Peter Abraham: Projekt riadenia a rozvoja RTVS

Peter Abrahám Bratislava, Máj 2017
1
PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA
ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA
Peter Abrahám
Bratislava, MÁJ 2017

2
OBSAH
Úvod 3
Poslanie a financovanie verejnoprávnych médií 4
- Európa
- Slovensko
Súčasný stav financovania RTVS 5
Môj názor na financovanie RTVS 5
Základné parametre mediálneho prostredia SR 8
Televízia 9
Sociodemografia TV 11
Podiely na TV trhu (stanice,skupiny) 13
Trendy 2005 – 2016 a licenčné práva 15
Slovenská televízia
Obsah programu 17
Regionálne spravodajstvo RTVS 20
Informačná obsluha spravodajstva, publicistiky 23
Krížové promovanie okruhov RTVS 23
Spravodajstvo, politická publicistika, investigatíva 24
Legitímne obmedzenia slobody prejavu 25
Rádiá 27
Vývoj dennej počúvanosti 27
Sociodemografia rádií 27
Podiely na rozhlasovom trhu 28
Denná počúvanosť 29
Jazyková kultúra, spôsobilosť, slovenská hudba 32
Ekonomika RTVS 35
Záver

3
ÚVOD
Motto: Tento projekt má ambíciu rozvinúť všetky pozitíva, ktoré RTVS za obdobie
2012 – 2017 dosiahla a zabezpečiť podmienky pre jej ďalší programový, technický
a technologický rozvoj v období 2017 – 2022.
Pre uskutočnenie motta ponúkam svoje praktické vedomosti a skúsenosti z troch
mediálnych oblastí:
- MÉDIUM Slovenský rozhlas – redaktor, moderátor, FUN Radio – generálny
riaditeľ, aktuálne v ČR projekt multiregionálnej televízie ako projektový
konzultant od VIII.2016
- KLIENTI UNIVERSAL McCANN Bratislava s.r.o. – konateľ a riaditeľ, plánovanie
a nákup reklamného priestoru v médiách
- REGULÁCIA Rada pre vysielanie a retransmisiu – riaditeľ kancelárie, člen,
podpredseda
Vďaka tomu s pokorou a rešpektom vnímam náročnosť a zodpovednosť spojenú s
riadením mediálneho kolosu akým v slovenských podmienkach RTVS nepochybne je.
RTVS je moja ALMA MATER. Naučila ma mediálnej remeselnej zručnosti. Od práce
„foxteriéra“ (behá po ulici s mikrofónom a robí ankety) cez redaktora, moderátora,
strihača, scenáristu a pod. Je načase sa jej poďakovať a odvďačiť.
Pri tvorbe tohto projektu som komunikoval aj s ľuďmi z prostredia Slovenskej televízie
aj Slovenského rozhlasu. Sú medzi nimi aj aktívni členovia aktuálneho teamu aj ľudia
mimo RTVS.

4
POSLANIE A FINANCOVANIE VEREJNOPRÁVNYCH MÉDIÍ
Poslanie RTVS je definované zákonom č. 532/2010 Z.z. V sumáre ide o poskytovanie
univerzálnej, rozmanitej, redakčne nezávislej programovej služby. Jej súčasťou sú
nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a
pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí na slobodné utváranie
názorov. Rozvíja a podporuje rozvoj kultúrnej, občianskej a vedomostnej spoločnosti.
Pre financovanie, inštitúcie Európskej únie prijali rad Odporúčaní, ktoré len zvýrazňujú
dôležitosť a váhu verejnoprávnych médií ako súčasti demokratického duálneho
mediálneho systému. V spojení s financovaním verejnoprávnych médií je kladený dôraz
na takú formu, ktorá čo najspoľahlivejšie zabezpečí nezávislosť verejnoprávneho
vysielania ( napr. Odporúčanie č. R (96) 10 alebo Odporúčanie CM/REC (2012) 1 Výboru
ministrov členským štátom ).
Členské štáty majú možnosť realizovať financovanie svojho verejnoprávneho média
najmä z týchto zdrojov:
- Koncesionárskych poplatkov
- Priamych štátnych účelových dotácií
- Zdanenie súkromných médií, retransmitorov, telekomunikačných spoločností (
tvorba podporných fondov pre mediálny content )
- Predaj/aukcia vysielacích licencií
V členských štátoch EBU ( Európska vysielacia únia ) sa primárne uplatňujú tri základné
modely financovania verejnoprávnych médií:
- 100% koncesionárske platby ( severské štáty – Fínsko, Nórsko, Švédsko )
- Mix koncesie a reklama ( Nemecko, Francúzsko )
- Mix reklama a štátne dotácie ( Belgicko, Holandsko )
Z výročných správ EBU je zrejmé, že podiel reklamy na finančnom mixe sa kontinuálne
znižuje na úkor zvyšovania podielu koncesionárskych poplatkov. Koncesionári to často
označujú za „daň z televízora“ a označenie „koncesia“ považujú za eufemizmus. Aj
u nás je táto téma vnímaná veľmi citlivo. Fyzickými aj právnickými osobami. Je
predmetom diskusie prakticky v celej EU. Jeden z argumentov je aj fakt, že neustále
rastie počet technicky zdatných koncesionárov, ktorí čoraz masovejšie využívajú pre
saturáciu svojich potrieb primárne počítače či inteligentné mobilné telefóny. Ide
o fenomén označený názvom – nové médiá. Druhý argument hovorí o množstve
oslobodených koncesionárov bez náležitého dofinancovania zo štátnych zdrojov.
Argumentov pre a proti koncesiám je množstvo.
Z výročných správ EBU vyplýva, že v členských štátoch rezonuje diskusia
o nevyhnutnosti financovať verejnoprávne médiá cestou priamych štátnych dotácií, t.j.
stávajú sa rozpočtovou kapitolou národných štátnych rozpočtov.

5
Podporovatelia priamej štátnej dotácie okrem iného hovoria o stabilnom
a predvídateľnom financovaní čo umožňuje manažementu riadiť médium bez tzv.
podnikateľského rizika lebo nie sú závislí na príjmoch z predaja reklamy a identicky ani
na úspešnosti/spoľahlivosti výberu koncesionárskych poplatkov.
Odporcovia priamej štátnej dotácie namietajú, že v tých štátoch kde sú verejnoprávni
vysielatelia naviazaní na štátny rozpočet dochádza skôr či neskôr k zneužívaniu zo
strany exekutívy. Dokonca sa obávajú, že ako nátlak na verejnoprávne médium budú
zneužité škrty v rozpočtoch a tak výška štátnych dotácií bude mať dramatický vplyv na
nezávislosť média.
Súčasné financovanie RTVS je trojzložkové:
- Koncesie
- Zmluva zo štátom
- Vlastné príjmy
Téma financovania RTVS rezonuje v spoločnosti aj v čase písania tohto projektu.
Zástancovia zachovania koncesií argumentujú, že koncesie sú garanciou nezávislosti
verejnoprávneho média. Zároveň si uvedomujú, že súčasná výška koncesionárskeho
poplatku v spojitosti s úspešnosťou jeho výberu či nedostatočnou náhradou za
oslobodených koncesionárov, absencia valorizácie, je nepostačujúca na pokrytie úloh
daných zákonom č. 532/2010 Z.z. o RTVS. Nielen kvantitatívne ale aj kvalitatívne. Preto
navrhujú zvýšenie koncesionárskeho poplatku.
Zástancovia zrušenia koncesií argumentujú aj tým, že samotný výber koncesií stojí
nemalé prostriedky za administráciu výberu. Aj disciplína platenia koncesií
koncesionármi negarantuje príjem z koncesií v predpokladanej/očakávanej výške.
Z toho dôvodu sa príjem z koncesií nedá spoľahlivo očakávať
v predpokladanej/projektovanej výške. Aj veľké množstvo oslobodených
koncesionárov bez náležitej refundácie výpadku úhrad má dosah na výdatnosť
financovania RTVS. Tak môžu vznikať problémy v riadení finančne podvyživenej,
nestabilnej RTVS.
Môj názor.
Z čisto manažerského hľadiska dávam prednosť zrušeniu koncesií a vytvorenie
rozpočtovej kapitoly RTVS v štátnom rozpočte Slovenskej republiky. Prečo?
Štátny rozpočet je na každý rok tvorený Ministerstvom financií, pre manažera v
príjemnom časovom predstihu. Má vopred informáciu kedy a koľko financií nabehne
na účet inštitúcie. Navyše Ministerstvo financií tvorí rozpočty aj na 3-4 roky vopred. Je
skvelé ak môžete manažovať organizáciu s tým, že viete koľko financií a kedy ich

