1
Masarykova univerzita v Brně               Filozofická fakulta                Psychologický ústav                     Ľubo...
Prehlasujem, že som túto diplomovú prácu vypracoval samostatne a uviedol v nejvšetku literatúru a iné pramene, ktoré som p...
PoďakovanieVo svojej diplomovej práci by som rád poďakoval Mgr. Tereze Hrušovskej za cennérady a pripomienky a podporu pri...
ObsahI. TEORETICKÁ ČASŤ......................................................................................................
7. 3 Základné výskumné otázky................................................................................................
I. TEORETICKÁ ČASŤ1 Úvod       Vo svojej diplomovej práci som sa zameriaval           na zistenie vzťahu medzikvalitou   ž...
dignostiku zmieneného pojmu. V prílohe na konci mojej práce taktiež pripájamzákladné členenie tak, ako je zakotvené v manu...
mentálneho stavu, z ktorého výskytom sa pacienti hospitalizovaní na tomto oddeleníbežne stretajú.2 Depresia         Pred v...
a ovplyvňujú. V súčastnosti sa najviac zameriavame na faktory genetické,neurobiologické a psychosociálne. Taktiež aj výsle...
k danému ochoreniu dopomôcť, alebo ho naštartovať. Ako vníma sociálne vzťahy v širšom i už-šom okolí. Je toto okolie pre n...
môže byť navodený psychoaktívnymi látkami pri ich zneužívaní,   závislosti, aktuálnej intoxikácií či prežívaním odvykacieh...
remisiami, objavuje sa neustále opakujúci maladaptívny vzorec                chovania. Depresívne symptómy vyplývajú najmä...
o spôsob , v ktorom sa pomocou umného kladenia otázok snaží pýtajúci priviesť svojhopartnera k poznaniu, ktoré si predtým ...
Beck (1979) tvrdí, že „depresia je naučenou reakciou jedinca na vplyvyvonkajšieho prostredia.“ (cit. podľa Možný, Praško, ...
vzorce, ktorými sa človek snaží interpretovať svoju skúsenosť. Tieto postojenachádzajúce sa v centre nášho kognitívneho sy...
prejavuje ako výsledok zníženého pozitívneho posilňovania. To závisí jednakna množstve udalostí, ktoré toto presvedčenie p...
Terapeut môže začať od ktoréhokoľvek príznaku a zamerať svoje úsilie na jehoovplyvnenie. Pretože sa jednotlivé faktory vyt...
terapie ako jej dôležitú náhradu namiesto farmakoterapie. Hlavnou snahou jepochopenie vzniku príčin depresie a ich súvislo...
matka) a z toho plynúce intenzívne obavy úzkosti a viny. Usporiadanie tejto skúsenostinazýva depresívna pozícia. Dieťa sa ...
U major depresívnej epizódy je toto nadhodnocovanie spôsobené nielen tým,že toto ochorenie      ovplyvňuje neurovegetatívn...
nám môže napomôcť aj rozdelenie do troch základných oblastí tak ako ich rozdeľujeautorka Hnilicová – a to do oblasti psych...
Obecné delenie pozostáva z hodnotenia subjektívnej a objektívnej kvality života.Druhým, prirodzeným kritériom je rozdeleni...
tak nútená tieto závery rešpektovať.            2) Mezo-rovina je orientovaná na malé sociálne skupiny. Do popredia sa    ...
ktoré podľa autora utvárajú „priestor“. Skladá sa jednak zo zložky predstavujúcejjednotlivé parciálne zložky špecifikujúce...
3. 1 Kvalita života ovplyvnená zdravím (Health-related quality of life)       V anglickej literatúre uvádzaný pojem kvalit...
3. 2 Ako merať kvalitu života ?       Časový vývoj spôsobu merania kvality života a vytvárania vhodných nástrovna toto mer...
spôsobom. Index a profil reprezentujú dva odlišné postoje k meraniu HRQoL.Výsledkom jedného indexu je v umožnení priameho ...
s konceptom pacientov v život ohrozujúcich situáciach a poznaní, že väčšiu šancuprežitia môže zabezpečiť profesionálne mer...
často ťažkosti z koordináciou. Najdôležitejším sa tak stáva schopnosť úspešnejprofesionálnej spolupráce a dohody, ktorá by...
tým než je vykonané rozhodnutie.         Úlohou chirurgic attending je snaha zabezpečiť čo možno najlepšie zotaveniev čase...
v konzultácii so sestričkami a lekármi zostaviť presné požiadavky na energiu,bielkoviny, vitamíny, minerály, esenciálne ma...
ich liečby, tzv. „cievny prístup“. Keďže funkcie pacientov sú často nestabilné jepre tento prístup potrebný neustály príst...
Davydow a kol. (2009) vyjadruje názor, že depresia je prítomná veľmi často jes pacientmi na ICU spätá pomerne často. Význa...
6. 1 Poruchy vedomia       Poruchy vedomia rozdeľujeme na kvalitatívne a kvantitatívne. Pričom         priporuchách kvanti...
6. 1. 2 Kvalitatívne poruchy vedomia       Pri kvalitatívnych poruchách vedomia je vigilita pomerne zachovaná (Svoboda,200...
Amencia         Je miernejšie ako delírium. Psychika býva dezintegrovaná a pacientdezorientovaný, roztržitý, zmätený, so ž...
II. EMPIRICKÁ ČASŤ7 Ciele výskumu a stanovenie hypotéz       7. 1 Úvod       Objektom       výskumu       boli   pacienti,...
Úroveň depresívnej symptomatiky u pacientov na ARKH 1 Pacienti ARK vykazujú depresívnu symptomatiku v sebahodnotení mierne...
viac mužov (60 %) ako žien (40%)                                             Graf č.1. : Pohlavie respondentov            ...
8. 2. 3 Rodinný stav respondentov       V manželskom zväzku sa nachádza nadpolovičná väčšina respondentov - 20ľudí (67% re...
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike
Upcoming SlideShare
Loading in …5
×

Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike

4,656 views
4,489 views

Published on

0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total views
4,656
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
2
Actions
Shares
0
Downloads
3
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Uroven a vztah depresie a kvality zivota u pacientov na anesteziologicko resuscitacnej klinike

  1. 1. 1
  2. 2. Masarykova univerzita v Brně Filozofická fakulta Psychologický ústav Ľuboš AudaÚroveň a vzťah depresie a kvality života u pacientovhospitalizovaných na Anesteziologicko – resuscitačnej klinike Diplomová práca PhDr. Pavel Humpolíček, PhD. vedúci diplomovej práce 2
  3. 3. Prehlasujem, že som túto diplomovú prácu vypracoval samostatne a uviedol v nejvšetku literatúru a iné pramene, ktoré som použil.V Brně 29. 11. 2010 podpis ……………................. 3
  4. 4. PoďakovanieVo svojej diplomovej práci by som rád poďakoval Mgr. Tereze Hrušovskej za cennérady a pripomienky a podporu pri vypracovávaní tejto práce, ďalej personálu Fakultnejnemocnice u sv. Anny, bez ktorého by moja diplomová práca nemohla byť realizovaná.Menovite by som rád poďakoval Mgr. Hane Neudertovej, PhD. a MUDr. MarekoviHaklovi, PhD. za umožnenie pracovať na tomto výskume, cenné rady a profesionálnya ľudský prístup a vrchnej sestre Semotamovej za ochotu a spoluprácu pri oslovovanípacientov pre spoluprácu. Rád by som taktiež poďakoval vedúcemu mojej diplomovejpráce PhDr. Pavlovi Humpolíčkovi, PhD. za odborné vedenie a cenné pripomienky prijej vypracovávaní, Mgr. Helene Klimusovej, PhD., PhDr. Martinovi Jelínkovi, PhD.a Mgr. Vladimírovi Marčekovi za ochotu a pomoc pri vypracovávaní empirickej častimojej diplomovej práce. 4
  5. 5. ObsahI. TEORETICKÁ ČASŤ..............................................................................................................71 Úvod..........................................................................................................................................72 Depresia ...................................................................................................................................9 2.1 Depresia podľa MKN-10..................................................................................................13 2. 2 Modely depresie..............................................................................................................13 2. 2. 1 Kognitívne-behaviorálny model depresie................................................................13 2. 2. 2 Kognitívny model depresie.....................................................................................14 2. 2. 3 Behaviorálny model depresie.................................................................................16 2. 2. 4 Interpersonálny model depresie..............................................................................18 2. 2. 5 Psychoanalytická teória depresie............................................................................19 2.3 Depresia a fyzické ochorenie............................................................................................203 Kvalita života..........................................................................................................................21 3. 1 Kvalita života ovplyvnená zdravím (Health-related quality of life).................................26 3. 2 Ako merať kvalitu života ? ............................................................................................27 3. 3 Kvalita života a depresia..................................................................................................284 Kritická starostlivosť...............................................................................................................285 Anesteziologicko-resuscitačné oddelenie................................................................................29 5.1 Popis oddelenia................................................................................................................29 5. 2 Personálne zloženie oddelenia.........................................................................................30 5. 3 Anesteziologicko-resuscitačné oddelenie a vplyv na zdravie..........................................32 5. 4 Anesteziologicko-resuscitačné oddelenie a jeho vplyv na depresiu a kvalitu života........336 Zmenený mentálny stav ..........................................................................................................34 6. 1 Poruchy vedomia.............................................................................................................35 6. 1. 1 Kvantitatívne poruchy vedomia...............................................................................35 6. 1. 2 Kvalitatívne poruchy vedomia.................................................................................36II. PRAKTICKÁ ČASŤ.............................................................................................................387 Ciele výskumu a stanovenie hypotéz.......................................................................................38 7. 1 Úvod...............................................................................................................................38 7. 2 Cieľ výskumu.................................................................................................................38 5
