VYSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V PRAZE
FAKULTA MEZINÁRODNÍCH VZTAHŮ
DIPLOMOVÁ PRÁCA
2013 Bc. Zuzana Šufliarska
VYSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V PRAZE
FAKULTA MEZINÁRODNÍCH VZTAHŮ
POSTAVENIE MEXIKA
V MEDZINÁRODNOM OBCHODE
A MOŽNOSTI ROZŠÍREN...
Prehlásenie:
Prehlasujem, že som bakalársku prácu na tému „Postavenie Mexika v medzinárodnom
obchode a možnosti rozšírenia...
Poďakovanie
Na tomto mieste by som sa rada poďakovala Ing. Soni Gullovej, Ph.D. za jej odborné rady, ústretovosť a všetky
...
OBSAH
Zoznam použitých skratiek .............................................................................................
4. OBCHODNÉ VZŤAHY MEXIKA S ČESKOU REPUBLIKOU ......................................58
4.1. Vývoj vzájomnej hospodárskej s...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO
SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d
Bc. Zuzana ...
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR
Upcoming SlideShare
Loading in …5
×

Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR

3,253 views

Published on

Hlavným cieľom mojej diplomovej práce je analyzovať postavenie Mexika v medzinárodnom obchode, ale i doterajšiu spoluprácu Mexika a Českej republiky a pokúsiť sa nájsť možnosti rozšírenia spolupráce medzi týmito dvomi krajinami. Práca je rozdelená do štyroch hlavných kapitol. Prvá kapitola sa venuje podnikateľskému prostrediu Mexika. V druhej kapitole analyzujem zahraničný obchod Mexika. Kapitola takisto obsahuje informácie o obchodnej a proexportnej politike Mexika. Obchodným vzťahom s jednotlivými regiónmi sa venujem v tretej kapitole. V analýze obchodných vzťahov som sa zamerala na vývoj vzťahov s tromi svetovými regiónmi, ktorými sú Severná Amerika, Latinská Amerika a Európska únia.Záverečná časť tejto diplomovej práce zahŕňa informácie o doterajšej vzájomnej spolupráci Českej republiky a Mexika, ako vývoj vzájomnej obchodnej bilancie, komoditnú štruktúru vzájomného obchodu, bilaterálne dohody uzavreté medzi týmito dvomi krajinami a takisto sa pokúsim nájsť nejaké perspektívne oblasti budúceho vzájomného obchodu medzi týmito dvoma krajinami.

Published in: Business
0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total views
3,253
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
1
Actions
Shares
0
Downloads
17
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Diplomová práca_Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR

  1. 1. VYSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V PRAZE FAKULTA MEZINÁRODNÍCH VZTAHŮ DIPLOMOVÁ PRÁCA 2013 Bc. Zuzana Šufliarska
  2. 2. VYSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V PRAZE FAKULTA MEZINÁRODNÍCH VZTAHŮ POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU (DIPLOMOVÁ PRÁCA) Vypracovala: Bc. Zuzana Šufliarska Vedúca práce: Ing. Soňa Gullová, Ph.D. Študijný obor: Mezinárodní obchod Praha 2013
  3. 3. Prehlásenie: Prehlasujem, že som bakalársku prácu na tému „Postavenie Mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR“ vypracovala samostatne. Všetku použitú literatúru, podkladové materiály a elektronické zdroje uvádzam v priloženom zozname literatúry. V Prahe dňa ........................ ............................................. podpis
  4. 4. Poďakovanie Na tomto mieste by som sa rada poďakovala Ing. Soni Gullovej, Ph.D. za jej odborné rady, ústretovosť a všetky cenné pripomienky a pomoc pri spracovávaní mojej diplomovej práce. Osobitá vďaka patrí mojej rodine a priateľovi za pomoc a podporu počas celého môjho štúdia, ktorí mi dodávali energiu potrebnú na prekonávanie prekážok a plnenie nových výziev a snov. ĎAKUJEM!
  5. 5. OBSAH Zoznam použitých skratiek ........................................................................................................................ 1 ÚVOD........................................................................................................................................................... 2 1. PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE MEXIKA......................................................................... 4 1.1. Základné informácie o teritóriu............................................................................................ 4 1.2. Stručný historický prehľad .................................................................................................... 5 1.3. Politické prostredie................................................................................................................. 7 1.4. Ekonomické prostredie .......................................................................................................10 1.4.1. Ekonomická charakteristika krajiny...................................................................10 1.4.2 Primárny sektor.....................................................................................................11 1.4.3 Sekundárny sektor................................................................................................12 1.4.4 Terciárny sektor....................................................................................................13 1.4.5 Makroekonomické ukazovatele Mexika............................................................13 1.5. Socio-kultúrne prostredie....................................................................................................16 1.5.1. Hofstedeho kultúrne dimenzie – Mexiko.........................................................16 1.5.2. Demografické údaje .............................................................................................17 1.6. Technologické prostredie....................................................................................................20 2. ANALÝZA ZAHRANIČNÉHO OBCHODU MEXIKA......................................................21 2.1. Obchodná politika Mexika..................................................................................................21 2.2. Proexportná politika.............................................................................................................24 2.3. Vývoj obchodnej bilancie....................................................................................................26 2.4. Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu..................................................................29 2.5. Komoditná štruktúra zahraničného obchodu..................................................................32 2.6. Priame zahraničné investície...............................................................................................34 3. OBCHODNÉ VZŤAHY S VYBRANÝMI KRAJINAMI A POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE.......................................................................................37 3.1. Obchodné vzťahy s USA a Kanadou a vplyv NAFTA na zahraničný obchod Mexika....................................................................................................................................37 3.1.1. Obchodné vzťahy medzi Mexikom a USA......................................................38 3.1.2. Obchodné vzťahy medzi Mexikom a Kanadou ..............................................42 3.1.3. Vplyv NAFTA na zahraničný obchod Mexika ................................................45 3.2. Obchodné vzťahy s Latinskou Amerikou........................................................................46 3.2.1. Bilaterálne vzťahy s vybranými krajinami.........................................................47 3.4. Obchodné vzťahy s Európskou úniou..............................................................................52
  6. 6. 4. OBCHODNÉ VZŤAHY MEXIKA S ČESKOU REPUBLIKOU ......................................58 4.1. Vývoj vzájomnej hospodárskej spolupráce Mexiko – ČR..............................................58 4.2. Vývoj obchodnej bilancie medzi ČR a Mexikom ............................................................60 4.3. Komoditná štruktúra obchodu medzi ČR a Mexikom ...................................................63 4.4. Priame zahraničné investície...............................................................................................65 4.5. Možnosti rozšírenia spolupráce medzi ČR a Mexikom..................................................66 4.5. Štátna podpora expotných aktivít českých subjektov v Mexiku....................................68 ZÁVER.......................................................................................................................................................70 Zoznam použitej literatúry .......................................................................................................................72 Zoznam grafov...........................................................................................................................................77 Zoznam tabuliek ........................................................................................................................................78 Zoznam obrázkov......................................................................................................................................78
  7. 7. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | Zoznam použitých skratiek 1 Zoznam použitých skratiek ACE Dohoda o hospodárskom partnerstve (Acuerdo de Complementación Económica) BBVA Banco Bilbao Vizcaya Argentaria BRIC Brazília, Rusko, India a Čína (Brazil, Russia, India a China) ČNB Česká národná banka ČR Česká republika ČSFR Česká a Slovenská Federatívna Republika EÚ Európska únia EUR euro FAO Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (Food and Agriculture Organization) FTA Dohoda o voľnom obchode (Free Trade Agreement) GATT Všeobecná dohoda o clách a obchode (General Agreement on Tariffs and Trade) HDP Hrubý domáci produkt I+D+i Výskum, vývoj a inovácie (Investigation, Development and Innovation) IFE Federálny volebný inštitút (Instituto Federal Electoral) IMF Medzinárodný menový fond (International Monetary Fund) NAFTA Severoamerická dohoda o zóne voľného obchodu (North American Free Trade Agreement OAS Organizácia amerických štátov OECD Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (Organisation for Economic Co-operation and Development) OHL Obrascon-Huarte-Lain OSN Organizácia spojených národov PAN Strana národnej akcie (Partido de Acción Nacional) PANAL Nová aliancia (Partido Nueva Alianza) PEMEX Petróleos Mexicanos PRD Strana demokratickej revolúcie (Partido de la Revolución Democrática) PRI Inštitucionálna revolučná strana (Partido Revolucionario Institucional) PT Strana práce (Partido del Trabajo) PVEM Mexická ekologická strana zelených (Partido Verde Ecologista de México) PYME Malé a stredné podniky (Pequeñas y Medianas Empresas) PZI Priame zahraničné investície S. A. Sociedad anónima (akciová spoločnosť) SITC Štandardná medzinárodná obchodná klasifikácia (Standard International Trade Classification) TNK Transnacionálne korporácie USA Spojené štáty americké (United States of America) USD Americký dolár WTO Svetová obchodná organizácia (World Trade Organization) ZSSR Zväz sovietskych socialistických republík
  8. 8. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | ÚVOD 2 ÚVOD Zahraničný obchod je jedným z hlavných faktorov, ktorý ovplyvňuje ekonomický rast všetkých krajín. Štáty, ktoré sa aktívne zapájajú do medzinárodnej deľby práce, dosahujú rýchlejšie tempá rastu ako štáty, ktoré sú v medzinárodnom obchode menej aktívne. Od 90. rokov dochádza na svetovom trhu k dynamickému nárastu medzinárodných obchodných transakcií, čo je spôso- bené napríklad technologickou expanziou, postupnou liberalizáciou medzinárodného obchodu, globálnym prepojením verejných a súkromných inštitúcií a nástupom globálneho konkurenčného prostredia. Postavenie jednotlivých krajín v medzinárodnom obchode odráža do akej miery sú ich ekonomiky otvorene či uzavreté. Mexiko som si pre svoju analýzu vybrala z dôvodu osobného vzťahu, k tejto nádhernej krajine, ktorý som získala počas semestrálneho výmenného pobytu v meste Guadalajara. Mexiko je krajina s bohatou históriou a kultúrou, no hlavne je to krajina plná kontrastov. Krajina s vysokou mierou kriminality a korupcie, žobrajúcimi deťmi v uliciach, krajina, ktorá nám Európanom dáva pocítiť, čo to znamená nemať naozaj nič. Na druhej strane je to krajina plná srdečných a skromných ľudí, ktorí sú vďační aj za to málo čo majú a vždy s obrovskou chuťou poznávajú nových ľudí a nové kultúry. V tejto práci je však treba pozrieť sa na túto Mexiko iným pohľadom, a to pohľadom obchodným. Spojené štáty mexické predstavujú obrovský trh s viac ako sto miliónmi spotrebiteľov. Krajina disponuje enormným množstvom nerastných surovín, lacnou pracovnou silou a potreb- ným zahraničným kapitálom. Kľúčovým odvetvím mexickej ekonomiky je cestovný ruch, ktorý do veľkej miery prispieva k pozitívnemu hospodárskemu vývoju krajiny. Obrovskú výhodu pre Mexiko predstavuje jeho geostrategická poloha, pretože vytvára akýsi most medzi dvoma rozdielnymi kontinentmi. Na severe susedí s rozvinutou trhovou ekonomikou Spojených štátov amerických, ktorá predstavuje pre Mexiko najväčšieho obchodného partnera, no v poslednej dobe dochádza k silnejšej orientácii na svojich južných partnerov, predovšetkým Brazíliu a Kolumbiu. Hlavným cieľom mojej diplomovej práce je analyzovať postavenie Mexika v medzinárodnom obchode, ale i doterajšiu spoluprácu Mexika a Českej republiky a pokú- siť sa nájsť možnosti rozšírenia spolupráce medzi týmito dvomi krajinami. Pri písaní tejto práce bude využitých niekoľko metód riešenia, a to analýza dostupných údajov z rôznych českých či zahraničných dôveryhodných zdrojov, syntéza či komunikácia so zainteresovanými subjektmi v oblasti medzinárodného obchodu, ako napríklad CzechTrade alebo ProMéxico. Okrem uvedeného cieľa by som touto diplomovou prácou rada potvrdila alebo vyvrátila nasledujúce hypotézy:
  9. 9. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | ÚVOD 3  Zapojenie mexickej ekonomiky do medzinárodného obchodu má rastúcu tendenciu.  Existujú nové možnosti rozšírenia obchodnej spolupráce medzi Mexikom a Českou republikou. Predložená práca je rozdelená do štyroch hlavných kapitol. Na to, aby sme mohli vyhodnotiť postavenie krajiny v medzinárodnom obchode, je potrebné zoznámiť sa s jeho podni- kateľským prostredím. Touto problematikou sa zaoberám v prvej kapitole mojej práce. Pre analýzu podnikateľského prostredia Spojených štátov mexických som sa rozhodla použiť metódu PEST analýzy, v rámci ktorej skúmam politické a právne prostredie, ekonomické prostredie, sociálne a kultúrne prostredie a prostredie technologické. Druhá kapitola je venovaná analýze medzinárodného obchodu Mexika. Mexiko má uzatvorených dvanásť dohôd o voľnom obchode so 44 krajinami a spolu s Chile mu patrí svetové prvenstvo v počte uzatvorených medzinárodných obchodných dohôd.1 Charakterizujem obchodnú a proexportnú politiku Mexika, popíšem vývoj obchodnej bilancie od roku 1994 do súčasnosti a teritoriálnu a komoditnú štruktúru mexického zahraničného obchodu. Posledná podkapitola bude venovaná PZI a ich vývoju. Obchodným vzťahom Mexika s jednotlivými krajinami sa venujem v tretej kapitole. V analýze obchodných vzťahov som sa zamerala na vývoj vzťahov s tromi svetovými regiónmi, ktorými sú Severná Amerika, Latinská Amerika a Európska únia. Kapitola takisto pojednáva o vplyve NAFTA a Dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Mexikom na zahraničný obchod Mexika. Záverečná časť tejto diplomovej práce zahŕňa informácie o doterajšej vzájomnej spolupráci Českej republiky a Mexika, ako vývoj vzájomnej obchodnej bilancie, komoditnú štruktúru vzájomného obchodu, bilaterálne dohody uzavreté medzi týmito dvomi krajinami a takisto sa pokúsim nájsť nejaké perspektívne oblasti budúceho vzájomného obchodu medzi týmito dvoma krajinami. Väčšina zdrojov, z ktorých budem vo svojej práci čerpať je dostupná len v elektronickej podobe a to v španielskom a anglickom jazyku. Dostupných knižných zdrojov, ktoré sa tejto téme venujú je bohužiaľ veľmi málo. 1 México y Brasil compiten por dirigir la OMC en una lucha entre "apertura" y "proteccionismo" [online]. Emol [cit. 2013-06-20]. Dostupné z: http://www.emol.com/noticias/economia/2013/04/25/595496/mexico-y-brasil-la-apertura-y-el- proteccionismo-en-pugna-por-la- omc.html?error=access_denied&error_code=200&error_description=Permissions+error&error_reason=user_denied#_ =_
  10. 10. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE MEXIKA 4 1. PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE MEXIKA 1.1. Základné informácie o teritóriu Štát, ktorý bežne nazývame Mexikom, sa oficiálne volá Spojené štáty mexické (Estados Unidos Mexicanos). Mexiko sa nachádza v južnej časti severoamerického kontinentu medzi Karibským morom, Mexickým zálivom a Tichým oceánom. Na juhu hraničí s Guatemalou a Belize, s ktorým sa delí o časť Yucatánskeho polostrova a suchý sever krajiny susedí so Spojenými štátmi americkými, kde tieto dve krajiny vytvárajú jednu z najnebezpečnejších hraníc sveta. Mexiko je obrovská krajina s rozlohou 1.964.375 km2 a počtom obyvateľov 114.975.406 (July, 2012).2 Hustota obyvateľstva predstavuje približne 58 obyvateľov na km2 , v hlavnom meste Mexika je to 5.920 obyvateľov na km2 .3 Úradným jazykom v Mexiku je španielčina. Ďalšími používanými jazykmi sú angličtina (hlavne na severe krajiny), náhuatl, mayčina, zapoteco, mixteco a iné. Každých 6 zo 100 Mexi- čanov hovorí nejakým indiánskym jazykom, ktorých je dokopy 89.4 Zdroj: http://www.wall-maps.com/classroom/Countries/mexico-over-f.htm 2 CIA. The World Factbook. Dostupné na WWW: https://www.cia.gov/library/publications/the-world- factbook/geos/mx.html 3 INEGI. Dostupné na WWW: http://cuentame.inegi.org.mx/poblacion/densidad.aspx?tema=P 4 INEGI. Dostupné na WWW: http://cuentame.inegi.org.mx/poblacion/lindigena.aspx?tema=P Obrázok 1 Politická mapa Spojených štátov mexických
  11. 11. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE MEXIKA 5 Už oficiálny názov štátu nám napovedá, že Mexiko je federatívna republika, ktorá sa skladá z 31 štátov a jedného federálneho dištriktu, na ktorého území leží podstatná časť hlavného mesta. Mená jednotlivých štátov sú: Aguascalientes, Baja California, Baja California Sur, Campeche, Coahuila, Colima, Durango, Estado de México, Guanajuato, Guerrero, Hidalgo, Chiapas, Chihuahua, Jalisco, Michoacán, Morelos, Nayarit, Nuevo León, Oaxaca, Puebla, Querétaro, Quintana Roo, San Luis Potosí, Sinaloa, Sonora, Tabasco, Tamaulipas, Tlaxcala, Veracruz, Yucatán, Zacatecas a federálny dištrikt Distrito Federal (D. F.). Hlavným mestom Mexika je Ciudad de México, s počtom obyvateľov 8.851.0805 , no keď berieme do úvahy aj priľahlú aglomeráciu, tak sa jeho počet odhaduje na približne 24 miliónov obyvateľov, čo robí z hlavného mesta Mexika jednu z najväčších aglomerácií na svete. Na čele federatívnej republiky stojí prezident, volený na obdobie 6 rokov, ktorý je zároveň aj predsedom vlády. Prezidentom Mexika je od decembra 2012 Enrique Peña Nieto z Inštitucionálnej revolučnej strany (PRI). Oficiálnou menou je mexické peso (MXN), ktoré sa delí na 100 centavov (centavos). K 11. 11. 2012 je kurz MXN voči českej korune CZK 1,507.6 1.2. Stručný historický prehľad Pred viac ako 3000 rokmi sa na úrodnej pôde južne od Mexického zálivu zrodila prvá mezoamerická civilizácia. Reč je o Olmékoch, ktorí sú považovaní za akúsi „materskú“ kultúru tejto oblasti. Olmékovia položili základy civilnej, vojenskej a náboženskej organizácie, ktorá mala neskôr vplyv na mladšie mezoamerické kultúry. Mayovia, Toltékovia a Zapotékovia vybudovali obrovské impéria, ktorých pozostatky dnes môžeme nájsť v oblasti južného Mexika a polostrovu Yucatán. Po nich toto územie ovládli Aztékovia, ktorí v roku 1325 založili Tenochtitlán (dnešné hlavné mesto). Ich ríša sa po roku 1519 stala terčom španielskych koloniálnych výbojov a dva roky na to, Tenochtitlán padol. Španieli a katolícka cirkev priniesli do Ameriky európske tradície a nastolili nové náboženstvo. V roku 1535 bolo územie dnešného Mexika pod názvom Nueva España definitívne pričlenené ku kolóniám Španielskeho kráľovstva. Pod španielskou nadvládou zostalo Mexiko až do roku 1810, kedy kňaz Miguel Hidalgo, inšpirovaný francúzskymi revolučnými myšlienkami, inicioval vojnu za nezávislosť Mexika, ktorá trvala 11 rokov (1810-1821) a skončila nezávislosťou Mexika od Španielska 27. septembra 1821. V nasledujúcich desaťročiach bola 5 Údaj z roku 2010. INEGI. Dostupné na WWW: http://www.inegi.org.mx/sistemas/sisept/Default.aspx?t=mdemo148&s=est&c=29192 6 Česká Národní Banka. Dostupné na WWW: http://www.cnb.cz/cs/financni_trhy/devizovy_trh/kurzy_devizoveho_trhu/denni_kurz.jsp
  12. 12. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE MEXIKA 6 krajina dejiskom viacerých vnútropolitických otrasov a vojenských konfliktov. V rokoch 1846-1848 sa odohrala mexicko-americká vojna, ktorá bola ukončená zmierovacou zmluvou Guadalupe Hidalgo, podľa ktorej bolo Mexiko prinútené odovzdať viac ako polovicu svojho územia Spojeným štátom americkým. Prezident Benito Juárez nastolil obdobie rastu a reforiem a výrazne obmedzil moc cirkvi v štáte. Juáraz bol prvým prezidentom indiánskeho pôvodu v Amerike a je považovaný za najväčšiu postavu mexickej histórie. V roku 1874 sa stal prezidentom Porfirio Diaz, ktorý stál v čele Mexika viac ako tri desaťročia. Toto obdobie bolo poznamenané výrazným pokrokom v baníctve, poľnohospodárstve a v zahraničných investíciách, ale aj výraznými rozdielmi medzi sociálnymi triedami. Výsledkom týchto obrovských rozdielov bola revolúcia, ktorá vypukla v roku 1910. Dve najväčšie osobnosti mexickej revolúcie, Emiliano Zapata a Francisco Madero sledovali každý iné ciele. Zapata sledoval zmeny ekonomické, Madero politické. V roku 1917, po siedmych rokoch neustáleho boja, v ktorom prišli o život milióny Mexičanov, bola vyhlásená pokroková ústava, ktorá platí dodnes. Počas nasledujúcich dvadsať rokov kľúčové úlohy v predsedníctve Mexika hrali Plutarco Elias Calles a Lázaro Cardenas. Calles kruto prenasledoval cirkev a založil Inštitucionálnu revolučnú stranu (PRI), ktorá je najdôležitejšou v krajine, Cardenas pristúpil k ekonomickej a pozemkovej reforme a znárodnil ropný priemysel. Druhej svetovej vojny sa Mexiko zúčastnilo na strane protihitlerovskej koalície a stalo sa zakladajúcim členom OSN. V roku 1948 vstúpilo do Organizácie amerických štátov (OAS). Po druhej svetovej vojne zažilo Mexiko obdobie pokroku. Prudko sa rozvinula infraštruktúra, rozšírila sa poľnohospodárska a priemyselná výroba, no začali sa objavovať určité nerovnováhy ako napr. rýchly rast populácie, masový presun z vidieka do miest, nárast zahraničného dlhu, devalvácia meny a inflácia. Na rozdiel od iných latinskoamerických štátov tu od roku 1945 nedošlo k žiadnemu štátnemu prevratu a od roku 1929 do roku 2000 tu nepretržite vládla strana PRI, čo nemalo vo svete obdobu. V uplynulých rokoch sa Mexiko zmodernizovalo a udržuje si pomerne stabilný rast. Zdroj: http://www.eluniversal.com.mx/notas/615913.html, http://es.wikipedia.org/wiki/Benito_Ju%C3%A1rez http://mexicanhistory.org/Diaz.htm Obrázok 2 Miguel Hidalgo, Benito Juárez, Porfirio Diaz
  13. 13. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE MEXIKA 7 1.3. Politické prostredie Charakteristika politického systému Mexika „Mexiko je na základe článku 40 Ústavy federatívnou republikou so systémom zastupiteľskej demokracie. Jedná sa o pluralitný prezidentský systém s dvojkomorovým parlamentom, ktorý sa nazýva Kongres Unie (Congreso de la Unión). Charakteristiky systému sú zhodné s obecným popisom tzv. prezidencializmu s tým, že v Mexiku prezident tradične dominuje politike a má veľmi vysoké rozhodovacie právomoci.“7 Politický systém sa delí na moc výkonnú, zákonodarnú a súdnu. Výkonná moc je v ru- kách prezidenta, ktorý je zároveň aj predsedom vlády a vrchným veliteľom ozbrojených síl. Je volený vo všeobecných priamych voľbách na obdobie 6 rokov bez možnosti byť znovu zvolený. Menuje a odvoláva členov vlády, riadi zahraničnú politiku a uzatvára medzinárodné zmluvy. Exekutívna moc je vedľa prezidenta zverená vláde, ktorá je zložená z 18 ministrov menovaných prezidentom republiky. Prezident sa ujíma svojej funkcie vždy 1. decembra toho istého roku, v ktorom bol zvolený. V posledných prezidentských voľbách, ktoré sa konali 1. júla 2012 bol zvolený za prezidenta republiky Enrique Peña Nieto (PRI), ktorý nahradil Felipeho Calderóna zo strany PAN. Legislatívna moc je vykonávaná dvojkomorovým parlamentom (Congreso de la Unión), ktorý je zložený z Poslaneckej snemovne (Cámara de Diputados) a Senátu (Senado). Senát má 128 členov volených na dobu 6 rokov, Poslanecká snemovňa má 500 členov volených na 3 roky. „Kongres každoročne skúma, prejednáva a schvaľuje rozpočet federácie.“8 K výlučným právomociam Senátu patrí napr. skúmať zahraničnú politiku, schvaľovať medzinárodné zmluvy a diplomatické dohody, ktoré podpisuje exekutíva, takisto schvaľuje vyslanie vojenských síl do zahraničia a vstup cudzích jednotiek na územie Mexika. Súdnu moc tvoria federálne, štátne a mestské súdy a Najvyšší federálny súd (Suprema Corte de Justicia de Nación), ktorý je tvorený 11 sudcami. Miestna správa a samospráva Mexickú federáciu tvorí 31 štátov a federálny dištrikt hlavného mesta (México D. F.). Moc na štátnej úrovni je takisto delená na legislatívnu, exekutívnu a súdnu, no tieto moci sú podriadené moci federálnej a Ústave. Každý štát si volí vlastného guvernéra, ktorý je predstaviteľom výkonnej moci. Guvernéri sú rovnako ako prezident volení priamou voľbou na dobu šiestich rokov 7 Ing. Mgr. JÁN NĚMEC za autorský kolektiv. Politické systémy Latinské Ameriky. Katedra politologie 2006. Praha: Oeconomica, 2006. ISBN 80-245-1107-X. 8 Ing. Mgr. JÁN NĚMEC za autorský kolektiv. Politické systémy Latinské Ameriky. Katedra politologie 2006. Praha: Oeconomica, 2006. ISBN 80-245-1107-X.
