OPEC

1. PANEURÓPSKA VYSOKÁ ŠKOLA
FAKULTA EKONÓMIE A PODNIKANIA
Medzinárodné hospodárske vzťahy
Organizácia krajín vyvážajúcich ropu
(Organization of Petroleum Exporting Countries – OPEC)
Ak. rok: 2010/11 Soňa Ďurčová
Roční k: 4r. Antónia Ficová.
Skupina: 2. Forma štúdia: denná

2. 2
OBSAH
ÚVOD ........................................................................................................................................ 3
1 VZNIK OPECU ................................................................................................................. 3
2 CHARAKTERISTIKA OPECU ........................................................................................ 3
3 ORGÁNY OPECU............................................................................................................. 4
4 NÁSTROJE OPECU.......................................................................................................... 5
5 ZLOŽENIE OPECU .......................................................................................................... 5
6 VPLYV ROPNÝCH ŠOKOV............................................................................................ 6
6.1 Prvý ropný šok ........................................................................................................... 6
6.2 Druhý ropný šok......................................................................................................... 7
7 VÝVOJ CENY ROPY ....................................................................................................... 7
7.1 Tretí ropný šok (antišok)............................................................................................ 8
7.2 Štvrtý ropný šok ......................................................................................................... 8
8 KRÍZA V OPECU.............................................................................................................. 8
8.2 Piaty ropný šok........................................................................................................... 9
9 K ČOMU VIEDLI ROPNÉ ŠOKY.................................................................................... 9
10 SUMMIT OPEC................................................................................................................. 9
11 NAJVÝZNAMNEJŠIE SVETOVÉ DRUHY ROPY...................................................... 10
12 VÝZNAM KRAJÍN NOPEC-U....................................................................................... 10
13 ČLENOVIA OPEC POŽADUJÚ VYŠŠIU CENU ROPY.............................................. 11
14 PROGNÓZA EIA ............................................................................................................ 11
ZÁVER..................................................................................................................................... 12
POUŽITÉ ZDROJE ................................................................................................................. 13

3. 3
ÚVOD
Cieľom našej semestrálnej práce je objasniť organizáciu OPEC. Budeme sa venovať
vzniku a charakteristike OPEC-u, vymenujeme orgány a zloženie OPEC-u, objasníme prvý a
druhý ropný šok, vývoj ceny ropy 70. až 80. roky, spomenieme tretí a štvrtý ropný šok,
uvedieme krízu v OPEC-u, konferenciu OPEC, piaty ropný šok, summit OPEC, nezabudneme
ani na najvýznamnejšie svetové druhy ropy a vymenujeme krajiny NOPEC-u.
1 VZNIK OPECU
Po prvýkrát sa o založení OPEC začalo uvažovať v roku 1949,
keď Venezuela navrhla Iránu, Iraku, Kuvajtu a Saudskej Arábii, aby si
navzájom vymieňali názory a výskumné poznatky týkajúce sa ťažby
ropy. S myšlienkou na vytvorenie organizácie, ktorá by združovala štáty produkujúce ropu,
prišiel na konci päťdesiatych rokov venezuelský minister Peréz Alfonso.
Na základe: OPEC vznikla z podnetu Venezuely ako reakcia na politiku znižovania
cien ropy, ktorú veľké anglosaské spoločnosti presadzovali v ropných krajinách.
Kedy: V dňoch 10. – 14. Septembra roku 1960 zorganizovala iracká vláda v Bagdade
konferenciu za účasti predstaviteľov Iránu, Kuvajtu, Saudskej Arábie a Venezuely a spoločne
založili Organizáciu krajín vyvážajúcich ropu – OPEC ako medzivládnu organizáciu
spájajúcu krajiny, ktoré produkujú a vyvážajú ropu.1
2 CHARAKTERISTIKA OPECU
Vlastná definícia znie: „OPEC je dobrovoľná medzivládna organizácia, ktorá
koordinuje a zjednocuje politiku svojich členských krajín na trhu s ropou“.
OPEC je v podstate cenový kartel v rámci ktorého sa ministri členských štátov pre
ropu schádzajú každého pol roka na pravidelných rokovaniach, aby prerokovali politiku
a dosiahli príslušnú dohodu na nasledujúci polrok. Stanovujú si cieľové ceny ropy, prípadne
ich najnižšie hranice.
Organizácia sa tiež pokúša o zabezpečenie stability cien ropy na svetovom trhu
s ropou, o zabezpečenie rovnakých podmienok a stabilných cien pre spracovateľov ropy
v iných krajinách, o kvalitnú a pravidelnú ponuku ropy spracovateľským krajinám, ako aj
o rentabilitu kapitálu investovaného do ropného priemyslu.
1
Dostupné na:<http://www.opec.org/opec_web/en/about_us/24.htm>, [citované 18. november 2010]

