2. Základné informácie
Meno: Ján Kollár (pseud. Čechobratr Protištúrsky) bol veľkým
básnikom slovenského národného obrodenia, bol filológ, archeológ
a ideológ slovanskej vzájomnosti. Narodil sa 29. 7. 1793 v
Mošovciach, okr. Martin. Zomrel 24. 1. 1852 vo Viedni. V roku 1904
boli jeho pozostatky prevezené na Olšanský cintorín v Prahe. Otec
Matej Kollár, starosta (1763-1826). Matka Katarína, rod. Frndová
(1770-1820). Mal brata a sestru. Manželka Friderika, rod.
Schmidtová, dcéra Ľudmila, vyd. Schellenbergová (1837-1880).
3. Študentské časy po príchod do Jeny
V rokoch 1800-1806 navštevoval základnú školu v Mošovciach,
1806-1809 študoval na nižšom gymnáziu v Kremnici. Keďže otec
nesúhlasil s jeho ďalším štúdiom a chcel ho dať na nejaké remeslo,
odišiel mladý Kolár v zime 1809 k bratancovi Jánovi Kollárovi do
Slovenského Pravna. V roku 1810 prechodne vyučoval v
Mošovciach, 1810-1812 pokračoval v štúdiu na evanjelickom
gymnáziu v Banskej Bystrici pod vedením prof. P. Magdu.
4. Cez prázdniny 1812 uskutočnil suplikantskú cestu v Novohrade a na
Dolnej zemi, 1812-1815 študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave,
kde kvôli získaniu prostriedkov vyučoval žiakov v zámožných
rodinách. Neskôr sa stal učiteľom a správcom sirotského ústavu.
Pod vedením prof. Š. Fábriho, D. Stanislaidesa, J. Grosa, P. Bilnicu a
S. Žigmondyho nadobudol znalosti z oblasti teológie, filozofie,
estetiky, antických a novodobých literatúr, najmä nemeckej. Po
štúdiách v Bratislave prechodne pôsobil ako vychovávateľ v rodine
Ľ. Kolben-Hayera v Banskej Bystrici, kde v roku 1816 zložil
kandidátsku skúšku u superintendenta A. Lovicha, ktorá bola
podmienkou pre získanie štipendia na štúdium v Nemecku. V roku
1817-19 absolvoval evanjelickú teológiu na univerzite v Jene, kde sa
zaujímal aj o prednášky z histórie, estetiky, filozofie, obľúbil si
najmä prednášky prof. Ludena, Okena, Friesa.
5. Príchod do Jeny
Po jeho príchode do Jeny sa Ján Kollár zúčastnil 18. - 19. októbra
1815 slávností na pamäť 300. výročia reformácie, ktorá mala jasný
protifeudálny charakter. Stal sa svedkom národného uvedomenia
sa nemeckej mládeže. Tu pocítil potrebu jednoty medzi Slovanmi,
ale zároveň pozoroval aj tienisté stránky nemeckého nacionalizmu:
rozpínavosť, povýšenectvo a podceňovanie iných najmä
slovanských národov. Pobyt v Jene znamenal rozhodujúci obrat v
jeho živote a to nielen získaním vzdelania a vytvorením si názoru na
úlohu literatúry v živote národov, ale aj silným citovým zážitkom, a
zaľúbením sa do dcéry evanjelického farára Schmidta Friderikou
Schmidtovou, ktorá sa stala inšpiráciou jeho poézie.
S Mínou, ako ju nazýval, podnikal vychádzky do okolia Jeny. Matka
bránila dcére, aby sa vydala za Kollára a až v roku 1835, teda po 16
rokoch, si ju básnik mohol odviesť do Pešti ako svoju manželku.
Počas štúdií v Jene navštívil viaceré nemecké kraje osídlené
zgermanizovanými slovanskými kmeňmi, čo v ňom vyvolalo hlboký
žiaľ a obavy o súčasný stav svojho národa.
6. Pri návrate zo štúdií v Prahe nadviazal kontakty s významnými
českými učencami, J. Dobrovským, V. Hankom, J. Jungmannom, v
Bratislave s F. Palackým.
. V rokoch 1819-49 bol kazateľ a neskôr farár slov. evanjelickej cirkvi
v Pešti. Od roku 1849 až do svojej smrti bol profesorom slovanskej
archeológie na univerzite vo Viedni
Počas pôsobenia v Pešti zvádzal ťažké zápasy najmä s nemeckými a
maďarskými cirkevníkmi, ktorí chceli prekaziť jeho úsilie o zriadenie
samostatnej slov. cirkvi. Kollárovi veľmi záležalo na tom, aby sa
Slováci neodnárodňovali, preto v Pešti zhromažďoval slovenských
evanjelikov a zorganizoval Slovenský čitateľský spolok a Slovenskú
knižnicu. V rokoch 1841 a 1844 podnikol študijnú cestu do Talianska.
7. Kollár uznával iba 4 slovanské jazyky
Ruský, poľský, srbochorvátsky a československý, čím sa dostal do
sporu s niektorými slovanskými národnosťami, ktoré sa v tomto
období usilovali o národnú svojbytnosť (napr.: Slovinci). Bol
stúpenec československej jazykovej a "kmeňovej" jednoty čím sa
dostal do sporu aj s mladšou generáciou slovenského národa ,ktorá
sa usilovala vytvoriť vlastný spisovný jazyk. Štúrovci často vyvracali
najmä Kollárove názory o spisovnej slovenčine (ktorý ju rozhodne
odmietal) a tak po Štúrovom uzákonení spisovnej slovenčiny došlo
medzi nimi k sporom: Kollár verný svojim názorom o
„československom kmeni“, proti nej ostro vystúpil v zborníku
Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro čechy, moravany
a slováky.
8. Básnická skladba o láske k žene a slovanskej vlasti, inšpirovaná
láskou autora k Friderike Schmidtovej, s ktorou sa zoznámil počas
štúdií v Nemecku. Motív cesty, ktorou prechádza z Nemecka z
územia Lužických Srbov na Slovensko, zamýšľanie sa nad osudmi
národov, ktorých územím prechádza, ukazuje, že jedným z
inšpiračných vzorov bolo dielo G. G. Byrona Putovanie Childa
Harolda.
SLAVY DCÉRA
9. V konečnej podobe vyšla r. 1832 a obsahovala PŘEDZPĚV a 5
spevov:
I. ZÁLA - básnik spomína na krásne časy lásky v Jene a lúči sa s
Mínou
II.LABE, RÉN, VLTAVA putuje po slovanských krajoch vyznačených
riekami
III. DUNAJ opisuje svoje dojmy z polabských, pobaltských a našich
krajín, vkladajúc medzi ne rozmanité historické reflexie, úvahy
IV. LÉTHÉ - prechádza s Mínou po slovanskom nebi, aby oslávil
všetkých vynikajúcich slovanských dejateľov.
V. ACHERON - dostáva sa do pekla a zatracuje všetkých nežičlivcov
Slovanov a odrodilco
