Ekonómia.doc

472 views

Published on

0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total views
472
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
4
Actions
Shares
0
Downloads
3
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Ekonómia.doc

  1. 1.  Ekonómia je veda o tom,ako spoločnosť využívavzácne zdroje na výrobuužitočných tovarov a akoich rozdeľuje medzirozličné skupiny ľudí(Nordhaus, Samuelson)
  2. 2.  MIKROEKONÓMIA – skúma správaniejednotlivých ekonomických subjektov(domácnosti, firmy, štáty..) a ich vzájomnévzťahy MAKROEKONÓMIA – skúma fungovanieekonomiky ako celku (celková výrova tvarov aslužieb, miera inflácie, nezamestnanosť...)
  3. 3.  Analyzuje a popisuje skutočný stav ekonomiky beztoho, že by ju hodnotila Založená na faktoch Aké percento mladistvých je nezamestnaných? Aký bude vplyv zvýšených daní na fajčiarov?
  4. 4.  Zahŕňa etické súdy Hodnotí stav ekonomiky – aká by mala byť Riešia sa na základe politických rozhodnutí Má vláda dávať peniaze chudobným ľuďom? Má zamestnania pre mladých ľudí zabezpečovať súkromný,alebo verejný sektor? Má sa znižovanie rozpočtového deficitu realizovaťprostredníctvom zvýšených daní, alebo znížením výdavkov?
  5. 5.  ZMYSEL EKONÓMIE – efektívne uspokojovaniepotrieb jednotlivcov i celej spoločnosti POTREBA – pociťovaný nedostatok, ktorý sasnažíme uspokojiť, snaha uspokojiť potrebu jemotívom ľudskej činnosti (menia sa) Ekonomické/mimoekonomické potreby
  6. 6.  V roce 1997 postihla Moravu povodeň. Představte si, že jste v situaci, kdyvás v noci sou sedé probudí,křičí, že se blíží velká voda a že máte 5 minut na to, abyste opustili svůj dům,jinak vám hrozí utopení. 1. Co uděláte, co si vezmete s sebou? Odpovězte okamžitě, bez rozmýšlení.(Nejčastější odpovědi: doklady, peníze, psa, vzbudím rodiče a sourozence. Proč?) 2. Co si sbalíte, když budete mít na opuštění domova 2 hodiny? Napište na papírseznam, máte na to 3 minuty. (Vy - zvěte několik žáků, aby přečetli svůj seznam, a můžete diskutovat, co majíseznamy společného a čím se liší.) 3. Jak se zachováte, když budete vědět, že máte na evakuaci nejméně 12 hodinčasu? Pokračujte v seznamu, máte na to dalších 5 minut. (Opět vyzvěte několik žáků, aby přečetli své seznamy.) 4. Jaké závěry bychom mohli vyvodit z vašich odpovědí? 5. Platí, že čím více máte času, tím více potřeb chcete uspokojit? 6. Které potřeby jsou zbytné a které nezbytné? Je to individuální? 7. Mají lidé něco společného při uspokojování potřeb? (Maslowova pyramida) 8.Odpovídá vaše zjištění tomu, co víte o potřebách z minulých ročníků?
  7. 7.  Je to čokoľvek, čo je užitočné asúčasne vzácne, ako napr. tovar,práva, služby... Musí byť: užitočný (uspokojovaťpotrebu)vzácny (nedostatočnémnožstvo, dostupný pri námahe,vôľa vzdať sa kôli nemu niečohoiného...)Voľné statky (vzduch...)
  8. 8.  Druh statku, ktorý nemá materializovanúpodobu, nehmotné, neviditeľné,neskladovateľné ekon. Statky určené nauspokojovanie potrieb
  9. 9.  Zmysel ekonomickej činnosti ľudí – výroba statkov aslužieb na uspokojovanie potrieb Proces výroby – transformícia inputov (vstup dovýroby) na outputy (výstupy)
  10. 10.  Základné výrobné faktory: 1. Práca 2. Pôda 3. Kapitál – statky, ktoré slúžia naďalšiu výrobu (stroje, zariadenia,budovy, peniaze...)
