tuto parkè go senpre vardà
ko sospeto ki ka el ghe insegna st’altri parlar puito, e pò parkè na lengoa ła ga
da èsar descrivesta fa ła vien parlà e inte el modo pi fasie par tuti. Penso ka in
stì oltimi sento ani, ki ka el ga festo pì mal a ła nostra lengoa, a xè stà a nostra
prexunsiòn masa granda. El me parèr el xè de scrìvar, parlar e pensar in
Veneto, no vargognarse, e mołargheła de scrìvar sol ka poexie e memorie de sti
ani. In Veneto podimo parlar de matemadega, de fiłoxofia, de storia, atuaità e de
połitega...El letòr el podarà vèdar ka el testo el xè stà trà xò doparando dea
nostra Lengoa varietà nove, vecie, e de parte difarenti de el Veneto, parkè a
rikesa de na lengoa a xè propio inte a so diversità; in sto modo a grafìa a xè sta
doparà ko libartà pròpio pa rèndar sta diversità. In sti oltimi àni, partìr da on
sciàpo de xente, gà scuminsià la rivinsita e la riapropriasiòn de la nostra
Lengoa, storia e koltùra. A semo drìo riapropiarse de la nostra identità e dignità
de Pòpolo, ka a xè pi inportante ka fàr skèi.. I skèi va e vién, ma l’identità na olta
perdesta a xé finìa.
INTRODUSIÒN
On lìbro a tèma pa insegnarghe in modo divertìo la nostra Lengoa Vèneta ai
nostri bòce. Ani de ignorànsa ne ga insegnà dispresàr on valòr ka ghémo. La
vargògna de parlàr sta Lengoa la xèra cusì grànda ka fìn a se vargognàvino
parlarghela i nostri fiòli. Le istitusion, i edukatòr, i burocrati, militàr, prèti, tùti ga
kontribuìo a sto òdio kontro la Lengoa Vèneta e a sensuràr ki ka a parlàva
Vèneto in ogni situasiòn. La distrusiòn de l’identità lengoistega de on Pòpolo la
xèra el fondamento del nasionalixmo italiàn. Le ròbe le xè drìo kanviàr, l’Europa
ga dà diretìve ciàre e el stàto taliàn el xè el pi retrògado. Kelo ka na òlta
dispresàvimo a xé deventà on valòr, konpàgno del vècio mòbile ka se tràva sti
ani pa ricronparlo 30 ani dòpo da on antikoario. El polilengoixmo el xe na rikesa
e na elastisità mentàl ka la ne parméte de fàr stràda inte’l mondo. On putèlo ka
konose do o pì lengoe el ga de segùro na màrsa in pì, e a xè on dover nostro
jutàrlo inparàr e parlarghe la Lengoa Vèneta. Tranxmétar la nostra Lengoa ai
nostri bòce, a vol dìr jutàrli kapìr mejo el mondo. Sòl ki ka a kapìse le so raìxe el
pol kapìr kéle de st’altri.
grasie, bona letùra e salùti
FAA SE XUGA?
A ogni nomaro corisponde: na figura, on indovinelo e na risposta.
Se pol doparàr o costruirse de le schede fa chele de la tonbola co i nomari, co
vièn pescà el nomaro ca el corisponde a l'indovineo, se lexe l'indovineo e se
speta ca calchedon el daga la risposta justa, a chel ponto se pol dar el nomaro pa
la conpilasiòn de la cartela.
Volendo, invese dei nomari a se pol sostituir le figure, in sto modo i xugaduri li
crèa el legame fra indovineo, figura (solusiòn) sensa bexogno de doparàr i
nòmari. Sarìa beo ca ogni olta ca vien fora on nomaro/indovineo, se esponese la
skeda conpleta co la figura e l'indovineo, cusì da insegnàr anca lèxar la nostra
Lengoa Veneta.
A PISOTA DE MAROSTEGA
N° INDOVINEO SOLUSIÒN
I
A SO VÈRTA E A SO GRÀNDA
ÒSPITO XÉNTE DE OGNI BÀNDA A PIÀSA
II
EL FA PI CIÀR DE NA BONBA
ENTE ON DI EL XÉ IN FASE E IN TONBA EL SOL
III
TRI OLTE EL MEXE A ME KANVIO PÌ ONA,
MI A ME CIÀMO A ....... A LUNA
IV
STI ANI A NADÀL
KO A NÉVE O SOTO E STEE,
PAR KARITÀ I A GA KANTÀ
A STÉA
V
BRÀVI, BÙNI E BÈI, ÒCE KA
VANTI MARIDARSE NO I KRONPE I PUTÈI I MURÙXI
VI
KO LA ENTRA NO LA DIMANDA MAI PARMESO
CIAPAR ON O ST’ALTRO PAR ELA A GHE FÀ ISTESO A MORTE
VII
GNÌNTE LA FÀ
A LA VIVE DE INTARÈSI
E DEI SKÈI KA A TE GHE INPRESTI
A BÀNKA
VIII
BÀTAR I CIÒ AMIGO BÈO
KO MI A TE PODARÌSI SKISARTE EL DÉO EL MARTÈO
IX
FIN KA LA GHE XÉ IN KONVENTO
PA I FRÀ, A TIRA BON VENTO
A CIÒPA DE
PAN
X BRÒO PI DE L'AMOR
E ME KARÈSE A LE ÀSA ON GRAN DOLÒR
EL FOGO
XI
A TE SERVO PA CIAPÀR
ME FRADÈO EL XE BON TAJÀR
KO MI A MENÈSTRA NO A SE POE MAGNÀR, A SO EL..... EL PIRÒN
XII
KI KA LO GA EL XE POARÈTO
KI KA LO TÌRA EL XÉ ON MUSÉTO
A SE CIÀMA EL................. EL KARETÈO
XIII
MI A GO DO SATE E KANTO
MA KO I VERZE A KÀSA A SO ON DIRÒTO DE PIANTO EL OXÈO
XIV
ANKA KOL VENTO A ME SENTO FORTE
NO TEMO EL TENPO, MA EL KANÒN EL XÉ A ME MORTE EL KASTÈO
XV
KONSTRUÌO I O GA SO NA KOÌNA
E NALTRI A O ASÉMO NDAR IN ROÌNA EL KONVÉNTO
XVI
A SO FÉSTA DE PAJA
PA E RECE ME TIEN KI KAA CROMPA
A ROBA KA A SE MAGNA
A SPÒRTA
XVII
A SO DE LEGNO E A SO GROSA
I ME METE L'AKOA E I NETA A PÌ NO POSO A MASTÈA
XVIII
A SE GHE SÉKA EL SARVEO
KI KA FA SENPRE DE..... EL KAPÈO
XIX
KOL GRAN SLAVAJO STI ÀNI
A LA GA VERTO L'ÀRXÉNE
E LA GÀ NEGÀ SÙ TUTA LA NOSTRA TÈRA
