1. Čo by bolo, keby nebolo písmo
1. ÚVOD
Písané písmo si vytvorila ľudská spoločnosť pre trvalý záznam jazyka, na prenášanie a šírenie
rečí. Vzniklo z potrieb človeka zachytiť významné udalosti a fakty. Keďže vždy úzko
súviselo a súvisí s vývojom ľudskej spoločnosti, s jej históriou, je vlastne historickým
produktom, reagujúcim na zmeny určitého obdobia. Tak ako v minulosti i dnes je
predpokladom rozširovania kultúry, odkazom dedičstva minulosti a odkazom budúcim
generáciám. To preto, že i prostredníctvom písma sa formovala a formuje vzdelanostná
a kultúrna úroveň každého národa.
Vynález písma vo svojom dôsledku viedol k ešte väčšej sociálnej zložitosti, čo sa prejavilo vo
všetkých oblastiach spoločnosti: v práve, obchode, administratíve, poľnohospodárstve,
výrobe, vzdelaní a literatúre.
V malých spoločenstvách môžu ľudia komunikovať väčšinou osobne, akonáhle však
spoločnosť dosiahne istú úroveň zložitosti, ako technickej, tak aj sociálnej, osobný kontakt
prestáva byť dostatočný. Zložitosť si vyžaduje formálnu, trvalú a široko zrozumiteľnú
písomnú komunikáciu.
Písomná komunikácia na rozdiel od hovorovej neprebieha v rovnakom priestore a čase. To
znamená že na jednej strane komunikanti nemôžu bezprostredne vnímať priamu reakciu na
komunikovanú informáciu, na druhej strane nevyžaduje rýchlu reakciu ani od odosielateľa ani
do príjemcu informácie. Tým že písomná komunikácia prebieha v odlišnom čase a na
odlišnom mieste sa minimalizuje psychologický tlak, ktorý vzniká v komunikačnej situácii pri
hovorovej komunikácii. O psychickom stave, nálade, pocitoch komunikantov vypovedá
formálna úprava písomného textu a jednak gramatická stránka písomného prejavu.
2. ÚVOD DO DEJÍN PÍSMA
Prostriedky, ako zaznamenávať a predávať správy pomocou kresieb, znakov a obrazov
existujú už desiatky tisíc rokov. K tým najstarším určite patria jaskynné maľby. Písmo
vzniklo až v dobe, keď ľudia vytvorili prvý ucelený súbor znakov a symbolov, ktorými si
mohli navzájom predávať jasné a konkrétne informácie.
K dnešnému písmu vedie päťtisíc rokov dlhá cesta, na začiatku ktorej je snaha človeka
zaznamenať myšlienky jaskynnou maľbou a zapamätať si ju pomocou jednoduchých
znamení. Prvý vývojový stupeň smerujúci k písmu tvoril obrázok – piktogram – napríklad
postava so zvieraťom. Aj keď sa obrázok graficky zjednodušoval, znázorňoval celú vetu.
Nebol znakom pre slovo a tým menej pre hlásku. Druhým stupňom bol ideogram, v ktorom
znak vyjadroval kratší alebo dlhší rad hlások. Napríklad nohy označovali končatiny ale aj
chôdzu. K vyjadreniu myšlienky bola potrebná znalosť mnohých znakov. Posledným
a najdokonalejším stupňom vývoja boli fonogramy, ktoré zaznamenávali zvuky a hlásky.
Každá kultúra dospela k rôznemu stupňu vývoja písma. tento vývoj ovplyvňovala zemepisná
poloha, spoločenské potreby, osobitosť jazyka, vplyv vlastných predchádzajúcich písomných
sústav a písmo susedných národov. Na grafickú stránku písma i rýchlosť jeho šírenia
pôsobili aj písacie materiály a nástroje.