4. 4
Sídlo: Najprv sa sídlo OPECu nachádzalo v Ženeve vo Švajčiarsku neskôr sa sídlo
OPEC presťahovalo do Viedne.
3 ORGÁNY OPECU
Sú to konferencia ako najvyšší orgán, rada guvernérov ako výkonný orgán
a sekretariát a hospodárska komisia:2
1. Konferencia – je najvyšším orgánom OPEC - Na jej čele stojí predseda Konferencie,
volený z ich členov. Jej schôdze sa konajú zvyčajne dvakrát do roka – jedna v sídle
organizácie vo Viedni, druhá v hlavnom meste niektorej z členských krajín. V prípade potreby
môže byť zvolaná mimoriadna schôdza na podnet niektorého z členských štátov, ktorý podá
žiadosť k rukám generálneho tajomníka. Konferencia je zodpovedná za vytváranie politiky
OPEC a voľbu nástrojov k realizácií tejto politiky. Členovia Konferencie sú reprezentanti
členských krajín, najčastejšie v ministerskej funkcii. Všetky rozhodnutia Konferencie musia
byť schválené jednohlasne, čo vzhľadom k často dosť odlišným názorom jednotlivých štátov
napríklad na tak základné rozhodnutia, akým je zvýšenie exportných kvót, vyžaduje zložité
jednania a hľadania kompromisov. Dôležitý je taktiež princíp rovnakej váhy hlasov všetkých
členských štátov.
2. Rada guvernérov – sa skladá zo zástupcov členských krajín volených na obdobie
dvoch rokov, pričom každá krajina má v Rade jedného reprezentanta. Hlavnou úlohou Rady
je realizácia rozhodnutí Konferencie a dohľad nad fungovaním managementu Sekretariátu.
Ďalej tiež podáva správy a doporučenia Konferencii ku schváleniu. Dôležitou úlohou Rady je
zostavovanie rozpočtu OPEC, ktorý je potom schvaľovaný Konferenciou. Stretnutie Rady sa
konajú minimálne dvakrát do roka a jej členovia sú volení na dobu dvoch rokov.
3. Generálny sekretariát a generálny tajomník – oficiálnym sídlom
sekretariátu je Viedeň. Sekretariát zabezpečuje bežnú agendu OPEC. Je
tvorený piatimi oddeleniami – administratívnym, informačným,
technickým, ekonomickým a právnym. Oficiálnym jazykom sekretariátu
je angličtina. Generálny tajomník - Abdalla Salem El-Badri, vystupuje
ako oficiálny reprezentant organizácie a je hlavou sekretariátu. Tajomník je volený z jedného
z členských štátov a musí byť zvolený jednohlasne členmi Konferencie. Generálnemu
tajomníkovi pomáha pri plnení jeho povinností tím úradníkov a zamestnancov, vrátane dvoch
členov predstavenstva zodpovedný za výskum a oddelenia podpory Services Division, so
2
Dostupné na:< http://www.opec.org/opec_web/en/about_us/149.htm>, [citované 18. november 2010]

