politics

1. KATOLÍCKA UNIVERZITA V RUŽOMBERKU
PEDAGOGICKÁ FAKULTA
Katedra manažmentu PF
Detašované pracovisko
Nábrežie Jána Pavla II. 15, 058 01 Poprad
Seminárna práca
Politické strany
2., ročník
3., skupina
Vedúci práce: Doc. PaedDr. Jaroslav Mazurek, Csc.
Poprad 2008

2. OBSAH
ÚVOD.........................................................................................................................................3
POLITICKÁ STRANA..............................................................................................................4
POLITICKÉ HNUTIE................................................................................................................4
VÝZNAM POLITICKÝCH STRÁN.........................................................................................4
DELENIE POLITICKÝCH STRÁN..........................................................................................5
DEJINY POLITICKÝCH STRÁN............................................................................................6
NARODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY...................................................................7
VZNIK STRANY NA SVK.......................................................................................................7
PRÁVNE PREDPISY.................................................................................................................7
NÁVRH ZÁKONA....................................................................................................................8
POČET POLITICKÁCH STRÁN.............................................................................................9
Aktívne politické strany a hnutia..........................................................................................10
PRÍLOHA.................................................................................................................................14
2

3. ÚVOD
Tému mojej seminárnej práce som si zvolila na základe môjho blízkeho vzťahu
k politológii, resp. politike, politickému dianiu, politickým stranám a pod.
V tejto práci som sa podujala objasniť špecifické osobitosti politických strán na
Slovensku. Realizovanie si vyžadovalo hneď na začiatku ozrejmiť podstatu základných
pojmov, ktoré sa vyskytujú v práci. Objasnila som napríklad tieto : čo je to politická strana,
aký je ich význam, ich delenie, ich vznik...
Ďalej si táto práca žiadala čo najaktuálnejšie informácie t. j. využitie odborných kníh,
rôznych internetových stránok a pod.
Použila som doposiaľ aj svoje nadobudnuté vedomosti a taktiež som sa mnohé nové
dozvedela, ktoré pevne dúfam využijem aj v iných oblastiach.
3

4. POLITICKÁ STRANA
Politická strana je organizovaná veľká skupina ľudí (v dnešnej dobe už spravidla
politická organizácie), ktorej cieľom je získanie (štátnej) moci a/alebo presadzovanie určitej
ideológie alebo riešenia nejakého problému. Aj hnutia v zmysle, v akom sa tento používa u
nás po Nežnej revolúcii, je fakticky politická strana.
POLITICKÉ HNUTIE
Hnutie je neformálne hnutie občanov, ktoré formuluje požiadavky verejnosti, vytvára
nátlak na parlament, na politické strany, aby daný problém riešili. Po vyriešení problému
zaniknú alebo sa pretransformujú na politickú stranu ako to spravili terajšia HZDS-ĽS alebo
Strana Zelených. Hlavným zdrojom príjmu hnutia nieje sponzorské ale skôr členské od
členov.
Vlastnosti politických strán:
 stabilná organizácia zahŕňajúca celú krajinu (resp. celý región)
 stabilné stotožnenie sa členov s organizáciou (ideologické alebo pragmatické)
V dnešných demokratických systémoch dostáva politická strana mandát na
naplňovanie svojich cieľov prostredníctvom volieb. Cieľom môže byť aj zničenie demokracie
a nastolenie diktatúry - spravidla triednej alebo národnostnej. V záujme tolerovania a uznania
strany štátom vydáva stanovy a registruje sa.
VÝZNAM POLITICKÝCH STRÁN
- Ich cieľom je pôsobiť na verejnosť, ovládnuť politiku štátu, získať si nových členov,
získať si voličov, priamo sa zúčastniť na voľbách, získať zastúpenie vo volených
štátnych orgánoch a nakoniec získanie celkovej politickej moci v štáte.
- umožnenie realizácie záujmov politickej vôle a hodnôt
- realizácia zastupiteľského princípu – politici zastupujú občana pri realizácii jeho práva
a riešia problémy súvisiace s uspokojovaním potrieb občanov a reagujú na ich postoje
- stabilizácia politickej moci – orientácia PS limituje aktivitu politikov a to podľa
podielu strán na štátnej moci
4