A BRENTÀNA
XX RENTO NA CIÒPA DE PAN LA MÀGNO
A XE BÒNA KO A POENTA O KOL FORMAJO
A SOPRÈSA
XXI
KI CURTA KI LONGA,
A SE MÉTE PARKE' E BELÉSE DE A TOXA A SKÒNDA A CÒTOEA
A SO GRANDO E A SO BRUTO
XXII FORA KAL FERO
A MAGNO DE TUTO
EL SORXE
XXIII
NO I GA GANBE E GNANKA NOME
I VAL MANKO DE L’ONOR
MA I DA PÌ FORSA DE ON LIÒN
I SKÉI
XXIV
ANKA SAA PORTO EL NOME NO VIVO IN CLAUXURA
KO FA FREDO ENTE I LETI A FASO VEGNER ARSÙRA A MÒNEGA
XXV
TUTI NDEMO VANTI FIN KA NO I NE TAJA EL FILO
MA LU EL VA SENPRE INDRIO EL GÀNBARO
XXVI
ENTE’L MEXE DE MAJO: KI KA A ME VARDA
KI KA A PREGA, KI KA A SE KAVA EL KAPEO
EL ME NOME EL XE ...............................
EL KAPITÈO
XXVII
A SO EL PI VECIO DEL PAÉXE
INPIENÀ DE LEGNA DA FAR STELE
PAR PIAXER NO TAJEME
EL VECIO
RÒVARE
XXVIII
EL ME NEMIGO EL XE A VOLPE
A DO EL ME FRUTO AL DÌ ANKA DO OLTE A GAÌNA
XXIX
A NO ME FERMO KO TIRA VENTO
MA A GHE VOO DRIO NA VIA SEGNÀ DAL TENPO A RÒSTA
XXX A KORO, A SO MÒRA E A NO GO SATE
A ME PIAXE NDAR SO E CÀLE FERÀTE
A VÀKA MORA
XXXI
FIME, LAGO O MÀR
A SO INPIENÀ DE SAEUTE DA SCIOPÀR EL PÉSE
XXXII
ELO E A RAXÒN
I XE SENPRE DEL PARÒN EL TÉNPO
XXXIII
ÙMIE, ZÀEA, BRUSTOEÀ, LESÀ
A XE AMIGA DE I OZEI, S LATE E A SOPRÉSA A POENTA
XXXIV
A SÌMO LÒNGHE O KÙRTE, NA BOTEGA GAVIMO
PA NDO PASA TUTO KEL KA A BIVÌMO E BRÀGHE
XXXV
SOTO EL ME CIARO A SE FAVA EL FILÒ
FIN KA A TRADISIÒN NO A SE XMORSÒ EL KANFÌN
XXXVI
ERBA KO ERBA INSIEME A SE KONSERVA
KO KOATRO KOEONE A MANTIEN OMANI E DONE A KARÈGA
XXXVII
A GO A SKOA MA A NO SO NA STRÌA
EL ME LAORO A XE FAR NÉTO EL STRADÌN
XXXVIII
GOTI E BASTONÀ, SPADE E KORUSIÒN
KO NALTRE A XE TUTA NA FINSIÒN
E KARTE DA
ZÙGO
XIL
DOLSI, PICENETE, DAL ROSO MANTO
DE MAROSTEGA A SÉMO EL VANTO E SIARÈXE
XL A SO EL SINBOEO DE ON POPOEO E DE NA GRAN SITÀ
TUTI GHE FASO PAURA DA KAVARGHE EL FIÀ
EL LIÒN
XLI
INVERNO O ISTÀ
A SO SENPRE JASÀ A CÀNEVA
XLII
KO XE A SO ORA
TUTI I CIUKI I GHE SKOA FORA A OSTARÌA
XLIII
A SO BRUTO MA BON, FASO SKIFO E SO POLTRÒN
ANKA SA ÒNTO TUTI I ME TIEN IN GRAN KONTO EL MÀSCIO
XLIV
TUTI I ME BAXA
E SE I XE NETI ANKA I ME RAXENTA A CÌKARA
XLV
A XE L’ARTE DE TAJAR EL GRASPO
A XE KEA KA A NE INPIENAA FIASKA A VENDÉMA
XLVI
XO DA I MUNTI EL VIEN KOL MENARÌN
EL SO LAORO EL FA ENTE ON MATÌN
EL PASA, EL SIGA E NO EL SE LAGNA
FAR KAREGHE A XE A SO CUKAGNA
EL KAREGHÉTA
XLVII
GRANDA E INPIENÀ, TUTI I TÀZE
I GHE VA SOL KA PA SKOLTAR A CÈXA
XLVIII
I ME TOE TUTI PA E MAN
A SO EL RE DE L’OSTARIA,
KEL KA A TEGNO, AL POPOLO EL GHE DA ALEGRÌA
EL GÒTO
IL
A FASO ONBRA, A SO DE PRÌA
SOTO DE MI I SE KATA IN KONPAGNÌA EL PÒRTEGO
L A SO KARESÀ, A SO AMIRÀ, A SALTO KIVE, A SALTO LÌVE,
A SO BEO E ELEGANTE, DE GARE GHE NE VINSO ON
MUCIO
EL PULIERO
LI
MOEA, MOEA PAR TANTI ANI
KO STAARTE A SO SENPRE IN AFANI EL MOETA
LII
TIRA O URTA SENPRE JIRO
ANKA KO VOO INDRIO A RÙA
LIII
SERTE OLTE SENSA RAXÒN
FASO DANAR EL ME PARÒN
E SE EL ME DA NA BASTONÀ
A NO ME MOVO PI DE KOÀ
EL MÙSO
LIV
A SO SCURA FÀ E MORE
AL MONTE GHE DO EL NOME
A ME KATÈ SOTO NA CRÒXE
A GRÒTA
LV
EL RE MATO A DEVENTA
PAR KI KA BASTANSA NO EL PENSAAL XUGO DE......
I SKÀKI
LVI
STRASE FRUTI E TECE A GHE KATÉMO
XÒVENI E VECE TUTI I MÀRTI A GHE NDEMO EL MARCÀ
LVII
A SO LONGA, SLUSENTE E LISA
EL ME NOME EL XÉ A...... A BÌSA
LVIII
LENTO EL VIEN DA L’ALTO
MA NO EL PARDONA ALTRO EL MENARÌN
LIX
ALTO EL PAR, SPINOXA SO MAR
TAJEME PARKÉ KO BROEMO A PODEMO SCIOPÀR I MARÙNI
LX
A GO A BARBÉTA FA NA KAVRÈTA
A NO SO NE CIÀRA NE GRÌXA
A SO SOTO NA KAMÌXA
A PANÒCIA
LXI
A XE KOSTUME KARNAVAL
A VÈCIA
STA PORA SIORA BRUXÀR
LXII
A SO ON KANPIÒN DE FEDELTÀ
DEL ME PARON A SO INAMORÀ
GNÌNTE A FÀSO SENSA PARMESO
MA KO EL GAA LUNA EL ME BRAVA ISTESO
EL KAN
LXIII
A SO DE ERBA, A SO XAEO
SORA DE MI A KANTA EL GÀEO EL PAJÀRO
LXIV
A XERO A PÌ VECIA DEL KASTEO
RANPEGARME EL XÈRA EL ME LAORO
A SO VERDE E SU PA E MURE A MÒRO
L'ÈDARA
1
A SO VÈRTA E A SO GRÀNDA
ÒSPITO XÉNTE DE OGNI
BÀNDA
A PIÀSA
2
EL FÀ PI CIÀR DE NA BONBA
ENTE ON DÌ EL XÉ IN FASE E
IN TONBA
EL SOL
3
TRÌ OLTE EL MEXE A ME
CÀNVIO PÌ ONA,
MI A ME CIÀMO A........
A LÙNA
4
STI ANI A NADÀL
CO A NÉVE O SOTO E STEE,
PAR CARITÀ I A GA CANTÀ
A STÉA
5
BRÀVI, BÙNI E BÈI, ÒCE CA
VANTI MARIDARSE NO I
CRONPE I PUTÈI
I MURÙXI
6
CO LA ENTRA NO LA
DIMANDA MAI PARMESO
CIAPAR ON O ST’ALTRO PAR
ELA A GHE FÀ ISTESO
A MORTE
7
GNÌNTE LA FÀ
A LA VIVE DE INTARÈSI
E DEI SCHÈI CA A TE GHE
INPRESTI
A BÀNCA
8
BÀTAR I CIÒ AMIGO BÈO
CO MI A TE PODARÌSI
SCHISARTE EL DÉO
EL MARTÈO
9
FIN CA LA GHE XÉ IN
CONVENTO
PA I FRÀ, A TIRA BON VENTO
A CIÒPA DE PAN
10
BRÒO PI DE L'AMOR
E ME CARÈSE A LE ÀSA ON
GRAN DOLÒR