5. 5
siedmimi hlavami oddelenia, generálny právny poradca, vedúci kancelárie generálneho
tajomníka a interný auditor .Jeho funkčné obdobie je trojročné. Problémom je, že členovia
sekretariátu sú do značnej miery závislí na svojom štáte a obhajujú preto ďaleko viac jeho
záujmy, ako záujmy, ktoré by prospievali celej organizácií.
4. Hospodárska komisia – ide o zvláštnu komisiu pracujúcu vo vnútri Sekretariátu. Jej
hlavnou úlohou je napomáhať k udržovaniu stability na ropnom trhu.
4 NÁSTROJE OPECU
Nástroje, ktoré OPEC využíva ku splneniu svojho hlavného cieľa – vytvoreniu
stabilného ropného trhu, sú predovšetkým kvóty OPECu. Tieto kvóty určujú, koľko ropy
denne vyvezú členské štáty. Kvóty sú podľa prehlásenia OPEC používané preto, aby cena
ropy príliš neklesla, čím by boli poškodené záujmy producentských krajín. Sú však taktiež
terčom kritiky dovážajúcich krajín, ktoré ich označujú za nástroj politického a ekonomického
tlaku.
Hodnotenie prvého ropného šoku sa vyznačuje značnou nejednotnosťou. Autori, ktorí
sa touto problematikou zaoberajú, nie sú schopní sa zhodnúť ani na tom, čím bola táto kríza
vlastne spôsobená. Niektorí teoretici, predovšetkým držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu
Milton Friedman, považuje ropný šok za zlyhanie OPEC, ktorá sa pokúsila tvoriť cenu mimo
trh. Nedávali OPEC príliš veľké šance na dlhodobé udržanie vysokej ceny ropy, ani na
udržanie funkčnosti organizácie, ktorú z jej kartelovej podstaty považovali za nestabilnú. Iní
naopak prvý ropný šok pripisujú pasivite americkej administratívy, ktorá nespravila žiadne
výraznejšie kroky k jej zabráneniu.
5 ZLOŽENIE OPECU
Súčasnú členskú základňu tvorí 12 štátov: Alžírsko, Angola,
Ekvádor, Irak, Irán, Kuvajt, Líbya, Nigéria, Quatar, Saudská
Arábia, Spojené arabské Emiráty a Venezuela. Podľa štatútu
OPEC sa plnoprávnym členom organizácie môže stať
ktorákoľvek krajina so značným vývozom ropy, ktorá má rovnaké záujmy ako členské
krajiny, pokiaľ bude prijatá väčšinou ¾ hlasov plnoprávnych členov vrátane 100%-nej zhody
hlasov zakladajúcich členov. Štatút rozlišuje tri druhy členstva:
• Zakladajúci člen
• Plnoprávny člen

6. 6
• Pridružený člen
So štatútom pozorovateľa sa na činnosti OPEC zúčastňuje Trinidad a Tobago.
Kým v minulosti stáli tieto krajiny roztrieštené proti jednotnému postupu
medzinárodných ropných monopolov, po vzniku OPEC si ako hlavný cieľ vytýčili
zjednotenie a koordináciu ropnej politiky členských štátov a určovanie efektívnych
individuálnych a kolektívnych prostriedkov na ochranu záujmov členských štátov. Najprv
išlo o stabilizáciu cien ropy a upevňovanie solidarity členských krajín pri rokovaní
s medzinárodnými ropnými monopolmi. Neskôr svoju pôsobnosť rozšírili o dlhodobé ciele,
ako napr.:3
• Maximalizácia príjmov z ťažby a predaja ropy
• Kontrola nad ropným hospodárstvom vládami členských krajín
• Prerokovanie relácií medzi cenou ropy a cenami dovážaného tovaru
• Priznanie prvoradej úlohy ropy v rozvojovej stratégií členských krajín
Prostriedkom napĺňania týchto cieľov je zjednocovanie a koordinácia ťažby a vývozu
ropy z členských štátov stanovovaním denných kvót ťažby ropy a takisto aj vývozných kvót
pre jednotlivé členské krajiny. Systémom stanovovania ťažobných a vývozných kvót
udržiavajú, ale aj ovplyvňujú svetovú cenu ropy.
Zvyšovaním významu ropy ako dôležitej ekonomickej priority a tiež ako faktora
v medzinárodných vzťahoch dosiahli členské krajiny OPEC v rámci rokovaní s ropnými
monopolmi zmeny v úprave cien ropy a zdanenie príjmov zahraničných spoločností. V roku
1973 členské krajiny prevzali do svojich rúk kontrolu cien ropy a začali ich určovať bez
dohody s medzinárodnými monopolmi.
Koordinácia postupu členských krajín OPEC podporovaná aj ostatnými rozvojovými
krajinami viedla k upevneniu ich kontroly nad ropnými zdrojmi a k získaniu zvláštneho
postavenia vo svetových hospodárskych a politických vzťahoch.
6 VPLYV ROPNÝCH ŠOKOV
6.1 Prvý Ropný šok
Situácia, ktorá nastala na jeseň v roku 1973 po vypuknutí arabsko-izraelskej vojny,
nepriamo ovplyvnila celý svet. Arabské krajiny OPEC uvalili embargo na vývoz ropy do
USA a do ostatných krajín, ktoré podporovali Izrael. V tomto období sa zvýšili ceny ropy
niekoľkonásobne. V priebehu troch mesiacov vzrástli z 2,59 na 11,65 USD barel. OPEC
3
Dostupné na:<http://www.europskaunia.sk/opec>, [citované 18. november 2010]

