1. DEFINÍCIA DEKUBITU A ICH VZNIK
Anotácia:
V odbornom texte poukazujem na vznik dekubitov, pretože napriek pokroku v medicíne ostávajú
dekubity stále vážnym problémom. Pacientom spôsobujú utrpenie, ba dokonca ohrozujú ich
životy. V odbornom texte popisujem čo vlastne dekubit je, možnosti vzniku dekubitov, niektoré
vonkajšie a vnútorné faktory, ktoré ovplyvňujú ich vznik.
Argumentácia:
Túto tému som si vybrala pretože ma zaujíma zdravie človeka a preležaniny (dekubity) jeho
zdravie vážne ohrozujú. Chcela som v základoch oboznámiť čitateľa čo dekubit je, ako vzniká
a aké sú možné vonkajšie a vnútorné faktory ovplyvňujúce vznik samotných dekubitov. Táto téma
nesúvisí s mojím aktuálne študovaným odborom, ale na strednej škole som sa o tento problém
zaujímala. Názov práce som zvolila podľa obsahu odborného textu.
Kľúčové slová: dekubit, ochorenie, koža
Dekubitus je gangréna kože s následným rozpadom. Býva väčšinou ostro ohraničený. Pretože sa
na jeho vzniku podieľa zložka traumatická, cievna a nervová, rozlišujeme dekubity na
traumatické, zápalové a neurotické.
Na základe ochabnutého kapilárneho systému vzniká traumatický dekubit. Je to nešpecifický
zápal, ktorý sa na začiatku prejavuje začervenaním kože. Vytvorenie kožnej nekrózy je najvyšším
stupňom poškodenia. Odstránením nekrózy vznikne rôzne hlboký vred.
Dekubity sú pre pacienta veľkým nebezpečenstvom, nakoľko môžu byť príčinou ťažkého stavu so
septickými komplikáciami, ktoré môžu viesť k poškodeniu životne dôležitých orgánov. U
traumatických dekubitov je potrebné odstrániť príčinu vnútorného tlaku (tlak kostí pri zlomenine)
alebo vonkajšieho tlaku (obväzy, pomôcky).
Neurotický dekubit vzniká na podklade neurologických ochorení, najmä pri zmiešaných léziách,
pri infekčných chorobách s cerebrálnymi príznakmi a vzniká bez predchádzajúcich zápalových
zmien, aj za niekoľko hodín. Tu je veľmi vysoké nebezpečenstvo septických komplikácií.

2. Mechanizmus vzniku
Fyziologická odozva na stlačenie
Pôsobenie vysokého tlaku s následnou úľavou od stlačenia je pre telo normálny proces. Behom
doby odľahčenia od pôsobenia tlaku dochádza k reaktívnej hyperémii, t.j. k roztiahnutiu ciev a
opätovnému prekysličeniu tkanív.
Veľkosť kontaktného tlaku schopného spôsobiť uzatvorenie ciev závisí od tlaku telesných tekutín
(lymfy alebo krvi), ktoré v nich prúdia a merajú sa v mm Hg. Ak je intenzita tlaku pôsobiaca na
tkanivo vyššia než normálny krvný tlak v kapilárach (32 mm Hg), dôjde k zastaveniu krvného
riečišťa, čo spôsobí poškodenie až odumretie tkanív nachádzajúcich sa medzi kostnými
výčnelkami a pokožkou. Kompresia podkožných tkanív, krvných a lymfatických ciev môže
zabrániť zásobovaniu krvi kyslíkom, živinami udržujúcimi životaschopnosť tkanív a taktiež
ovplyvňuje hromadenie toxických metabolitov (Mikula, 2008).
Vonkajšie faktory ovplyvňujúce vznik dekubitu
Intenzita a doba pôsobenia tlaku
Dekubity môžu vzniknúť po krátkom pôsobení vysokých kontaktných tlakov alebo po dlhšej dobe
pôsobenia nízkeho kontaktného tlaku.
Normálny kapilárny tlak neprevyšuje 32 mm Hg. Akékoľvek vnútorné tlaky prekračujúce túto
hranicu spôsobia kapilárne poruchy. Väčšina zdravých ľudí znáša tlak i vyšší, pokiaľ ležia alebo
sedia. Pokiaľ vnútorný tlak nie je trvalý, ku kapilárnemu poškodeniu nedôjde. Lokalizovaný tlak
nepoškodzuje živé tkanivo priamo. Je to kompresia kapilár, ktorá zbavuje tkanivo od kyslíka a
živín – hromadí sa metabolický odpad a dôsledkom toho dochádza k odumretiu tkaniva, vzniká
anoxia a následný bunkový rozvrat. Pri dlhotrvajúcom tlaku sa objavia patologické zmeny a
reaktivná hyperémia je ako kompenzačný systém nedostatočná.
Zníženie tlaku na telesný povrch je prvá voľby pri liečbe a prevencii výskytu dekubitov, preto
technika polohovania a pravidelné zmeny polohy pacienta sú hlavnou úlohou ošetrovateľskej
starostlivosti. Skúsenosti jednoznačne ukazujú, že pre vznik dekubitov nie je tak závažná výška
tlaku ako doba, po ktorú tlak pôsobí (Müllerová, 2002).
Mechanické vplyvy
Najzávažnejšie nepriaznivé mechanizmy sú strihová sila a trenie.
Strihové namáhanie je výsledkom pôsobenia gravitácie. Gravitačná sila ťahá telo dole, zvlášť na
naklonených povrchoch a v prípadoch, kedy medzi kožou a podporným povrchom vzniká veľké
trenie. Namáhanie sa tiež objaví tam, kde sa s pacientom nesprávne manipuluje a hýbe, ak je
pacient poťahovaný na lôžku, namiesto aby bol nadvihnutý nad matracom. Tieto sily spôsobujú
významné zníženie toku krvi tým, že sa cievy napínajú, zalamujú alebo trhajú, a tak dochádza k
zníženému zásobovaniu krvi a k ischémii. Poškodenie je tiež spôsobené tým, že nižšie uložené
svalové vlákna a podkožné tkanivo sú odtrhnuté a oddelené, čo vyvolá koagulačnú kaskádu a
vznikajú krvné zrazeniny následne blokujúce mikrocirkuláciu. Trením o podložku dochádza k
poškodzovaniu povrchovej vrstvy kože a tým klesá jej obranná schopnosť. Trenie je zvýšené,
pokiaľ je prítomná vlhkosť a teplo, napr. ak je pacient inkontinentný alebo má zvýšenú telesnú
teplotu. Trenie vedie k poškodeniu kože a dochádza k riziku infekcie. Nemenej nebezpečné sú i
trenia v kombinácii s kontúziami vyvolané pri svalových spazmoch. Mnoho mechanických
poranení spôsobujú presuny pacienta z lôžka na lôžko, z lôžka na vozík, z vozíka na WC, pády a

