Pyramids

793 views

Published on

dejiny egypta- výstavba, údaje, popis pyramíd

Published in: Education
0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total views
793
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
3
Actions
Shares
0
Downloads
4
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Pyramids

  1. 1. Pyramídy 7 divov sveta
  2. 2. Egypt <ul><li>Veľkolepá civilizácia, ktorá sa objavila pred 5000 rokmi, úplne závisela od rieky Níl. Egyptským faraónom „dar Nílu“ umožnil stavať mohutné hrobky a paláce –trvalé pamätníky ich moci. </li></ul><ul><li>Napriek niekoľkým obdobiam vnútorných problémov si Egypťania udržali nezávislosť po viac ako dve tisícročia. Od obdobia okolo roku 2000 pred n.l. výbojní faraóni posunuli egyptské hranice najprv na juh, neskôr na sever. Vytvorili tak rozsiahlu ríšu, ktorá bola prvou starovekou svetovou veľmocou. Egyptská nezávislosť sa skončila v 7.st. pred n.l., ke ď </li></ul><ul><li>Egypt podľahol asýrskej ríši. Odvtedy sa kultúra dostala do područia cudzích dynastií. </li></ul>
  3. 4. Pyramídy <ul><li>Egyptské pyramídy (často sa udáva ako div len Cheopsova pyramída alebo pyramídy pri Gíze), jediný zo siedmich divov, ktorý sa zachoval dodnes, sú paradoxne aj divom najstarším.  </li></ul><ul><li>Starovekí Egypťania  ich postavili už pred 4000 rokmi. Pyramídy -obrovské hrobky faraónov ukrývali klenoty, potraviny, nábytok hudobné nástroje a loveckú výstroj. </li></ul>
  4. 5. <ul><li>Egyptské pyramídy vystavané z obrovských kamenných blokov patria medzi najväčšie stavby vytvorené ľudskou rukou. Dnes ich je v Egypte evidovaných medzi 80 a 111. </li></ul><ul><li>Niektoré z nich nie sú väčšie ako kopa kamenia a sú v pomerne zlom stave, iné dosahujú takých monumentálnych rozmerov, že ich vidieť z vesmíru. </li></ul>
  5. 6. <ul><li>Za vlády faraóna Džosera- začiatok egyptskej Starej ríše bolo obdobie výstavby pyramíd- vzniklo ich viac ako 50. </li></ul>Imhotep- pravdepodobne navrhol Stupňovitú pyramídu, prvú stavbu tohto druhu, postavenú niekedy medzi rokmi 2630–2611 pred Kr. na pohrebisku v Sakkáre. Ako prvý použil v architektúre stĺpy.
  6. 8. Pyramídy v Gíze <ul><li>pyramídy postavili faraóni zo 4.dynastie, ktorá v Egypte panovala približne v rokoch 2639/2589–2504/2454 pr. n. l, tzn. v období, ktoré spadá do Starej ríše dejín starovekého Egypta. </li></ul>
  7. 10. Cheopsova pyramída <ul><li>(Chufewova pyramída)- najväčšia zo všetkých, ktoré kedy boli postavené </li></ul><ul><li>148m vysoká skladá sa z viac než 2 mil. kamenných blokov – každý z nich váži cca 2,5t tie najväčšie- 80t </li></ul>
  8. 11. <ul><li>Lokalita : Gíza </li></ul><ul><ul><li>Staviteľ: Chufu </li></ul></ul><ul><ul><li>Obdobie: 4. dynastia </li></ul></ul><ul><ul><li>Typ: pravá pyramída </li></ul></ul><ul><ul><li>Základňa: 230,33 m </li></ul></ul><ul><ul><li>Súčasná výška:146,59 m </li></ul></ul><ul><ul><li>Objem:2 583 283 m³ </li></ul></ul><ul><ul><li>Pyramídy kráľovien:3 </li></ul></ul><ul><ul><li>  </li></ul></ul><ul><li>Leží na pyramídovom poli pri egyptskej Gíze takmer v jednej línii s Menkaurovou a Rachefovou pyramídou (Chefrenovou, Chafreovou ). </li></ul>Údaje, Opis: <ul><li>Podložie pyramídy tvorí prirodzená skala. Pyramída je vybudovaná zo žltého vápenca. Na obloženie pyramídy sa použil biely turský vápenec. Obloženie po arabskom vpáde strhli a použili na stavbu Káhiry. Vnútorné komory, chodby a stropné dosky sú z asuánskej žuly. </li></ul>