EL FÒGO
11
A TE SERVO PA CIAPÀR
ME FRADÈO EL XE BON TAJÀR
CO MI A MENÈSTRA NO A SE
POE MAGNÀR, A SO EL.....
EL PIRÒN
12
CHI CA LO GA EL XE POARÈTO
CHI CA LO TÌRA EL XÉ ON
MUSÉTO
A SE CIÀMA EL.................
EL CARÈTEO
13
MI A GO DO SATE E CANTO
MA KO I VERXE A KÀSA, A SO
ON DIRÒTO DE PIANTO
EL OXÈO
14
ANCA COL VENTO A ME
SENTO FORTE
NO TEMO EL TENPO, MA EL
CANÒN EL XÉ A ME MORTE
EL CASTÈO
15
COSTRUÌO I O GA SO NA COÌNA
E NALTRI A O ASÉMO NDAR IN
ROÌNA
EL CONVENTO
16
A SO FÉSTA DE PAJA
PA E RECE ME TIEN KI CA
A CROMPA
A ROBA CA A SE MAGNA
A SPÒRTA
17
A SO DE LEGNO E SO GROSA
I ME METE L'ACOA E I NETAA
PÌ NO POSO
A MASTÈA
18
A SE GHE SÉKA EL SARVEO
KI CA FA SENPRE DE.....
EL CAPÈO
19
COL GRAN SLAVAJO STI ÀNI
A LA GA VERTO L'ÀRXÉNE
E LA GÀ NEGÀ SÙ TUTA LA
NOSTRA TÈRA
A BRENTÀNA
20
RENTO NA CIÒPA DE PAN LA
MÀGNO
A XE BÒNA CO A POENTA O
COL FORMAJO
A SOPRESA
21
KI CURTA KI LONGA,
A SE MÉTE PARCHE' E BELÉSE
DE A TOXA A SKÒNDA
CÒTOEA
22
A SO GRANDO E A SO BRUTO
FORA CAL FERO
A MAGNO DE TUTO
EL SORXE
23
NO I GA GANBE E GNANCA
NOME
I VAL MANCO DE L'ONOR
MA I DA PÌ FORSA DE ON
LIÒN
I SKÈI
24
ANCA SE PORTO EL NOME
A NO VIVO IN CLAUXURA
CO FA FREDO ENTE I LETI
A FASO VEGNER ARSÙRA
A MÒNEGA
25
TUTI NDEMO VANTI FIN CA
NO I NE TAJA EL FILO
MA LU EL VA SENPRE INDRIO
EL GÀNBARO
26
ENTE'L MEXE DE MAJO:
CHI CAA ME VARDA
CHI CA A PREGA, CHI CA
A SE CAVA EL CAPÈO
EL ME NOME EL XE ...
EL CAPITÈO
27
A SO EL PÌ VÈCIO DEL PAÉXE
INPIENÀ DE LEGNA DA FAR
STÉLE
PAR PIAXÈR NO TAJEME
EL VÈCIO
RÒVARE
28
EL ME NEMIGO EL XE A VOLPE
A DO EL ME FRUTO AL DÌ ANCA
DO OLTE
A GAÌNA
29
A NO ME PÀRO CO TIRA VENTO
MA GHE VÒO DRÌO NA VIA
SEGNÀ DAL TENPO
A RÒSTA
30
A CORO, A SO MÒRA
E NO GO SATE
ME PIAXE NDAR SO
E CÀLE FERATE
A VÀCA MORA
31
FIME, LAGO O MÀR
A SO INPIENÀ DE
SAEUTE DA SCIOPÀR
EL PÉSE
32
ELO E A RAXÒN
I XE SENPRE DEL PARÒN
EL TENPO
33
UMIE, ZÀEA, BRUSTOEÀ, LESÀ
A XE AMIGA DE I OZEI, A LATE
E A SOPRÈSA
A POENTA
34
A SÌMO LÒNGHE O KÙRTE,
NA BOTEGA GAVÌMO
PA NDO PASA TUTO CHEL KA
A BÌVÌMO
E BRÀGHE
35
SOTO EL ME CIARO A SE
FÀVA EL FILÒ
FIN CAA TRADISIÒN NO A SE
XMORSÒ
EL CANFÌN
36
ERBA CO ERBA INSIEME A SE
CONSERVA
CO COATRO COEONE
A MANTIEN ÒMANI E DONE
A CARÈGA
37
A GO A SCOA
MAA NO SO NA STRÌA
EL ME LAORO A XÉ FAR
NÈTO
EL STRADÌN
38
GOTI E BASTONÀ, SPADE E
CORUSIÒN
CO NÀLTRE A XE TUTA NA
FINSIÒN
E CARTE
DA XÙGO
39
DOLSI, PICENETE,
DAL ROSO MANTO
DE MAROSTEGA A SÉMO
EL VANTO
E SIARÈXE
40
SO EL SINBOEO DE ON
POPOEO E DENA GRAN SITÀ
TUTI GHE FASO PAURA DA
CAVARGHE EL FIÀ
EL LIÒN
41
INVERNO O ISTÀ
A SO SENPRE GIASÀ
A CÀNEVA
42
A OSTARÌA
CO XE A SO ORA
TUTI I CIUCHI
I GHE SCOA FORA
43
A SO BRUTO MA BON,
A FASO SCHIFO E SO
POLTRON
ANCA SA ÒNTO
TUTI I ME TIEN IN GRAN
CONTO
EL MÀSCIO
44
TUTI I ME BÀXA
E SE I XÉ NETI
ÀNCA I ME RAXENTA
A CÌCARA
45
A XÉ L'ARTE DE TAJÀR
EL GRÀSPO
A XÈ CHEA CA A NE
INPIÉNA A FIÀSCA
A VENDÉMA
46
XO DA I MUNTI EL VIEN COL
MENARÌN
EL SO LAORO EL FA INTE ON
MATÌN
EL PASA, EL SIGA E NO EL SE
LAGNA
FAR CAREGHE XE A SO
CUCAGNA
EL CAREGHÉTA
47
GRANDA E INPIENA'
TUTI I TAZE
I GHE VA SOL CA PA
SCOLTÀR
A CÉXA
48
I ME TOL TUTI PA E MAN
A SO EL RE DE L'OSTARÌA,
CHEL CAA TÈGNO
AL PÒPOLO EL GHE DA
ALEGRÌA
EL GÒTO
49
A FÀSO ONBRA, A SO DE PRÌA
SOTO DE MI I SE CATA IN
CONPAGNÌA
EL PÒRTEGO
50
A SO CARESÀ, A SO AMIRÀ,
A SALTO CHÌVE, A SALTO LÌVE
A SO BEO E ELEGANTE,
DE GARE GHE NE VINSO ON
MÙCIO
EL PULIÈRO
51
MOEA, MOEA PAR TANTI
ANI, CO STAARTE A SO
SENPRE IN AFANI
EL MOÉTA
52
TÌRA O ÙRTA
SENPRE JÌRO
ANCA CO VÒO
INDRÌO
A RÙA
53
SERTE VOLTE SENSA RAXÒN
A FÀSO DANÀR EL ME PARÒN
E SA EL ME DA NA BASTONÀ
MI A NO ME MOVO PI DE COR
EL MÙSO
54
SO SCURA FA E MORE
AL MONTE GHE DÒ EL NOME
ME CATÈ SOTO NA CRÒXE
A GRÒTA
55
EL RE MATO A DEVENTA
PAR KI KA BASTANSA NO EL
PENSA AL XUGO DE......
I SKÀKI
56
STRASE FRUTI E TECE
A GHE CATEMO
XOVENI E VECI TUTI I MARTI
A GHE NDEMO
EL MARCÀ
57
A SO LONGA, SLUSENTE
E LÌSA
EL ME NOME EL XÉ A......
A BÌSA
58
LENTO EL VIEN DA L'ALTO
MA NO EL PARDONA ALTRO
EL MENARÌN
59
ALTO EL PAR
SPINOXA SO MAR
TAJEME PARCHÈ CO
BROÉMO A PODEMO
SCIOPÀR
I MARÙNI
60
A GO A BARBÉTA FA NA
CAVRÈTA
A NO SO NE CIÀRA NE GRÌXA
A SO SOTO NA CAMÌXA
A PANÒCIA
61
XE COSTUME CARNAVÀL
STA PÒRA SIÒRA BRUXÀR
A VÈCIA
62
A SO ON CANPIÒN DE
FEDELTÀ
DEL ME PARON A SO INAMORÀ
GNÌNTE FÀSO SENSA
PARMESO
MA CO EL GAA LUNA EL ME
BRAVA ISTESO
EL CÀN
63
A SO DE ERBA, A SO XÀEO
SORA DE MI
A CANTA EL GÀEO
EL PAJÀRO
64
A XERO A PI VÈCIA DEL
CASTEO
RANPEGARME A XÉRA EL ME
LAÒRO
SO VERDE E SU PA E MURE A
MÒRO
L'ÈDARA
A Pisota de Marostega
A Pisota de Marostega
A Pisota de Marostega

