Služby vo svetovom obchode

1. PANEURÓPSKA VYSOKÁ ŠKOLA
FAKULTA EKONÓMIE A PODNIKANIA
Medzinárodné hospodárske vzťahy
Služby v svetovom obchode
Ak. rok: 2010/11 Soňa Ďurčová
Roční k: 4r. Antónia Ficová.
Skupina: 2. Forma štúdia: denná

2. 2
OBSAH
ÚVOD ........................................................................................................................................ 3
1 DEFINÍCIA SLUŽBY ....................................................................................................... 3
2 VÝZNAM SLUŽIEB V MHV.......................................................................................... 3
3 KOMERČNÉ SLUŽBY V MHV....................................................................................... 4
4 LIBERALIZÁCIA OBCHODU S NEHMOTNÝM TOVAROM..................................... 5
5 FAKTOROVÉ SLUŽBY V MHV..................................................................................... 6
6 SLUŽBY VO SVETOVOM HOSPODÁRSTVE.............................................................. 6
7 SLUŽBY A GATS............................................................................................................. 7
8 SLUŽBY V ZAHRANIČNOM OBCHODE SR ............................................................... 8
9 VÝZNAM EXPORTU SLUŽIEB PRE SLOVENSKÚ EKONOMIKU........................... 9
9.1 Cestovný ruch............................................................................................................. 9
9.2 Dopravné služby......................................................................................................... 9
9.2.1 Železničná doprava .......................................................................................... 10
9.2.2 Riečna doprava ................................................................................................ 10
9.2.3 Cestná doprava ................................................................................................ 10
9.2.4 Letecká doprava ............................................................................................... 10
9.3 Bankové služby ........................................................................................................ 10
9.4 Služby spojené s informatikou ................................................................................. 10
9.5 Výrobné služby ........................................................................................................ 11
10 ZVÝŠENIE VÝVOZU SLUŽIEB................................................................................... 11
ZÁVER..................................................................................................................................... 13
POUŽITÁ LITERATÚRA....................................................................................................... 14

3. 3
ÚVOD
Cieľom našej semestrálnej práce je objasniť služby v svetovom hospodárstve.
Uvedieme ich delenie do dvoch základných skupín, význam služieb v MHV, komerčné služby
v MHV, členenie služieb podľa WTO, spomenieme liberalizáciu obchodu s nehmotným
tovarom, faktorové služby v MHV, služby vo svetovom hospodárstve, služby a GATS, služby
v zahraničnom obchode SR a v neposlednom rade sa budeme venovať významu exportu
vybraných druhov služieb pre slovenskú ekonomiku.
1 DEFINÍCIA SLUŽBY
Patria medzi terciárny sektor. Vo všeobecnosti zahŕňajú druhy ekonomickej činnosti,
ktoré poskytujú užitočný efekt bezprostredne už svojím priebehom, nie až hmotným statkom
(tovarom).
V ekonomickej praxi sa požíva názov služby pre mnohé druhy činností, ktoré sú
bezprostredne spojené s pohybom a prevádzkovaním tovaru, napríklad opravy, predajný
a popredajný servis, balenie zasielanie tovaru spotrebiteľovi.
Pokiaľ uvedené činnosti prekračujú hranice národnej ekonomiky, hovoríme o službách
v medzinárodných hospodárskych vzťahoch. Členíme ich do dvoch základných skupín:1
1. komerčné (obchodovateľné) služby – nazývané tiež nefaktorové. Pôvodne tvorili
činnosti, ktoré sprevádzajú medzinárodný pohyb výsledkov výroby, t.j. tovaru
(poistenie, doprava, prístavné poplatky, skladovanie a pod.). V medzinárodnom
obchode význam tejto podskupiny neustále klesá a rastie podiel samostatne
obchodovateľných služieb (zahraničný cestovný ruch, licencie, know – how,
predvýrobné a výrobné služby, konzultačné, informačné, poradenské služby).
Označujú sa aj ako neviditeľný obchod.
2. faktorové (neobchodovateľné) služby – zahŕňajú osobitný druh služieb, ktoré sa
realizujú pri medzinárodnom nasadení výrobných faktorov: kapitálu (medzinárodný
transfer kapitálu, repatriácia zisku, splácanie zahraničných úverov a úrokov),
pracovných síl (transfer úspor zahraničných pracovníkov - remitencie).
