Environmentálne aspekty poţiarov a havárií 2009TOXICITA SPLODÍN HORENIA TVORIACICH SA PRI POŽIAROCHCELULÓZOVÝCH MATERIÁLOV...
Environmentálne aspekty poţiarov a havárií 2009poţiari môţu vznikať spalné produkty dokonalého alebo aj nedokonalého horen...
Environmentálne aspekty poţiarov a havárií 2009Poznámka:NPEL – najvyššie prípustné expozičné limity chemických faktorov v ...
Environmentálne aspekty poţiarov a havárií 2009                        Obr. 1 Štruktúra makromolekuly celulózy [6]Prírodná...
Environmentálne aspekty poţiarov a havárií 2009            Obr. 2 Priebeh termolýzy a horenia celulózy pomocou TA [8]-   P...
Environmentálne aspekty poţiarov a havárií 2009           Obr. 3 Vznik prchavých produktov pri termickej degradácií celuló...
Environmentálne aspekty poţiarov a havárií 2009(lapanie po vzduchu), čo urýchľuje vstup iných toxických látok do tela (viď...
Environmentálne aspekty poţiarov a havárií 2009Mechanizmus intoxikácie je výsledkom hypoxie tkanív, spôsobuje neschopnosť ...
Environmentálne aspekty poţiarov a havárií 2009[8] BALOG, K. 1982: Poţiarne nebezpečenstvo plastov pouţívaných v stavebníc...
Upcoming SlideShare
Loading in …5
×

Eaph 2009 trnava iveta coneva

1,045 views

Published on

Published in: Education
0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total views
1,045
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
55
Actions
Shares
0
Downloads
0
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Eaph 2009 trnava iveta coneva

