APLIKÁCIA PRÁVA HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE EURÓPSKEJ ÚNIE V SEKTORE FINANČNÝCH SLUŽIEB

TRNAVSKÁ UNIVERZITA V TRNAVE
PRÁVNICKÁ FAKULTA
APLIKÁCIA PRÁVA HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE EURÓPSKEJ
ÚNIE V SEKTORE FINANČNÝCH SLUŽIEB
Rigorózna práca
Školiace pracovisko: Katedra medzinárodného práva a európskeho práva,
Právnická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave
Študijný odbor: Právo
Trnava, 2013
Mgr. Peter Rizman, LL.M.

2
There is nothing more worthy of a gentleman, than the study of law: in the first place the study
of that law, which links man to man and nation to nation; then the study of the law of our
fatherland.
(Hugo Grotius)

3
Abstrakt
Jednotný vnútorný trh a jednotná mena EURO ešte viac prispeli k dynamike vývoja
bankového, poisťovníckeho a kapitálového trhu. Súčasný vývoj v sektore finančných služieb
je podstatne poznačený finančnou krízou a otázkou potreby väčšej alebo menšej regulácie.
Úlohou práva hospodárskej súťaže je zabezpečenie férových podmienok na trhu, zabezpečenie
ekonomickej efektivity, ekonomickej prosperity a primárne ochrana spotrebiteľa. Medzi
najčastejšie nekalé praktiky v sektore finančných služieb patria napr. praktiky krížového
predaja (vrátane viazania produktov, úplné alebo zmiešané zväzovanie produktov,
a preferenčné a exkluzívne dohody), podmienečné obchodné praktiky (ako napr. podmienka
pre poskytnutie hypoték, aby bola mzda vyplácaná na účet konkrétnej banky) a agresívne
obchodné praktiky (nevyžiadané ponuky, agresívny marketing, atd.). Jedným z prvých
rozhodnutí vo veci bankového kartelu v bankovom sektore je rozhodnutie Lombard Club
cartel (spojené veci T-259/02 – 264/02 a 271/02). Medzi ďalšie významné rozhodnutia vo
veci bankových služieb je rozhodnutie vo veci Clearstream (rozhodnutie T-301/04), kde bola
spoločnosť sankcionovaná za zneužitie dominantného postavenia a odopretia prístupu
v zmysle doktríny práva EÚ o unikátnych zariadeniach.
Medzi nedávne rozhodnutie v oblasti platobných služieb sa zaraďuje aj rozhodnutie vo veci
VISA. Týmto prípadom sa zaoberal aj britský Office for Fair Trade. Ďalším dôležitým
prípadom je rozhodnutie vo veci MasterCard.

4
Abstract
Common market and common one EURO currency have contributed to the development of
banking, insurance and capital market. Current development in the sector of financial services
is significantly influenced by the financial crisis and there is a question, whether higher or
lower level of regulation is necessary. Role of the competition law is securing the fair
competition on the market, economical effectiveness, economic prosperity, and primarily
protection of the consumer. Among the most frequent practices, which are distorting the
competition are cross selling practices (including complete or partial tying or bundling,
preferential or exclusivity agreements), conditional business practices (as for example
condition for mortgage to have bank account in the specific bank) and aggressive business
practices (unsolicited offers, aggressive marketing, etc.) One of the first decision in the area of
banking sector was the decision in the case of Lombard Club cartel (case T-259/02 – 264/02
and 271/02). Other important court decision in the area of banking services is the decision in
the case of Clearstream (decision T-301/04), where the company was punished for abuse of
dominant position and for refusing to grant access to essential facilities, according the doctrine
of the EU competition law.
Recent decision in the area of payment services is decision in the VISA case. British Office
for Fair Trade was also dealing with this case. Next important decision is the MasterCard
decision.

5
Obsah
Abstrakt....................................................................................................................................... 3
Abstract....................................................................................................................................... 4
Obsah .......................................................................................................................................... 5
Zoznam skratiek.......................................................................................................................... 7
I. Úvod.................................................................................................................................... 8
II. Prehľad nedávneho vývoja v sektore finančných služieb................................................. 10
III. Sektor bankovníctva ...................................................................................................... 15
3.1. Potenciálne nekalé obchodné praktiky v sektore finančných služieb............................ 15
3.2 Dohody obmedzujúce hospodársku súťaž ...................................................................... 18
3.2.1 Rozhodnutie vo veci Klub Lombard a vo veci Nemeckých bánk ........................... 18
3.3 Odmietnutie dodávať (zneužitie dominantného postavenie v sektore finančných služieb)
.............................................................................................................................................. 22
3.3.1. Rozhodnutie vo veci Clearstream....................................................................... 22
IV. Sektor platobných služieb.............................................................................................. 28
4.1. Mnohostranné výmenné poplatky.................................................................................. 29
4.2. Spolupráca medzi bankami v schémach platobných kariet ........................................... 31
4.2.1 Reálny stav a hypotetický stav................................................................................. 34
4.3. SEPA.............................................................................................................................. 36
4.4. Mnohostranné výmenné poplatky a SEPA .................................................................... 37
4.5. Rozhodnutie vo veci VISA............................................................................................ 38
4.5.1. Komisia oslobodzuje mnohostranné výmenné poplatky za cezhraničné platby
prostredníctvom Visa kariet.............................................................................................. 39
4.5.2. Námietky Európskej Komisie voči konaniu Visa po vypršaní výnimky voči MIF.40
4.5.3. Metodika nezávažnosti pre obchodníka (Merchant Indifference Test – MIT)....... 43
4.6. Rozhodnutie vo veci MasterCard .................................................................................. 44
4.6.1. Skutkový stav veci a konanie pred Európskou komisiou ....................................... 44
4.6.2. Rozhodnutie Všeobecného súdu Európskej únie vo veci MasterCard ................... 46
4.6.3. Argumentácia strán v konaní pred Všeobecným súdom Európskej únie. .............. 47
4.6.4. Závery Všeobecného súdu Európskej únie............................................................. 50
4.6.5. Zhrnutie rozhodnutia............................................................................................... 54
4.7. MasterCard a The Office of Fair Trading (Veľká Británia) .......................................... 55
4.7.1. Pozitívny vplyv MIF podľa zistení OFT ................................................................ 57
4.7.2. Ďalšie pokračovanie MIF v britskej jurisdikcii ...................................................... 58
4.8. Rozhodnutie vo veci Visa v. Morgan Stanley ............................................................... 61
4.8.1. Skutkový stav.......................................................................................................... 62
4.8.2. Argumentácia strán................................................................................................. 63
4.8.3. Závery súdu............................................................................................................. 66
4.9. Právna úprava platobných služieb v Slovenskej republike............................................ 70
V. Voľný pohyb kapitálu a bankový dohľad ......................................................................... 73
5.1. Rozhodnutie vo veci Fidium Finanz.............................................................................. 74
5.2. Rozhodnutie vo veci Komisia v. Rakúsko..................................................................... 75
5.3. Konanie v bankovom sektore iniciované Komisiou...................................................... 78
5.4. Rozhodnutie vo veci Champalimaud............................................................................. 79
5.5. Rozhodnutie vo veci Antonveneta................................................................................. 80

6
5.6. Rozhodnutie vo veci UniCredito/BPH .......................................................................... 80
VI. Záver .............................................................................................................................. 83
Bibliografia ............................................................................................................................... 85
Koncové poznámky .................................................................................................................. 90

7
Zoznam skratiek
CBF – Clearstream Banking AG
CBL - Banking Luxembourg SA
CDCP – Centrálny Depozitár Cenných Papierov
CI – Clearstream International SA
EB – Euroclear Bank SA
EHP – Európsky hospodársky priestor
EÚ – Európska únia
ICSD – International Central Securities Depository
IPO – Initial Public Offer
ISIN – International Securities Identification Number
MCDCP – Medzinárodný centrálny depozitár cenných papierov
MIF – Multilateral Interchange fees
MIT – Merchant Indifference Test
OFT- Office for Fair Trade
PSD – Payment Services Directive
RIC – Reuters Instrument Code
SD EÚ – Súdny dvor Európskej únie
SEPA – Single Euro Payment Area
ZFEÚ – Zmluva o fungovaní Európskej únie

8
I. Úvod
Rigorózna práca skúma vývoj a súčasné miesto sektora finančných služieb v judikatúre
súdov Európskej únie. Dôvod výberu práve tejto témy rigoróznej práce je ten, že sektor
finančných služieb a regulácia v oblasti bankovníctva a investičných služieb je pomerne
diskutovaná téma a to aj kvôli vzniknutej finančnej kríze. Cieľom rigoróznej práce je
poukázať na prehľad rozvíjajúcej sa judikatúry v tejto oblasti. Ešte v 80tych rokoch mali
spoločnosti podnikajúce v oblasti finančných služieb tendenciu vychádzať z premisy, že
finančné služby majú špeciálne postavenie v oblasti práva hospodárskej súťaže a preto sa na
ne uplatňujú výnimky. Súdy Európskej únie viackrát vyviedli tieto spoločnosti z omylu
a potvrdili, že právo hospodárskej súťaže sa plne týka aj sektorov ako bankovníctvo,
poisťovníctvo, alebo iné investičné služby. Pomerne rýchly rozvoj finančného trhu
v Európskej únii podnietil aj zavedenie jednotnej meny euro a vytvorenie oblasti SEPA
(Single European Payment Area).
Cieľom práce je poukázať na rozhodnutia súdov v oblasti bankovníctva, poisťovníctva
a platobných služieb a priblížiť rozhodovaciu prax súdov Európskej únie. Práca sa bude
takisto zaoberať nedávnymi rozhodnutiami v oblasti platobných schém VISA a MasterCard.
Oblasť platobných služieb patrí k čo najmenej rozvinutým čo sa týka judikatúry a preto
považujem v tejto práci za potrebné náležité analyzovať rozsudky v tejto oblasti. Pri analýze
judikatúry som sa snažil zamerať hlavne na skutkový stav, z ktorého súd vychádzal, ďalej na
argumenty, ktoré používala jedna, alebo druhá strana, aké boli hlavné body, ktorými sa súd
zaoberal, ako rozhodol súd a z akých dôvodov, a nakoniec, aký prínos má konkrétne súdne
rozhodnutie pre aplikačnú prax.
Cieľom tejto práce je opísať na čom je postavená oblasť SEPA po právnej stránke a
akých foriem nedovoleného konania v oblasti hospodárskej súťaže sa spoločnosti v tomto
sektore najčastejšie dopúšťajú. Rozhodnutia vo veci VISA a Mastercard sa týkajú tzv. MIF
poplatkov (Multilateral Interchange Fees), ktoré budú v tejto práci tiež popísané a takisto bude
zhodnotená ich funkcia a vplyv na subjekty, ktoré sú medzi sebou prepojené v hospodárskej
súťaži.

9
Posledná časť práce je venovaná bankovému dohľadu v priestore Európskej únie a teda
napríklad aj smernici č. 2006/48/EC o bankách a voľnom kapitále (smernica č. 88/361/EHS,
ktorou sa vykonávajú ustanovenia Zmluvy o slobode pohybu kapitálu).

10
II. Prehľad nedávneho vývoja v sektore finančných služieb.
Bankové, poisťovnícke a kapitálové trhy sa rýchlo rozvíjajú pod vplyvom finančných
inovácií, globalizácie a informačných technológií. Vzhľadom na jednotný vnútorný trh
a jednotnú menu EURO je tento rozvoj ešte viac dynamickejší. Deregulácia sektora
finančných služieb ovplyvňuje a mení alokáciu zdrojov celého bankového sektora, čo má
dosah na finančnú stabilitu a na dôslednosť ďalšej regulácie.1
Súčasný ekonomický aj
legislatívny rozvoj v sektore finančných služieb je značne poznačený nedávnou finančnou
krízou. Veľká pozornosť sa venuje hlavne štátnej pomoci a jej odôvodnenosti. I keď finančná
kríza má rozsiahle negatívne dôsledky na mnohých hráčov na finančnom trhu, zároveň otvára
nové investičné možnosti a dáva šancu finančnému trhu aby sa revitalizoval. Cieľom tejto
práce je venovať sa poslednému vývoju v oblasti hospodárskej súťaže v sektore
finančných služieb (judikatúre, legislatíve a stanoviskám Európskej Komisie) a to hlavne
zakázaným dohodám v oblasti bankovníctva, nedovolenému stanovovaniu cien (tzv.
price fixing) v bankovníctve, reguláciám a prípadom fúzií a akvizícií v bankovom
sektore, mnohostranným výmenným poplatkom (MIF – Multilateral Interchange Fees;
rozhodnutia vo veci VISA, Mastercard, ...), blokovým výnimkám v oblasti poisťovníctva,
niektorým prípadom štátnej pomoci v bankovníctve (Dexia, KBC, Fortis, ING,
Commerzbank, ...) a prípadom ratingových agentúr.
Úlohou práva hospodárskej súťaže je zabezpečenie férových podmienok na trhu,
zabezpečenie ekonomickej efektivity, ekonomickej prosperity, ochrana súťažiteľov a primárne
ochrana spotrebiteľa. Konkrétne definície rôznych ekonomických škôl sa v detailoch líšia2
.
Cieľom práva hospodárskej súťaže Európskej únie (EÚ), ako je uvedené v Zmluve
1
Staikouras, C. – Wood, G. 2000. Competition and Banking Stability in the Euro Area: The Cases for Greece and
Spain. In Journal of European Competition Law & Practice [online]. 2000, vol. 1, no. 4, s. [cit 2012-03-31].
Dostupné na internete: <http://papers.ssrn.com/paper.taf?abstract_id=233911>. 4 s.
2
Napr.: Chicagská škola: Dosiahnutie efektívnosti, čím sa myslí alokačná efektívnosť určená trhom, by mala byť
hlavným cieľom práva hospodárskej súťaže.
Koncept funkčnej konkurencie (J. M. Clark, 1940): Obyčajne je nemožné dosiahnuť perfektnú súťaž, politika
hospodárskej súťaže by sa mala zameriavať na dosiahnutie čo najlepšie možného usporiadania.
Rakúska škola: Hayek veril, že neobmedzený voľný trh a schopnosť súťaživosti môže zabrániť dlhodobému
zneužívaniu monopolnej sily a postavenia.