5. - význam vyjadrenia pluralitných záujmov spoločnosti- PS umožňujú, aby sa rôznosť
záujmov spoločnosti prejavila aj v politickom živote
- Takisto podporujú konkurenciu medzi politickými stranami, tzv. politický
pluralizmus.
DELENIE POLITICKÝCH STRÁN
1., podľa základnej politickej orientácie :
 KONZERVATÍVNE- (republikánske, kresťanské, národné, ľudové, pravicové) – tieto
strany preferujú tradičné hodnoty ako rodina, náboženstvo, národ a národné záujmy sa
prejavujú aj v ekonomike. Prevládajú tu silné osobnosti, priebojné a schopné. Avšak v
záujme zachovania svojich hodnôt pripúšťajú aj násilie. Napr. republikáni v USA,
SNS, SDKÚ, SMK
 LIBERÁLNE- (demokratické strany stredu) – preferujú občianske práva a slobody, sú
silnými pacifistami (odmietajú násilie ako prostriedok riešenia problémov, odmietanie
vojny), sú väčšinou zmierovatelia konfliktov. Sú za zachovanie mieru, nepreferujú
národ, pretože sú kozmopoliti. Napr. demokrati v USA, ANO
 SOCIÁLNE- (sociálno – demokratické, sociálno – humanistické, socialistické,
ľavicové, komunistické, labouristické strany práce) - uprednostňuje záujmy väčšej
sociálnej skupiny ako je napríklad pracujúca vrstva. Dôraz kladú na kolektív,
vyzdvihujú sociálne istoty, potrebu sociálneho humanizmu. Preferujú starostlivosť
štátu o občanov. V ekonomickej sfére sa snažia odstrániť sociálne konflikty a
nezamestnanosť. Napr. SMER-SD, KSS
2., podľa politického vplyvu :
 PARLAMENTNÉ majú možnosť priamo zasahovať a vyjadrovať sa k politike štátu,
príjmajú zákony a určujú rámec na činnosť výkonných orgánov. Vládne koaličné strany
majú najväčší vplyv na tvorbu politiky (HZDS-ĽS, SNS, SMER). Vplyv opozičných strán
závisí od počtu poslaneckých kresiel a od vzťahu k dominantnej strane (KDH, SMK,
SDKÚ).
 NEPARLAMENTNÉ strany majú nepriamy vplyv cez tlačové konferencie (briefingy),
petície, mítingy, pochody a nátlakové akcie. Ich úlohou je upozorniť na kvality svojej
strany, aby uspeli v nadchádzajúcich voľbách.
5

6. 3., podľa politického spektra :
 ÚSTAVNÉ – dodržujú ústavu a zákony
 REVOLUČNÉ – nedodržujú ústavu a zákony
4., podľa spôsobu výberu a počtu členov :
 MASOVÉ – sú to tzv. všeľudové strany, ktoré sa neorientujú na ideológiu či sociálnu
vrstvu
 VÝBEROVÉ – členovia musia spĺňať určité požiadavky. Ide o ilegálne strany a
ideologické strany.
5., podľa vnútornej štruktúry politických strán :
 voľné – smerujú až k hnutiam
 prísne hierarchicky členené
DEJINY POLITICKÝCH STRÁN
Politické strany vznikali pôvodne ako záujmové skupiny v rámci mocenskej elity,
ktoré začali vytvárať lokálne skupiny (politické kluby) a postupne sa organizovali do
politických strán.
Predchodcov politických zoskupení, združení pozorujeme už v antickom svete.
Moderné, vyformované strany sa utvárajú v Európe až v polovici 19. storočia. Spočiatku boli
málo početné, mali elitný charakter, chýbal im stranícky aparát. Zameriavali sa na vytypovanú
časť voličstva. V minulom storočí sa medzi nimi vykryštalizovali tri základné smery, ktoré v
starom kontinente pretrvávajú a dominujú dodnes – konzervatívny, liberálny a socialistický.
Aj keď mnohí politici aj teoretici kritizovali počas moderných dejín tzv. partajokraciu,
nadmerný vplyv politických strán v živote spoločnosti, predpokladali nevyhnutný úpadok ich
pozícii, v dnešnej dobe si v európskych podmienkach nevieme predstaviť fungujúci politický
systém bez silnej pozície strán.
Na Slovensku sa napríklad už pre 15. či 16. storočie hovorí o stranách v uhorskom
sneme (Zápoľskovská strana a pod.), ktoré spĺňali mnohé z hore uvedených bodov. Za prvé
6