2 VÝZNAM SLUŽIEB V MEDZINÁRODNÝCH HOSPODÁRSKYCH
VZŤAHOCH (ĎALEJ LEN MHV)
Významnou kvalitatívnou zmenou v rozvoji MHV bolo od polovice 60-tych rokov
rozšírenie medzinárodnej deľby práce a internacionalizácie národných ekonomík
v nemateriálnej sfére. Konkrétnym obsahom uvedeného javu je rast významu služieb vo
1
LIPKOVÁ, Ľ. 2000. Medzinárodné hospodárske vzťahy. 1. vydanie. BA : Sprint vfry, 2000. s. 214. ISBN 80-
88848-54-7.

4. 4
svetovom obchode i vo výrobných sférach medzinárodnej spolupráce. Dynamický rozvoj
služieb je stimulovaný:
internacionalizáciou podnikovej deľby práce,
rýchlym rozvojom vedecko-technického pokroku aplikáciou jeho poznatkov
v hospodárskej praxi.
Značný nárast významu infraštruktúry a internacionalizácie najvýznamnejších druhov
služieb medzi jednotlivými oblasťami svetovej ekonomiky umožňujú rozvoj nových dimenziií
medzinárodnej deľby práce. Z tohto aspektu sú služby významným prostriedkom stimulácie
hmotného exportu a stále viac rozhodujúcim činiteľom efektívnej výmeny tovaru.2
V súčasnej dobe sa služby podieľajú asi 60%-ami na tvorbe hrubého spoločenského
produktu vytváraného v celosvetovom meradle. Iba 8% z nich je predmetom medzinárodného
obchodu.
3 KOMERČNÉ SLUŽBY V MHV
Predmetom medzinárodného obchodu sú komerčné nefaktorové služby, ktoré sa
v medzinárodných štatistikách uvádzajú v nasledovných 4 základných kategóriách:3
nákladná doprava (námorná a letecká doprava, poistenie
tovaru, skladovanie). Medzinárodná železničná, riečna a cestná
doprava sa nezahŕňa do údajov vykazovaných štatistikách.
Rovnako sa sem nezapočítavajú výkony ostatných
energovodov a produktovodov,
ostatná doprava, do ktorej sa započítava preprava osôb, prístavné a letiskové
poplatky a široký okruh rôznych prístavných a letiskových služieb. Od 70-tych rokov
narastali výnosy z prevádzky letísk i z okruhu letiskových služieb, predovšetkým
starostlivosť o cestujúcich, servis lietadiel, navigačné
a meteorologické služby,
cestovný ruch – Zahraničný cestovných ruch okrem
zahraničnej turistiky zahŕňa i všetky služby s ňou súvisiace, kúpeľné pobyty a v ich
rámci poskytovanú lekársku pomoc,
ostatné služby – to sú tie, ktoré nie sú zahrnuté do vyššie uvedených a členia sa na:
Oficiálne reprezentujú služby poskytované diplomatickým misiám. Súkromné služby
2
LIPKOVÁ, Ľ. 2000. Medzinárodné hospodárske vzťahy. 1. vydanie. BA : Sprint vfry, 2000. s. 215. ISBN 80-
88848-54-7.
3
LIPKOVÁ, Ľ. 2000. Medzinárodné hospodárske vzťahy. 1. vydanie. BA : Sprint vfry, 2000. s. 216. ISBN 80-
88848-54-7.

5. 5
sa konštituujú z množstva rôznorodých činností poskytovaných zahraničným firmám
alebo občanom cudzích štátov.