  11. 11.  ROZDELENIE: Podľa formy: hmotné statky (chlieb, kabát..) aslužby (herec, kaderník..) Podľa účelu použitia: spotrebná statky (drevona kúrenie) a kapitálové (drevo na nábytok) Podľa vlastníctva: súkromné statky a verejnéstatky
  12. 12.  1. Čo a v akých množstváchsa má vyrábať? (pizza alebokošele, lacné vs. drahé, veľa vs.málo...) 2. Ako sa majú statkyvyrábať? (ropa, uhlie, vietor,štátne firmy vs. Korporácie...) 3. Pre koho vyrábať? (bohatí –chudobní vs. rovnosť, IQ vs.svaly...)
  13. 13.  1.Tradičné (zvykové) ekonomické systémy– zdedené zručnosti, obyčaje, hierarchia(starovek, stredovek...) 2.Trhový ekonomický systém- dopyt/ponuka, konkurencia3. Prikazovací ekonomický systém- o alokácii rozhoduje vládaZmiešané ekonomické systémy- reálne, vzájomné pôsobenieprvkov
  14. 14.  Graf – ilustrácia, ktorá ukazuje v akom vzťahu súdve, alebo viaceré súbory údajov HRANICA PRODUKČNÝCH MOŽNOSTÍ –obmedzenosť produkčného potenciálu
  15. 15.  Smernica – predstavuje zmenu jednej premennejku ktorej dochádza, keď sa zmení ďalšia premenná Prevýšenie nad základňou trojuholníka – číslo –CD/BC = 1/s =s Zmena premennej na vertikálnej osy prijednotkovej zmene premennej na horizontálnej osi
  16. 16.  Nedochádza k plytvaniu zdrojmi –využívajú sa čo najefektívnejšie nauspokojovanie potrieb Nemôže produkovať väčšie množstvojedného statku bez toho, aby nedošlo kpoklesu druhého statku
  17. 17.  Zákon vzácnosti- Nedostatok zdrojov neumožňuje vyrábaťvšetky tovary a služby, ktoré by o ktoré bymali ľudia záujem a chceli by ichspotrebovávať
  18. 18.  Vyzvěte žáky, aby vám pomohli vyřešit problém rozdělování. 1. Mám jedno tričko. Kdo ho chce? (Předpokládám, že většina.) 2. Jak mám rozhodnout, komu ho dát? Jaká kritéria mohu při rozdělování použít?Napište způsoby rozdělování na tabuli. (Loterie, kdo ho nejvíc potřebuje, kdo je nejstarší, kdo nejdál doskočí, kdomá nejlepší prospěch, kdo zaplatí nejvíc, roztrhat ho na kousky, budeme si ho půjčovat ...) 3. Rozdělte se na skupiny (asi po 5 studentech). Každá skupina si zvolí jedenzpůsob a napíše všechny výhody a nevýhody tohoto způsobu rozdělování. 4. Přečtěte výsledky práce skupin. Který způsob se vám zdál nejvýhodnější a proč? 5. Napište, co by se ve společnosti změnilo, kdyby se váš způsob rozdělování začalvšeobecně používat při rozdělování potravin, vzdělání, lékařské péče? (Můžete dát za domácí úkol.) 6. Na závěr se zeptejte žáků, jakým způsobem tedy rozdělíme tričko (blíží sekonec hodiny). Pravděpodobně zvolí loterii. (Je to rychlé, každý má naději, že vyhraje.) Řekněte, že si myslíte číslo vintervalu 1 – 50 (můžete ho napsat na zadní stranu tabule), ať napíší na papír, jaké číslo máte na mysli. Kdouhádne nebo kdo bude nejblíže vašemu číslu,
  19. 19.  Jeden input jekonštantný (pôda-100ha) Druhý input jevariabilný (početpoľnohodospodárov-1,2,3, 10...) Dodatočný outputklesá (kukurica) Výnosnosť vyriabilnéhoinputu klesá
  20. 20.  Output stúpa rýchlejšie, ako rast zapojeniavšetkých inputov Infraštruktúra (cesty, plynovod...) Viac používateľov – nižšie náklady na jednotkuoutputu
  21. 21.  Output sa zvyšuje proporciálne s mierouzapojenia inputou (činnosti, kde neprebehol technický pokrok)