6
budete spoľahlivo mať k dispozícii. Tu som zdôraznil slovo spoľahlivo. Bez
rozpočtových škrtov, bez časových zdržaní. Štátny rozpočet je zákon a ten právna
spoločnosť dodržiava.
Ako som uviedol na začiatku, mal som možnosť najskôr výkonne manažovať ( riaditeľ
Kancelárie RVR ) a neskôr byť členom Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktorá má svoju
rozpočtovú kapitolu v štátnom rozpočte. Preto viem ako a kedy je tvorený štátny
rozpočet. Viem ako zo štátnej pokladnice nabiehajú financie na činnosť tejto nezávislej
inštitúcie.
A viem, že ako bolo časové čerpanie a výška rozpočtovej kapitoly Rady
naprojektovaná tak bola aj realizovaná. Za tie roky sa nestalo, že by dochádzalo
k výpadkom či škrtom. Bolo jedno kto sedel v NR SR, vo vláde, na Ministerstve financií.
Bolo jedno ako rozhodovala licenčná Rada o obsahu vysielania v spojení
s nestrannosťou, vyváženosťou, objektivitou vysielania elektronických médií. Bolo
jedno, že drvivú väčšinu sťažností podaných štátnymi inštitúciami alebo politickými
stranami Rada uznala za neopodstatnenú. Pre „pochybovačov“ pridávam odkaz na
stránku RVR http://www.rvr.sk/sk/spravy/?kategorieId=295 . Sú tam všetky zápisnice
Rady od roku 2 000, ktorých lustrácia potvrdí moje slová.
V súvislosti s napojením tejto nezávislej inštitúcie na Štátny rozpočet prehlasujem, že
nikto z politikov od roku 2003 až do môjho odchodu v roku 2016 nikdy Radu cez
rozpočtovú kapitolu v štátnom rozpočte „netrestal“ za jej rozhodovaciu činnosť. Rada
si svojou činnosťou vyslúžila akceptáciu a rešpekt. Jej Správy o stave vysielania a jej
činnosti boli často odsúhlasené až ústavnou väčšinou v pléne NR SR.
Ak bude realizačné nastavenie napojenia RTVS na štátny rozpočet IDENTICKY
SPOĽAHLIVÉ ako napr. u Rady pre vysielanie a retransmisiu tak odmietanie
zrušenia koncesionárskych poplatkov pod argumentom straty nezávislosti
neviem racionálne prijať.
K téme ešte niekoľko poznámok:
a/ Ak by aj teoreticky niekto mal záujem urobiť z RTVS „propagantistickú hlásnu trúbu“
(ospravedlňujem sa za tento výraz) tak zničí jej počúvanosť, sledovanosť,
dôveryhodnosť. Prudko klesne a v krátkom čase môže úplne zaniknúť návyk diváka
sledovať RTVS. Slovensko s tým má historickú skúsenosť. So všetkými dôsledkami
z toho plynúcimi.
b/ Ak by hypoteticky nastal stav v bode a/ tak duálny systém sa s tým rýchlo
a nekompromisne „vysporiada“. RTVS bude postupne vysielať „do „prázdna“, t.j. dôjde
k zásadnému a výraznému odlivu divákov a poslucháčov k privátnym vysielateľom. Aj
s tým má Slovensko historickú skúsenosť.

7
c/ Ak bude mať RTVS v Štátnom rozpočte svoju kapitolu tak z jej výšky vyplynie aj to
či:
o má Slovenská republika na vytvorenie špecializovaných televíznych
okruhov (detský, vzdelávací, športový, umelecký, hobby a pod. )
o má Slovenská republika na vytvorenie špecializovaného vysielanie pre
Slovákov žijúcich v zahraničí
Ak dôjde k zmene financovania RTVS z koncesií na financovanie z kapitoly Štátneho
rozpočtu považujem za mimoriadne dôležitú diskusiu o mechanizme tvorby výšky
záväzného percenta. Aj o vytvorení a nastavení garančných pák na pôde NR SR, vlády,
ministerstiev kultúry a financií. Takých ktorých zrozumiteľnosť, záväznosť, verejná
kontrola, istota nepripustí existenciu pochybností o politických zásahoch do
nezávislosti verejnoprávneho média.
Ak nedôjde k zmene financovania RTVS a zostane platným trojzložkový model
včítane koncesií tak budem aj na pôde parlamentného výboru pre kultúru a médiá
predkladať argumenty na zvýšenie koncesií v spojitosti s argumentami a dôkazmi
hospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami.

8
ZÁKLADNÉ PARAMETRE MEDIÁLNEHO PROSTREDIA SR
V tejto časti projektu uvádzam informačné a analytické výstupy zo štandardných
mediálnych softwarov. Bez nich nie je možné spoľahlivo sledovať a merať výkon,
štruktúru, ekonomickú efektivitu programových služieb RTVS. Všetky verejnoprávne
médiá v EBU používajú tieto alebo obdobné nástroje pretože „pocitový marketing“ nie
je možné používať na zabezpečenie hospodárneho a účinného investovania verejných
financií. Stav kedy sme sa v 90tych rokoch mohli riadiť „pocitovým marketingom“ je
dávno preč.
Mediálny software slúži privátnym médiám na to aby vedeli čo najlepšie „obslúžiť“
svoju CS. RTVS slúži na to, aby mala spätnú väzbu od svojich majiteľov, ktorými sú
občania Slovenskej republiky. Aby vedela ako prijímajú predkladanú programovú
ponuku. Aby vedela čo od RTVS očakávajú, chcú. Aby vedela KTO, ČO, KEDY chce či
môže z jej programovej ponuky prijať a pod. Len akceptované/sledované
verejnoprávne médium má šancu efektívne naplniť povinnosti, ktoré jej ukladá zákon
č. 532/2010 o RTVS najmä v § 3 Poslanie RTVS. Ak nie je sledovanosť/počúvanosť tak
aj tie najlepšie a najhodnotnejšie programy sa „utopia v éteri“ a ide doslova
o vyhadzovanie peňazí do vzduchu.
V RTVS mediálny software nemôže a nemá slúžiť ku konkurenčnému boju s privátnymi
vysielateľmi. Má slúžiť k poznaniu parametrov celého mediálneho priestoru v ktorom
sa RTVS pohybuje. K poznaniu záujmov a očakávaní svojich divákov/poslucháčov
a spätnej väzby v podobe informácií ako prijímajú programovú ponuku RTVS.

9
TELEVÍZIA zdroj: PMT/TNS SK, CS: všetci 14-79
Napriek rôznym prognózam sa mierne zvyšuje priemerný čas v minútach strávený
denne sledovaním TV. Ako dôvody sú uvádzané kvalita HD vysielania, technická kvalita
televíznych prijímačov a digitalizácia, ktorá zásadne rozšírila programovú ponuku –
množstvo voľby tv kanálov, ktoré poskytujú vysielatelia na základe jednej vysielacej
licencie ( Markíza + Doma + Dajto, JOJ + Plus + Wau ).
283
264 259
229 218
201 200 199 211
235 248
272
50
100
150
200
250
300
350
400
450
Jan
Feb
Mar
Apr
Máj
Jún
Júl
Aug
Sep
Okt
Nov
Dec
4-12
(Ø 150)
12-54
(Ø 183)
14-79
(Ø 235)
55+
(Ø 343)
0:25
0:07
0:47
0:11
0:08
0:35
0:08
0:05 0:04
1:20
0:00
0:15
0:30
0:45
1:00
1:15
1:30
Jednotka
Dvojka
Markíza
Doma
Dajto
JOJ
Plus
Wau
TA3
InéTV
PRIEMERNÝ ČAS V MINÚTACH STRÁVENÝ DENNE SLEDOVANÍM TV
PRIEMERNÝ ČAS STRÁVENÝ DENNE SLEDOVANÍM TV STANÍC (14-79)

10
Prispieva k tomu aj možnosť nelineárneho sledovania tv, časovo posunutého
sledovania. Umožňuje divákom sledovať obsah vtedy keď im to vyhovuje. Identicky na
to vplýva možnosť sledovania obsahu bez reklamných breakov.
Z uvedeného vidieť, že napriek pesimistickým predpovediam mediálnych analytikov
zostáva konzumácia klasického tv vysielania stabilná. Výraznejší pokles registrujú
klasické printové médiá a samozrejme najdynamickejší nárast sledovanosti badať pri
internete.

11
SOCIODEMOGRAFIA TV zdroj: PMT/TNS SK, CS: všetci 14-79
47% 54% 46%
36%
55%
46% 52%
42%
55%
47%
53% 46% 54%
64%
45%
54% 48%
58%
45%
53%
Jedno tka Dvoj ka Markí za Doma Dajto JOJ Plus Wau TA3 divák TV
Ženy Muži
4% 6% 6% 3% 4% 5% 6% 3% 2% 8%6% 6% 10%
8% 8% 9% 11%
9%
3%
11%9% 10%
12%
12% 11% 11% 12%
11%
7%
13%14% 15%
17%
14% 18% 17% 17%
16%
11%
17%17% 17%
16%
16%
19% 17%
18%
17%
16%
16%
23% 22%
19%
20%
21% 20%
19%
22%
27%
18%
27% 25% 20% 26%
19% 21% 17% 22%
34%
19%
Jedno
tka
Dvoj ka Markí za Doma Dajto JOJ Plus Wau TA3 divák TV
65+ rokov
55-64 rokov
45-54 rokov
35-44 rokov
25-34 rokov
12-24 rokov
4-11 rokov
6% 7% 9% 5% 7% 8% 9% 6% 3%
11%
13% 12% 14% 17% 14% 14% 15% 15%
12%
14%
29% 29% 29% 30% 35% 31% 32% 32%
30%
27%
35% 34% 33% 33% 33% 33% 32% 34%
36%
33%
18% 18% 15% 14% 12% 13% 12% 13% 20% 16%
Jedno tka Dvoj ka Markí za Doma Dajto JOJ Plus Wau TA3 divák TV
VŠ
SŠ s maturitou
SŠ bez maturity
základné
zatiaľ bez
vzdelania
POHLAVIE
VEK
VZDELANIE

12
Jednotka je sledovaná ženami a mužmi v de facto identickej štruktúre ako Markíza či
JOJ.
Dvojka približne identicky ako Dajto ( group Markíza ) alebo Plus ( group JOJ ). Tento
stav indikuje, že mužom a ženám vyhovuje programová ponuka na týchto tv okruhoch
rovnako.
Divácka štruktúra na Jednotke sa vyvinula tak, že už v nej výrazne neprevláda veková
kategória 65+ i keď mierne prevažuje. Diváci Jednotky takto vlastne „omladli“.
Na druhom mieste Jednotky je kategória 55-64 bez výrazného rozdielu oproti
formátom Markíza, JOJ. Ani v ostatných vekových kategóriách nie sú „priepastné“
rozdiely medzi porovnateľnými formátmi.
Jednotka a Dvojka je v kategórii „vysokoškolské vzdelanie“ najsilnejšou televíznou
programovou ponukou.
Jednotka a Dvojka dosahuje v kategórii „základné vzdelanie“ a „zatiaľ bez vzdelania“
najnižšie parametre.