Svetová obchodná organizácia (ďalej len WTO) používa nasledovné
členenie služieb:4
služby zhmotnené v tovare – knihy, filmy, magnetofónové
záznamy, diskety i informáciami, zvukové záznamy,
obchodno-technické služby, ktoré sú súčasťou medzinárodného obchodu s hmotným
tovarom (doprava, skladovanie, manipulácia, prístavné a letiskové služby, poistenie,
zaistenie, bankové služby spojené s medzinárodným obchodom s hmotným tovarom,
najmä financovanie vývozu a dovozu, činnosť obchodných zastupiteľstiev, marketing,
reklama, inzercia),
služby, ktoré dopĺňajú obchod s hmotným tovarom – leasing, franschising,
prevádzkový servis, údržba a opravy exportovaných resp. importovaných hmotných
statkov,
služby, ktoré nemajú vzťah k obchodu s hmotným tovarom – bankové, okrem
tých, ktoré sú spojené priamo s obchodom s hmotným tovarom, právne, účtovnícke,
expertné, inžinierske a poradenské služby, prevody nehnuteľností, spracovanie dát.
4 LIBERALIZÁCIA OBCHODU S NEHMOTNÝM TOVAROM
Snaha o mnohostrannú reguláciu medzinárodného obchodu so službami v rámci
medzinárodných ekonomických organizácií má svoje historické korene.
V rámci OECD boli prvé pokusy o liberalizáciu obchodu so službami vykonávané už
v roku 1961. V tomto roku bol sformulovaný Kódex liberalizácie bežných neviditeľných
operácií, ktorého cieľom bolo obmedziť a nakoniec vylúčiť všetky reštrikcie medzi členskými
štátmi OECD, týkajúce sa tzv. neviditeľného obchodu.
Zásady národného zaobchádzania boli sformulované v Deklarácií o medzinárodných
investíciách a o národných spoločnostiach. Problematika liberalizácie komerčných službách
bola i predmetom rokovaní v rámci Uruguajského kola Všeobecnej dohody o clách
a obchode.5
Treba pripomenúť, že protekcionizmus, ktorý môže mať podobu dovozných
obmedzení, zákazu činností zahraničných firiem a pod. okrem iného obmedzuje rozvoj
medzinárodného obchodu so službami.
Otázky liberalizácie obchodu ostávajú i naďalej predmetom rokovaní WTO.
4
LIPKOVÁ, Ľ. 2000. Medzinárodné hospodárske vzťahy. 1. vydanie. BA : Sprint vfry, 2000. s. 217. ISBN 80-
88848-54-7.
5
LIPKOVÁ, Ľ. 2000. Medzinárodné hospodárske vzťahy. 1. vydanie. BA : Sprint vfry, 2000. s. 219. ISBN 80-
88848-54-7.

6. 6
5 FAKTOROVÉ SLUŽBY V MHV
Faktorové služby na rozdiel od služieb komerčných sa v štatistikách platobných
bilancií MMF zachytávajú ako platby spojené s medzinárodným nasadením výrobných
faktorov (kapitálu a pracovných síl). Zaznamenávajú sa ako príjmy z priamych a ostatných
zahraničných investícií, ktoré sú označované ako faktorové služby.
Do skupiny faktorových služieb sa teda zahŕňajú prevody finančných prostriedkov,
ktoré sprevádzajú medzinárodný pohyb výrobnch faktorov, v praxi nadobúdaju podobu:6
remitencie platov zahraničnýcjh pracovníkov, ktoré sa prostredníctvom bankových
operácií predisponúvajú z hostiteľskej krajiny do materskej krajiny,
remitencie alebo repatriácia ziskov z pôsobenia priamych zahraničných investícií
alebo dividend z držby akcií zahraničných spoločností (z portfóliových investícií),
konštituujú sa z časti poplatkov za prenájom pôdy alebo priemyselných prevádzok
zahraničným firmám alebo i poplatkov za oprávnenie čerpať zahraničné prírodné
zdroje (royalities),
najväčšia časť faktorových služieb pripadá na úrok zo zahraničných úverov.
6 SLUŽBY VO SVETOVOM HOSPODÁRSTVE
Každá štatistika týkajúca sa svetového hospodárstva potvrdzuje, že sektor služieb je
v súčasnosti najdôležitejším a najdynamickejšie rastúcim sektorom vo svetovom
hospodárstve. Podiel služieb na tvorbe HDP rastie zároveň s hospodárskou rozvinutosťou
národných ekonomík, najväčšími producentami služieb sú hospodársky vyspelé štáty.
Najväčším svetovým producentom a exportérom služieb sú USA, kde služby v súčasnosti
tvoria až 79% vytvoreného HDP. V rozvojových štátoch dosahuje podiel služieb na HDP na
úrovni 40% - 50%.