7. 7
týmto rozšíril svoj vplyv. Situácia, ktorá nastala, bola v krajinách dovážajúcich ropu označená
ako ropná kríza, resp. 1. Ropný šok.
Aby sa zmiernil negatívny dôsledok rastu cien ropy na neropné rozvojové krajiny, už
v marci 1974 vytvoril OPEC Kompenzačný fond a následne koncom roku 1975 Osobitný
fond OPEC, z ktorého sa poskytovali bezúročné pôžičky na krytie zvýšených nákladov na
dovoz ropy do neropných rozvojových krajín. Fond začal vyvíjať svoju činnosť 1.7.1976.
6.2 Druhý ropný šok
V roku 1978 vypukla v Iráne revolúcia. Tento fakt ešte viac prehĺbil problémy
s nedostatkom ropy, pretože Irán tvoril asi 1/5 exportu ropy OPEC. Vzápätí prepukol iránsko-
iracký konflikt. V priebehu rokov 1979 – 1981 došlo vzhľadom na opätovnú redukciu
vyvážaných množstiev k rýchlemu vzostupu cien ropy. Ku koncu roku 1981 dosiahla cena
ropy OPEC 34 USD za barel. Bolo to obdobie 2. Ropného šoku.
Aj keď prvé dva ropné šoky mali pozitívny vplyv na krajiny OPEC-u v podobe
vysokých príjmov, z dlhodobého hľadiska viedli k poklesu podielu OPEC-u na celkovej
ponuke ropy a tiež k nástupu novej konkurencie do tohto odvetvia.
7 VÝVOJ CENY ROPY
V 70. rokoch väčšina členských krajín zaznamenala prudký rozvoj v oblasti príjmov
z ropného priemyslu. Miliardy dolárov sa transferovali z krajín dovážajúcich ropu do krajín
OPEC. Najdôležitejším ekonomickým faktorom tohto stavu bola nízka elasticita dopytu na
import ropy zvyškom sveta. To vyplývalo z nasledujúcich troch faktorov:
• Elasticita dopytu po rope bola veľmi nízka vzhľadom na neexistenciu vhodných
substitútov
• Elasticita ponuky ropy tých krajín, ktoré nepatrili do OPEC, bola tiež nízka, pretože
produkcia ropy je časovo náročný proces
• OPEC kontroloval väčšinu zásob ropy a svetového exportu tejto komodity
Po roku 1981 došlo k postupnému ustáleniu cien tesne pod hranicou 30 USD za barel,
k čomu dopomohlo zníženie ťažby v Saudskej Arábii. V roku 1982 bola dokonca Saudská
Arábia najbohatšia krajina sveta. Nikde na svete totiž nie je ťažba ropy taká lacná ako práve
v Saudskej Arábii (barel za 2 USD). Ložiská ropy tu neležia veľmi hlboko pod povrchom,
technológia ťažby je jednoduchá, ich poloha vzhľadom na blízke námorné prístavy je
výhodná.

