Prezentácia žiakov 4.A a.B EZŠ v rámci projektu Orange "5 naj nášho mesta" .

1. Zver Liptova

2. Medveď Hnedý Pretože sa medvede pohybujú na rozsiahlych územiach a žijú skrytým spôsobom života, je ťažké určiť ich presný počet. Okrem samíc s mladými, vedú medvede prevažne samotársky život. Niekedy sa zhromaždia k väčšiemu sezónnemu zdroju potravy, akým sú ovocné stromy alebo poľovnícke návnady. Väčšina odborníkov sa zhoduje v tom, že na Slovensku dnes žije 700-900 medveďov. Medvede žijú vo väčšine pohorí stredného a severného Slovenska (Vysoké, Západné, Belianske a Nízke Tatry, Veľká a Malá Fatra, Slovenské Rudohorie, Poľana, Strážovské vrchy, Východné Karpaty ...). Hoci patrí medzi šelmy, medveď nie je dobrým lovcom. Postupne sa stal všežravcom, pričom 85-90% jeho potravy tvorí rastlinná zložka. Na jar je to tráva, byliny, ale aj uhynuté zvieratá. V lete aj na jeseň je medvedí jedálniček pestrejší. Obsahuje čučoriedky, maliny a iné ovocie, bukvice, žalude, mravčie a osie larvy. Niektoré jedince navštevujú včelíny, polia, skládky odpadu či napádajú dobytok. Viac ... Zimný "spánok" im umožňuje šetriť energiu v čase, keď je nedostatok potravy. Toto obdobie trvá zväčša od decembra do februára alebo marca, v závislosti od dostatku potravy, počasia, lokality aj jedinca. Pre brloženie potrebujú územie bez rušivých vplyvov. Viac ... Medvede sa pária od mája do júla. Mláďatá sa rodia v zime, keď je medvedica v brlohu. Po narodení vážia menej ako 0,5 kg. Medvieďatá ostávajú s matkou až do veku 2,5 roka, hoci aj tohoročné osirotené mláďa dokázalo prežiť. Dospelé samice mávajú 1-3 mladé (zriedkavo 4-5) každé 2-3 roky. Kvôli pomerne nízkym prírastkom je populácia medveďa ohrozená nadmerným lovom. Dospelý samec dosahuje hmotnosť 140-350 kg, dĺžka od nosa po chvost 170-220 cm, výška v lopatkách 95-130cm. Samice sú menšie, obyčajne 80-200 kg, dĺžka 160-200 cm, výška 90-110 cm. Viac informá¡cií­ nájdete na: www.medvede.sk [ Návrat ]

3. Jeleň Lesný Pôvodne bol rozšírený v Európe, Ázii, severnej Afrike a v Severnej Amerike, chýbal iba v Južnej Amerike a v Austrálii. Jeleň lesný vytvára len v palearktickej oblasti 20 geografických rás. U nás sa vyskytujú dva poddruhy, a to jeleň lesný stredoeurópsky ( Cervus elaphus hippelaphus ) a jeleň lesný karpatský ( Cervus elaphus montanus ). Dospelé jedince s zreteľne odlišujú veľkosťou, farbou srsti, tvarom i hmotnosťou parožia, no väčšina miestnych populácií je natoľko skrížená, že zaradenie do niektorého poddruhu je často zložité. V údolí Dunaja, Váhu a Kysuce vedie hranica prirodzeného rozšírenia obidvoch našich poddruhov, pričom stredné Slovensko je domovom ich krížencov. Čistá forma jeleňa lesného karpatského sa vyskytuje na východnom Slovensku a patrí k najväčším a trofejne najhodnotenejším. Areál jeleňa lesného stredoeurópskeho smeruje do západnej Európy. Jeleň obýva rozsiahle lesné oblasti od lužných po horské lesy. Žije spoločensky v čriedach, staré jelene oddelene od laní a mláďat. Ruja prebieha od konca augusta do októbra, u nás spravidla od 5. septem­bra do 10. októbra. Vtedy vytvárajú lane skupiny, ku ktorým sa pridávajú rujné jelene. Rujný jeleň si stráži svoju skupinu a snaží sa odohnať ostatné jelene, dochádza k súbojom o skupinu laní. Počas ruje sa jelene takmer vôbec nepasú, takže za necelý mesiac stratia až tretinu hmotnosti. Po ruji jeleň čriedu opúšťa a združuje sa do skupín s inými jeleňmi, ktoré vodí mladší jeleň. Čriedy jelenie sa rozpadávajú až pred liahnu­tím mláďat, ktoré prebieha v máji až júni, po 240 dňoch vývoja zárodku. U laní je vyvinutá latentná gravidita, má jedno, výnimočne dve mladé, ktoré cicajú asi 120 dní, ale aj naďalej ostávajú pri matke. Jelenia zver pohlavne dospie­va v 2. roku života, mladé jelene však majú možnosť aktívne sa zúčastniť na ruji až v 3. roku. Potravu jelenej zveri tvoria byliny, dreviny, divo rastúce plody, ale aj kultúrne rastliny. Zimné prikrmovanie jeleňov je spravidla nevyhnutné, pretože v dôsledku dopravných ciest a mozaikovitosti krajiny si črieda nemô­že tak ako predtým vyhľadať v zime miesta bohaté na potravu. Udržanie určitého početného stavu jeleňov je jednou z najdôležitej­ších úloh poľovníkov, bez ktorej by sa tento "kráľ lesov" už v strednej Európe nevyskyto­val. Pred 10-20 rokmi boli stavy jeleňa neprimerane vysoké, čo sa odzrkadľovalo na škodách na lesných kultúrach. Kvôli zvýšenej intenzite poľovnej regulácie a pytliactvu stavy poklesli.