Sektor služieb nezaostáva za svetovým priemyslom, keď hlavným trendom
posledných dvoch desaťročí je stále rastúca internacionalizácia služieb. Postupná liberalizácia
ekonomík a nástup informačných technológií umožnili dynamický rozvoj služieb vo
svetovom hospodárstve a globálnu expanziu spoločností v oblasti telekomunikácií, médií,
finančných služieb, podnikateľských služieb v doprave.7
Vhodným príkladom internacionalizácie služieb je telekomunikačný sektor. V každom
štáte existovala štátna telekomunikačná spoločnosť, ktorá mala monopolné postavenie na
trhu. V 80-tych rokoch min. st. sa však štáty začali zbavovať štátnych telekomunikačných
6
LIPKOVÁ, Ľ. 2000. Medzinárodné hospodárske vzťahy. 1. vydanie. BA : Sprint vfry, 2000. s. 220. ISBN 80-
88848-54-7.
7
DUDÁŠ T. a kolektív. 2007. Svetová ekonomika - sektorový aspekt, EKONÓM : BA, 2007, s. 86. 324 s., ISBN
978-80-225-2294-6

7. 7
monopolov a začali otvárať trhy voľnej konkurencii. Boom a internacionalizáciu
telekomunikácií výrazne posilnil aj nástup dvoch nových technológií – mobilných
telefónnych sietí a internetu. V súčasnosti globálne telekomunikácie ovládajú spoločnosti
z hospodársky vyspelých štátov, ktoré uskutočnili mnohé akvizície na celom svete. V oblasti
mobilnej komunikácie napríklad európsky trh vo významnej miere ovládajú iba 3 spoločnosti
– Vodafone, Orange a T-mobile.
Pre celý sektor služieb je príznačná čoraz väčšia oligopolizácia globálneho trhu.
Mnohé odvetvia ovláda niekoľko globálnych firiem, ktoré určujú smerovanie celého odvetvia.
Spomenúť možno hudobné vydavateľstvá (Universal Music Group, BMG, Warner Music,
EMI a Sony), finančné služby (Alianz, Axa, ING, AIG, Aegon, Generali) alebo
podnikateľské služby (KPMG, Ernst & Young, PriceWaterhouseCoopers).8
7 SLUŽBY A GATS
Služby sa dostali do centra pozornosti multilaterálnych rokovaní
v rámci GATT po prvýkrát na uruguajskom kole. Všeobecná dohoda
o obchode so službami (GATS) sa stala súčasťou Záverečného aktu
uruguajského kola GATT, ktorý podpísalo 125 krajín.
GATS je prvou multilaterálnou zmluvou, ktorá ustanovuje právne vymáhateľné
záväzky pre obchod so službami. V rámci tzv. zabudovanej agendy (build – in agenda) sa
dohodli na časovom harmonograme, na základe ktorého bude liberalizácia služieb
pokračovať, čo dokumentuje nasledujúca tabuľka.
Tab. 1 Agenda zabudovaná do GATS
Rok Predmet Stav rokovania
1996 Služby námornej dopravy ukončené rokovania o prístupe na trh (30. júna) s tým, že
sa rokovanie presunie do r. 2000
Služby a životné prostredie príprava správy pracovnej skupiny o úprave článku 14
GATS (všeobecné výnimky), ministerská konferencia
1996
Vládne obstarávanie služieb začiatok rokovaní koncom r. 1996
1997 Telekomunikácie ukončenie rokovaní 15.2., presunuté z r. 1996
Finančné služby ukončenie rokovaní 30.12., presunuté z r. 1996
1998 Služby - bezpečnostné
normy
výsledky rokovaní o bezpečnostných normách vstupujú
do platnosti 1.1.1998
2000 Služby začiatok nového kola rokovaní o službách 1.1.2000
Výnimky z uplatňovania
doložky najvyšších výhod
prvé preskúmanie 1.1.2000
začiatok
neurčený
Subvencie v službách začiatok rokovaní
Zdroj: ŠÍBL, D., ŠAKOVÁ B. 2002. Svetová ekonomika. 2. vydanie. Sprint : BA, 2002. s. 166. ISBN 80-88848-
98-9.