11
o fungovaní Európskej únie, je ochrana vnútorného trhu3
(čl. 101, 102 a 106 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie) pred zakázanými praktikami. Prehlbovanie integrácie vnútorného
trhu a rozvoj pravidiel hospodárskej súťaže je vzájomne naviazané. Európska komisia začala
vyvíjať väčšiu aktivitu v sektore finančných služieb hlavne po roku 2005 a vydala Zelenú
a Bielu knihu o politike v oblasti finančných služieb4
. Takisto aj judikatúra Súdneho dvora
Európskej únie postupne od roku 1980 odstránila myšlienku, že sektor finančných služieb má
byť izolovaný od Európskeho práva hospodárskej súťaže. Aktivita v tomto smere sa prejavila
hlavne schválením smernice o fúziách a akvizíciách vo finančnom sektore, Smernice
o platobných službách (PSD – Payment Services Directive)5
a takisto implementáciou
Jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA – Single European Payment Area).6
Payment Services Directive (2007/64/ES):
„Cieľom PSD je zabezpečiť, aby všetky platby v rámci EÚ, predovšetkým úhrady,
inkasá a kartové platby, boli rovnako jednoduché, efektívne a bezpečné ako domáce
platby v jednotlivých členských štátoch, a to tým, že bude slúžiť ako právny základ,
ktorý umožní vytvorenie Jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA). Smernica PSD
posilní práva a ochranu všetkých používateľov platobných služieb (spotrebiteľov,
maloobchodníkov, veľkých a malých podnikov i verejných orgánov).“7
Single European Payment Area:
„SEPA je oblasť, v ktorej budú môcť spotrebitelia, podniky a ďalšie hospodárske
subjekty zasielať a prijímať platby v eurách, či už v rámci jednej krajiny alebo medzi
jednotlivými krajinami, za rovnakých základných podmienok, práv a povinností a bez
3
„Vnútorný trh zahrnie oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb
a kapitálu v súlade s ustanoveniami zmlúv.“ Zmluva o fungovaní Európskej únie, čl. 26 ods. 2
4
Commission White Paper of 1 December 2005 on Financial Services Policy 2005-2010 COM (2005); Green
Paper on Financial Services Policy 2005-2010 COM (2005).
5
Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na
vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou
sa zrušuje smernica 97/5/ES.
6
Athanassious, P. 2008. Competition Law and the European Financial Services Sector: An Overview of Recent
Developments. In International In-house Counsel Journal [online]. 2008, vol. 1, no. 3 [cit. 2012-04-19].
Dostupné na internet: <http://www.iicj.net/samplephoebusathanassiou.pdf>. ISSN 1754-0607. s 422.
7
Európska centrálna banka, ‘Smernica o platobných službách’ (Tlačová správa, 24. apríla 2007)
<http://www.ecb.int/press/pr/date/2007/html/pr070424.sk.html> prístup 19. apríla 2012.

12
ohľadu na to, kde sa nachádzajú. Klienti bánk teda získajú možnosť realizovať
bezhotovostné platby v rámci celej eurozóny rovnako rýchlo, bezpečne a jednoducho,
ako je to v súčasnosti v prípade domácich platieb.“8
Čo sa týka vývoja judikatúry, jedno z prvých rozhodnutí, ktoré sa týkalo priamo
finančných inštitúcií bolo rozhodnutie vo veci Gerhard Züchner (C-172/80), v ktorom žalobca
namietal voči servisným poplatkom uloženým nemeckou bankou Bayerische Vereinsbank AG
za transfer finančnej sumy príjemcovi do Talianska. Vo svojej obrane nemecká banka
namietala špeciálnou povahou jej služby a jej nevyhnutnou úlohou pri transfere kapitálu a tým,
že bankové podniky majú byť posudzované v zmysle čl. 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie (ZFEÚ) ako podniky ‘poverené poskytovaním služieb všeobecného
hospodárskeho záujmu’, a ktoré sú vyňaté spod pôsobnosti čl. 101 a 102 ZFEÚ. Súdny dvor
zamietol túto argumentáciu s tým, že samotná ústredná úloha bánk v súvislosti s transferom
peňažného kapitálu nestačí na to, aby boli banky zaradené do rámca čl. 106 ods. 2 ZFEÚ.
Súdny dvor takisto uviedol, že chýbajú presvedčivé dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že
pri vykonávaní transakcií by bolo bankám prostredníctvom kompetentnej verejnej autority,
a to všeobecne záväzným predpisom, zverené také oprávnenie, ktoré by ich oslobodzovalo
spod pôsobnosti článkov 101 a 102 ZFEÚi
.9
Vo veci Verband der Sachversicherer e. V. v. Komisia (C-45/85) súdny dvor takisto
potvrdil, že pravidlá hospodárskej súťaže sú aplikovateľné aj na sektor finančných inštitúcií.
Tento prípad sa konkrétne týkal sektoru poisťovníctva. Žalobca nenamietal tým, že by sa
pravidlá hospodárskej súťaže neaplikovali v sektore poisťovníctva, ale hlavný argument
spočíval v tom, že neboli prijaté žiadne špeciálne pravidlá pre ich implementáciu v sektore
poisťovníctva. Ďalej bolo uvedené, že nelimitovaná súťaž v oblasti poisťovníctva by viedla
k zvýšenému riziku krachu niektorých poisťovní, vzhľadom na špecifický charakter tohto
sektoraii
.10
Súd v tejto veci judikoval, že ak znenie ZFEÚ má za cieľ vyňať niektoré aktivity
z rámca práva hospodárskej súťaže, tak v tom prípade by takéto výnimky boli v Zmluve
8
Národná banka Slovenska, ‘Oficiálny začiatok SEPA v krajinách eurozóny‘ (Tlačová správa, 28. januára 2008)
<http://www.nbs.sk/sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/detail-spravy/_oficialny-zaciatok-sepa/bc> prístup
19. apríla 2012.
9
Dostupné na internet: <http://www.iicj.net/samplephoebusathanassiou.pdf>. ISSN 1754-0607. s 423
10
Ibid. s 424.

13
explicitne vyjadrené. Podobne sú tieto výnimky vyjadrené napríklad v prípade
poľnohospodárskych produktov. Aplikácia práva hospodárskej súťaže v sektore poisťovníctva
preto nie je závislá od potvrdenia a rozhodnutia Rady. V rozsudku súd takisto uvádza, že
nariadenie 17/1962 (v súčasnosti nahradené nariadením 1/2003) dáva detailné pravidlá na
implementáciu pravidiel hospodárskej súťaže vo všetkých sektoroch hospodárstva,
s výnimkou oblastí explicitne uvedených v Zmluve. Právo hospodárskej súťaže sa preto
aplikuje aj na poisťovníctvo a je v kompetencii Európskej komisie udeliť výnimky z pravidiel
hospodárskej súťaže a to vzhľadom na špeciálnu povahu a problematiku určitých oblastí
hospodárstva.11
Medzi ďalšie dôležité rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v sektore
finančných služieb patrí napríklad rozhodnutie vo veci Nemeckých bánk (rozhodnutie týkajúce
sa Dresdner Bank, Vereins und Westbank, Bayrische Hypo- und Vereinbank a Deutsche
Verkehrsbank, Commerzbank), alebo napríklad rozhodnutie vo veci Lombardského klubu.12
Medzi ďalšie rozhodnutie z finančného sektora, s ktorým sa chcem v tejto práci zaoberať je aj
rozhodnutie vo veci Clearstream Banking v. Komisia (T-301/04), prípad týkajúci odmietnutia
poskytnutia služieb, čo bránilo zabezpečeniu inovačných služieb sekundárneho zúčtovania
a vyrovnania cezhraničných transakcií s cennými papiermi.
Čo sa týka platobných služieb, je to oblasť ktorej Európska komisia v súčasnosti venuje
zvýšenú pozornosť. Komisia sa zaoberala prípadom Visa International a to napríklad
mnohostranným výmenným poplatkom (multilateral interchange fees – MIF), alebo aj
cezhraničnými platbami vo veci MasterCard. V prípade Visa International sa nedávne
rozhodnutie z apríla 2011 týkalo odmietnutia pripustenia spoločnosti Morgan Stanley do siete
platobných kariet VISA.13
Cieľom vyšetrovania Európskej komisie sa v nedávnej dobe stali aj ratingové agentúry.
V januári 2009 začala Komisia konania voči americkej spoločnosti Standart & Poors
v súvislosti s vydávaním tzv. ISINu (International Securities Identification Number).
V októbri 2009 sa začalo vyšetrovanie voči spoločnosti Thomson Reuters pre zneužitie
11
Rozsudok C-45/85 Verband der Sachversicherer e.V. v. Komisia Európskych spoločenstiev [1987] ECR 405.
12
Dostupné na internet: <http://www.iicj.net/samplephoebusathanassiou.pdf>. ISSN 1754-0607. s 424.
13
Jestaedt, J. – Pollard. M. 2010. The Application of European Competition Law in the Financial Services
Sector. In Journal of European Competition Law & Practice [online]. 2010, vol. 1, no. 4 [cit. 2012-04-23].
Dostupné na internete:
<http://jeclap.oxfordjournals.org/content/1/4/348.full.pdf?keytype=ref&ijkey=4G8Lk7u4hTWeefv>. s 352.

14
dominantného postavenia obmedzovaním transformácie tzv. RIC kódu k cenným papierom
(Reuters Instrument Code) do identifikačných kódov iných dodávateľov. Aktivita Európskej
komisie v sektore finančných služieb sa okrem vydania Smernice o platobných službách
(Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2007/64/ES o platobných službách na vnútornom
trhu) prejavila aj vydaním tzv. E-Money Smernice (Smernica 2000/46/ES Európskeho
Parlamentu a Rady z 18. septembra 2000 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad
obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva).14
V oblasti fúzií a akvizícií, pre niektoré spoločnosti boli mnohé fúzie nevyhnutný spôsob
ako prežiť na trhu, avšak niektoré významné fúzie boli zakázané. Na bankovom trhu bola
jedna z najvýznamnejších fúzií BNP Paribas/Fortis, čo bola záchranná fúzia ako dôsledok
finančnej krízy. Deutsche Bank/Sal Oppenheim, akvizícia Deutsche bankou schválená bez
toho aby bola považovaná ako nebezpečná koncentrácia. Medzi ďalšie významné akvizície
posledného obdobia patrí napr. ešte akvizícia z francúzskej a belgickej jurisdikcie: Credit
Mutuel/Cofidis a Credit Mutuel/Monabanq. Akvizícia BlackRock/Barclays Global Investors
UK Holdings získala takisto povolenie i napriek tomu, že americká spoločnosť BlackRock sa
tým stane veľmi dôležitým hráčom na bankovom trhu a pravdepodobne získa vedúce
postavenie na trhu.15
14
Ibid. s 352.
15
Ibid. s 355.