  6. 6. 7. 3 Základné výskumné otázky.............................................................................................38 7. 4 Hypotézy.........................................................................................................................388 Výsledky popisnej štatistiky...................................................................................................39 8. 1 Popis a charakteristika výskumného súboru...................................................................38 8. 2 Demografické údaje respondentov.................................................................................38 8. 2. 1 Pohlavie respondentov.............................................................................................38 8. 2. 2 Vek respondentov....................................................................................................40 8. 2. 3 Rodinný stav respondentov.....................................................................................40 8. 2. 4 Zamestnanie respondentov......................................................................................41 8. 2. 5 Vzdelanie.................................................................................................................42 8. 2. 6 Zabezpečenie respondentov.....................................................................................42 8. 2. 7 Veľkosť miesta bydliska..........................................................................................439. Použité diagnostické metódy..................................................................................................44 9. 1 Beckov depresívny inventár (BDI-II)...............................................................................44 9. 2 Dotazník subjektívnej kvality života (SQUALA )............................................................45 9. 2. 1 Norma.......................................................................................................................4610 Štatistické metódy.................................................................................................................4711 Popis a interpretácia výsledkov.............................................................................................4712 Doplňujúce charakteristiky a informácie o súbore.................................................................51 12. 1 Korelácia medzi položkami – BDI-II (celkový skór) proti jednotlivým položkám dotazníku SQUALA...............................................................................................................51 12. 2 Porovnanie priemerných hodnôt jednotlivých dimenzií a položiek dotazníka SQUALA s normami reprezentatívneho súboru vytvoreného na bežnej populácií..................................5113 Diskusia.................................................................................................................................5214 Súhrn.....................................................................................................................................5515 Použitá literatúra...................................................................................................................5716 Prílohy........................................................................................................................64 6
  7. 7. I. TEORETICKÁ ČASŤ1 Úvod Vo svojej diplomovej práci som sa zameriaval na zistenie vzťahu medzikvalitou života a depresívnou symptomatikou v sebahodnotení u pacientovAnesteziologicko-resuscitačnej kliniky. Skúmanie kvality života patrí v súčastnostimedzi vysoko aktuálne témy, na výskum ktorých sa zameriava zaslúžená pozornosťveľkej časti vedeckej obce po celkom svete. Najmä v oblasti zdravotníctva a staros-tlivosti o pacientov kritickom štádiu je výskum v danej oblasti veľmi dôležitým, avšakvzhľadom na závažnosť problému stále ešte pomerne prehliadaným. Keďže primárnouúlohou zdravotníctva v oblasti intenzívnej medicíny je v prvom rade zabezpečenieživotne dôležitých funkcií a tým záchrana ľudskej bytosti ako biologického organizmu,sekundárna psychologická a psychiatrická starostlivosť býva často opomínaná a zaned-bávaná. Rastúci trend celosvetového výskumu je preto významným príspevkom prezlepšenie tejto situácie a tým aj komplexnejšiemu uchopeniu danej problematiky a ľud-skej bytosti v celej šírke jej bio-psycho-sociálnej roviny. V prvom rade je preto dôležité zameranie pozornosti na dopad tejto skúsenostina psychický stav pacienta. A to nielen počas hospitalizácie, ale najmä po prepustenído domácej liečby. Mnohé výskumy v tejto oblasti ako aj moja osobná empirickáskúsenosť počas získavania podkladov pre praktickú časť diplomovej práce lendokazujú, že práve neadekvátna opätovná integrácia do bežného života v rámcipooperačnej skúsenosti môže mať za následok zhoršenie psychického stavu jedincadisponujúceho takouto skúsenosťou. Práve tu je potrebná sociálna podpora. Jevyžadovaná nielen od kvalifikovaných odborníkov – psychológov, psychiatrov a zdra-votníckeho personálu ako celku, ale najmä najbližšieho okolia – rodiny, priateľov a zná-mych, ktorých pozitívna odozva môže mať signifikantný vplyv na integráciu takéhotodruhu skúsenosti. Nasledovné riadky by som venoval krátkemu popisu oblastí, ktorým sa venujemv teoretickej časti svojej diplomovej práce a objasneniu prečo som tento priestorvenoval práve im. Prvú, praktickú časť mojej diplomovej práce preto tvorí objasnenie, výklad a zá-kladné teoretické vymedzenie pojmov, na ktorých vzťah sa zameriavam v nasledujúcej,praktickej časti. Na začiatok preto uvádzam základné obecné vymedzenie depresie akopsychického ochorenia a predostieram teoretické koncepty jej etiopatogenézi. Následnezmieňujem aj jej psychopatologické a psychodiagnostické rozčlenie ako aj diferenciálnu 7
  8. 8. dignostiku zmieneného pojmu. V prílohe na konci mojej práce taktiež pripájamzákladné členenie tak, ako je zakotvené v manuále MKN-10. Pomerne obsiahly priestorsom sa taktiež ďalej pokúsil venovať aj základným terapeutickým prístupom a mode-lom, ktoré sa na základe dlhoročnej klinickej praxe preukázali ako najúčinnejšie pri jejliečbe. V subkapitolách tak zmieňujem kognitívno-behaviorálny prístup, ktorý akohistoricky prvý dosiahol preukázateľných výsledkov pri liečbe tohoto rozšírenéhoochorenia (Možný, Praško, 1999) . Medzi ďalšie teoretické terapeutické prístupy ktoré sa daným pojmom zaoberalizmieňujem modely, z ktorých tento model vychádza – kognitívny a behaviorálny. Ďalejmodel interpersonálny a v neposlednom rade psychoanalytický prístup.Nasledujúcou kapitolou sa snažím plynule napojiť na predcházajúce a predostrieťvýskumy, ktoré sa vzťahom depresie na fyzické ochorenie zaoberajú.Medzi ďaľšiu oblasť, ktorej venujem pomerne široký priestor tak patrí kvalita života.Ide o pojem pomerne ťažko uchopiteľný a obsiahnuteľný. Je preto takmer nemožnéobsiahnuť ho na pomerne obmedzenom priestore mojej diplomovej práce v celej šírkejeho komplexnosti. Po základnom rozčlenení a prístupoch nazerajúcich na danúproblematiku som sa preto rozhodol zamerať svoju pozornosť najmä na ten, ktorýpovažujem vzhľadom na tému ktorou sa vo svojej práci zaoberám za najadekvátnejší.Kvalita života ovplyvnená zdravím sa, ako už názov vypovedá, pomerne úzko vzťahujek fyzickému ochoreniu a dopadu na ňu. Napriek zaužívaniu najmä v medicínskej oblastiho považujem sa pomerne zásadný aj v oblasti psychológie v uchopení vzťahu medzifyziologickým ochorením a jeho vplyvu na kvalitu života. Pozornosť taktiežzameriavam aj na spôsob akým sa pristupovalo k meraniu kvality života a vytváranieadekvátnych diagnostických nástrojov v časovom horizonte. Pre lepšiu orientáciu čita-teľa v uchopení tohoto pojmu tak venujem následný text rozčleneniu do kategórií a prí-stupov ktoré sa pri merianí zmieneného pojmu používajú. Nasledujúcou kapitolouDepresia a kvalita života - tak ukončujem dva zmienené vyčlenenia pojmov a venujemtak priestor pre prezentáciu výskumov v tejto oblasti.Poslednú veľkú oblasť, ktorej venujem v následovných kapitolách pomerne obsiahlypriestor zaberá intenzívna starostlivosť a oddelenia kde je tento druh ošetreniaposkytovaný. V mojom prípade sa jedná o Anesteziologicko-resuscitačnú kliniku.V tejto kapitole na začiatok zmieňujem krátky historický vývoj a pokračujem zloženímoddelenia. Záverom sa zameriavam na popis výskumov venujúcich sa vzájomnémuvzťahu medzi hospitalizáciou a jej vplyvu na psychický stav pacienta. Medzi poslednéoblasti, ktoré v teoretickej časti hlbšie rozoberám je základné rozčlenenie zmeného 8
  9. 9. mentálneho stavu, z ktorého výskytom sa pacienti hospitalizovaní na tomto oddeleníbežne stretajú.2 Depresia Pred viac ako dvetisíc rokmi pomenoval grécky lekár Hippokrates ochoreniemelanchólia. Vtedy pokladal za pôvodcu tohto ochorenia, dnes známeho ako depresia,poruchu telesných tekutín, konkrétne jednej z nich – čiernej žlče. Mnoho historickyznámych osobností ňou trpelo a správy o nej možno nájsť v priebehu celých ľudskýchdejín (Gilbert, 2002). Depresia patrí medzi najčastejšie psychiatrické ochorenia. Jej výskyt jedvojnásobne vyšší u u žien ako u mužov. Praško (2007) uvádza , že celoživotné rizikopre jej rozvoj je 20-25 % u žien a 7-12 % u mužov. Pričom v prepubertálnom období jepomer jej výskytu približne rovnaký, po puberte sa začína u žien objavovať takmer dvojaž trojnásobne častejšie (Praško a kol., 2007). U veľkej depresie (major depression) jepomer medzi mužmi a ženami v rôznych štúdiach kolíše medzi 3:1 až 4:1. U bipolárnejporuchy je intergenderový pomer zväčša vyrovnaný (Culbertson, 1997). Začína zväčšamedzi 25. - 35. rokom života, prepuknúť však môže v každom veku (Praško a kol.,2007). Neliečená depresívna epizóda trvá 6-24 mesiacov, napriek tomu sa však takmer12 % pacientov nezotaví ani po 5 rokoch od jej ukončenia (Keller, 1996 cit. podľaPraško a kol, 2007). Diagnózu často komplikuje aj komorbidita s inými somatickýmiochoreniami (Praško a kol., 2007). Napriek veľkému množstvu nazbieraných informácii o tomto ochorení o jej samotnej etiopatogenézii toho vieme stále pomerne málo. Hypotézy ohľadom etiológie tohto ochorenia sa nachádzajú najmä v oblasti biologickej. V popredí vedeckého záujmu sa vyskytujú najmä faktory genetické, skúma sa dopad biologických účinkov stresu, imunoneuroendokrinné zmeny a taktiež aj neurochemický vplyv (Praško a kol., 2007). Čo sa rizika genetickej predispozície týka je v závislosti na pohlaví rovnaké (Kendler, Prescott, 1999). Na základe animálneho modelu sa podarilo vytvoriť aj nový koncept prístupu ku vzťahu medzi neurogenézou (proces tvorby nových neurónov) a rozvojom depresie. Napriek významnej úlohe, ktorú zohráva pri vzniku tohto ochorenia, jej znížená úroveň nevedie ku rozvoju depresívneho správania ani nie je primárnym faktorom ktorý k nemu vedie (Henn, Vollmayr, 2004). Je nutné taktiež uviesť, že všetky tieto významné etiologické faktory sa navzájom prepojujú 9
  10. 10. a ovplyvňujú. V súčastnosti sa najviac zameriavame na faktory genetické,neurobiologické a psychosociálne. Taktiež aj výsledky niektorých štúdií dvojčiatdôležitosť genetického faktoru podtrhujú (Praško a kol., 2007). Sjöholm a kol. (2009)uvádzajú ako najriskantnejšie faktory nízku sebaúctu, neuroticizmus a úzkosť v ranejadolescencii a traumu a históriu depresie v pozdnej adolescencii. Medzi ďalšie príčiny sa napríklad uvádza funkcia neurotransmitérov,alkoholizmus, depresiu v rodine, zvýšenú kritičnosť a nepriateľskosť partnera,absenciu či nedostatok dôverných vzťahov, nedostatočná sociálna opora alebo nedos-tatok sebadôvery (Praško a kol., 2007). Podľa biologickej teórie má na vznik depresie vplyv poruchaneurotransmitérových systémov v mozgu. Ide najmä o zníženú dostupnosť serotonínu,noradrenalínu a dopamínu. Farmakoterapia ochorenia sa preto zameriava na blokáduenzymatického metabolizmu noradrenalínu, dopamínu a serotonínu (IMAO), spätnévychytávanie noradrenalínu a serotonínu (tricyklické antidepresíva), selektívnuinhibíciu serotonínu (SSRI) alebo aj serotonínu a noradrenalínu spolu (SNRI).Elektroencefalografické nálezy uvádzajú skrátenú latenciu a zvýšenú denzitu REMspánku, predĺženie zaspávania, predčasné zobúdzanie a skrátenie samotného spánkucelkovo. Opakovane bola taktiež zistená zvýšená hladina kortikotropin-releasingfaktoru (CRF) U takto postihnutých osôb bola nájdená taktiež zvýšená koncentráciaCRF v mozgomiešnom moku (Praško a kol., 2007). West a Maes (1999) uvádzajú akoneoddeliteľnú súčasť depresie aj aktiváciu a následu disreguláciu tzv. protizápalovejsystémovej odpovede. Tá podľa autorov zohráva kľúčovú rolu v akútnej fáze vznikuochorenia a poskytuje tak aj lepšie vysvetlenie a pochopenie jej psychosociálneja ekologickej etiológie. Pri diagnostike depresie sa zameriavame na 3 základné oblasti. Patria medzi neoblasť psychologická, sociálna a biologická. V prvej kladieme formou otázok dôrazna prežívanie svojho sebaobrazu vo vzťahu k okoliu a jeho porovnávanie so sebousamým. Dôležitá je taktiež príčina, ktorú pokladá klient za spúšťač svojho súčasnéhostavu. Ďalej sa zameriavame na aktuálnu situáciu a jej hodnotenie, na budúcnosť akoaj dĺžku samotného ochorenia. Pri rozhovore sa upriamujeme na porovnanie z bežnýmstavom. Či je podľa neho daný stav výrazne odlišný oproti normálu ako aj zmenuvo vzťahu k činnostiam, ktoré pred nástupom ochorenia prinášali klientovi potešenie(partnerský vzťah, sex, prechádzky ...). Spýtame sa taktiež, či pokladá depresiuza vzťahový problém, alebo či je výraznejšou príčinou skôr telesné ochorenie. Voblasti sociálnej je potrebné načrtnúť významné životné udalosti, ktoré mohli 10
