1. Masarykova univerzita
Pedagogická Fakulta
Ůstav hudobnej vedy
Hnutie DADA a jeho umelecká tvorba
Seminárna práca
Brno 2013
Tomáš Rosa 419101
2.
Obsah
1.
Argumentácia
..............................................................................................................................
3
2.
Anotácia
.........................................................................................................................................
3
3.
Myšlienková
mapa
.....................................................................................................................
3
4.Práca
................................................................................................................................................
3
4.1
Úvod
..............................................................................................................................................
3
4.2
Charakteristika
.........................................................................................................................
4
4.3
Vznik
a
vývoj
..............................................................................................................................
4
5.
Zoznam
použitej
literatúry
.....................................................................................................
7
2
3. 1. Argumentácia
Seminárnej práce s názvom Hnutie DADA a jeho umelecká tvorba som mal vypracovať na
predmet AV seminář: Umění nových médií I. Těmu som si zvolil preto, lebo som sa
Dadaizmo zaoberal už na strednej škole a mal som dostatok literatúry na vypracovanie
seminárnej práce. Myslím si, že daná téma mi pomôže v dalšom študiu nakoľko by som sa
chcel v budúcnosti viac venovať výtvarnému umeniu.
2. Anotácia
Text seminárnej práce sa bližšie zaoberá dadaizmom a hnutím DADA. V práci sú popísane
charakteristické vlastnosti pre toto umelecké obdobie, taktiež je priblížená história a vývoj
daného umeleckého smeru a najdôležitejšie faktory ktoré toto obdobie ovplyvnili. V texte sú
dalej spomenuté najvýznamnejšie postavy danej doby a ich tvorba.
3. Myšlienková mapa
4.Práca
4.1 Úvod
Dada alebo tiež Dadaizmus, bol avantgardný umelecký smer , ktorý vznikol medzi rokmi
1916-1923 vo Švajčiarksu. Toto medzinárodné hnutie bolo založené skupinov umelcov a
básnikov, ktorý sa zišli v Kabarete Voltaire a vzniklo ako revolta proti vojnovým hrôzam.
3
4. Hnutie tiež bolo proti buržoázi a politicky sa hlásilo k radikálnej ľavici.
4.2 Charakteristika
Dadaizmus primárne zahŕnaľ výtvarné umenie, poéziu, literatúru, divadlo, ale tiež verejné
zhromaždenia, demonštrácie a publikácie v umeleckých časopisoch. Dadaizmus vyjadroval
zmätok a strach z vojny, zároveň však toto hnutie nehľadalo žiadne východiská.
Charakteristickými vlastnosťami diel je úmyselná nerozumnosť a odmietnutie prevažujúcich
štandardov umenia, dadaisti propagovali totálnu anarchiu v živote aj v kultúre, absolútnu
slobodu tvorby a umenia zbavené sociálnej funkcie. Dada bolo základom pre abstraktné
umenie a zvukovú poéziu. Podľa dadaistov nebol Dadaizmus umelecký smer, ale jeho opak.
4.3 Vznik a vývoj
Dadaistické myšlienky a aktivity vznikali v New Yorku, Curychu, Paríži, Berlíne, Hannoveri,
Kolíne nad Rýnom a Barcelone behom prvej svetovej vojny a po nej, keď sa mladý umelci
spájali, aby spoločne vyjadrili nenávisť k vojne. Títo umelci verili ,že jedinou nádejou pre
spoločnosť je zničiť systém založený na rozume a logike a nahradiť ho novým, založeným na
anarchii, primitivizme a iracionalite. Ich taktika útoku na tradičné hodnoty v umení, filozofii
a literatúre bola zámerne urážlivá či už pri demonštáciach alebo pri čítaní veršov, hlučných
koncertoch, na výstavách aj v slovníku manifestov. Schádzali sa v rôznych mestách či už v
galériach alebo kabaretoch, aby vyjadrili svoj hnev a dopomohli k zániku starého a uvoľnení
cesty pre nové.
Ich aktivita vzrástla po prvej svetovej vojne, keď sa rozptýlili do nových pôsobísk v
Nemecku a do Paríža. Huelsenbeck založil nový klub Dada v Berlíne, pričom jeho
významnými členmi boli John a WIeland Herzfeldovci, Johannes Badder, Hannach Hochová.
Politický charakter ich práce je oveľa silnejší, než u dadaistov v Curychu či v New Yorku.
Začlenenie grafických fragmentov zo všedného života pripomína techniku, ktorú používali
kubisti. Motnáž bola pre Berlínčanov uprednostňovanou technikou, či už išlo o fotomontáž
Heardfielda a Hochovej alebo asambláž.