15
III. Sektor bankovníctva
3.1. Potenciálne nekalé obchodné praktiky v sektore finančných služieb
Vzhľadom na špecifické znaky finančného sektora vo vzťahu medzi poskytovateľom
a zákazníkom a vzhľadom na množstvo informácií, ktoré majú spotrebitelia, niektoré typy
konaní po dôkladnom skúmaní môžu byť škodlivé voči spotrebiteľom, aj keď nie sú
aplikované prostredníctvom dominantných firiem. Nekalé praktiky často krát nespočívajú
v dominantnom postavení firiem ale skôr v ich zneužívajúcej podstate, ktorá určuje
protizákonnosť týchto praktík.16
Medzi najčastejšie nekalé praktiky v sektore finančných služieb patria napr. praktiky
krížového predaja (čo zahŕňa viazanie produktov, úplné, alebo zmiešané zväzovanie
produktov, a preferenčné a exkluzívne dohody), podmienečné obchodné praktiky (čo zahŕňa
zľavu na jeden konkrétny produkt, alebo napr. podmienka pre poskytnutie hypotéky, aby bol
plat vyplácaný na konkrétny účet) a agresívne obchodné praktiky (nevyžiadané ponuky,
agresívny marketing a pod.). 17
Praktiky krížového predaja spočívajú vo viacerých typoch porušení napr. aj tom, že na
nejaký produkt sa dá veľká zľava, ak spotrebiteľ kúpi určité množstvo iného produktu. Táto
praktika je protisúťažná v tom prípade, ak to uskutoční firma s veľkým relevantným
postavením na trhu a s veľmi vysokými zľavami (tzv. predatory rebate). Viazanie produktov
vo všeobecnosti znamená postup, pri ktorom dva, alebo viac produktov sú predané spoločne,
ale iný produkt možno kúpiť len s ďalším. Podstata spočíva v tom, že ak má spotrebiteľ
záujem kúpiť jeden produkt, musí si kúpiť aj iný produkt, ktorý nepotrebuje a nemá oň
záujem. Napr. rozhodnutie vo veci Microsoft v. Európska komisia (T-201/04) sa týkalo aj
viazania produktov. Medzi zakázané praktiky patrí aj praktika podobná viazaniu a to predaj
16
Renda, A. – Valiante, D. 2010. Legal and economic approach to tying and other potentially unfair and
anticompetitive commercial ?partices: focus on financial services. In. Centre for European Policy Studies
[online]. Február 2010. [cit. 2010-06-01]. Dostupné na internete:
<http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=1736555> s. 59.
17
Ibid.

16
viacerých produktov ako jedného balíka, pri ktorom žiaden z komponentov nie je možné kúpiť
samostatne a nazýva sa to ako úplne viazanie produktov. Zmiešané viazanie produktov
nastáva v tom prípade, ak niektoré časti možno kúpiť samostatne, ale ak by sa spotrebiteľ
rozhodol kúpiť celý balík spolu dostane zľavu. Tieto praktiky nútia spotrebiteľa aby si kúpil aj
produkty, ktoré nechce.18
Preferenčné a exkluzívne dohody sa vzťahujú na konanie, pri ktorom dodávateľ núti
spotrebiteľa, aby si kúpil ďalší produkt od iného dodávateľa (napr. od sesterskej spoločnosti),
alebo konanie, pri ktorom zákazník spontánne požaduje ďalší produkt a službu a dodávateľ mu
ponúkne tento produkt podmienečne. Tento typ porušovania je dosť podobný viazaniu
produktov. Sú to vlastne určité exkluzívne dohody o poskytovaní produktov, alebo služieb
medzi dodávateľmi navzájom.19
Podmienečné obchodné praktiky sú založené na tom, že k predaju vôbec nedôjde, ak nie
sú splnené určité špecifické kritériá. V sektore bankovníctva sa napríklad môže stať, že banka
podmieni poskytnutie hypotéky tým, aby mal žiadateľ vyplácaný plat na účet v banke, v ktorej
žiada o poskytnutie hypotéky. Spotrebiteľovi sa v tomto prípade bráni, aby sa slobodne
rozhodol o tom, kde bude vyplácaná jeho mzda. Tieto postupy nútia zákazníka k určitým
krokom na to, aby mu bola sprístupnená určitá služba alebo produkt. Avšak spomínaný príklad
s hypotékou môže vytvárať aj pozitívny vedľajší efekt. Ak by banka požadovala, aby bola
mzda žiadateľa o hypotéku vyplácaná na určitom konkrétnom účte, tak v tom prípade je
pozitívum pre rizikový manažment banky, vzhľadom na to, že banka má väčšiu istotu
v prípade, ak má žiadateľ o pôžičku na účte dostatočnú sumu peňazí, ktorá sa viaže na
hypotéku, čo sa následne môže odraziť v lepších zmluvných podmienkach pre zákazníka. Či
ide o porušenie závisí od toho, či spotrebiteľ má možnosť výberu a od toho či zmluvné
podmienky sú lepším riešením pre spotrebiteľa.20
Podmienečné obchodné dohody môžu byť dohodnuté aj ako štandardný typ kontraktu,
pri ktorom je potrebné aplikovať aj iné ako antitrustové pravidlá. Z oblasti európskeho práva
je potrebné aplikovať aj Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. V oblasti hypoték a bankovníctva sa ustanovenia
18
Ibid. str. 6.
19
Ibid. str. 64.
20
Ibid. str. 66.

17
o spotrebiteľských zmluvách priamo neaplikujú, vzhľadom na to, že napr. v slovenskej
jurisdikcii úvery a hypotéky podliehajú režimu Zákona o bankách č. 483/2001 Z.z. Ďalším
príkladom podmienečných obchodov je aj zahrnutie do štandardnej zmluvy ustanovenia
o neprimerane vysokých sankciách v prípade nesplnenia zo strany spotrebiteľa. Ďalšie
podobné konanie je napríklad to, že banka nebude účtovať klientovi poplatok za použitie
platobnej karty v prípade ak za určité obdobie zákazník minie určitú sumu peňazí. Vernostné
postupy boli niekoľkokrát prešetrované zo strany súťažných autorít.21
Agresívne obchodné stratégie často spočívajú v nedostatku informácii medzi
poskytovateľom služieb a zákazníkom. Do tejto kategórie patria napríklad nevyžiadané
ponuky, pri ktorých sa vytvára určitý tlak na spotrebiteľa, aby určitý produkt kúpil. Tento tlak
môže byť napríklad vytváraný nechceným kontaktovaním zákazníka cez osobné vzťahy, alebo
prostredníctvom niektorých médií (napr. aj prostredníctvom telefonického kontaktu), ďalej
zákazník nikdy podobnú službu nepožadoval a nedal ani predošlý súhlas, aby bol
kontaktovaný. Takisto absentuje aj predošlý kontakt medzi zákazníkom a bankou ohľadom
konkrétnej služby.22
Medzi ďalší typ agresívnych obchodných stratégií patrí aj nadmerné kupovanie
a predávanie cenných papierov na účet zákazníka s cieľom vytvárania provízií pre makléra23
.
Ide teda o akési klamlivé manipulácie na trhu s cennými papiermi, s cieľom vyvolať
nesprávny dojem o vývoji cien cenných papierov a vyťažiť čo najväčší zisk v čo najdlhšom
možnom období.24
Tieto vyššie uvedené praktiky nepatria medzi objektívne, závažné porušenia práva
hospodárskej súťaže, medzi tzv. hardcore restrictions by object. Preto nie vždy jednoznačne
21
Ibid.
22
Ibid.
23
U.S. Securities and Exchange Commisssion, Churning (14.2.2012) Pozri:
http://www.sec.gov/answers/churning.htm
Churning occurs when a broker engages in excessive buying and selling of securities in a customer’s account
chiefly to generate commissions that benefit the broker. For churning to occur, the broker must exercise control
over the investment decisions in the customer’s account, such as through a formal written discretionary
agreement. Frequent in-and-out purchases and sales of securities that don’t appear necessary to fulfill the
customer’s investment goals may be evidence of churning.
Churning is illegal and unethical. It can violate SEC Rule 15c1-7 and other securities laws.
24
Renda, A. – Valiante, D. 2010. Legal and economic approach to tying and other potentially unfair and
aticompetitive commercial partices: focus on financial services. In. Centre for European Policy Studies [online].
Február 2010. [cit. 2010-06-01]. Dostupné na internete:
<http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=1736555> s. 72.

18
možno s presnosťou určiť, že konanie je samo o sebe v rozpore s právom hospodárskej súťaže.
Práca bude ďalej popisovať aj tzv. mnohostranné výmenné poplatky medzi bankami za
cezhraničné transakcie platobnými kartami, pri ktorých Európska komisia potvrdila, že sú
v rozpore s právom hospodárskej súťaže, ale určila určitú hranicu tolerovateľnosti. Komisii
boli takisto dané mnohé argumenty, ktoré odôvodňovali existenciu mnohostranných
výmenných poplatkov za cezhraničné transakcie. Okrem vyššie spomínaných typov porušenia
práva hospodárskej súťaže v sektore finančných služieb vyskytujú aj klasické typy
protiprávneho konania ako dohody obmedzujúce hospodársku súťaž, zneužitie dominantného
postavenia, koncentrácie, zakázaná štátna pomoc a iné.
3.2 Dohody obmedzujúce hospodársku súťaž
3.2.1 Rozhodnutie vo veci Klub Lombard a vo veci Nemeckých bánk
Rozhodnutie vo veci Lombard Club cartel (Spojené veci T-259/02 – 264/02 a 271/02)
z júna 2002 je jedným z prvých komplexných prípadov kedy došlo ku komplexnému
vyšetreniu a pokutovaniu kartelu v bankovom sektore. Osem rakúskych bánk dostalo pokutu
vo výške 124,26 miliónov EUR za ich účasť v rozsiahlom cenovom karteli? prezývanom
Lombardský klub. V júni 1998 Európska komisia podnikla neočakávanú inšpekciu
v niekoľkých rakúskych bankách a boli odhalené dokumenty, ktoré odhalili dohody o cenách
týkajúce sa územia celého Rakúska, ako aj reklamy. Dohody sa týkali hlavne úrokov za
pôžičky a úspor domácností a komerčných klientov a takisto aj platieb zákazníkov za určité
služby. Kartel zasahoval aj do peňažných transakcií a do financovania exportných transakcií.25
Výkonní riaditelia bánk sa stretávali každý mesiac, s výnimkou augusta a pre každý
bankový produkt bola samostatná komisia, v ktorej boli kompetentní zamestnanci na druhej
prípadne na tretej riadiacej úrovni. Najdôležitejšími boli komisie zaoberajúce sa úrokovými
sadzbami, vkladovými sadzbami a pan-rakúska komisia, ktorá sa nazývala Federálna úroková
25
Magdalena Brenning, ‘Competition Policy in the Financial Services Sector’ (Speech at the Law Society´s
European Group, Brusel, 10 April 2003) <http://ec.europa.eu/competition/speeches/text/sp2003_010_en.pdf> s.
1.

19
a záložná sadzobná komisia. Komisie sa často schádzali aj vtedy, keď Rakúska centrálna
banka zmenila úrokovú mieru. Predmet Lombardského kartelu vyjadril veľmi dobre hostiteľ
jedného z prvých stretnutí, ktorý vo svojej úvodnej reči dosť nešťastne uviedol:
„Výmena skúseností medzi bankami v súvislosti s úrokovými mierami opakovane
potvrdila, že je to užitočný spôsob ako zabrániť nekontrolovanej cenovej súťaži. V tomto
zmysle ... by mal byť potvrdený sústredený a rozumný postup všetkých bánk v súvislosti
s stanovovaním cien. Spôsob ako sa v súčasnosti určujú úrokové miery ukazuje veľmi
jasne, že je znova pre nás nevyhnutné, aby sme si spolu sadli a ovplyvnili problematický
vývoj cien ... Dúfam, v záujme vašich inštitúcií, že bude nájdené konštruktívne
riešenie.“26
Komisia považovala konanie rakúskych bánk za vážne porušenie čl. 101 ZFEÚ. Voči
rozhodnutiu Komisie banky podali žalobu na Všeobecný súd Európskej únie. Vo svojej
argumentácii nepopierali účasť v karteli ale apelujú, aby bolo zrušené rozhodnutie Komisie
alebo znížená pokuta, vzhľadom na to, že niektoré zistenia Komisie nie sú správne. Súd vo
svojom rozhodnutí uviedol, že nie je potrebné zisťovať, či každé stretnutie malo vplyv na
intra-komunitárny obchod, Komisia postupovala legitímne, ak posudzovala kumulatívny efekt
všetkých stretnutí. Vzhľadom na to, že kartel pokrýval celé teritórium Rakúska, je podľa súdu
vysoko pravdepodobné, že kartel mal efekt na štiepenie rakúskeho trhu a tým sa bránilo intra-
komunitárnemu obchodu. Banky tento predpoklad počas pojednávania nijakým spôsobom
nevyvrátili. Čo sa týka výšky pokuty súd uvádza, že je plne na uvážení Komisie, aby určila
výšku pokuty a to vzhľadom na závažnosť porušenia. Špeciálne tri banky (Raiffeisen, Erste
Bank a Östereichische Volksbank) mali ústredné postavenie v karteli. Súd zredukoval jedine
pokutu Östereichische Postsparkasse AG, vzhľadom na to, že podľa súdu Komisia
posudzovala pri vypočítavaní pokuty, nesprávny podiel na trhu tejto banky.27
26
Európska komisia, ‘Commission fines eight Austrian banks in “Lombard Club” cartel case’ (Tlačová správa,
11 Jún 2002),
<http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/02/844&format=HTML&aged=0&language=EN&
guiLanguage=en>
27
Ibid.