  11. 11. k danému ochoreniu dopomôcť, alebo ho naštartovať. Ako vníma sociálne vzťahy v širšom i už-šom okolí. Je toto okolie pre neho dostatočne stimulujúcim ? V oblasti rodiny zameriavame svoju pozornosť na atmosféru, akou na neho pôsobí. Skúmame, či klient nepovažuje toto prostredie za agresívne alebo ľahostajné. V oblasti prežívania smerujeme otázky na pocity hnevu, frustrácie, nenávisti a zážitky sklamania alebo straty. Medzi sociálnymi vzťahmi klienta hľadáme zdroje sociálnej podpory a či ich klient má možnosť alebo príležitosť využiť. V neposlednom rade sa upriamujeme aj na praktické problémy, ktoré býva často opomínanými. Predmetom otázok tak môžu byť oblasti finančného zabezpečenia alebo bývania. V poslednej - biologickej oblasti, skúmame dôležité ukazovatele ako poruchy spánku, zmeny v stravovacích návykoch a poklesu energie oproti normálu. V psychomotorickom tempe môžeme pozorovať agitovanosť ako aj výraznú spomalenosť a problémy so sústredením. Opäť tieto pozorovania konfrontujeme s bežným stavom klienta (Gilbert, 2002). Pri zameraní sa na diferenciálnu diagnostiku a komorbiditu depresie je potrebnéodlíšiť najmä depresívnu poruchu ako klinický pojem od jej neadekvátnostiv pojmosloví užívaného v bežnom hovorom jazyku. Zhoršená nálada, zármutoknad stratou blízkej osoby alebo dôležitých hodnôt sú časté a patria medzi bežnú ľudskúskúsenosť. Zámena s depresívnou poruchou je však často neadekvátna (Praško a kol.2007). Na rozdiel od depresie (v klinickom slova zmysle) v symptomatológiichronického zármutku (v ang. literatúre uvádzaný ako chronic sorrow) alebo žiaľu(grief) absentujú na seba zamerané kognitívne rysy, pocity trvalej a iracionálnejbeznádeje, samovražedné predstavy ako aj premorbidná zaujatosť bezcennosťou.Naopak s depresiou ich spája disforická nálada, somatický vplyv a stiahnutie sazo sociálnych situácii (Hobdell, 2004). Praško a kol. (2007) vyjadrujú názor, že zármutok často odoznieva po 2 až 3mesiacoch a oblasť spoločenská a pracovná ním býva zväčša nepostihnutá. Liečba častonebýva akútnou a pomocou podpornej terapie môže dôjsť k zmierneniu jej symptómov. Nutnosť odlíšenia je potrebná najmä u : 1) Poruchy nálady u somatického ochorenia – sekundárna depresia (nádorové ochorenia, poškodenie mozgu tumorom, roztrúsená skleróza, neurologické ochorenia,, infekčné ochorenia, AIDS a i.). 2) Depresívny syndróm navodený psychoaktívnymi látkami (alkohol, barbituráty, metamfetamin a i.) alebo inými liekmi. Samotný stav tak 11
  12. 12. môže byť navodený psychoaktívnymi látkami pri ich zneužívaní, závislosti, aktuálnej intoxikácií či prežívaním odvykacieho stavu ako aj liekmi požívanými v somatickej medicíne alebo psychiatrii. K odlíšeniu slúži dôkaz syndrómu abúzu či závislosti. Pokiaľ je depresívna symptomatika prítomná v klinickom obraze, vymizne zväčša po vysade- ní liekov, alebo zvládnutí základného stavu3) Demencia – problém nastáva najmä pri výskyte tzv. pseudodemencie. Ide o príznaky ktoré môžu napodobniť demenciu. Pre diagnózu svedčia najmä rozdiely v deficite medzi novo- a staropamäťou, jeho menlivosť v kognitívneho oblasti, absencia zmätenosti, depresívnej poruchy a patologických nálezov pomocou EEG a CT a rýchly počiatok príznakov.4) Schizofrénia – Psychotické príznaky sa na rozdiel od depresie objavujú no vrchole symtomatiky, a nie na jej počiatku, ako tomu býva u schizo- frénie. Absentuje taktiež inkoherencia myslenia, amputácia a imputácia myšlienok.5) Schizoafektívna porucha - Diagnóza sa užíva pri výskyte oboch (schizofrénnej aj afektívnej) týchto porúch v klinickom obraze pacienta.6) Dystýmia – Obraz je oproti depresívnej epizóde miernejší. Jej priebeh je dlhý a nebýva ohraničený remisiami.7) Poruchy prispôsobenia – Príznaky sa vyskytujú v jasnej náväznosti na konkrétnu životnú udalosť. Depresia môže byť taktiež spustená podobnými faktormi, avšak o diagnostickom závere rozhoduje až jej samotný priebeh.8) Bipolárne afektívne poruchy – Depresívnu poruchu vylučujú najmä manické a hypomanické epizódy.9) Zármutok – Vyskytuje sa často u starších ľudí. Príznaky zväčša nepresiahnu dĺžku troch mesiacov. Myšlienky na smrť, suicidum, psychomotorické spomalenie, halucinácie, autoakuzácia, patické zaoberanie sa vlastnou bezcennosťou a narušenie životného fungovania nie sú prítomné.10) Zdvojená depresia – Samotnej depresívnej poruche predchádza prítomnosť dystýmnej poruchy. Následná liečba ju zväčša len redukuje na dystýmnu úroveň.11) Poruchy osobnosti - Porucha neprebieha s jasne ohraničenými 12
  13. 13. remisiami, objavuje sa neustále opakujúci maladaptívny vzorec chovania. Depresívne symptómy vyplývajú najmä z neho. 2. 1 Depresia podľa MKN-10 Pojem depresia zahŕňa podľa klasifikácie MKN-10 viacero jednotiek –depresívnu fázu bipolárnej afektívnej psychózy (F31), depresívnu epizódu (F32),periodickú (rekurent-nú) depresívnu poruchu (F33), trvalé poruchy nálady – dystýmiua cyklotýmiu (F34) a depresívnu reakciu (F43). Podľa závažnosti je depresiarozdeľovaná na ľahkú, strednú, ťažkú. Ťažká ďalej na bez a so psychotickýmipríznakmi (cit. podľa Praško, Možný 1999, str. 214). Pre samotný stav sú charakteristické tieto príznaky – skleslá nálada, zníženieenergie a aktivity, zníženie schopnosti sa radovať, pokles záujmov, zhoršenésústredenie, znížené sebavedomie, pocity viny a bezcennosti, pesimistický pohľaddo budúcnosti, myšlienky na samovraždu, predčasné prebúdzanie, zníženie záujmuo sex. Nálada býva zväčša najhoršia ráno a počas dňa sa zlepšuje. Niekedy sa depresiaprejavuje aj telesnými príznakmi bolesťou v chrbte, brucha, hlavy. V ťažkej depresii samôžu vyskytovať aj bludy obsahujúce myšlienky, že postihnutý zapríčinil nejakúkatastrofu, alebo zavinil nejaký zločin. Môžu sa vyskytnúť aj sluchové a čuchovéhalucinácie. Ťažký útlm psychomotoriky môže viesť až k úplnému stuporu (cit. podľaPraško, Možný 1999, str. 214). 2. 2 Modely depresie 2. 2. 1 Kognitívne-behaviorálny model depresie „Ľudí nevyvedú z miery veci samotné, ale názory na ne.“ Epiktetos „Kognitívne-behaviorálny model vychádza z teórie učenia“ (cit. podľa Praško,Prašková, Prašková 2003, str. 68). Podľa tohoto modelu sa depresívny človek naučiltakýmto spôsobom uvažovať a jednať, je však možné preučiť ho na spôsobkonštruktívny. K normalizácii nálady často dochádza po zmene maladaptívnehospôsobu uvažovania na spôsob, ktorý je adaptívnejší (Praško, Prašková, Prašková,2003). Korene tohto teoretického modelu siahajú až do starovekého Grécka.V kognitívnej teórii sa dodnes používa technika „sokratovského opytovania“. Ide 13
  14. 14. o spôsob , v ktorom sa pomocou umného kladenia otázok snaží pýtajúci priviesť svojhopartnera k poznaniu, ktoré si predtým neuvedomil (Možný, Praško, 1999). Medzi zakladateľov tohto smeru radíme najmä A. Ellisa s jehoracionálne-emočnou terapiou (RET) a A. T. Becka s kognitívnou terapiou depresie. Zo psychoanalýzy, v ktorej boli oba títo terapeuti vycvičení, prevzali najmäpredpoklad, že príčiny psychických problémov sú intrapsychické, t.j. - mentálneprocesy (Možný, Praško, 1999). Oba tieto prístupy navádzajú klienta k introspektívne-mu pozorovaniu. Poznatky nadobudnuté počas neho tak tvoria základ k pochopeniusamotného problému (Beck, 2005). Na rozdiel od psychoanalýzy sa však zamerali Becka Ellis na procesy vedomé a predvedomé. Autori skúmali aktuálny spôsob myslenia a hodnotenia svojich klientova súčasne ich nabádali, aby si platnosť svojich myšlienok a predpokladov overovalisami konkrétnym chovaním. Popularitu tohoto terapeutického prístupu podporil aj fakt,že sa opakovane preukázalo, že je na rozdiel od psychoanalýzy a behaviorálnej terapiev liečbe depresie skutočne účinná. Beckova kognitívna teória vzniku a udržovaniadepresie tak právom patrí medzi najcitovanejšie a najpopulárnejšie teórie depresie(Možný, Praško, 1999). Kognitívno-behaviorálna terapia sa preukázala aj ako adkvátnym ekvivalentompri liečbe rekurentnej depresie, o ktorej sa dlho predpokladalo, že jedinou účinnýmprístupom pre jej liečbou je dlhodobá farmakoterapia. Aj napriek jej nevyhnutnostiu niektorých pacientov, liečba zvyškových príznakov pomocou kognitívno-behaviorálneho prístupu môže znížiť riziko relapsu (Fava a kol., 1998). 2. 2. 2 Kognitívny model depresie Pre pochopenie kognitívneho prístupu v terapii je potrebné definovať základnékognitívne postoje s ktorými tento prístup operuje (Praško, Kosová, 1998).Ashmore (1993) uvádza tieto : 1. Jedinec nie je len pasívny prijímateľ, ale zároveň aj aktívne interpretuje udalosti a stimuly. 2. Kognície modifikujú obraz o svete a sebe samom. 3. Nie vonkajšia realita, ale naša osobná interpretácia a prikladanie význam určuje našu náladu. 4. Človek dokáže svoje maladaptívne konanie zmeniť. 5. Táto zmena vedie aj k celkovému zlepšeniu klinického obrazu ochorenia a psychického stavu jedinca. 14
  15. 15. Beck (1979) tvrdí, že „depresia je naučenou reakciou jedinca na vplyvyvonkajšieho prostredia.“ (cit. podľa Možný, Praško, 1999, str. 215). Jedinec náchylnýk depresii sa v detstve podľa neho stretáva s ocenením iba podmienene, tzn. iba prisplňovaní určitých nárokov a kritérií. V dôsledku takéhoto systému ocenení sa tak naučímylne odvodzovať svoju hodnotu iba na základe očakávania okolia a podávanéhovýkonu (Možný, Praško, 1999).„Dochádza tak k vytvoreniu maladaptívneho kognitívneho schématu – rigidné pohľadyz detstva na svet, ktoré sa neprejavujú, pokiaľ sa neobjaví závažná stresujúca udalosťalebo nadmerné množstvo stresujúcich podnetov.“ (cit. podľa Praško, Prašková,Prašková 2003, str. 69). V neskoršom živote vynakladá veľké úsilie, aby dosiahol ocenenia a prijatiaokolia. Agresívne tendencie – prejavy hnevu, zlosti a sklamania zväčša potlačuje a sme-ruje dovnútra, aby osoby na ktorých mu záleží neodradil. Spúšťačom depresívnejepizódy v živote takto stigmatizovaného jedinca býva často udalosť v oblastimedziľudských vzťahov. Niekedy ide o udalosť objektívne významnú, často však o me-nej výraznú, ktorú ako zlyhanie prežíva len jedinec samotný. V niektorých prípadochmôže ísť o situáciu paradoxne pozitívneho charakteru, ktorá je však spojená s väčšímočakávaním a tak človek precitlivelý na zlyhanie sa ho začne ešte viac obávať ( Možný,Praško, 1999). Klinická depresia prepuká v okamžiku, keď jedinec zlyháva. Jehosebaakceptácia sa rúti, je odmietaný okolím. Myseľ je pohltená automatickýminegatívnymi myšlienkami a nastupujú disfunkčné kognitívne schémy ( Možný, Praško,1999). „Obsah mysle je zameraný na určitú významnú stratu“ (cit. podľa Beck, 2005,str. 68). Pacient je presvedčený o strate nevyhnutnej pre jeho šťastie, predpokladázlyhanie pri akokoľvek úsilí, seba vidí ako postrádajúceho kvality k dosiahnutiuvytýčených cieľov (Možný, Praško, 1999). Podľa Becka (2005) sa na depresívnej symptomatike podieľajú najmä3 kognitívne fenomény. V prvom rade ide o tzv. kognitívnu triádu : 1) Negatívne sebapojatie – Videnie seba ako defektného a nežiaduceho. 2) Negatívne hodnotenie zážitkov – Sú hodnotené ako zlyhania a porážky. 3) Negatívny pohľad do budúcnosti – Je vnímaná len zúžene alebo vôbec. Jedinec očakáva len ďalšie utrpenie a strádanie. Ďalej ide o vplyv špecifických myšlienkových schém. Ide o stabilné kognitívne 15
