Short history of Venetian modern independentism and the beginning of a complete conscousness of the right to freedom from italian oppression and colonization.
Storia dell'indipendentismo Veneto. Written in italian language.
The manifesto of Venetian Indipendentism, analisis and philosophical implications. The first of its kind and completely written in Venetian Language. The work is anonymous because of italian censorship and oppression of Venetian People, their language and culture.
Short history of Venetian modern independentism and the beginning of a complete conscousness of the right to freedom from italian oppression and colonization.
Storia dell'indipendentismo Veneto. Written in italian language.
The manifesto of Venetian Indipendentism, analisis and philosophical implications. The first of its kind and completely written in Venetian Language. The work is anonymous because of italian censorship and oppression of Venetian People, their language and culture.
Descrizione del Popolo Veneto, i Veneti si autodescrivono la propria storia, situazione politica, sociale, economica, linguistica. Un libro senza censure, scritto dai Veneti e non dai colonizzatori italiani
Collection of scripts in Venetian Language about the history and tradition of Venetian People. Colesiòn de scriti in Lengoa Veneta sora la storia e tradisiòn del Popolo Veneto.
Descrizione del Popolo Veneto, i Veneti si autodescrivono la propria storia, situazione politica, sociale, economica, linguistica. Un libro senza censure, scritto dai Veneti e non dai colonizzatori italiani
Collection of scripts in Venetian Language about the history and tradition of Venetian People. Colesiòn de scriti in Lengoa Veneta sora la storia e tradisiòn del Popolo Veneto.
3. No a ghe xè kopyrights e tute łe parte de sta publikasiòn łe pol èsar kopià o invià
ko tuti i mexi, ełetroneghi o mekaneghi, anka fotokopie, rejistrasiòn, e anka ła pol
èsar imagaxinà sensa parmeso scrito de l’autor o dea kaxa editora.
All rights are not reserved. All parts of this publication may be reproduced or
transmitted in any form or by any means, electronic or mechanical, including
photocopy, recording, or any information storage and retrieval system, withouth
prior permission in writing from the publisher.
stanpà ente la Venetia
1° Edisiòn 1996
2° Edisiòn 2017
4. A ghe dèdego sto libro a tùti i bòcie e edukatòr
ka i lo dopararà pa inparàr e insegnàr
la nostra Lengoa Veneta
5. NOTE DE SCRITURA
Łe regołe grafeghe, łe xè fasiłi e imedià, el ségno “C” a se lèxe [K] frente a o/a/u
par exenpio : “acua“, “anka”. Frente a e/i par exenpio se lèxe invése fà : “ciào”,
“céxa”. La “CH“ tipega se lèxe fa in taliàn, par exenpio : “schei”, “Chéco”. Serte
olte la “CH” la se scrìve ànka “K” : “skèi”, “Kéko”
A “S” a vién doparà fà na sorda, par exenpio : “A go masa mistieri pa a testa”.
A “X” a xè doparà fà na sonora, par exenpio : “kaxa” o “xé”.
A “Z” a ga isteso vaeor fonetego de a “X”, par exenpio : “kaza”, “A xè fasie
tàxer”, el se podarìa scrivar anka : “ A zè fasie tàzer”.
La “J” la sostituise la scritùra gi/ge, par exènpio : “projèto”, “Jijéto”; la “J” la se
pol lèxar fa la “J” de “John” in inglexe o ànka fa in “yes” inglexe.
A “Ł” tajà a raprexenta do varianti foneteghe, parkè ghe xè parti de el Veneto ka
dixe : “A gaina magna e erbe” e altri invese dixè “La gaina la magna le erbe”.
Cusita, pa respetar e do varianti serte volte xè scrivesto : “Ła gaina la magna łe
erbe”. Mi, bona parte de le òlte dopàro la “L” normàl, asàndoghe el letòr l’opsion
de lèxarla o mànko. E dòpie in Veneto no łe ghe xè.