20
Štyri banky následne podali odvolanie voči rozhodnutiu Všeobecného súdu. Vo svojom
odvolaní namietali tým, že kartel sa obmedzuje len na územie Rakúska a preto nemá vplyv na
vnútorný trh Európskej únie. SD EÚ potvrdil rozhodnutie Všeobecného súdu a uviedol:
„Skutočnosť, že predmetom kartelu je predaj výrobkov len v jednom členskom
štáte, nestačí na to, aby bolo možné vylúčiť možnosť vplyvu na obchod medzi členskými
štátmi. Kartel s pôsobnosťou na celom území jedného členského štátu totiž má vo svojej
podstate za následok upevnenie rozdelenia trhu na vnútroštátnej úrovni, čím bráni
vzájomnej hospodárskej preniknuteľnosti trhov sledovanej Zmluvou ES. V prípade
takéhoto kartelu existuje silná domnienka ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi,
ktorú možno vyvrátiť iba vtedy, ak analýza osobitostí dohody a jej hospodárskych
súvislostí preukáže opak. Súd Spoločenstva teda bez toho, aby obrátil dôkazné bremeno,
môže pri výkone svojej právomoci posúdenia skutkového stavu konštatovať, že táto
domnienka nebola vyvrátená.“28
Súdny dvor v odvolaní potvrdil, že jednotlivé stretnutia „okrúhlych stolov“ zamerané na
rozdielne bankové produkty sa berú ako jediné porušenie a posudzujú sa ako jednotný celok.29
Spoločnosť Erste v tomto odvolaní argumentovala tým, že bola sankcionovaná aj za správanie
spoločnosti GiroCredit. Medzi spoločnosťou Erste a GiroCredit nastala 1. októbra 1997 fúzia,
Komisia sankcionovala spoločnosť Erste za konanie GiroCredit za obdobie pred dátumom
fúzie, voči čomu Erste na súde podala námietky. Na základe judikatúry síce platí, že podniky
zodpovedajú podľa zásady osobnej zodpovednosti, ale vzhľadom na organizačné zmeny
v spoločnosti GiroCredit súdny dvor uviedol nasledovné:
28
Rozsudok C-125/07 Erste Group Bank AG, predtým Erste Bank der österreichischen Sparkassen AG, a i. v.
Komisia Európskych spoločenstiev [2009] ECR I-8681. ods. 38-40.
29
Rozsudok C-125/07 Erste Group Bank AG, predtým Erste Bank der österreichischen Sparkassen AG, a i. v.
Komisia Európskych spoločenstiev [2009] ECR I-8681. Officiálne resumé, ods. 2: Ucelený kartel týkajúci sa
podstatnej časti subjektov finančného sektora jedného členského štátu a širokého okruhu finančných produktov
a služieb založený na zásadnej dohode na vylúčenie hospodárskej súťaže prostredníctvom cien a vykonávaný
v rámci stretnutí, ako aj rozličných „okrúhlych stolov“ zameraných na osobitné produkty, predstavuje jediné
porušenie, ktoré odôvodňuje a vyžaduje si celkové skúmanie schopnosti tohto kartelu vytvoreného na
ovplyvnenie trhu v rámci Spoločenstva. Nie je teda nevyhnutné skúmať oddelene spôsobilosť každého okrúhleho
stola ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

21
„79. Ako už Súdny dvor konštatoval, ak subjekt, ktorý sa dopustil porušovania
predpisov hospodárskej súťaže, je predmetom právnej alebo organizačnej zmeny, táto
zmena nemá nevyhnutne za účinok vytvorenie nového podniku, zbaveného
zodpovednosti za správanie subjektu – predchodcu, ktoré bolo v rozpore s predpismi
hospodárskej súťaže, ak z hospodárskeho hľadiska existuje totožnosť medzi oboma
subjektmi.
80. Okrem toho protisúťažné správanie podniku môže byť pripísané inému podniku
v prípade, ak neurčoval svoje konanie na trhu samostatne, ale v podstate realizoval
pokyny vydané posledným uvedeným podnikom, najmä so zreteľom na ekonomické
a právne väzby, ktoré ich spájali. Okolnosť, že dcérska spoločnosť má odlišnú právnu
subjektivitu, teda nepostačuje na vylúčenie možnosti, že jej správanie nebude pripísané
materskej spoločnosti.“30
Generálny advokát Bot vo svojom názore uviedol, že nie je dostatok dôkazov o tom, že
by konanie bánk malo vplyv na trh EÚ a takisto bol názoru, že pokuta by mala viac odrážať
závažnosť konaní jednotlivých účastníkov kartelu a navrhol zníženie pokuty voči niektorým
bankám. Súdny dvor však vo svojom rozsudku zamietol odvolanie a potvrdil správnosť
postupu Komisie a takisto potvrdil rozhodnutie Všeobecného súdu.
Vo veci Nemeckých bánk (Rozhodnutie, spojené veci T-44/02 Dresdner Bank AG a i. v.
Komisia Európskych spoločenstiev) Európska komisia uložila v roku 2001 pokutu v celkovej
výške 100 miliónov eur piatim nemeckým bankám za to, že počas prechodného obdobia pred
uvedením hotovostnej meny euro do obehu stanovili poplatky za nákup a predaj bankoviek
eurozóny vo výške 3%. Prípad však neuspel pred Všeobecným súdom z dôvodu, že Komisia
právne nedostatočným spôsobom nepreukázala existenciu dohody o účtovaní služieb pri
výmene hotovosti mien eurozóny.31
Vzhľadom na to, že Komisia nepreukázala dostatočné
dôvody, súd návrh zamietol a tým potvrdil pôvodný rozsudok pre zmeškanie.
30
Rozsudok C-125/07 Erste Group Bank AG, predtým Erste Bank der österreichischen Sparkassen AG, a
i. v. Komisia Európskych spoločenstiev [2009] ECR I-8681. ods. 79-80.
31
Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev, ‘Súd prvého stupňa potvrdil zrušenie rozhodnutia Komisie
o sankcionovaní piatich nemeckých bánk’ (Tlačová správa, 27 september 2006),
<http://curia.europa.eu/sk/actu/communiques/cp06/aff/cp060080sk.pdf>.

22
3.3 Odmietnutie dodávať (zneužitie dominantného postavenie v sektore
finančných služieb)
3.3.1. Rozhodnutie vo veci Clearstream
Jedno z prvých rozhodnutí týkajúce sa odmietnutia prístupu k tzv. unikátnym
zariadeniam sa týkalo veci Clearstream Banking v. Komisia (Rozhodnutie vo veci T-301/04).
Spoločnosť Clerastream plnila v Nemecku úlohu Centrálneho depozitára cenných papierov,
pre cenné papiere vydané podľa nemeckého práva. Komisia zistila, že spoločnosť mala
dominantné postavenie na trhu v súvislosti so systémom zúčtovania a vyrovnania cenných
papierov vydaných podľa nemeckého práva Centrálnym depozitárom cenných papierov (ďalej
len CDCP) pre iný členský štát a pre medzinárodné CDCP.32
Zúčtovanie sa uskutočňuje medzi obchodovaním a vyrovnaním.33
Zabezpečuje to
vzájomný výpočet záväzkov a pohľadávok predávajúceho a kupujúceho, vyplývajúcich
z uzavretých obchodov. Vyrovnanie je záverečný transfer cenných papierov a peňažných
prostriedkov medzi predávajúcim a kupujúcim vrátane poplatkov, ktoré s nimi transfer spája.
Primárne zúčtovanie a vyrovnanie je vykonané finančnou inštitúciou, ktorá vedie držiteľské
účty,
„naproti tomu, sekundárne zúčtovanie a vyrovnanie sa vykonáva nadväzne
sprostredkovateľmi v ich vlastných účtovných knihách. Zahŕňa jednak zrkadlové
operácie, prostredníctvom ktorých sprostredkovatelia odrážajú výsledok primárneho
zúčtovania a vyrovnanie na účtoch svojich klientov, ako aj záznamy na účte po
32
Jones, A. – Sufrin, B. 2011. EU Competition Law: Text, Cases, and Materials. 4. vydanie. Oxford : Oxford
University Press, 2011. 1287s. ISBN 978-0-19-957273-1. s. 495.
33
„Zúčtovaním v podmienkach centrálneho depozitára sa rozumie výpočet vzájomných záväzkov a pohľadávok
účastníkov systému zúčtovania a vyrovnania, vyplývajúcich z uzavretých obchodov, pre účely vyrovnania
obchodov s investičnými nástrojmi.
Vyrovnaním obchodov s investičnými nástrojmi sa rozumie finálny prevod investičných nástrojov z účtu majiteľa
prevodcu na účet majiteľa nadobúdateľa, ktoré sú vedené v evidencii centrálneho depozitára alebo člena a finálny
prevod peňažných prostriedkov v platobnom systéme NBS na ťarchu účtu účastníka systému zúčtovania a
vyrovnania s finančným záväzkom a v prospech účtu účastníka systému zúčtovania a vyrovnania s finančnou
pohľadávkou.“; Centrálny depozitár Cenných papierov, „Činnosť CDCP SR“, Dostupné na internete:
<http://www.cdcp.sk/general/cinnost.php#predmet_cinnosti>

23
uskutočnení internalizovaných transakcií. Internalizácia nastáva, ak sprostredkovateľ
môže vyrovnať transakciu vo svojich účtovných knihách.“34
Spoločnosť Clearstream International SA (ďalej CI) je holdingová spoločnosť, ktorá je
materská spoločnosť spoločnosti Clearstream Banking AG (ďalej CBF), založenej vo
Frankfurte nad Mohanom a spoločnosti Banking Luxembourg SA (ďalej CBL). Celá skupina
Clearstream vykonáva zúčtovanie, vyrovnanie a evidenciu spojené s cennými papiermi. CBL
a Euroclear Bank SA (ďalej EB), založená v Bruseli, boli v čase rozhodovania prípadu jediní
dvaja poskytovatelia ICSDs služby (International Central Securities Depository, SK verzia
MCDCP – Medzinárodný centrálny depozitár cenných papierov)35
v Európskej únii. CBF je
jediná finančná inštitúcia v Nemecku poverená funkciou centrálneho depozitára cenných
papierov a je oprávnená držať a evidovať cenné papiere vydané podľa Nemeckého práva
a poskytovať primárne služby spojené so zúčtovaním a vyrovnaním a služby s nimi spojené.
Fakticky má monopol na relevantnom trhu a preto má dominantné postavenie.36
Podľa Komisie Clearstream a jeho materská spoločnosť porušili čl. 102, tým že odopreli
zúčtovacie a vyrovnacie služby pre Euroclear Bank počas obdobia dvoch rokov. Vzhľadom na
to, že v dobe rozhodovania o prípade stále prevládal názor, že finančné služby majú
v súvislosti s hospodárskou súťažou akési špeciálne postavenie, Komisia prijala rozhodnutie,
v ktorom ujasnila stanovisko, že pravidlá hospodárskej súťaže sa aplikujú aj na sektor
finančných služieb. Komisia kvalifikovala konanie spoločnosti Clearstream ako konanie
v rozpore s čl. 102 ZFEÚ, pretože spoločnosť bola nevyhnutným obchodným partnerom a iné
spoločnosti s ňou museli spolupracovať vzhľadom na povahu služieb ktoré poskytovala.37
CBF a CI sa na Všeobecnom súde domáhali zrušenia rozhodnutia Európskej komisie.
Všeobecný súd vo svojom rozhodnutí potvrdil rozhodnutie Európskej komisie a konštatoval,
že spoločnosť CBF a CI zneužila svoje postavenie voči spoločnostiam Euroclear Bank SA.
Všeobecný súd vo svojom rozhodnutí poukazuje na viaceré skutočnosti, ktorými spoločnosť
34
Jones, A. – Sufrin, B. 2011. EU Competition Law: Text, Cases, and Materials. 4. vydanie. Oxford :
Oxford University Press, 2011. 1287s. ISBN 978-0-19-957273-1. s. 495.
35
V súčasnoti ICSD služby poskytuje aj spoločnosť SIX SIS.
36
Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev, ‘Súd prvého stupňa potvrdil zrušenie rozhodnutia
Komisie o sankcionovaní piatich nemeckých bánk’ (Tlačová správa, 27 september 2006),
<http://curia.europa.eu/sk/actu/communiques/cp06/aff/cp060080sk.pdf>.
37
Jones, A. – Sufrin, B. 2011. EU Competition Law: Text, Cases, and Materials. 4. vydanie. Oxford :
Oxford University Press, 2011. 1287s. ISBN 978-0-19-957273-1. s. 495.