4. Orol Skalný Rodný list Orol skalný - AQUILA CHRYSAETOS Čeľaď: jastrabovité Accipitridae , Rad: sokolotvaré Falconiformes Patrí medzi vrcholových predátorov. Orol skalný je jedným z 10 druhov orlov vo svete. Na Slovensku hniezdia ešte ďalšie 3 druhy a to orol kráľovský Aquila heliaca , orol krikľavý Aquila pomarina , orol malý Hieraetus pennatus a ďalšie 2 druhy sa nepravidelne vyskytujú (orol stepný Aquila rapax a orol hrubozobý Aquila clanga ). Orol skalný je najväčším predstaviteľom rodu. Samec váži od 3 do 4,5 kg a oveľa väčšia samica od 3,5 do 6,5 kg. Rozpätie krídiel majú od 190 do 240 cm. Dĺžka tela je 75 až 90 cm. Poznávanie v prírode Je to mohutný tmavohnedý dravec so zlatožltým perím na temeni hlavy. Chvost je dlhý, dospelé jedince ho majú hnedosivý, mladé pri koreni biely. Biela farba sa u mláďat vyskytuje aj v krídlach. Zobák je čiernosivý, hákovitý a veľmi ostrý. Silné nohy má orol zarastené perím až po prsty. Hlas mláďat znie ako kiak - kiak, hlas dospelých orlov je kli - kli - kli a je výrazne hlbší. Napriek svojej enormnej veľkosti sa orol skalný zdá byť často menší a môže tak dôjsť k zámene s našim najrozšírenejším dravcom myšiakom lesným. V skutočnosti však myšiak dosahuje iba polovicu veľkosti orla.

5. Srnec Lesný Srnec je naším najmenším zástupcom jeleňovitých. Vyskytuje sa vo všetkých typoch lesov (do 1400 m n. m.), rád však vychádza do polí a lúk. V západoslovenskej nížine žijú srnce v otvorenej kultúrnej krajine s roztrúsenou zeleňou. V lete žije individuálne alebo po dvoch - troch kusoch, koncom jesene a v zime sa spája do veľkých čried. Chýba mu predočná žľaza, ktorú ostatné druhy jeleňovitých používajú na značkovanie. Samec si svoje teritórium chráni pred inými samcami a značkuje si ho výlučkami pachových žliaz na čele, pätách a medzi raticami. Ruja prebieha v júli - auguste. Samce majú malé parohy, ktoré každoročne obmieňajú (zhod X.-XI. a nárast nových III.-IV.). Gravidita trvá 40 týždňov, pričom sa však zárodok začína vyvíjať až za 20 týždňov tzv. utajenej gravidity. Mláďatá bývajú dve, zriedka jedno či tri. Rodia sa v máji. Samica mláďatá dojčí 6-7 mesiacov, od tretieho mesiaca života však mláďatá prijímajú aj rastlinnú potravu. Štrnásťmesačným mláďatám dorastá definitívny chrup a pohlavne dospievajú. Srnec sa živí rovnakou potravou ako jeleň. Minerálne látky získava olizovaním hliny alebo soli v krmelcoch. Ich malé telo má v pomere k hmotnosti veľkú povrchovú plo­chu, ktorá vydáva veľmi veľa tepelnej energie. Preto srnec potrebuje viac potravy na hmotnostnú jednotku ako oveľa väčší jeleň lesný. Vysokú energetickú potrebu možno pokryť len príjmom výživnejšej potravy. O dôležitosti potravy u srncov svedčí pohľad na mladé stre­doeurópske jedince po prežitej zime: v porov­naní s jesenným obdobím vážia aspoň o 12 až 14 kg menej. Ľahšie zvieratá bez pravidelného prikrmovania spravidla zimu neprežijú. Srnce sú v potrave veľmi prieberčivé. Poľovnícki špecialisti ich nazývajú "koncen­trovanými selekcionármi". Znamená to, že vždy vyhľadávajú vysoko výživné rastliny ale­bo výhonky, aby na minimum znížili príjem ne­potrebného a pre ne nestráviteľného alebo ťažko stráviteľného balastu. Možno povedať, že srnce sú až "maškrtné". Srnec je významnou poľovnou zverou. Je obdivuhodne prispôsobivý. Najväčším nepriateľom sú túlavé psy a autá na cestách. Srnčatá uliahnuté v máji až júni sa často stávajú obeťami kosačiek. Trus srnec lesný - trus Oválne alebo pozdĺžne bobky, na jednom konci často zahrotené, uložené jednotlivo alebo ztlačené do agregátov, 1 - 1,5 cm dlhé a 0,6 - 1 cm hrubé, valcovité až guľovité na jednom konci zahrotené, v lete obyčajne zlepené, tmavohnedé až čierne, podobné koziemu alebo ovčiemu trusu; obsahujú nestrávené časti rastlín; nájdeme ich v hromádkach na miestach pasenia alebo na chodníkoch tejto zveri roztrúsené na pomerne dlhom úseku, pretože kopytníky sa môžu vyprázdňovať aj počas pohybu.