No go vołesto èsar pedante fà on akadèmego, vanti tuto parkè go senpre vardà
ko sospeto ki ka el ghe insegna st’altri parlar puito, e pò parkè na lengoa ła ga
da èsar descrivesta fa ła vien parlà e inte el modo pi fasie par tuti. Penso ka in
stì oltimi sento ani, ki ka el ga festo pì mal a ła nostra lengoa, a xè stà a nostra
prexunsiòn masa granda. El me parèr el xè de scrìvar, parlar e pensar in
Veneto, no vargognarse, e mołargheła de scrìvar sol ka poexie e memorie de sti
ani. In Veneto podimo parlar de matemadega, de fiłoxofia, de storia, atuaità e de
połitega...El letòr el podarà vèdar ka el testo el xè stà trà xò doparando dea
nostra Lengoa varietà nove, vecie, e de parte difarenti de el Veneto, parkè a
rikesa de na lengoa a xè propio inte a so diversità; in sto modo a grafìa a xè sta
doparà ko libartà pròpio pa rèndar sta diversità. In sti oltimi àni, partìr da on
sciàpo de xente, gà scuminsià la rivinsita e la riapropriasiòn de la nostra
Lengoa, storia e koltùra. A semo drìo riapropiarse de la nostra identità e dignità
de Pòpolo, ka a xè pi inportante ka fàr skèi.. I skèi va e vién, ma l’identità na olta
perdesta a xé finìa.
6. INTRODUSIÒN
On lìbro a tèma pa insegnarghe in modo divertìo la nostra Lengoa Vèneta ai
nostri bòce. Ani de ignorànsa ne ga insegnà dispresàr on valòr ka ghémo. La
vargògna de parlàr sta Lengoa la xèra cusì grànda ka fìn a se vargognàvino
parlarghela i nostri fiòli. Le istitusion, i edukatòr, i burocrati, militàr, prèti, tùti ga
kontribuìo a sto òdio kontro la Lengoa Vèneta e a sensuràr ki ka a parlàva
Vèneto in ogni situasiòn. La distrusiòn de l’identità lengoistega de on Pòpolo la
xèra el fondamento del nasionalixmo italiàn. Le ròbe le xè drìo kanviàr, l’Europa
ga dà diretìve ciàre e el stàto taliàn el xè el pi retrògado. Kelo ka na òlta
dispresàvimo a xé deventà on valòr, konpàgno del vècio mòbile ka se tràva sti
ani pa ricronparlo 30 ani dòpo da on antikoario. El polilengoixmo el xe na rikesa
e na elastisità mentàl ka la ne parméte de fàr stràda inte’l mondo. On putèlo ka
konose do o pì lengoe el ga de segùro na màrsa in pì, e a xè on dover nostro
jutàrlo inparàr e parlarghe la Lengoa Vèneta. Tranxmétar la nostra Lengoa ai
nostri bòce, a vol dìr jutàrli kapìr mejo el mondo. Sòl ki ka a kapìse le so raìxe el
pol kapìr kéle de st’altri.
grasie, bona letùra e salùti
7. FAA SE XUGA?
A ogni nomaro corisponde: na figura, on indovinelo e na risposta.
Se pol doparàr o costruirse de le schede fa chele de la tonbola co i nomari, co
vièn pescà el nomaro ca el corisponde a l'indovineo, se lexe l'indovineo e se
speta ca calchedon el daga la risposta justa, a chel ponto se pol dar el nomaro pa
la conpilasiòn de la cartela.
Volendo, invese dei nomari a se pol sostituir le figure, in sto modo i xugaduri li
crèa el legame fra indovineo, figura (solusiòn) sensa bexogno de doparàr i
nòmari. Sarìa beo ca ogni olta ca vien fora on nomaro/indovineo, se esponese la
skeda conpleta co la figura e l'indovineo, cusì da insegnàr anca lèxar la nostra
Lengoa Veneta.