  14. 14. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE MEXIKA 8 a nemôžu byť znovuzvolení. Štátnu legislatívnu moc predstavuje jednokomorový parlament tvorený Poslaneckou snemovňou a súdnu moc štátne súdy. Každý štát má svoju ústavu, má právo zavádzať a vyberať dane, takže jednotlivé štáty sú do určitej miery nezávislé, ale musia sa podriaďovať federálnej moci. Každému štátu sa raz ročne prideľujú peniaze z federálneho rozpočtu a to podľa výkonnosti jeho ekonomiky. Najvýkonnejšie štáty potom odvádzajú do federálneho rozpočtu najvyššie dane a získavajú naopak, najnižšie finančné prostriedky. Základnou správnou jednotkou je tzv. municipio (obec), na ktorého čele stojí starosta. Obecné zastupiteľstvá sú zodpovedné za rôzne verejné služby, ako poriadok a údržba, dodávky vody, verejné osvetlenie, doprava a bezpečnosť. Finančne sú závislé na dotáciách vyšších správnych celkov. V Mexiku je v súčasnosti viac ako dvetisíc obcí. Politické strany Nad pôsobením politických strán v Mexiku dohliada Federálny volebný inštitút (Instituto Federal Electoral, IFE). Jeho úlohou je organizovať prezidentské voľby a voľby poslancov a se- nátorov do Kongresu. Po voľbách do Kongresu, ktoré sa uskutočnili v roku 2012 IFE registruje sedem politických strán, ktoré sa dostali do Kongresu (pokorili hranicu 2 % voličských hlasov). 1. Strana národnej akcie (Partido de Acción Nacional, PAN) – stredopravicová strana, kresťansko-demokraticky zameraná. Založená v roku 1939. Až do roku 2000, kedy jej kandidát Vicente Fox bol zvolený za prezidenta, bola hlavnou opozičnou stranou. 2. Inštitucionálna revolučná strana (Partido Revolucionario Institucional, PRI) – stredovo orientovaná politická strana. Počas svojho vládnutia presadzovala ľavicové i pravicové politiky. Od jej vzniku v roku 1929 až do roku 2000 bol prezidentom Mexika vždy kandidát strany PRI. 3. Strana demokratickej revolúcie (Partido de la Revolución Democrática, PRD) – ľavicová politická strana založená v roku 1989. Je treťou najsilnejšou stranou v Mexiku. Jej kandidát na prezidenta Andrés Manuel López Obrador bol podľa prieskumu verejnej mienky v roku 2006 považovaný za prezidentského kandidáta s najväčšími šancami na víťazstvo. Nakoniec ho porazil Felipe Calderón (PAN). Ďalšími stranami v Kongrese sú ľavicové strany Strana práce (Partido del Trabajo, PT) a Konvergencia (Convergencia) a pravicové strany Mexická ekologická strana zelených (Par- tido Verde Ecologista de México, PVEM) a Nová aliancia (Partido Nueva Alianza, PANAL).
  15. 15. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE MEXIKA 9 Federálne voľby 2012 Federálny volebný proces 2012 je oficiálny názov všeobecných volieb, ktoré sa konali v Mexiku 1. júla 2012. Volil sa prezident republiky, 128 senátorov a 500 federálnych poslancov. Pozornosť verejnosti bola upriamená hlavne na voľbu prezidenta, keďže výkonnú moc v Mexiku drží práve on. Prezidentské voľby v Mexiku sú priame a jednokolové, vyhráva kandidát s prostou väčšinou hlasov. Sedem politických strán registrovaných Federálnym volebným inštitútom (IFE) malo možnosť zaregistrovať svojho kandidáta na prezidenta republiky a to buď individuálne alebo v rámci volebnej koalície. Vo voľbách 2012 boli registrovaní štyria kandidáti. Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov dostupných z WWW: http://prep2012.ife.org.mx/prep/NACIONAL/PresidenteNacionalVPC.html Stredopravicová strana PAN vyslala do boja o post prezidenta ženu a Josefina Vázquez Mota sa tak stala prvou ženou v histórii, ktorá sa uchádzala o najvyššiu funkciu v štáte. Josefina mala u ľudí veľké sympatie, no do karát jej nehral fakt, že bola z rovnakej strany ako Felipe Calderón, ktorý nebol u ľudí veľmi populárny. Zvýšenie kvality vzdelania a kontrola násilia boli hlavnými prioritami tejto kandidátky. Priebežné prieskumy jej veľké šance na víťazstvo nedávali a vo voľbách nakoniec skončila na treťom mieste so ziskom 25,41 % hlasov.10 Andrés Manuel López Obrador (AMLO), ktorý kandidoval za ľavicové strany PRD, PT a Convergencia, sa o post prezidenta v minulosti už raz uchádzal a to v roku 2006, kedy ho veľmi tesne porazil Felipe Calderón (PAN). Jeho popularita za posledné roky dosť upadla, pretože sa prestal aktívne angažovať v politike a to sa odrazilo aj vo volebných výsledkoch. AMLO získal 31,65 % hlasov a skončil na druhom mieste.11 9 INSTITUTO FEDERAL ELECTORAL IFE. Elecciones 2012: Resultados preliminares a nivel nacional [online]. [cit. 2012-12- 01]. Dostupné z: https://prep2012.ife.org.mx/prep/NACIONAL/PresidenteNacionalVPC.html 10 Elección 2012 México: Josefina Vázquez Mota [online]. [cit. 2012-12-01]. Dostupné z: http://www.eleccion2012mexico.com/candidatos/josefina-vazquez-mota 11 INSTITUTO FEDERAL ELECTORAL IFE. Elecciones 2012: Resultados preliminares a nivel nacional [online]. [cit. 2012-12- 01]. Dostupné z: https://prep2012.ife.org.mx/prep/NACIONAL/PresidenteNacionalVPC.html Kandidát Počet hlasov9 % Enrique Peña Nieto 18.727.398 38,15 Andrés Manuel Lopéz Obrador 15.535.117 31,65 Josefina Vázquez Mota 12.473.106 25,41 Gabriel Quadri 1.129.108 2,3 Neregistrovaní kandidáti 31.660 0,06 Nulové hlasy 1.191.057 2,43 25,41% 38,15% 31,65% Graf 1 Výsledky prezidentských volieb v Mexiku (2012)
  16. 16. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE MEXIKA 10 Najmenej výrazným kandidátom volieb 2012 bol Gabriel Quadri, ktorý kandidoval za stranu Nová aliancia (PANAL). Quadri mal najväčšiu podporu medzi mladými ľuďmi, no napokon získal len 2,3 % voličských hlasov. Víťazom prezidentských volieb a nástupcom nepopulárneho Felipeho Calderóna sa stal Enrique Peña Nieto, ktorý zastupoval koalíciu Inštitucionálnej revolučnej strany (PRI), ktorá totalitne vládla v Mexiku viac ako 70 rokov, a Strany zelených. Vo voľbách sa mu podarilo získať prostú väčšinu, 38,15 % hlasov. Peña Nietovi okrem osobnej charizmy výrazne pomohla aj neskrývaná podpora dominantnej televíznej stanice Televisa. Ľavicový kandidát a jeho najväčší súper López Obrador obvinil Peña Nieta z kupovania hlasov a ovplyvňovania médií a žiadal o zrušenie výsledkov volieb. IFE však tento pokus ľavice zamietol kvôli nedostatku podložených dôkazov, proti čomu sa búrili tisíce ľudí v uliciach hlavného mesta. Do prezidentského úradu nastúpil Peña Nieto 1. decembra 2012.12 Prezidentské voľby 2012 boli najkontrolovanejšie v histórii Mexika. Dohliadalo na ne 28.000 pozorovateľov, z toho 700 zahraničných a do volebných komisií zasadol takmer milión obyvateľov.13 1.4. Ekonomické prostredie 1.4.1. Ekonomická charakteristika krajiny Spomedzi “emerging markets” Latinskej Ameriky má Mexiko dominantné postavenie a to hlavne vďaka výraznému ekonomickému rozvoju, ktorý zaznamenal v posledných rokoch. Aj napriek ekonomickým krízam v rokoch 1982, 1988 a 1994 mexická ekonomika zažíva od roku 1996 obdobie obnovy a zotavovania sa v rámci nového systému založeného na reformách a menších vládnych intervenciách na trhu. Mexiko však naďalej bojuje s chudobou, veľkými rozdielmi v rozdelení dôchodkov a nízkou životnou úrovňou obyvateľstva. Ako člen NAFTA má Mexiko tesné obchodné vzťahy s USA a Kanadou a jeho ekonomika je do veľkej miery závislá práve na ekonomike americkej, keďže takmer 80 % celkového exportu smeruje do tejto krajiny. Ďalším významným faktorom ovplyvňujúcim výkon mexickej ekonomiky je vývoj cien ropy. Po dlhé roky bola ropa jedným z hlavných zdrojov príjmov verejných financií, čo sa však môže v budúcnosti zmeniť ak Mexiko neinvestuje do exploatácie nových ropných ložísk. Ďalšími zdrojmi príjmov do štátneho rozpočtu sú remitencie migrantov, cestovný ruch, priemysel, ťažba a poľnohospodárstvo. 12 TA3. Prezidentské voľby sa neanulujú, rozhodol mexický súd [online]. SITA, 31.08.2012 [cit. 2012-12-02]. Dostupné z: http://www.ta3.com/clanok/1005060/prezidentske-volby-sa-neanuluju-rozhodol-mexicky-sud.html 13 MEDIAFAX.CZ. Peña Nieto vyhrál mexické prezidentské volby [online]. 2.7.2012 [cit. 2012-12-02]. Dostupné z: http://www.mediafax.cz/zahranici/4076784-Pena-Nieto-vyhral-mexicke-prezidentske-volby
  17. 17. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE MEXIKA 11 Mexiko je krajina s najväčším počtom podpísaných medzinárodných dohôd o voľnom obchode, no aj napriek tomu Spojené štáty zostávajú jeho hlavným partnerom v exportnej aj importnej činnosti. 1.4.2 Primárny sektor Primárny sektor má v Mexiku dlhoročnú tradíciu a aj napriek tomu, že na HDP sa podieľa najmenším dielom, má pre ekonomiku stále obrovský význam. Tvorí približne 3,8 % HDP a zamestnáva okolo 20 % činného obyvateľstva.14 V Mexiku sa delí primárny sektor do štyroch subsektorov: poľnohospodárstvo, chov dobytka, lesníctvo a rybolov. Poľnohospodárstvo predstavuje okolo 66 % sektorového HDP, chov dobytka 25% a lesníctvo spolu s rybolovom okolo 9%.15 Čo sa týka poľnohospodárstva, tak miestne klimatické podmienky umožňujú veľkú rôz- norodosť produkcie, od pestovania plodín mierneho pásma až po tropické ovocie. Z celkovej rozlohy Mexika sa obrába okolo 22 % pôdy, 25 % tvoria lesy a 45 % pastviny. Zvyšná časť pôdy je neúrodná. Hlavnými štátmi poľnohospodárskej produkcie sú Sinaloa, Michoacán, Veracruz, Jalisco, Sonora, Chiapas, Chihuahua a Estado de México. Poľnohospodárstvo Mexika je založené na pestovaní troch plodín: avokáda, cibule a citrónov. Mexiko patrí medzi päť najväčších svetových exportérov avokáda, cibule, malín, guajáv, vlašských orechov, špargle, uhoriek, rajčín, citrónov a medu. Čo sa týka produkcie základných plodín, tak tá je aj napriek dobrým prírodným podmienkam nedostačujúca a viacero položiek, ako napríklad kukuricu, obilie alebo ryžu musí Mexiko trvalo importovať. Aj napriek tomu, že Mexiko patrí medzi 13 najväčších svetových producentov mlieka, radí sa na prvé miesto v importe sušeného mlieka. Kľúčovým obchodným partnerom Mexika vo vývoze a dovoze poľnohospodárskych výrobkov sú USA a hneď na druhom mieste sú štáty Európskej únie. V roku 2010 tvorila poľnohospodárska výroba 2,8 % celkového HDP Mexika.16 Chov dobytka je rozšírený na celom území Mexika. Najväčší význam pre ekonomiku má chov hovädzieho dobytka, ktorý je rozšírený hlavne na severe krajiny. Viac ako polovica živočíšnej výroby je sústredená v siedmych štátoch: Jalisco, Veracruz, Puebla, Durango, Guanajuato, Sonora a Sinaloa. V strede republiky a v tropických nížinách štátov Tabasco a Chiapas sa chov dobytka orientuje predovšetkým na uspokojenie domácej spotreby. Dôležitou súčasťou živočíšnej výroby v Mexiku je aj chov kôz a oviec. Podľa údajov FAO vyprodukovalo Mexiko v roku 2008 (posledné 14 INEGI. Producto Interno Bruto Nominal [online]. 2012 [cit. 2012-12-03]. Dostupné z: http://www.inegi.org.mx/inegi/contenidos/espanol/prensa/comunicados/pibcorr.asp 15 ICEX. México: Estructura económica [online]. 2011 [cit. 2012-12-02]. Dostupné z: http://www.oficinascomerciales.es/icex/cma/contentTypes/common/records/mostrarDocumento/?doc=4529504 16 ICEX. México: Estructura económica [online]. 2011 [cit. 2012-12-02]. Dostupné z: http://www.oficinascomerciales.es/icex/cma/contentTypes/common/records/mostrarDocumento/?doc=4529504