More Related Content

Viewers also liked

Racconti di un indipendentista veneto.
Racconti di un indipendentista veneto.Racconti di un indipendentista veneto.
Racconti di un indipendentista veneto.
venetianlanguage
 
COME NASCE UN GIOIELLO VENETO
COME NASCE UN GIOIELLO VENETOCOME NASCE UN GIOIELLO VENETO
COME NASCE UN GIOIELLO VENETO
venetianlanguage
 
LA RIVOLUZIONE MONETARIA VENETA
LA RIVOLUZIONE MONETARIA VENETALA RIVOLUZIONE MONETARIA VENETA
LA RIVOLUZIONE MONETARIA VENETA
venetianlanguage
 
Dialogo de scola
Dialogo de scolaDialogo de scola
Dialogo de scola
venetianlanguage
 
Il Popolo Veneto autoritratto
Il Popolo Veneto autoritrattoIl Popolo Veneto autoritratto
Il Popolo Veneto autoritratto
venetianlanguage
 
Dialogo: a me mi basta che mi date la pensione
Dialogo: a me mi basta che mi date la pensioneDialogo: a me mi basta che mi date la pensione
Dialogo: a me mi basta che mi date la pensione
venetianlanguage
 
Conti de on Bocia
Conti de on BociaConti de on Bocia
Conti de on Bocia
venetianlanguage
 
Filoxofia in Lengoa Veneta
Filoxofia in Lengoa VenetaFiloxofia in Lengoa Veneta
Filoxofia in Lengoa Veneta
venetianlanguage
 
Xganasemo
XganasemoXganasemo
Xganasemo
venetianlanguage
 
Liberiamo la Venethia
Liberiamo la VenethiaLiberiamo la Venethia
Liberiamo la Venethia
venetianlanguage
 
Come nasce un gioiello Veneto
Come nasce un gioiello VenetoCome nasce un gioiello Veneto
Come nasce un gioiello Veneto
venetianlanguage
 
Diario in lengoa veneta
Diario in lengoa venetaDiario in lengoa veneta
Diario in lengoa veneta
venetianlanguage
 
Spunci in lengoa veneta
Spunci in lengoa venetaSpunci in lengoa veneta
Spunci in lengoa veneta
venetianlanguage
 
Politega in Lengoa Veneta
Politega in Lengoa VenetaPolitega in Lengoa Veneta
Politega in Lengoa Veneta
venetianlanguage
 
Dialogo fra esar e ver
Dialogo fra esar e verDialogo fra esar e ver
Dialogo fra esar e ver
venetianlanguage
 
Made in Venetia
Made in VenetiaMade in Venetia
Made in Venetia
venetianlanguage
 
Dialogo sora a libarta
Dialogo sora a libartaDialogo sora a libarta
Dialogo sora a libarta
venetianlanguage
 
Conti in Lengoa Veneta
Conti in Lengoa VenetaConti in Lengoa Veneta
Conti in Lengoa Veneta
venetianlanguage
 
LA GUERRA DEI MEMI
LA GUERRA DEI MEMILA GUERRA DEI MEMI
LA GUERRA DEI MEMI
venetianlanguage
 
Fraxe e diti sora i skei
Fraxe e diti sora i skeiFraxe e diti sora i skei
Fraxe e diti sora i skei
venetianlanguage
 

Viewers also liked (20)

Racconti di un indipendentista veneto.
Racconti di un indipendentista veneto.Racconti di un indipendentista veneto.
Racconti di un indipendentista veneto.
 