8. A PISOTA DE MAROSTEGA
N° INDOVINEO SOLUSIÒN
I
A SO VÈRTA E A SO GRÀNDA
ÒSPITO XÉNTE DE OGNI BÀNDA A PIÀSA
II
EL FA PI CIÀR DE NA BONBA
ENTE ON DI EL XÉ IN FASE E IN TONBA EL SOL
III
TRI OLTE EL MEXE A ME KANVIO PÌ ONA,
MI A ME CIÀMO A ....... A LUNA
IV
STI ANI A NADÀL
KO A NÉVE O SOTO E STEE,
PAR KARITÀ I A GA KANTÀ
A STÉA
V
BRÀVI, BÙNI E BÈI, ÒCE KA
VANTI MARIDARSE NO I KRONPE I PUTÈI I MURÙXI
VI
KO LA ENTRA NO LA DIMANDA MAI PARMESO
CIAPAR ON O ST’ALTRO PAR ELA A GHE FÀ ISTESO A MORTE
VII
GNÌNTE LA FÀ
A LA VIVE DE INTARÈSI
E DEI SKÈI KA A TE GHE INPRESTI
A BÀNKA
VIII
BÀTAR I CIÒ AMIGO BÈO
KO MI A TE PODARÌSI SKISARTE EL DÉO EL MARTÈO
IX
FIN KA LA GHE XÉ IN KONVENTO
PA I FRÀ, A TIRA BON VENTO
A CIÒPA DE
PAN
9. X BRÒO PI DE L'AMOR
E ME KARÈSE A LE ÀSA ON GRAN DOLÒR
EL FOGO
XI
A TE SERVO PA CIAPÀR
ME FRADÈO EL XE BON TAJÀR
KO MI A MENÈSTRA NO A SE POE MAGNÀR, A SO EL..... EL PIRÒN
XII
KI KA LO GA EL XE POARÈTO
KI KA LO TÌRA EL XÉ ON MUSÉTO
A SE CIÀMA EL................. EL KARETÈO
XIII
MI A GO DO SATE E KANTO
MA KO I VERZE A KÀSA A SO ON DIRÒTO DE PIANTO EL OXÈO
XIV
ANKA KOL VENTO A ME SENTO FORTE
NO TEMO EL TENPO, MA EL KANÒN EL XÉ A ME MORTE EL KASTÈO
XV
KONSTRUÌO I O GA SO NA KOÌNA
E NALTRI A O ASÉMO NDAR IN ROÌNA EL KONVÉNTO
XVI
A SO FÉSTA DE PAJA
PA E RECE ME TIEN KI KAA CROMPA
A ROBA KA A SE MAGNA
A SPÒRTA
XVII
A SO DE LEGNO E A SO GROSA
I ME METE L'AKOA E I NETA A PÌ NO POSO A MASTÈA
XVIII
A SE GHE SÉKA EL SARVEO
KI KA FA SENPRE DE..... EL KAPÈO
XIX
KOL GRAN SLAVAJO STI ÀNI
A LA GA VERTO L'ÀRXÉNE
E LA GÀ NEGÀ SÙ TUTA LA NOSTRA TÈRA
A BRENTÀNA
XX RENTO NA CIÒPA DE PAN LA MÀGNO
A XE BÒNA KO A POENTA O KOL FORMAJO
A SOPRÈSA
XXI
KI CURTA KI LONGA,
A SE MÉTE PARKE' E BELÉSE DE A TOXA A SKÒNDA A CÒTOEA
A SO GRANDO E A SO BRUTO
10. XXII FORA KAL FERO
A MAGNO DE TUTO
EL SORXE
XXIII
NO I GA GANBE E GNANKA NOME
I VAL MANKO DE L’ONOR
MA I DA PÌ FORSA DE ON LIÒN
I SKÉI
XXIV
ANKA SAA PORTO EL NOME NO VIVO IN CLAUXURA
KO FA FREDO ENTE I LETI A FASO VEGNER ARSÙRA A MÒNEGA
XXV
TUTI NDEMO VANTI FIN KA NO I NE TAJA EL FILO
MA LU EL VA SENPRE INDRIO EL GÀNBARO
XXVI
ENTE’L MEXE DE MAJO: KI KA A ME VARDA
KI KA A PREGA, KI KA A SE KAVA EL KAPEO
EL ME NOME EL XE ...............................