  18. 18. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE MEXIKA 12 dostupné údaje) 1,16 milióna ton bravčového mäsa, 2,58 miliónov ton hydinového mäsa, 1,66 milióna ton hovädzieho mäsa a 94 000 ton jahňacieho.17 Pomerne veľký význam má aj rybolov, ktorý je rozšírený v prímorských štátoch Sonora, Sinaloa, Baja California, Baja California Sur a Veracruz. Jeho hlavnými produktmi sú sardinky, krevety, tuniak a kalamáre. 1.4.3 Sekundárny sektor Sekundárny sektor je zameraný hlavne na spracovateľský priemysel. Jedným z najdôle- žitejších odvetví je automobilový priemysel. Mexiko patrí medzi desať najväčších producentov automobilov, kamiónov a náhradných dielov na svete. V Mexiku pôsobí viacero veľkých výrobcov automobilov, vrátane Ford, Volkswagen, General Motors, Nissan, Honda, Chrysler, ktoré tu nemajú len výrobné závody, ale aj centrá pre výskum a vývoj. Hlavným exportným trhom sú USA, kde 11 zo 100 predaných automobilov pochádza práve z Mexika.18 Ďalším prosperujúcim odvetvím je elektronický priemysel. Mexiko je najväčším svetovým výrobcom inteligentných telefónov, druhým najväčším exportérom televízorov a tretím najväčším exportérom chladničiek.19 Po Číne je druhým najväčším dodávateľom elektroniky do USA. Veľká časť priemyselnej výroby je sústredená do tzv. maquiladoras – montážnych závodov, ktoré sa nachádzajú hlavne na severe krajiny v pohraničných oblastiach s USA. Ich vznik je ekonomicky opodstatnený využitím lacnejšej pracovnej sily v porovnaní s USA a Kanadou. Medzi ďalšie hlavné odvetvia spracovateľského priemyslu patria strojárenský, potravinársky, textilný, kožiarsky a chemický priemysel, ropný, drevospracujúci a papierenský. Veľký význam v ekonomike Mexika má baníctvo, predovšetkým ťažby ropy v Mexickom zálive. Mexiko je najväčším producentom ropy spomedzi krajín Latinskej Ameriky a firma PEMEX (Petróleos Mexicanos) je ôsmou najväčšou spoločnosťou v ťažbe ropy na svete a denne vyťaží 3,6 milióna barelov ropy.20 Viac ako polovica produkcie ropy je exportovaná, najväčším odberateľom sú USA. V Mexiku sa ďalej ťaží železná ruda a ušľachtilé kovy, ako napríklad vanádium, mangán, titán, farebné kovy (olovo, meď, cín, zinok), striebro a zlato. Nerastné ložiská sa nachádzajú hlavne v severnej časti (Sinaloa, Chihuahua) a v strednej časti Mexika (Durango a Zacatecas). Sekundárny sektor sa v roku 2011 podieľal na tvorbe národného HDP 35,7%.21 17 ICEX. México: Estructura económica [online]. 2011 [cit. 2012-12-02]. Dostupné z: http://www.oficinascomerciales.es/icex/cma/contentTypes/common/records/mostrarDocumento/?doc=4529504 18 ICEX. México: Estructura económica [online]. 2011 [cit. 2012-12-02]. Dostupné z: http://www.oficinascomerciales.es/icex/cma/contentTypes/common/records/mostrarDocumento/?doc=4529504 19 México: actor decisivo en el mundo [online]. [cit. 2012-12-02]. Dostupné z: http://mexicanisimo.com.mx/secciones/piel.html 20 Top 10 Biggest Oil Companies in the World 2012. Dostupné na WWW: http://www.toptenofcity.com/commerce/top-10- biggest-oil-companies-world-2012.html 21 INEGI. Producto Interno Bruto Nominal [online]. 2012 [cit. 2012-12-03]. Dostupné z: http://www.inegi.org.mx/inegi/contenidos/espanol/prensa/comunicados/pibcorr.asp
  19. 19. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE MEXIKA 13 1.4.4 Terciárny sektor Sektor služieb zohráva veľmi dôležitú úlohu v ekonomike Mexika. Na tvorbe HDP sa podieľa približne 60%.22 Jeho najvýznamnejšou súčasťou je oblasť cestovného ruchu, hotely, obchody a reštaurácie. Spomedzi krajín Latinskej Ameriky je Mexiko najnavštevovanejšou krajinou, na svete mu patrí desiata priečka. V roku 2011 navštívilo Mexiko 22,4 miliónov turistov.23 Vďaka týmto číslam cestovný ruch predstavuje viac ako 8 % HDP a vytvára viac ako 1,8 milióna platených pracovných miest. Toto odvetvie sa stalo jedným z ťahúňov hospodárskeho a sociálneho rozvoja Mexika.24 Od roku 2007 do júna roku 2012 investoval súkromný sektor do cestovného ruchu okolo 19,5 miliardy USD, čo je o 70 % viac ako bolo investované v rokoch 2002-2006.25 Cestovný ruch v Mexiku riadi už spomínané Ministerstvo cestovného ruchu, založené v roku 1999, ktoré navrhuje stratégie na podporu cestovného ruchu na celoštátnej i medzinárodnej úrovni. Hrozbou pre cestovný ruch naďalej zostáva zastaralá infraštruktúra, vysoká kriminalita a celkové znečistenie životného prostredia, s čím súvisí aj nedostatok pitnej vody. Ďalším dôležitým odvetvím sú finančné a bankové služby. „Mexiko má finančne silný bankový systém, ktorý je tvorený kapitalizovanými bankami. Akvizícia a fúzie zahraničných inštitúcií s miestnymi bankami pomohli obnoviť Mexiko po menovej kríze v roku 1994. Mexická burza je druhou najväčšou v Latinskej Amerike a jej hodnota sa odhaduje na 700 miliárd USD.“26 1.4.5 Makroekonomické ukazovatele Mexika V nasledujúcej časti budem venovať pozornosť vývoju základných makroekonomických ukazovateľov po roku 2005, konkrétne HDP, nezamestnanosti a inflácii. Ako som už spomínala, ekonomika Mexika je do veľkej miery závislá na ekonomike Spojených štátov a preto ekonomická kríza, ktorej náznaky sa objavili už koncom roka 2008, ovplyvnila aj hospodársky vývoj Mexika. Ďalším významným faktorom ovplyvňujúcim výkon mexickej ekonomiky je vývoj cien ropy. 22 INEGI. Producto Interno Bruto Nominal [online]. 2012 [cit. 2012-12-03]. Dostupné z: http://www.inegi.org.mx/inegi/contenidos/espanol/prensa/comunicados/pibcorr.asp 23 WILD JUNKET. 10 Most Visited Countries in the World [online]. 1.2.2012 [cit. 2012-12-03]. Dostupné z: http://www.wildjunket.com/2012/02/01/10-most-visited-countries-in-the-world/ 24 CONSEJO DE PROMOCIÓN TURÍSTICA DE MÉXICO EN ESPAÑA. El turismo en México [online]. [cit. 2012-12- 03]. Dostupné z: http://es.visitmexicopress.com/en/presseues/pres_turismo_en_mexico 25 VILLALOBOS, Bertha. Destaca Sexto Informe de Gobierno cifra récord en turistas. In: Periodicoviaje.com: Turismo y Economía [online]. 2.9.2012 [cit. 2012-12-06]. Dostupné z: http://periodicoviaje.com/turismo-y-economia/602/Destaca- Sexto-Informe-de-Gobierno-cifra-r%C3%A9cord-en-turistas 26 MZV SR. Spojené štáty mexické: Ekonomická informácia o teritóriu [online]. [cit. 2012-12-03]. Dostupné z: http://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_90CC76522B1C5948C125783B0048246E_SK/$File/120112_ EIT_Mexiko.pdf
  20. 20. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE MEXIKA 14 Tabuľka 1 Vývoj HDP v rokoch 2006-2011 (v USD) 2007 2008 2009 2010 2011 2012 HDP (v mld. USD) 1 035,032 1 093,7444 882,834 1 034,146 1 158,302 1 177,116 HDP per capita (v USD) 9 667,21 10 050,52 7 979,33 9 219,15 10 146,04 10 123, 348 Prírastok HDP 3,24 1,19 -5,99 5,56 3,94 1,62 Zdroj: IMF, World Economic Outlook Database, October 2012, Dostupné z WWW: http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2012/02/weodata/weoselser.aspx?c=273&t=1 Z Grafu 2 môžeme vidieť, že od roku 1994 došlo v Mexiku k dvom výrazným prepadom ekonomiky. K prvému prepadu došlo v roku 1995. Tento prepad bol spôsobený mexickou menovou krízou, ktorá postihla Mexiko v roku 1994 a prekvapila aj odborníkov z radov ekonómov. V dôsledku klesajúcej inflácie, klesli v Mexiku úrokové sadzby a pretože v USA úrokové sadzby stúpali, začali Mexiko opúšťať prví investori. Ďalší odliv kapitálu bol spôsobený politickou nestabilitou v krajine a z Mexika sa stala nerovnovážna ekonomika s vysokým deficitom bežného účtu a slabým bankovým systémom. „IMF k zníženiu schodku bežného účtu doporučil 15% devalváciu mexického pesa, ktorú mexická centrálna banka uskutočnila koncom roku 1994. Dôsledkem bol masový odliv kapitálu, devalvácia mexického pesa celkom o 120 % a prechod k voľne plávajúcemu menovému kurzu.“27 Zdroj: TRADING ECONOMICS. Dostupné z WWW: http://www.tradingeconomics.com/mexico/gdp-growth K druhému prepadu ekonomiky došlo v roku 2009. Tento prepad bol spôsobený svetovou ekonomickou a finančnou krízou, ktorá začala v roku 2007 v USA. Ekonomika Mexika sa dostala na úplne dno, keď došlo k viac ako 6% prepadu ekonomiky. Mexiko sa tak stalo krajinou Latinskej Ameriky najviac ovplyvnenou svetovou krízou. Dôvodom bola obrovská previazanosť mexického trhu na trh americký, kde smeruje viac ako 80 % mexických exportov. V roku 2010 došlo k oživeniu ekonomiky, keď rast HDP činil takmer 3 %. 27 Významné finanční krize 90. let - Mexiko. Dumfinanci.cz [online]. [cit. 2012-12-15]. Dostupné z: http://dumfinanci.cz/clanky/239-vyznamne-financni-krize-90-let-mexiko/ Graf 2 Tempo rastu HDP Mexika1994-2012 (v %)
  21. 21. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE MEXIKA 15 Tabuľka 2 Vývoj nezamestnanosti 2005-2011 (v %) 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 Nezamestnanosť 3,594 3,593 3,715 3,97 5,453 5,372 5,221 4,8 Zdroj: IMF, World Economic Outlook Database, October 2012, Dostupné z WWW: http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2012/02/weodata/weoselser.aspx?c=273&t=1 Súvislosť s finančnou krízou má zvýšená miera nezamestnanosti za posledné tri roky. Do roku 2008 nepresiahla nezamestnanosť hranicu 4 %, no v roku 2009 sa vyšplhala až na takmer 5,5 %, čo je druhá najväčšia hodnota od 80. rokov. Najväčšia miera nezamestnanosti bola nameraná v Mexiku v roku 1995, kedy dosiahla hodnotu 6,23 %, čo bolo spôsobené mexickou menovou krízou. 28 V auguste roku 2012 bola zaregistrovaná 5% miera nezamestnanosti, čo je tretia najnižšia spomedzi krajín OECD. Nižšiu nezamestnanosť ako Mexiko má len Rakúsko a Japonsko. Miera nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi (od 15 do 24 rokov) dosiahla v auguste 9,4 %.29 Ďalším kľúčovým ukazovateľom je miera inflácie. Z tabuľky môžeme vidieť, že do roku 2007 zaznamenávalo Mexiko priaznivú mieru inflácie, nepresahujúcu 4 %. V krízových rokoch sa výrazne zvýšila, príčinou boli hlavne vysoké ceny potravín. V roku 2011 miera inflácie opäť klesla na hodnotu 3,4 % a v roku 2012 sa udržala pod hranicou 4 %. Tabuľka 3 Miera inflácie 2005-2012 (v %) 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 Inflácia 3,990 3,634 3,970 5,131 5,297 4,155 3,404 3,950 Zdroj: IMF, World Economic Outlook Database, October 2012, Dostupné z WWW: http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2012/02/weodata/weoselser.aspx?c=273&t=1 28 IMF, World Economic Outlook Database, October 2012. Dostupné na WWW: http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2012/02/weodata/weorept.aspx?sy=1980&ey=2011&scsm=1&ssd=1&sort =country&ds=.&br=1&pr1.x=97&pr1.y=7&c=273&s=NGDP_RPCH%2CLUR&grp=0&a= 29 México, tercero en menor desempleo: OCDE. CNN Expansión: Economía [online]. 9.10.2012 [cit. 2012-12-15]. Dostupné z: http://www.cnnexpansion.com/economia/2012/10/09/mexico-tercero-en-menor-desempleo-ocde