8
DUDÁŠ T. a kolektív. 2007. Svetová ekonomika - sektorový aspekt, EKONÓM : BA, 2007, s. 87. 324 s., ISBN
978-80-225-2294-6

8. 8
GATS, podobne ako dohody o obchode s tovarom, obsahuje 3 hlavné časti:9
1. Rámcová dohoda obsahuje všeobecné princípy a základné povinnosti, ktoré sú
záväzné pre všetky členské krajiny.
2. Záväzky v národných zoznamoch obsahujú špecifické záväzky prijaté jednotlivými
krajinami, na základe ktorých poskytujú prístup na svoj trh. Obsahujú odvetvia
služieb, ktorých trh sa má otvoriť a určujú, do akej miery (sú obsiahnuté v schémach,
ktoré určujú či existujú obmedzenia, pokiaľ ide o zahraničnú účasť na majetku
podniku alebo pokiaľ ide o počet poskytovateľov, a obmedzenia pokiaľ ide o doložku
národného režimu).
3. dodatky riešia osobitné situácie v jednotlivých oblastiach služieb.
GATS je charakteristická tým, že obsahuje:10
doložku národného režimu – hovorí o rovnakom zaobchádzaní s cudzími tovarmi,
službami, osobami, subjektami ako s národnými.
zásadu nediskriminácie – vyjadruje záväzok neuprednostňovania národných
poskytovateľov služieb a je obsiahnutá v doložke najvyšších výhod.
doložku najvyšších výhod – predstavuje základný záväzok, vzťahuje sa na služby. Ide
o rovnaké zaobchádzanie so všetkými zmluvnými stranami. Ak krajina umožní vstup
zahraničnej konkurencie do určitého odvetvia služieb, musí poskytnúť rovnaké
možnosti v danom odvetví aj ostatným poskytovateľom služieb, ktorí sú členmi WTO.
zásadu transparentnosti – hovorí o zverejňovaní všetkých dôležitých zákonov
a nariadení. Tie sa majú zverejňovať včas a krajina je povinná o zmenách informovať
Radu pre obchod so službami.
8 SLUŽBY V ZAHRANIČNOM OBCHODE SR (ĎALEJ LEN ZO SR)
Napriek dlhodobo aktívnej bilancii služieb je ich podiel na ZO SR stále nízky:
základná príčina je nedostatočná rozvinutosť sektora služieb v národnom hospodárstve
(NH) v porovnaní s mnohými vyspelými štátmi sveta,
štruktúra ekonomiky Slovenska zaostáva zo sektorového hľadiska – dôvodom je, že v
minulosti sa v rozvoji NH dôraz kládol na výsledky hmotnej výroby.
9
ŠÍBL, D., ŠAKOVÁ B. 2002. Svetová ekonomika. 2. vydanie. Sprint : BA, 2002. s. 166. ISBN 80-88848-98-9.
10
ŠÍBL, D., ŠAKOVÁ B. 2002. Svetová ekonomika. 2. vydanie. Sprint vfra: BA, 2002. s. 167. ISBN 80-88848-
98-9.

9. 9
Tab. 2 Zahraničný obchod 2009 - 2010
Zahraničný obchod SR - január až júl 2010 (a rovnaké obdobie roku 2009)
2009 2010
Index
2010/2009 2010
Dovoz
Štr.v
% Vývoz
Štr.v
% Bilancia Dovoz
Štr.v
% Vývoz
Štr.v
% Bilancia Dovoz Vývoz Obrat
v
mil.EUR
v
mil.EUR
v
mil.EUR
v
mil.EUR
v
mil.EUR
v
mil.EUR
v
mil.EUR
SR
CELKOM
21 354
100,00
21 610
100,00
256 25 899
100,00
26 504
100,00
605
121,3 122,6 52 403
EÚ 14 371 67,30 18 413 85,20 4 042 17 283 66,73 22 419 84,59 5 135 120,3 121,8 39 702
Zdroj: Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR, Odbor obchodnej politiky. Dostupné na:
<http://www.economy.gov.sk/zahranicny-obchod-2010/132584s>, citované [2. november 2010]
Účasť Slovenska vo svetovom obchode so službami je veľmi nízka –dosahuje úroveň 1,3%.