8. 8
Od roku 1982 OPEC začal využívať ťažobné kvóty, ktoré mali zabezpečiť stabilnú
ponuku a cenu ropy na svetových trhoch. Svetlou výnimkou dodržiavania kvót sa stal rok
1999, keď v druhom polroku členské krajiny plnili svoje ťažobné kvóty takmer na 90%.
V roku 1987 OPEC začal stanovovať cenu na základe koša OPEC.
7.1 Tretí ropný šok (antišok)
Krajiny OPEC sa však vyznačujú značnou diferenciáciou čo do sociálno-politického
charakteru režimov, stupňa sociálno-ekonomického rozvoja, ale aj geografickej
roztrieštenosti, čo neprispieva k jednotnosti akcií. Nejednotnosť postojov sa prejavuje napr.v
cenovej problematike regulácií ťažby, poskytovaní hospodárskej pomoci rozvojového sveta.
V 80. Rokoch sa OPEC dostal do problémov. Znižovanie požiadaviek na množstvá
ropy a zvyšovanie počtu krajín, ktoré mali náleziská ropy, ale nepatrili do OPEC, ako aj
nepružný a nejednotný postup členov OPEC zapríčinili podiel OPEC na trhu s ropou sa znížil.
V roku 1986 došlo k prudkému pádu cien ropy až pod hranicou 10 USD/barel, k čomu
prispelo aj to, že Saudská Arábia naplno obnovila ťažbu.
7.2 Štvrtý ropný šok
Začiatok roku 1988 boli členské štáty OPEC nútené po prvýkrát sa stretnúť
s reprezentantmi krajín, ktoré vyvážajú ropu, ale nie sú členmi OPEC, a dohodnúť sa
o ďalšom postupe. Niekoľkokrát bol zmenený produkčný strop, keď sa členské krajiny
pokúšali podporiť rast cien. Po vypuknutí vojny v Perzskom zálive v auguste 1990, keď
„výpadkom“ Iraku ako exportéra ropy v dôsledku prijatého embarga došlo znova k zvýšeniu
cien až na úroveň 38 USD/barel a k 4. Ropnému šoku. Následne boli produkčné stropy
a kvóty dočasne zrušené a mnohé z členov s nadbytočnou kapacitou veľmi rýchlo reagovali
zvýšením produkcie.
8 KRÍZA V OPECU
Vojna v Perzskom zálive, ktorá spôsobila arabským
štátom značné finančné škody, citeľne prispela k prehĺbeniu
krízy v OPEC. Finančné vyčerpanie tradične kapitálovo silných
krajín ako Saudská Arábia a Kuvajt viedlo k prehodnoteniu
rozsiahlej investičnej činnosti a k oslabeniu pomoci chudobnejším štátom. Kríza OPEC sa
popri nerešpektovaní ťažobných kvót čoraz väčším počtom krajín prejavila aj vystúpením
Ekvádoru (december 1992) a Gabonu (1995) z jej štruktúr.