  22. 22. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE MEXIKA 16 1.5. Socio-kultúrne prostredie 1.5.1. Hofstedeho kultúrne dimenzie – Mexiko Geert Hofstede je holandský sociológ, ktorý sa zaoberá skúmaním vzťahov medzi rôznymi národnými kultúrami a kultúrou v rámci organizácií. Poukazuje na odlišnosti medzi jednotlivými kultúrami a prináša teórie vysvetľujúce kultúrnu rozmanitosť, ktoré sú často označované ako tzv. Hofstedeho dimenzie. Patria k nim:  miera vyhýbania sa neistote  mocenský odstup  maskulinita verzus femininita  individualizmus verzus kolektivizmus  dlhodobá verzus krátkodobá orientácia. Dimenzie sú merané indexami, ktoré môžu nadobúdať hodnoty od 1 do 100. PDI – Power Distance IDV – Individualism MAS – Masculinity UAI – Uncertainty avoidance Zdroj: Hofstede Centre. Dostupné z WWW: http://geert-hofstede.com/mexico.html Z grafu 3 môžeme sledovať, že dimenziou s najvyšším indexom je vyhýbanie sa neistote (UAI). Táto Hofstedeho dimenzia hovorí o rozsahu, v akom sa príslušníci kultúry cítia byť ohrození neznámymi situáciami a aký majú postoj k zmenám, ktoré prinášajú neisté a riskantné situácie. Mexičania uprednostňujú sa neistote vyhýbať, sú averzní k riziku. V snahe minimalizovať alebo znížiť mieru neistoty sú implementované prísne pravidlá a predpisy. Cieľom je mať všetko pod kontrolou a vyhnúť sa nečakanému. Vysokú hodnotu dosahuje Mexiko aj v mocenskom odstupe. Táto dimenzia charakteri- zuje vnímanie nerovnomernosti rozdelenia moci a vyjadruje nerovnaké sociálne postavenie príslušníkov spoločnosti. Vysoký index mocenského odstupu znamená, že spoločnosť akceptuje hierarchickú diferenciáciu a nízky index, naopak, znamená akceptovanie rovnosti v spoločnosti. So skóre 81 je Mexiko silne hierarchickou spoločnosťou. Znamená to, že Mexičania akceptujú svoje 81 30 69 82 0 20 40 60 80 100 PDI IDV MAS UAI Graf 3 Hofstedeho dimenzie - Mexiko
  23. 23. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE MEXIKA 17 postavenie v spoločnosti a nepotrebujú žiadne ďalšie zdôvodnenia. Moc v Mexiku je založená na rodinných vzťahoch a priateľoch, charizme a schopnosti využiť silu. Hierarchia v spoločnosti je odrazom existenčnej nerovnosti medzi vyššie a nižšie postavenými členmi spoločnosti. Podriadení očakávajú, že sa im prikazuje, čo treba robiť. Ďalšou Hofstedeho kultúrnou dimenziou je maskulinita, ktorá vyjadruje zastúpenie tzv. mužského prvku v hodnotách jednotlivých kultúr. Maskulinita sa vzťahuje na kultúry, kde sú rodové role jasne odlíšené a jednou z takýchto kultúr je aj Mexiko. Index maskulinity tu dosahuje hodnotu 69 a mexická spoločnosť je považovaná za maskulínnu. V takýchto krajinách ľudia žijú, aby mohli pracovať a od nadriadených sa očakáva rozhodnosť a asertivita. Problémy sa väčšinou riešia konfrontáciou. Mexiko má nízky index individualizmu, dosahuje hodnotu 30 a je považované za kolektivistickú spoločnosť. Mexičan sa od narodenia stáva členom širokej rodiny alebo iných sociálnych systémov, ktoré ho za jeho celoživotnú lojálnosť neustále ochraňujú. Spoločnosť podporuje silné vzťahy, kde každý nesie zodpovednosť za zvyšných členov svojej skupiny. Mexičania si chránia harmóniu vzťahov a za svoju rodinu by položili život. Index dlhodobej verzus krátkodobej orientácie nie je dostupný, no podľa môjho názoru sa Mexiko radí medzi dlhodobo orientované národy. 1.5.2. Demografické údaje Počet obyvateľov v Mexiku sa v júli 2012 vyšplhal na 114.975.406.30 Populácia Mexika sa za posledných 20 rokov takmer zdvojnásobila (66,8 miliónov obyvateľov v roku 1980 a 112,3 miliónov v roku 2010) a v súčasnej dobe sa podľa počtu obyvateľov radí na 11. miesto. Zdroj: TRADING ECONOMICS Dostupné z WWW: http://www.tradingeconomics.com/mexico/population 30 CIA. The World Factbook. Dostupné na WWW: https://www.cia.gov/library/publications/the-world- factbook/geos/mx.html Graf 4 Vývoj mexickej populácie 1980-2012 (v mil. obyvateľov)
  24. 24. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE MEXIKA 18 Od roku 1960 má prirodzený prírastok obyvateľstva klesajúcu tendenciu (1960-1970 3,4 %, 1990- 1995 2,1 %, 2000-2005 1 %) a v súčasnosti dosahuje hodnotu 1,086 %. Na rozdiel od Európy a Japonska, je Mexiko vďaka svojej vysokej miere pôrodnosti (18,87 ‰) krajinou, kde nedochádza k starnutiu populácie a priemerný vek obyvateľstva je 27,4 rokov. Obyvateľstvo Mexika je pomerne mladé, čo môžeme vidieť aj na Grafe 4, znázorňujúcom vekové pyramídy. Detská zložka prevažuje nad reprodukčnou, a tá prevažuje nad postreprodukčnou, čo je klasický model populácie pre rozvojové krajiny, aj keď môžeme vidieť, že detská zložka sa pomaly dostáva do rovnováhy s reprodukčnou zložkou. Zdroj: INEGI. Dostupné z WWW: http://cuentame.inegi.org.mx/poblacion/habitantes.aspx?tema=P Jediný výrazný faktor, ktorý spôsobuje úbytok mexického obyvateľstva je migrácia obyvateľov do zahraničia. V súčasnosti dosahuje migračný faktor hodnotu -3,11 ‰31 , čo predstavuje okolo 360 tisíc migrantov ročne. Hlavnou príjmovou krajinou je severný sused Mexika, Spojené štáty americké, kde väčšina z nich nachádza lepšie pracovné príležitosti ako vo svojej rodnej krajine. Usádzajú sa hlavne v štátoch Kalifornia, Texas, Nové Mexiko a Illinois. Ďalšími príjmovými krajinami sú Kanada, Španielsko a Nemecko. Čo sa týka imigrácie, tak hlavnými zahraničnými komunitami na území Mexika boli v roku 2010 Američania, Španieli a Guatemalčania.32 Podľa národného štatistického úradu 78 % obyvateľstva žije v mestách, kým na začiatku 20. storočia to bolo len okolo 10 % obyvateľstva. Najväčšími mestami podľa počtu obyvateľov sú hlavné mesto Ciudad de México, Guadalajara, Monterrey a Puebla. Mexiko je etnicky rôznorodý štát a keďže národný štatistický úrad nerealizuje prieskum týkajúci sa národnostného zloženia, dochádza len k približnému určeniu etnickej štruktúry na základe štúdií vykonaných tretími stranami. Najpočetnejšou skupinou sú indiánsko-hispánski miešanci (59%). 31 CIA. The World Factbook. Dostupné na WWW: https://www.cia.gov/library/publications/the-world- factbook/geos/mx.html 32 INEGI Graf 5 Vekové pyramídy Mexika z rokov 1980 a 2010
  25. 25. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE MEXIKA 19 Ďalšou skupinou je obyvateľstvo európskeho pôvodu, ktoré tvorí približne 23 % a pôvodné obyvateľstvo – Indiáni, tvorí približne 17 %.33 Najviac pôvodného obyvateľstva žije v štátoch Yucatán, Oaxaca, Quintana Roo, Chiapas a Campeche. Zdroj: Businessinfo.cz. Dostupné z WWW: http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/mexiko-zakladni-informace-o-teritoriu-19360.html#sec4 Čo sa týka náboženskej štruktúry obyvateľstva, tak drvivá väčšina obyvateľstva sa hlási ku rímsko-katolíckej cirkvi, až 89,3 %. 5,9 % tvoria protestanti, 0,05 % sa hlási k judaizmu a 4,9 % obyvateľstva sa nehlási k žiadnemu náboženskému presvedčeniu. Štáty s najväčším percentom katolíkov sú Guanajuato (93,8 %), Aguascalientes (92,3 %) a Jalisco (92,0 %). Štáty s najnižším percentom sa nachádzajú na juhovýchode krajiny a sú to Chiapas (58,3 %), Tabasco (64,5 %) a Campeche (63,1 %).34 Zdroj: INEGI. Dostupné na WWW: http://www.inegi.org.mx/Sistemas/temasV2/Default.aspx?s=est&c=21702 Úradným jazykom v Mexiku je španielčina. Ďalšími používanými jazykmi sú angličtina (hlavne na severe krajiny a v turistických destináciách), náhuatl, mayčina, zapoteco, mixteco a iné. Každých 6 zo 100 Mexičanov hovorí nejakým indiánskym jazykom, ktorých je dokopy 89.35 33 Mexiko: Základní informace o teritoriu: Národnostní složení. Businessinfo.cz [online]. 28.9.2012 [cit. 2012-12-16]. Dostupné z: http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/mexiko-zakladni-informace-o-teritoriu-19360.html#sec4 34 INEGI 35 INEGI. Dostupné na WWW: http://cuentame.inegi.org.mx/poblacion/lindigena.aspx?tema=P 83,90% 5,90% 2,30% 0,05% 4,60% 3,25% Katolícka cirkev Evanjelická cirkev Neevanjelické vierovyznanie Judaizmus Bez vyznania Iné Graf 7 Náboženská štruktúra Mexika Graf 6 Národnostné zloženie Mexika 59%23% 17% Indiánsko-hispánski miešanci Obyvateľstvo európskeho pôvodu Indiáni Ostatní
  26. 26. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE MEXIKA 20 1.6. Technologické prostredie Dlhé roky sú investície do vedy, výskumu a technológií v Mexiku nepostačujúce a preto je rastový potenciál ekonomiky nižší ako v ostatných krajinách OECD. Ak chce Mexiko dosiahnuť úroveň porovnateľnú s týmito krajinami, sa musí táto situácia jednoznačne zlepšiť. Podľa dostupných údajov je celková úroveň inovácií v Mexiku naozaj nízka a to nielen v porovnaní s ostatnými členskými krajinami OECD, ale aj v porovnaní s inými emerging markets. Výdaje na výskum, vývoj a inovácie (I+D+i) sú nízke a nedosahujú ani 0,5 % HDP. Pre porovnanie môžeme uviesť, že skupina OECD investuje do výskumu, vývoja a inovácií okolo 2,3 % HDP a Čína 1,7 % HDP.36 Zdroj: Perspectivas OCDE: México Reformas para el Cambio. Dostupné z: http://www.oecd.org/mexico/49363879.pdf Nedostatky v správe mexického systému inovácií sú príčinou pretrvávajúcich nízkych investícií, štátnych či súkromných, do tejto oblasti. Na vytvorenie celoštátnej politiky v tejto oblasti by malo existovať presvedčenie, že vedomosti, vzdelanie a výskum sú dôležitými determinantmi ekonomického rastu, pokroku a rastúcej životnej úrovne obyvateľstva, tak ako je tomu v rozvinutých a v niektorých rýchlo rozvíjajúcich sa ekonomikách, kde sa toto presvedčenie stalo súčasťou politiky už dávnejšie. Prekážkami vo vývoji tohto odvetvia sú takisto nízky stupeň konkurencie v strategických odvetviach pre inovácie, ako napríklad telekomunikácie, výroba a distribúcia energie alebo doprava, nízke schopnosti ľudského kapitálu vo všetkých sektoroch ekonomiky a nedostatok súkromných zdrojov financovania inovačných podnikov a podnikov založených na nových technológiách. Mexiko by malo zvýšiť svoje úsilie o lepšie smerovanie národného inovačného systému, určiť si svoje priority a garantovať ich realizáciu. Toto úsilie by malo zahŕňať lepšiu koordináciu 36 Perspectivas OCDE: México Reformas para el Cambio. In: OECD [online]. January 2012 [cit. 2012-12-19]. Dostupné z: http://www.oecd.org/mexico/49363879.pdf Graf 8 Výdaje na I+D+i/HDP v roku 2011
  27. 27. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | ANALÝZA ZAHRANIČNÉHO OBCHODU MEXIKA 21 medzi ministerstvami a ostatnými inštitúciami zodpovednými za vývoj a implementáciu politík, decentralizáciu inovačných politík a malo by byť sprevádzané posilňovaním inštitucionálnej a finančnej kapacity a takisto infraštruktúry v jednotlivých regiónoch, čo umožní rozvíjať a realizovať jeho stratégie. 2. ANALÝZA ZAHRANIČNÉHO OBCHODU MEXIKA 2.1. Obchodná politika Mexika V posledných dekádach ťaží Mexiko z otvorenej obchodnej politiky. Za jeho debut v oblasti medzinárodného obchodu, môžeme považovať pristúpenie k Všeobecnej dohode o clách a obchode (GATT) z roku 1986, čo mu umožnilo využívať všetky colné koncesie vyjednané ostatnými členmi od roku 1948, kedy táto zmluva vstúpila do platnosti. Podpísaním tejto zmluvy sa Mexiko zaviazalo znížiť tarifné bariéry na maximálnu výšku 50 %.37 V očiach sveta sa Mexiko vydalo správnym smerom vzhľadom na jeho evidentné prednosti: tisíce kilometrov pobrežia, závideniahodná geografická poloha, obrovské množstvo ornej pôdy a ekonomicky aktívne obyvateľstvo. Nové väzby so zahraničnými trhmi pomohli diverzifikovať mexickú ekonomiku, ktorá bola dlhé roky nadmerne závislá na ropnom priemysle. Po skončení svetovej finančnej krízy z roku 2008 prispel zahraničný obchod do veľkej miery k oživeniu a obnove národnej ekonomiky, no stále existujú výzvy spojené s jeho zlepšením. Ak chce Mexiko plne ťažiť z liberalizácie obchodu, musí naďalej podporovať a vykonávať politiky zamerané na zjednodušenie obchodných postupov a na zlepšenie konkurencieschopnosti domáceho priemyslu, a aby obchod mohol viesť k rastu, rozvoju a k vytváraniu nových pracovných miest, je potrebné, aby bol doprevádzaný vnútornými politikami v oblasti vzdelávania, inovácií a infraštruktúry, v čom zaznamenáva Mexiko výrazný pokrok. Obchodná politika Mexika je kombináciou jednostranného otvorenia s aktívnym progra- mom v rámci multilaterálnych rokovaní WTO, preferenčných dohôd so strategickými partnermi, podpory a diverzifikácie exportov a priťahovania zahraničných investorov. Toto všetko prispieva k ekonomickému rastu a väčšej integrácii krajiny do svetovej ekonomiky. V rokoch 2001 až 2006, dosahoval hospodársky rast v Mexiku v priemere cifru okolo 2,3 % ročne. Finančná kríza výrazne zasiahla mexickú ekonomiku, ktorá vzrástla v roku 2008 len o 1,2 % a v nasledujúcom roku došlo k prudkému poklesu ekonomiky o 6,0 %. Príčinou tohto obrovského prepadu bola, ako som už spomínala v predchádzajúcej kapitole, prílišná závislosť od americkej ekonomiky. V roku 2010 37 EL PAÍS. México se convierte en miembro efectivo del GATT [online]. Ginebra, 26.7.1986 [cit. 2013-03-08]. Dostupné z: http://elpais.com/diario/1986/07/26/economia/522712808_850215.html