13
PODIELY NA TV TRHU
TRENDY 2005 – 20016 / TV STANICE zdroj: PMT/TNS SK, CS: všetci 14-79
Jednotka od roku 2005 vykazovala kontinuálny prepad sledovanosti. Až do roku 2013
kedy bola zastabilizovaná a zaznamenala postupný nárast podielu na televíznom trhu.
Dvojka identicky od roku 2005 vykazovala úbytok sledovanosti a v rokoch 2011 -2016
oscilovala okolo 3% podielu na tv trhu.
TRENDY 2005 – 2016 /TV skupiny zdroj: PMT/TNS SK, CS: všetci 14-79
Televízna skupina RTVS (Jednotka + Dvojka) vykazovala kontinuálny úbytok podielu
na sledovanosti TV od roku 2005. V roku 2013 zastabilizovaná. Následný nárast podielu

14
na tv trhu v roku 2016 na 14,1%. Skupina Markíza v časovom rade klesla v roku 2016
na 28,8% (Markíza, Doma, Dajto) a skupina JOJ na 20,6% (JOJ,WAU,PLUS).
Z dát trendu sledovanosti TV je nesporne zrejmý fakt, že od roku 2009 významne
narastá podiel zahraničných TV na úkor sledovanosti slovenských televíznych
vysielateľov. Nárast 10% percentuálnych bodov v prospech ostatných TV od roku
2009 je významný.

15
TRENDY 2005 – 2016 A TELEVÍZNE LICENČNÉ PRÁVA
Sledovanosť kategórie Ostatné TV primárne a zásadne ovplyvňujú jazykovo
zrozumiteľné TV – české televízie. Počnúc skupinou ČT, cez skupinu NOVA, Prima,
Barandov či Fanda. Aj to je jeden z dôvodov aktuálneho nárastu aktivity smerujúcej
k odstráneniu českých televízií z programovej ponuky slovenských retransmitorov.
Dôvody sú v kombinácii ochrany autorských a licenčných práv, kanibalizácia TV jednej
skupiny ( CME ) a reklamný budget najmä nadnárodných klientov.
RTVS nemá generálne vysporiadané ( právne ošetrené ) vysielacie práva na území
Českej republiky lebo licencie nakupuje teritoriálne na územie SR. Preto je nevyhnutné
aby RTVS urobila všetky možné právne kroky k vyňatiu licencovaných programov
z ponuky českých retransmitorov. Nielen pre dodržiavanie licenčných podmienok
externých formátov ale aj ochrany práv slovenských autorov. Ak nemá od nich súhlas
na šírenie do zahraničia. RTVS musí urobiť náležité právne kroky na ochranu jej záujmov
( napr. zamedzenie vzniku sporov so zahraničnými majiteľmi práv ) a právom
chránených záujmov slovenských fyzických a právnických osôb.
Špecifikom tejto problematiky je programová kanibalizácia RTVS a Českej televízie.
V ich koprodukcii vznikajú rôzne programy. V českej a slovenskej jazykovej mutácii.
Z vyjadrení RTVS vyplýva, že odvysielanie týchto formátov majú časovo skoordinované.
To nie je dôvod spochybňovať. Dôvod na diskusiu a konanie je ten, že divák na
Slovensku má dostať možnosť sledovať verziu v slovenskej jazykovej mutácii, ktorá mu
umožní potešiť sa napr. z hereckých výkonov slovenských hercov.
Problematika vyradenia českých televízií z ponukového rastra slovenských
retransmitorov je nepochybne spoločensky veľmi citlivou témou. Pre slovenského
diváka preto, lebo je minimálne historicky nepredstaviteľné aby prišiel najmä
o programy Českej televízie keď ich nebude mať v základnej ponuke retransmisie. Ak
budú v rozšírenej, tak si bude musieť za ich sledovanie zaplatiť. Teda ak retransmitor
dostane súhlas na ich šírenie od vysielateľa. A ten bude pravdepodobne za to chcieť
úhradu lebo nákup licenčných práv aj na územie jazykovo zrozumiteľnej Slovenskej
republiky sú nákladmi navyše.
Problematika vyradenia slovenských televízií z rastra českých retransmitorov , v našom
prípade STV, bude pre množstvo Slovákov pracujúcich, študujúcich, žijúcich v Českej
republike tiež nepríjemnou záležitosťou. Prídu o možnosť na dennej báze priamo
sledovať dianie vo svojej vlasti cez televíznu obrazovku a zostanú im len internetové
možnosti. Ale nie všetkých formátov STV. Sú limitované cez blokovanie webového
šírenia mimo územia SR.

16
Povinnosťou RTVS v spojitosti s touto témou je vysvetliť divákom čo je to duševné
vlastníctvo. Tak aby divák mal šancu pochopiť, že ak niekto šíri produkt duševného
vlastníctva - scenáristu, režiséra, hercov, kameramanov, producentov..... bez ich súhlasu
tak ide o klasickú krádež. Porovnateľnú s krádežou ich auta....
RTVS sa musí venovať tejto problematike a zabezpečiť zákaz šírenia
ňou produkovaných licencovaných formátov. Bude užitočné ak sa
v tejto téme skoordinuje s Českou televíziou.

17
SLOVENSKÁ TELEVÍZIA
Jednotka je prvým programom STV a diváci vo veku 14-79 rokov jej sledovaním strávia
denne v priemere 25 minút. Hlavný program STV má podiel na diváckom trhu 10,8%
v kategórii 14-79 ročný divák.
OBSAH PROGRAMU
Programovú štruktúru STV chcem primárne nastaviť tak aby oslovila čo najviac divákov
všetkých vekových kategórií. Čísla projektu Market Media Lifestyle ( MML – TGI ) sú
oporou pre zostavenie takéhoto programového formátu.
Konkrétne dáta v ktorých sú zachytené odpovede na otázku „O aké témy máte
v televízii záujem?“ v štruktúre:
- Špeciálne si vyberám na sledovanie
- Obyčajne sa snažím sledovať
- Občas sledujem
- Nikdy nesledujem
Pre potreby projektu odpovede zo software MML TGI kumulujem do dvoch skupín:
- ZAUJÍMAM SA ( špeciálne si vyberám na sledovanie + občas sa snažím sledovať )
- ZNESIEM t.j. NEPREPNEM ( CHCEM + občas sledujem )
ZAUJÍMAM SA
MML-TGI rozšírené dáta SR 3.- 4. kvartál 2016 (27.6.2016 -
11.12.2016)
ZÁUJEM O TÉMY V TELEVÍZII
CS: CS Všetci zaujímam sa
Projekcia na jednotlivcov, Vážené % 000
1 Správy zo Slovenska 50,7 2 269
2 Počasie 42,9 1 921
3 Správy zo zahraničia 42,8 1 915
4 Zábava 28,6 1 281
5 Regionálne správy z okolia kde žijem 27,8 1 243
6 Varenie / jedlo / nápoje / recepty 27,6 1 236
7 Hudba 27,2 1 219
8 Šport 26,9 1 205
9 Kino / film 25,9 1 160
10 Poviedky / seriály / príbehy / telenovely 25,7 1 150
11 Politika 23,2 1 041
12 Bývanie / domov 22,7 1 016
13 Reality show / talentové šou / premeny (bytu vzhľadu a pod.) 22,2 993
14 Autá / motorizmus / motocykle 21,8 977
15 Záhrada / záhradka / pestovateľstvo 21,5 964
16 Zdravie / lekárstvo 21,4 959

18
17 Krížovky / hádanky / súťaže 20,4 912
18 Príroda / životné prostredie 20,2 906
19 História 19,4 870
20 Móda / obliekanie / starostlivosť o vzhľad 19,2 858
21 Rodina / deti / medziľudské vzťahy 19,0 852
22 Programy televízia - prehľady programov 19,0 851
23 Kriminalita / čierna kronika 18,6 832
24 Škandály / aféry / slávni ľudia 17,5 783
25 Kutilstvo / ručné práce / opravy 17,5 783
Medzi TOP 5 Tém o ktoré sa zaujíma divák ( špeciálne si vyberám na sledovanie +
obyčajne sa snažím sledovať ) v televízii v CS 14-79 ročných patria Správy zo Slovenska,
Počasie, Správy zo zahraničia, Zábava a Regionálne správy z okolia kde žijem.
V projekte MML TGI je testovaných celkom 48 tém ku ktorým je priradený stupeň (
intenzita ) záujmu až nezáujmu.
ZNESIEM POZERAŤ ( NEPREPÍNAM TV )
11.12.2016)
ZÁUJEM O TÉMY V TELEVÍZII
CS: CS Všetci znesiem
2 Počasie 62,8 2 811
4 Hudba 50,2 2 247
6 Zábava 47,8 2 141
10 Politika 43,7 1 957
11 Kino / film 43,4 1 942
12 Šport 42,8 1 916
13 Autá / motorizmus / motocykle 42,7 1 914
14 Zdravie / lekárstvo 41,6 1 861
15 Cestovanie / dovolenka 41,2 1 846
16 Reality show / talentové šou / premeny (bytu vzhľadu a pod.) 41,2 1 845
17 Príroda / životné prostredie 39,9 1 787
18 Škandály / aféry / slávni ľudia 39,1 1 753
19 Záhrada / záhradka / pestovateľstvo 39,0 1 746
20 História 38,7 1 733
21 Móda / obliekanie / starostlivosť o vzhľad 38,6 1 728
22 Krížovky / hádanky / súťaže 37,9 1 699
23 Kriminalita / čierna kronika 37,6 1 683
24 Programy televízia - prehľady programov 37,0 1 657
25 Rodina / deti / medziľudské vzťahy 36,3 1 626