3. nerovnosti lôžka spôsobené pokrčenou posteľnou bielizňou, ale i nesprávnym priložením obväzov
(Grancová, 2008).
Chemické vplyvy
Pôsobením potu, moču a stolice sa narušujú povrchové vrstvy kože a vyvíjajú sa macerácie. Takto
porušená koža je menej odolná voči infekcii a mechanickým vplyvom. Zvýšené riziko vzniku
dekubitov je u inkontinentných pacientov, pri potení, pri vyššej miestnej vlhkosti pri hnisavých
poraneniach (Kozierová, 1995).
Vnútorné faktory ovplyvňujúce vznik dekubitov
Odolnosť tkaniva voči tlaku
Najmenšiu odolnosť na tlak má tuková vrstva vzhľadom ku svojej anatomickej stavbe. O niečo
menej odolnejšie sú svaly a najviac odolné tlaku je z mäkkých tkanív väzivo a koža
.
Pohlavie
Ženy sú náchylnejšie ku vzniku dekubitov než muži, pretože tukové vrstvy sú u žien silnejšie než
u mužov.
Vek
U starých ľudí je znížená elasticita a pevnosť kože v ťahu. Pokožka je preto krehkejšia a
zraniteľnejšia. U seniorov treba pamätať, že všetky akútne ochorenia môžu byť sprevádzané
obehovým zlyhaním. Naviac majú starší ľudia celkove menej prekrvenú pokožku, čo znižuje
schopnosť hojenia. U seniorov je vyššia pravdepodobnosť na vznik dekubitov než u ľudí medzi
20 – 40 rokov. Príčinou sú vyššie uvedené faktory, ale taktiež znížená schopnosť ošetriť si
samostatne menšie tkanivové poškodenia (Starnovská, 2005).
Telesná hmotnosť
Akákoľvek odchýlka od ideálnej telesnej hmotnosti môže zvýšiť riziko. U chudých osôb je riziko
dekubitov z dôvodu malej vrstvy tuku, ktorá chráni svaly pred účinkom tlaku. Obézni ľudia majú
riziko vzniku dekubitov z dôvodu zníženej pohybovej aktivity a obtiažného polohovania.
Častejšie trpia poruchami krvného obehu, majú nesprávne stravovacie návyky, čo ovplyvňuje stav
kože a zvyšuje riziko vzniku dekubitov.

5. Zoznam použitej literatúry:
GRANCOVÁ, K. 2008. Prevencia a liečba dekubitov. In : Paliatívna medicína a liečba bolesti,
ISSN 1337-6896, 2008. roč. 1 (1) : 26-29.
Zdroj považujem za relevantný, pretože pani Katarína Grancová je sestra manažérka na Klinike
klinickej onkológie SZU a NOÚ, preto nepochybujem o správnosti a odbornosti tohto zdroja.
MIKULA, J., MŨLLEROVÁ, N. 2008. Prevence vzniku dekubitů. Praha : Grada, 2008. 96 s.
ISBN 978 – 80 – 247 – 2043 – 2
Obaja autori píšu odborné knihy a články týkajúce sa ošetrovateľstva a zdravotníctva. Text
považujem že dostatočne odborný, relevantný a vecný.
Zdravie-sk. ZDRAVIE - STAROSTLIVOSŤ O ZDRAVIE - ZDRAVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL - WELLNESS
[online]. [cit. 2013-01-04]. Dostupné z: http://compex.zdravie-sk.eu/dekubity-prelezaniny.php
Webová stránka poskytuje veľa informácií o zdraví a zdravotnom stave, publikuje odborné
články, preto som si ju zvolila ako zdroj pre môj odborný text.