  9. 12. Rozbor  projektovania a výstavby pyramídy: <ul><ul><ul><ul><ul><li>A) Organizácia dopravy na rampe </li></ul></ul></ul></ul></ul><ul><ul><ul><ul><ul><li>B.) Výroba a doprava kamenných kvádrov.  </li></ul></ul></ul></ul></ul><ul><ul><ul><ul><ul><li>B1) Možný scenár prác  </li></ul></ul></ul></ul></ul><ul><ul><ul><ul><ul><li>B2) Výroba kamenných blokov:  </li></ul></ul></ul></ul></ul><ul><ul><ul><ul><ul><li>C) Preprava blokov  </li></ul></ul></ul></ul></ul><ul><ul><ul><ul><ul><li>Rozbor potrebných časovo­ fyzikálnych daností.  </li></ul></ul></ul></ul></ul>
  10. 14. <ul><li>Kráľova komora (Kráľova miestnosť, komnata). </li></ul><ul><li>Kráľovnina komora </li></ul><ul><li>Podzemná komora  </li></ul>Komory:
  11. 15. Chodby: <ul><li>Veľká galéria  </li></ul><ul><li>Vetracie šachty </li></ul><ul><li>  Zostupná chodba </li></ul><ul><li>Vzostupná chodba </li></ul><ul><li>  Služobná šachta  </li></ul><ul><li>Horizontálna chodba  </li></ul><ul><li>Predsieň </li></ul>
  12. 16. <ul><li>  Pôvodná výška od základni k vrcholu je 146,59 m (vzd. Zeme od slnka) </li></ul><ul><li>Pomocou analytickej met ó dy sa dajú z číselnej hodnoty rýchlosti svetla, zakódovanej v Cheopsovej pyramíde, získať hodnoty, ktoré vyjadrujú ženské i mužské gaméty (23) a zygotu (46), ktoré určujú počiatok života (23 a 46 je počet chromozómov). </li></ul><ul><li>Zaujímavý geometrický vzťah našiel Bowles v rozmeroch kráľovskej komory vo Veľkej pyramide, kde hodnoty 3-4-5 elegantne vyjadrujú Pytagorovu vetu 3 ² + 4 ² = 5 ² </li></ul>
  13. 17. <ul><li>Celková hmotnosť tohto stavebného diela sa odhaduje na 5,976 mil. ton. Hmotnosť pyramídy je v pomeru k hmotnosti Zeme 1 : 10 15 </li></ul><ul><li>Ak obvod základne vydelíme dvojnásobnou výškou pyram i dy, dostaneme Ludolfovo číslo - 3,1416 -odchýlka od Ludolfova čísla je 0,05% </li></ul><ul><li>Pyramída v Gíze je jednou z najzaujímavejších a najviac preskúmaných stavieb na svete </li></ul>
  14. 18. Rachefova pyramída <ul><ul><li>Staviteľ: Rachef (Chafre) </li></ul></ul><ul><ul><li>Obdobie: 4. dynastia </li></ul></ul><ul><ul><li>Typ: pravá pyramída </li></ul></ul><ul><ul><li>Základňa: 215 m </li></ul></ul><ul><ul><li>Pôvodná výška:143,5 m </li></ul></ul><ul><ul><li>Súčasná výška:136,4 m </li></ul></ul><ul><li>Je len o málo menšia ako Chufuova pyramída, ale dnes sa javí ako vyššia. Tento dojem vyvoláva umiestnenie na vyššie položenom mieste, je menej prepracovaná ako Chufuova pyramída.  Pohrebná komora sa tu nachádza pod povrchom- vytesaná do skalného podložia. </li></ul><ul><li>Pri   pohrebnej komore je veľký žulový sarkofág s Veľkou Sfingou, pri ktorej stojí Rachefov údolný chrám, (zádušný chrám pyramídy). </li></ul>
  15. 20. <ul><li>Rozmery Sfingy - </li></ul><ul><li>Dĺžka= 72 m, výška= 20m, max. šírka= 11.5m </li></ul><ul><li>Chrám Sfingy: </li></ul><ul><li>Asymetrický kosodlžnik rozmery 30x30m </li></ul>SFINGA
  16. 21. <ul><li>V staroegyptskom umení monumentálna socha s telom leva a hlavou kráľa (ojedinele božstva), v ktorom je vyjadrená vládnuca moc kráľa. </li></ul><ul><li>do skaly ju dal vytesať Rachef  </li></ul><ul><li>socha vznikla medzi 7000 až 5000 rokov pred n. l </li></ul><ul><li>rysy Sfingy predstavujú Rachefovu tvár </li></ul><ul><li>Okolo roku 1279 pred Kr. dal sochu ako posledný rozsiahlo prepracovať Ramesse II. </li></ul>