7. moderné politické strany sa však považujú až whigovia a toryovia v anglickom parlamente
(od 17. stor.), ďalej girondisti a jakobíni vo francúzskom parlamente v čase francúzskej
revolúcie (koniec 18. stor.) a napokon celý rad politických strán, ktoré vznikali v Európe v 19.
stor. - na Slovensku Slovenská národná strana a Ľudová strana.
V 19. storočí vzniklo tradičné rozdelenie na ľavicu, stred a pravicu (pôvodne podľa
zasadacieho poriadku vo francúzskom parlamente).
NARODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Národná rada Slovenskej republiky, skrátene národná rada, je jediným ústavodarným a
zákonodarným orgánom Slovenska.
Je orgánom štátnej moci a od jej primárneho postavenia v republike je odvodené
postavenie ostatných štátnych orgánov. Ako volený orgán reprezentuje suverenitu štátu a
ľudu. Plní závažnú úlohu pri budovaní Slovenskej republiky ako moderného a
demokratického štátu a zavádzaní sociálnej a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.
Poslanci národnej rady sú volení vo všeobecných, rovných a priamych voľbách tajným
hlasovaním. Počet poslancov je 150 a ich funkčné obdobie trvá štyri roky.
VZNIK STRANY NA SVK
Strana vzniká dňom zápisu strany do registra strán. Návrh na registráciu strany podáva
prípravný výbor ministerstvu. Návrh musí byť písomný, podpísaný každým členom
prípravného výboru a pravosť podpisov musí byť osvedčená. V návrhu musia byť uvedené
mená, priezviská, rodné čísla, adresy trvalého pobytu všetkých členov prípravného výboru a
musí byť uvedené, kto z členov prípravného výboru je splnomocnencom.
Pre založenie strany na Slovensku je potrebná petícia s podpismi 1000 občanov, návrh
stanov, organizačný poriadok, program, registrácia na Ministerstve Vnútra, pretože politická
strana je právnická osoba. O členstvo v strane sa môže uchádzať občan, ktorý dovŕšil 18
rokov, súhlasí s programom strany a platí členské príspevky. Dôležité je že občan nemôže byť
členom dvoch politických strán naraz.
PRÁVNE PREDPISY
Právne predpisy- písané texty, kt. vydáva štát. orgán; ten rozhoduje o vzniku, zániku,
či zmene práv. noriem; je záväzný dokument, ktorý sa vzťahuje na neurčitý počet subjektov
7

8. rovnakého druhu. Platné právo štátu je hierarchiou práv. predpisov, na jej vrchole je ústava
štátu. Právna sila je vlastnosť práv. predpisu, ktorá vyjadruje vzájomný vzťah práv. predpisov,
ich miesto v štruktúre systému práva. Zákony- sa zaoberajú podrobnosťami. Vykonávacie
predpisy- sú vládne nariadenia, vyhlášky a výnosy ministerstiev.
Vláda- vzdávaním vlád. nariadení rozvádza a konkretizuje zákony parlamentu.
Ministerstvá a ústredné orgány – vydávajú vyhlášky a výnosy. Univerzálne práv. normy-
vláda, ministerstvá, ústredné orgány; platia v celom štáte. Lokálne právo- orgány miestnej
štát. správy- krajské a okresné úrady (vydávajú všeobecné záväzné vyhlášky) a samosprávne
orgány obcí, obecné zastupiteľstvá ( v. z. nariadenia); platia len na území, ktoré tieto orgány
spravujú.
NÁVRH ZÁKONA
Legislatívny proces- proces tvorby práva; postup štát. orgánu od podania návrhu práv.
predpisu, jeho prerokúvanie, schvaľovanie až po vydanie.
Tvorba práva:
- ak sa o zmenu usiluje NRSR, poslanci a vláda SR, tak podajú návrh zákona. Majú právo
zákonodárnej iniciatívy a parlament sa ich návrhom musí zaoberať.
- ak sa o zmenu usiluje napr. ministerstvo stáva sa gestorom návrhu zákona. Legislatívna rada
vlády rozošle zákon na pripomienky rezortom, ktorých sa to týka, pripomienky zapracuje a
formálne podá návrh zákona predsedovi parlamentu. Ten ho odovzdá ústavnoprávnemu
výboru a jeho predseda zas ďalším výborom. Parlamentné výbory o návrhu rokujú a ich
stanovisko prednesie spravodajca výboru. V pléne sa uskutoční otvorená rozprava a po nej
poslanci hlasujú. Na prijatie zákona je potrebná nad ˝ väčšina prítomných poslancov. Na
prijatie ústavy zas kvalifikovaná väčšina-3/5 všetkých poslancov. Kvórum- počet poslancov,
kt. prítomnosť je potrebná na prijatie uznesenia (u nás 76 poslancov)
Zákon potom podpíšu príslušní ústav. Činitelia - prezident, predseda vlády,
parlamentu, prípadne príslušný minister. Nakoniec sa práv. predpis publikuje v Zbierke
zákonov SR.
PRAVICAA ĽAVICA1
1
Politológia, kolektív autorov, Enigma, 2003, ISBN 80-89132-03-0
8