  1. 1. Environmentálne aspekty poţiarov a havárií 2009TOXICITA SPLODÍN HORENIA TVORIACICH SA PRI POŽIAROCHCELULÓZOVÝCH MATERIÁLOVAbstractPaper industry is charakterized by high concentration of combustible income row materials,intermediate products and final products.Toxic gases of combustible materials created bycombustion of this materials contain o lot of harmful substances for health.AbstraktPapierenský priemysel sa vyznačuje vysokou koncentráciou horľavých vstupných surovín,medziproduktov a konečných výrobkov. Splodiny horenia vznikajúce pri poţiaroch danýchhorľavých materiálov obsahujú mnohé zdraviu škodlivé látky.ÚvodPoţiar je zloţitá chemická reakcia horľavých materiálov s kyslíkom, ktorá mení ich chemickýcharakter a vlastnosti. Je to nekontrolovateľné horenie, ktoré nie je priestorovo vopred určenéa ohraničené, ktoré sprevádzajú výrazné tepelné, svetelné efekty, tvorba dymu a splodínhorenia. Poţiare sa výrazne podieľajú na náraste materiálnych škôd v rôznych oblastiachnárodného hospodárstva a ţivotnom prostredí, na ohrození zdravia a ţivota zvierat a ľudí [1].Základnými faktormi, ktoré zapríčiňujú smrť alebo úplnú stratu vedomia zasiahnutýchv reálnych podmienkach poţiaru sú: - prítomnosť oxidu uhoľnatého, - veľmi vysoká teplota, - priamy kontakt s plameňom, - nedostatok kyslíka, - prítomnosť dymu, - prítomnosť iných toxických plynov, - šírenie paniky, strach, šok [2-4].Prvotnou príčinou usmrtenia býva pôsobenie vysokých teplôt na ľudský organizmus, druhounajčastejšie sa vyskytujúcou je otrava toxickými splodinami horenia a nedostatok kyslíka.Druh, mnoţstvo a zloţenie splodín horenia závisia od horľavého materiálu a podmienokpriebehu poţiaru napr.: teploty poţiaru, mnoţstva kyslíka a rýchlosti spaľovania. Počasjednotlivých fáz poţiaru vzniká meniaca sa plynná zmes toxických a netoxických splodínhorenia. Aj pri horení organických polymérnych materiálov (drevo, papier a iné) vzniká dyma splodiny horenia. Tie okrem toxických účinkov, zniţujú koncentráciu kyslíka vo vzduchu,zhoršujú viditeľnosť, zniţujú orientačnú schopnosť ľudí (napr.: pri evakuácií), potláčajúschopnosť reálne uvaţovať, čo často vedie k vzniku paniky. Najväčšie nebezpečenstvo hrozív uzavretých priestoroch, v dyme a v blízkosti poţiaru [3].1. Toxické produkty materiálovToxicita je vlastnosť niektorých látok pôsobiť škodlivo na ţivé organizmy za určitýchpodmienok, určitým mechanizmom [2]. Toxický účinok prebieha ako dej, kedy určitá látka poprieniku do organizmu spôsobuje zmeny základných funkcií jeho buniek, organizmu [1].Pri
  2. 2. Environmentálne aspekty poţiarov a havárií 2009poţiari môţu vznikať spalné produkty dokonalého alebo aj nedokonalého horenia rôznehoskupenstva, ktoré sa na základe toxikologických účinkov delia na tri skupiny: - asfyxanty, t.j. látky spôsobujúce narkózu (napr.: oxid uhoľnatý, kyanovodík, fosgén a iné), - iritanty, t.j. látky, ktoré dráţdia zmyslový a dýchací systém (napr.: oxid uhličitý, amoniak, oxid dusičitý a iné oxidy dusíka, chlorovodík, zlúčeniny fosforu a brómu, oxid siričitý a iné), - toxikanty, t.j. látky vyvolávajúce otravy (napr.: oxid uhoľnatý, kyanovodík, fosgén, sulfán a iné) [2,4].V toxikológií produktov tepelnej degradácie a horenia sa asfyxantom označuje látka, ktoráspôsobuje bezvedomie aţ smrť. Pri horení vzniká viacero narkoticky pôsobiacich látok, aleakútne toxické účinky majú iba oxid uhoľnatý a kyanovodík [2,4]. Tieto toxické látkyvyvolávajú okamţité zmeny (reakcie) v ľudskom organizme, zvyčajne ide o krátkodobépôsobenie väčších dávok. Chronickú otravu vyvoláva dlhodobé pôsobenie zvyčajne menšíchdávok toxických látok [1]. V tabuľke 1 sú uvedené toxické produkty vznikajúce pri horenívybratých horľavých materiálov a ich priemerné NPEL. Na základe chemického zloţeniahorľavého materiálu moţno orientačne predpokladať pri horení vznik nasledovných toxickýchproduktov.Tab.1 Toxické produkty vznikajúce pri horení materiálov [2,4,5] Materiál Toxické produkty NPEL priemerný [ mg.m-3]Všetky látky obsahujúce CO-oxid uhoľnatý 35uhlík CO2-oxid uhličitý 9000Polyuretány, celuloid, vlna,NO-oxid dusnatý 30hodváb, plasty obsahujúce NO2–oxid dusičitý 9,5dusík-polyamid, HCN-kyanovodík 2,1polyakrilonitril, polyuretánHCNCelulózové materiály a ich CH3COOH-kyselina octová 25deriváty, umelý hodváb HCOOH-kyselina mravčia 9Papier, drevo, guma tiokoly Propenál-akroleín 0,23 SO2-oxid síričitý 1,3PVC, retardované plasty, HF-fluórovodík 1,5polyméry halogenizované HCl-chlórovodík 8 HBr-brómovodík 6,7Melamínové živice, NH3-amoniak 14polyamid,močovinoformaldehydovéživiceFenolformaldehydové CH3CHO-acetaldehyd 91živice, drevo, polyamid, HCHO-formaldehyd 0,37polyesterPolystyrén C6H6-benzén 2
