1. Kurz práce s informacemi, záverečný úkol.
Vypracoval: Michal Petras,
Anotácia: AIDS predstavuje súbor klinických príznakov spôsobených deštrukciou
imunitného systému vírusom zvaným HIV. Autor sa vo svojom odbornom príspevku
snaží podávať stručné, no výstižné informácie o patogenézii HIV vírusu,jeho šíreniu
v ľudskej populácii, prejavmi choroby, až po relatívne komplikovanú problematiku
terapie nevynímajúc. Článok je určený prevažne pre zainteresovaných a odborné
kruhy, radu zaujímavých informácií ale taktiež prináša odborníkom iných oborov.
Choroba spôsobená HIV.Patogenézia.Klinická
manifestácia.Terapia.
HIV vírus (pochádza z angl. Human Immunodeficiency Virus, vírus ľudskej imunitnej
nedostatočnosti) je vírus, ktorý patrí do skupiny retrovirov schopných
prostredníctvom reverznej RNA-transkriptázy nasyntetizovať komplementárnu
molekulu DNA, ktorú je možno začleniť do hostiteľského genómu bunky. Spôsobuje
chorobu AIDS (z angl. Acquired Immune Deficiency Syndrome, syndróm získaného
imunodeficitu).
Vírus HIV patrí medzi obalené RNA- viry pozostavujúce z týchto častí: obal, kapsida
a nukleoid. Obal vírusu tvorí dvojitá vrstva fosfolipidov s povrchovými glykoproteínmi
120, transmembránovym gp.41 a myristilovaným proteinom p17M. Kapsida
pozostáva z proteínu p24 a je asymetrická, kónického tvaru. Nukleoid obsahuje 2
vlákna RNA a enzýmy reverzná transkriptáza (transkribuje prítomnú molekulu RNA
do DNA),proteázy a integrázu. RNA je naviazaná na proteíny p7 a p9.
Patogenézia:
HIV vírus sa vyskytuje v dvoch variantách: HIV-1 a HIV-2. Obidve varianty u človeka
môžu vyvolať chorobu AIDS, rozdiel medzi obomi variantami je daný endemickým
výskytom a rozvoj choroby spôsobenej infekciou HIV-2 je pomalší, protrahovanejší,
než infekcia HIV-1. HIV vírus sa v organizme viaže na CD4 antigén prítomný hlavne
na pomocných T-lymfocytoch, ďalej napr. alveolárnych makrofágoch v pľúcach,
dendritických bunkách kože a lymf. uzlinách, mikrogliách CNS atď. Na CD4 antigén
sa viaže pomocou glykoproteínu 120. Po väzbe na CD4 nasleduje väzba na

2. koreceptor, po nej začína receptorovo sprostredkovaná endocytóza, vírus sa dostáva
do bunky, stráca obal, RNA sa prepisuje do DNA a tá sa začleňuje do genómu
hostiteľskej bunky v podobe provirusu. V bunke zotrváva v kľude, kým nie je
infikovaná bunka stimulovaná napr. cytokínmi a dochádza k replikácii.
Prenos:
Vírus je najčastejšie prenosný sexuálnym stykom (homosexuálnym, ale aj
heterosexuálnym), krvou, t.j. parenterálne (u vnútrožilných užívateľov drog, darcov
krvi a príjemcov krvných derivátov) a vertikálne t.j. z matky na dieťa.
Diagnostika:
Možno previezť priamy alebo nepriamy dôkaz infekcie HIV vírusom. Určujeme
protilátky proti gp120 a gp41 metódami ELISA a WESTERN-BLOT, variantou
stanovenia protilátok je detekcia antigénu p24 – kapsidového antigénu. Moderné
metódy ELISA môžu stanovovať protilátky aj antigén simultánne.

