1. Ochrana hraboša severského panónskeho v regióne Podunajska
Conservation of the root vole in the Danube region
Mgr. Eva Bušová1
1
Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Na riviére 19/a, 84101 Bratislava
busova@broz.sk
Abstrakt
Hraboš severský panónsky (*Microtus oeconomus mehelyi) je endemickým poddruhom
hraboša severského viazaného na izolované mokraďové lokality v západnej časti Panónskej
nížiny. Vplyvom zintenzívnenia poľnohospodárskej výroby a rozsiahlych vodohospodárskych
zásahov v priebehu 20. storočia hladina podzemnej vody v dotknutom území výrazne
poklesla, čo viedlo ku fragmentácii a strate vhodných biotopov. Predkladaný príspevok sa
zaoberá prezentáciou aktivít realizovaných v rámci projektu LIFE08/NAT/SK/000239
Ochrana hraboša severského panónskeho *Microtus oeconomus mehelyi, ktorého cieľom je
zlepšenie v súčasnosti nepriaznivého ochranárskeho statusu spomínaného druhu
prostredníctvom opätovného zavedenia tradičných spôsobov hospodárenia, obnovenia kosenia
lúk a trstín a revitalizácie mokradí a brehových porastov v regióne Podunajska.
kľúčové slová: Podunajská nížina, hraboš severský panónsky, manažment lúk, manažment
trstín, kosenie
Abstract
The central-European root vole (*Microtus oeconomus mehelyi) is an endemic subspecies of
the root vole (Microtus oeconomus) whose occurrence is restricted to isolated marsh-like
habitats in western part of Pannonian lowland. As a consequence of intensification of
agricultural production and extensive water-management interventions during the 20th
century, the average water level in some areas significantly decreased which led to a heavy
fragmentation and loss of suitable habitats. The paper deals with the presentation of activities
carried out within the project LIFE08/NAT/SK/000239 Conservation of root vole (*Microtus
oeconomus mehelyi). The aim of the project is to improve the recently unfavorable
conservation status of the root vole through reintroduction of traditional methods of
agricultural land use, reapplication of grassland and reedbed mowing and restoration of
wetlands and streambank vegetation in the Danube region.
keywords: Danube lowland, root vole, wet meadows management, reed beds management,
mowing
Úvod
Región Podunajska je charakteristický výnimočne bohatou sieťou riečnych ramien, ktorá je
výsledkom státisíce rokov trvajúcej eróznej a sedimentačnej činnosti rieky Dunaj. V minulosti
sa v jeho inundačnom území vyskytovali rozsiahle lužné lesy a mokrade, ktoré sa vyznačovali
vysokou diverzitou rastlinných a živočíšnych druhov. Neskôr počas osídľovania územia a

2. rozvoja poľnohospodárskej činnosti boli rozsiahle oblasti premenené na ornú pôdu alebo
nahradené sekundárnymi biotopmi vo forme vlhkých lúk a pasienkov. Krajina však bola
obhospodarovaná citlivo a s ohľadom na prírodné podmienky regiónu. Takýto prístup spolu s
pravidelným vodným režimom mal za následok vznik pestrej mozaiky prirodzených a
poloprirodzených ekosystémov, ktoré zabezpečovali prežitie mnohých vzácnych druhov,
medzi nimi aj hraboša severského panónskeho (Microtus oeconomus mehelyi)
GUBÁNYI et al (2009) uvádza, že výskyt tohto endemického poddruhu hraboša severského
(Microtus oeconomus) je viazaný na izolované mokraďové biotopy v južnej časti Podunajskej
nížiny, na severozápade Maďarska a východe Rakúska. Podľa MIKLÓS et al (2011) patrí
v súčasnosti hraboš severský panónsky na Slovensku k najohrozenejším druhom drobných
zemných cicavcov a v prílohách II a IV Smernice o biotopoch je uvedený ako prioritný druh
európskeho významu. Jeho ohrozenie spočíva predovšetkým v úbytku a fragmentácii
vhodných biotopov – mokradí, zamokrených lúk a brehových porastov, ktoré je výsledkom
rozsiahlych melioračných a vodohospodárskych zásahov na území Podunajskej nížiny v 20.