EL KAPITÈO
XXVII
A SO EL PI VECIO DEL PAÉXE
INPIENÀ DE LEGNA DA FAR STELE
PAR PIAXER NO TAJEME
EL VECIO
RÒVARE
XXVIII
EL ME NEMIGO EL XE A VOLPE
A DO EL ME FRUTO AL DÌ ANKA DO OLTE A GAÌNA
XXIX
A NO ME FERMO KO TIRA VENTO
MA A GHE VOO DRIO NA VIA SEGNÀ DAL TENPO A RÒSTA
XXX A KORO, A SO MÒRA E A NO GO SATE
A ME PIAXE NDAR SO E CÀLE FERÀTE
A VÀKA MORA
XXXI
FIME, LAGO O MÀR
A SO INPIENÀ DE SAEUTE DA SCIOPÀR EL PÉSE
11. XXXII
ELO E A RAXÒN
I XE SENPRE DEL PARÒN EL TÉNPO
XXXIII
ÙMIE, ZÀEA, BRUSTOEÀ, LESÀ
A XE AMIGA DE I OZEI, S LATE E A SOPRÉSA A POENTA
XXXIV
A SÌMO LÒNGHE O KÙRTE, NA BOTEGA GAVIMO
PA NDO PASA TUTO KEL KA A BIVÌMO E BRÀGHE
XXXV
SOTO EL ME CIARO A SE FAVA EL FILÒ
FIN KA A TRADISIÒN NO A SE XMORSÒ EL KANFÌN
XXXVI
ERBA KO ERBA INSIEME A SE KONSERVA
KO KOATRO KOEONE A MANTIEN OMANI E DONE A KARÈGA
XXXVII
A GO A SKOA MA A NO SO NA STRÌA
EL ME LAORO A XE FAR NÉTO EL STRADÌN
XXXVIII
GOTI E BASTONÀ, SPADE E KORUSIÒN
KO NALTRE A XE TUTA NA FINSIÒN
E KARTE DA
ZÙGO
XIL
DOLSI, PICENETE, DAL ROSO MANTO
DE MAROSTEGA A SÉMO EL VANTO E SIARÈXE
XL A SO EL SINBOEO DE ON POPOEO E DE NA GRAN SITÀ
TUTI GHE FASO PAURA DA KAVARGHE EL FIÀ
EL LIÒN
XLI
INVERNO O ISTÀ
A SO SENPRE JASÀ A CÀNEVA
12. XLII
KO XE A SO ORA
TUTI I CIUKI I GHE SKOA FORA A OSTARÌA
XLIII
A SO BRUTO MA BON, FASO SKIFO E SO POLTRÒN
ANKA SA ÒNTO TUTI I ME TIEN IN GRAN KONTO EL MÀSCIO
XLIV
TUTI I ME BAXA
E SE I XE NETI ANKA I ME RAXENTA A CÌKARA
XLV
A XE L’ARTE DE TAJAR EL GRASPO
A XE KEA KA A NE INPIENAA FIASKA A VENDÉMA
XLVI
XO DA I MUNTI EL VIEN KOL MENARÌN
EL SO LAORO EL FA ENTE ON MATÌN
EL PASA, EL SIGA E NO EL SE LAGNA
FAR KAREGHE A XE A SO CUKAGNA
EL KAREGHÉTA
XLVII
GRANDA E INPIENÀ, TUTI I TÀZE
I GHE VA SOL KA PA SKOLTAR A CÈXA
XLVIII
I ME TOE TUTI PA E MAN
A SO EL RE DE L’OSTARIA,
KEL KA A TEGNO, AL POPOLO EL GHE DA ALEGRÌA
EL GÒTO
IL
A FASO ONBRA, A SO DE PRÌA
SOTO DE MI I SE KATA IN KONPAGNÌA EL PÒRTEGO
L A SO KARESÀ, A SO AMIRÀ, A SALTO KIVE, A SALTO LÌVE,
A SO BEO E ELEGANTE, DE GARE GHE NE VINSO ON
MUCIO
EL PULIERO
LI
MOEA, MOEA PAR TANTI ANI
KO STAARTE A SO SENPRE IN AFANI EL MOETA
13. LII
TIRA O URTA SENPRE JIRO
ANKA KO VOO INDRIO A RÙA
LIII
SERTE OLTE SENSA RAXÒN
FASO DANAR EL ME PARÒN
E SE EL ME DA NA BASTONÀ
A NO ME MOVO PI DE KOÀ
EL MÙSO
LIV
A SO SCURA FÀ E MORE
AL MONTE GHE DO EL NOME
A ME KATÈ SOTO NA CRÒXE
A GRÒTA
LV
EL RE MATO A DEVENTA
PAR KI KA BASTANSA NO EL PENSAAL XUGO DE......