9. 9
Mechanizmus produkčného stropu bol znovu zavedený vo februári 1992, keď ceny
ropy začali opätovne naznačovať pokles vzhľadom na zníženie dopytu priemyselných krajín
po rope. Trend poklesu cien pretrvával až do roku 1999, keď vo februári cena ropy
krátkodobo klesla na historické minimum od roku 1974, a to pod 10 USD. Priemerná cena
ropy v roku 1998, a to 13,5 USD/barel bola najnižšia od roku 1976. Táto skutočnosť sa
odzrkadlila na poklese rozpočtových príjmov všetkých členských krajín OPEC. Preto v marci
1999 podpísali členovia OPEC dohodu o znižovaní ťažby roby s platnosťou na jeden rok, ku
ktorej sa pridali aj nečlenovia OPEC Mexiko a Nórsko. Od podpísania spomenutej dohody sa
cena ropy vzhľadom na zníženie ťažby strojnásobila.
Konferencie OPECu
Jednou z najvýznamnejších konferencií deväťdesiatych rokov sa stala viedenská
konferencia uskutočnená 27. a 28. marca 2000, na ktorej sa členské krajiny dohodli na
vytvorení pásma 22-28 USD/b, v rámci ktorého sa mala pohybovať cena koša OPEC.
8.2 Piaty ropný šok
Cena ropy však v priebehu roka 2000 neustále rástla a ku koncu roku dosiahla úroveň
okolo 35 USD za barel a neoficiálny 5. Ropný šok bol na svete.
9 K ČOMU VIEDLI ROPNÉ ŠOKY
Ropné šoky viedli k zásadným zmenám vo svetovom hospodárstve, urýchlil sa
vedecko-technický pokrok, ktorý sa zameral na materiálovo a energeticky úsporné odvetvia,
na aplikáciu poznatkov z teoretickej oblasti do praktického využitia. Ropné šoky mali zásadný
vplyv na zmenu teritoriálnej a komoditnej štruktúry svetového obchodu. Urýchlil sa nástup
informačnej revolúcie.
10 SUMMIT OPEC
Na situáciu na trhu a vývoj cien sa sústredil aj summit OPEC, ktorý sa uskutočnil 27.
až 29. Septembra 2000 v Caracase. Za príčinu vysokých cien ropy predstavitelia OPEC
označili spôsob zdaňovania palív v priemyselne vyspelých štátoch. Vzhľadom na závažnosť
problémov padlo rozhodnutie summit inštitucionalizovať a usporadúvať ho pravidelne
každých päť rokov a tiež vo výnimočných situáciách, keď sa na tom dohodnú hlavy štátov
a vlád. Schôdzka na najvyššej úrovni v Caracase bola len druhou v 40-ročnej histórií
organizácie. Predchádzajúce stretnutie sa uskutočnila v roku 1975 v Alžíri.

10. 10
11 NAJVÝZNAMNEJŠIE SVETOVÉ DRUHY ROPY
Sú dôležité pri stanovení ceny ropy na svetovom trhu, sú West Texas Intermediate
WTI, s ktoru sa obchoduje na newyorskej burze New York Mercantile Exchange (NYMEX),
a severomorská Brent, s ktoru sa obchoduje na londýnskej burze International Petroleum
Exchange IPE. Obidva druhy sú drahšie ako kôš OPEC, pričom WTI je drahšia ako Brent.
12 VÝZNAM KRAJÍN NOPEC-U
Treba spomenúť, že v priebehu osemdesiatych rokov začal narastať význam tzv.
krajín NOPEC-u, z ktorých najvýznamnejšími sa stali Mexiko, Nórsko, Rusko a Omán.
Rusko, ako druhý najväčší svetový producent a exportér ropy po Saudskej Arábii, sa
stáva jednou z najvýznamnejších krajín NOPEC-u. Súčasná produkcia je približne 7,2 mil.
b/d, z toho sa exportuje približne 3 mil. b/d. Rusko sa chce etablovať nielen na trhoch
západnej Európy, ale aj v USA. Dlhodobá stratégia spoločnosti Lukoil je zameraná na
získanie medzinárodného uznania spoločnosti ako „štvrtej sestry“ spolu s ExxonMobil, Shell
a BP Amoco.
Celkové geologicky preskúmané zásoby ropy sa odhadujú na 1,03 bilióna bartelov, na
území členských krajín OPEC-u sa nachádza v súčasnosti približne 814 mld.bartelov ropy, čo
tvorí približne 80% celosvetových geologicky preskúmaných zásob roby. Čo sa týka
životnosti zásob, krajiny NOPEC-u, v ktorých je nižší pomer zásob na ťažbe, majú zásoby na
približne 15 rokov, pričom pre krajiny OPEC-u sa životnosť odhaduje na 80 rokov.
Nasledujúci graf dokumentuje vývoz ropy z krajín Non-Opecu za obdobie 2001-9.
Graf 1 Ropy z Non-Opecu (v tis. Barelov za deň)
Zdroj: Dostupné na<http://seekingalpha.com/article/182672-officially-peak-non-opec-in-2010-really>. [citované
19. november 2010]