9 VÝZNAM EXPORTU VYBRANÝCH DRUHOV SLUŽIEB PRE
SLOVENSKÚ EKONOMIKU
9.1 Cestovný ruch
Je dynamicky rozvíjajúce sa odvetvie NH – od r. 1989 sa zvyšujú príjmy z aktívneho
zahraničného cestovného ruchu (AZCR), zvyšuje sa jeho podiel na tvorbe HDP a exporte
Slovensko má dobré lokalizačné predpoklady stať sa atraktívnou destináciou CR pre
zahraničie – vzhľadom na vhodné prírodné a aj kultúrno-historické predpoklady. Najväčším
nedostatkom rozvoja CR Slovenska je zaostalá infraštruktúra a nedostatočná propagácia
krajiny v zahraničí. V posledných rokoch sa výrazne zvýšili investície na dobudovania
infraštruktúry (aj využitie Eurofondov).
Mimoriadne úspešným rokom pre slovenský CR bol rok 2005. Zahraničie začalo o
Slovensko prejavovať väčší záujem. Nebol to však výsledok štátnej propagácie, ale skôr
výsledok vstupu Slovenska, ako pomerne neznámej krajiny, do EÚ - nováčikovia boli v
západnej Európe pred vstupom do EÚ prezentovaní v pozitívnom svetle.
AZCR je jednou z najefektívnejších foriem exportu – odpadávajú výdavky za
dopravu, zahraniční účastníci CR nakupujú tovar a služby priamo na území Slovenska za
maloobchodné ceny.
9.2 Dopravné služby
Vývojom medz. deľby práce presiahla doprava rámec jedného štátu a stala sa
významným nástrojom rozvoja svetového obchodu.
Pre Slovensko s výhodnou geografickou polohou, má doprava nielen veľký
národohospodársky význam, ale zohráva dôležitú úlohy v zabezpečovaní medzinárodnej
prepravy osôb a tovaru

10. 10
9.2.1 Železničná doprava
má nevyhovujúcu infaštruktúru, nedosahuje európsky štandard,
nevyhnutná je modernizácia železničných tratí, kt. súvisí so zapojením vybr. siete tratí
do siete európskych železníc v súlade s dohodami AGC (Eur. dohoda o medzinár.
železničných magistrálach),
v medzinár. doprave je nevyhnutný prechod na úroveň Eurocity.
9.2.2 Riečna doprava
najdôležitejším faktorom rozvoja medzinár. riečnej dopravy je geograf. poloha SR,
Bratislava leží v strede vodnej cesty Rýn – Mohan – Dunaj (najvýhodnejšia trasa v
transeurópskom spojení Východ – Západ) – SR môže profitovať z prekladu a tranzitu.
9.2.3 Cestná doprava
Výhodná poloha predurčuje SR, aby dosahovala značné príjmy z tranzitnej dopravy –
nevyhnutné je:
dobudovať diaľničnú sieť a zlepšiť údržbu medzinár. cestných ťahov a obsluhu cestnej
premávky (opravárenské, stravovacie a ubytovacie služby).
napojenie diaľnic na európsku diaľničnú sieť.
9.2.4 Letecká doprava
Aj napriek dlhoročnej tradícii v medzinár. leteckej doprave SR stále zaostáva, súvisí to:
s polohou najvýznamnejšieho letiska M. R. Štefánika v BA – v blízkosti významných
medzinár. letísk vo Viedni a v Budapešti,
nepriaznivými obchodno-politickými vplyvmi a problémami v organizačnej sfére
leteckej dopravy – známe problémy Slovenských Aerolínií.
9.3 Bankové služby
v porovnaní s ostatnými službami dosahuje pomerne rýchly rozvoj – rozšírila sa škála
poskytovaných služieb a zvýšila sa konkurencia,
kvalita služieb niekt. obchodných bánk v zahraničnom platobnom styku však stále nie
je na porovnateľnej úrovni so zahraničím,
nevyhnutné je zapojenie do medzinár. bankových štruktúr.