19
Medzi TOP 5 Tém ktoré divák znesie/neprepína ( špeciálne si vyberám na sledovanie +
obyčajne sa snažím sledovať + občas sledujem ) v televízii v CS 14-79 ročných patria
Správy zo Slovenska, Počasie, Správy zo zahraničia, Hudba a Bývanie/domov. Po 5.tom
mieste sú rozdiely v % či 000 minimálne.
Software MML TGI ponúka množstvo ďalších analýz umožňujúcich čo najpresnejšiu
orientáciu v záujmoch divákov. T.j. vieme určiť čo divák chce, zvládne pozerať. Pre
komerčné televízie ide o zásadnú informáciu, pretože podnikateľským sloganom je
„budeme hrať to čo divák chce“. RTVS musí aj cez MML TGI poznať záujem svojich
divákov. Nie preto aby „hrala len to čo divák chce“ ale preto aby „hrala AJ TO čo divák
chce“. Tak má šancu získať pozornosť svojho diváka a keď ho už má pri obrazovke tak
má ŠANCU ponúknuť aj to čo diváka obohatí. Má šancu ponúknuť mu to čo spadá do
kategórie verejnorávnosť.
RTVS musí na Jednotke oslovovať divákov všetkých vekových kategórií a na Dvojke
divákov, ktorých program Jednotky naplno neuspokojuje. Či už ide o náročnejšieho
diváka až po príslušníka národnostných menšín a etnických skupín, záujemcu
o kultúrne témy alebo náboženské témy. Ide o naplnenie komplikovanej výzvy
vyplývajúcej zo zákona o RTVS. Pomoc poskytne kvalitná programová stratégia
založená na poznaní očakávaní divákov RTVS OZ STV.

20
REGIONÁLNE SPRAVODAJSTVO RTVS
Cit. „RTVS aktuálne chýbajú najmä regionálni redaktori – ako uviedol pri prezentovaní
správy o činnosti Sekcie spravodajstva, športu a publicistiky jej riaditeľ Lukáš Diko.
Problematickou oblasťou je hlavne juh stredného Slovenska. RTVS absentujúcich
spravodajcov v tomto regióne nahrádza ľuďmi v Banskej Bystrici, ktorí spravodajsky
pokrývajú aj vzdialenejšie miesta. Reakčný dosah do dvoch hodín, napríklad ak cestujú
do Rimavskej Soboty či inam, je však aj podľa RTVS nevyhovujúci. ( zdroj:
https://medialne.etrend.sk/televizia/rtvs-chybaju-novinari-niektore-regiony-su-pokryte-
slabo.html)
Vychádzajúc zo software čísiel MML TGI, záujem o Regionálne správy z okolia kde žijem
patrí k top témam. O túto tému sa v CS VŠETCI výslovne zaujíma 27,8% čo je 1,2
milióna divákov a pri tejto téme neprepína TV ( teda znesie ) 45,6% čo je 2 milióny
divákov. Takže ide o silnú tému, ktorej sa RTVS musí venovať vo zvýšenej miere. Aj
v STV aj v SRo.
Niet dôvodu spochybňovať slová riaditeľa p. Dika o absencii regionálnych redaktorov.
Skôr sa pýtam, prečo RTVS nespolupracuje, nečerpá zvuk a obraz od lokálnych
a regionálnych televízií či rádií. Poznám argument, ktorý takúto spoluprácu odmieta.
Lebo „technická nekvalita, spracovateľská nekvalita, lebo.....“. Nemôžem s tým súhlasiť.
LEBO:
- Lokálny či regionálny vysielateľ dnes dokáže kúpiť HD techniku pretože je už
cenovo dostupná. Nielen kameru ale celý reťazec a tak vie nasnímať a urobiť
celú postprodukciu až po finálny výstup a ten cez internet pošle kam chce.
Rýchlo a kvalitne.
- Vo viacerých lokálnych či regioTV pracujú redaktori a technici, ktorých alma
mater bola RTVS a odišli z nej ( či boli odídení ) z rôznych dôvodov. Dnes sa živia
aj ako videoštúdiá a zároveň množstvo z nich pracuje aj pre miestne TV. A sú
z nich skvelí „učitelia“ mladých záujemcov o mediálne remeslo.
- RTVS nie je povinná odvysielať všetko čo jej z exteriéru ponúknu lokálni či
regionálni vysielatelia. Za primeraný honorár preberie v rámci ponuky len to čo
súvisí s jej programovým nastavením. Tematicky a kvalitou.
Cieľ v tejto oblasti je zásadný. RTVS musí spolupracovať minimálne s členmi LOTOS
– spolok lokálnych televíznych staníc Slovenska. Aj s lokálnymi a regionálnymi rádiami.
Musí v rámci diskusie nastaviť svoj redakčný systém tak aby externí dodávatelia
lokálnych a regionálnych informácií/príspevkov dostali možnosť reálne ponúkať svoju
prácu na odvysielanie v RTVS. RTVS im za to samozrejme zaplatí primeraný honorár
a tak môže verejnoprávna inštitúcia pomôcť k rozvoju lokálnych a regionálnych
médií.

21
LOToS (www.lotos.sk) – spolok lokálnych televíznych staníc Slovenska.
ZOZNAM ČLENSKÝCH TELEVÍZNYCH STANÍC LOToS
1. Bánovské Televízne Vysielanie, Bánovce nad Bebravou btv@btv.sk
2. Mestská televízia Trnava riaditel@mtt.sk sekretariat@mtt.sk
3. Televízia Trenčianske Teplice televizia@teplice.sk
4. Televízia Trenčín sekretariat@televiziatrencin.sk
5. TV Štrba strba@strba.sk otcenasova@strba.sk
6. Televízia Púchov puchovskenoviny@pobox.sk
7. Regionálna televízia Prievidza dana.reindlova@gmail.com
8. TV Region Košice varga@regiontv.eu reklama@regiontv.eu
9. TV SEN Senica tvsen@tvsen.sk
10. TV TURIEC Martin tvturiec@tvturiec.sk
11. Žilinská televízia FENIX tvfenix@tvfenix.sk
12. TVNM Bratislava slaninka.ladislav@omegaplus.sk
13. TV REDUTA Spišská Nová Ves tvreduta@tvreduta.sk
14. TV PEZINOK tvpezinok@stonline.sk
15. Televízia PANORÁMA Žarnovica riaditel@panoramapro.sk
16. Kabel TV Močenok televiziamocenok@gmail.com
17. Televízia Ružinov Bratislava tvr@tvr.sk adamec@tvr.sk
18. TV POPRAD riaditel@tvpoprad.sk
19. TV PREŠOV gaad@gaad.sk fatula@gaad.sk
20. Devínskonovoveská televízia, Bratislava dtv@internet.sk
21. Hlohovská televízia hctv@hctv.sk
22. Dúbravská televízia,Bratislava dubravska.televizia@internet.sk
23. ATV Žiar nad Hronom info@atv.sk
24. TV ZEMPLÍN Michalovce valko@tvzemplin.sk
25. TV MISTRAL Michalovce pakanova@tvmistral.sk
26. Bardejovská televízna spoločnosť s.r.o. bardejovskatv@bardejovskatv.sk
27. Televízia CENTRAL Nitra gregus@cetv.sk produkcia@cetv.sk
28. Televízia WYWAR Holíč mikota@quartex.sk
29. Ľubovnianska televízia Stará Ľubovňa televizia@slmedia.sk
30. TV POHODA Nové Mesto n/Váhom tvpohoda@tvpohoda.sk
31. i-TV,informačno-spravodajská TV,Pov. Bystrica redakcia@i-televizia.sk
32. TV LIPTOV Liptovský Mikuláš tvliptov@tvliptov.sk
33. VIO TV Banská Štiavnica maruniak@ipoma.eu kukova@ipoma.eu
34. TV HRONKA, Banská Bystrica bkkompan@stonline.sk jakub.bubenik@gmail.com
35. RTV KREA Galanta tv@rtvkrea.sk v.hulik@rtvkrea.sk
36. TV KARPATY Piešťany tvkarpaty@tvkarpaty.sk riaditel@tvkarpaty.sk
37. MTR - Mestská televízia Ružomberok peter@mtr.sk info@mtr.sk
38. TV BRATISLAVA tvba@tvba.sk urlandova@tvba.sk
39. Kežmarská televízia,Kežmarok ktv@kezmarok.sk oto.vojticko@gmail.com

22
40. Mestská televízia Partizánske tempo@novinytempo.sk
41. TVT - Turzovská televízia, Turzovka info@tvt.sk
42. MARTIN TV, Martin martintv@gaya.sk moric@gaya.sk
43. Vaša TV, Čadca televizia@mestocadca.sk
44. TV Nitrička, Nitra jan.baran@tvnitricka.sk
45. Televízia Nové Zámky angelika@nztv.sk
46. TV Severka severka@severka.tv
47. TV9, Nitra tv9@tv9.sk
Zo zdrojov Rady pre vysielanie a retransmisiu ( www.rvr.sk ) vyplýva, že na Slovensku
máme okrem multiregionálnych:
Regionálne rádia
1. Rádio Beta – Bojnice, Prievidza, Handlová, Trenčín
2. Rádio Košice – Košice, Prešov, Trebišov, Levoča, Michalovce, Rožňava, Poprad
3. Záhorácke rádio – Skalica, Senica
4. Rádio MAX – Nové Zámky, Nitra
5. Rádio Frontinus – Čadca, Žilina, Martin
6. Rádio Roma – Prešov, Banská Bystrica
7. Rádio Rebeca – Žilina, Martin, Liptovský Mikuláš, Dolný Kubín
Lokálne rádia
1. SKY Radio – Prešov
2. Rádio Liptov – Liptovský Mikuláš
3. Rádio Piešťany – Piešťany
4. Rádio Modra – Modra
5. Rádio PLUS – Nitra
Spolupráca RTVS s lokálnymi a regionálnymi vysielateľmi je obojstranne zaujímavá
a výhodná. RTVS bude za minimálny náklad ( honorár ) dostávať aktuality z terénu. Ak
budú pre ňu obsahovo zaujímavé a technicky dostačujúce tak idú do vysielania
a dodávateľ dostane honorár. Jednorazový. Bez odvodov, odstupného, režijných
nákladov a pod. Ak nie tak nedostane nič. Táto „filozofia“ vôbec nebráni ( ani nesmie )
skvalitňovať podmienky a prácu štúdií RTVS. Zároveň takáto spolupráca vytvára
prirodzenú personálnu „zásobáreň“ šikovných a ambicióznych novinárskych talentov.
Dostávajú šancu sa zviditeľniť a nájsť si prácu v médiách.
Ďalším benefitom môže ( a musí ) byť prinášanie informácií z komunálnej politiky. Kto
iný ako lokálne médium ( jeho pracovníci ) má viac insiderských informácií. Všetkých.
Pozitívnych či negatívnych. Keďže na Slovensku sme jedna veľká rodina a každý keď sa
trochu potrápi tak nájde kontakt na každého, tak tie lokálne problémové témy vlastne
nieto kde zverejniť. Aj preto, že množstvo lokálnych médií žije z mestských rozpočtov.