24
Clearstream porušila pravidlá hospodárskej súťaže, čo malo následne vplyv na finančné služby
a finančný trh v Európskej Únii. Rozsudok Všeobecného sudu obsahuje dokonca niekoľko
odkazov na rozhodnutie vo veci Microsoft. Sud v rozsudku uvádza, že osoby požadujúce post-
transakčné spracovanie služieb nie sú samy predávajúci, alebo kupujúci cenných papierov a
teda medzi účastníkmi transakcie a spoločnosťou CBF neexistuje žiaden zmluvný vzťah.
Klientmi spoločnosti CBF sú len úverové inštitúcie a iní finanční sprostredkovatelia.
„Zmluvný vzťah totiž existuje len medzi spoločnosťou CBF a depozitárom
sprostredkovateľom a medzi týmto depozitárom a jeho klientom, ktorý je účastníkom
transakcie.“38
Teda, osoby požadujúce vyrovnanie a zúčtovacie služby ponúkané spoločnosťou
CBF sú len depozitári sprostredkovatelia a to CD CP (centrálny depozitár cenných papierov) a
IC SD (medzinárodný depozitár cenných papierov), ktoré nemôžu poskytovať ich vlastné
služby voči im vlastným zákazníkom, v súvislosti s cennými papiermi vydanými v Nemecku,
ak by nemohli použiť CBF služby. „Služby zúčtovania a vyrovnania, ktoré poskytuje CBF
depozitárom sprostredkovateľom, sa uskutočňujú za osobitnú úhradu a umožňujú týmto
depozitárom, aby rešpektovali svoje vlastné záväzky voči svojim klientom.“39
Súd ďalej
uvádza, že monopol spoločnosti CBF v oblasti úschovy cenných papierov vydaných podľa
nemeckého práva vedie k monopolu post-transakčného spracovania cenných papierov. A to
vzhľadom na to, že zúčtovanie a vyrovnanie sú možné len pre cenné papiere, ktoré sú v
úschove40
.
Žalobca v tejto veci (spoločnosť CBF a CI) nedostatočne zdôvodnil skutočnosť, že
spoločnosť EB musela dva roky čakať na získanie vstupu do počítačového systému (Cascade
38
Rozsudok T-301/04 Clearstream Banking AG a Clearstream International SA v. Komisia Európskych
spoločenstiev [2009] ECR II-3155. Ods. 53.
39
Ibid.
40
Ibid. ods. 60: Na jednej strane rozdiel medzi kolektívnymi dokumentmi a individuálnymi cennými papiermi
nič nemení na skutočnosti, že CBF je, podľa jej vlastných vyhlásení, depozitárom 90 % všetkých cenných
papierov existujúcich v Nemecku (odôvodnenie č. 170 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho žalobkyne
v žalobe potvrdzujú, že emitenti vydávajú svoje cenné papiere najčastejšie vo forme kolektívnych dokumentov.
Na druhej strane, ako konštatovala Komisia v odôvodnení č. 137 napadnutého rozhodnutia, hoci sa toto
rozhodnutie týka len služieb zúčtovania a vyrovnania, tie nemožno úplne oddeliť od úschovy, keďže zúčtovanie
a vyrovnanie sú možné len vzhľadom na cenné papiere, ktoré sú v úschove. Okrem toho je potrebné pripomenúť,
že žalobkyne samy potvrdili súvislosť medzi monopolom spoločnosti CBF v oblasti úschovy a rýchlym
a bezpečným vyrovnaním. Žalobkyne tak potvrdili, že „vzhľadom na to, že depozitári sprostredkovatelia –
napríklad finanční sprostredkovatelia, ale aj MCDCP, bankoví depozitári atď. – neboli schopní vykonať
zúčtovanie a vyrovnanie, bol to naozaj konečný depozitár [CDCP], ktorý tak musel urobiť“, a že „všetky
zastupiteľné nemecké cenné papiere – ktoré predstavovali viac ako 90 % existujúcich nemeckých cenných
papierov – boli uložené v spoločnosti CBF, čo umožňovalo rýchle a bezpečné vyrovnanie zaknihovaním“
(odôvodnenia č. 165 a 170 napadnutého rozhodnutia).

25
RS), ktorý je súčasťou bežnej praxe CBF a ktorý sa inak bežne otvára pre ich zákazníkov v
priebehu niekoľkých mesiacov, napr. spoločnosť CBL problém so sprístupnením vôbec
nemala. CBF a CI argumentovali v tejto veci tým, že spoločnosti EB nebol pridelený prístup v
vzhľadom na to, že EB nepodnikla všetky potrebné prípravy súvisiace so získaním prístupu,
avšak tento argument bol súdom zamietnutý. V súvislosti s dominantným postavením podniku
Všeobecný súd zdôraznil osobitnú zodpovednosť za to, aby súťažiteľ svojim správaním
neohrozil účinnú a neporušenú hospodársku súťaž na spoločnom trhu. Avšak v rozsudku,
Všeobecný súd citoval rozhodnutie vo veci Michelin v. Komisia (T-203/01), kde sa spomína
ochrana vlastných obchodných záujmov dominantného podniku:
„Rovnako, aj keď existencia dominantného postavenia nezbavuje podnik, ktorý má
toto postavenie, práva chrániť svoje vlastné obchodné záujmy, pokiaľ sú ohrozené,
a tento podnik má možnosť v primeranom rozsahu uskutočniť úkony, ktoré považuje za
vhodné na účely ochrany svojich záujmov, takéto konanie nemožno povoliť, ak je jeho
cieľom posilnenie daného dominantného postavenia a jeho zneužitie.“41
Konanie CBF voči EB nemožno nijakým spôsobom náležite ospravedlniť. Tým, že CBF
odmietla spoločnosti EB poskytnúť prístup k ich službám po obdobie viac ako jedného roka,
spôsobila tým EB značnú konkurenčnú nevýhodu. CBF sa v tejto veci snažila argumentovať
tým, že oneskorením s otvorením prístupu k počítačovému systému nesledovali žiadny
protisúťažný cieľ a nikdy v ich úmysle nebolo porušovanie práva hospodárskej súťaže.
Všeobecný súd v tejto veci zdôraznil objektívnu zodpovednosť podniku, ktorý má dominantné
postavenie a protisúťažný cieľ nemá nijaký vplyv na právnu kvalifikáciu skutkového stavu:
„Preto správanie podniku v dominantnom postavení možno považovať za zneužívajúce
v zmysle článku 82 ES aj bez akéhokoľvek zavinenia.”42
CBF sa v tejto veci ešte snažila argumentovať, že služby poskytované centrálnym
depozitárom cenných papierov a medzinárodným depozitárom cenných papierov sú služby
poskytované dvom odlišným skupinám klientov. Všeobecný súd tento argument zamietol a
potvrdil, že primárny systém zúčtovania a vyrovnania cezhraničných transakcii poskytovaných
41
Ibid. ods. 132.
42
Ibid. ods. 141.

26
pre centrálne a medzinárodné depozitáre cenných papierov sú navzájom ekvivalentné služby a
„neexistujú služby zúčtovania vyrovnania, ktoré by CBF poskytla pre Medzinárodný centrálny
depozitár cenných papierov (ďalej len „MCDCP“) a neposkytla CD CP“43
„V tomto ohľade treba zamietnuť tvrdenie žalobkýň týkajúce sa odlišných funkcií
CDCP a MCDCP, lebo, pokiaľ ide o cenné papiere emitované podľa nemeckého práva,
CDCP nepochádzajúci z Nemecka a MCDCP sú na rovnakej úrovni a žiadajú od CBF
rovnaké primárne služby.“44
Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na to, že CBF si účtovala voči EB vyššie
poplatky, Všeobecný súd konštatoval uplatňovanie diskriminačných cien a tým porušenie čl.
102 ZFEU.
Význam prípadu Clearstream spočíva aj v tom, že je to prvý krát, kedy Komisia prijala
opatrenia tykajúce sa aspektov finančnej infraštruktúry v práve hospodárskej súťaže. Európska
Komisia sa zaviazala k presadzovaniu práva hospodárskej súťaže v Oznámení Európskej
Komisie vo veciach zúčtovania a vyrovnania zo dňa 18. 12. 2002 (Commission
Communication on Clearing and Settlement). Komisia v tejto správe identifikuje dva hlavné
ciele a to odstránenie bariér pri individuálnych cezhraničných transakciách a odstránenie
akýchkoľvek súťažných prekážok, ktoré bránia trhovej sile k dosiahnutiu väčšej efektívnosti
pri cezhraničných aktivitách.45
Aktivita Európskej Komisie vyústila aj do vydania kódexu
správania v oblasti zúčtovania a vyrovnania (The Code of Conduct on Clearing and
Settlement: three years of experience, European Commission, Commission Staff Working
Document, 6 November 2009), kde ako hlavné ciele identifikuje prístupnosť, interoperabilitu a
cenovú transparentnosť vo finančných službách.46
Prínos rozsudku vo veci Clearstream spočíva v tom, že bola potvrdená oprávnenosť tzv.
legitímnych očakávaní v primeranej lehote v súvislosti s poskytnutím finančných služieb a
43
Ibid. ods. 172.
44
Ibid ods. 179.
45
Magdalena Brenning, ‘Competition Policy in the Financial Services Sector’ (Speech at the Law Society´s
European Group, Brusel, 10 April 2003) <http://ec.europa.eu/competition/speeches/text/sp2003_010_en.pdf> s.
3.
46

27
protisúťažné praktiky súťažiteľov v systéme cezhraničného zúčtovania a vyrovnania boli
identifikované ako hlavný zdroj neefektívnosti, ktorý poškodzuje spotrebiteľa.47
Rozsudok
Clearstream takisto potvrdzuje vplyv Európskej Komisie na reguláciu tohto trhu a pravidlá,
podľa ktorých by súťažitelia v sektore finančných služieb mali udeliť prístup (a za akú cenu) k
cezhraničnému systému zúčtovania.48
47
48

28
IV. Sektor platobných služieb
Čo sa tyká legislatívy, špeciálne rok 2009 bol v poslednom období pomerne dôležitý.
Členské štáty EU mali napríklad do 1. novembra 2009 implementovať Smernicu o platobných
službách (2007/64/ES). V roku 2009 bolo prijaté Nariadenie 924/2009 o cezhraničných
platbách, ktoré rozširuje zásadu rovnocenných poplatkov na vnútroštátne a cezhraničné
prevody v eurách na inkasá a zavádza dočasné pravidlá o mnohostranných výmenných
poplatkoch medzi bankami. Cieľom je zavedenie inkasného systému SEPA (Single Euro
Payment Area).49
Ďalšia významná legislatíva v tejto oblasti je smernica o elektronických peniazoch,
(Smernica o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcii
elektronického peňažníctva 2000/46/ES) ktorá sa zameriava na znižovanie záťaže a bariér
inštitúcií elektronických peňazí pre ich vstup na trh. Cieľom je uľahčiť inštitúciám
elektronických peňazí zapojených do iných obchodných aktivít, ako napr. Telekomunikácie,
rozvíjať inovatívne služby na platobnom trhu.50
V septembri 2011, Európska Komisia otvorila antitrustové zisťovanie v oblasti
štandardizácie pre internetové platby, ktoré je vykonávané prostredníctvom Európskej
platobnej rady (ďalej len EPC – European Payment Council). Komisia skúma špeciálne, či
proces štandardizácie blokuje vstup na trh. Ak by sa potvrdili takého účinky, znamenalo by to
porušenie európskeho antitrustového práva, ktoré zakazuje obmedzujúce obchodné praktiky.
Toto skúmanie Komisie patri medzi jej priority, ktoré si nedávno dala ako cieľ.51
49
Ibid. 352
50
Ibid.
51
Europska Komisia, “Banking and Payment systems” Dostupné na internete:
<http://ec.europa.eu/competition/sectors/financial_services/enforcement_en.html> Pristup 9. maja 2012.

29
4.1. Mnohostranné výmenné poplatky
Mnohostranné výmenné poplatky tzv. multilateral interchange fees (ďalej len MIF) sú
poplatky, ktoré sú účtované bankou držiteľa karty (vydávajúca bankou, ktorá vydala kartu)
voči banke obchodníka (nadobúdajúca banka) za každú platobnú transakciu uskutočnenú
obchodníkom v mieste predaja platobnou kartou, prostredníctvom debetných a kreditných
kariet. V platobných schémach ako sú Visa a Mastercard, ktoré sú asociácie bank, sú tieto
poplatky vzájomné dohodnuté členskými bankami.52
Tieto mnohostranné výmenné poplatky (multilateral interchange fees – MIF) sa
uplatňujú pri každej transakcii platobnou kartou. Prijímajúce banky platia vydávajúcim
bankám výmenné poplatky. Ak držiteľ karty použije svoju kartu na nákup u obchodníka,
obchodník dostane od prijímajúcej banky maloobchodnú cenu po odpočítaní obchodného
prevádzkového poplatku. Vydávajúca banka zaplatí prijímajúcej banke maloobchodnú cenu
zníženú o výmenný poplatok. Okrem výmenného poplatku od prijímajúcej banky vydávajúca
banka dostane od klienta hodnotu platby a k tomu ročný poplatok, úroky z nesplatených dlhov,
poplatky za oneskorené platby atď.53
Diagram 1:
52
Ibid.
53
Europska Komisia, Zhrnutie rozhodnutia Komisie z 19. decembra 2007, ktoré sa týka konania podľa článku 81
Zmluvy o ES a článku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/34.579 – MasterCard, Vec COMP/36.518 –
EuroCommerce, Vec COMP/38.580 – Commercial cards) [oznámené pod číslom K(2007) 6474]. Dostupné na
internete: <http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2009:264:0008:01:SK:HTML> Pristup
9. maja 2012.