storočí. Tieto zásahy viedli k narušeniu dynamiky vodného režimu v území a následnému
vysušeniu mnohých mokraďových biotopov. Problémom je v posledných desaťročiach aj
zanechanie tradičného spôsobu hospodárenia vo forme kosenia vlhkých lúk a trstinových
porastov. Takéto neobhospodarované plochy postupne zarastajú ruderálnymi a inváznymi
druhmi, čo spôsobuje ďalšiu stratu vhodných biotopov pre hraboša severského panónskeho.
Zvýšená miera fragmentácie populácie spolu s redukciou vhodných biotopov môže časom
vyústiť do genetickej degradácie až vyhynutia celej populácie.
Na odstránenie týchto negatívnych dôsledkov ľudskej činnosti a zabezpečenie zachovania
priaznivého stavu druhu sa v rámci LIFE+ projektu Ochrana hraboša severského panónskeho
(*Microtus oeconomus mehelyi) realizujú viaceré komplexné opatrenia na obnovu vodného
režimu a prinavrátenie tradičných foriem hospodárenia.
Manažment vlhkých lúk
Jednou z projektových aktivít je obnova vlhkých nížinných lúk ako dôležitých biotopov
hraboša severského panónskeho. V priebehu projektu bude orná pôda vo vybraných lokalitách
pozmenená na trvalý trávny porast vysievaním semien pôvodných druhov tráv a bylín a
zavedením pravidelného manažmentu vo forme kosenia a mulčovania na ploche celkom 100
ha. Prvou lokalitou vybranou na vytvorenie trávnatých porastov v roku 2012 je 16,2 ha ornej
pôdy v navrhovanom SKUEV1227 Čilížske močiare (v k.ú. Čilížska Radvaň), kde sa
nachádza jedna z najväčších známych populácií hraboša severského panónskeho. Začiatok
výsevu nových porastov je plánovaný na rok 2012. Pôvodné lúčne spoločenstvá v tejto oblasti
predstavujú aluviálne lúky zväzu Cnidion venosi a psiarkové aluviálne lúky zväzu
Alupecurion pratensis (ŠEFFEROVÁ STANOVÁ et al 2011). Navrhované druhové zloženie
osevnej zmesi pre obnovu porastov (Tab. 1) bude blízke týmto prirodzeným spoločenstvám.
Tab. 1: Navrhované zloženie osevnej zmesi pre obnovu vlhkých nížinných lúk
Zložka TTP zastúpenie
Lipnica lúčna (Poa pratensis) 35 %
Psiarka lúčna (Alopecurus pratensis) 20 %
Ovsík obyčajný (Arrhenatherum elatius) 20 %
Ďatelina plazivá (Trifolium repens) 10 %
Ďatelina lúčna (Trifolium pratense) 10 %

3. Ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus) 5 %
Manažment trstinových porastov
Trstinové porasty takisto predstavujú typický biotop pre hraboša severského panónskeho.
V minulosti bolo kosenie trstiny na Podunajskej nížine bežné a takto získaný materiál sa
používal na rôzne účely, napr. ako stavebný materiál alebo na výrobu predmetov dennej
potreby. Trstina sa osekávala a zbierala hlavne v zime počas poklesu vodnej hladiny a jej
zamŕzania. Takýto prístup mal pozitívny vplyv na kvalitu trstiny, diverzifikáciu trstinových
biotopov a taktiež na odstraňovanie živín a biomasy z mokradí. Reintrodukcia manažmentu
trstinových porastov je v rámci Slovenska inovatívnym prvkom. Predpokladáme, že
prinavrátenie tohto spôsobu obhospodarovania do krajiny bude mať pozitívne dopady nielen
na samotné biotopy a stav populácie hraboša severského panónskeho, ale prispeje aj
k oživeniu tradičného využívania krajiny.