23
Kritizuješ? Nedostaneš. RTVS je platformou aj pre takýto typ informácií. Overených
a s možnosťou vyjadrenia sa dotknutej strany.
Na zvýšení podielu komunálnej publicistiky v STV aj SRo budem určite trvať. Aj
na spolupráci s lokálnymi a regionálnymi médiami.
INFORMAČNÁ OBSLUHA SPRAVODAJSTVA A PUBLICISTIKY
Žijeme čas dynamického rozvoja internetu. Som presvedčený, že poskytuje technické
riešenie na to aby de facto každý spravodajca, publicista RTVS ( Bratislava, B.Bystrica,
Košice a inde ) mal možnosť dostávať informácie z tlačoviek on line. Bez toho aby
musel strácať čas cestovaním, čakaním a pod. Bez toho aby na jednu tlačovku
vycestovalo viacero redaktorov. Stačí jeden redaktor a jeden kameraman.
Realizácia
RTVS ma svoj interný informačný systém – intranet. Kamera okrem záznamu vo
vysokom rozlíšení, ktorý bude k dispozícii k následnému spracovaniu offline, bude
generovať aj live stream v nižšej kvalite pre spravodajcov a publicistov z RTVS.
Kameraman sníma tlačovku a live streamuje celé dianie do intranetu RTVS. Pre live
streaming by bola použitá lokálna konektivita alebo n x 3G/LTE spravodajské riešenie.
Spravodajcovia, publicisti – všetci ktorí majú prístup do intranetu sú de facto na
tlačovke. Môžu dokonca klásť otázky. Využití jedného z mnohých online
kolaboračných nástrojov ich vedia položiť v reálnom čase cez kolegu v teréne, ktorý
sa stáva ich „ústami“ a otázku prednesie. Otázky a online komunikácia ostávajú
uložené pre ďalšie spracovanie.
Kameraman s redaktorom sa vracajú do RTVS. Natiahnu celú surovinu z tlačovky do
archívu RTVS, do ktorého majú on line prístup redaktori, publicisti. Tí, keďže vedia čo
tam odznelo, čo z toho chcú použiť do príspevkov, surovinu spracujú podľa potreby
ich príspevku do vysielania. Na finálny výstup použijú formu MONT. Mediálny televízny
či rozhlasový remeselník vie o čom hovorím, takže nebudem popisovať manuál
postupu akým touto formou vznikne príspevok do vysielania.
CROSS PROMO OKRUHOV RTVS
Absolútne zásadné je cielené, intenzívne, pestré krížové promovanie programovej
ponuky CELEJ RTVS:
- televíznych okruhov navzájom
- rozhlasových okruhov navzájom
- televíznych a rozhlasových okruhov navzájom
V súčasnosti RTVS využíva crosspromo ale mojim cieľom je jeho zintenzívnenie,
spestrenie, kreativita. Je to nesmierne užitočný a dôležitý nástroj vyplývajúci z hmotnej
podstaty vzniku RTVS ( OZ STV a OZ SRo ). Fakticky to RTVS nič nestojí na rozdiel od

24
iných elektronických médií, ktoré musia za akékoľvek promo v inom médiu platiť.
Televízna obrazovka ponúka využitie možností techniky inzertu, lišty, tikru. Navyše
takáto forma informácie o vlastnom programe sa v zmysle zák.č. 308/2000 Z.z.
nezapočítava do vysielacieho času vyhradeného reklame.
V rámci témy spomeniem aj krížové promovanie okruhov Slovenského rozhlasu.
Historicky a z nepochopiteľných dôvodov sa všetky okruhy SRo „tvárili“ ako samostatné
rozhlasové stanice. Najvypuklejšie sa to prejavovalo pri programovom okruhu Rádio
Rock FM ( dnes FM rádio ). Dokonca tak intenzívne, že tento okruh Slovenského
rozhlasu bol verejnosťou vnímaný ako klasické súkromné rádio.
Tento prístup manažerov SRo mal negatívny dopad aj smerom dovnútra inštitúcie
a zamestnancami SRo bol vnímaný vysoko negatívne, ako „nadradené“ kastovníctvo.
So všetkými dopadmi z toho plynúcimi. Navonok aj dovnútra firmy.
Téma crosspromotion je veľkou výzvou pre aplikáciu aj medzi oboma vysielacími
službami navzájom. Nesmierne dôležité, účelné, hospodárne pričom investícia do
crosspromotion je zanedbateľná ale prináša vysoký efekt.
SPRAVODAJSTVO, POLITICKÁ PUBLICISTIKA, INVESTIGATÍVA
Spravodajstvo zo Slovenska je č. 1 a Politika č. 10 v informačnom záujme CS 14-79
ročných ( viď tab. Záujem o tv témy ).
RTVS sa či už v STV ale aj SRo nepochybne podarilo zvýšenie sledovanosti
spravodajských relácií či relácií politickej publicistiky. Tieto segmenty programového
formátu vyvolávali a aj dnes vyvolávajú rad reakcií. Uznania či kritiky.
Európsky súd pre ľudské práva označil masmédiá za verejného strážneho psa
demokracie. Ak prijmeme označenie Európskeho súdu, tak ku strážnemu psovi patria
zuby ktorými chráni demokraciu. A tými sú v prípade média najmä spravodajstvo,
politická publicistika či investigatívna žurnalistika.
Odkedy v médiách pracujem nepoznám stav, že by boli všetci spokojní so
spravodajstvom, politickou publicistikou, investigatívou akéhokoľvek média. Počas
môjho pôsobenia v Rade pre vysielanie a retransmisiu bolo zaujímavé a veľmi poučné
sledovať kto sa sťažoval, na čo sa sťažoval, kedy sa sťažoval. Zároveň bolo veľmi
poučné spoznať ako RVR aplikuje ustanovenia upravujúce všestrannosť informácií,
názorovú pluralitu v rámci programovej služby ( § 16 ods. 3 písm. a/ ) alebo
objektívnosť a nestrannosť spravodajstva a politickej publicistiky ( § 16 ods. 3 písm. b/
) v zákone o vysielaní a retransmisii.

25
V tejto súvislosti bolo pre mňa obohacujúce poznanie judikatúry Najvyššieho súdu SR,
Ústavného sudu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Judikatúry, ktorá
vymedzuje hranice slobody prejavu. Viem, že toto slovné spojenie vyvoláva takmer
okamžite podozrenie, že sa vlastne hovorí o cenzúre. NIE. Cenzúra a zákonné limity
obmedzujúce slobodu prejavu sú absolútne rozdielne kategórie a cenzúra je zakázaná.
Čo sú legitímne obmedzenia slobody prejavu. Aké sú podmienky obmedzenia
slobody prejavu. Aká je formálna podmienka a materiálna podmienka obmedzenia
slobody prejavu. Public figures, relatively public figures, ochrana súkromia, verejný
záujem, ochrana osobnosti a kritika, skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky.... Mohol
by som ešte dlho pokračovať, čo však nie je cieľom tohto projektu.
Cieľom je upriamiť pozornosť na fakt, že primárne manažeri RTVS na všetkých
programových úrovniach musia zvládnuť právne „minimum“ a poznať zásadné judikáty
týkajúce sa najmä Zákona o vysielaní a retransmisii. Veľmi vhodné ( až nevyhnutné ) je
aby si prečítali napr. aj:
- DRGONEC J.: Sloboda prejavu a sloboda po prejave
- BARTOŇ M.: Omezení svobody projevu a její meze v právu České republiky
- DOLEŽÍLEK J.: Veřejná kritika a právo na ochranu osobnosti
- DRGONEC J.: Sloboda prejavu a možnosti jej obmedzenia podľa Ústavy SR
a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a hodnôt
- FILIP J.: Dogmatika svobody projevu z hlediska teorie, legislativy a soudní praxe
- MACEJKOVÁ I.: Právo na slobodu prejavu a prípustnosť jeho obmedzenia
K týmto publikáciám je ešte vhodné poznať odôvodnenia právoplatných
rozhodnutí Rady pre vysielanie a retransmisiu najmä v spojitosti s § 16 ods. 3 písm. a/
a b/ ( základné povinnosti vysielateľa ), § 19 ( ochrana ľudskej dôstojnosti a ľudskosti
), § 20 ( ochrana maloletých ). Ako aj judikáty Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR,
ESĽP v spojitosti s týmito ustanoveniami.
Téma slobody prejavu je veľmi často diskutovanou témou. V redakciách, v médiách.
Redaktori svoju osobnú novinársku slobodu prejavu vnímajú veľmi citlivo a chránia si
ju. Vysielatelia vysielajú slobodne a nezávisle ( cit. § 15 ods. 1 ZVR ). Sloboda prejavu
patrí k základným ľudským právam. Tak ako k nim patria aj iné práva. Medzi základnými
právami a slobodami dochádza ku konfliktom. Východiskom z tejto situácie je
poznanie nosnej judikatúry k tejto problematike. Nie je možná diskusia o slobode
prejavu bez poznania legitímnych obmedzení ( zákonných mantinelov ) obsiahnutých
v judikatúre. Slovenskej, českej, európskej.
Orientovanie sa v zákonných mantineloch slobody prejavu umožňuje médiu byť
nestranným, objektívnym. A takým RTVS určite chce byť.