11. 11
13 ČLENOVIA OPEC POŽADUJÚ VYŠŠIU CENU ROPY
Agentúra Bloomberg z dňa 17. októbra 2010 informovala (TASR), že niektorí
členovia Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) nie sú spokojní s cenou čierneho zlata.
Problémom je oslabenie dolára, ktoré znížilo ich reálne príjmy z predaja komodity. Dolárový
index, ktorý meria hodnotu zelenej bankovky voči košu šiestich hlavných svetových mien,
klesol od júna o 13 %. Preto niektoré členské krajiny OPEC požadujú zvýšenie ceny ropy na
100 USD (70,98 eura) za barel (159 litrov). Bývalý alžírsky minister ropného priemyslu a šéf
švajčiarskej konzultačnej firmy Nalcosa SA Nordine Ait-Laoussine tvrdí, že kartelu nezáleží
na lepšom dodržiavaní kvót. "Starosti im spôsobuje dolár, pretože jeho oslabovanie zvyšuje
ceny. Produkčnú disciplínu si nevšímajú."4
14 PROGNÓZA EIA
Pre non-OPEC má táto analýza vplyv na rast na svetovom ropnom trhu. Očakávaný
pokles v non-OPEC v roku 2011 sa vracia do trendu v non-OPEC, ktorý sme videli pred
rokom 2009. Klesajúca produkcia v Mexiku viedla k veľkému poklesu vývozu ropy do USA,
ktoré nútia niektoré americké rafinérie nájsť nové zdroje dodávok. Trenie spôsobené týmito
dislokáciou môže prispieť k zvýšeniu cien ropy, ako nové vzťahy tvoria a prietoku tekutín z
rôznych zdrojov.
Graf 2 Vývoz ropy z jednotlivých krajín Opecu (14.12.2009)
Zdroj: Dostupné na<http://www.commodities-now.com/news/general/1380-opec-set-to-keep-oil-supply-steady-
bets-on-economy.html>. [citované 19. november 2010]
4
Dostupné na:< http://www.energia.sk/tlacova-sprava/ropa/niektori-clenovia-opec-pozaduju-vyssiu-cenu-ropy-
kvoli-slabemu-dolaru/1121/>, [citované 18. november 2010]

12. 12
ZÁVER
Na záver môžeme konštatovať, že význam krajín Opecu sa bude čoraz viac zväčšovať,
a netreba zabúdať aj na vplyv krajín z Non-opecu.
Pri spracúvaní danej práce sme vychádzali z viacerých knižných aj internetových
zdrojov, ktoré nám pomohli k celému kontextu.

13. 13
POUŽITÉ ZDROJE
[1] LIPKOVÁ, Ľ. 2000. Medzinárodné hospodárske vzťahy. 1. vydanie. BA : Sprint vfry,
2000. s. 214. ISBN 80-88848-54-7.
[2] DUDÁŠ T. a kolektív. 2007. Svetová ekonomika - sektorový aspekt, EKONÓM : BA,
2007, s. 86, 324. ISBN 978-80-225-2294-6.
[3] ŠÍBL, D., ŠAKOVÁ B. 2002. Svetová ekonomika. 2. vydanie. Sprint : BA, 2002. s.
166. ISBN 80-88848-98-9.
[4] BAŇOUCH, H., FEDORKO, M. 2000. Medzinárodní organizace. BRNO :
Medzinárodný politologický ústav, 2000. s.190-199. ISBN 80-210-2474-7.
[5] http://www.opec.org/opec_web/en/about_us/24.htm>, [citované 18. november 2010]
[6] http://www.opec.org/opec_web/en/about_us/149.htm>, [citované 18. november 2010]
[7] http://www.europskaunia.sk/opec>, [citované 18. november 2010]
[8] http://www.energia.sk/tlacova-sprava/ropa/niektori-clenovia-opec-pozaduju-vyssiu-
cenu-ropy-kvoli-slabemu-dolaru/1121/>, [citované 18. november 2010]
[9] http://seekingalpha.com/article/182672-officially-peak-non-opec-in-2010-really>.
[citované 19. november 2010]
[10]http://www.commodities-now.com/news/general/1380-opec-set-to-keep-oil-supply-
steady-bets-on-economy.html>. [citované 19. november 2010]