  16. 16. vzorce, ktorými sa človek snaží interpretovať svoju skúsenosť. Tieto postojenachádzajúce sa v centre nášho kognitívneho systému vytvárajú základ pre interpretáciuudalostí a chápaniu reality obecne. Pokiaľ však dôjde k maladaptívnemu posunu,následná interpretácia povedie k prežívaniu stresu a maladaptívnemu chovaniu (Beck,1979 cit podľa Možný, Praško, 1999). V poslednom rade sú to najmä kognitívne omyly – systematické a opakovanéchyby v myslení, vnímaní, úsudku a hodnotení ktoré vedú, aj napriek rozdielnejskúsenosti, k pretrvávaniu týchto negatívnych schém. Vďaka týmto omylom sajedincovi darí negatívne schémy udržiavať, čo sa potvrdzuje najmä v stresovýchsituáciach. Napriek týmto omylom si ľudia chýb v logike zväčša nie sú vedomí.K uvedomeniu dochádza spravidla až pri konečných záveroch, ktoré môžu viesťk rozvoju depresie (Praško a kol., 2007). Ako Beck (2005) uvádza, pre pochopenie kognitívneho prístupu k liečbedepresie je nevyhnutá formulácia pacientových problémoch v kognitívnych pojmoch.Jednou z hlavných charakteristík zmieňuje posun v organizácii kognitívnych procesov.Príčinou negatívneho spôsobu uvažovania o svete je dominancia istých kognitívnychschém na úkor iných. Jedinec je nevyhnutne presvedčený o svojej neúspešnosti,bezcennosti, nešikovnosti, neschopnosti, neatraktívnosti pre druhých. Svoje zážitkymnohokrát systematicky skresľuje. Je neschopný motivácie k akýmkoľvekkonštruktívnym aktivitám a od budúcnosti neočakáva žiadne úspechy. Tieto mylnépresvedčenia vedú k len k ďalších príznakom ako je smútok, pasivita, sebaobviňovanie,strata radosti, samovražedné tendencie. Tým sa vytvára bludný kruh, v ktorom samyslenie, emócie a motivácia navzájom posilňujú a upevňujú. V porovnaní s farmakoterapiou sa kognitívna terapia nelíši, čo sa týkasymptomatickej reakcie. Závažnosť v počiatočnej fázi možno však lepšie predvídaťpomocou farmakoterapie (Hollon a kol., 1992). 2. 2. 3 Behaviorálny model depresie Behaviorálnych teórií osvetľujúcich vznik depresie bolo vytvorených hneďniekoľko. Praško zmieňuje (Praško, Kosová, 1998) napríklad Seligmanovu teóriu„naučenej bezmocnosti“ (Seligman, 1975 cit. podľa Praško, Kosová, 1998)alebo Lewishonovu teóriu „redukovaného pozitívneho posilňovania“ (Lewinsohn, 1975cit. podľa Praško, Kosová, 1998). Lewinsohn (cit. podľa Calhoun, Adams, Mitchell, 1975; Lewinsohn cit. podľaCalhoun a kol. 1974 a Lewisohn a kol., 1979) vyslovuje presvedčenie, že depresia sa 16
  17. 17. prejavuje ako výsledok zníženého pozitívneho posilňovania. To závisí jednakna množstve udalostí, ktoré toto presvedčenie posilňujú, na ich počte ktorý sa skutočneobjaví a v poslednom rade na rozsahu schopností umožňujúcich toto posilňujúcepresvedčenie získať (Praško, Kosová, 1998). Lewisohnova pôvodná teória bola neskôr revidovaná. Jej novšia verzia zmieňujefakt, že po objavení depresie dochádza dočasne k prerušeniu určitých automatickýchvzorcov chovania a tým pádom aj k zníženiu samotného pozitívneho posilňovania.Výsledkom tohto mechanizmu býva nástup negatívnych očakávaní, nástup dysfórie akoaj viditeľná zmena chovania (Praško, Kosová, 1998). Seligman (1975, podľa Praško, Kosová, 1998), ktorý prispel k behaviorálnejteórii pojmom „naučená bezmocnosť“ vytvoril hypotézu, v ktorej vysvetľuje vznikdepresie situáciou, kedy osoba pociťuje nedostatočnú väzbu medzi chovaním a jejdôsledkami. K príčinám, ktorými Seligman vysvetľuje túto jedincovu bezmocnosť radínegatívnu anticipáciu udalostí, presvedčenie nemožnosti ich ovplyvniť, prisúdenienegatívnych udalostí príčinám stabilným, obecným a vnútorným, pričom naopakpozitívnym má tendenciu prisudzovať príčinu vonkajšiu, nestabilnú a špecifickú. Medziposlednú príčinu zmieňuje autor neadekvátnosť schopnosti kontroly situácie. Čímväčšia je istota jej nepriaznivého vývoja, tým väčšia je aj schopnosť jej kontroly.Prisúdenie dôležitosti, je tak často priamo úmerné narušeniu sebavedomia a afektivite. Teória sociálneho učenia, ktorá predchádzajúce teórie zhrňuje predpokladá,že psychologické fungovanie môžeme najlepšie pochopiť v rámci vzájomnej interakciemedzi faktormi prostredia, osobnostnými a behaviorálnymi faktormi. Chovanie nie jeiba jednoduchou odpoveďou na vonkajšie podnety, ale je možné nad ním získaťvedomú kontrolu. Naučeným je nielen chovanie ale aj cítenie a myslenie. Depresiu jemožné odstrániť pomocou adaptívnejšieho vzorca chovania (Praško, Kosová, 1998). Praško (2007) tvrdí, že liečba depresívnych stavov je v KBT podobná. Miernerozdiely v prístupe však môžeme nájsť v dôrazoch na rôzne aspekty liečby.Pri depresívnej epizóde u unipolárnej depresie je nevyhnutná najmä prácas automatickými negatívnymi myšlienkami a plánovaním aktivity. U dystýmie sazameriavame najmä na zmenu disfunkčných kognitívnych schém, zmenu životnéhoštýlu smerom k plnšiemu prežívaniu príjemných aktivít a nácvik sebaposilňovania.U porúch bipolárnych ide v prvom rade najmä o prevenciu ďalších fáz, o schopnosťvčas zachytiť signály relapsu, dodržiavanie denných rytmov a harmonizáciu životnéhoštýlu. Medzi prvé kroky pri liečbe je snaha rozčleniť symptóm na jednotlivé súčasti. 17
  18. 18. Terapeut môže začať od ktoréhokoľvek príznaku a zamerať svoje úsilie na jehoovplyvnenie. Pretože sa jednotlivé faktory vytvárajúce depresiu nachádzajú v interakcii,môžeme predpokladať, že zlepšenie v jednej oblasti bude mať za následok vplyvna ďalšie depresívne symptómy a tým aj syndróm ako celok (Beck, 2005). 2. 2. 4 Interpersonálny model depresie Interpersonálny model terapie (ďalej len IPT) vznikol pôvodne v priebehuobdobia približne dvadsiatich rokov a to najmä pre osoby trpiace veľkou depresiou(major depression). Časovo si liečba týmto typom terapie vyžaduje obmedzený čas.Bola vytvorená na základe zážitkov a skúseností odborníkov na duševné zdravie môžebol používaná spolu s užívaním psychofarmák ako aj bez nich. Základná hypotézastojaca za touto teóriu vraví, že napriek tomu, že je príčin depresie mnoho, väčšinaz nich nastáva v interpersonálnom alebo sociálnom kontexte. Väčšinou tak vznikána základe nášho osobného života často kvôli ľuďom, ktorí sú pre nás dôležití a cítimek nim blízkosť. Podľa tohto modelu je pre objasnenie jeho vzniku preto dôležitéidentifikovať a učiť sa zachádzať s týmito problémami a pochopiť tak ich vzťahk vzniku tohto ochorenia (Weissman, 1995). Podľa IPT terapeutov je toto ochorenie zložené z troch základných častí.V prvom rade sú to symptómy. Medzi ne sú zahrnuté napr. problémy so spánkom,príjmom potravy, stratou záujmu, nadšenia v živote, vyčerpanosť a pesimistickáperspektíva. Medzi ďalšie patria zmeny v oblasti spoločenskej a medziľudskej. Tiezahrňujú našu schopnosť vychádzať si s osobami ktoré sú pre nás dôležitými – rodinou,deťmi, partnerom, súrodencami, blízkymi priateľmi alebo kolegami v práci. Medziposlednú z troch príčin radí IPT našu samotnú osobnosť. Weissmann (1995) tvrdí, že jemnoho trvalých spôsobov, podľa ktorých vo svojom živote jednáme. To akovyjadrujeme hnev, sebaúctu, či sme plachí, agresívni alebo podozrievaví. Tietovlastnosti potom určujú naše reakcie a interakciu s druhými ľuďmi. Osobnostné vzorcetak môžu následne rozvinúť depresiu (Weissmann, 1995). IPT sa snaží zasiahnuť najmä do prvých dvoch aspektov vzniku depresie a tosamotných symptómov ako aj sociálnych a interpersonálnych vzťahov. Tým, že tentomodel k depresii pristupuje ako ku klinickej poruche umožňuje „onálepkovať“ pacientatouto diagnostickou nálepkou a tak legitimizovať jeho presvedčenie. Tento prístup satak líši od väčšiny bežných terapeutických prístupov (Weissmann a kol., 2010). Interpersonálny model si taktiež nenárokuje jediné správne riešenie pri liečbetohto ochorenia. Mnoho výskumov však potvrdilo úspechy pri liečbe týmto typom 18
  19. 19. terapie ako jej dôležitú náhradu namiesto farmakoterapie. Hlavnou snahou jepochopenie vzniku príčin depresie a ich súvislosti so spoločenským a osobnýmživotom. Podľa IPT je dôležitejšie zameranie sa „tu a teraz“ ako problémov v detstvea minulosti (Weissmann, 1995). IPT sa preukázala ako veľmi úspešná aj pri liečbe unipolárnej depresie. Povysadení farmakoterapie sa u osôb ktoré pokračovali aj naďalej v IPT terapiipreukázateľne výrazne zvýšila doba remisie. Významným činiteľom bola aj vysokáúroveň medziľudského zamerania, ktorá mala na pacientov značne profylaktický účinok(Frank a kol., 1991) 2. 2. 5 Psychoanalytická teória depresie Podľa psychoanalýzy je depresia výsledkom intrapsychického konfliktu, ktorýpramení z ťažkostí, ktoré má ego pri integrácií agresívneho pudu, ktorý prežíva a poci-ťuje ako príliš nebezpečný pre uchovanie libidne-katexných objektov. Tieto agresívnepudy smerujú subjekt k superegu, ktoré sa stáva príliš prísnym a náročným. Depresívnemanifestácie sú časté aj v iných klinických oblastiach, u ktorých sú základomintrapsychické konflikty (Mijolla, 2005). Karl Abraham (1927) bol prvým psychoanalytikom, ktorý popísal u depresív-nych pacientov zvýšenú ambivalenciu v ich pudoch. Zdôrazňuje u nich orálnu fixáciuna ktorú poukazuje patologická symptomatika prejavujúca sa v ich fantáziách a snoch.Orálno-sadistické tendencie, ktoré popisuje, sú podľa neho vedomé a potlačené. Súzdrojom trápenia najmä ak sú namierené proti egu v seba-trestajúcej podobe. O depresii píše aj Freud v knihe Smútok a melanchólia. Užíva však pojem„melanchólia“. Freud porovnával psychologický mechanizmus melanchólie a smútenia,ktoré predstavuje depresívny stav u normálnych ľudí. Rozdiel v nich spočíva v narciz-me melancholikov u ktorých neschopnosť zniesť zážitok straty vedie k orálnemuzačleneniu strateného objektu do ega, kde je napádané superegom. Naopak osobatrpiaca smútkom, čeliaca bolestivému problému oddeleného libida, investuje svojuenergiu do strateného objektu, namiesto snahy o jej obrátenie do vonkajšieho sveta.Napriek tomu, že hlavný problém je skutočne tvorený Freudovým popisom melanchólievo svojej teórii sa už ďalej nezaoberal jemnými variáciami v jej jednotlivých stupňoch(Fonagy, Target, 2005). Melanie Kleinová prichádza s pojmom depresívna úzkosť a depresívna pozíciavyskytujúcich sa už u detí. Depresívnu úzkosť chápe ako následok uvedomenia sivlastnej deštruktivity, ktorou dieťa ublížilo milovanému objektu (v tomto prípade 19