COME NASCE UN GIOIELLO VENETO
COME NASCE UN GIOIELLO VENETOCOME NASCE UN GIOIELLO VENETO
COME NASCE UN GIOIELLO VENETO
 
LA RIVOLUZIONE MONETARIA VENETA
LA RIVOLUZIONE MONETARIA VENETALA RIVOLUZIONE MONETARIA VENETA
LA RIVOLUZIONE MONETARIA VENETA
 
Dialogo de scola
Dialogo de scolaDialogo de scola
Dialogo de scola
 
Il Popolo Veneto autoritratto
Il Popolo Veneto autoritrattoIl Popolo Veneto autoritratto
Il Popolo Veneto autoritratto
 
Dialogo: a me mi basta che mi date la pensione
Dialogo: a me mi basta che mi date la pensioneDialogo: a me mi basta che mi date la pensione
Dialogo: a me mi basta che mi date la pensione
 
Conti de on Bocia
Conti de on BociaConti de on Bocia
Conti de on Bocia
 
Filoxofia in Lengoa Veneta
Filoxofia in Lengoa VenetaFiloxofia in Lengoa Veneta
Filoxofia in Lengoa Veneta
 
Xganasemo
XganasemoXganasemo
Xganasemo
 
Liberiamo la Venethia
Liberiamo la VenethiaLiberiamo la Venethia
Liberiamo la Venethia
 
Come nasce un gioiello Veneto
Come nasce un gioiello VenetoCome nasce un gioiello Veneto
Come nasce un gioiello Veneto
 
Diario in lengoa veneta
Diario in lengoa venetaDiario in lengoa veneta
Diario in lengoa veneta
 
Spunci in lengoa veneta
Spunci in lengoa venetaSpunci in lengoa veneta
Spunci in lengoa veneta
 
Politega in Lengoa Veneta
Politega in Lengoa VenetaPolitega in Lengoa Veneta
Politega in Lengoa Veneta
 
Dialogo fra esar e ver
Dialogo fra esar e verDialogo fra esar e ver
Dialogo fra esar e ver
 
Made in Venetia
Made in VenetiaMade in Venetia
Made in Venetia
 
Dialogo sora a libarta
Dialogo sora a libartaDialogo sora a libarta
Dialogo sora a libarta
 
Conti in Lengoa Veneta
Conti in Lengoa VenetaConti in Lengoa Veneta
Conti in Lengoa Veneta
 
LA GUERRA DEI MEMI
LA GUERRA DEI MEMILA GUERRA DEI MEMI
LA GUERRA DEI MEMI
 
Fraxe e diti sora i skei
Fraxe e diti sora i skeiFraxe e diti sora i skei
Fraxe e diti sora i skei
 