9. Pojem pravice a ľavice v politike sa začal formovať vo Francúzsku v roku 1789, keď
sa v predvečer Veľkej francúzskej revolúcie v zákonodarnom zbore, ktorý reprezentovali tzv.
Generálne stavy, po kráľovej pravici sedeli predstavitelia šľachty a kléru, po ľavici zasa tzv.
tretí stav. K tomuto zasadaciemu poriadku sa neskôr priklonili aj ďalšie európske parlamenty.
Obidva pojmy predstavujú polarizovanú dvojicu, ktorá v rozličných historických podobách a
rozličných krajinách nadobúda odlišnú podobu.
Pravica kladie väčší dôraz na jednotlivca, súkromné vlastníctvo, na čo najmenšie
zásahy do trhového hospodárstva. Presadzuje nižšie dane a minimalizuje ekonomické
prerozdelovanie. Považuje za nevyhnutné a osožné veľké sociálne rozdiely, zvýrazňuje úlohu
spoločenských elít. Oslovuje najmä vyššie a stredné vrstvy. Jej konzervatívna časť zdôrazňuje
potrebu zachovania tradície, národnej identity, poriadku a bezpečnosti, k čomu podľa nej má
prispieť štát a zákonodarstvo. Rada podporuje zvýšený vojenský rozpočet. Uprednostňuje
stabilitu a postupné reformy. Uznáva úlohu autority. Voličské zázemie má najmä u
väčšinového národa a väčšinovej cirkvi, na vidieku, v poľnohospodárskych regiónoch, u
občanov so silnejším náboženským a konzervatívnym cítením. Liberálna pravica
minimalizuje úlohu štátu, býva viac kozmopolitná, prointegračná, nábožensky nevyhradená.
Oslovuje najmä voličov zo stredných a veľkých miest, ľudí s vyšším vzdelaním a s
voľnomyšlienkárskymi tendenciami.
Ľavica kladie dôraz na solidaritu. Človeka chápe ako predovšetkým ako spoločenskú
bytosť. Svet vidí v pohybe, usiluje sa o neustále zmeny, často aj zásadné. Popri existencii
súkromného vlastníctva zdôrazňuje aj význam ostatných vlastníckych foriem. Kritickejšie
vníma rast vnútorných aj medzinárodných ekonomických monopolov. Úlohu štátu vidí najmä
v ekonomickom prerozdeľovaní, v sociálnej sfére, v podpore školstva, kultúry a
zdravotníctva, t. j. v podpore hodnôt, ktoré nie sú ekonomicky lukratívne, ale životu dávajú
viacrozmernosť. Zdôrazňuje prvky samosprávy nielen v politickom živote, ale aj v
pracovnom procese. Ľavica je viac internacionalistická, výraznejšie presadzuje etnickú,
rasovú, svetonázorovú, kultúrnu a civilizačnú rovnoprávnosť. Podporuje procesy európskej
integrácie. Stavia sa za rovnoprávnosť politických menšín, menšinových cirkví, etník,
homosexuálov a žien. Najviac voličov má vo veľkomestách, medzi strednými a nižšími
vrstvami.
POČET POLITICKÁCH STRÁN
Na Slovensku v k 5. augustu 2008 pôsobí podľa registra politických strán na
ministerstve vnútra 42 politických strán a hnutí.
9