  20. 20. matka) a z toho plynúce intenzívne obavy úzkosti a viny. Usporiadanie tejto skúsenostinazýva depresívna pozícia. Dieťa sa následkom fantázijných predstáv plných deštrukciedostáva do ambivalentného stavu, kedy frustrujúci objekt, ktorý bol zničený je zároveňobjektom milovaným. V snahe odčiniť toto jednanie sa tak rodí kompenzačná fantázia.Ak majú ostať milované objekty celistvými, musí dieťa uveriť v schopnosť reparácie,ničivé následky odčiniť a tak depresívnu pozíciu prekonať. V ideálnom prípadeschopnosť obnovy dokáže vyrovnať alebo prekonať schopnosť deštrukcie. Avšak aniza najpriaznivejších okolností nejde o nezvratné riešenie. Podľa Kleinovej všetcipodliehame deštruktívnym tendenciám voči objektom, ktoré vnímame ako zdrojefrustrácie, sklamania a bolesti. Na depresívnej pozícií je však najproblematickejšounenahraditeľnosť celkového objektu, ktorý uvrhuje do závislosti na ňom. Akoalternatívne riešenie môže byť popretie jedinečnosti objektu a tým aj závislosti na ňom,popretá vo forme manickej obrany (Fonagy, Target, 2005). 2. 3 Depresia a fyzické ochorenie V priebehu posledných rokov bola zameraná veľká pozornosť na koexistenciudepresie a fyzického ochorenia. Mnohé výskumy uvádzajú výskyt tohto ochorenia až u 25 % pacientov (Katon,Wells a kol., 1984 cit. podľa Stapoe, 2006 ). Možnou cestou ako redukovať depresiuhospitalizovaných pacientov je prísne dodržovanie režimu stanoveného zdravotníckympersonálom (Stapoe, 2006). Adherencia medzi pacientom a personálom zdravotníckehozariadenia je preto často veľmi dôležitou, avšak jej úroveň nebýva práve optimálnou(Kaplan, Simon, 1990 cit. podľa Stapoe, 2006). Pacienti často menej dodržiavajú rôzneaspekty liečby a preto je aj úroveň ich fyzického zdravia horšou (Stapoe, 2006). Pre hypotézu, že depresia znižuje ochotu ako aj samotnú schopnosť dodržiavaťliečebný režim existuje mnoho pádnych dôvodov. Uvádzanými sú napríklad zhoršenámotivácia, koncentrácia a energia k činnosti celkovo ako aj oslabenie sociálnej podporya pozitívneho očakávania (Stapoe, 2006). Taktiež aj problematika diagnostiky môže byť u starších hospitalizovaných osôbnáročnou (Koenig a kol., 1993). Rodin, Voshart (1986) poukazujú aj na to,že podhodnocovanie depresie u pacientov s telesným ochorením lekármi môže častoviesť k zhoršenej spolupráci pri liečbe, k nedodržiavaniu alebo zabúdaniu jejpodmienok ako aj k samovražedným tendenciám. Problematika sa vyskytuje aj opačne– nadhodnocovaním.Autori Robin a Voshart (1986) uvádzajú prípady, kedy k nemudochádza. 20
  21. 21. U major depresívnej epizódy je toto nadhodnocovanie spôsobené nielen tým,že toto ochorenie ovplyvňuje neurovegetatívne zmeny v organizme, ale aj to,že očakávanú rolu chorého zneprehladňuje (Parson, 1965 cit podľa Perry, Cella, 1987).Pri organickej afektívnej poruche nadhodnotenie zapríčiňuje hlavný predpoklad, podľaktorého výskyt fyzického ochorenia zaručuje diagnózu dokonca aj v prípade absenciepatopsychologického mechanizmu na CNS. Adjustment disorder s depresívnou náladousú nadhodnocované, pretože možnosť nezávislosti od major depresie alebo dystýmie sanezvažuje, keďže predpojatosť často vedie k označeniu určitých chorobných príznakovako maladaptívnych, v prípade ak sa odchyľujú od osobných alebo sociokultúrnychštandardov, ale taktiež aj preto, že depresia sa často zamieňa s bežným smútkom, počasktorého však nie je poškodené sebahodnotenie napriek tomu, že úbytok telesnýchfunkcií býva badateľný (Viederman, M., Perry, S., 1980 podľa Perry, Cella, 1987).Podhodnocovanie depresie môže u klinicky chorých pacientov viesť nielen k zlyhaniuliečby ochorenia, ale aj zvýšeniu rizika samovražedných tendencií, alebo sťaženiukompliancie pri liečení, podstatnej pre vyliečenie, Taktiež aj nadhodnotenie je rizikom,kvôli ktorému môže dôjsť k izolácii od ostatných pacientov, zhoršeniu liečby akoaj zvýšenému predpisovaniu antidepresív (Robin, Voshart, 1986 podľa Perry, Cella,1987). Výskyt psychiatických porúch u fyzických ochorení je oveľa častejší ako u bež-nej populácie. Výskyt depresívnej symptomatiky je bežný až u približne 50%psychopatológie ľudí s fyzickým ochorením. Formy, v ktorých sa táto symptomatikavyskytuje oscilujú medzi úzkostnými poruchami až po zmiešané subsyndrómy užuvedenej anxiety a depresie. Najdôležitejším faktorom je najmä nepriaznivý dopadochorenia na zdraví založenej kvalite života v kombinácii s faktom, že len málokedy jetento fakt zistený a adekvátne liečený (Staptoe, 2006). Depresia sa vo zvýšenej hodnote vyskytuje v mnohých týchto stavoch a jetaktiež uvádzaná ako ovplyvňujúca uzdravujúci proces. Často pacientovi zabraňujev priebehu samotnej liečby ako aj lekárovi pri starostlivosti o pacienta. Spoluvýskytoboch týchto okolností je známy, avšak detaily ich fenomenológie a vzťahu ostávajúnaďalej špekulatívne (Clark, Treisman, 2004).3 Kvalita života Kvalita života je vyjadrenie pocitu „životného šťastia“. K jej najvšeobecnejšímznakom patrí sebestačnosť obsluhy vlastného indivídua a pohyblivosť (Hartl, Hartlová,2000). K lepšiemu pochopeniu veľkého množstva teórii ktoré sa k tomuto pojmu viažu 21
  22. 22. nám môže napomôcť aj rozdelenie do troch základných oblastí tak ako ich rozdeľujeautorka Hnilicová – a to do oblasti psychologickej, medicínskej a v neposlednom radepsychologickej (Hnilicová podľa Payne, 2005).V psychológií je to najmä mierasebarealizácie a duševnej harmónie, miera životnej spokojnosti alebo nespokojnosti.(Hartl, Hartlová, 2000). Toto pojatie sa snaží postihnúť najmä subjektívne prežívanúživotnú pohodu a spokojnosť zo svojim životom celkovo. Predmetom záujmu priživotnej spokojnosti je najmä skúmanie čo robí človeka spokojným ako aj vplyvspoločenských inštitúcii na túto spokojnosť. Pri subjektívnej pohode sa pracujes kvalitou života ako celkom. Vo vzťahu ku kvalite života tak uvažujeme najmäs dvoma základnými dimenziami – a to kognitívnou a emociálnou (Heretik, Švehlíková,2008). V sociologickej oblasti sú v popredí najmä pocity a životná úroveň špeciálnychskupín ako sú starší ľudia, príslušníci minorít a etnických skupín. Hnilicová (podľaPayne, 2005) taktiež vyzdvihuje aspekt životnej úrovne.Lekárstvo sa zameriava najmä na to, na akej úrovni a s akými obmedzeniami žijú ľudias chronickými ochoreniami, na hľadisko obmedzenia slobody vplyvom chorôb, ktoréich postihli (Hartl, Hartlová, 2000). Výskyt pojmu kvalita života má svoje dlhé korene a históriu. Tento pôvodneekonomický, potom sociálne-politický pojem sa neskôr integroval takmer do každéhovedeckého oboru, či už humanitného alebo technického. Snaha o jeho presné uchopeniea vyčlenenie je však problematická hneď z niekoľkých hľadísk. Jedným z prvýchproblémov je jeho odborová rôznorodosť. Samotná interdisciplinárna aplikácia taknedovoľuje komplexnejšie uchopenie, ktoré by dokázalo obsiahnuť plnú šírku jehouplatnenia. Druhým je pojem sám (Mareš, 2006). Veenhovenová (2000) zmieňuje, že ide o ilúziu a poukazuje na problematikupojmu ako takého, na problematiku selektívneho zachytenia zložitej skúsenosti. Posledný problém sa týka snahy o rozčlenenie na jednotlivé oblasti a celky. Anitu však nepanuje konsenzus medzi jednotlivými prístupmi, či už v označení týchtojednotlivých skupín alebo ich počte. (podľa Mareš, 2006). Veenhovenová (2000) nám predostiera otázky, ktoré pomôžu viac nahliadnuťdo tohto pojmu. Ako prvú zmieňuje potrebu otázky na typ života o ktorý nám ide.Poukazuje, že napriek prvotne antropocentrickému zameraniu je potrebné taktiežuvažovať o kvalite prostredia ako takého so všetkými živými zložkami ktoré tietoživotné podmienky utvárajú. Ako druhú Veenhovenová (2000) zmieňuje otázku samotnej kvality. 22
  23. 23. Obecné delenie pozostáva z hodnotenia subjektívnej a objektívnej kvality života.Druhým, prirodzeným kritériom je rozdelenie na objektívne dobré a zlé podmienkyživota v ktorých ľudia žijú. Ich vzájomný vzťah nie je tak jednoznačný, ako sa môžena prvý pohľad zdať a preto neplatí: dobré životné podmienky = dobrá kvalita života anizlé životné podmienky = zlá kvalita života (Mareš, 2006). Veenhoenová (2000) preto navrhuje rozlišovať medzi príležitosťami a životomsamotným. Poukazuje tak na paralelu medzi potenciálom jedinca a jeho samotnourealizáciou. Ďalej autorka navrhuje rozčlenenie na vonkajšie a vnútorné. Medzi tým, čoje charakteristické pre prostredie, v ktorom žije a tým, čo pre človeka samotného.Prienik týchto kategórii tak dáva vzniknúť 4 rôznym pohľadom, ktoré umožňujú4 matice. Prvá, ktorá dáva do popredia životné podmienky sa nazýva príhodnosťprostredia pre život (livability), je najmä predmetom zájmu ekológov, sociológova ekonómov. Lechler (2003), citujúc tak viacerých autorov, zmieňuje pojmy enviromentálnakvalita života (enviromental quality of life) alebo jej prepojenie so zdravotnou kvalitou(health-related enviromental quality of life). Druhým pojmom, ktorý sa zameriava na životné šance označuje Veenhoenováživotaschopnosťou jedinca (life-ability). Táto charakteristika, používaná zväčša vo sférepsychologickej, či lekárskej označuje úroveň jedincových schopnosti vyrovnať sas nárokmi, ktoré život prináša. Pričom lekári hovoria skôr o viabilite alebo samotnomzdraví človeka, psychológia sa zameriava skôr na kapacitu zvládnutia alebo adaptívnypotenciál (Veenhovenová, 2000). Tretia matica akcentujúca vnútorné hľadisko tak predostiera pojem užitočnosťživota (utility of life). Tento pojem, priťahujúci skôr filozofov a teológov sa zameriavana to, ako jedinec samotný prispieva k dobru a obohateniu ostatných a presahuje takčasto hranice jedinca samotného (Veenhoenová, 2000). Posledný pojem, ktorý Veenhovenová vo svojom pojatí kvality života zmieňujenazýva porozumenie vlastnému životu (appreciation of life). Z tých vyplývajúpsychologické pojmy ako subjektívna duševná pohoda (subjective well-being), životnáspokojnosť alebo šťastie. Ide o schopnosť jedinca samotného hodnotiť život a jehoaspekty (Mareš, 2006). Křivohlavý (2002) sa pokúsili model diferencovať na 3 hierarchicky odlišnésféry : 1) Makro-rovina je orientovaná na veľké spoločenské celky. Život v tomto ponímaní je chápaný ako absolútny, morálna hodnota a kvalita života je 23
  24. 24. tak nútená tieto závery rešpektovať. 2) Mezo-rovina je orientovaná na malé sociálne skupiny. Do popredia sa dostávajú otázky súvisiace so sociálnym kontextom, vzťahy medzi jednotlivcami navzájom, uspokojovanie a neuspokojovanie potrieb alebo existencia spoločenských hodnôt. 3) Personálna rovina je už orientovaná na jedinca samotného. Pri stanovovaní kvality života ide o subjektívne hodnotenie určitej skutočnosti ako je napr. zdravotný stav, spokojnosť, nádej alebo bolesť. (Křivohlavý, 2002). Na rovinu makro-, prípadne mezo-, môžeme taktiež nahliadať v celej jejvariabilite a úrovni v rámci spoločnosti. Tá sa nazýva blahobyt (welfare) (Možný,2001 ; Křivohlavý, 2002; Vaďurová, 2005). V tejto súvislosti je nutné uviesť spätosť soživot-nou úrovňou. Tú možno definovať buď ako „merítko kvality a kvantity služieb,ktoré sú človeku k dispozícii“ (Payne, 2005), alebo „merítko zisku v ekonomickomuvažovaní“ (Matoušek, 2003). Křivohlavý, citujúc oboch zmienených autorov definuje kvalitu života akosubjektívny súd (úsudok).Ako hodnotu berie kvalitu samotnú. Tá je experienciálnymvzťahom a reflexiou nad vlastnou existenciou a taktiež výsledok porovnávania a zvažo-vania rôznych hodnôt (Křivohlavý, 2002). Pri meraní a hodnotení kvality života musíme mať taktiež na pamäti,že hodnotenie kvality života, ktoré hodnotí jedinec samotný je rozdielne od hodnotenia,niekým iným.Tieto nepresnosti tak viedli odborníkov k hľadaniu nových prístupov k ichmeraniu. Badateľný je najmä dôraz na dimenziu spokojnosti. Podľa nej žije človek lenvtedy, pokiaľ sa ju u stanovených životných cieľov podarilo dosiahnuť (Doležalová,2007). Kojanová (2002) uvádza údaje, podľa ktorých projekt svetovej zdravotníckejorganizácie skúmajúci kvalita života ich rozdelil do 6 oblastí. Sú to : telesné zdravie,psychická funkcia, úroveň nezávislosti, sociálne vzťahy, prostredie a náboženstvo. Ako ste si mohli v predchádzajúcich odstavcoch povšimnúť, problém s ktorýmisa tieto teórie potýkajú je nízka rozlišovacia schopnosť v dôležitosti jednotlivýchprvkov. Absenciu určitej diferenciácie a hierarchizácie medzi jednotlivými si povšimliviacerí autori a preto sa pokúsili navrhnúť modely, ktoré by tento prvok obsahovali(Mareš, 2006). Mareš zmieňuje napr. Spilkerov model troch úrovní kvality života. Ten sa snažíjej porozumieť v plnej šírke jej multidimenzionálnosti. Má tvar pyramídy a tri úrovne, 24