  22. 22.  Rozdejte žákům listy s následujícím zadáním, pokládejte jim následující otázky, porovnávejte odpovědi,vyzývejte žáky, aby svá tvrzení podpořili přesvědčivými argumenty, aby využívali svých zkušeností, případně zkušeností svých známých. Někdy je příklad doprovázen bouřlivou diskusí, třída nedospěje k jednoznačnému závěru.Důležité je, že se žáci zamyslí nad problémem a učí diskutovat. Učitel by měl být moderátorem diskuse. 100 rybářů pracujících 8 hodin denně naloví 10 000 kg ryb. Rozdělí se rovným dílem, to znamená, že nakaždého připadne 100 kg ryb. 1. Další den jeden z nich zvýší produktivitu o 50 %. Kolik ryb bude naloveno? (Produktivita ostatních je stejná.) Kolik ryb dostane každý rybář, bude-li se rozdělovat opět stejným dílem? 2. Co se stane, když jeden z rybářů bude pracovat jen 4 hodiny, jeho denní produktivita se sníží o 50 %? Kolikryb bude celkově chyceno a kolik připadne na jednoho rybáře? 3. Který případ (1. nebo 2.) bude častější ve skupině 10 lidí? Proč? (Pravděpodobně případ 1., skupina si uhlídá,aby všichni pracovali stejně, jedinec bude chtít vyniknout a ostatní si ho budou vážit a možná je bude motivovat k vyšší produktivitě, zlepší se uspokojování potřeb každého člena – o 0,5 kg ryb.) 4. Který případ bude častější ve skupině o 1 000 lidech?Ve skupině, která čítá milion lidí? (Pravděpodobněpřípad 2., „ulejvák“ se lépe skryje, pokles produktivity skupiny se odrazí jen nepatrně ve snížení podílu, kterýpřipadne na jednotlivce, velká skupina bude daleko snadněji tolerovat nečestné chování, většina členů skupiny nebudemít informace, skupina bude lhostejná a zřejmě stále více členů bude následovat „ulejváka“.) 5. Bude marxistické heslo „Každý podle svých schopností, každému podle jeho potřeb“ použitelné prorozdělování i ve velkých skupinách? Proč? 6. Umožňuje trh kooperaci nekonečného počtu lidí? Je třeba zvláštního „dozoru“ nad chováním jednotlivců?
  23. 23.  Ekonómia z greckeho oikonomos– dom, zákon Xenofón (430-354 p.n.l)– učenie odomácom hospodárení apodnikaní Aristoteles – pôvodná formavýmeny – barter, neskôr peniaze Platón - vyzdvihuje obecné blaho,ktorého garantom má byť štát
  24. 24.  16. – 17. storočie Prostredie manufaktúrnej výroby J. B. Colbert - Francúzsko Podporoval rozvoj zahraničného obchodu a manufaktúr cieľom bolo urýchliť nahromadenie bohatstva v peňažnejforme taktiež dosiahnutie aktívnej obchodnej bilancie (viacvyvážať, ako dovážať) – clá, zákaz vyvážať drahé kovy
  25. 25.  18. storočie Pôda a poľnohospodárstvo je zdrojom všetkéhobohatstva – znásobujú výrobné náklady A. R. J.Turgot Dôraz na produktívnu prácu, ako na zdrojnárodného bohatstva
  26. 26.  Sformovanie ekonómie ako samostatnejvedy Idea hospodárskeho liberalizmu Konkurencia zabezpečuje efektívnu alokáciuzdrojov
  27. 27.  Vznik: 1770 – kniha Bohatstvonárodov od Adama Smitha „neviditeľná ruka trhu“ – každéindivíduum sebecky sleduje len svojeosobné blaho, je zároveň vedenéakoby neviditeľnou rukou ksledovaniu najlepšieho blaha prevšetkých Výrobcovia v honbe za ziskamivyrábajú ten tovar, ktorýspotrebitelia požadujú - egoizmus
  28. 28.  Štát sa má držať mimo, vytvoriťprávne podmienky (slobodaobchodu, súkromné vlastníctvo) Ekonomický liberalizmus Teória hodnoty - zdrojombohatstva je práca, bez ohľadu nato, v ktorom odvetví bolavynaložená. Hodnotu tovaruurčuje množstvo práce, ktoré jepotrebné vynaložiť na jehovýrobu. Teória absolútnych výhod - každákrajina sa má špecializovať navýrobu tovarov, pri výrobe ktorýchdosahuje absolútne výhody, čiženajnižšie náklady.