26
V súvislosti s diskusnými reláciami ktoré spadajú do kategórie politická publicistika
v rámci projektu predkladám jeden návrh. Týka sa často až neuralgického bodu, ktorým
je zostava diskutujúcich. Ide o zásadný a opakujúci sa problém dramaturgie diskusných
relácií. X neznáša Y-lona. Z pôjde do diskusie s osobou A, možno B ale určite nie s F.
Situácia na zbláznenie sa dramaturga, ktorému tiká čas do začiatku relácie a on stále
nevie kto bude diskutovať...
Možné riešenie: RTVS adresuje do centrály strany, verejnej inštitúcie a pod., témy
o ktorých sa bude diskutovať a nechá na centrálu koho pošle. Ak nepríde nikto tak
nastupuje inštitút prázdneho kresla v spojitosti so zákonom č. 308/2000 Z.z. § 16 ods.
3 písm. b/ a nálezu Ústavného súdu IV. ÚS 245/09-42. Pre potreby tohto projektu je
dostatočné povedať, že moderátor je povinný uviesť za neprítomného respondenta len
jeho všeobecne známe a verejne dostupné vyjadrenia k predmetnej téme. Nie je od
neho možné očakávať/vyžadovať aby konal či myslel ako neprítomný respondent.
K tejto téme je rad právoplatných rozhodnutí Rady pre vysielanie a retransmisiu,
rozsudkov Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR.
Výber tém spravodajstva, publicistiky je v plnej kompetencii redakcie - šéfredaktora,
editora, redaktora. Kompetencie a zodpovednosť vyplývajú z hierarchie organizačnej
štruktúry. Spracovanie tém je slobodné a limitované výlučne mantinelmi zákonov
a judikátov. Napr. pri investigatíve ( v spravodajstve, publicistike ) hrozia za porušenie
zákonov náhrady škôd či sankcie od Rady pre vysielanie a retransmisiu. V tejto
súvislosti chcem diskutovať s redakciami o jasných pravidlách hmotnej
spoluzodpovednosti.
Táto téma v spoločnosti rezonovala a rezonuje v spojení s činnosťou štátnych
zamestnancov, manažerov, politikov. Za nezákonné rozhodnutia, nesprávny úradný
postup, zneužitie právomocí a pod. Som presvedčený, že je potrebné diskutovať o tejto
téme aj na pôde RTVS. Kto všetko by sa mal podielať a v akej výške na škode
spôsobenej porušením zákonov regulujúcich ochranu osobnosti, poškodzovanie
dobrého mena právnickej osoby a pod.

27
RÁDIÁ
VÝVOJ DENNEJ POČÚVANOSTI 2004 – 2016 – Všetky rádiá
Zdroj: MML-TGI, MEDIAN SK, 2016/3+4 CS: Všetci 14-79 roční
Z grafu vyplýva trend, že denná počúvanosť všetkých rádií klesá. Najvýraznejšie v CS
14-49 roční kde zo 152 minút v roku 2004 klesla na 113 minút v roku 2016. V CS 14-79
roční klesla zo 162 minút v roku 2004 na 142 minút v roku 2016.
PROGRAMOVÉ SLUŽBY OZ SLOVENSKÝ ROZHLAS
SOCIODEMOGRAFIA RÁDIÍ
Rádio Slovensko počúva 50% žien a 50% mužov v CS: 14-79 roční čo je veľmi blízke
zloženiu slovenskej populácie v tejto CS. Rádio Expres počúva výrazne viac mužov
(55%) ako žien (45%). FUN Radio sa v tejto CS najviac približuje ku štruktúre Rádia
Slovensko. Rádio Regina má výraznú prevahu poslucháčok žien (61%) na mužmi (39%)
mužov.
155
152 155 153
160 158
150
153 154
150
136
134
125
152 150
153 153 155 156
145 145 143 142
131
126
113
162
158 159
155
170
162
159
169
174
164
146 146 145
110
120
130
140
150
160
170
180
2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
14-79 14-49 50+
55% 50% 49%
33%
52%
39% 45% 49%
45% 50% 51%
67%
48%
61% 55% 51%
Expres
Slovensko
Fun
Jemné
Europa2
Regina
Vlna
populácia
Žena
Muž
POHLAVIE

28
V poslucháčskej štruktúre terestriálnych okruhov SRo výrazne prevláda veková
kategória 55+. Slovensko (58%) a Regina (65%). Percentuálne zastúpenie v tejto
vekovej kategórii je u slovenskej populácie 30%. Je to signál, že RTVS musí získať
podrobnejšie dáta na analýzu dôvodov tohto stavu. Preto aby dokázala postupne
prirodzene „naberať“ aj poslucháčov najmä v kategórii 35-54 a samozrejme aj v 14-34.
Poslucháč, ktorý získal návyk počúvať rádio v skoršom veku, má potenciál počúvať toto
rádio aj vo veku neskoršom.
Vývoj RTVS OZ Slovenský rozhlas – ATS
(average time spent – počet minút strávených počúvaním včera)
ATS CS: Všetci 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
Rádio Slovensko 19,4 18,0 17,8 17,6 17,3 16,6 16,9 16,4 17,6 17,7 17,6
Rádio Regina 7,1 7,0 7,0 6,7 6,5 6,7 6,4 6,3 6,8 6,8 6,5
Rádio_FM 3,8 3,0 1,8 2,0 2,0 2,0 2,3 2,4 2,9 2,8 2,6
Rádio Devín 0,8 0,8 0,4 0,5 0,4 0,6 0,5 0,6 0,7 0,7* 0,0*
Rádio Patria 0,6 0,5 0,6 0,4 0,7 0,7 1,1 1,1 1,1 0,7* 0,0*
*Pozn. Devín a Patria MML rok 2015 vlna 3.+4. a celý rok 2016 nemerané
Okruhy Slovenského rozhlasu kopírujú vývoj dennej počúvanosti rádií v SR a od roku
2006 došlo k poklesu počtu minút strávených počúvaním na všetkých okruhoch.
41%
10%
55%
22%
60%
6%
26% 35%
43%
31%
36%
47%
32%
29%
52% 35%
16%
58%
9%
31%
8%
65%
23% 30%
Expres
Slovensko
Fun
Jemné
Europa2
Regina
Vlna
populácia
55+
35-54
14-34
15% 25% 17% 14% 20%
30%
12% 20%
27%
29%
23% 24%
26%
35%
27%
28%
37%
26%
43% 42%
38%
22%
39%
36%
20% 20% 18% 19% 16% 12% 22% 17%
Expres
Slovensko
Fun
Jemné
Europa2
Regina
Vlna
populácia
VŠ
SŠ s
maturitou
SŠ bez
maturity
základné
VEK
VZDELANIE

29
Vývoj RTVS Slovenský rozhlas – Share
(share – % podiel na celkovej počúvanosti rádií)
Share % 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
Rádio
Slovensko 20,9 20,2 17,9 17,6 19,1 18,6 19,8 19,4 20,3 21,4 21,7
Rádio Regina 7,5 7,2 7,0 7,3 7,1 7,6 7,9 7,2 8,3 8,5 7,9
Rádio_FM 4,0 3,2 2,0 1,8 2,2 1,8 2,1 2,4 2,2 2,3 2,2
Rádio Devín 1,0 0,8 0,4 0,3 0,4 0,7 0,4 0,4 0,3 0,5* 0,0*
Rádio Patria 0,4 0,4 0,5 0,3 0,6 0,6 1,2 0,8 0,9 0,7* 0,0*
*Pozn. Devín a Patria MML rok 2015 vlna 3.+4. a celý rok 2016 nemerané
DENNÁ POČÚVANOSŤ RÁDIÍ ROK 2016 v tis.
Zdroj: MML-TGI, MEDIAN SK, 2016/3+4 CS: Všetci 14-79
Okruh - Rádio Slovensko
počúva približne 800 tisíc poslucháčov denne a je tesne za Rádiom Expres. Jeho
počúvanosť je stabilne vysoká. Ide o univerzálnu programovú službu s dlhodobo
vysoko počúvaným kvalitným spravodajstvom a športovými priamymi prenosmi. Rádio
Slovensko predstavuje kvalitnú a počúvanú alternatívu voči komerčným rádiám.
Rádio Slovensko je štandardne programovo vyváženým plnoformátovým
okruhom a vykazuje dlhodobú stabilitu v ponuke slovenských rádií a je pozitívne
vnímanou alternatívou.
Ide o najpočúvanejší okruh RTVS. Aj v tomto prípade je potrebné pri formátovaní
programovej štruktúry rešpektovať i dáta z MML TGI o Témach v rozhlase. Všetko čo
som spomenul k tejto téme v spojitosti s RTVS – OZ STV platí aj pre RTVS – OZ SRo.
866
777
492
328
320
302
251
124
864
792
491
339
322
298
252
108
869
795
497
343
327
282
225
112
Expres
Slovensko
Fun
Jemné
Europa 2
Regina
Vlna
FM
2016/3+4
2016/2+3
2016/1+2

