1. Barok ako umelecký smer
Kurz práce s informáciami
( Záverečná úloha )
Alexandra Pediačová
Zimný semester 2012

2. Argumentácia
V súčasnosti klesá záujem o poznatky z histórie ako aj záujem o umenie. Tento
pokles súvisí s našim progresívnym obdobím a rozvojom masmédií. Ľudia si popri sledovaní
televízie a iných výdobytkoch dnešnej doby nenájdu čas na vcítenie sa do estetickej krásy.
Veľkoleposť ukrytú v umení objavuje stále menej ľudí, čím nezažívajú pocit zázračnej sily,
ktorou umelecké dielo na človeka pôsobí.
V mojej práci som sa rozhodla spracovať tému baroka práve z dôvodu vzbudenia záujmu ľudí
o históriu a umenie. Podľa môjho názoru je barok z pohľadu maliarstva jedno z najkrajších
a najzaujímavejších období histórie. Z barokových malieb je cítiť tajomnosť, ktorá dodáva
našej mysli radosť a nadšenie z nepoznaného. Touto témou sa zaoberám aj z dôvodu
oboznámenia ľudí nezainteresovaných do umenia a histórie, ale aj oboznámenia seba samých
s informáciami, ktoré sú pre nás zatiaľ nepoznané. Tieto informácie sú zamerané hlavne na
charakteristiku barokového maliarstva v krajinách, v ktorých sa najviac rozvíjalo, pretože je
zaujímavé, že do každej z týchto krajín prenikal barok iným spôsobom, a preto sa
v umeleckých maľbách z iných štátov nachádzajú odlišné znaky baroka.
Anotácia
Práca sa zaoberá barokovým maliarstvom. V prvej časti sa sústreďuje na bližšiu
charakteristiku barokového umenia. Zameriava sa hlavne na opísanie znakov, ktoré boli
v tomto období najviac využívané. Druhá časť prináša charakteristiku barokového maliarstva
v jednotlivých krajinách, hlavne v tých, v ktorých sa najviac rozvíjalo. Ako prvé je opísané
Talianske barokové maliarstvo, následne Francúzske, Španielske, Nemecké a
napokon Flámske. Cieľom tretej časti je oboznámenie sa s na najvýznamnejšími maliarmi
obdobia baroka. O každom z nich je napísaný stručný popis jeho najvýznamnejších činností
a najznámejších malieb.
Kľúčové slová
Umenie, barok, maliarstvo, emócie.

3. 1. Charakteristika barokového maliarstva
Barokové maliarstvo, ktoré vzniklo približne v 17. a 18. storočí, je súčasť barokového
umenia. Obdobie Baroka bolo ovplyvnené Tridentským koncilom (1545-1563), na ktorom sa,
okrem iného, stanovil presný kánonický zoznam kníh Biblie. Vďaka nemu barokové maľby
zobrazovali Pannu Máriu a biblické príbehy, ale často používanými boli aj historické
a alegorické námety . Hlavnou črtou baroka je dramatickosť a pôsobenie na city človeka
drastickým znázorňovaním utrpenia svätcov. Najefektívnejším spôsobom, ktorý mal vplyv na
city človeka boli farby a svetlo. Farebnosť a kontrasty medzi svetlom a tmou vyvolávali
vášeň, ktorá bola v protiklade s renesančnou racionalitou. Základnými farbami boli červená,
žltá a modrá, ktorých miešaním vznikali všetky ostatné farby. Barokový výtvarný svet
objavuje vo všetkých smeroch nové oblasti: apoteózu, krajinu, zátišie, karikatúru
a anamorfózu(zámerné skreslenie perspektívy). Ani jedno z týchto druhov nie je nové, nové je
ale to, že niekdajšie extrémy sa teraz stávajú hlavným prúdom epochy. Veľký vplyv na
barokové umenie malo najmä benátske umenie 16.storočia, a to aj napriek tomu ,že
v 17.storočí benátsky maliari už nemali veľký podiel na vývine baroka.
2.Barokové maliarstvo v jednotlivých krajinách
2.1 Talianske barokové maliarstvo
V Taliansku sa centrom baroka stal Rím, v ktorom sa nachádzali početné centrá
svetskej a cirkevnej moci, okolo ktorých sa zoskupovala šľachta, stará aristokracia a vyššie
kruhy katolíckeho duchovenstva, ktorých sociálny význam v tej dobe výrazne narastal.
V Talianskom maliarstve 17.storočia sa osobitne rozvinul akademizmus, ktorý bol vytvorený
ako doktrína v akadémii bratov Carracciovcov – Academia degli Incaminati Carracciu .
Pre tento smer je typická idealizácia skutočnosti, sklon k dekoratívnosti, vysoká
kultivovanosť akademickej kresby a kompozície a hladká štruktúra. V talianskom barokovom
maliarstve vznikali aj iné smery, ktoré boli založené na realistickom základe a mali oveľa