  29. 29.  dielo Zásady politickej ekonómie azdaňovania, 1817 nadväzuje na Smithovu teoriuhodnoty a tvrdí, že hodnota tovarunezávisí len od živej prácevynaloženej na výrobu výrobkov, aleaj od práce minulej, spredmetnenejvo výrobných faktoroch. tvorcom teórie komparatívnychvýhod, podľa ktorej krajina sa mášpecializovať na výrobu týchvýrobkov, ktoré dokáže vyrobiť snajvyššou produktivitou práce.
  30. 30.  - tvorca známeho zákonatrhovej ekonomiky, podľaktorého si ponukuautomaticky vytváradopyt a rozsah trhu jeúmerný rozsahu výroby.Každý predaj tedapredpokladá dopytrovnakej hodnoty.
  31. 31.  Populačná teória Obyvateľstvo mátendenciu rozmnožovaťsa rýchlejšie(geometrickýmradom)ako životnépodmienky(aritmetickým radom) Situáciu je potrebnézmierniť prekážkami
  32. 32.  Reakcia na negatívne sociálne dôsledkykapitalizmu (chudoba, nedôstojné podmienky...) „Utopický socializmus“ – R. Owen, Ch. Fourier Očakávali premenu systému zhora Modely spoločnosti na báze spoločného vlastníctva
  33. 33.  Hodnota/úžitková hodnota Pracovná sila (proletariát) vytvorínadhodnotu, ktorú si privlastníkapitalista – vykorisťovanie Akumulácia kapitálu Protirečivé záujmy robotníkov akapitalistov Nutnosť sociálnej revolúcie –odstráni vykorisťovanie Dielo: Kapitál
  34. 34.  „Dejiny všetkých doterajších spoločností sú dejinami triednych bojov. Slobodnýa otrok, patricij a plebejec, barón a nevoľník, cechový majster a tovariš, prostoutláčateľ a utláčaný, stáli proti sebe vo večnom protiklade, zvádzali neprestajný razskrytý, raz zas otvorený boj, ktorý sa zakaždým skončil revolučným pretvorením celejspoločnosti alebo spoločným zánikom bojujúcich tried.“ „Buržoázia podrobila dedinu nadvláde mesta. Stvorila obrovské mestá,mnohonásobne zvýšila počet mestského obyvateľstva oproti dedinskému, a týmvymanila značnú časť obyvateľstva z tuposti dedinského života. Práce tak akodedinu urobila závislou od mesta, urobila barbarské a polobarbarské krajinyzávislými od krajín civilizovaných, roľnícke národy od národov buržoáznych,Východod Západu.“ „Nevyhnutným dôsledkom toho bola politická centralizácia. Nezávislé takmer lenspojenými zväzkami späté provincie z rôznymi záujmami, zákonmi, vládami a clamiboli stmelené v jeden národ, s jednou vládou, s jedným zákonodárstvom, s jednýmnárodným triednym záujmom, a jednou colnou hranicou.“ „Komunisti otvorene vyhlasujú, že ich ciele sa dajú dosiahnúť len násilným zvrhnutímcelého doterajšieho spoločenského zriadenia. Nech sa trasú vládnúce triedy predkomunistickou revolúciou! Proletári v nej nemajú čo stratiť, len svoje okovy. Dobyťmôžu celý svet. Proletári všetkých krajín spojte sa!“„Filozofi svet len rozlične vysvetľovali, ide však o to zmeniť ho“.