30
54
MIF sa javí ako rozhodnutie združenia podnikov, ktoré môže narušovať z hľadiska
objektu (restriction of competition by object), ale aj z hľadiska účinku (restriction of
competition by effect) prostredníctvom prijímajúcich bánk. MIF je dôležitou časťou celkových
výdavkov za akceptovanie karty ako platobného prostriedku a nakoniec ovplyvňuje výsledné
ceny voči koncovému spotrebiteľovi. Ako sa snažila preukázať aj Európska Komisia, MIF nie
sú nenahraditeľné pre životaschopnosť platobných kariet a fungovanie platobných schém.
Komisia, na začiatku viackrát poukazovala na to, že poplatky sú v rozpore s čl. 101 ZFEÚ.
Zatiaľ neboli predložené presvedčivé argumenty o tom, že by MIF prispievali k podpore
technického, alebo hospodárskeho pokroku, pričom by spotrebitelia mali primeraný podiel na
výhodách z toho vyplývajúcich (čl. 101 ods. 3 ZFEÚ).55
54
Office of Fair Traiding 2003. MasterCard interchange fees (Preliminary conclusions). [online] [cit. 2012-05-
10]. Dostupné na internete: < http://www.oft.gov.uk/shared_oft/reports/financial_products/oft634.pdf>. s 3.
55
Európska Komisia, “Banking and Payment systems” Dostupné na internete:
<http://ec.europa.eu/competition/sectors/financial_services/enforcement_en.html> Pristup 10. maja 2012.

31
4.2. Spolupráca medzi bankami v schémach platobných kariet
Platobné a zúčtovacie systémy v bankovom sektore sú príklady aktivít, ktoré si vyžadujú
na to, aby mohli riadne fungovať, spoluprácu a koordináciu medzi súťažiteľmi. Tento typ
spolupráce ich odlišuje od ťažkých kartelových obmedzení (hardcore cartel restrictions), avšak
obavy z eliminovania hospodárskej súťaže na relevantnom trhu stále zostávajú. Akási
uspokojivá úroveň rovnováhy medzi spoluprácou a súťažou bola niekoľko krát posudzovaná
pri vyšetrovaniach týkajúcich sa výmenných poplatkov. Visa a MasterCard sú dve svetovo
známe schémy platobných kariet. Oveľa menej známejší je ich spôsob fungovania. Tisícky
bánk z celého sveta sú členmi týchto schém. Schémy fungujú na základe štvorstranného
systému, s dvoma typmi bánk a dvoma typmi zákazníkov. Banka, ktorá kartu vydáva má
priamy kontakt s držiteľom karty a banka, ktorá nadobúda platbu má priamy kontakt
s maloobchodníkom, ktorý akceptuje platbu kartou. Karty ako napr. American Express
fungujú na trocha inom princípe v tom, že schéma American Express je založená na
trojstrannom princípe a strany majú priamy kontakt s oboma typmi zákazníkov.56
Každá transakcia zahŕňa na prvom mieste držiteľa karty a obchodníka. Napr. ak niekto
použije kreditnú kartu na to, aby zaplatil 100 EUR v obchode, nadobúdajúca banka, ktorá má
nadobudnúť platbu (banka obchodníka) prevedie na účet obchodníka sumu vo výške 100 EUR
mínus servisný poplatok, napr. vo výške 2% (teda obchodníkovi príde na účet suma vo výške
98 EUR za produkt predaný v hodnote 100 EUR). Banka, ktorá kartu vydala (ktorá vedie účet
zákazníka) potom 100 EUR odpíše z účtovného zostatku držiteľovi karty. Stále v súvislosti
s tou istou transakciou banka, ktorá kartu vydala, pripíše nadobúdajúcej banke sumu 100 EUR
mínus výmenný poplatok, ktorý je napr. 1%. Nadobúdajúca banka tak dostane na účet sumu
99 EUR a z tej sumy sa pripíše 98 EUR na účet maloobchodníka (vysvetlené vyššie). Tento
servisný poplatok sa vníma ako mnohostranná dohoda medzi bankami, ktoré sú súčasťou
schémy, čo je cieľom skúmania autorít práva hospodárskej súťaže po celom svete.57
MIF nie sú vo svete hospodárskej súťaže nič nové. Rozhodnutie vo veci NaBanco (1986)
z jurisdikcie USA bolo jedno z prvých, ktoré posudzovalo MIF. V Európe spoločnosť Visa
56
Niels, G. – Jenkins, H. – Kavanagh, J. 2011 Economics for Competition Lawyers. Oxford: Oxford University
Press, 2011. 608 str. ISBN 978-0-19-958851-0. S. 297.
57
Ibid. s. 298.

32
notifikovala MIF dohody s? Európskou Komisiou v roku 1977, čo sa stretlo s malou odozvou.
Výmenné poplatky začali pútať pozornosť následne od 1990, keď sa začalo vyšetrovanie
Komisie (následne spoločnosť EuroCommerce, veľká asociácia maloobchodníkov, podala
sťažnosť), vyšetrovanie britského Office for Fair Trade (po tom čo MasterCard notifikovala
dohody v marci 2000 podľa britského zákona) a vyšetrovanie Reserve Bank of Australia spolu
s austrálskou autoritou pre hospodársku súťaž a Komisiou spotrebiteľov. Vyšetrovania
ohľadom MIF prebehli v nad národných úrovniach v mnohých krajinách EÚ ako napr. v
Španielsku, Holandsku, Portugalsku, Poľsku, ale napr. aj vo Švajčiarsku a Izraeli. MIF sa
dostali do centra pozornosti vo sfére retailového bankovníctve v rokoch 2006 – 07 po tom, čo
Európska Komisia začala ich vyšetrovanie.58
V praxi je takisto prediskutovaný prípad, kedy britský Odvolací tribunál pre hospodársku
súťaž (Competiton Appeal Tribunal) zrušil rozhodnutie britského Office for Fair Trade
(britská autorita pre hospodársku súťaž), ktorý vydal stanovisko o tom, že MIF porušujú
britský zákon o hospodárskej súťaži. Rozhodnutie súdu britský Office for Fair Trade nijako
neodradilo v ďalších krokoch a úrad začal ďalšie vyšetrovanie. Takisto Európska Komisia
vydala v roku 2007 stanovisko vo veci MasterCard, ktoré bolo proti MIF. Hlavne na
rozhodnutí Komisie možno vidieť aké ekonomické princípy a analýzy boli realizované a ako
Komisia dospela k názoru, že MIF je v rozpore s právom hospodárskej súťaže.59
Hlavný problém, ktorý je s MIF je ten, že sú to dohody bánk o cenách, ktoré ovplyvňujú
výdavky maloobchodníkov a následne aj spotrebiteľov. Banky, ktoré sú účastné v schéme, sa
jednotne dohodnú o výške MIF, ktorá má byť vyplatená nadobúdateľmi platby vydavateľovi
karty. Nadobúdateľ platby následne vyúčtuje tento poplatok maloobchodníkovi, čo následne
ovplyvní maloobchodné ceny. Avšak MIF nespĺňajú všetky znaky cenového kartelu. Niektoré
poplatky medzi nadobúdajúcou bankou a vydávajúcou bankou sú nevyhnutné pre samotné
fungovanie schémy. Spoločnosť MasterCard a Visa majú tzv. pravidlo „honour all cards“,
ktoré spočíva v tom, že obchodník ktorý akceptuje MasterCard karty musí akceptovať všetky
platby s kartami, ktoré majú logo MasterCard, bez ohľadu na to, aká, alebo kde sídli
vydávajúca banka. Obchodníci si tak môžu byť istí, že ich platba je garantovaná a to aj
58
Ibid.
59

33
z dôvodu dohody medzi nadobúdajúcou bankou a vydávajúcou bankou (mnohostranné dohody
v rámci schémy). Bez týchto dohôd by schéma nebola funkčná.60
Štandardná obava pri karteli je tá, že kartelové dohody zvyšujú ceny a znižujú
produkciu, čím negatívne vplývajú na spoločnosť. Avšak MIF patrí medzi dohody, ktoré majú
zvyšujúci vplyv na produkciu a tým nepatria k tzv. hardcore restrictions. Napr. majú vplyv na
zvýšené používanie platobných kariet a to vzhľadom na mechanizmus, cez ktorý môžu
platobné schémy balansovať ceny a náklady medzi dvoma typmi zákazníkov (obchodníci
a držitelia kariet). Z hľadiska práva hospodárskej súťaže, ak sa niekto snaží urobiť svoj
produkt viac atraktívny a zvyšuje jeho predaj je v podstate pro-súťažná aktivita zásadne
rozdielna od vytvorenia kartelu, ktorého povaha spočíva v umelom obmedzení produkcie.61
V schémach kreditných kariet je možné dosiahnuť vyššiu produkciu tým, že sa ponúknu
držiteľom kariet a obchodníkom určité pre nich zaujímavé prvky. Držitelia kariet profitujú
z toho, že karta ja zaujímavá pre obchodníkov a môžu ju kdekoľvek použiť, obchodníci
profitujú z toho, že karta je zaujímavá pre ich zákazníkov. Zatiaľ čo obe strany profitujú
z tohto mechanizmu, výdavky naň by disproporčne zaťažili banku, ktorá kartu vydala. MIF je
de facto mechanizmus, ktorý prenáša veľkú časť nákladov za transakcie na obchodníkov.62
Zvýšením poplatkov, ktoré musí hradiť obchodník, vydavatelia kariet môžu „umelo“
urobiť kartu atraktívnou pre spotrebiteľa napr. prostredníctvom rôznych benefitov. Podľa
niektorých názorov toto môže zapríčiniť príliš veľa kreditných kariet v obehu a to na úkor
lacnejších platobných systémov ako hotovosť alebo debetné karty. Niektorí odborníci tvrdia,
že náklady za drahý platobný systém platia aj tí spotrebitelia, ktorí neplatia kreditnými kartami
a to vzhľadom na to, že servisné poplatky (a teda aj MIF) obchodníci odrážajú v celkových
cenách v ich obchodoch.63
60
Press, 2011. 608 str. ISBN 978-0-19-958851-0. S. 297.
61
Ibid. 299.
62
Ibid.
63
Ibid.

34
4.2.1 Reálny stav a hypotetický stav
Čo sa týka MIF, v európskej judikatúre nastal dosť značný posun od aplikácie čl. 101
ods. 3 ZFEÚ k čl. 101 ods. 1 ZFEÚ, pri ktorom je dôkazné bremeno na národnej súťažnej
autorite, resp. na žalobcovi. Špeciálne, za účelom preukázania, že sa jedná o dohodu, ktorá
obmedzuje hospodársku súťaž v zmysle čl. 101 ods. 1 ZFEÚ (tj. ešte pred tým ako sa budú
zvažovať kritériá pre udelenie výnimky v zmysle čl. 101 ods. 3 ZFEÚ), sa súťaž na trhu
s multilaterálnymi dohodami (skutočný stav) musí porovnať so súťažou bez multilaterálnych
dohôd (hypotetický stav). Pri určovaní hypotetického stavu je potrebné zaujať realistický
postoj o tom, čo by bolo uskutočniteľné a praktické. Kritérium pre určenie vhodného
hypotetického stavu definuje Všeobecný súd v rozsudku vo veci Métropole (T-112/99), kde
súd odkazuje na tzv. operácie, ktoré je možno len ťažko, alebo je nemožné implementovať
v prípade neexistencie dohody:
„Z tohto dôvodu, ako správne uvádza žalovaná, môže byť skúmanie objektívnej
nevyhnutnosti obmedzenia vo vzťahu k hlavnej transakcii len relatívne abstraktné. Nejde
o to, aby sa analyzovalo, či vzhľadom na konkurenčnú situáciu na predmetom trhu je
obmedzenie nevyhnutné pre obchodný úspech hlavnej transakcie, ale o to, aby sa určilo,
či v osobitnom rámci hlavnej transakcie je obmedzenie nevyhnutné na uskutočnenie
tejto transakcie. Ak sa hlavná transakcia bez tohto obmedzenia javí ťažko
uskutočniteľná, či dokonca neuskutočniteľná, obmedzenie možno považovať za
objektívne nevyhnutné na jej uskutočnenie.“64
O tom, že je reálny stav potrebné skúmať s hypotetickým stavom, Všeobecný súd
potvrdil aj v rozhodnutí vo veci O2 Nemecko GmbH & ostaní verzus Európska Komisia (T-
328/03):
„Vychádzajúc z predpokladu, že O2 bola na trhu mobilných komunikácií prítomná,
Komisia následne nevyhodnotila povinnosť preskúmať otázku, či by sa O2 nachádzala
na trhu 3G, ak by dohoda neexistovala. Treba konštatovať, že tento predpoklad sa
64
Rozhodnutie T-112/99 Métropole television and others v. European Commission [2001] ECR II-2459. Ods.
119.