4. odvážnejšie a slobodnejšie riešenia, no väčšina týchto smerov sa jasne neodpútala
od akademickej idealizácie. V opozícii voči akademizmu Carracciovcov stál Caravaggio,
ktorý presadzoval realizmus .Ale jeho výzva zobrazovať scény všedného života nedosiahla
potrebnú odozvu u talianskych barokových maliarov ,ktorí neboli schopný zbaviť sa pút
akademizmu.
2.2 Francúzske barokové maliarstvo
Vo Francúzsku sa baroková estetika stretla s buržoázno-šľachtickou doktrínou
klasicizmu a s buržoáznym realizmom, v dôsledku čoho mnoho stratila zo svojej čistoty
a prijala kompromisný charakter. Klasický príklad baroka v službách absolutizmu ponúka
Francúzsko za Ludvíka XIV. Dá sa povedať, že barok sa stal slohom absolutizmu až
pôsobením francúzskeho vzoru. Ak kladieme znamienko rovná sa medzi barok
a absolutizmus, nie je to zásadné nesprávne, ale problematické , pretože na príklade Ludvíka
XII, Colberta a Le Bruna je neprehliadnuteľné, koľko významných francúzskych maliarov sa
vydalo vlastnou cestou, bez dosahu centralistickej politiky v oblasti umenia.
2.3 Španielske barokové maliarstvo
V Španielsku mali maliari nedôstojné spoločenské postavenie, voči ktorému sa snažili
bojovať už od dôb El Greca , preto bolo španielske maliarstvo odkázané na vonkajšie
podnety, ktoré mu umožňovali držať krok s úrovňou Talianska a Nizozemsko. Do Španielska
prenikal carravaggismus, ktorý tu bol konfrontovaný s domácim šerosvitným maliarstvom.
V Seville, kde bola najvýznamnejšia maliarska škola v Španielsku v 17.storočí, vznikali
hnedo tónované maľby ,ktorými sa maliari snažia redukovať farebnú štruktúru obrazu .
Španielske maliarstvo na čele s Velasquezom si zachovalo živú spojitosť s ľudovým
realizmom, čím si získalo osobitné postavenie mimo rámca barokového umenia.

5. 2.4 Nemecké barokové maliarstvo
V Nemecku sa začína rozkvet barokového umenia koncom 17. a začiatkom
18.storočia. Pre nemeckého barokového maliara je dlhoročný pobyt v Nizozemsku alebo
Taliansku úplne normálnym. Najzásadnejším rušivým zásahom do vývoja barokového umenia
bola tridsaťročná vojna. Ako druhý dôvod sa javí skutočnosť, že Svätá ríša rímska národa
nemeckého nemala vlastné teritoriálne centrum, ktoré by sprostredkovalo normy, ktoré by
boli základom pre jednotnosť nemeckého barokového maliarstva.
2.5 Flámske barokové maliarstvo
Na popredné miesto medzi európskymi krajinami dostal flámske maliarstvo Peter Paul
Rubens, ktorého tvorba ovplyvnila celé nasledujúce generácie. Po jeho stopách sa vydal jeho
žiak Anthonis van Dyck, ktorých tvorba nepatrí celkom do barokového umenia, pretože má
realistickejší charakter.

6. 3. Významní barokoví maliari

7. Zoznam a hodnotenie použitej literatúry :
THIRY, K. Dejiny umenia: Pre stredné odborné učilištia a stredné školy, pre pracujúcich. 2. vyd.
Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1983.
 autor knihy je erudovaný vo svojom odbore
 kniha je prehľadne štruktúrovaná
 informácie sú objektívne
 Slovenské pedagogické nakladateľstvo má dobrú povesť
 Informácie sú presné
VODRÁŽKA, Peter. Premeny v mestách v období baroka a klasicizmu. [online]. [cit. 2013-01-05].
Dostupné z: http://www.urbion.sk/premeny-v-mestach-v-obdobi-baroka-a-klasicizmu/
 uvedený autor
 autor knihy je erudovaný vo svojom odbore
 informácie sú aktuálne
 odkazy na stránke sú funkčné
 údaje sú podložené objektívnou argumentáciou
Barokové umenie na Slovensku. In: CHMELINOVÁ, Katarína. Http://www.sng.sk [online]. [cit. 2013-
01-05]. Dostupné z: http://www.sng.sk/sk/uvod/stale-expozicie/barokove-umenie-na-slovensku
 odkazy na stránke sú funkčné
 je uvedený autor článku
 informácie sú podložené argumentmi
 informácie sú objektívne
 k dispozícii sú aj obrázky týkajúce sa danej problematiky