  35. 35.  70. roky 19. storočia Analýza dopytu, ponuky a cien Teória hraničnej užitočnosti – hodnotu tovaruurčuje subj. pocit uspokojenia, danýmnožstvom
  36. 36.  Všeobecné teóriazamestnanosti, úroku a peňazí 30. roky – hosp. kríza Vysvetlil nestabilitukapitalistickej ekonomiky,vyvolanej nedostatočnýmdopytom Odporúčal štátne zásahy dotrhovej ekonomiky Dosiahnutie plnejzamestnanosti
  37. 37.  70. roky 20. storočia Proti štátnym zásahom doekonomiky Proti sociálnemu štátu, minim.mzde, odborom... Pripúšťa regulovanie množstvapeňazí v obehu Milton Friedman
  38. 38.  Trh - tá časť ekonomiky, kde dochádzak výmennej činnosti medzi jednotlivýmisubjektmi prostredníctvom výmeny tovarova služieb za trhové ceny
  39. 39.  1. Čo sa má vyrábať – určuje dopytspotrebiteľov.Vidina zisku ovplyvňuje firmy, abyvyrábali to, po čom je dopyt. 2. Ako sa má vyrábať – určuje konkurenciamedzi výrobcami- Snaha udržať náklady na minimálnej úrovni- 3. Pre koho – spotreba ľudí- Úskalia trhového modelu – nedokonalákonkurencia, znečisťovanie životnéhoprostredia, nezamestnanosť...- Negatívne externality/ Pozitívne externality
  40. 40. - Úskalia trhového modelu – nedokonalákonkurencia, znečisťovanie životnéhoprostredia, nezamestnanosť...- Negatívne externality- Pozitívne externality
  41. 41.  Jednotlivci, domácnosti – na trh vstupujú scieľom uspokojiť svoje potreby, sú vlastníkmivýrobných faktorov Podniky (firmy):Vyrábajú tovar s cieľommaximalizácie zisku Štát – regulácia negatívnych dopadov trhu
  42. 42.  Naturálna výmena (barter) Peňažná výmena Cena: výmenný pomer statkov vvyjadrený v peňažných jednotkách
  43. 43.  Územné hľadisko: miestny, regionálny,národný, svetový Z hľadiska predmetu kúpy a predaja: trhspotrebných predmetov, trh výrobnýchfaktorov, finančný trh, trh s informáciami Podľa počtu tovarov: čiastkový (pšenica,mrkva), agregátny (súhrn čiastkových trhov) Z hľadiska podmienok: voľný, regulovaný Z hľadiska súladu so zákonom: legálny,nelegálny
  44. 44.  Dopyt –predstavujemnožstvo statku,ktoré sú kupujúcikúpiť v závislosti odceny
  45. 45.  Vyjadrujemnožstvostatkov, ktoré súpredávajúciochotní predať vzávislosti od ceny
  46. 46.  Trhová cena – cena, ktorá vzniká na trhupôsobením ponuky a dopytu Trhová rovnováha – stav, keď sú všetcikupujúci a predávajúci spokojní s predávanýmmnožstvom a cenou, za ktorú tovarypredávajú a kupujú Ponúkané množstvo sa rovná dopytovanémumnožstvu
  47. 47.  Je to boj subjektov, ktoré sa stretávajú natrhoch a bojujú medzi sebou ekonomickýmiprostriedkami o mieru splnenia svojich cieľov Delenie konkurencie podľa metódkonkurenčného boja: Cenová – previesť na seba spotrebiteľoumanipuláciou s cenou Necenová – zlepšovanie kvality, služiev,reklama...