35
v rozhodnutí neopiera o žiadnu analýzu ani odôvodnenie, ktoré by preukázali jeho
presnosť, čo je zistenie, ktoré žalovaná na pojednávaní mohla len potvrdiť. Pre
nedostatok takého objektívneho skúmania situácie hospodárskej súťaže v prípade
neexistencie dohody Komisia nemohla platne posúdiť, v akom rozsahu bola dohoda pre
O2 nevyhnutná, aby mohla vstúpiť na trh mobilných komunikácií 3G. Táto inštitúcia
teda porušila svoju povinnosť uskutočniť objektívnu analýzu dopadu dohody na situáciu
hospodárskej súťaže.“65
V rozhodnutí z americkej jurisdikcie vo veci NaBANCO66
bola takisto aplikovaná logika
hypotetickej analýzy – určovanie poplatkov platobnými schémami by malo byť považované
ako súčasť integrovanej dohody, ktorá by nebola možná ak by poplatky neboli určené.
Hypotéza britského Office for Fair Trade (ďalej len OFT) v jeho rozhodovaní o MIF spočívala
v tom, že banky by bilaterálne súhlasili s poplatkami a poplatky by neboli určené platobnou
schémou. Na podporu svojho stanoviska OFT poukazoval na EFTPOS debetné karty
v Austrálii a na kreditné karty vo Švédsku ako príklad systémov, ktoré efektívne fungujú na
bilaterálnych dohodách o poplatkoch, namiesto MIF spočívajúcich na multilaterálnych
dohodách. Britský Odvolací tribunál pre hospodársku súťaž (Competition Appeal Tribunal)
rozhodnutie OFTu zamietol práve z dôvodu nedostatočnej analýzy prípadu a OFT
argumentačne zlyhal práve pri posudzovaní reálneho a hypotetického stavu.67
Porovnanie aktuálneho stavu a hypotetického stavu je pri príprave argumentácie vo veci
vysoko dôležité. Toto porovnanie musí argumentačne obstáť pre súdom a preto je právu
v tomto smere veľmi nápomocná práve ekonómia. Práve britský OFT argumentačne zlyhal na
tejto úrovni, čoho dôsledkom bolo zrušenie jeho rozhodnutia prostredníctvom Odvolacieho
tribunálu pre hospodársku súťaž, toto rozhodnutie bude bližšie analyzované ďalej v práci.
65
Rozhodnutie T-328/03 O2 Nemecko GmbH a ostatní v. Európska Komisia [2006] ECR I-1231. Ods. 77.
66
National Bancard Corp. (NaBANCO) v. VISA U.S.A., Inc. 779 F. 2d 592 (11th Cir. 1986).
67
Press, 2011. 608 str. ISBN 978-0-19-958851-0. S. 301.

36
4.3. SEPA
Jednotná oblasť platieb v eurách, Single Euro Payment Area (ďalej len SEPA), ktorej
cieľom vytvorenie prehĺbenie európskej integrácie vytvorením jednotného trhu služieb
retailového platobného styku. SEPA úhrady boli spustené už 28.1.2008 a ďalší mechanizmus
SEPA inkasá bol zavedený od 2. 11.2009. Jej prípravou bola poverená Európska platobná
rada.
„SEPA umožní zákazníkom realizovať bezhotovostné platby v eurách v prospech
príjemcov kdekoľvek v eurozóne, a to z jedného bankového účtu pomocou jedného
súboru platobných nástrojov. Všetky malé platby v eurách sa tak stanú „domácimi“
a delenie na vnútroštátne a cezhraničné platby v rámci eurozóny tak zanikne.“68
SEPA si vyžaduje interakciu viacerých sektorov a to európskeho bankového sektora,
sektora európskych klíringových a zúčtovacích systémov, európskych podnikov a orgánov
verejnej správy a spotrebiteľov. Bankový sektor je zodpovedný za reštrukturalizáciu
platobného styku v eurozóne. Cieľom klíringového a zúčtovacieho sektora je zabezpečiť aby
sa prostredníctvom systému SEPA mohli realizovať platby v prospech akéhokoľvek príjemcu
v eurozóne.69
Systém SEPA obsahuje viaceré nástroje avšak ďalej v tejto práci sa chcem venovať
hlavne rozhodnutiam Súdneho dvora Európskej únie vo veciach VISA a MasterCard. Čo sa
týka SEPA platobných kariet, tak základné znaky sú, že:
- „držitelia kariet budú môcť platiť jednou kartou v celej eurozóne (jediným
obmedzením bude akceptovanie príslušnej karty zo strany obchodníka)
- držitelia kariet budú môcť platiť a obchodníci budú môcť prijímať kartové platby
v rámci eurozóny jednotným a konzistentným spôsobom,
68
Európska centrálna banka. 2009. Jednotná oblasť platieb v eurách (SEPA): SEPA brochure. Frankfurt nad
Mohanom: Európska centrálna banka, 2009. s. 6.
69
Ibid.

37
- spracovatelia kartových platieb si budú môcť navzájom konkurovať a ponúkať svoje
služby v celej eurozóne, čím sa trh spracovateľov kartových platieb stane
konkurenčnejším, spoľahlivejším a hospodárnejším.“70
Právnym základom pre projekt SEPA je už spomínaná Smernica o platobných službách
(Payment Services Directive). V rámci slovenskej legislatívy bola táto smernica vložená do
Zákona o platobných službách č. 492/2009 Z.z.71
4.4. Mnohostranné výmenné poplatky a SEPA
Súčasné trendy v obchodovaní a v platobnom styku stále viac uprednostňujú
elektronické prostriedky platieb. Platobné karty sú nenahraditeľné vo väčšine ekonomík.
V súčasnosti sú platobné karty najčastejšie používaný platobný prostriedok v bezhotovostnom
styku v Európe. Väčšia používateľnosť debetných kariet viedla k nižšiemu dopytu po
bankovkách s nižšou nominálnou hodnotou a po minciach. Platobné karty sa takisto preukázali
ako jednoduchšie, bezpečnejšie a cenovo efektívnejšie riešenie na trhu. Platobné karty majú
dôležitú úlohu v úspechu systému SEPA a to vzhľadom na to, že táto oblasť stále ostáva
rozdelená národnými hranicami a je tu stále riziko zníženej súťaže, vzhľadom na to, že na trhu
má uplatnenie len málo platobných schém. Jedným z ďalších cieľov SEPA je zvýšiť
konkurenciu v rámci platobných schém a vytvoriť podmienky pre vznik ďalších.72
Konkurenčný tlak znížil poplatky pre obchodníkov a takisto ovplyvnil aj MIF medzi
vydávajúcou a prijímajúcou bankou. Dôležitosť MIF zdôraznila Komisia napr. v nedávnom
rozhodnutí vo veci MasterCard. Komisia a následne aj SD EÚ skúmali či MIF za medzištátne
transakcie v rámci spoločenstva sú v súlade s európskym anitrustovým právom.73
70
Ibid.
71
Národná banka Slovenska, Základné informácie o SEPA. Dostupné na internete:
<http://www.nbs.sk/sk/platobne-systemy/sepa>. Prístup: 10. mája 2012.
72
Bolt W. – Schmiedel H. 2009. SEPA, efficiency, and payment card competition. In DNB Working Paper
[online] 2009 december, No. 239. [2012-05-10]. Dostupné na internete:
<http://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/scpwps/ecbwp1140.pdf>. s. 2.
73
Ibid.

38
Pravidlá pre základnú schému inkás boli spustené v Novembri 2009, kde cieľom
Komisie bol pokus o vytvorenie uceleného a konzistentného systému v platobných službách
a ich zosúladenie s čl. 101 ZFEÚ. Avšak, akýsi stupeň právnej neistoty v tejto oblasti stále
prevláda. MIF nie sú jedinečnými v systéme schém platobných kariet. MIF existovali
v platobných inkasách aj pred rokom 2009. Avšak na rozdiel od MIF pre MasterCard a VISA,
ktoré boli určené jednou entitou, MIF v priestore SEPA sú kolektívne dohodnuté medzi
zúčastnenými bankami. Následne po rozhodnutí vo veci MasterCard z roku 2007, Komisia
zvýšila tlak na Európsku platobnú radu (European Payment Council, ďalej len EPC),
vzhľadom na to, že Komisia sa obávala kompatibility priamych inkás SEPA s čl. 101 ZFEÚ.
Avšak, po účinnosti Smernice o platobných službách a SEPA priamych inkás európska
komisárka pre hospodársku súťaž Neelie Kroes uviedla, že MIF pre priame inkasá v oblasti
SEPA budú limitované v čase a môžu byť objektívne odôvodnené, vzhľadom na to, že ich
podstatou nie je vytváranie ďalšieho zisku pre banky.74
Nariadenie o cezhraničných platbách v eurách prijaté v septembri 2009 formalizovalo
dočasnú toleranciu voči MIF a pripustilo prechodné obdobie do konca roku 2012 pre domáce
MIF a výšku MIF 8,8 centov pre cezhraničné MIF počas tohto obdobia. Legálnosť MIF
poplatkov bola takisto preverovaná v niektorých rozhodnutiach aj na Všeobecnom súde, ide
hlavne o rozhodnutia vo veci VISA a MasterCard.75
4.5. Rozhodnutie vo veci VISA
Európska komisia sa zaoberala platobnými kartami Visa v súvislosti s MIF
a kompatibilitou s právom hospodárskej súťaže EÚ už viackrát. Prvé rozhodnutie bolo z roku
2002 a druhé rozhodnutie Komisie z roku 2010
74
75
Ibid.

39
4.5.1. Komisia oslobodzuje mnohostranné výmenné poplatky za
cezhraničné platby prostredníctvom Visa kariet.
Európska komisia vyňala MIF spod aplikácie práva hospodárskej súťaže Európskej únie
po tom, čo boli uskutočnené niektoré zmeny v schémach platobných kariet. Bol zredukovaný
MIF na minimum a bola takisto stanovená úroveň relevantných nákladov. Štandardná úroveň
Visa MIF je určovaná prostredníctvom predstavenstva spoločnosti Visa (pokiaľ sa dve banky
nedohodnú inak) a následne Visa International ich stanoví vo všeobecných platobných
podmienkach, o ktorých potom notifikuje Európsku komisiu. Komisia namietala v septembri
2000 voči vtedajším Visa MIF, ktoré predstavenstvo nastavuje na úroveň, ktorá sa muhodí.
Kľúč podľa ktorého sú určované MIF je považovaný za obchodné tajomstvo a preto podľa
Komisie tento proces nie je transparentný.76
Visa sa snažila po rokovaniach s Komisiou prijať určité opatrenia, ktoré by jej umožnili
získať výnimku na základe čl. 101 ods. 3 ZFEÚ. Komisia potvrdila udelenie výnimky až po
tom, čo budú zo strany Visa uskutočnené patričné zmeny. Výnimka voči bola platná do roku
2007, potom môže Komisia znova preveriť Visa MIF systém v súvislosti s dopadom na
jednotný trh. Rozhodnutie o výnimke sa týka len cezhraničných transakcií uskutočnených
spotrebiteľmi prostredníctvom Visa kariet v maloobchodných predajniach v rámci Európskeho
hospodárskeho priestoru. Rozhodnutie sa neaplikuje na MIF pre domáce Visa transakcie
v rámci jedného členského štátu.77
Komisia aj v tomto čase zastáva názor, že MIF medzi súťažiacimi bankami je
obmedzenie práva hospodárskej súťaže. Avšak, podľa Komisie pevne stanovený MIF môže
viesť k ekonomickej prospešnosti a efektivite v rámci platobnej siete.78
76
Európska komisia, „Commission exempts multilateral interchange fees for cross-border Visa card payments“
(Press release, 24 Júla 2002)
<http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/10/1684&format=HTML&aged=0&language=EN
&guiLanguage=en> Prístup 16. mája 2012.
77
Ibid.
78
Ibid.

40
4.5.2. Námietky Európskej Komisie voči konaniu Visa po vypršaní
výnimky voči MIF.
Komisia v marci 2008 začala vyšetrovanie voči spoločnosti Visa a v apríli 2009 vydala
svoje vyhlásenie o námietkach voči MIF. Jeden z podstatných problémov spočíva v tom, že
MIF vytvára dodatočné vstupné náklady pre maloobchodníka, vzhľadom na to, že MIF je
platený maloobchodníkom a nie jeho zákazníkom79
. MIF cena stanovená priamo spoločnosťou
Visa a posúdená Komisiou by mala byť pre maloobchodníka minimálnou. Komisia prijala
podľa niektorých pomerne kontroverzný názor, že určovaním MIF Visa porušuje hospodársku
súťaž medzi nadobúdajúcimi bankami (banky obchodníkov). Zvýšené náklady obchodníka za
to, že akceptuje platbu kartou sa odrazia aj v zvýšenej cene pre spotrebiteľa.80
Stanoviská Komisie sú voči MIF čiastočne nekonzistentné a mätúce. Komisia na jednej
strane argumentuje tým, že stanovovanie MIF je v rozpore s pravidlami práva hospodárskej
súťaže, avšak MIF nie sú nelegálne ako také. MIF by mohli byť oprávnené ak by prispievali
k ekonomickému, alebo hospodárskemu pokroku a spotrebitelia majú z toho primeraný podiel
na výhodách (čl. 101 ods. 3 ZFEÚ). Voči stanovisku Komisie sa spoločnosť Visa bránila tým,
že štandardy pri výmenných poplatkoch exitujú už asi 50 rokov.81
„Výmena je mechanizmus, ktorý zaručuje maximálny benefit pre všetkých, ktorí
používajú systém platobných kariet: Európski spotrebitelia, európski obchodníci
a európske banky. Platobné karty poskytujú pre spotrebiteľov bezpečný a komfortný
prístup k ich finančným prostriedkom. Maloobchodníkom znižujú náklady spojené
s manipuláciou s hotovosťou, zlepšujú bezpečnosť, urýchľujú transakcie a podporujú
79
„Výmenné poplatky v skutočnosti platí banka obchodníka (ďalej len "prijímajúca banka") banke držiteľa karty
(ďalej len "vydávajúca banka") za každú transakciu uskutočnenú v mieste predaja platobnou kartou. Keď držiteľ
karty použije platobnú kartu na kúpu tovaru alebo služieb od obchodníka, obchodník v skutočnosti zaplatí svojej
prijímajúcej banke obchodný prevádzkový poplatok. Prijímajúca banka si ponechá časť tohto poplatku (maržu
prijímajúcej banky), časť sa postúpi vydávajúcej banke (poplatok MIF) a malá časť sa postúpi prevádzkovateľovi
systému (v tomto prípade spoločnosti Visa). V praxi veľká časť obchodného prevádzkového poplatku závisí od
poplatku MIF.“ Zhrnutie rozhodnutia Komisie z 8. decembra 2010 (Vec COMP/39.398 – VISA MIF). Úradný
vestník Európskej únie. C 079 , 12/03/2011 S. 0008 - 0009
80
81
Ibid.