A Pisota de Marostega

  • 1.
  • 3. No a ghe xè kopyrights e tute łe parte de sta publikasiòn łe pol èsar kopià o invià ko tuti i mexi, ełetroneghi o mekaneghi, anka fotokopie, rejistrasiòn, e anka ła pol èsar imagaxinà sensa parmeso scrito de l’autor o dea kaxa editora. All rights are not reserved. All parts of this publication may be reproduced or transmitted in any form or by any means, electronic or mechanical, including photocopy, recording, or any information storage and retrieval system, withouth prior permission in writing from the publisher. stanpà ente la Venetia 1° Edisiòn 1996 2° Edisiòn 2017
  • 4. A ghe dèdego sto libro a tùti i bòcie e edukatòr ka i lo dopararà pa inparàr e insegnàr la nostra Lengoa Veneta
  • 5. NOTE DE SCRITURA Łe regołe grafeghe, łe xè fasiłi e imedià, el ségno “C” a se lèxe [K] frente a o/a/u par exenpio : “acua“, “anka”. Frente a e/i par exenpio se lèxe invése fà : “ciào”, “céxa”. La “CH“ tipega se lèxe fa in taliàn, par exenpio : “schei”, “Chéco”. Serte olte la “CH” la se scrìve ànka “K” : “skèi”, “Kéko” A “S” a vién doparà fà na sorda, par exenpio : “A go masa mistieri pa a testa”. A “X” a xè doparà fà na sonora, par exenpio : “kaxa” o “xé”. A “Z” a ga isteso vaeor fonetego de a “X”, par exenpio : “kaza”, “A xè fasie tàxer”, el se podarìa scrivar anka : “ A zè fasie tàzer”. La “J” la sostituise la scritùra gi/ge, par exènpio : “projèto”, “Jijéto”; la “J” la se pol lèxar fa la “J” de “John” in inglexe o ànka fa in “yes” inglexe. A “Ł” tajà a raprexenta do varianti foneteghe, parkè ghe xè parti de el Veneto ka dixe : “A gaina magna e erbe” e altri invese dixè “La gaina la magna le erbe”. Cusita, pa respetar e do varianti serte volte xè scrivesto : “Ła gaina la magna łe erbe”. Mi, bona parte de le òlte dopàro la “L” normàl, asàndoghe el letòr l’opsion de lèxarla o mànko. E dòpie in Veneto no łe ghe xè. No go vołesto èsar pedante fà on akadèmego, vanti tuto parkè go senpre vardà ko sospeto ki ka el ghe insegna st’altri parlar puito, e pò parkè na lengoa ła ga da èsar descrivesta fa ła vien parlà e inte el modo pi fasie par tuti. Penso ka in stì oltimi sento ani, ki ka el ga festo pì mal a ła nostra lengoa, a xè stà a nostra prexunsiòn masa granda. El me parèr el xè de scrìvar, parlar e pensar in Veneto, no vargognarse, e mołargheła de scrìvar sol ka poexie e memorie de sti ani. In Veneto podimo parlar de matemadega, de fiłoxofia, de storia, atuaità e de połitega...El letòr el podarà vèdar ka el testo el xè stà trà xò doparando dea nostra Lengoa varietà nove, vecie, e de parte difarenti de el Veneto, parkè a rikesa de na lengoa a xè propio inte a so diversità; in sto modo a grafìa a xè sta doparà ko libartà pròpio pa rèndar sta diversità. In sti oltimi àni, partìr da on sciàpo de xente, gà scuminsià la rivinsita e la riapropriasiòn de la nostra Lengoa, storia e koltùra. A semo drìo riapropiarse de la nostra identità e dignità de Pòpolo, ka a xè pi inportante ka fàr skèi.. I skèi va e vién, ma l’identità na olta perdesta a xé finìa.
  • 6. INTRODUSIÒN On lìbro a tèma pa insegnarghe in modo divertìo la nostra Lengoa Vèneta ai nostri bòce. Ani de ignorànsa ne ga insegnà dispresàr on valòr ka ghémo. La vargògna de parlàr sta Lengoa la xèra cusì grànda ka fìn a se vargognàvino parlarghela i nostri fiòli. Le istitusion, i edukatòr, i burocrati, militàr, prèti, tùti ga kontribuìo a sto òdio kontro la Lengoa Vèneta e a sensuràr ki ka a parlàva Vèneto in ogni situasiòn. La distrusiòn de l’identità lengoistega de on Pòpolo la xèra el fondamento del nasionalixmo italiàn. Le ròbe le xè drìo kanviàr, l’Europa ga dà diretìve ciàre e el stàto taliàn el xè el pi retrògado. Kelo ka na òlta dispresàvimo a xé deventà on valòr, konpàgno del vècio mòbile ka se tràva sti ani pa ricronparlo 30 ani dòpo da on antikoario. El polilengoixmo el xe na rikesa e na elastisità mentàl ka la ne parméte de fàr stràda inte’l mondo. On putèlo ka konose do o pì lengoe el ga de segùro na màrsa in pì, e a xè on dover nostro jutàrlo inparàr e parlarghe la Lengoa Vèneta. Tranxmétar la nostra Lengoa ai nostri bòce, a vol dìr jutàrli kapìr mejo el mondo. Sòl ki ka a kapìse le so raìxe el pol kapìr kéle de st’altri. grasie, bona letùra e salùti
  • 7. FAA SE XUGA? A ogni nomaro corisponde: na figura, on indovinelo e na risposta. Se pol doparàr o costruirse de le schede fa chele de la tonbola co i nomari, co vièn pescà el nomaro ca el corisponde a l'indovineo, se lexe l'indovineo e se speta ca calchedon el daga la risposta justa, a chel ponto se pol dar el nomaro pa la conpilasiòn de la cartela. Volendo, invese dei nomari a se pol sostituir le figure, in sto modo i xugaduri li crèa el legame fra indovineo, figura (solusiòn) sensa bexogno de doparàr i nòmari. Sarìa beo ca ogni olta ca vien fora on nomaro/indovineo, se esponese la skeda conpleta co la figura e l'indovineo, cusì da insegnàr anca lèxar la nostra Lengoa Veneta.
  • 8. A PISOTA DE MAROSTEGA N° INDOVINEO SOLUSIÒN I A SO VÈRTA E A SO GRÀNDA ÒSPITO XÉNTE DE OGNI BÀNDA A PIÀSA II EL FA PI CIÀR DE NA BONBA ENTE ON DI EL XÉ IN FASE E IN TONBA EL SOL III TRI OLTE EL MEXE A ME KANVIO PÌ ONA, MI A ME CIÀMO A ....... A LUNA IV STI ANI A NADÀL KO A NÉVE O SOTO E STEE, PAR KARITÀ I A GA KANTÀ A STÉA V BRÀVI, BÙNI E BÈI, ÒCE KA VANTI MARIDARSE NO I KRONPE I PUTÈI I MURÙXI VI KO LA ENTRA NO LA DIMANDA MAI PARMESO CIAPAR ON O ST’ALTRO PAR ELA A GHE FÀ ISTESO A MORTE VII GNÌNTE LA FÀ A LA VIVE DE INTARÈSI E DEI SKÈI KA A TE GHE INPRESTI A BÀNKA VIII BÀTAR I CIÒ AMIGO BÈO KO MI A TE PODARÌSI SKISARTE EL DÉO EL MARTÈO IX FIN KA LA GHE XÉ IN KONVENTO PA I FRÀ, A TIRA BON VENTO A CIÒPA DE PAN