  48. 48.  Trh na ktorom žiadna firma, alebo spotrebiteľnemá taký veľký podiel, aby mohol sámovplyvňovať trhovú cenu Abstraktný model
  49. 49.  Firma, alebo malý počet firiem majú takú silu,že môžu ovplyvňovať cenu Monopol, oligopol
  50. 50.  Prostriedok výmeny – založená na ochoteek. Subjektov prijímať ich Miera hodnôt – porovnávanie hodnôt statkov Uchovávateľ hodnôt – v čase, túto úlohyplnia len ak sa ich hodnota veľmi nemení
  51. 51.  Hlavné kritérium merania úspechu Meranie trhovej hodnoty všetkých statkova služieb, ktoré vyprodukovali v krajine ajeden rok
  52. 52.  INFLÁCIA: Zvyšovanie hladiny primernejcenovej úrovne statkov a služieb Pokles hodnoty či kúpnej sily peňazí Doplácajú na ňu domácnosti i firmy, ktorýchpríjmy rastú pomalšie ako miera inflácie Opakom je deflácia
  53. 53.  Cenový index – vývoj cien včase Index spotrebiteľských cien -cenový, alebo spotrebiteľskýkôš reprezentatívnych tovarov(potraviny, byty, doprava,zdravotná starostlivosť...)
  54. 54.  1. Mierna inflácia (1% - 9%) Ceny sú stabilné , verejnosť dôverujepeniazom Držia hotovosť Uzatvárajú kontrakty
  55. 55.  (10% - 999%)jnosť nedôveruje peniazom Rast cien je rýchlejší ako výkonnosťekonomiky Pohyb cien Verejnosť nedôveruje peniazom Nízke úrokové miery Peňažná hotovosť na minime
  56. 56.  (viac ako 1000%) Rozpad peňažnéhosystému Peniaze prestávajú plniťsvoje funkcie Ľudia na hranici biedy Návrat k naturálnejvýmene Nákup zlataumeleckých diel, cudzejmeny....
  57. 57.  http://www.nbs.sk/_img/Documents/inflacny_ostrov.html www.statistics.sk http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=66226 http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=66186
  58. 58.  Sústava finančných inštitúcií ,ktoré sa zaoberajú bankovýmioperáciami Banka je inštitúcia, ktorá sašpecializuje zhromažďovanievoľných finančnýchprostriedkov(prijímanie vkladov a pod.),poskytovanie úverov aprípadne sprostredkovanieďalších bankových operácií,obchodov a transakcií
  59. 59.  Starostlivosť o stabilitu meny,regulácia bánk, podmienokposkytovania úverov Povinné minimálne rezervy(vklady------pôžičky) Regulácia množstva peňazí vobehu – cenová stabilita Diskontná sadzba Banka pre štát Vydáva bankovky, mince
  60. 60.  http://www.nbs.sk/sk/vzdelavanie/studenti/vzdelavacie-videa1/poslanie-a-ulohy-ecb
  61. 61.  Súkromné firmy Maximalizácia zisku ČINNOSŤ: aktívne operácie (úvery, pôžičky)-pasívne operácie (prijímanie vkladov)- spostredkovateľské operácie(prevody z účtov, zmenáreň...)Rozdiel medzi poskytovanými úvermi avyplácanými úrokmi – ZISK (bankovérozpätie)Úrok: v percentách vyjadrená suma, ktorú platídlžnák veriteľovi za poskytnutú pôžičku
  62. 62.  Bankovky a mince – centrálna banka Bankové peniaze – komerčné bankyPRÍKLAD: Vklad 1000 Povinná rezerva 100 (10%) 900 použije na poskytnutie úverov 1000 majú vkladatelia a 900 majú dlžnící Celkové množstvo peňazí je ............. Vznikajú nové peniaze Viac prostriedkov v obehu, ale úroveň bohatsva sanemení Hovoríme tomu multiplikačná expanzia bankovýchpeňazí
  63. 63.  http://www.finance.sk/dane/kalkulacky/mzdova-kalkulacka/

×