9.4 Služby spojené s informatikou
účasť SR na svetovom exporte služieb súvisiacich s informatikou sú v značnej miere
závislé od elektronizácie nášho hospodárstva – jej úroveň sa z roka na rok zvyšuje –
stále je však zapojenie SR do medzinár. obchodu v tejto oblasti nedostatočné,

11. 11
existuje však perspektíva zvyšovať export softwaru slovenského pôvodu vzhľadom
dostatok kvalifikovanej pracovnej sily.
9.5 Výrobné služby
Dynamika a efektívnosť vývozu priem. výrobkov je ovplyvnená zabezpečením kvalitných
výrobných služieb -
informačné služby (zabezpečiť tok informácií medzi dodávateľom a odberateľom),
poradenské služby (pomoc pri výbere zariadenia, technické konzultácie, odborné
školenie pracovníkov a pod.),
služby súvisiace so zabezpečovaním servisu,
služby pri zabezpečovaní náhradných dielov,
zabezpečovanie technickej dokumentácie,
služby pri reklamáciách,
na Slovensku veľká perspektíva rozvoja exportu výrobných služieb pre vyvážané
strojárske výrobky.11
10 ZVÝŠENIE VÝVOZU SLUŽIEB
Služby sa v posledných 20 rokoch stali významným prvkom rozvoja obchodu. Rastúca
dôležitosť služieb súvisí so zvýšenou ekonomickou vyspelosťou ekonomík, ako aj s
liberalizáciou obchodu so službami v medzinárodnom meradle. Čo sa týka tendencií vývoja
slovenskej ekonomiky, podiel služieb na HDP sa neustále zvyšuje, pričom potenciál ďalšieho
rastu je obrovský. Vývoj vývozu služieb zo SR v posledných rokoch dokumentuje tab 3.
Tab 3: Vývoz služieb (inkasá) zo SR, 2010
Inkasá ( + ) Platby ( - ) Saldo
mil. EUR mil. EUR mil. EUR
TOVAR 26 504,3 25 899,0 605,3
SLUŽBY 2 418,6 3 009,6 -590,9
Doprava 773,0 813,0 -40,1
Cestovný ruch 934,1 879,1 55,0
Iné služby 711,6 1 317,4 -605,9
Zdroj: NBS. Dostupné na <http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/statistika-platobnej-bilancie/platobna-
bilancia/platobna-bilancia-mesacna/2010/sdds-pb_1007>, citované [2. november 2010]
11
MICHALOVÁ, V., ŠUTEROVÁ, V. 1999. Služby a cestovný ruch (I. časť: Služby), Sprint vfra: BA s. 249.

12. 12
Exportná stratégia predpokladá realizáciu projektov, ktoré budú podporovať rast
exportu služieb v nasledujúcich oblastiach:12
1. Podpora liberalizácie služieb v rámci EÚ – liberalizácia trhu služieb v rámci EÚ
má byť realizovaná na základe prijatej smernice o službách. S cieľom zefektívniť fungovanie
vnútorného trhu so službami pristúpila EÚ k prijatiu smernice o službách, ktorej cieľom je
odstrániť indikované prekážky v slobodnom poskytovaní služieb. Smernica predstavuje pre
SR prvý krok pre skvalitnenie fungovania vnútorného trhu EÚ so službami. SR bude
podporovať ďalšie iniciatívy pre zefektívnenie vnútorného trhu so službami.
2. Prezentácia konkurencieschopných služieb do zahraničia – projekt sa zameria
na aktívne vyhľadávanie dopytu a ponúk v zahraničí a ich zabezpečenie prostredníctvom
kapacít SR. Medzi hlavné oblasti aktívnej prezentácie v zahraničí bude patriť ponuka služieb
SR v oblastiach cestovného ruchu, kúpeľníctva, dopravy, logistiky, informačných technológií,
poradenstva a pod.
Ďalej je dôležité uviesť popredních exportérov a importérov vo svetovom obchode
v službách.