30
11.12.2016)
ZÁUJEM O TÉMY V ROZHLASE
CS: CS Všetci zaujímam sa
2 Hudba 30,7 1 376
3 Počasie 29,4 1 315
5 Regionálne správy z okolia kde žijem 21,9 981
6 Šport 17,9 800
7 Zábava 17,4 781
8 Politika 15,9 712
9 Zdravie / lekárstvo 15,5 694
10 Varenie / jedlo / nápoje / recepty 15,4 691
11 Záhrada / záhradka / pestovateľstvo 15,0 673
12 Rodina / deti / medziľudské vzťahy 13,6 609
13 Príroda / životné prostredie 13,1 584
14 Škandály / aféry / slávni ľudia 11,8 530
15 Krížovky / hádanky / súťaže 11,4 511
16 Autá / motorizmus / motocykle 11,3 507
17 Ženské stránky / ženské témy 11,3 505
18 História 11,3 505
19 Bývanie / domov 11,0 491
20 Móda / obliekanie / starostlivosť o vzhľad 10,9 489
21 Cestovanie / dovolenka 10,8 485
22 Poviedky / seriály / príbehy / telenovely 10,7 480
23 Kriminalita / čierna kronika 10,6 475
24 Kutilstvo / ručné práce / opravy 10,4 467
25 Práca / zamestnanie 10,3 462
11.12.2016)
ZÁUJEM O TÉMY V ROZHLASE
CS: CS Všetci znesiem
2 Počasie 50,7 2 268
4 Hudba 48,8 2 183
6 Zábava 36,2 1 622
7 Šport 34,3 1 537
8 Politika 34,2 1 533
9 Zdravie / lekárstvo 32,9 1 474
12 Cestovanie / dovolenka 29,8 1 334
13 Škandály / aféry / slávni ľudia 29,7 1 329
14 Záhrada / záhradka / pestovateľstvo 29,5 1 323
15 Autá / motorizmus / motocykle 29,5 1 321
16 Rodina / deti / medziľudské vzťahy 29,0 1 297

31
17 Príroda / životné prostredie 27,8 1 245
18 Kriminalita / čierna kronika 27,7 1 240
19 Krížovky / hádanky / súťaže 27,5 1 230
20 História 26,3 1 178
21 Ženské stránky / ženské témy 26,0 1 166
23 Móda / obliekanie / starostlivosť o vzhľad 24,7 1 106
24 Kino / film 24,6 1 102
25 Práca / zamestnanie 24,6 1 101
Ako vyplýva z dát aj v tomto prípade platí, že medzi top rozhlasové témy patria
Regionálne správy z okolia kde žijem. Túto tému som rozobral v kapitole Regionálne
spravodajstvo v RTVS takže duplicitne ju rozoberať v spojitosti s OZ Slovenský rozhlas
nie je potrebné. Samozrejme, že sa to identicky týka aj ostatných okruhov Slovenského
rozhlasu, ktoré majú do svojich programových štruktúr zakomponované spravodajstvo.
V spojitosti s rozhlasovým spravodajstvom budem ešte riešiť remeselnú zručnosť
rozhlasových redaktorov v tom, aby remeselne zvládli využiť zvukovú stopu televíznej
suroviny z tlačoviek ale aj iných udalostí v exteriéry Slovenska.
V tejto súvislosti budem trvať aj na spolupráci s lokálnymi a regionálnymi médiami
z identických dôvodov ako som uviedol v TV časti. Súvisí to nielen
z obohatením/rozšírením informačných zdrojov a prevod primeraných finančných
prostriedkov z RTVS do lokálnych a regionálnych médií. Ale aj s prirodzenou tvorbou
„personálnej zásobárne“ talentov, ktoré dostávajú šancu prirodzene postúpiť do
„veľkých médií“. Ide o zvyšovanie šance zamestnať sa v oblasti, ktorá ich uspokojuje,
láka, napĺňa. A ide aj o prirodzené vytváranie konkurenčného tlaku na aktuálnych
zamestnancov RTVS, čo nepochybne pôsobí na kvalitu, kreativitu ich práce.
Okruh – Rádio Regina
denne počúva okolo 300 tisíc poslucháčov. Všeobecne mapuje život v regiónoch
prostredníctvom štúdií Banská Bystrica, Košice. Ide o pestrý viaczložkový programový
formát, ktorý SRo ponúka ako jediný. Rádio Regina je dlhoročný formát Slovenského
rozhlasu
Okruh – Rádio FM
denne počúva cca 100 tisíc poslucháčov. Je programovo orientované na mladšieho
poslucháča, ktorému ponúka hudbu minoritných formátov a nových trendov.
Okruh – Rádio Devín
denná počúvanosť tohto okruhu SRo sa postupne a vytrvalo prepadávala z cca 1%
počúval včera. V roku 2016 vypadla z dát v prieskume MML TGI. Jeho CS je „špeciálna
skupina poslucháčov, ktorých z viacerých dôvodov neuspokojuje vysielanie komerčného
typu.“ (cit. z web stránky)

32
Okruh – RSI (Radio Slovak International)
je typickým zahraničným vysielaním v 6 tich jazykoch. Nie je zaradené do MML TGI.
Okruh – Rádio Patria
ponúka programový formát pre národnostné menšiny čím je jeho funkcia výnimočná
a fakticky nenahraditeľná. V roku 2016 vypadla z dát v prieskume MML TGI.
Okruh – Rádiá Pyramída, Litera, Junior a Klasika
primárne ponúkajú výber z archívov SRo a sú šírené internetom či cez satelit
(UPC,Skylink).
JAZYKOVÁ KULTÚRA, SPOSOBILOSŤ, SLOVENSKÁ HUDBA
Jazyková kultúra, slovná pestrosť, spisovnosť prejavu redaktorov, moderátorov RTVS
bola a bude vždy pod drobnohľadom. A to je korektné, potrebné a kompetentní
v RTVS sa budú i naďalej venovať tejto oblasti.
Overovanie odbornej spôsobilosti redaktorov, moderátorov je predmetom vstupných
procesov. Adepti o zamestnanie v RTVS na týchto pozíciách musia prechádzať cez sito
šéfredaktorov, vedúcich redaktorov. Tí rozhodujú o ich prijatí či neprijatí. Tí rozhodujú
o kvalite ich vedomostí, remeselných zručností a rečovej čistote. A práve v súvislosti
s rečovou čistotou som prekvapený, že za mikrofón ( OZ STV aj OZ SRo ) sa dostávajú
aj tí, ktorých rečový prejav má výrazné nedostatky. Výrazné s ohľadom na fakt, že ide
o logopedické defekty výrazne limitujúce až neumožňujúce prácu za mikrofónom.
Je to samozrejme veľmi citlivá téma a je ľudsky ťažké povedať nadšenému,
vzdelanému, usilovnému adeptovi vetu „Pardon, vráťte sa až po odstránení rečovej
chyby u logopéda“. Je mi ľúto ale do RTVS, za mikrofón, nie je možné pustiť račkovanie,
šušlanie, afektovanú výslovnosť „Š,Č,DŽ...“ ( pozn. Marián Čekovský to nazýva „zadné
č“ a vynikajúco tento zlozvyk paroduje ). Je nevyhnuté aby zodpovední pracovníci RTVS
pracovali s redaktormi a moderátormi aj na artikulácii, dýchaní, asimilácií. A neprijímali
do redakcií elévov s rečovými chybami. Je to zásadne ich zodpovednosť.
Slovenská hudba je téma, ktorá je už dlhšie predmetom diskusie. Aktuálne až podania
na Ústavný súd. O povinných kvótach sa toho už popísalo dosť. Pre aj proti. Vo
Francúzsku platia od roku 1996. Fungujú v Belgicku, Portugalsku, Poľsku, Maďarsku či
Izraeli. Protiargument bol, že napr. vo Veľkej Británii aktuálne diskutujú o zásadnom
odlíšení hudobného formátu privátnych rádií ( žiadne kvóty ) a verejnoprávneho BBC (
až 50% povinná domáca hudba ).

33
V Téme dňa, 18.4.2017, TA3 odznelo cit. „...komerčné médiá, keď to teraz poviem veľmi
vulgárne, majú na starosti zarábanie peňazí. A zarábanie peňazí je o tom aby ste vytvorili
produkt, ktorý osloví čo najviac poslucháčov a čo najdlhšie ich udrží pri tej počúvanosti...“
( Ivan Antala, gen.riaditeľ rádio Expres a viceprezident Asociácie nezávislých rádií
a televízií )
Patrím k zástancom povinnosti verejnoprávneho média vytvárať priestor na rozvíjanie,
propagovanie novej domácej hudobnej tvorby. Kto iný ako RTVS by ju mal
propagovať/vyrábať a teda pravidelne hrať na okruhoch Slovenského rozhlasu. Iba tak
sa nová slovenská hudba dostane do povedomia/známosti a dostáva šancu stať sa
obľúbenou, žiadanou.
To sa ukáže v call outoch, ktorými si rádiá testujú obľúbenosť, žiadanosť hudby.
A privátne rádiá budú hrať to čo bude chcieť od nich počuť ich cieľová skupina. Cieľové
skupiny chcú počúvať to čo poznajú lebo sa to hrá v rotácii zabezpečujúcej obľúbenosť.
Až do „prejedenia sa“. A potom chcú inú pieseň...
Znalosť pesničky, autora, interpreta musí niekto začať vyrábať/hrať. Priekopníkom
„výroby“ slovenského hitu sa stal v 90tych rokoch Julo Viršík. Priateľ a exkolega
redaktor v mládežníckom vysielaní SRo a neskôr korektný konkurent v Rock FM.
Rozhodol sa, že vyrobí hit z neznámej slovenskej pesničky, ktorú spievala neznáma
slovenská, detská speváčka. Stalo sa. Dal jej vysokú rotáciu vo vysielaní Rock FM, robil
rozhovory s interpretkou, autormi hudby a textu. Jednoducho okrem rotačného
nasadenia robil okolo nej mediálny „rozruch“, dnes to voláme PR.
Manuál ako „vyrábať“ znalosť/obľúbenosť novej slovenskej hudby vieme. Ale kto a na
základe čoho bude rozhodovať/určovať ktorý interpret, autor, producent sa bude
„vyrábať“, t.j. pôjde do playlistov okruhov Slovenského rozhlasu vo vyššej rotácii.
Súbežne s tým bude interpret nasadzovaný do televíznych relácií. Od formátov zábava
- napr. sa objaví ako člen teamu v Milujem Slovensko alebo ako hosť v talkshow Petra
Marcina Neskoro večer. Alebo v programe Park ( Interaktívna fresh relácia o všetkom,
čo ťa zaujíma. Sleduj a dozvieš sa viac. – charakteristika na www.stv.sk ).
Výber čo a prečo nasadiť do play listov programových okruhov Slovenského rozhlasu
nemôže závisieť od hudobného vkusu jedného hudobného dramaturga. Prieskumy
určujú čo sa bude hrať a v akej rotácii. Hudobný dramaturg musí poznať, mať
zadefinovaný hudobný formát a musí vedieť odhadnúť aká nová hudba sa bude
hodiť do hudobného formátu programového okruhu. Takže primárne musí o nej
vedieť, t.j. musí komunikovať s vydavateľstvami, kapelami, producentami. Musí
počúvať, sledovať facebook, instagram, twiter, youtube a pod. Musí vedieť vytvoriť
zvukové ukážky z ktorých je zložený call out. Respondent zaradený do call outovej
vzorky hodnotí vypočuté pesničky známkou od 1 do 5. Po spracovaní a vyhodnotení