I SKÀKI
LVI
STRASE FRUTI E TECE A GHE KATÉMO
XÒVENI E VECE TUTI I MÀRTI A GHE NDEMO EL MARCÀ
LVII
A SO LONGA, SLUSENTE E LISA
EL ME NOME EL XÉ A...... A BÌSA
LVIII
LENTO EL VIEN DA L’ALTO
MA NO EL PARDONA ALTRO EL MENARÌN
LIX
ALTO EL PAR, SPINOXA SO MAR
TAJEME PARKÉ KO BROEMO A PODEMO SCIOPÀR I MARÙNI
LX
A GO A BARBÉTA FA NA KAVRÈTA
A NO SO NE CIÀRA NE GRÌXA
A SO SOTO NA KAMÌXA
A PANÒCIA
LXI
A XE KOSTUME KARNAVAL
A VÈCIA
14. STA PORA SIORA BRUXÀR
LXII
A SO ON KANPIÒN DE FEDELTÀ
DEL ME PARON A SO INAMORÀ
GNÌNTE A FÀSO SENSA PARMESO
MA KO EL GAA LUNA EL ME BRAVA ISTESO
EL KAN
LXIII
A SO DE ERBA, A SO XAEO
SORA DE MI A KANTA EL GÀEO EL PAJÀRO
LXIV
A XERO A PÌ VECIA DEL KASTEO
RANPEGARME EL XÈRA EL ME LAORO
A SO VERDE E SU PA E MURE A MÒRO
L'ÈDARA
15.
16.
17. 1
A SO VÈRTA E A SO GRÀNDA
ÒSPITO XÉNTE DE OGNI
BÀNDA
A PIÀSA
18. 2
EL FÀ PI CIÀR DE NA BONBA
ENTE ON DÌ EL XÉ IN FASE E
IN TONBA
EL SOL
19. 3
TRÌ OLTE EL MEXE A ME
CÀNVIO PÌ ONA,
MI A ME CIÀMO A........
A LÙNA
20. 4
STI ANI A NADÀL
CO A NÉVE O SOTO E STEE,
PAR CARITÀ I A GA CANTÀ
A STÉA
21. 5
BRÀVI, BÙNI E BÈI, ÒCE CA
VANTI MARIDARSE NO I
CRONPE I PUTÈI
I MURÙXI
22. 6
CO LA ENTRA NO LA
DIMANDA MAI PARMESO
CIAPAR ON O ST’ALTRO PAR
ELA A GHE FÀ ISTESO
A MORTE
23. 7
GNÌNTE LA FÀ
A LA VIVE DE INTARÈSI
E DEI SCHÈI CA A TE GHE
INPRESTI
A BÀNCA
24. 8
BÀTAR I CIÒ AMIGO BÈO
CO MI A TE PODARÌSI
SCHISARTE EL DÉO
EL MARTÈO
25. 9
FIN CA LA GHE XÉ IN
CONVENTO
PA I FRÀ, A TIRA BON VENTO
A CIÒPA DE PAN
26. 10
BRÒO PI DE L'AMOR
E ME CARÈSE A LE ÀSA ON
GRAN DOLÒR
EL FÒGO
27. 11
A TE SERVO PA CIAPÀR
ME FRADÈO EL XE BON TAJÀR
CO MI A MENÈSTRA NO A SE
POE MAGNÀR, A SO EL.....