  25. 25. ktoré podľa autora utvárajú „priestor“. Skladá sa jednak zo zložky predstavujúcejjednotlivé parciálne zložky špecifikujúce každú oblasť, potom zo zložky širokokoncipovanej oblasti (napr. somatická, psychologická, ekonomická, sociálna, duchovnáa i.) a v poslednom rade celkové hodnotenie pohody, stojace na vrchole pyramídy.Otázkou však je, či hierarchickosť tejto teórie má empirický podklad a či skutočnev takto zjednodušenej podobe existuje (Mareš, 2006). Kováč zašiel v pokuse o hierarchizáciu ešte ďalej. Vypracoval omnoho zložitejšímodel, ktorý však stále funguje na všeobecnejšej báze. Skladá sa opäť z troch úrovní,z ktorých každá zahŕňa 6 ďalších podoblastí. Prvá, najnižšia úroveň, predstavujúcabazálnu, existenčnú a všeľudskú úroveň sa skladá z oblastí ktoré utvárajú kvalitu životakaždého jedinca. Sú to : somatický stav, psychické fungovanie v norme, funkčnárodina, materiálne-sociálne zabezpečenie, životodarné okolie a základná schopnosť preprežitie. Druhú, strednú úroveň nazýva autor individuálne-špecifickou, alebocivilizačnou a rozdeľuje ju na tieto úrovne : pevné zdravie, priaznivé sociálnezačlenenie, úroveň civilizačného rozvoja, priateľské prostredie, kompetencie, zážitkyspokojnosti – pohody. Tretia, najvyššia dimenzia, nazývaná aj dimenzioukultúrne-duchovnou predstavuje elitnú meta-úroveň a skladá sa z týchto častí :neproblémové starnutie, požívanie zaslúženého uznania, diapazón prejavov dobra,prispievanie k rozvoju života, prosociálne chovanie a intenzita sebakultivácie.Komplikovanosť tohto modelu nastáva pri vzťahoch medzi jednotlivými dimenziamia jej zložkami. Každá z nich má svoje odstupňovanie až po najvyššiu úroveň.Z hierarchickosti tohto usporiadania plynie, že jednotlivé dielčie indikátory sa budú líšiťsvojou váhou. Podobne ako mnohé ďalšie hierarchické modely ani tento nedokážešpecifikovať vzťahy medzi vertikálnymi a horizontálnymi prvkami kvality života(Mareš, 2006). Statickosti predchádzajúcich modelov sa snažili vyhnúť modely chápajúcekvalitu života ako dynamický faktor. Tie sa zväčša objavujú napr. v zdravotníctve, kdechoroba a jej vývoj často mení samotný hodnotový rebríček pacienta. Ako možno z predchádzajúcich riadkov postrehnúť, existuje množstvo definíciía ktoré spôsobujú komplokovanosť jednotnej definície. Vychádzam preto z modelu,ktorý sa podľa môjho názoru najviac vzťahuje ku skúmanej vzorke. V ďalšej kapitoleby som preto rád zameral na pojem kvalita života ovplyvnená zdravím, ktorý je najviacspájaný práve v medicínskej oblasti 25
  26. 26. 3. 1 Kvalita života ovplyvnená zdravím (Health-related quality of life) V anglickej literatúre uvádzaný pojem kvalita života ovplyvnená zdravím(health-related quality of life – ďalej už len HRQoL) je, jako už bolo spomenuté,spájaný najmä s jeho obrazom v klinickej medicíne (Fayers, Machin, 2007). K vytvoreniu tohto pojmu viedla podľa autorov Kaplana a Busta (1982) najmäpotreba odlíšiť zdravotné aspekty od ostatných faktorov ovplyvňujúcich vnímaniesubjektu ako sú napr. pracovná spokojnosť, alebo faktory prostredia. Popri viditeľnej snahe o odlíšenie oboch pojmov je taktiež akou predchádzajúceho badateľná problematika jeho samotného vymedzenia. Medzivšeobecne príjmaný fakt patrí, že samotné faktory obsahujúce tento pojem variujúkaždou štúdiou. Fayers a Machin (2007) zahŕňajú pod túto definíciu najmä všeobecné zdravie,fyzické funkcie, fyzické symptómy a toxicitu, emočné a kognitívne funkcie, funkcierolí, spoločenské well-being a funkcia, sexuálne funkcie a existenčné otázky. Cella a Bonomi (1996) uvádzajú, že na zdraví založená kvalita života odkazujena mieru, ktorou naša fyzická, psychická a spoločenská well-being zasahuje zdravotnýstav a jeho liečbu samotnú. Patrick a Erickson (1993) navrhujú definíciu, ktorá v sebezahrňuje ako kvalitatívne tak aj kvantitatívne faktory. Že hodnota pripisovaná trvaniuživota je podla týchto autorov menená stavom telesných funkcií, mierou ichpoškodenia, vnímaním ako aj príležitosťami v sociálnej oblasti ktoré sú ovplyvňovanéochorením, úrazmi, liečbou a jej metódami. Sláma (podľa Payne, 2005) uvádza u tohoto pojmu dve základné charakteristiky- multidimenziálnosť a subjektivitu. Prvá poukazuje najmä na to, že samotná kvalitaživota sa týka a zasahuje vždy do viacerých oblastí. Autor zmieňuje napríklad oblasťemociálnu, sociálnu, telesnú, duchovnú iné. Subjektivita poukazuje na jedinečnosť jejprežívania u každého jedinca. Tú ovplyvňuje samotná osobnosť pacienta, úroveňsociálnej podpory jako aj schopnosť adaptácie. Haasse a spol. (podľa Rapley, 2003) zmieňuje taktiež dva rôzne prístupys ktorými sa s týmto pojmom pracuje v medicíne. Prvý z nich, model založenýna funkcii dáva dopopredia najmä udržanie a zachovanie fyziologických funkciía biologický faktor. Model založený na význame uprednostňuje samotný subjektívnyzážitok pacienta a vníma daný pojem oveľa viac holisticky. 26
  27. 27. 3. 2 Ako merať kvalitu života ? Časový vývoj spôsobu merania kvality života a vytvárania vhodných nástrovna toto meranie rozdeľuje Dragomirecká (2006) do troch etáp. Prvý, sekvenčný modelnepočíta s odlišnosťou chápania pojmu a jeho vymedzeniach v rôznych kultúrach.Po vytvorení jedného dotazníku sa vytvoria jeho rôzne preklady v iných jazykoch.Príkladom takéhoto typu rozdelenia je napríklad dotazník SF-36. Paralelný vývoj,poučený nedostatkami predchádzajúceho prístupu dáva dôraz na kultúrne odlišnosti.Na vytváraní tohoto typu dotazníkov sa spolupodiela medzinárodný tým, ktorý vytvoríjednu spoločnú verziu. Tá je neskôr prekladaná do ostatných jazykov. Posledný,simultánny prístup, vychádza z presvedčenia, že kvalita života je špecifický konceptktorého kulturný vplyv je základný kontext v ktorom sa vytvára. Preto vývoj dotazníkovako aj samotných položiek prebieha paralelne a tie sú neskôr prekladané do jednotnéhojazyka ktorý býva zväčša angličtina. Prístupov k samotnému meraniu kvality života existuje taktiež množstvo.Načrtnime si preto aspoň pár najhlavnejších. Medzi základné navrhuje Fairclough(2002) rozdelenie na faktory subjektívne verzus objektívne. Pri takýchto meraniach súna jednej strane spektra pacienti dopytovaní na závažnosť, frekvenciu symptómovalebo čohokoľvek, čo dokážu predviesť pomocou určitého zadania alebo úlohy.Na opačnom konci tohto spektra sa nachádzajú úlohy, v ktorých subjekt vyjadrujenakoľko dané symptómy obťažujú alebo prekážajú jeho bežným aktivitám. Cummins(2000) zdôrazňuje, že takýto prístup v meraní je nevyhnutný (podľa Rapley, 2003). Medzi ďalšie rozdelenie uvádza Fairclough (2002) tzv. generické vs. špecifickédotazníky. Generické dotazníky sú vytvorené k zhodnoteniu HRQoL u jedincovs alebo bez aktívneho ochorenia. Dotazník SF-36 patrí medzi typických predstaviteľovgenerického typu dotazníku. Takto široký záber generického dotazníka je výhodou,pokiaľ porovnávame veľmi rozdielnu skupinu subjektov pre dlhšie periódy po ukončeníliečby.Špecifické dotazníky zužujú rozsah svojho vyhodnocovania na oveľa detailnejšíspôsob vplyvu konkrétneho ochorenia. Vo výsledku sú tak omnoho citlivejšiena menšie, avšak klinicky významnejšie zmeny,ktoré vplývajú na liečbu. Medziposledné zmieňuje Fairclough (2002) posudzovanie na základe globálneho indexua profilu špecifických domén. Mnohé z nástrojov merajúce HRQoL sú navrhnuté premeranie jedného globálneho indexu HRQoL. Iné poskytujú profil viacerých dimenzií,ako sú napr. fyzická, emočná, funkčná alebo sociálna well-beign pacientov. Mnohoz týchto nástrojov sa snažia o meranie oboch týchto dimenzií, ale často odlišným 27
  28. 28. spôsobom. Index a profil reprezentujú dva odlišné postoje k meraniu HRQoL.Výsledkom jedného indexu je v umožnení priameho prístupu k vytvoreniu rozhodnutia.Indexy, ktoré sa nachádzajú vo forme utilít, sú naopak veľmi užitočné vo vytváranícenovo efektívnych analýz prevádzaných napr. pri farmako-ekonomickom výskume.Zdravotné profily sú užitočné v prípadoch, keď je potrebné zmeranie potenciálneodlišných efektov na rozmanité dimenzie HRQoL. V prípade, že je konštruktjednoduchý, zabezpečí jeho spoľahlivé meranie jednoduchá otázka, avšak ak ideo zložitejší konštrukt, pri ktorom je potrebné zahrnúť do merania viacero aspektov, jepotrebné vytvorenie viacerých položiek. Niekedy môže byť tak komplexný, že použitiejednoduchej otázky umožní respondentovi začleniť komplexné aspekty konštruktudo jednej odpovede. V takomto prípade však nie je možné identifikovať všetkyvýznamné aspekty (Fairclough, 2002). V súčastnej dobe, pod vplyvom mnohých štúdií, ktoré priniesli v hodoteníkvality života rôzne výsledky, smeruje vývoj výskumu k jej širšej štandardizácii(Gunars a kol., 2001). 3. 3 Kvalita života a depresia Vzťah kvality života a depresie spolu silne súvisí ako naznačujú aj mnohévýskumy v tejto oblasti. Z výskumu depresívneho syndrómu u seniorov (Holmerová a kol., 2006)napríklad vyplýva, že prítomnosť depresie výrazne ovplyvňuje kvalitu života vnegatívnom ohľade. Štatisticky významný vzťah potvrdil aj výskum skúmajúci kvalituživota u pa-cientov po transplantácii srdca. Z jeho výsledkov vyplýva, že lepšia kvalitaživota ovplyvňuje nižšiu hladinu depresívnej symptomatiky (Nôtová a kol., 2003). Negatívnu koreláciu taktiež preukázal výskum zameriavajúci sa na vzťahdepresie a kvality života u onkologických pacientov autorky DAntonio a kol.(DAntonio, 2009). Mnohokrát sú tieto symptómy ekvivalentné, alebo ešte väčšie, ako chronickéfyzické ťažkosti. Pochopenie vzťahov medzi telesným ochorením afektívnehoa úzkostného okruhu tak môže zlepšiť efektívnosť zásahov pri samotnej liečbe(Rapaport, 2005).4 Kritická starostlivosť Pojem kritickej medicíny sa po prvý krát vyskytol koncom 50. rokov v spojitosti 28