  28. 28. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | ANALÝZA ZAHRANIČNÉHO OBCHODU MEXIKA 22 začala mexická ekonomika opäť vykazovať kladných hodnôt a sadzba 5,5 % bola druhou najvyššou v dekáde. V nasledujúcich rokoch bol rast HDP o niečo miernejší, nepresahujúci hranicu 4 %.38 Mexiko považuje WTO za najlepší mechanizmus na realizáciu liberalizácie obchodu a silne podporuje rokovania v rámci jednotlivých kôl. Takisto sa opiera o širokú sieť preferenčných obchodných dohôd, ktoré mu umožňujú prístup na rôzne svetové trhy. Mexiko vyjednalo dohody o voľnom obchode (FTA), ktoré umožňujú preferenčný prístup k viac ako jednej miliarde potencionálnych zákazníkov a k trom štvrtinám svetového HDP. Severoamerická dohoda o voľnom obchode (NAFTA) predstavuje približne 67 % zahraničného obchodu Mexika. Takisto podpísalo dohodu o voľnom obchode s Európskou úniou, Japonskom, s viacerými krajinami Latinskej Ameriky a východnej Ázie a s mnohými štátmi ma uzavreté dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií, ktoré poskytujú právnu istotu ako pre mexické investície v zahraničí, tak aj pre zahraničné investície v Mexiku. To podporuje rozvoj exportného sektoru, jedného z hlavných motorov hospodárstva, ktorý vytvára najlepšie platené pracovné miesta v Mexiku. Odstránenie alebo výrazné zníženie ciel a ostatných bariér zahraničného obchodu prispelo k zvýšeniu konkurencieschopnosti exportovaných výrobkov. Základňou mexického exportného sektoru sú produkty náročné na pokročilé technológie, ktoré tvoria viac ako polovicu exportu. Mexiko je najväčší svetový exportér televízorov s plochou obrazovkou, druhý najväčší exportér chladničiek a štvrtým najväčší exportér automobilov po Nemecku, Japonsku a Južnej Kórei. Mexiko patrí v súčasnosti medzi najotvorenejšie ekonomiky sveta a podiel exportu a importu na HDP prevyšuje tento podiel u krajín BRIC.39 Miera otvorenosti mexickej ekonomiky sa za posledných 20 rokov viac ako zdvojnásobila, čo spôsobilo prudký nárast obchodných tokov a priamych zahraničných investícií (PZI), a s ním spojené zvyšovanie zamestnanosti a životnej úrovne mnohých Mexičanov. Aktuálne sa Mexiko podieľa na tretine latinskoamerického obchodu a figuruje medzi hlavnými svetovými exportérmi.40 Stále tu však zotrvávajú netarifné prekážky. Sú to napríklad hlavne zdĺhavé colné procedúry, colné kvóty, referenčné ceny, antidumpingové a ochranné opatrenia a rôzne nariadenia týkajúce sa označenia produktov. Systém colnej deklarácie je mimoriadne komplikovaný a byrokraticky náročný, čo mnohokrát dovozcov odrádza. Je nutné využívať služby profesionálnych colných agentov, ktorých ceny sa pohybujú v rozmedzí 1,5 % až 2 % z hodnoty tovaru. Colný deklarant je zodpovedný za správnosť 38 The World Bank, dostupné na WWW: http://databank.worldbank.org/data/views/reports/tableview.aspx?isshared=true&ispopular=country&pid=5, 39 LEYCEGUI GARDOQUI, Beatriz. SECRETARIA DE ECONOMÍA DE MÉXICO. Reflexiones sobre la Política Comercial Internacional de México 2006-2012. Primera edición. México, Octubre 2012. ISBN 978-607-401-654-3. 40 Inversión y Comercio: Informe de resultados. In: [online]. Primera edición. Ciudad de México: ProMéxico, Agosto 2012 [cit. 2013-03-09]. Dostupné z: http://www.promexico.gob.mx/archivos/Informe- resultados/PROMEXICO_INFORME_low.pdf
  29. 29. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | ANALÝZA ZAHRANIČNÉHO OBCHODU MEXIKA 23 a pravdivosť poskytnutých údajov, za určenie colného režimu a jeho správnu klasifikáciu. Ďalšou administratívnou povinnosťou pre importéra je zapísanie sa na zoznam importérov (Padrón de importadores). Vyžadujú sa rôzne doklady ako napríklad faktúry, konosamenty, letecké prepravné listy, osvedčenia o pôvode tovaru, baliace listy, prípadné licenčné povolenia apod. Rozsah požadovaných dokumentov je väčšinou stanovený v akreditatívnych podmienkach. Od roku 2002 funguje podporný program Free and Secure Trade (FAST), ktorý vznikol z iniciatívy USA, Kanady a Mexika ako program, ktorý má uľahčiť a urýchliť prechod tovarov cez hranice týchto krajín. Tento program je dobrovoľný a má prinášať mnoho výhod ako napríklad vyhradené trasy s menším počtom colných kontrol pre urýchlenie prepravy, zvýšená bezpečnosť v rámci dodávateľského reťazca apod.41 V Mexiku existujú kontingenty na tovar podľa krajiny, z ktorej sa tovar dováža. Jedná sa predovšetkým o krajiny, s ktorými má Mexiko uzatvorené dohody o voľnom obchode (FTA). Po vyčerpaní kvót sa vymeriavajú na tieto tovary riadne clá. V súčasnosti existuje 183 kontingentov – 129 dovozných a 54 vývozných.42 Potraviny, alkoholické a nealkoholické nápoje, kozmetika a tabak prechádzajú skúšobnými laboratóriami. Podmienky sú stanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa. Hnojivá, pesticídy, toxické a nebezpečné materiály ako sú výbušniny a zbrane takisto podliehajú licenčnému konaniu. Všetky dovážané výrobky musia byť zaregistrované na mexickom Ministerstve hospodárstva (Secretaría de Economía), ktoré pridelí každému dovezenému výrobku a tovaru čiarový kód. Každý výrobok musí obsahovať návod na použitie v španielskom jazyku a na obale musí byť uvedený názov výrobku, jeho obsah, hmotnosť, krajina pôvodu, dovozca a ďalšie požadované údaje. Z celkového počtu dovezených výrobkov približne 1.5% podlieha schvaľovaciemu procesu.43 Za posledné obdobie vzrástol v Mexiku počet antidumpingových opatrení a to prevaž- ne proti USA, Číne a Brazílii. Mexiko sa tak radí do prvej desiatky užívateľov medzinárodného antidumpingového systému. 41 INFORMED TRADE. FAST - Free and Secure Trade [online]. 2007 [cit. 2013-03-17]. Dostupné z: http://www.itintl.com/fast-free-and-secure-trade.html 42, 43 MZV SR. Spojené štáty mexické: Ekonomická informácia o teritóriu [online]. [cit. 2013-03-17]. Dostupné z: http://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_90CC76522B1C5948C125783B0048246E_SK/$File/120112_ EIT_Mexiko.pdf
  30. 30. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | ANALÝZA ZAHRANIČNÉHO OBCHODU MEXIKA 24 Zdroj: ProMéxico. Dostupné na WWW: http://www.promexico.gob.mx/comercio/mexico-y-sus-tratados-de-libre- comercio-con-otros-paises.html 2.2. Proexportná politika Podpora výroby Mexiko si získalo významné postavenie na zahraničných trhoch hlavne vďaka stále zvyšujúcej sa konkurencieschopnosti v oblasti výroby. Kým v predchádzajúcich dekádach exportoval výlučne ropu, dnes je producentom a výrobcom širokej škály produktov. V súlade s tým, začala mexická vláda prejavovať osobitný záujem o rozvoj efektívnejšieho a dynamickejšieho priemyslu, ktorý by posilnil väzby medzi vnútorným a vonkajším trhom, čo by umožnilo rozvoj výrobného reťazca. Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné, aby mal domáci priemysel prístup k vstupom a zariadeniam na svetovej úrovni, za konkurencieschopné ceny. Uvedomujúc si potrebu podporovať väzby medzi jednotlivými článkami výrobného reťazca, Ministerstvo hospodárstva spolu s ďalšími vládnymi inštitúciami zaviedlo rôzne podporné programy na posilnenie a rozvoj domáceho priemyslu. Za zmienku stojí program PROSEC (Programas de Promoción Sectorial), ktorý udeľuje výrobným podnikom preferenčné clá na získanie potrebných vstupov a zariadení za konkurencieschopné ceny. 1986 1994 1995 1998 1999 2000 2001 2004 GATT NAFTA USA, Kanada FTA G3 Kolumbia Venezuela FTA Bolívia FTA Costa Rica FTA Nikaragua FTA Chile FTA EÚ 15 Rakúsko Belgicko Dánsko Fínsko Francúzsko Nemecko Grécko Írsko Taliansko Luxembursko Holandsko Portugalsko Španielsko Švédsko Veľká Británia FTA Izrael FTA EFTA Island Lichtenštajnsko Nórsko Švajčiarsko FTA NT Guatemala Honduras El Salvador FTA EÚ+ Česká Republika Slovensko Poľsko Maďarsko Slovinsko Cyprus Malta Estónsko Lotyšsko Litva FTA Uruguay 2005 2007 2012 FTA Japonsko FTA EÚ 25+ Rumunsko Bulharsko FTA Peru Venezuela opúšťa FTA G3 Obr. 3 Dohody o voľnom obchode podpísané Mexikom
  31. 31. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | ANALÝZA ZAHRANIČNÉHO OBCHODU MEXIKA 25 Podpora exportu Programy na podporu vývozu sú navrhované tak, aby napomáhali produktivite a kvalite výrobných procesov, a tým teda aj zvyšovaniu konkurencieschopnosti výrobných podnikov, čo im umožní adekvátne začlenenie sa na svetových trhoch. Sú spravované Ministerstvom hospodárstva Spojených štátov mexických a spočívajú v znížení colných poplatkov na ceny vstupov, náhradných dielov a komponentov využívaných pri výrobe produktov určených na export a v zjednodušení administratívnych postupov zo strany federálnej vlády. Jedným z najdôležitejších nástrojov na podporu exportu je program IMMEX (El Programa de Industria, Maquiladoras y de Servicios de Exportación), ktorý umožňuje výrobcom alebo podnikom poskytujúcim služby určené na vývoz dočasne dovážať statky (suroviny, materiál, súčiastky a komponenty, obaly, stroje a zariadenia), ktoré budú použité pri výrobe exportovaného tovaru, bez toho, aby bola na ne uvalená akákoľvek daň. Aby mohla firma využívať výhody tohto programu, musí zaznamenať v zahraničí obrat vyšší ako 500.000 USD alebo aspoň 10 % z jej celkových tržieb musia tvoriť tržby za exportované výrobky. IMMEX sa stal dôležitým motorom priemyselného rozvoja v Mexiku a po ropnom priemysle je druhým najväčším zdrojom devíz. Export podporujú aj ďalšie programy (napr. ECEX, ALTEX, DrawBack), ktoré spravidla umožňujú bezcolný import vstupov, jednoduchší vstup na zahraničné trhy, finančné podpory rozvojových bánk alebo zaisťujú rýchlejšiu refundáciu daní, prípadne individuálne výhody v preferovaných odvetviach. Čo sa týka inštitucionálneho zaistenia exportu, tak organizačnú a finančnú podporu exportu zabezpečuje Národná banka zahraničného obchodu BANCOMEXT (Banco Nacional de Comercio Exterior, ktorá je obdobou Českej exportnej banky. Snaží sa o podporu a rozvoj domácich podnikov, ktoré sa podieľajú na zahraničnom obchode krajiny. Zvláštna pozornosť je venovaná malým a stredným podnikom (PYME), ktorým umožňuje získať potrebné finančné prostriedky na export svojich produktov. Spolupracuje ale aj s dodávateľmi malých a stredných podnikov, s obchodnými komorami a so zahraničnými firmami, ktoré majú záujem v Mexiku investovať. Ponúka širokú škálu služieb ako napr. úvery, bankové záruky, investičné projekty, poistenie rizík, atď. BANCOMEXT posudzuje jednotlivé programy individuálne bez stanovenia špecifického programu na podporu vývozu a preto poskytovanie finančnej pomoci býva často krát predmetom korupcie.44 O upevnenie postavenia Mexika na poli medzinárodného obchodu a investícií a internacionalizáciu mexických podnikov sa snaží ProMéxico. ProMéxico je vládna organizácia spadajúca pod Ministerstvo hospodárstva, založená v roku 2007. Jej hlavnou činnosťou je podpora mexických podnikov pri ich exportnej činnosti a zároveň sa snaží o prilákanie zahraničných 44 BANCOMEXT. Dostupné na WWW: http://www.bancomext.com/Bancomext/secciones/conoce- bancomext/index.html