  17. 22. Geologickým  prieskumom, pri ktorom  bol  zohľadnený priebeh  klimatických podmienok od konca poslednej  doby ľadovej, vykonaným  renomovanými inštitúciami, bolo nezvratne zistené,  že vek  Sfingy o mnoho  tisíc rokov  prekračuje  oficiálne  hlásaný vek gízskeho komplexu. Erózia  tela Sfingy je jednoznačne spôsobená dlhotrvajúcimi dažďami  a vodnými prívalmi, ktoré skončili na území Gízy niekedy v7.tisícročí b.c.  Všetko, vrátane proporciálnej disharmónie tela Sfingy, ktorá má príliš malú hlavu, poukazuje na to, že to bola pôvodne socha leva.  Telo monumentu je zatesané do podložia pod  lokálnym horizontom  a pohyblivé piesky sú ho  schopné úplne zavŕtať  v  priebehu  niekoľkých  rokov. Tento fakt  je  jedným  z hlavných logických  nedostatkov učebnicovej histórie, pretože  ani dnes, s možnosťami  účinného pneumatického servisu by nikto nestaval tak  náročný objekt na mieste, kde by ho bolo potrebné neustále čistiť...........
  18. 24. Menkaureho pyramída: <ul><ul><li>Lokalita: Gíza </li></ul></ul><ul><ul><li>Staviteľ: Menkaure </li></ul></ul><ul><ul><li>Obdobie: 4. dynastia </li></ul></ul><ul><ul><li>Typ: pravá pyramída </li></ul></ul><ul><ul><li>Základňa:102,2 × 104,6 m </li></ul></ul><ul><ul><li>Pôvodná výška: 66,45 m </li></ul></ul><ul><li>Postavil ju panovník 4. dynastie Menkaure (2490–2472 pred Kr.), ktorý bol synom Chufua, staviteľa najväčšej egyptskej pyramídy. V areáli sa nachádzajú aj malé pyramídy, určené jeho kráľovnám. Menkaureho pyramída patrí medzi pravé kamenné pyramídy. </li></ul>
  19. 26. Na prípravu mumifikácie využívali dláto, medené háčiky, nôž, kanopské nádoby, palmové víno, myrhu, NaOH, živicu a ovínadlá.  Mumifikácia  je konzervovanie mŕtveho tela osoby alebo živočícha vysušovaním alebo  balzamovaním. Mumifikácia
  20. 27. Samotný proces mumifikácie: <ul><li>Telo bolo najprv dôkladne umyté a odchlpené </li></ul><ul><li>Následne sa odstránil mozog (cez prerazenú čuchovú kosť), alebo zvláštnym otvorom v lebke </li></ul><ul><li>Potom boli odstránené vnútornosti z brušnej dutiny a hrudníka, malým otvorom vedeným pazúrikovým nožom v ľavom podrebrí- na svojom mieste muselo zostať iba srdce </li></ul><ul><li>Vyňaté vnútornosti boli po očistení a vysušení uložené v kanopách </li></ul>
  21. 28. Hopej Amset Duamutef Kebchsenuf
  22. 29. <ul><li>Po vyňatí vnútorností nasledovalo vysúšanie tela pomocou balíčkov s nátronom. Spolu s nátronom absorbujúcim vlhkosť urýchľovalo vysúšanie slnko a niekedy aj oheň. Doba vysúšania bola cca 30 dní </li></ul><ul><li>Po vysušení bolo telo očistené palmovým vínom s korením a nadymené kadidlom. </li></ul><ul><li>Lebečnú dutinu naplnili plátnom napusteným živicou , hlinou s pieskom, pilinami alebo slamou. Niekedy vkladali do očných jamiek umelé oči zo skla, kameňa, dreva, kosti, alebo len látky </li></ul><ul><li>Následne bola hlava natieraná olejom a telo parfumované </li></ul>
  23. 30. <ul><li>Potom telo zabalili do látky a oviazali prsty </li></ul><ul><li>Potreli hlavu olejom a oviazali ju ovínadlami a znovu natreli olejom </li></ul><ul><li>Následne ovínadlami omotali končatiny a telo. Jednotlivé vrstvy ovínadla natierali živicou a niekedy medzi ne vkladali amulety </li></ul>
  24. 32. <ul><li>Použitá literatúra: </li></ul><ul><li>civilizácie- desaťtisíc rokov starovekej historie </li></ul><ul><li>Dejiny v kocke </li></ul><ul><li>Internet </li></ul>

×