  29. 29. s konceptom pacientov v život ohrozujúcich situáciach a poznaní, že väčšiu šancuprežitia môže zabezpečiť profesionálne merania prevádzané z minúty na minútu. Podvplyvom anesteziológie na operačných sálach a laboratórneho post-anesteziologickéhoprístupu došlo odvtedy k výraznému pokroku či už v oblasti technológií – presnostimerania a monitorovania aktuálneho stavu pacienta ako aj zásahu vďaka nim. Ručnúprácu tak nahradila technika, ktorá sa veľmi rýchlo stala štandardomna špecializovaných oddeleniach – tzv. JIS – Jednotiek intenzívnej starostlivosti (Gullo,Besso, Lumb, Williams, 2009). Vytvorenie centier intenzívnej starostlivosti vzniklo ako reakcia na liečbupočiatočných fáz závažných ochorení. V prvom rade je potrebné identifikovať, či jemožnosť kritického ochorenia reálna a prispôsobiť tak tomu následne fyziologickústarostlivosť (Cutler, Robson, 2006). Medzi základné ciele ICU patrí prevencia a liečba pred sekundárnymipoškodeniami mozgu vyvolanými hypertenziou, hypoxiou a hypertermiou (cit. podľaGullo, Besso, Lumb, Williams, 2009, str. 135). Technologický a terapeutický pokrok v jednotkách intenzívnej starostlivostipodstatne zvýšili výsledky pri život ohrozujúcich situáciách. Na jednej strane dochádzak lepšiemu monitoringu, pochopeniu fyziológie ako zvýšenie efektivity liečby celkovo.Spolu s tým je však spojené aj zvýšenie respiračných zlyhaní, kardiogénny šok,a ďalších. Napriek primárnemu zameraniu na postoperačné sledovanieneurochirurgických pacientov, v poslednom desaťročí je pozornosť upriamená naresuscitáciu pacientov s masívnym poškodením mozgu (Ryncon, Mayer, 2007).5 Anesteziologicko-resuscitačné oddelenie 5. 1 Popis oddelenia Systém invazívnej starostlivosti je vysoko kvalitný prístup starostlivosti, ktorý jezložený zo širokého spektra zdravotných pracovníkov, ktorí potrebujú pracovať závislena sebe navzájom (Gerardi, 2004, Hall, 2005 podľa Gabrielli, Laylon, Yu, 2009). V prípade lekárov môže byť preto podiel na tomto type spolupráce výzvou,keďže očakávajú najmä vedúce postavenie v takomto týme (Shirley, 2006, Hall, 2005podľa Gabrielli, Laylon, Yu, 2009). U sociálnych a zdravotných pracovníkoch je zasemožné očakávať väčší dôraz na pacientovo okolie. Je preto nutné dosiahnutie konsenzumedzi týmito dvoma prístupmi vzhľadom na okolnosti situácie. Ďalším problémom ICUzostáva aj fakt, že mnohé z prianí členov tohto týmu sú často nevyslovené, nastávajú 29
  30. 30. často ťažkosti z koordináciou. Najdôležitejším sa tak stáva schopnosť úspešnejprofesionálnej spolupráce a dohody, ktorá by mala byť čo najtrvalejšou (Curtis a kol.,2006, Day, 2006, LaTourneau, 2004, Thomas a kol., 2003 podľa Gabrielli, Laylon, Yu,2009). 5. 2 Personálne zloženie oddelenia Riaditeľ intenzívnej starostlivosti Riaditeľ ICU spravuje celé oddelenie a dohliada najmä na administratívnučinnosť, medzi ktorú patrí realizácia a rozvoj procedúr a politiky oddelenia. Dozerána vhodné prerozdeľovanie zdrojov, vzdelávanie jej zamestnancov ako pravidelnúkomunikáciu medzi zdravotníckym personálom a blízkymi príbuznými pacienta.Za zodpovednosť o bezpečnosť a vhodnosť poskytovaných služieb celého oddeleniazodpovedá spolu s vrchnou sestrou. Dôležitú úlohu taktiež zohráva pri vedení pomernenáročných a nestabilných situáciách, medzi ktoré patria napríklad multiorgánovézlyhania a znovuobživovacie postupy. Ošetrujúci lekári majú na starosti denný program oddelenia a obsluhupacientov. Majú široké znalosti fyziológie, farmakológie ako aj technickéhozabezpečenia prístrojov zabezpečujúcich pacientom životné funkcie. Medzi nevyhnutnésúčasti patrí taktiež aj znalosť najnovších výskumov v už uvedených oblastiach ichpôsobnosti.V prípade neprítomnosti riaditeľa majú na starosti taktiež príjem a prepúšťa-nie pacientov. V neposlednom rade majú na starosti komunikáciu s rodinou v prípadecitlivých oblasti umierajúcich pacientov. Critical Care Residents sú pomerne cirkulujúca časť personálu ktorá ma nastarosti naučiť sa základné princípy liečby kriticky chorých. Spolupracujú takso skúsenejšími kolegami na hodnotení dát a formulovaniu riadenia. Počas tohtoobdobia sa tak naučia základnej úrovni kompetencií ktoré neskôr využijú v rámcikomplexnej zdravotnej starostlivosti. Konzultanti mimo ICU majú na starosti poskytovanie dôležitých informáciíohľadom konkrétnych aspektoch pacientovho stavu. Medzi ich kompetencie patríodpovedanie konkrétnych otázok ohľadom jeho zdravotného stavu tak ako sú uvedenév jeho zdravotnej karte personálom. Pri hľadaní adekvátneho adepta na túto pozíciu jepreto nutné zvážiť v týme formou argumentov výber najadekvátnejšieho konzultantana tento post s prihliadnutím na čo najefektívnejšie využitie času počas ktoré budeparticipovať na stanovenej spolupráci. Toto doporučenie píše zväčša ošetrujúci lekáravšak akékoľvek návrhy doporučené konzultantom je nutné prebrať aj s tímom, pred 30
  31. 31. tým než je vykonané rozhodnutie. Úlohou chirurgic attending je snaha zabezpečiť čo možno najlepšie zotaveniev čase pred, počas a po zákroku, pomocou interakcie z rodinou a pacientmi a zaistenímoptimálnych krokov k tomuto zotaveniu. Mnoho krát sa však ich kompetencie kryjús critical care residents. Lekárnici sú taktiež dôležitou súčasťou oddelenia. Ich úloha zahŕňa nielendistribúciu nových liekov, ale aj vzdelávanie personálu oddelenia o predpisovaní,administrácií , monitorovaní postupov a príprava liekov. Môžu tu tak aplikovať svojerozsiahle skúsenosti ohľadom farmakokinetiky a farmakodynamických princípov.Jednou z hlavných úloh je zabezpečiť podávanie liekov čo možnonajbezpečnejšie – tzn. podávať ich spôsobom ktorý podporuje ich terapeutickú účinnosťa minimalizuje negatívne následky. V ich náplni práce je taktiež účasť na poradáchtímu aby tak dostali spätnú väzbu od personálu a pacientov ako aplikované farmakáúčinkujú na liečbu. Respiračný terapeuti. Ako už z ich pomenovania vyplýva, sú zodpovední v spolupráci s personálomoddelenia za monitorovanie dýchacích ciest a udržiavanie chodu ventilácie. Napriekdobrej etablácií ich funkcie v personálnych štruktúrach v USA je ich existenciavo zvyšku sveta skôr výnimkou a ich činnosť preberajú zväčša sestričky. Úloha sociálnych pracovníkov je v komunikácií medzi oddelením a rodinoupacienta. Svojimi znalosťami v oblasti zdravotnej politiky, systému sociálnejstarostlivosti a služieb a komunitných zdrojov pôsobia ako dôležitý obhajcoviapacientov a ich rodín. Medzi ich pole pôsobnosti pratrí taktiež riešiť nezhodykomunikácie tíme ako aj pri vzťah medzi tímom, pacientom a jeho rodinou. Occupational Therapists Majú na starosti kompletné posúdenie vplyvu choroby na bežné denné činnosti,či už pracovného alebo rekreačného charakteru. Spoluprácou s personálom sa takpokúšajú čo najviac znížiť dopad postihnutia pacienta. Posudzujú taktiež podmienkya možnosť aklimatizácie pacienta návštevou jeho domáceho prostredia a návrhov najeho úpravu, tak aby čo najviac vyhovovalo jeho potrebám. Fyzioterapeuti sa formou rehabilitačných liečebných postupov snažiaposudzovať a liečiť pacientov s trvalým alebo dočasným telesným postihnutím. Odborníci na výživu majú vďaka dobrým znalostiam o interakcií liekov a pot-ravín na starosti zostavenie čo najadekvátnejšieho jedálnička vzhľadom ku chorobe.Keďže kriticky chorý pacienti majú často tendencie k podvýžive je preto nutné 31
  32. 32. v konzultácii so sestričkami a lekármi zostaviť presné požiadavky na energiu,bielkoviny, vitamíny, minerály, esenciálne mastné kyseliny, elektrolyty a vodu(Gabrielli, Laylon, Yu, 2009). Invazívne postupy v modernej medicíne patria medzi základné prístupy priprežití v oblasti kritickej starostlivosti o pacientov. Námetom na neutíchajúcu polemikuvšak zostáva, že mnohé tieto postupy sú žiaľ spojené s rizikom a následkami ktorémôžu byť často smrtiace. K poklesu sekundárnych následkov sú preto potrebnéochranné opatrenia ktoré dopomáhajú k úspechu prežitiu týchto pacientov. Podľa WHOaž 48 % pacientov trpí central venous catheters a až 28 000 ICU pacientov zomrieročne v USA na central line infections (Werenholtz, 2004). Je preto nutné zváženieprínosu a rizík pri akejkoľvek voľbe invazívnych postupov ako aj zhodnotiť celkovýfyziologický stav, jeho stabilitu a pravdepodobnosť prežitia pacienta pokiaľ padnerozhodnutie pre tento typ liečby. Medzi techniky ktoré zabraňujú rizikovosti (Wickoff,Houghton, LePage, 2009). Fraser (Fraser a kol., 2000 cit. podľa Abrams, 2005) tvrdí, že až 74 % ICUpacientov trpí aspoň jednou epizódou zámeny, alebo encefalopatie. Keďže tieto epizódymôžu byť pre pacienta desivé a mätúce a pre okolie a blízkych značne frustrujúce jenevyhnutné definovanie kritérií a etiológie ako aj potrebné rozlíšiť akútnosťa naliehavosť daného prípadu (Abrams, 2005). Medzi základné pravidlá patrí zabezpečenie dýchania. Pokiaľ nie je schopnýchránenia svojej dýchacej cesty je nutné ako prvé jej zabezpečenie. Môže nastaťmierne zníženie vedomia po obnovení dýchacích funkcií avšak pri správnej správnompostupe v tomto kroku sa vráti do pôvodného stavu. Po obnovení dýchania je potrebnésa zamerať na krvný tlak, srdcovú frekvenciu, teplotu, dych a jeho frekvenciu, arteriálnusaturáciu aj ich odchýlky od normálnej hodnoty. V prípade odchýlok k nevyhnutnýmzabezpečiť pacientovi adekvátne prostredie, v ktorom je možné monitorovať jeho stav.V neposlednom rade sú nevyhnutnosťou potrebné pri každej zmene duševného stavupacienta potrebné zabezpečenie špecifických laboratórnych testov zameraných zväčšana konkrétnu komplikáciu, ktorá u pacienta nastala pravidlom však býva analýza stavuglukózy v krvi, hemoglobínu, elektrolytov a tropínu (Abrams, 2005).V rámci tohto prvotného zásahu je nevyhnutné identifikovať a liečiť život ohrozujúcesituácie medzi ktorými patria napr. napätie pneumothorax, hemothorax, alebo silnévonkajšie krvácanie. Taktiež je nutné postupovať tak aby sa zabránilo trvalémupoškodeniu pacienta (Abrams, 2005). U všetkých pacientov, ktorý spĺňajú kritéria ICU by malo byť nevyhnutnosťou . 32
  33. 33. ich liečby, tzv. „cievny prístup“. Keďže funkcie pacientov sú často nestabilné jepre tento prístup potrebný neustály prístup tekutín, farmák, a hemodynamickúdiagnostiku. Napriek závažnosti je najmä kvôli nákladnosti tohto typu liečby nie je tátopotreba umožnená všetkým pacientom. Preto je potrebné vždy zvážiť pomer nákladova možných komplikácií s tým spätých. Starostlivosť o týchto pacientoch taktiežpredstavuje jasnú predstavu o rizikách a mož-nostiach liečby (Abrams, 2005). 5. 3 Anesteziologicko-resuscitačné oddelenie a vplyv na zdravie Napriek tomu, že pobyt na ICU znateľne ovplyvňuje duševný stav pacientov,pozornosť a starostlivosť sa často venuje primárne najmä fyzickému ochoreniu. Preto jenevyhnutné zamerať svoju pozornosť aj na psychické, duchovné a sociálne aspektyliečby, ktoré sú tak často zanedbávané. Medzi najčastejšie problémy na ktoré si pacientisťažujú patrí najmä - úzkosť, depresia a tieseň spojené jednak s primárnym fyzickýmochorením a prípadným komplikáciami ako aj špecifické aspekty tohto typu liečby. Napriek tomu, že hore uvedené symptómy po čase často vymiznú,k aklimatizácií prebehnutej zmeny môže často napomôcť medikácia antidepresív,alebo analgosedácie. Negatívne faktory vplývajúce na liečbu by sa dali zaradiťdo základných kategórií fyzikálne vplyvy medzi ktoré patria napríklad prílišnepríjemné, či bolestivé zákroky a postupy, prítomnosť zápachov, hlučnosť prístrojovna oddelení, ako aj neustáleho osvetlenia na oddelení, ktoré značne narúša bežnécircadiálne rytmy. Medzi najčastejšie psychologické faktory patria izolácia, stratasúkromia, zhoršenie kvality spánku. Po prepustení do domáceho prostredia si pacientičasto len zriedka spomínajú na konkrétne udalosti ktoré sa udiali na oddelení.Aj napriek tomu, že sa jedná o pomerne malú časť pacientov je táto skupina pomernevýznamná. Výskumy tvrdia, že až u tretiny pacientov sa môže vytvoriť PTSD.U pomerne veľkej skupiny však možno diagnostikovať už uvedenú úzkosť a poruchyspánku, ďalej však aj únava, poruchy nálady, sexuálnej aktivity a pamäte. U personálu sa zas naopak môže často vyskytnúť syndróm vyhorenia alebosyndróm vyčerpania zo súcitu (Craft, Nolan, Parr, 2004). 5. 4 Anesteziologicko-resuscitačné oddelenie a jeho vplyv na depresiu a kvalitu života Výskyt depresie, úzkosti a iných porúch z neurotického okruhu preukázalo užmnoho štúdii. 33