  32. 32. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | ANALÝZA ZAHRANIČNÉHO OBCHODU MEXIKA 26 investorov do krajiny. Víziou tejto inštitúcie je upevňovanie postavenia Mexika na medzinárodnej scéne a zvyšovanie prítomnosti mexických výrobkov a služieb na zahraničných trhoch. ProMéxico ponúka veľké množstvo služieb. Jedná sa hlavne o informačné a poradenské služby, ktoré tvoria gro činností tejto inštitúcie. Sem spadajú napríklad marketingové výskumy a analýzy týkajúce sa podnikateľských prostredí rôznych štátov. Dôležité sú takisto aj propagačné a prezentačné služby, prostredníctvom ktorých sa môžu podniky zviditeľniť (veľtrhy a akcie organizované ProMéxicom). K dispozícii má ProMéxico 25 kancelárií v Mexiku a 27 zahraničných pobočiek, z ktorých 9 sídli v Európe. Česká republika spadá pod pobočku vo Frankfurte nad Mohanom, kam sa môžu záujemcovia s prípadnými dotazmi obracať.45 Hlavný rozdiel medzi týmito dvoma inštitúciami spočíva v tom, že kým BANCOMEXT poskytuje podnikom hlavne finančnú a technickú podporu, ProMéxico je viac aktívne v marketingových aktivitách, ako napríklad propagácia mexických podnikov a produktov na zahraničných trhoch. Zdroj: ProMéxico. Dostupné na WWW: http://embamex.sre.gob.mx/austria/index.php?option=com_content&view=article&id=126&Itemid=92 BANCOMEXT. Dostupné na WWW: http://www.laeconomia.com.mx/credito-aerolineas-para- combustible/ 2.3. Vývoj obchodnej bilancie Za takmer dvadsať rokov, ktoré uplynuli odvtedy čo NAFTA vstúpila do platnosti, otvo- renosť mexickej ekonomiky meraná podielom medzinárodného obchodu na veľkosti HDP, vzrástla z 27,3 % v roku 1994 na 63 % v roku 2012 (viz Graf 10) a celkovo zahraničný obchod vzrástol približne šesť krát. Export v roku 2012 dosiahol hodnotu okolo 370,9 miliárd USD, čo predstavuje nárast o viac ako 500 % oproti roku 1994 (Graf 9). Vývoj zahraničného obchodu Mexika od vstupu NAFTA do platnosti môžeme rozdeliť do 3 etáp: a) 1994-2000 b) 2001-2005 c) 2006-2012 45 ProMéxico. Dostupné na WWW: http://promexico.gob.mx/es_us/promexico/Acerca_de_ProMexico Obr. 4 Logo BANCOMEXT a ProMéxico
  33. 33. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | ANALÝZA ZAHRANIČNÉHO OBCHODU MEXIKA 27 Zdroj: Secretaría de Economía. Dostupné z WWW: http://www.economia.gob.mx/comunidad-negocios/comercio- exterior/informacion-estadistica-y-arancelaria Od 1994 do 2000: Ekonomická expanzia Spojených štátov amerických NAFTA čelila svojej prvej veľkej skúške už rok od nadobudnutia platnosti. Koncom roku 1994 a začiatkom nasledujúceho roku makroekonomická nerovnováha mexickej ekonomiky vyústila do hlbokej finančnej krízy. Ekonomika sa prepadla o takmer 6 % a mexické peso depre- ciovalo o viac ako 100 %. Avšak, kombinácia prísne nastaveného programu makroekonomickej úpravy, stabilizačného úveru od vlády USA a ekonomická otvorenosť zakotvená v NAFTA, umožnili Mexiku pomerne rýchlo obnoviť hospodársky rast. V týchto rokoch bol jedným z najdôležitejších motorov mexickej ekonomiky export a to hlavne vďaka dynamike americkej ekonomiky počas druhého volebného obdobia prezidenta Billa Clintona (1997-2001). Export do USA vzrástol v tomto období o 246 % a v roku 2001 tvoril 11,8 % amerických nákupov. Celkovo vzrástol mexický vývoz o viac ako 200 %. V roku 1993 dosahoval hodnotu 60,8 miliárd USD, na začiatku nového milénia to bolo až 166,1 miliárd USD. V rokoch 1995, 1996 a 1997 vykazovalo Mexiko aktívnu obchodnú bilanciu. Od 2001 do 2005: Vstup Číny do WTO a globálna ekonomická nerovnováha Transformácia Číny, ktorá začala koncom sedemdesiatych rokov sa prehĺbila v roku 2001 vstupom do WTO. Po prvom roku, vzrástol globálny export Číny a export do USA o 22,4 % v oboch prípadoch.46 Vstup Číny do WTO bol veľkou výzvou pre mexických exportérov, keďže zo dňa na deň sa objavila vážna konkurencia na druhej strane Tichého oceánu, ktorá dodáva rovnaké produkty, ale s výrazne nižšími výrobnými nákladmi a podporovaná silne proexportnou politikou. Navyše obdobie vstupu Číny do WTO sa zhoduje s obdobím apreciácie mexického pesa, 46 THE US-CHINA BUSINESS COUNCIL. US-China Trade Statistics and China's World Trade Statistics [online]. [cit. 2013-03-12]. Dostupné z: https://www.uschina.org/statistics/tradetable.html Graf 9 Vývoj obchodnej bilancie Mexika v mld. USD (1993-2012) 65,4 79,3 72,5 89,5 109,8 125,4 142,0 174,5 168,4 168,7 170,5 196,8 221,8 256,1 283,2 310,1 234,4 301,5 350,9 370,7 51,8 60,8 79,5 96,0 110,2 117,5 136,4 166,1 158,8 161,0 164,8 188,0 214,2 249,9 272,0 292,6 229,6 298,1 349,6 370,9 0 50 100 150 200 250 300 350 400 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 Import Export
  34. 34. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | ANALÝZA ZAHRANIČNÉHO OBCHODU MEXIKA 28 čo spôsobilo, že mexickí výrobcovia zrazu museli čeliť nepriaznivej situácii. Neropné exporty Mexika do USA klesli v priebehu 4 rokov z 11,9 % na 10,4 %, zatiaľ čo tie čínske vzrástli z 10 % na 23 % v priebehu 8 rokov.47 Od roku 2001 do roku 2003 medzinárodný obchod celkovo klesal a klesal aj podiel medzinárodného obchodu na HDP (Graf 10). Zmena nastala až v roku 2004, kedy začal obchod opäť rásť. Obchodná bilancia bola počas celého tohto obdobia záporná. Zdroj: LEYCEGUI GARDOQUI, Beatriz. SECRETARIA DE ECONOMÍA DE MÉXICO. Reflexiones sobre la Política Comercial Internacional de México 2006-2012. Primera edición. México, Octubre 2012. ISBN 978-607-401- 654-3. Od 2006 do 2012: Globálna ekonomická kríza Prvé roky Calderónovej administratívy boli spojené so znovu oživením účasti Mexika na amerických importoch. Jeden z faktorov, ktorý pravdepodobne k tomu výrazne prispel bola reálna apreciácia čínskeho jüanu vzhľadom k mexickému pesu, registrovaná od roku 2005. V druhej polovici roku 2008 vypukla svetová finančná kríza, ktorá zasiahla hlavné motory mexickej ekonomiky: export, remitencie, priame zahraničné investície a cestovný ruch. Keďže hospodársky vývoj Mexika je do veľkej miery závislý od hospodárskeho vývoja v USA, došlo k synchronizácii ekonomických cyklov obidvoch ekonomík. V roku 2009 sa mexická ekonomika prepadla o 6 % a zo zahraničného obchodu sa zrazu stal hlavný zdroj nákazy medzinárodnou krízou. Po hlbokom prepade svetovej ekonomiky v rokoch 2008 a 2009 došlo k jej rýchlemu zotaveniu. V roku 2010 svetový HDP vzrástol o 5,1 % a medzinárodný obchod vzrástol o viac ako 20 %.48,49 Mexický trh zaznamenal takisto výrazné oživenie. HDP stúpol o 5,6 % a export neropných produktov, 47 LEYCEGUI GARDOQUI, Beatriz. SECRETARIA DE ECONOMÍA DE MÉXICO. Reflexiones sobre la Política Comercial Internacional de México 2006-2012. Primera edición. México, Octubre 2012. ISBN 978-607-401-654-3. pág. 72 48 THE WORLD FACTBOOK. World [online]. [cit. 2013-03-12]. Dostupné z: https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/xx.html 49 WORLD TRADE ORGANIZATION. Total merchandise trade 2010 [online]. [cit. 2013-03-12]. Dostupné z: http://www.wto.org/english/res_e/statis_e/world_commodity_profiles10_e.pdf 23,9 27,3 45,4 47,9 47,0 49,8 49,0 50,6 46,1 46,7 47,9 50,6 51,2 53,1 53,4 54,5 52,3 57,8 60,6 63,0 10,0 20,0 30,0 40,0 50,0 60,0 70,0 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 Graf 10 Podiel HDP na medzinárodnom obchode (%)
  35. 35. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | ANALÝZA ZAHRANIČNÉHO OBCHODU MEXIKA 29 predovšetkým na trh USA, bol hlavnou príčinou tohto rastu.50 Mexiko sa stalo druhým najväčším dodávateľom neropných produktov na americký trh a Kanada sa presúva na tretie miesto.51 Zahraničný obchod sa opäť teda stal ťahúňom mexickej ekonomiky. Ako môžeme vidieť z Grafu 10, v posledných rokoch výrazne vzrástol podiel zahraničného obchodu na celkovom HDP, v roku 2011 prekročil tento podiel hranicu 60 %. Obnovená dynamika zahraničných predajov v posledných rokoch je výsledkom pôso-benia viacerých faktorov, ktoré zvýšili konkurencieschopnosť Mexika v porovnaní s ostatnými štátmi, vrátane Číny. Prvým z nich je kurzová politika Centrálnej banky Mexika. Mexické peso je latinskoamerická devíza s najväčšou reálnou depreciáciou od začiatku finančnej krízy. Ďalším faktorom sú vysoké ceny energií, ktoré pridali na atraktivite práve trhu mexického, a to vďaka relatívne krátkej vzdialenosti medzi Mexikom a najväčším trhom sveta. Náklady na prepravu ropy z Mexika sú nižšie ako náklady na prepravu z Číny, rozdiel činí približne 5.000 USD na jeden kontajner ropy.52 Navyše slabá makroekonomická situácia prinútila USA presunúť výrobné závody a operácie do Mexika, s cieľom znížiť náklady bez straty logistickej výhody a Mexiko sa opäť stáva silným konkurentom ázijských krajín, predovšetkým Číny. V roku 2012 mexické exporty dosiahli hodnotu 370,9 miliárd USD, z ktorých 16,1 % tvo- rili ropné exporty a 83,9 % tvorili exporty neropné. Oproti roku 2010 vzrástli o 17,2 %. Čo sa týka importov, tie boli o niečo vyššie. Ich hodnota dosiahla v roku 2011 370,7 miliárd USD, takže obchodná bilancia Mexika bola v roku 2012 mierne kladná. 2.4. Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu Čo sa týka teritoriálnej štruktúry medzinárodného obchodu, tak z nižšie uvedeného grafu môžeme vidieť, že najväčším exportným partnerom Mexika sú USA, ktoré tvoria až 77,6 % mexických exportov. V roku 2012 dosiahli exporty do USA hodnotu takmer 288 miliárd USD a oproti roku 2011 vzrástli o takmer 5 %. Do USA sa najviac vyváža surová ropa, ktorá tvorí 15 % celkových exportov. Ďalej sa do USA vyvážajú automobily (6 %), televízory (6 %), automatické zariadenia na spracovanie dát (6 %) a súčiastky a komponenty do automobilov (6 %). 53 Obchodná bilancia s USA je dlhodobo kladná. Druhým najväčším exportným partnerom je ďalší člen 50 IMF, World Economic Outlook Database, October 2012 [online]. [cit. 2013-03-12]. Dostupné z WWW: http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2012/02/weodata/weoselser.aspx?c=273&t=1 51 SRE EMBAJADA DE MÉXICO EN CANADÁ. Se consolida México como potencia exportadora mundial en el 2010 [online]. [cit. 2013-03-13]. Dostupné z: http://embamex.sre.gob.mx/canada/index.php?option=com_content&id=2321&Itemid=38 52 LEYCEGUI GARDOQUI, Beatriz. SECRETARIA DE ECONOMÍA DE MÉXICO. Reflexiones sobre la Política Comercial Internacional de México 2006-2012. Primera edición. México, Octubre 2012. ISBN 978-607-401-654-3, pág. 78 53 SECRETARÍA DE ECONOMÍA. Acuerdos América del Norte [online]. [cit. 2013-03-14]. Dostupné z: http://www.economia.gob.mx/files/comunidad_negocios/comercio_exterior/eu_ficha_sept.pdf