EL PIRÒN
28. 12
CHI CA LO GA EL XE POARÈTO
CHI CA LO TÌRA EL XÉ ON
MUSÉTO
A SE CIÀMA EL.................
EL CARÈTEO
29. 13
MI A GO DO SATE E CANTO
MA KO I VERXE A KÀSA, A SO
ON DIRÒTO DE PIANTO
EL OXÈO
30. 14
ANCA COL VENTO A ME
SENTO FORTE
NO TEMO EL TENPO, MA EL
CANÒN EL XÉ A ME MORTE
EL CASTÈO
31. 15
COSTRUÌO I O GA SO NA COÌNA
E NALTRI A O ASÉMO NDAR IN
ROÌNA
EL CONVENTO
32. 16
A SO FÉSTA DE PAJA
PA E RECE ME TIEN KI CA
A CROMPA
A ROBA CA A SE MAGNA
A SPÒRTA
33. 17
A SO DE LEGNO E SO GROSA
I ME METE L'ACOA E I NETAA
PÌ NO POSO
A MASTÈA
34. 18
A SE GHE SÉKA EL SARVEO
KI CA FA SENPRE DE.....
EL CAPÈO
35. 19
COL GRAN SLAVAJO STI ÀNI
A LA GA VERTO L'ÀRXÉNE
E LA GÀ NEGÀ SÙ TUTA LA
NOSTRA TÈRA
A BRENTÀNA
36. 20
RENTO NA CIÒPA DE PAN LA
MÀGNO
A XE BÒNA CO A POENTA O
COL FORMAJO
A SOPRESA
37. 21
KI CURTA KI LONGA,
A SE MÉTE PARCHE' E BELÉSE
DE A TOXA A SKÒNDA
CÒTOEA
38. 22
A SO GRANDO E A SO BRUTO
FORA CAL FERO
A MAGNO DE TUTO
EL SORXE
39. 23
NO I GA GANBE E GNANCA
NOME
I VAL MANCO DE L'ONOR
MA I DA PÌ FORSA DE ON
LIÒN
I SKÈI
40. 24
ANCA SE PORTO EL NOME
A NO VIVO IN CLAUXURA
CO FA FREDO ENTE I LETI
A FASO VEGNER ARSÙRA
A MÒNEGA
41. 25
TUTI NDEMO VANTI FIN CA
NO I NE TAJA EL FILO
MA LU EL VA SENPRE INDRIO
EL GÀNBARO
42. 26
ENTE'L MEXE DE MAJO:
CHI CAA ME VARDA
CHI CA A PREGA, CHI CA
A SE CAVA EL CAPÈO
EL ME NOME EL XE ...
EL CAPITÈO
43. 27
A SO EL PÌ VÈCIO DEL PAÉXE
INPIENÀ DE LEGNA DA FAR
STÉLE
PAR PIAXÈR NO TAJEME
EL VÈCIO
RÒVARE
44. 28
EL ME NEMIGO EL XE A VOLPE
A DO EL ME FRUTO AL DÌ ANCA
DO OLTE
A GAÌNA
45. 29
A NO ME PÀRO CO TIRA VENTO
MA GHE VÒO DRÌO NA VIA
SEGNÀ DAL TENPO
A RÒSTA
46. 30
A CORO, A SO MÒRA
E NO GO SATE
ME PIAXE NDAR SO
E CÀLE FERATE
A VÀCA MORA
47. 31
FIME, LAGO O MÀR
A SO INPIENÀ DE
SAEUTE DA SCIOPÀR
EL PÉSE
48. 32
ELO E A RAXÒN
I XE SENPRE DEL PARÒN
EL TENPO