  • 9. X BRÒO PI DE L'AMOR E ME KARÈSE A LE ÀSA ON GRAN DOLÒR EL FOGO XI A TE SERVO PA CIAPÀR ME FRADÈO EL XE BON TAJÀR KO MI A MENÈSTRA NO A SE POE MAGNÀR, A SO EL..... EL PIRÒN XII KI KA LO GA EL XE POARÈTO KI KA LO TÌRA EL XÉ ON MUSÉTO A SE CIÀMA EL................. EL KARETÈO XIII MI A GO DO SATE E KANTO MA KO I VERZE A KÀSA A SO ON DIRÒTO DE PIANTO EL OXÈO XIV ANKA KOL VENTO A ME SENTO FORTE NO TEMO EL TENPO, MA EL KANÒN EL XÉ A ME MORTE EL KASTÈO XV KONSTRUÌO I O GA SO NA KOÌNA E NALTRI A O ASÉMO NDAR IN ROÌNA EL KONVÉNTO XVI A SO FÉSTA DE PAJA PA E RECE ME TIEN KI KAA CROMPA A ROBA KA A SE MAGNA A SPÒRTA XVII A SO DE LEGNO E A SO GROSA I ME METE L'AKOA E I NETA A PÌ NO POSO A MASTÈA XVIII A SE GHE SÉKA EL SARVEO KI KA FA SENPRE DE..... EL KAPÈO XIX KOL GRAN SLAVAJO STI ÀNI A LA GA VERTO L'ÀRXÉNE E LA GÀ NEGÀ SÙ TUTA LA NOSTRA TÈRA A BRENTÀNA XX RENTO NA CIÒPA DE PAN LA MÀGNO A XE BÒNA KO A POENTA O KOL FORMAJO A SOPRÈSA XXI KI CURTA KI LONGA, A SE MÉTE PARKE' E BELÉSE DE A TOXA A SKÒNDA A CÒTOEA A SO GRANDO E A SO BRUTO
  • 10. XXII FORA KAL FERO A MAGNO DE TUTO EL SORXE XXIII NO I GA GANBE E GNANKA NOME I VAL MANKO DE L’ONOR MA I DA PÌ FORSA DE ON LIÒN I SKÉI XXIV ANKA SAA PORTO EL NOME NO VIVO IN CLAUXURA KO FA FREDO ENTE I LETI A FASO VEGNER ARSÙRA A MÒNEGA XXV TUTI NDEMO VANTI FIN KA NO I NE TAJA EL FILO MA LU EL VA SENPRE INDRIO EL GÀNBARO XXVI ENTE’L MEXE DE MAJO: KI KA A ME VARDA KI KA A PREGA, KI KA A SE KAVA EL KAPEO EL ME NOME EL XE ............................... EL KAPITÈO XXVII A SO EL PI VECIO DEL PAÉXE INPIENÀ DE LEGNA DA FAR STELE PAR PIAXER NO TAJEME EL VECIO RÒVARE XXVIII EL ME NEMIGO EL XE A VOLPE A DO EL ME FRUTO AL DÌ ANKA DO OLTE A GAÌNA XXIX A NO ME FERMO KO TIRA VENTO MA A GHE VOO DRIO NA VIA SEGNÀ DAL TENPO A RÒSTA XXX A KORO, A SO MÒRA E A NO GO SATE A ME PIAXE NDAR SO E CÀLE FERÀTE A VÀKA MORA XXXI FIME, LAGO O MÀR A SO INPIENÀ DE SAEUTE DA SCIOPÀR EL PÉSE
  • 11. XXXII ELO E A RAXÒN I XE SENPRE DEL PARÒN EL TÉNPO XXXIII ÙMIE, ZÀEA, BRUSTOEÀ, LESÀ A XE AMIGA DE I OZEI, S LATE E A SOPRÉSA A POENTA XXXIV A SÌMO LÒNGHE O KÙRTE, NA BOTEGA GAVIMO PA NDO PASA TUTO KEL KA A BIVÌMO E BRÀGHE XXXV SOTO EL ME CIARO A SE FAVA EL FILÒ FIN KA A TRADISIÒN NO A SE XMORSÒ EL KANFÌN XXXVI ERBA KO ERBA INSIEME A SE KONSERVA KO KOATRO KOEONE A MANTIEN OMANI E DONE A KARÈGA XXXVII A GO A SKOA MA A NO SO NA STRÌA EL ME LAORO A XE FAR NÉTO EL STRADÌN XXXVIII GOTI E BASTONÀ, SPADE E KORUSIÒN KO NALTRE A XE TUTA NA FINSIÒN E KARTE DA ZÙGO XIL DOLSI, PICENETE, DAL ROSO MANTO DE MAROSTEGA A SÉMO EL VANTO E SIARÈXE XL A SO EL SINBOEO DE ON POPOEO E DE NA GRAN SITÀ TUTI GHE FASO PAURA DA KAVARGHE EL FIÀ EL LIÒN XLI INVERNO O ISTÀ A SO SENPRE JASÀ A CÀNEVA
  • 12. XLII KO XE A SO ORA TUTI I CIUKI I GHE SKOA FORA A OSTARÌA XLIII A SO BRUTO MA BON, FASO SKIFO E SO POLTRÒN ANKA SA ÒNTO TUTI I ME TIEN IN GRAN KONTO EL MÀSCIO XLIV TUTI I ME BAXA E SE I XE NETI ANKA I ME RAXENTA A CÌKARA XLV A XE L’ARTE DE TAJAR EL GRASPO A XE KEA KA A NE INPIENAA FIASKA A VENDÉMA XLVI XO DA I MUNTI EL VIEN KOL MENARÌN EL SO LAORO EL FA ENTE ON MATÌN EL PASA, EL SIGA E NO EL SE LAGNA FAR KAREGHE A XE A SO CUKAGNA EL KAREGHÉTA XLVII GRANDA E INPIENÀ, TUTI I TÀZE I GHE VA SOL KA PA SKOLTAR A CÈXA XLVIII I ME TOE TUTI PA E MAN A SO EL RE DE L’OSTARIA, KEL KA A TEGNO, AL POPOLO EL GHE DA ALEGRÌA EL GÒTO IL A FASO ONBRA, A SO DE PRÌA SOTO DE MI I SE KATA IN KONPAGNÌA EL PÒRTEGO L A SO KARESÀ, A SO AMIRÀ, A SALTO KIVE, A SALTO LÌVE, A SO BEO E ELEGANTE, DE GARE GHE NE VINSO ON MUCIO EL PULIERO LI MOEA, MOEA PAR TANTI ANI KO STAARTE A SO SENPRE IN AFANI EL MOETA
  • 13. LII TIRA O URTA SENPRE JIRO ANKA KO VOO INDRIO A RÙA LIII SERTE OLTE SENSA RAXÒN FASO DANAR EL ME PARÒN E SE EL ME DA NA BASTONÀ A NO ME MOVO PI DE KOÀ EL MÙSO LIV A SO SCURA FÀ E MORE AL MONTE GHE DO EL NOME A ME KATÈ SOTO NA CRÒXE A GRÒTA LV EL RE MATO A DEVENTA PAR KI KA BASTANSA NO EL PENSAAL XUGO DE...... I SKÀKI LVI STRASE FRUTI E TECE A GHE KATÉMO XÒVENI E VECE TUTI I MÀRTI A GHE NDEMO EL MARCÀ LVII A SO LONGA, SLUSENTE E LISA EL ME NOME EL XÉ A...... A BÌSA LVIII LENTO EL VIEN DA L’ALTO MA NO EL PARDONA ALTRO EL MENARÌN LIX ALTO EL PAR, SPINOXA SO MAR TAJEME PARKÉ KO BROEMO A PODEMO SCIOPÀR I MARÙNI LX A GO A BARBÉTA FA NA KAVRÈTA A NO SO NE CIÀRA NE GRÌXA A SO SOTO NA KAMÌXA A PANÒCIA LXI A XE KOSTUME KARNAVAL A VÈCIA
  • 14. STA PORA SIORA BRUXÀR LXII A SO ON KANPIÒN DE FEDELTÀ DEL ME PARON A SO INAMORÀ GNÌNTE A FÀSO SENSA PARMESO MA KO EL GAA LUNA EL ME BRAVA ISTESO EL KAN LXIII A SO DE ERBA, A SO XAEO SORA DE MI A KANTA EL GÀEO EL PAJÀRO LXIV A XERO A PÌ VECIA DEL KASTEO RANPEGARME EL XÈRA EL ME LAORO A SO VERDE E SU PA E MURE A MÒRO L'ÈDARA
  • 15.
  • 16.
  • 17. 1 A SO VÈRTA E A SO GRÀNDA ÒSPITO XÉNTE DE OGNI BÀNDA A PIÀSA
  • 18. 2 EL FÀ PI CIÀR DE NA BONBA ENTE ON DÌ EL XÉ IN FASE E IN TONBA EL SOL
  • 19. 3 TRÌ OLTE EL MEXE A ME CÀNVIO PÌ ONA, MI A ME CIÀMO A........ A LÙNA
  • 20. 4 STI ANI A NADÀL CO A NÉVE O SOTO E STEE, PAR CARITÀ I A GA CANTÀ A STÉA