V rámci projektu plánujeme obnoviť pravidelný manažment trstinových porastov na ploche
celkom 150 ha. Pôjde o lokality nachádzajúce sa v územiach európskeho významu
SKUEV0077 Dunajské trstiny (k.ú. Veľké Kosihy) a SKUEV1182 Číčovské luhy (k.ú.
Číčov). Prvé kosenie trstiny začalo v SKUEV 0077 Dunajské trstiny v januári 2012 po vydaní
potrebných povolení od orgánu ochrany prírody (v súlade so zákonom č. 543/2002 Z.z.
o ochrane prírody a krajiny). Kosenie sa uskutočňuje v zimnom období, čím sa zabráni
poškodeniu vegetačného a pôdneho krytu a nevyrušuje hniezdiace vtáctvo. Porasty sa kosia v
plôškach, resp. pásoch, s ponechávanou nepokosenou trstinou medzi nimi ako významné
refúgiá pre živočíchy počas dorastania trstiny. Vzhľadom na počiatočnú fázu projektu sme
pokosili za dva mesiace 13,5 ha porastu. V súčasnosti sa trstina nespracúva, keďže jej kvalita
je veľmi nízka, nakoľko porasty neboli kosené niekoľko desaťročí.
Záver
Pre zlepšenie v súčasnosti nepriaznivého ochranárskeho statusu hraboša severského
panónskeho, viazaného na mokrade v oblasti Podunajskej nížiny, je nevyhnutné obnoviť jeho
v súčasnosti degradované a fragmentované biotopy. Projekt prináša stratégiu pre úspešnú
obnovu populácie druhu okrem iného aj prostredníctvom opätovného zavedenia tradičných
spôsobov obhospodarovania do vidieckej krajiny regiónu Podunajska. Pravidelným kosením
vlhkých lúk a trstinových porastov zabezpečíme udržanie populácií v priaznivom stave.
Literatúra
GUBÁNYI A., DUDICH A., STOLLMANN A., AMBROS M., 2009. Distribution and conservation
management of root vole (Microtus oeconomus) population along the Danube in Central
Europe (Rodentia: Arvicolinae). Lynx, n. s. (Praha), 40: 29-42.
MIKLÓS P., ŽIAK D., AMBROS M., DUDICH A., STOLLMANN A, 2011. Nové nálezy hraboša
severského panónskeho (Microtus oeconomus mehelyi) v oblasti Podunajskej roviny. Folia
faunistica Slovaca, 2011, 16 (1): 19–23.

4. ŠEFFEROVÁ STANOVÁ V., ŠEFFER J. & JANÁK M., 2011. Zaplavované lúky. In: ŠEFFEROVÁ
STANOVÁ V. & PLASSMAN ČIERNA M. (eds). 2011. Manažmentové modely pre údržbu,
ochranu a obnovu biotopov. Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, 41 s.
Poďakovanie
Príspevok bol vypracovaný v rámci projektu LIFE08/NAT/SK/000239 Ochrana hraboša
severského panónskeho *Microtus oeconomus mehelyi, ktorý je realizovaný vďaka podpore
Európskej komisie – programu LIFE +. Projekt je realizovaný Bratislavským regionálnym
ochranárskym združením v spolupráci s partnermi: Výskumný ústav vodného hospodárstva,
Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Ministerstvo životného prostredia
Slovenskej republiky, Národný park Neusiedler See – Seewinkel (Rakúsko), Združenie
Pisztráng Kör (Maďarsko) a Spoločnosť pre štúdium a ochranu cicavcov (Holandsko). Projekt
prebieha od 1. januára 2010 do 31. decembra 2015.