  34. 34. Davydow a kol. (2009) vyjadruje názor, že depresia je prítomná veľmi často jes pacientmi na ICU spätá pomerne často. Významný vplyv bol preukázanýaj na „kvalitu života založenej na zdraví“. Medzi hlavné faktory, ktoré ku jej vznikuautor uvádza najmä pravidelnosť ochorenia ako aj materiálny, mentálny a fyzickýdeficit prejavujúci sa po prepustení z intenzívnej liečby. Carr (2007) taktiež zmieňuje výskyt mnohých psychických ochorení u tejtoskupiny pacientov. Medzi najčastejšie uvádza autor najmä zhoršenie kognitívnychfunkcií, úzkosť, depresiu a PTSD. Rettray a kol. (2008) vraví, že napriek tomu, že úzkosť po opustení ICU odpadáu mnohých pacientov nie je to často pravidlom. Upozorňuje taktiež na to, že aj napriekstále zlepšujúcemu pochopeniu sa vzťahu medzi intenzívnou starostlivosťou sú častofyzické problémy uprednostňované pred psychickými. Výskyt uvedených psychických ochorení je taktiež zvýšení u pacientov, ktorí siprešli stavom delíria, predĺženej sedácie, mechanickej respirácia ako aj syndrómomakútnej respiračnej tiesne (Volk, Grassi, 2009). Ringdal a kol. (2009) taktiež uvádza vzťah medzi klamnými spomienkami,zhoršením kvality života a ako aj výskytom depresie, úzkosti u týchto pacientov.Výskyt tohto druhu traumy sa vyskytol až u štvrtiny pacientov. Taktiež bola u nichzaznamenaná nižšia kvalita života. Bola u nich zaznamenaná vyšší výskyt depresiea úzkosti oproti pacientom u ktorých sa klamné spomienky spojené s pobytom na ICUnevyskytli. Vplyv na kvalitu života a psychický stav pacientov intenzívnej starostivostiuvádza aj Kamphammer a kol. (2004) pri štúdií zameranej na vplyv intenzívnejstarostlivosti v rámci syndrómu akútnej respiračnej tiesne na kvaitu života a PTSD. Mnohé z výskumov (Rettray, Hull, 2007) sa taktiež zhoduje taktiežna nevyhnutnosti potreby naďalej sa zaoberať touto oblasťou ako aj upravovať podľ nejformu liečby a opatrenia po presunutí do domácej starostlivosti.6 Zmenený mentálny stav Napriek výskytu zmeneného stavu vedomia, ktorý býva jedným z najčastejšieriešeným problémom v rámci liečby na ICU len máloktorí z pacientov dosiahnu stavukómy. Často však aj malé kvantitatívne či kvalitatívne zmeny môžu veľmi ovplyvniťfaktor úmrtnosti (Martini,Wheeler, 2006). 34
  35. 35. 6. 1 Poruchy vedomia Poruchy vedomia rozdeľujeme na kvalitatívne a kvantitatívne. Pričom priporuchách kvantitatívnych je vedomie narušené pomerne rovnomerne v prípadochkvalitatívnych porúch je porušená zvyčajne iba jeho určitá časť. 6. 1. 1 Kvantitatívne poruchy vedomia Svoboda a kol. (2006) delí kvantitatívne poruchy do stupňov od ľahkéhozníženého vedomia až po úplné bezvedomie, ktoré je charakteristické bdelosti, čulosti,pozornosti a schopnosti adekvátne reagovať.Podľa stupňa sú rozdelené na : Somnolencia Stav v ktorom sú narušené hlavne zložky bdelosti, čulosti, pohotovosti apozornosti. Pacient reaguje na vonkajšie podnety, avšak je zvýšene ospalý a pri ichabsencií upadá do spánku (Svoboda, 2006). Somnolencia sa vyskytuje pri zvýšenýchdávkach uspávacích farmák, zápaloch a nádoroch mozgu alebo zápalu mozgových blán(Vondráček, Holub, 2003). Sopor Pacient reaguje iba na bolestivé podnety, má spomalený dych a pulz a zníženýkrvný tlak (Svoboda, 2006). Kóma Medzi prejavy patrí znížený krvný tlak, spomalený dych a pulz. Pacientnereaguje ani na bolestivé podnety a jeho zorničky na svetlo. Fyziologické podnetyzanikajú a začínajú sa objavovať reflexy patické. Kóma môže nastať pri určitýchsomatických ochoreniach, cievnych mozgových príhodách, elektrošku alebo narkóze. Synkopa Vzniká akútnym chvíľkovým nedokrvením mozgu vplyvom reflexívnych, alebosomatických príčin, alebo silnej emócie. Jedná sa o krátkodobý stav bezvedomia(Svoboda, 2006). 35
  36. 36. 6. 1. 2 Kvalitatívne poruchy vedomia Pri kvalitatívnych poruchách vedomia je vigilita pomerne zachovaná (Svoboda,2006). Do popredia sa dostávajú halucinácie, bludy alebo ilúzie. Častými bývajú taktiežporuchy pamäti, príčinou ktorých býva na toto obdobie čiastočná, alebo úplná amnézia(Dorner, Plog, 1999). Svoboda a kol. (2006) delí tieto poruchy do dvoch základných skupín a tooblúznené vedomie a mrákotné stavy. Oblúznené stavy ďalej delí na delírium aamenciu.a) Oblúznené vedomie Delírium Ide o poruchu funkcie centrálneho nervového systému vplývajúcu na vedomie,pozornosť a vnímanie. Rozvýja sa v krátkom časovom období a má tendenciu v časekolísať. Povedomie pacienta o okolí ako aj schopnosť sústrediť, presunúť a udržaťpozornosť je narušená (Wyszinski, Wyszinski, 2005). Predstavuje vážne komplikáciepri liečbe kriticky chorých. V priebehu rokov boli pre ňho použité termíny akonapríklad - organický mozgový syndróm, akútne stavy zmätenosti, akútne mozgovézlyhanie, akútna demencia, zmätenosť, metabolická encefalopatia, reverzibilná toxickápsychóza alebo JIS psychóza (Rabinowitz cit. podľa Wyszinski, 2005). Keďže príznaky týchto stavov môžu obsahovať aj symptómy psychiatrickýchochorení, môže byť na pacient na počiatku liečený v psychiatrickej starostlivosti, pokiaľnie sú správne a včas rozpoznaná primárne fyziologická etiológia ochorenia(Wyszinski, Wyszinski, 2005). Príznaky taktiež nemusia byť viditeľne prítomné. Kognitívne problémypredstavujú zhruba 30 % zo všetkých príznakov, 20 % depresie a úzkosti, 20 %halucinácie a bludy a 20 % nevhodné správanie (Horvath et. Al., 1989, Nicholas,Lindsey, 1995 podľa Wysczinski, Wyszinski, 2005). Počas stavu delíria dochádza k narušeniu spánku, výskytu bludov a halucinácií vrozumových schopnostiach ako aj zmene psychomotorického tempa. Prekvapivé môžubyť taktiež obdobia jasnosti vedomia. Príčinou môžu byť difúzne poškodenia mozgualebo úrazy (cit. podľa Wyszinski, Wyszinski, 2005, str. 124). 36
  37. 37. Amencia Je miernejšie ako delírium. Psychika býva dezintegrovaná a pacientdezorientovaný, roztržitý, zmätený, so živou psychomotorikou, často neadekvátnereagujúci vzhľadom k situácii. Objavujú sa taktiež patické poruchy vnímania (ilúzie,halucinácie ..) a myslenia .b) Mrákotné stavy (obnubilácie) Začínajú pomerne náhle a počas celej doby trvania majú rovnakú intenzitu.Dotyčný nekoná v súlade zo svojimi osobnostnými rysmi a na daný stav má zväčšaúplnú amnéziu. Vonkajšie prejavy ako aj chovanie však nemusí byť nápadné.Delíme ich na tieto 4 skupiny : Deliriózny mrákotný stav Obavujú sa početné zmyslové preludy so silným emočným doprovodom a mánáhly začiatok a koniec. Vyskytnúť sa môže napr. Aj pri patickej abriete alebo jakosúčasť religióznej extázy. Vigilambulantný mrákotný stav Postihnutý sa chová nenápadne, napriek tomu je schopný náhlych, impulzívnycha plánovaných činov, ktoré sú zväčša v rozpore z jeho bežnými osobnostnými rysmi. Stuporózny mrákotný stav Psychomotorika je vymiznutá, postihnutý často nekomunikuje z okolím,nedodržiava základnú osobnú hygienu a musí byť kŕmený. Ganserov syndróm Býva pomerne vzácnym. Ide o psychogenný mrákotný stav ktorý sa vyskytujejako následok traumatizujúcej situácie. Môže byť podmienený osobnostne (Svoboda,2006). . 37
  38. 38. II. EMPIRICKÁ ČASŤ7 Ciele výskumu a stanovenie hypotéz 7. 1 Úvod Objektom výskumu boli pacienti, ktorí boli hospitalizovaní naAnesteziologicko-resustitačnej klinike vo Fakultnej nemocnici u sv. Anny na Úsekuintenzívnej starostlivosti. Ide o lôžkovú časť Anesteziologicko-resuscitačnéhooddelenia, na ktorom bývajú hospitalizovaní pacienti po zlyhaní základných životnýchfunkcií. Títo pacienti sa väčšinou nachádzajú v zmenenom mentálnom stave a je imposkytnutá intenzívna starostlivosť, ktorej cieľom je zabezpečiť znovuobnoveniezákladných funkcií. 7. 2 Cieľ výskumu Výskumná časť mojej diplomovej práce bola realizovaná v rámci širšiehovýskumu, ktorý sa uskutočnil pod záštitou Fakultnej nemocnice u sv. Anny v Brně a bolprimárne zameraný na meranie úrovne kvality života pacientov na Anesteziologicko-resuscitačnej klinike. Cieľom môjho výskumu je zistiť úroveň a vzťah depresie a kvalityživota u týchto pacientov. Prepokladám, že sa táto úroveň na rozdiel od bežnej normypreukáže ako štatisticky významná. Ďalej predpokladám, že medzi danými oblasťamiexistuje vzťah ktorý sa taktiež preukáže ako štatisticky významný. Tento vzťah saprejaví vzájomnou koreláciou položiek a dimenzií dotazníka SQUALA a výslednýmskóre dotazníka BDI-II. Keďže ide v tejto oblasti o pomerne ojedinelý výskum, pôjdev tomto prípade o pilotnú štúdiu. 7. 3 Základné výskumné otázkyAká je úroveň depresie u pacientov na ARK?Aká je úroveň kvality života u pacientov na ARK?Aký je vzťah kvality života a depresie? 7. 4 Hypotézy Na základe predchádzajúcich výskumov uvedených v teoretickej častivyslovujem nasledujúce hypotézy. Pre lepšiu prehľadnosť som sa ich rozhodol rozdeliťdo troch základných kategórií podľa výskumných otázok. 38
  39. 39. Úroveň depresívnej symptomatiky u pacientov na ARKH 1 Pacienti ARK vykazujú depresívnu symptomatiku v sebahodnotení miernej ažstrednej úrovne prejavov.H 2 Depresívna symtomatika v sebahodnotení je vyššia u žien ako u mužov.Úroveň kvality života u pacientov na ARKH 3 Priemerná úroveň kvality života je u pacientov na ARK oproti bežnej populáciínižšia.H 4 Priemerná úroveň kvality života v oblasti zdravia (dimenzia zdravie, položkyzdravie, fyzická sebestačnosť, psychická pohoda, starostlivosť o seba) je u pacientovna ARK oproti bežnej populácii nižšia.H 5 Priemerná úroveň kvality života v oblasti základných potrieb (dimenzia základnépotreby, položky prostredie a bývanie, peniaze a jedlo) je u pacientov na ARK oprotibežnej populácii nižšia.Vzťah kvality života a depresívnej symptomatiky v sebahodnoteníH 6 Existuje vzťah medzi kvalitou života v dimenzii zdravie a depresívnousymptomatikou v sebahodnotení.H 7 Existuje vzťah medzi kvalitou života v dimenzii blízke vzťahy a depresívnousymptomatikou v sebahodnotení.H 8 Existuje vzťah medzi kvalitou života v dimenzii základné potreby a depresívnousymptomatikou v sebahodnotení.8 Výsledky popisnej štatistiky 8. 1 Popis a charakteristika výskumného súboru Skúmaný súbor pozostával z 30 jedincov. Z toho 18 mužov a 12 žien.Podmienky pre výber boli tri mesiace po prepustení z oddelenia, minimálne tri dnipobytu na tomto oddelení, kvantitatívne zmenený stav vedomia počas tohto pobytu av neposlednom rade súhlas na účasti na tomto výskume. 8. 2 Demografické údaje respondentov 8. 2. 1 Pohlavie respondentov V skúmanej vzorke sa nachádza 18 mužov a 12 žien. V danej vzorke tak bolo 39
  40. 40. viac mužov (60 %) ako žien (40%) Graf č.1. : Pohlavie respondentov P o h la v ie r e s p o n d e n to v 20 18 16 14 12 10 8 6 4 Počet osôb 2 0 m už že n a p o h la v ie 8. 2. 2 Vek respondentov Vek respondentov sa pohybuje medzi 23 a 88 rokom. Priemerný vek skúmanejskupiny je 65,27 roku. Graf č. 2 : Vek respondentov V e k re sp o n d e n to v 12 10 8 Počet osôb 6 4 2 0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100 ve k 40
  41. 41. 8. 2. 3 Rodinný stav respondentov V manželskom zväzku sa nachádza nadpolovičná väčšina respondentov - 20ľudí (67% respondentov). 5 (17%) žien je vdov, 3 (10%) rozvedení a dvaja (7%)slobodní. Graf č. 3 : Rodinný stav respondentov R o d in n ý s ta v r e s p o n d e n to v slo b o d n ý ; 2 vd ova; 5 ro z v e d e n ý / ro z v e d e n á ; 3 ž e n a tý / v y d a tá ; 2 0 8. 2. 4 Zamestnanie respondentov Z grafu možno vyčítať, že dôchodcov je v danej skupine nadpolovičnáväčšina – 18 (60%) osôb. V invalidnom dôchodku je 6 (20%) osôb, zamestnanýchje 5 (17%) osôb a jedna (3%) osoba je študent. Graf č. 4 : Zamestnanie respondentov 41

×