  • 21. 5 BRÀVI, BÙNI E BÈI, ÒCE CA VANTI MARIDARSE NO I CRONPE I PUTÈI I MURÙXI
  • 22. 6 CO LA ENTRA NO LA DIMANDA MAI PARMESO CIAPAR ON O ST’ALTRO PAR ELA A GHE FÀ ISTESO A MORTE
  • 23. 7 GNÌNTE LA FÀ A LA VIVE DE INTARÈSI E DEI SCHÈI CA A TE GHE INPRESTI A BÀNCA
  • 24. 8 BÀTAR I CIÒ AMIGO BÈO CO MI A TE PODARÌSI SCHISARTE EL DÉO EL MARTÈO
  • 25. 9 FIN CA LA GHE XÉ IN CONVENTO PA I FRÀ, A TIRA BON VENTO A CIÒPA DE PAN
  • 26. 10 BRÒO PI DE L'AMOR E ME CARÈSE A LE ÀSA ON GRAN DOLÒR EL FÒGO
  • 27. 11 A TE SERVO PA CIAPÀR ME FRADÈO EL XE BON TAJÀR CO MI A MENÈSTRA NO A SE POE MAGNÀR, A SO EL..... EL PIRÒN
  • 28. 12 CHI CA LO GA EL XE POARÈTO CHI CA LO TÌRA EL XÉ ON MUSÉTO A SE CIÀMA EL................. EL CARÈTEO
  • 29. 13 MI A GO DO SATE E CANTO MA KO I VERXE A KÀSA, A SO ON DIRÒTO DE PIANTO EL OXÈO
  • 30. 14 ANCA COL VENTO A ME SENTO FORTE NO TEMO EL TENPO, MA EL CANÒN EL XÉ A ME MORTE EL CASTÈO
  • 31. 15 COSTRUÌO I O GA SO NA COÌNA E NALTRI A O ASÉMO NDAR IN ROÌNA EL CONVENTO
  • 32. 16 A SO FÉSTA DE PAJA PA E RECE ME TIEN KI CA A CROMPA A ROBA CA A SE MAGNA A SPÒRTA
  • 33. 17 A SO DE LEGNO E SO GROSA I ME METE L'ACOA E I NETAA PÌ NO POSO A MASTÈA
  • 34. 18 A SE GHE SÉKA EL SARVEO KI CA FA SENPRE DE..... EL CAPÈO
  • 35. 19 COL GRAN SLAVAJO STI ÀNI A LA GA VERTO L'ÀRXÉNE E LA GÀ NEGÀ SÙ TUTA LA NOSTRA TÈRA A BRENTÀNA
  • 36. 20 RENTO NA CIÒPA DE PAN LA MÀGNO A XE BÒNA CO A POENTA O COL FORMAJO A SOPRESA
  • 37. 21 KI CURTA KI LONGA, A SE MÉTE PARCHE' E BELÉSE DE A TOXA A SKÒNDA CÒTOEA
  • 38. 22 A SO GRANDO E A SO BRUTO FORA CAL FERO A MAGNO DE TUTO EL SORXE
  • 39. 23 NO I GA GANBE E GNANCA NOME I VAL MANCO DE L'ONOR MA I DA PÌ FORSA DE ON LIÒN I SKÈI
  • 40. 24 ANCA SE PORTO EL NOME A NO VIVO IN CLAUXURA CO FA FREDO ENTE I LETI A FASO VEGNER ARSÙRA A MÒNEGA
  • 41. 25 TUTI NDEMO VANTI FIN CA NO I NE TAJA EL FILO MA LU EL VA SENPRE INDRIO EL GÀNBARO
  • 42. 26 ENTE'L MEXE DE MAJO: CHI CAA ME VARDA CHI CA A PREGA, CHI CA A SE CAVA EL CAPÈO EL ME NOME EL XE ... EL CAPITÈO
  • 43. 27 A SO EL PÌ VÈCIO DEL PAÉXE INPIENÀ DE LEGNA DA FAR STÉLE PAR PIAXÈR NO TAJEME EL VÈCIO RÒVARE
  • 44. 28 EL ME NEMIGO EL XE A VOLPE A DO EL ME FRUTO AL DÌ ANCA DO OLTE A GAÌNA
  • 45. 29 A NO ME PÀRO CO TIRA VENTO MA GHE VÒO DRÌO NA VIA SEGNÀ DAL TENPO A RÒSTA
  • 46. 30 A CORO, A SO MÒRA E NO GO SATE ME PIAXE NDAR SO E CÀLE FERATE A VÀCA MORA
  • 47. 31 FIME, LAGO O MÀR A SO INPIENÀ DE SAEUTE DA SCIOPÀR EL PÉSE
  • 48. 32 ELO E A RAXÒN I XE SENPRE DEL PARÒN EL TENPO
  • 49. 33 UMIE, ZÀEA, BRUSTOEÀ, LESÀ A XE AMIGA DE I OZEI, A LATE E A SOPRÈSA A POENTA
  • 50. 34 A SÌMO LÒNGHE O KÙRTE, NA BOTEGA GAVÌMO PA NDO PASA TUTO CHEL KA A BÌVÌMO E BRÀGHE
  • 51. 35 SOTO EL ME CIARO A SE FÀVA EL FILÒ FIN CAA TRADISIÒN NO A SE XMORSÒ EL CANFÌN
  • 52. 36 ERBA CO ERBA INSIEME A SE CONSERVA CO COATRO COEONE A MANTIEN ÒMANI E DONE A CARÈGA
  • 53. 37 A GO A SCOA MAA NO SO NA STRÌA EL ME LAORO A XÉ FAR NÈTO EL STRADÌN
  • 54. 38 GOTI E BASTONÀ, SPADE E CORUSIÒN CO NÀLTRE A XE TUTA NA FINSIÒN E CARTE DA XÙGO
  • 55. 39 DOLSI, PICENETE, DAL ROSO MANTO DE MAROSTEGA A SÉMO EL VANTO E SIARÈXE
  • 56. 40 SO EL SINBOEO DE ON POPOEO E DENA GRAN SITÀ TUTI GHE FASO PAURA DA CAVARGHE EL FIÀ EL LIÒN
  • 57. 41 INVERNO O ISTÀ A SO SENPRE GIASÀ A CÀNEVA
  • 58. 42 A OSTARÌA CO XE A SO ORA TUTI I CIUCHI I GHE SCOA FORA
  • 59. 43 A SO BRUTO MA BON, A FASO SCHIFO E SO POLTRON ANCA SA ÒNTO TUTI I ME TIEN IN GRAN CONTO EL MÀSCIO
  • 60. 44 TUTI I ME BÀXA E SE I XÉ NETI ÀNCA I ME RAXENTA A CÌCARA
  • 61. 45 A XÉ L'ARTE DE TAJÀR EL GRÀSPO A XÈ CHEA CA A NE INPIÉNA A FIÀSCA A VENDÉMA
  • 62. 46 XO DA I MUNTI EL VIEN COL MENARÌN EL SO LAORO EL FA INTE ON MATÌN EL PASA, EL SIGA E NO EL SE LAGNA FAR CAREGHE XE A SO CUCAGNA EL CAREGHÉTA
  • 63. 47 GRANDA E INPIENA' TUTI I TAZE I GHE VA SOL CA PA SCOLTÀR A CÉXA
  • 64. 48 I ME TOL TUTI PA E MAN A SO EL RE DE L'OSTARÌA, CHEL CAA TÈGNO AL PÒPOLO EL GHE DA ALEGRÌA EL GÒTO
  • 65. 49 A FÀSO ONBRA, A SO DE PRÌA SOTO DE MI I SE CATA IN CONPAGNÌA EL PÒRTEGO
  • 66. 50 A SO CARESÀ, A SO AMIRÀ, A SALTO CHÌVE, A SALTO LÌVE A SO BEO E ELEGANTE, DE GARE GHE NE VINSO ON MÙCIO EL PULIÈRO
  • 67. 51 MOEA, MOEA PAR TANTI ANI, CO STAARTE A SO SENPRE IN AFANI EL MOÉTA
  • 68. 52 TÌRA O ÙRTA SENPRE JÌRO ANCA CO VÒO INDRÌO A RÙA
  • 69. 53 SERTE VOLTE SENSA RAXÒN A FÀSO DANÀR EL ME PARÒN E SA EL ME DA NA BASTONÀ MI A NO ME MOVO PI DE COR EL MÙSO
  • 70. 54 SO SCURA FA E MORE AL MONTE GHE DÒ EL NOME ME CATÈ SOTO NA CRÒXE A GRÒTA
  • 71. 55 EL RE MATO A DEVENTA PAR KI KA BASTANSA NO EL PENSA AL XUGO DE...... I SKÀKI
  • 72. 56 STRASE FRUTI E TECE A GHE CATEMO XOVENI E VECI TUTI I MARTI A GHE NDEMO EL MARCÀ
  • 73. 57 A SO LONGA, SLUSENTE E LÌSA EL ME NOME EL XÉ A...... A BÌSA
  • 74. 58 LENTO EL VIEN DA L'ALTO MA NO EL PARDONA ALTRO EL MENARÌN
  • 75. 59 ALTO EL PAR SPINOXA SO MAR TAJEME PARCHÈ CO BROÉMO A PODEMO SCIOPÀR I MARÙNI
  • 76. 60 A GO A BARBÉTA FA NA CAVRÈTA A NO SO NE CIÀRA NE GRÌXA A SO SOTO NA CAMÌXA A PANÒCIA
  • 77. 61 XE COSTUME CARNAVÀL STA PÒRA SIÒRA BRUXÀR A VÈCIA
  • 78. 62 A SO ON CANPIÒN DE FEDELTÀ DEL ME PARON A SO INAMORÀ GNÌNTE FÀSO SENSA PARMESO MA CO EL GAA LUNA EL ME BRAVA ISTESO EL CÀN
  • 79. 63 A SO DE ERBA, A SO XÀEO SORA DE MI A CANTA EL GÀEO EL PAJÀRO
  • 80. 64 A XERO A PI VÈCIA DEL CASTEO RANPEGARME A XÉRA EL ME LAÒRO SO VERDE E SU PA E MURE A MÒRO L'ÈDARA