Politický obsah diel týchto autorov bol mimoriadny. Heartfield, ktorý sa neskôr stal
overeným kritikom nacizmu, si zmenil v roku 1916 meno pôvodne z nemeckého Herzfelde na
4
5. anglickú obdobu na protest proti antibriskej vojenskej propagande. Jeho fotomontáže zmenili
realitu fotografie v ostrý nástroj kritiky.
Fotomontáže Hochovej vyjadrujú niečo zo zmätku a násilnosti doby, zachytávajú skúsenosti s
rýchlosťou, technikou a industrializáciou, ale predovšetkým skúsenosti modernej ženy.
Nekľudná politická atmosféra povojnového Berlína, napätie medzi dadaistickým revolučným
svetom a antidadistickým svetom vládnych kruhov republiky, síce poskytovali pozadia, ale
námetmi autorky je nová žena a jej boj za vlastnú ženskú sféru. Hochová sa snažila vytvoriť
si svoju vlastnú identitu vo vzťahu s Hausmannom, ktorý bol po psychickej i fyzickej stránke
násilný. Hochová vyberala z médií fotografie krásnych exotických a poníženych žien,
rozstrihala ich, aby ukázala ich skutočné vratké a bezmocné postavenie.
Činnosť odbočky v Kolíne nad Rýnom zahájili v roku 1919 dadaisti z Curychu ako sú Hans,
Arp a Max Ernst, ktorý mal v Kolíne prvú dadaistickú výstavu. K jednej z vlastných sôch
pripojil pre potrebu návštevníkov sekeru, aby mohli prípadne jeho dielo zničiť.
V Hannoveri bolo dada reprezentované Kurtom Schwittersom. Pre označenie svojej
jednočlennej “skupiny” používal Schwitters slovo Merz, pravdepodobne odvodené zo slova
Kommerz, čo znamenalo obchod v jednej z jeho koláži z roku 1919. Toto slovo sa znovu
objavilo pri popise básne Merzgedichte, obrazov i časopisov Merz, do ktorého prispievali
Arp, Lisickij a van Doesbur. V kolážach, reliéfoch a v stavebných konštrukciách (merzbau)
Schwitters láskyplne pretváral civilizačné odpadky v umení. Naštartoval proces, ktorý mal
vplyv na junk art, asambláž a iný. Prvý Merzbau staval doma v Hannoveri. Mimoriadna,
pomaly rastúca skulptúra zo sadry a všetkých možných odpadových materiálov. Keď v roku
1935 opúšťal Nemecko, bola stavba vysoká do výšky druhého poschodia. V roku 1943 bola
však zničená pri spojeneckom bombardovaní.
Do roku 1921 sa mnoho zakladajúcich členov dada – Tzara, Apr, Ernst, Ray, Duchamp,
presunuli do Paríža, kde sa k nim pripojila rada básnikov ako sú napríklad Louis Aragon,
Philippe Soupault, André Breton a maliarka Suzzane Duchampová. V Paríži sa Dada vyvíjalo
skôr ako literárne a dramatické hnutie, s kabaretmi a festivalmi. Popularita týchto akcií
u verejnosti skoro premenila revolučných antiumelcov na slávne osobnosti. Avšak nezhody
medzi členmi vyvolávali časté problémy, vnútorné rozpory medzi Tzarou, Picabiou
a Bretonom viedli v roku 1922 k rozpusteniu skupiny.
5
6. Vplyv dadaizmu bol dlhodobý. V päťdesiatich rokoch po vydaní v roku 1951 “The Dada
Painters and Poets” sa Dada opäť ocitlo v centru pozornosti. Liberálny umelecký prístup
a absurdná irónia uchvátila predstavivosť novej umeleckej generácie. Najprenikavejším
a najtrvalejším dedictvom dadaizmu je jeho pomer ku slobode, nadhľad a experiment.
Uvedenie umenia ako myšlienky, tvrdenia že umenie je možné vytvoriť z čohokoľvek
a zpochybňovanie spoločenských a umeleckých mravov nezvratne zmenili vývoj umenia.
6
7. 5. Zoznam použitej literatúry
Budd, Dona, The Language of Art Knowledge, Pomergranate Communications, INC, 2003,
27 s. ISBN 0764915991
Umland, Dada in the Collection of The Museum of Modern Art, The Museom of Modern
Art, New York, 2008, ISBN 0870706683
Motherwell, The Dada Painters and Poets: Anthology, Belknap Press of Harvard University
Press, 1989, ISBN 0674185005
Internetové odkazy
Švecová, www.naucitse.cz/clanky/zobrazit/413-DADAISMUS, 22.08.2012
http://sk.wikipedia.org/wiki/Dadaizmus