2. Písmo jestvuje ako jav sám o sebe, ale jeho podstatu treba hľadať v interakcii s ostatnými
zložkami ľudskej kultúry. Vznikalo u tých národov, ktoré dospeli na taký stupeň vývoja , že
potreba písma bola u nich nevyhnutná. Je výsledkom rozvoja vyššieho stupňa kultúry, na
druhej strane urýchlilo vývoj kultúry tým, že ľudské myšlienky a vynálezy sa mohli šíriť vo
väčšom rozsahu, ako to bolo v spoločnosti, ktorá písmo nepoznala.
3. VZNIK PÍSMA
Začiatky vzniku písma je potrebné hľadať v povodí Eufratu, Tigrisu, Nílu, Jang-ć-´tiang
a Chuang-che, v oblastiach vyspelých kultúr. Prvé písomné sústavy sa vyvinuli nezávis le od
seba. Vytvorili ich obyvatelia Babylonu, Egypta a Číny. Susedné národy od nich prijali písmo
už hotové a v priebehu času si ho prispôsobili vlastným potrebám. Egyptské a babylonské
písmo sa stalo základom vzdelanosti európskych národov.
4. KALIGRAFIA
Kaligrafia znamená krásny rukopis, nádherné písmo. Takýmito slovami často
charakterizujeme staré i súčastné písma. Arabská kaligrafia je v podstate jedným z druhov
stredového arabského umenia, tak úzko sa tu prelína umenie písma s umením ornamentu.
Arabské písmená pod rukou kaligrafa nadobúdajú okrúhlu, štvorcovú, šešťuholníkovú
formu, formu plodov, kvetov, vtákov. Samotné nápisy nadobúdajú formu v podobe slávika,
ruže a pod. A pritom vždy možno zistiť rukopis majstra, spoznať, ktorý kaligraf napísal
daný text. Prečo však pokladáme jedno písmo za pekné a druhé nie? Gramatológia bude
môcť na túto otázku odpovedať až vtedy, keď bude kráčať ruka v ruke nielen s estetikou, ale
aj s náukou o ľudskom vnímaní – s psychológiou.
5. GRAFOLÓGIA
Rukopis každej osoby je jedinečný a neopakovateľný. Možno sa stretnúť len s rukopisom
podobným, a to najmä v prípadoch jednovaječných dvojčiat. Ale vždy sú tu však nejaké
drobné rozdiely v ťahoch, veľkosti alebo tvare. Písmo je vlastne mozgopis. V škole sa učíme
podľa rovnakého vzoru a predsa píšeme rozdielne. Nech je naše písmo akokoľvek guľaté,
špicaté, malé alebo veľké, každé písmo má svoje špecifické znaky. Veda, ktorá sa zaoberá
ich lúštením a určením charakterových vlastností, sa nazýva grafológia.

3. Argumentácia:
Zvolený text je všeobecná časť mojej ročníkovej práce s názvom „Čo by bolo, keby nebolo
písmo“ starej niekoľko rokov. Do kontextu môjho studia zapadá len okrajovo, avšak
typografia sa týka všetkého okolo nás. Názov práce aj jednotlivých odsekov ostal pôvodný.
Voľba tohoto textu bola hlavne z dôvodu, že nemám žiadnu inú prácu potrebného rozsahu.
Kľúčové slová:
Písmo, dejiny, jaskynné maľby, piktogramy, kaligrafia, grafológia
Anotácia:
Text pojednáva o vzniku, histórii a význame písma, taktiež o dvoch disciplínach – kaligrafii
a grafológii. Vedeli ste například, že písmo je 5 000 rokov stará záležitost? Alebo že vzniklo
dokonca na niekoľkých miestach nezávisle na sebe? Že z písma sa dá vyčítať povaha aj
osobnosť človeka? Tieto a ďalšie zaujímavé fakty sa dozviete v tejto práci.
Zdroje:
1. KONDRATOV, Alexandr. Kniha o písme. 1981. vyd. Bratislava: Smena, 1981, 48 s.
ISBN 73-057-81
.
 Prínosná kniha o minulosti a budúcnosti písma
 Rozoberá jednotlivé druhy písma, aj ich šifrovanie