10. Aktívne politické strany a hnutia2
1. Agrárna strana vidieka (ASV)
2. Aliancia nového občana (ANO)
3. Demokratická strana (DS)
4. Demokratická únia Slovenska (DÚ)
5. Demokrati a Vlastenci (DaV)
6. Hnutie za demokraciu (HZD)
7. JEDNOTNÉ SLOVENSKO (JS)
8. Komunistická strana Slovenska (KSS)
9. Konzervatívni demokrati Slovenska (KDS)
10. Kresťanská ľudová strana (KĽS)
11. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH)
12. Liberálna strana (LS)
13. Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS - HZDS)
14. Ľudová strana (ĽS)
15. MISIA 21 - Hnutie kresťanskej solidarity (Misia 21)
16. NÁDEJ (NÁDEJ)
17. Nezávislá občianska strana nezamestnaných a poškodených (NOSNP)
18. Nezávislé fórum (NF)
19. Občianska konzervatívna strana (OKS)
20. Občianski liberáli (OL)
21. Prosperita Slovenska (PS)
22. Rómska iniciatíva Slovenska (RIS)
23. Slobodné fórum (SF)
24. Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ -
DS)
25. Slovenská ľudová strana (SĽS)
26. Slovenská národná jednota (SNJ)
27. Slovenská národná koalícia - Slovenská vzájomnosť (SLNKO)
28. Slovenská národná strana (SNS)
29. SMER - sociálna demokracia (SMER)
2
strany sú zoradené abecedne, zoznam aktuálny k 5. augustu 2008
http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_politick%C3%BDch_str%C3%A1n_a_politick%C3%BDch_hnut
%C3%AD_v_Slovenskej_republike#Akt.C3.ADvne_politick.C3.A9_strany_a_hnutia, 8.11.2008
10

11. 30. Strana demokratickej ľavice (SDĽ)
31. Strana maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja (SMK-MKP)
32. Strana občianskej solidarity (S.O.S.)
33. Strana práce (SP)
34. Strana priateľov vína (SPV-G3000)
35. Strana regiónov Slovenska (SRS)
36. Strana zelených (SZ)
37. Strana zelených Slovenska (SZS)
38. ÚSVIT (ÚSVIT)
39. Združenie robotníkov Slovenska (ZRS)
40. Zelení-Strana národnej prosperity (Z-SNP)
41. Zjednotená Slovenská národná strana (ZSNS)
42. Živnostenská strana (ŽS)
Koalícia v súčasnosti : Strana Smer, SNS, HZDS
Opozícia v súčasnosti: SDKÚ, SMK, KDH, nezávislí : KSS, Ľudová strana
ZÁVER :
11

12. Touto prácou som získala aj nové, doposiaĺ pre mňa niektore neznalé informácie.
Pevne verím, že su pre mňa užitočné aj do budúcnosti. Z toho vyplýva, že z danej sem. práce
som si odniesla len same pozitiva vzhladom na moju osobu a na moj cas venovany tejto
práci.
POUŽITÁ ZDROJE :
12

13.  Politológia, kolektív autorov, Enigma, 2003, ISBN 80-89132-03-0
 Úvod do politických vied, Tóth, Horváth, Brhlíková, Krno, Brížová, Smaragd, BA
2005, ISBN 80-89063-15-2
 Náuka o spoločnosti, Bocková, Ďurajková, Feketeová, Sakáčová, SPN, 2006, ISBN
80-10-00873
 http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_politick%C3%BDch_str%C3%A1n_a_politick
%C3%BDch_hnut
%C3%AD_v_Slovenskej_republike#Akt.C3.ADvne_politick.C3.A9_strany_a_hnutia,
8.11.2008
 http://sk.wikipedia.org/wiki/Politick%C3%A1_strana, 8.11.2008
 http://hnonline.sk/slovensko/c1-21775150-fico-vravi-ze-setrit-musia-vsetci-len-nie-
politicke-strany, 9.11.2008
13

14. PRÍLOHA
Strana SMER
KSS
Slovenská ľudová
strana
Slobodné fórum SDKÚ
Strana maďarskej koalície
HZDS
stránka Hnutia za demokratické Slovensko
SNS (Slovenská národná
strana)
Kresťansko demokratické hnutie (KDH)
SDKÚ
oficiálna stránka Slovenskej demokratickej a kresťanskej
únie
Ľudová strana
ľudová strana
14

15. Sídlo slovenského parlamentu
Pohľad na budovu NR SR z Vodného vrchu
15