  36. 36. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | ANALÝZA ZAHRANIČNÉHO OBCHODU MEXIKA 30 zoskupenia NAFTA, Kanada, ktorá tvorí 2,95 % mexických exportov, čo predstavuje hodnotu takmer 11 miliárd USD. Oproti roku 2011 došlo len k minimálnemu rastu o 2,3 %, no oproti roku 2003 vzrástli mexické exporty smerujúce do Kanady až o 252 %. Do Kanady sa z Mexika dovážajú televízory, automobily, telefóny a súčiastky a komponenty do telefónov. Od roku 2009 má Mexiko s Kanadou kladnú obchodnú bilanciu.54 Ďalším obchodným partnerom je Španielsko, kde smeruje 1,93 % mexických exportov. Do Číny, kde putuje 1,54 % mexických exportov sa vyvážajú hlavne nerastné suroviny ako ropa a meď a jej koncentráty. Obchodná bilancia s Čínou je hlboko v mínuse.55 Najväčšími príjemcami mexických exportov v Latinskej Ameriku sú Brazília (1,53 %) a Kolumbia (1,51 %), v Európe sú to Španielsko a Nemecko (1,21 %). Obchod s Nemeckom tvorí 29,1 % a obchod so Španielskom 17,7 % celkového obchodu Mexika s Európskou úniou. Do Španielska sa vyváža predovšetkým ropa, ktorá tvorí 88 % mexických exportov a do Nemecka rôzne druhy vozidiel.56 Zdroj: http://www.inegi.org.mx/sistemas/bie/cuadrosestadisticos/GeneraCuadro.aspx?s=est&nc=636&c=24749 Čo sa týka importu, tak sú opäť najväčším obchodným partnerom Mexika USA. Americké importy tvoria takmer polovicu celkových mexických nákupov. V roku 2012 dosiahli hodnotu 185,1 miliárd USD, čo bolo o 6,2 % viac ako v predchádzajúcom roku. Najviac dovážanou komoditou je spracovaná ropa, ktorá tvorí 13 % celkových importov. Ďalej sa z USA dovážajú súčiastky a komponenty do automobilov (6 %), skvapalnený ropný plyn, automobily a telefóny. USA sú pre Mexiko najväčším dodávateľom tovarov a služieb.57 Druhým najväčším importérom je 54 SECRETARÍA DE ECONOMÍA. Acuerdos América del Norte [online]. [cit. 2013-03-14]. Dostupné z: http://www.economia.gob.mx/files/comunidad_negocios/comercio_exterior/canada_ficha_sept.pdf 55 SECRETARÍA DE ECONOMÍA. Acuerdos Asia-Pacífico [online]. [cit. 2013-03-14]. Dostupné z: http://www.economia.gob.mx/comunidad-negocios/comercio-exterior/tlc-acuerdos/asia-pacifico 56 SECRETARÍA DE ECONOMÍA. Acuerdos Unión Europea [online]. [cit. 2013-03-14]. Dostupné z: http://www.economia.gob.mx/files/comunidad_negocios/comercio_exterior/Ficha_Espaa_ok.pdf 57 SECRETARÍA DE ECONOMÍA. Acuerdos América del Norte [online]. [cit. 2013-03-14]. Dostupné z: http://www.economia.gob.mx/files/comunidad_negocios/comercio_exterior/eu_ficha_sept.pdf Graf 11 Teritoriálna štruktúra mexického exportu (2012)
  37. 37. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | ANALÝZA ZAHRANIČNÉHO OBCHODU MEXIKA 31 Čína. Čínske importy dosahovali v roku 2012 hodnotu 56,9 miliárd USD, čo predstavovalo viac ako 15 % celkových mexických importov. Z Číny sa do Mexika dodávajú telefóny, súčiastky do televízorov, počítače, súčiastky do počítačov a displeje s kvapalnými kryštálmi.58 Takmer 5 % mexických importov pochádza z Japonska, odkiaľ sa dovážajú hlavne súčasti automobilov, ktoré predstavujú 12,6 % celkových importov. Ďalej sa z Japonska dovážajú automobily, displeje s kvapalnými kryštálmi (LCD) a súčiastky do rádioprehrávačov a televízorov. Importy z Japonska dosahovali v roku 2012 hodnotu 17,7 miliárd USD a oproti predchádzajúcemu roku zaznamenali 7% nárast.59 Ďalšími významnými importérmi spomedzi krajín Ázie sú Južná Kórea a Taiwan. Najväčším európskym dodávateľom do Mexika je Nemecko, ktorý sa podieľa 3,7% na celkových importoch. Z Nemecka sa do Mexika dovážajú hlavne motory a iné súčasti do automobilov. Obchodná bilancia s Nemeckom je dlhodobo hlboko záporná.60 Zdroj: http://www.inegi.org.mx/sistemas/bie/cuadrosestadisticos/GeneraCuadro.aspx?s=est&nc=636&c=24749 58 SECRETARÍA DE ECONOMÍA. Acuerdos Asia-Pacífico [online]. [cit. 2013-03-14]. Dostupné z: http://www.economia.gob.mx/comunidad-negocios/comercio-exterior/tlc-acuerdos/asia-pacifico 59 SECRETARÍA DE ECONOMÍA. Acuerdos Asia-Pacífico [online]. [cit. 2013-03-14]. Dostupné z: http://www.economia.gob.mx/comunidad-negocios/comercio-exterior/tlc-acuerdos/asia-pacifico 60 SECRETARÍA DE ECONOMÍA. Acuerdos América del Norte [online]. [cit. 2013-03-14]. Dostupné z: http://www.economia.gob.mx/files/comunidad_negocios/comercio_exterior/eu_ficha_sept.pdf Graf 12 Teritoriálna štruktúra mexického importu (2012)
  38. 38. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | ANALÝZA ZAHRANIČNÉHO OBCHODU MEXIKA 32 2.5. Komoditná štruktúra zahraničného obchodu V priebehu roku 2012 zaznamenal obchod medzi Mexikom a zahraničím výrazný rast a prekonal hranicu 740 miliárd USD. Celkový export dosiahol hodnotu 370,915 miliárd USD, z ktorých 17,6 % tvorili ropné exporty a 82,4 % exporty neropné. Z Tabuľky 4 môžeme vidieť, že najväčší nárast oproti roku 2011 zaznamenal ťažobný priemysel, ktorý vzrástol až o takmer 100 %. Do zahraničia sa z tohto odvetvia exportujú hlavne drahé kovy, ako zlato a striebro. Výrazný nárast zaznamenali aj exporty z ropných odvetví, ktoré oproti roku 2010 vzrástli až o 16 %. Príčinou tohto nárastu boli vyššie ceny ropy na medzinárodných trhoch, čo malo vplyv aj na ropu mexickú, ktorej cena vzrástla v roku 2012 o takmer 40 % oproti predchádzajúcemu roku. Objem predaja mexickej ropy v zahraničí sa oproti roku 2011 naopak znížil, a to o 1,7 %.61 Exporty z neropných odvetví vzrástli oproti predchádzajúcemu roku o 4,2 % (Tabuľka 4). Zdroj: Bancomext. Dostupné na WWW: http://www.bancomext.com/Bancomext/secciones/conoce- bancomext/bancomext-en-cifras/index.html Komoditná štruktúra zahraničného obchodu Mexika je v poslednom období pomerne stabilná a podiely jednotlivých tovarových skupín sa zásadným spôsobom nemenia. Najviac mexických exportov pripadá na elektrické a elektronické zariadenia, ktoré tvoria niečo cez 20 % celkových exportov. Ďalšou veľkou položkou sú automobily, ktorých exporty dosiahli v roku 2012 hodnotu takmer 68 miliárd USD. Mexiko je najväčší svetový exportér televízorov s plochou obrazovkou, druhý najväčší exportér chladničiek, štvrtý najväčší exportér automatických zariadení na spracovanie dát a v prvom trimestri roku 2012 bol štvrtý najväčší exportér automobilov, po 61 BANCOMEXT. Informe anual 2012. In: [online]. [cit. 2013-03-17]. Dostupné z: http://www.bancomext.com/Bancomext/secciones/conoce-bancomext/bancomext-en-cifras/index.html 2011 2012 Absolútna % Obchodná bilancia -1,166 0,163 1,329 Celkový export 349,676 370,915 21,239 6,1 Ropné odvetvia 56,426 65,438 9,012 16,0 Neropné odvetvia 293,250 305,477 12,227 4,2 Rastlinná a živočíšna výroba 10,560 12,521 1,961 18,6 Ťažobný priemysel 4,063 7,967 3,904 96,1 Priemyselné výrobky 278,626 284,989 6,363 2,3 Celkový import 350,842 370,752 19,910 5,7 Spotrebné statky 51,790 53,438 1,648 3,2 Výrobné statky 264,020 278,199 14,179 5,4 Kapitálové statky 35,032 39,115 4,083 11,7 Január-December Zmeny Tabuľka 4: Zahraničný obchod Mexika (2010-2011)
  39. 39. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | ANALÝZA ZAHRANIČNÉHO OBCHODU MEXIKA 33 66 569 623,00 4 266 797,00 4 544 935,00 4 944 862,00 5 995 941,00 6 669 760,00 10 882 283,00 13 207 036,00 48 979 793,00 60 983 653,00 67 900 746,00 75 922 654,00 Ostatné Železo a oceľ Výrobky zo železa alebo oceli Jedlá zelenina a niektoré korene a hľuzy Nábytok Plasty a výrobky z nich Optické, fotografické, mariace a iné prístroje Perly, drahokamy a drahé kovy Jadrové reaktory, kotly, stroje, prístroje a mechanické zariadenia Nerastné palivá, minerálne oleje a produkty ich destilácie Vozidlá iné ako železničné Elektrické a elektronické zariadenia Export za rok 2012 370,9 milárd USD Nemecku, Japonsku a Južnej Kórei.62 Medzi ďalšie exportné produkty patria jadrové reaktory, kotly, stroje a mechanické zariadenia, optické a fotografické prístroje, plasty a výrobky z nich a nábytok. Zdroj: International Trade Centre. Dostupné na WWW: http://legacy.intracen.org/appli1/TradeCom/TP_EP_CI.aspx?RP=484&YR=2011 Čo sa týka importu, tak aj tu hlavnú skupinu tvoria elektrické a elektronické zariadenia, ktoré predstavujú približne 21 % celkových mexických importov. Ďalšími významnými položkami sú jadrové reaktory, kotly, stroje a mechanické zariadenia, minerálne oleje a palivá automobily a plasty a výrobky z nich. Zdroj: International Trade Centre. Dostupné na WWW: http://legacy.intracen.org/appli1/TradeCom/TP_IP_CI.aspx?RP=484&YR=2011 62 PROMÉXICO. Inversión y Comercio: Informe de resultados. In: [online]. Primera edición. Ciudad de México: ProMéxico, Agosto 2012 [cit. 2013-03-09]. Dostupné z: http://www.promexico.gob.mx/archivos/Informe- resultados/PROMEXICO_INFORME_low.pdf Graf 13 Komoditná štruktúra mexického exportu za rok 2012 (tisíce USD) 118 227 159,00 7 560 340,00 8 315 963,00 9 594 515,00 11 174 491,00 18 537 146,00 28 570 622,00 35 020 881,00 54 416 030,00 79 224 295,00 Ostatné Výrobky zo železa alebo oceli Železo a oceľ Organické chemikálie Optické, fotografické, mariace a iné prístroje Plasty a výrobky z nich Vozidlá iné ako železničné Nerastné palivá, minerálne oleje a produkty ich destilácie Jadrové reaktory, kotly, stroje, prístroje a mechanické zariadenia Elektrické a elektronické zariadenia Import za rok 2012 370,7 milárd USD Graf 14 Komoditná štruktúra mexického importu za rok 2012 (tísice USD)
  40. 40. POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte d Bc. Zuzana Šufliarska | ANALÝZA ZAHRANIČNÉHO OBCHODU MEXIKA 34 10 646,90 8 374,60 7 847,90 12 145,60 8 373,50 13 934,20 18 282,10 29 961,80 23 900,00 18 672,90 24 854,60 24 449,20 20 291,50 31 379,90 27 853,30 16 560,50 21 372,40 21 503,70 12 659,40 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2.6. Priame zahraničné investície Mexiko je jedným z najväčších príjemcov PZI spomedzi krajín „emerging markets“. Pre zahraničných investorov sa stalo atraktívnym teritóriom hlavne po vstupe NAFTA do platnosti 1. januára 1994. Odvtedy dokázalo pritiahnuť PZI v hodnote viac ako 353 miliárd USD. V 80. rokoch priemerný ročný tok PZI v Mexiku dosahoval hodnotu okolo 3 miliárd USD ročne.63 Medzi rokmi 2000 a 2011 sa tento priemer zvýšil viac ako sedemnásobne, dosahujúc hodnotu 22,4 miliárd USD. Výrazný príliv PZI bol zaznamenaný v roku 2001, ktorý bol spôsobený odkúpením banky Banamex skupinou Citibank v hodnote 12,5 miliárd USD.64 Z Grafu 15 môžeme vidieť hlboký prepad tokov PZI v roku 2009, ktorý bol zapríčinený svetovou hospodárskou krízou. Investície prepadli z jedného roka na druhý o viac ako 10 miliárd USD. Toky zahraničných investícií monitoruje Generálne riaditeľstvo pre zahraničné investície (La Dirección General de Inversión Extranjera, DGIE), ktoré je súčasťou mexického ministerstva hospodárstva a každý rok vydáva ucelený pohľad o tokoch PZI v Mexiku. Jeho hlavnou úlohou je prispievať k zlepšovaniu investičného prostredia, zaoberá sa teda predovšet- kým legislatívnym rámcom, resp. právnym prostredím, v ktorom sa investície realizujú.65 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov Secretaría de Economía. Dostupné na WWW: http://www.economia.gob.mx/files/comunidad_negocios/ied/informe_congreso_4t_2012.pdf 63 Mexico continues attracting foreign investment. In: [online]. 2012 [cit. 2013-03-23]. Dostupné z: http://www.economia-snci.gob.mx/sic_php/pages/bruselas/trade_links/ing/maring2012.pdf 64 Grupo Financiero Banamex. [online]. [cit. 2013-03-23]. Dostupné z: http://en.wikipedia.org/wiki/Grupo_Financiero_Banamex 65 MH SR. Ekonomické informácie o teritóriách na rok 2012 [online]. 2010 [cit. 2013-03-24]. Dostupné z: http://www.economy.gov.sk/obchodno-ekonomicke-informacie-o-teritoriach-na-rok-2010--aktualizacia-k-31-marcu- 2010--zit-/128461s Graf 15 Vývoj PZI v Mexiku 2000-2012 (v miliónoch USD)

×