Tab. 4 Poprední vývozcovia a dovozcovia v SO v komerčných službách za rok 2009
Leading exporters and importers in world trade in commercial services, 2009
(Billion dollars and percentage)
Rank Exporters Value Share
Annual
percentage
change Rank Importers Value Share
Annual
percentage
change
1 United States 474 14,1% -9 1 United States 331 10,5% -9
2 United Kingdom 233 7,0 -18 2 Germany 253 8,1 -13
3 Germany 227 6,8 -12 3 United Kingdom 161 5,1 -18
4 France 143 4,3 -14 4 China 158 5,0 0
5 China 129 3,8 -12 5 Japan 147 4,7 -10
6 Japan 126 3,8 -14 6 France 126 4,0 -10
10 Netherlands 91 2,7 -12 10 Netherlands 85 2,7 -8
26 Turkey 33 1,0 -5 26 United Arab Emirates 37 1,2 -14
27 Taipei, Chinese 31 0,9 -11 27 Luxembourg 36 1,1 -13
28 Thailand 30 0,9 -9 28 Switzerland 36 1,1 -2
29 Poland 29 0,9 -19 29 Taipei, Chinese 29 0,9 -15
32 Finland 25 0,7 -21 32 Poland 24 0,8 -21
33 Portugal 23 0,7 -13 33 Finland 23 0,7 -25
34 Israel 22 0,6 -10 34 Mexico 21 0,7 -15
35 Egypt 21 0,6 -14 35 Greece 20 0,6 -20
36 Czech Republic 20 0,6 -7 36 Czech Republic 19 0,6 6
37 Macao, China 19 0,6 6 37 Israel 17 0,5 -14
38 Hungary 18 0,5 -10 38 Iran, Islamic Rep. of a 16 0,5 ...
39 Lebanon 17 0,5 -4 39 Hungary 16 0,5 -14
40 Mexico 15 0,5 -17 40 Turkey 16 0,5 -6
Total of above 3010 89,8 - Total of above 2760 87,8 -
World 3350 100,0 -12 World 3145 100,0 -12
Zdroj: Dostupné na: <http://www.wto.org/>, citované [28. október 2010]
12
Proexportná politika Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013. Dostupné na:
<http://www.foreign.gov.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_2CC5A44537350E77C12576740024615A_SK/$
File/proexportna_politikaSR_%202007_2013.pdf>, citované [2. november 2010]

13. 13
ZÁVER
Pevne veríme, že poskytnuté informácie obsiahli spomínanú tému. Avšak je nutné
spomenúť, že napriek dlhodobo aktívnej bilancii služieb v ZO SR je ich podiel na ZO SR
stále nízky. Základná príčina je nedostatočná rozvinutosť sektora služieb v národnom
hospodárstve (NH) v porovnaní s mnohými vyspelými štátmi sveta.
Pri spracúvaní semestrálnej práce sme vychádzali z viacerých knižných
i internetových zdrojov.

14. 14
POUŽITÁ LITERATÚRA
[1] DUDÁŠ T. a kolektív. 2007. Svetová ekonomika - sektorový aspekt, EKONÓM : BA,
2007, s. 86, 87. 324 s., ISBN 978-80-225-2294-6.
[2] http://www.wto.org/>, citované [28. október 2010]
[3] LIPKOVÁ, Ľ. 2000. Medzinárodné hospodárske vzťahy. 1. vydanie. BA : Sprint vfry,
2000. s. 214 -220. ISBN 80-88848-54-7.
[4] MICHALOVÁ, V., ŠUTEROVÁ, V. 1999. Služby a cestovný ruch (I. časť: Služby),
Sprint vfra: BA s. 249.
[5] Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR, Odbor obchodnej politiky. Dostupné na:
<http://www.economy.gov.sk/zahranicny-obchod-2010/132584s>, citované [2.
november 2010]
[6] NBS. Dostupné na <http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/statistika-platobnej-
bilancie/platobna-bilancia/platobna-bilancia-mesacna/2010/sdds-pb_1007>, citované
[2. november 2010]
[7] Proexportná politika Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013. Dostupné na:
<http://www.foreign.gov.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_2CC5A44537350E77
C12576740024615A_SK/$File/proexportna_politikaSR_%202007_2013.pdf>,
citované [2. november 2010]
[8] ŠÍBL, D., ŠAKOVÁ B. 2002. Svetová ekonomika. 2. vydanie. Sprint vfra: BA, 2002.
s. 166, 167. ISBN 80-88848-98-9.