2. Historickým jadrom mesta Púchov rozumieme súbor niekoľkých ulíc a k ním
priliehajúcich budov, ktoré sa stali základnou aglomeračnou zložkou pri vzniku mesta.
To sa formovalo od 13. storočia do súčasnosti.
Najstaršou písomne doloženou konkrétnou časťou/ulicou je dnešné Námestie
slobody. Na pozemkoch medzi námestím, dnešnou Moravskou ulicou a Ul. Komenského
sa sformovala tzv. Puchova osada, ktorého potomkovia – Marczibányiovci vlastnili túto
časť dnešného mesta až do polovice 19. storočia. V minulosti bola ulica pomenovaná aj
podľa tohto rodu. Druhou, približne rovnako starou časťou boli pozemky patriace
Lednickému panstvu. Od 17. storočia konkrétne tzv. Moravská ulica. Tá vznikla usadením
sa moravských exulantov/prisťahovalcov po bitke na Bielej hore. Väčšina z nich bola
protestantského vierovyznania a kvôli náboženskej neslobode a prenasledovaniu
v susednom kráľovstve opustili svoju vlasť. Moravská ulica bola popri Marczibányiovskej
usadlosti rovnako nezávislá, pričom podliehala výsadám a právam z centra panstva –
hradu Lednica. Dnešná Moyzesova ulica/pešia zóna sa stala prepojením týchto dvoch
častí, a taktiež centrom židovského náboženského života pod právami a povinnosťami vo
vzťahu k Lednickému panstvu. Ďalšie ulice (Hollého, Mudroňova, Komenského), teda
obydlia, ktoré ich vytvárali, ležali pri dôležitých komunikáciách a križovatkách do
okolitých obcí. Vybudované tu boli aj z dôvodu nedostatku priestoru v už spomínaných
častiach, a nepriamo tak mestečko rozširovali. O jednotnom mestečku môžeme hovoriť
od polovice 19. storočia. (POKRAČOVANIE - HISTÓRIA 2/2 TU)
3. Po turbolentných revolučných rokoch 1848/1849 nastala v monarchií konsolidácia
vnútorných pomerov a od 1. januára 1852 boli všetky časti zlúčené do jedného celku –
mestečka Púchov. Sčítanie obyvateľstva v r. 1869 ukázalo, že tu žilo 1426 obyvateľov.
Púchov (Puhó, Puchau) sa začal významnejšie rozvíjať na prelome 19. a 20.
storočia a až takmer do konca 2. svetovej vojny mal skôr vidiecky charakter. Začali sa
stavať viacpodlažné budovy a drevené stavby postupne nahrádzali murované. Najväčší
urbanistický rozvoj
v meste sa začal v 70. rokoch a pokračoval až do začiatku rokov 90.-tych. Počet
obyvateľov narastal veľkým tempom a vtedy boli vystavané panelové sídliská po oboch
stranách historického jadra – tzv. Sedlište a sídlisko ulíc s dnešnými názvami viažucimi sa
k Veľkej Morave (Mojmírova, Rastislavova, Gorazdova, Pribinova). Bolo to aj obdobie
chátrania, búrania a ničenia mnohých historických budov, ktoré mali ustúpiť novej
výstavbe.
Dnes sa „v historickom jadre mesta Púchov“ zachovali: socha sv. Jána
Nepomuckého a r. k. kostol na Námestí slobody, budova starej evanjelickej fary a ev.
kostol na Moravskej ulici (zostal aj názov ulice), Župný dom.
(SPÄŤ - HISTÓRIA 1/2 TU)
4. Ako
sa virtuálne poprechádzať po zaniknutom
historickom jadre mesta Púchov? Jednoducho!
Kliknutím na
, ktorá na mape označuje pomyselnú
križovatku, sa presuniete na vybrané miesto. Ocitnete
sa na ulici, dnes už v neexistujúcej podobe. Kliknutím
na dobovú fotografiu sa ocitnete na tom istom mieste v
súčasnosti, opätovným kliknutím späť v minulosti.
Pomocou
sa presúvate po ulici v oboch časových
intervaloch v smere, ktorý si sami zvolíte. Príjemné
cestovanie v čase a priestore ulicami mestečka a mesta
Púchov! Mapa je tu, klikni sem
5. Projekt vypracoval: Mgr. Pavol Makyna
Zdroje fotografií: Miroslav Pribiš
Marián Drobný
Pavol Makyna
Miloš Makyna
Martin Melišík
pán Mitana
pán Sečkár
pán Ladecký
Google Street View