3. Klinická manifestácia:
Keďže u AIDS dochádza k selektívnemu usmrťovaniu Th-4 pomocných lymfocytov,
klinická manifestácia choroby závisí na stupni imunodefektu, t.j. počtu Th-4
lymfocytov. Najskôr dochádza k výraznému poklesu T-lymfocytov (akútna fáza ihneď
po infekcii) – v krvi pacienta je veľké množstvo viriónov, vytvárajú sa protilátky anti-
HIV a cytotoxické T-lymfocyty. Imunitná odpoveď je intenzívna. V tomto
stupnichoroby sa môžu, ale nemusia prejaviť príznaky chrípky. Po niekoľkých
týždňoch počet viriónov klesne a dôjde k istej rovnováhe medzi infekciou a imunitným
systémom – pacient nepociťuje žiadne príznaky niekoľko rokov, počet lymfocytov
však postupne klesá.
Rozlišujeme 3 klinické štádia choroby:
1.akútna primoinfekcia a asymptomatická fáza – počet CD4 lymf. > 500/µl
2.malé oportunné infekcie – počet CD4 lymf. 200-500/µl
3.veľké oportunné infekcie – počet CD4 lymf. < 200/µl
1. S primárnou infekciou – primoinfekciou sa stretneme u zhruba polovice pacientov
infikovaných zhruba 2-6 týždňov po expozícii vírusom HIV1 alebo HIV2. Pacient je
v tomto období vysoko nákazlivý a nemá riadne vytvorené protilátky, ale vírusy sú
pomnožené. Prvotné príznaky sú nešpecifické, pacient prechádza prodromálnym
štádiom, ktoré sa prejavuje chrípkou, faryngitidou, horúčkami, nauzeou, zvracaním,
lymfadenopatiou, artralgiou, myalgiou atď. Vďaka liečbe pacient v rozmedzí od 2. do
10. roku po expozícii nepociťuje žiadne príznaky, T-lymf. hynú z neznámych príčin,
pacient je však stále infekčný. V závere tejto fázi sa objavuje perzistujúca
lymfadenopatia najmenej 2 uzlín. Pri biopsii nachádzame nešpecifickú lymfadenitídu
s hyperpláziou folikulov.
2. Začínajú sa objavovať malé zriedkavé infekcie. Horúčka je mierne zvýšena a trvá
až 1 mesiac. Možné su kandidózy orofaryngu a faryngu, recidivujúci herpes-zoster
a orálna leukopatia.
3.Rozvíja sa AIDS definovaná ako súbor klinických symptómov, predovštkým
oportunných infekcíí a malignít napr. infekcie herpes simplex vírusom, CMV,
mykobaktériami, kandidami, pneumocystami, rozvoj wasting syndrómu (kachexie

4. a hubnutí), vznik neoplázií hlavne Kaposiho sarkom a maligné lymfomy typicky
v mozgu.
Postihnutie orgánov je generalizované od porúch prevodného systému srdca
a kardiomypathie cez pľúcnu hypertenziu, hepatopathie a pankreatitidy po
neuropathie nervového systému,dermatitídy,aseptické nekrózy kostí a osteopénie
kostí a zubov.
Terapia:
V praxi sa používajú dve formy terapie u infikovaných HIV, ktoré sa môžu
kombinovať:
1.antiretrovirové – použitie nukleosidových inhibítorov reverznej transkriptázy
(azidothymin,...), nenukleosidových inhibítorov reverznej transkriptázy (nevirapin,
efavirenz,...) a inhibítorov HIV proteináz (ritonavir, saquinavir,idinavir).
2.antivirové, antimykotické, ATB profylaxia (rýchly rozvoj rezistencie u baktérií)
Dôvodom už zmieneného kombinovania jednotlivých inhibítorov je vznik mutovaných
vírusov in vivo vznikajúcich pri prepisovaní a replikácii. Takto zmutované vírusy HIV
majú potenciu k vyššej rezistencii na podávané formy liekov.
Kľúčové slová: HIV, retrovírus, imunodeficit, Th4 lymfocyty, reverzná transkriptáza,
inhibítory RT
Argumentácia:
Tému HIV som si vybral z viacerých dôvodov. Na jednej strane mám zhodou
okolností tento semester skúšku z klinického predmetu Imunológia na lekárskej
fakulte, považoval som preto za rozumné zakomponovať svoju prípravu na skúšku
do Kurzu práce s informáciami. Zvolil som tak interaktívnejšiu formu učenia
naštudovaním si doplnkových materiálov prevažne z internetových zdrojov
a zostavením štrukturovaného odborného článku. Na druhej strane si myslím, že táto
téma, i keď je písaná odbornou terminológiou, je natoľko pútavá, že môže zaujať aj
širšiu verejnosť resp. tútora, ktorý bude tento môj odborný článok posudzovať. 

5. Zdroje:
1. VÁCLAV HOŘJŠÍ, JIŘINA BARTÚŇKOVÁ a kol.: Základy Imunologie (3.
vydání). Praha: Triton, 2005. ISBN 80-7254-686-4;
Táto kniha je napísaná odborníkmi – doktormi, z Ústavov molekulárnej
genetiky a imunológie. Je zároveň povinnou literatúrou pre medikov na
skúšku z Klinickej imunológie. Obsahuje podrobné, výstižné a presné
informácie, recenzované ďalšími pražskými odborníkmi.
2. MIROSLAV VOTAVA: Lékařská mikrobiologie obecná – Druhé
přepracované vydání. Brno - Jundrov: Neptun, 2005. ISBN 80-86850-00-5
Tento zdroj sa mi ukázal ako vhodný, keďže je tématicky radená do
medických mikrobiologických kruhov, kniha je napísaná odborníkmi
z medicínskeho oboru, podáva veľmi presné informácie, štruktúrované do
kapitol a podkapitol, v ktorých sa dobre orientovalo.
3. Wikiskripta. Váš prostor pro tvorbu a ukladání medicínských studijních
materiálů.
Dostupné z: http://www.wikiskripta.eu/index.php/HIV
Wikiskripta sú zostavované doktormi medicíny a študentmi medicíny,
recenzované doktormi. Tento web bol pre mňa výhodným zdrojom informacií,
ľahko dostupným, no hlavne garantovaným. Informácie su písané
v zrozumiteľnejšej reči, ponúka pohľad na problematiku z inej perspektívy.