41
obchod.... Výmenné poplatky sú nevyhnutné pre efektívne fungovanie kartových
platobných systémov a sú výhodou pre všetky strany.“82
Komisia vo svojom rozhodnutí uviedla, že MIF nie sú objektívne nevyhnutné a že
spôsobujú obmedzujúci účinok na trhoch prijímania platobných kariet83
:
„Obmedzujúci účinok na trhoch prijímania platobných kariet je ešte viac posilnený
účinkom poplatkov MIF na trhy sietí a vydávania platobných kariet, ako aj prelínaním sa
ostatných pravidiel a postupov sietí [pravidlo rešpektovania všetkých kariet (Honour All
Cards Rule, HACR), pravidlo nediskriminácie (No Discrimination Rule, NDR)],
jednotnými poplatkami pre všetky karty (blending) a uplatňovaním rozdielnych
poplatkov MIF pre prijímajúce banky akceptujúce cezhraničné transakcie a pre
prijímajúce banky akceptujúce domáce transakcie. Okrem toho, podľa oznámenia
námietok poplatky MIF zrejme nespĺňajú požiadavky na udelenie výnimky podľa článku
101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie tým, že prispievajú k zlepšeniu
účinnosti, pričom umožňujú spotrebiteľom primeraný podiel na výhodách z toho
vyplývajúcich.“84
Vec sa skončila rozhodnutím Komisie zo dňa 8. decembra 2010. Spoločnosť Visa
Europe ponúkla určité ústupky voči Komisii. Visa Europe revidovala svoje záväzky voči
Komisii s platnosťou na štyri roky85
(do roku 2014). „Rozhodnutie však nezahŕňa poplatky
82
Ibid.
83
Európska komisia, „Zhrnutie rozhodnutia Komisie z 8. decembra 2010 v konaní podľa článku 101 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie a článku 53 dohody o EHP (Vec COMP/39.398 – VISA MIF)“ (Úradný vestník C
079 , 12/03/2011 S. 0008 – 0009). Dostupné na internete: < http://eur-
lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2011:079:0008:01:SK:HTML>. Prístup 16. mája 2012.
84
Ibid. ods. 5.
85
Ibid. a) Spoločnosť Visa Europe sa zaväzuje stanoviť maximálnu hranicu svojich ročných vážených
priemerných cezhraničných poplatkov MIF uplatňovaných na transakcie so spotrebiteľskými debetnými
kartami s okamžitým zúčtovaním na úrovni 20 bázických bodov (0,2 %) dva mesiace potom, ako bolo
rozhodnutie o záväzkoch oznámené spoločnosti Visa Europe. Maximálna hranica sa bude uplatňovať aj
osobitne v každej z tých krajín EHP, pre ktoré Visa Europe priamo stanovuje osobitné sadzby poplatkov MIF
za domáce transakcie so spotrebiteľskými debetnými kartami s okamžitým zúčtovaním a v tých krajinách
EHP, kde sa v prípade neexistencie iných poplatkov MIF uplatňujú sadzby poplatkov MIF za cezhraničné
transakcie.
b) Maximálna hranica vážených priemerných poplatkov MIF môže byť po dohode s Visa Europe upravená
Komisiou, ak sú k dispozícii spoľahlivejšie údaje, ktoré v súlade s metodikou nezávažnosti pre obchodníka

42
MIF spoločnosti Visa Europe za transakcie so spotrebiteľskými kreditnými kartami a
debetnými kartami s odloženým zúčtovaním, ktoré Komisia bude ďalej skúmať.“86
Komisia
v tejto veci používala test tzv. Metodiku nezávažnosti pre obchodníka (ďalej len MIT,
Merchant Indifference Test).
Nie úplne konzistentný postoj Komisie voči MIF si možno dosť jasne všimnúť v tomto
prípade. MIF pre cezhraničné transakcie neboli odsúdené Komisiou úplne i keď Komisia vo
svojom rozhodnutí uviedla, že MIF poplatky nie sú objektívne nevyhnutné a majú
obmedzujúce účinky na trhu. Komisia prijala postoj, v ktorom do určitej miery akceptuje MIF
a to v prípade ak má kontrolu nad stanovovaním ich úrovne. Podľa môjho názoru MIF
poplatky za cezhraničné transakcie v rámci EÚ neprispievajú k jednotnému európskemu trhu.
I keď podľa názoru Komisie sú do určitej miery tolerovateľné pre právo hospodárskej súťaže,
podľa mňa sú v rozpore s ustanoveniam ZFEÚ o slobode pohybu tovarov, služieb a kapitálu.
Ak je rozdiel medzi vnútroštátnou a cezhraničnou platbou, tak v tom prípade by MIF nemali
byť tolerované. Cieľom SEPA je vytvorenie spoločného priestoru platieb aj v bezhotovostnom
styku, využívanie plných výhod meny eura a fakticky zrušenie hraníc pre realizáciu
bezhotovostných platieb v mene euro. Možno len ďalšia judikatúra Súdneho dvora Európskej
únie, alebo Všeobecného súdneho súdu prinesie skutočnú opodstatnenosť MIF.
(Merchant Indifference Test, ďalej len "MIT") umožňujú výpočet sadzby poplatkov MIF za domáce transakcie
so spotrebiteľskými debetnými kartami s okamžitým zúčtovaním, napr. po ukončení štúdie Komisie o
nákladoch a výhodách pre obchodníkov, ktorí akceptujú rozličné metódy platby.
c) Okrem toho sa spoločnosť Visa Europe zaväzuje vykonávať a ďalej zlepšovať opatrenia na zabezpečenie
transparentnosti, ktoré zaviedla správna rada spoločnosti Visa Europe v marci 2009. Záväzkami sa
predovšetkým zabezpečí, aby obchodné prevádzkové poplatky neboli spojené, a aby boli všetky sadzby MIF
poplatkov registrované a uverejnené. Ďalej Visa Europe zabezpečí, aby boli obchodné karty opticky
jednoznačné a elektronicky identifikovateľné, a aby mali obchodníci právo vykonávať transakcie s rozličnými
prijímajúcimi bankami, pričom sa môžu rozhodnúť, či akceptujú spotrebiteľské platobné karty VISA, VISA
Electron alebo V PAY (osobitné pravidlá pre rešpektovanie všetkých kariet v prípade VISA, VISA Electron a
V PAY).
d) Visa Europe vymenuje kontrolného správcu, ktorý bude sledovať dodržiavania záväzkov zo strany Visa
Europe. Pred vymenovaním správcu má Komisia právo schváliť alebo zamietnuť navrhovaného správcu.
86
Ibid. ods. 11.

43
4.5.3. Metodika nezávažnosti pre obchodníka (Merchant Indifference Test
– MIT)
Komisia tento test použila vo veci Visa pre určenie maximálnej hranice vážených
priemerných poplatkov MIF uplatňovaných za transakcie so spotrebiteľskými debetnými
kartami s okamžitým zúčtovaním. MIT je vo všeobecnosti metodológia na zistenie do akej
miery nie je pre obchodníka závažné, alebo relevantné rozhodovať sa medzi akceptovaním
platby hotovosťou alebo kartou. MIT je spojená s MIF a označuje cenu, ktorú je
maloobchodník pripravený zaplatiť za určitý platobný nástroj. Určité pravidlá dovoľujú
účtovať obchodníkov len za reálne zisky, ktoré majú z akceptovania platobnej karty, avšak
MIF môžu stimulovať efektívnosť používania platobných kariet, vzhľadom na to, že poplatky
sa odrážajú v cenách pre zákazníka. Práve, keď Komisia doručila spoločnosti Visa svoje
stanovisko o námietkach, v následných rokovania sa Visa zaviazala, že bude akceptovať MIT
test aj pre debetné karty (a inkasá) a bude rešpektovať pravidlá transparentnosti podobne ako
spoločnosť MasterCard. Komisia v tejto veci uviedla, že autority v oblasti práva hospodárskej
súťaže preferujú zdržiavania sa zásahov do fungovania trhu a sú viac za nezávislú
hospodársku súťaž. Avšak obchodníci a spotrebitelia musia vedieť kedy a koľko platia za
platobné služby. Podľa stanoviska Komisie je dôležitá trhová transparentnosť pre
obchodníkov, aby na druhej strane mohli nastaviť vhodné cenové relácie pre spotrebiteľov.87
Štúdia v súvislosti s MIT testom bola začatá v roku 2009. Po debate o spôsobe
metodológie bol spustený pilotný projekt v septembri 2009, v ktorom prebiehali konzultácie
s obchodníkmi z Veľkej Británie a Holandska. Následne prebehli konzultácie aj s inými
obchodníkmi z iných krajín. Metodológia MIT testu bola zverejnená následne po rozhodnutí
vo veci MasterCard.
87
Mauer, D. 2009. MIF – The EU Commission´s Perspective. In Compliance ú Business & Partners / Clearit
[online]. 2010 September. [cit. 2012-05-18]. Dostupné na internete: <http://www.currency-
iso.org/dl_tkicch_clearit45mif.pdf>.

44
4.6. Rozhodnutie vo veci MasterCard
4.6.1. Skutkový stav veci a konanie pred Európskou komisiou
MasterCard je jedna z ďalších významných platobných schém používaná aj na
cezhraničné transakcie. MasterCard International je spoločnosť, ktorá obchoduje vo všetkých
krajinách EÚ a v máji 2006 boli jej akcie obchodovateľné na burze cenných papierov. Okrem
Francúzska, Portugalska a Španielska má spoločnosť MasterCard, čo sa týka počtu držiteľov
kariet väčší podiel na trhu ako spoločnosť Visa.
DG Competition Európskej Komisie začalo v roku 2007 posudzovať kompatibilitu
výmenných poplatkov za cezhraničné transakcie spoločnosti MasterCard s pravidlami
hospodárskej súťaže. V tlačovej správe zo dňa 19. decembra 2007 Komisia, v súvislosti
s mnohostrannými výmennými poplatkami účtovanými spoločnosťou MasterCard uvádza
nasledovné:
„Európska komisia rozhodla, že mnohostranné výmenné poplatky (multilateral
interchange fees – MIF) za cezhraničné transakcie s použitím debetných a súkromných
kreditných kariet s logom MasterCard a Maestro v rámci Európskeho hospodárskeho
priestoru (EHP) sú v rozpore s pravidlami uvedenými v Zmluve o ES týkajúcimi sa
obmedzujúcich obchodných praktík (článok 81). Komisia dospela k záveru, že
mnohostranné výmenné poplatky, ktoré spoločnosť MasterCard ukladá pri každej
realizácii platby v maloobchode, zvyšujú náklady vznikajúce pri akceptovaní karty zo
strany maloobchodníka, a to bez preukázaného efektívneho prínosu.“88
Komisia určila pre spoločnosť MasterCard pokutu 3,5 % zo svojho celkového denného
obratu za predchádzajúci obchodný rok a to za každý deň porušovania až do odstránenia
protiprávneho stavu. Argumenty Komisie vo veci MasterCard sa zakladajú na podobnom
základe ako v rozhodnutí vo veci Visa. Komisia znova zdôraznila, že spoločnosť MasterCard
88
Ibid.

APLIKÁCIA PRÁVA HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE EURÓPSKEJ ÚNIE V SEKTORE FINANČNÝCH SLUŽIEB

APLIKÁCIA PRÁVA HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE EURÓPSKEJ ÚNIE V SEKTORE FINANČNÝCH SLUŽIEB

Recommended

Recommended

More Related Content

Viewers also liked

Viewers also liked (14)

APLIKÁCIA PRÁVA HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE EURÓPSKEJ ÚNIE V SEKTORE FINANČNÝCH SLUŽIEB