34
hudobný dramaturg rozhodne ktorá pieseň pôjde do A rotácie, menej frekventovanej
B rotácie alebo nebude zaradená do play listu vôbec.
Ako ešte pomôcť novej slovenskej hudbe? Napr. tak, že RTVS bude v aktívnom spojení
s organizátormi hudobných festivalov. Na Slovensku sú napr. ešte aj tieto:
BeeFree – festival elektronickej a tanečnej hudby Bratislava
Beša music fest Levice – letný hudobný open air festival
Cibula fest Holíč - Česko-slovenský multižánrový a multigeneračný festival na letisku v
Holíči.
CampFest Kráľova Lehota - 4-dňový open-air music festival plný kempovej pohody,
ktorého program prebieha súčasne na viacerých pódiách v megastanoch
Dobrý festival Prešov – kúpalisko Delňa
Rockový záber Dolný Kubín - Rockový festival v kempe Tília Gäceľ pri Dolnom Kubíne.
Prehliadka slovenskej a českej rockovej scény.
Semfest Necpaly - Štvordňový festival pre mladých, ktorý okrem hudby a Božieho slova
prináša semináre, workshopy, adrenalínové športové aktivity, svedectvá.
Uprising Reggae Festival, Bratislava - Reggae festival na bratislavských Zlatých
pieskoch.
Nova Rock, Nickelsdorf, Rakúsko – najväčší rockovo-metalový festival v strednej
Európe
Za samostatnú kapitolu v tejto súvislosti považujem spoluprácu s členmi EBU
(European Broadcasting Union). Základnou misiou EBU je podpora záujmov verejných
služieb. Záujmom verejných služieb členov EBU je nepochybne aj podpora domácej
hudobnej tvorby. Som presvedčený, že medzi členmi EBU je možné viesť debatu
o konkrétnych formách tejto podpory. Zo slovenskej hudobnej scény je možné
ponúkať slovenské novinky v anglickom jazyku. Členovia EBU môžu RTVS recipročne
ponúknuť svoju domácu hudobnú tvorbu primárne v anglickom jazyku. RTVS ju zaradí
do identického procesu ( call out ) akému podlieha nasadzovanie novej slovenskej
hudby.

35
EKONOMIKA RTVS
Z odpočtu plnenia Koncepcie rozvoja RTVS 2012-2016 je zrejmé, že RTVS každý rok
dodržala záväzné ukazovatele plánu a rozpočtu a každý rok hospodárila s prebytkom.
Od roku 2012 RTVS nebola dotovaná zo štátneho rozpočtu z dôvodu strát
z hospodárenia a neplatenia záväzkov ( zdroj: http://www.rtvs.sk/televizia/clanky/109538/odpocet-plnenia-koncepcie-rozvoja-rtvs-
2012-2016 )
Z lustrácie Súvahy ( ktorá je súčasťou Správy auditora za rok 2015 ) vyplýva, že netto
Aktíva účtovnej jednotky dosiahli v roku 2015 výšku 77 626 453,63 €
a v predchádzajúcom účtovnom období výšku 70 123 469,31 €.
Aktíva z účtovného hľadiska vykazujú výšku majetku účtovnej jednotky a musia byť
vykryté Pasívami, t.j. zdrojmi krytia, ukazujú pôvod majetku a sú veľmi dôležité pre
riadne fungovanie účtovnej jednotky. Zároveň musia byť v účtovnej rovnováhe voči
Pasívam. Z príloh Správy auditora za rok 2015 vyplýva, že RTVS je v rovnováhe medzi
Aktívami a Pasívami
Ukazovatele hospodárenia RTVS v roku 2015
Náklady spolu 109 919 453 €
Výnosy spolu 112 894 166 €
Hospodársky výsledok 2 974 713 €
Výdavky spolu vr.finančných operácií 114 196 165 €
Príjmy spolu vr. finančných operácií 130 264 941 €
Celkový prebytok 16 068 776 €
Zo základných ekonomických ukazovateľov je zrejmé, že RTVS v roku 2015 hospodárila
pozitívne a dosiahla prebytok viac ako 16 mil. EUR.
19352 055 €
8977 395 €
3319 392 €
12356 158 €
4000 000 €
23389 015 €
4642 715 €
0 €
5000 000 €
10000 000 €
15000 000 €
20000 000 €
25000 000 €
2004 2006 2007 2008 2009 2011 2012
Vývoj dotácií a krytia strát zo ŠR z dôvodu zlého
hospodárenia a neplnenia záväzkov

36
Výročná správa RTVS za rok 2015 avizuje riziká a neistoty v hospodárení. V účtovníctve
vytvára dlhodobé rezervy na ich finančné vykrytie v prípade právoplatných rozsudkov
bez možnosti odvolania sa. K 31.12.2015 bola výška dlhodobých rezerv určených na
právne spory v sume 11 298 178 EUR. Ide o reálne významnú záťaž účtovnej jednotky
a nie je možné spoľahlivo vylúčiť možnosť ohrozenia finančnej stability RTVS v prípade
súdnych prehier.
Prehľad súdnych sporov a vytvorených finančných rezerv:
- CAUSAL s.r.o. (predtým Omega plus s.r.o.) 6 560 000,-
- JAKUBISKO FILM Slovakia s.r.o. 1 265 552,-
- ARCHIV SLUŽBY s.r.o. 1 010 000,-
- PSMA s.r.o. 850 000,-
- Tibor Frankl 30 000,-
- JUDr. Harabin 190 000,-
Pozn.
V spore so spoločnosťou ARCHIV SLUŽBY s.r.o. ide o odvysielanie informácií v relácii
„Reportéri“, reportáž „Suchoty v kúpeľoch“. V prípade môjho zvolenia sa tomuto sporu
budem venovať aj z dôvodov uvedených v kapitole Spravodajstvo, politická
publicistika, investigatíva, str. 24.
Výročná správa o činnosti za rok 2015, v časti Ekonomika upozorňuje, že
„v nastávajúcom období bude pre RTVS rozhodujúcim zdrojom príjmov úhrada za služby
verejnosti – koncesie. Ak nedôjde k legislatívnym úpravám tak RTVS bude odkázaná
opätovne na vývoj výšky druhého najvýznamnejšieho zdroja príjmu ( zmluva so štátom
), ktorého výška sa odvíja od štátneho rozpočtu“.
Dtto sa tu uvádza, že „z dlhodobého hľadiska je prebytkové resp. vyrovnané
hospodárenie RTVS neudržateľné a neexistuje reálny predpoklad, že bez navýšenia
sadzieb úhrad za služby verejnosti nebude RTVS v dlhodobom horizonte schopná
zabezpečiť finančnú stabilitu vzhľadom na jej programové úlohy vyplývajúce zo zákona
a nevyhnutnosť obnovy zastaraných technológií a nehnuteľností“.
K problematike financovania RTVS som sa vyjadril v úvode projektu v kapitole Poslanie
a financovanie verejnoprávnych médií, str. 5 Môj názor.
Faktom je, že kumulatívne čísla za ekonomiku RTVS sú nepochybne výrazom
kvalifikovaného, nestratového hospodárenia. Kumulatívne čísla sú súčtom
jednotkových položiek a až po oboznámení sa s jednotkovými položkami je možné
získať kvalifikované ekonomické informácie. A až na základe takýchto informácii je
možné vysloviť a realizovať prípadné korekcie v jednotlivých položkách, kategóriách.
A to je možné len po ujatí sa funkcie generálneho riaditeľa.
Ďakujem za Vašu pozornosť a som pripravený odpovedať na všetky Vaše otázky
na verejnom vypočutí kandidátov na funkciu GR RTVS.
Ing. Peter Abrahám v.r.

Peter Abraham: Projekt riadenia a rozvoja RTVS

Recommended

Recommended

More Related Content

Similar to Peter Abraham: Projekt riadenia a rozvoja RTVS

Similar to Peter Abraham: Projekt riadenia a rozvoja RTVS (13)

More from Miroslava Kernová

More from Miroslava Kernová (14)

Peter Abraham: Projekt riadenia a rozvoja RTVS