  3. 3. Environmentálne aspekty poţiarov a havárií 2009Poznámka:NPEL – najvyššie prípustné expozičné limity chemických faktorov v pracovnom ovzduší,konkrétne ide o vystavenia plynom, parám, aerosólom s prevaţne toxickým účinkomv pracovnom ovzduší [5]Nebezpečné splodiny horenia pôsobia ako dym a ako toxické plyny. Z hľadiska tvorby dymua toxicity splodín horenia sú najnebezpečnejšie syntetické polyméry ako polystyrén,polyvinylchlorid, akrylobutadiénstyrénové kopolyméry, guma. Pri horení dreva tvorba dymusilne závisí od spôsobu horenia a nadbytku vzduchu. Celulózové materiály (drevo, papier,ľan, bavlna) sú z poţiarneho hľadiska relatívne bezpečnejšie ako plasty [2,4].Najvyššie prípustný expozičný limit je najvyššie prípustná hodnota časovo váţeného priemerukoncentrácie chemického faktora (chemického prvku, zlúčeniny alebo zmesi) vo vzduchudýchacej zóny zamestnanca vo vzťahu k určenému referenčnému času [5]. Najvyššieprípustný expozičný limit priemerný sa nesmie prekročiť v celozmenovom priemere.Celozmenovým priemerom sa rozumie časovo-váţený priemer hodnôt koncentráciínameraných počas referenčného časového intervalu v dýchacej zóne zamestnanca. Najvyššieprípustný expozičný limit priemerný sa vzťahuje na osemhodinovú pracovnú zmenu a 40-hodinový pracovný týţdeň. Najvyššie prípustný expozičný limit hraničný stanovujekrátkodobé prekročenie NPEL (píková koncentrácia) [5]. Najvyššie prípustné hodnotyexpozičných limitov chemických faktorov (NPEL), ktorým sú vystavení zamestnanci pri prácipodľa nariadenia vlády č.355/2006 nie sú veľmi vyuţiteľné pre prípady únikov nebezpečnýchlátok alebo toxických látok pri poţiaroch. Tu je dôleţitá dobrá odborná pripravenosť hasičova ich zodpovedajúce vybavenie meracou technikou, ktorá nielen meria ale aj vyhodnocujekoncentrácie toxických látok. Koncentrácia kyslíka vo vzduchu by nemala klesnúť pod 17obj. %, je to podmienka preţitia ľudí nachádzajúcich sa v danom priestore. V prípadepoţiarov najčastejšími dominantnými škodlivými látkami sú: oxid uhoľnatý, oxid uhličitý,kyanovodík, chlorovodík a formaldehyd. Zvýšené koncentrácie iných nebezpečných látoks toxickými účinkami (viď tab.1) sa môţu vyskytovať pri poţiaroch veľkého mnoţstvaplastov, priemyselných hnojív, skladov nebezpečných látok, skladov horľavých látok apriemyselných, technologických zariadení a prevádzok (napr.: nábytkársky priemysel, výrobacelulózy, papierenský priemysel, výroba farbív, lakov a riedidiel a iné) [3,5].2. Termická degradácia celulózyV dreve, papieri, buničine, drevárskych a papierenských výrobkoch sa ako hlavná zloţkavyskytuje celulóza. Čistá celulóza je nerozvetvený homopolymér, v ktorom sa opakujú zloţkycelobiózy. Celobióza je zloţená z dvoch ß – D anhydroglukopyranózových jednotiekspojených v polohách 1  4 - ß – D glukozidickou väzbou. Susedné jednotky sú navzájomotočené o 180º (obr.1: n-polymerizačný stupeň). Celulóza ako biopolymérna látka neobsahujereťazce jednotnej dĺţky, ale jej reťazce sa skladajú z rôzneho počtu glukózových jednotiek.Priemerný polymerizačný stupeň (PPS) sa v jednotlivých vzorkách celulózy podstatneodlišuje. Natívna forma celulózy má PPS 6 000-14 000, celulózy izolované z dreva, ktoré bolipodrobené niektorému z technologických procesov, majú PPS výrazne niţší, PPS dosahujehodnoty 500-1 500 (regenerovaná forma) [6,7].
  4. 4. Environmentálne aspekty poţiarov a havárií 2009 Obr. 1 Štruktúra makromolekuly celulózy [6]Prírodná (natívna) celulóza je základnou štruktúrnou zloţkou bunkových stien drevaa rastlín, slúţi ako zdroj pre prípravu buničiny priemyselnými postupmi, ktorá sa vyuţíva akonapríklad základná surovina pre výrobu papiera a papierenských výrobkov [6,7].Termická degradácia celulózy pri teplotách pod 100 ºC má vplyv na zmeny jej fyzikálnych,chemických a štruktúrnych vlastností. Okrem teploty na tieto zmeny vplývajú aj iné faktory,napr.: čas, atmosféra, tlak a mnoţstvo prítomnej vody [6,7]. Rýchlosť degradácie je takánízka, ţe je náročné presne zistiť dolnú hranicu, pri ktorej sa termická degradácia začína.Celulóza pri zvyšovaní teploty podlieha pyrolytickým a oxidačným reakciám, ktoré vytvárajúhorľavé plyny, dochádza predovšetkým k poklesu jej molekulovej hmotnosti, vytvára sa tuhýuhlíkatý zvyšok. Účinkom tepla na celulózové materiály dochádza k nasledovným typomchemických reakcií [6,7]: - dehydratácia, - depolymerizácia, - štatistická degradácia, - termooxidácia.Na základe termoanalytických pozorovaní za rôznych podmienok a pomocou doplňujúcichanalýz vznikajúcich produktov sa môţe priebeh termolýzy a horenia celulózy v podmienkachtermickej analýzy (TA) opísať nasledovne (obr.2) [8]:
  5. 5. Environmentálne aspekty poţiarov a havárií 2009 Obr. 2 Priebeh termolýzy a horenia celulózy pomocou TA [8]- Pri teplote nad 20 ºC do 150 ºC sa z celulózy odparuje voľná a koloidne viazaná voda (endotermický proces). Súčasne nastávajú aj určité podmienky pre jej termooxidáciu (exotermický proces) a urýchľuje sa jej hydrolytická depolymerizácia (endotermický proces) (obr.2).- Termooxidačné homolytické radikálové depolymerizačné reakcie sa zvýrazňujú pri teplote nad 150 ºC. Intenzívne termooxidačné a aj depolymerizačné reakcie prebiehajú pri vyšších teplotách: do 280 - 380 ºC (obr.2,3).- Nad 160 ºC sa pozoruje pomaly aktívny rozklad, ktorý je spôsobený dehydratačnými reakciami (endotermický proces) (obr.2,3).- Komplexnejší proces dehydratácie celulózy nastáva v jej amorfných oblastiach pri teplotách 180 aţ 270 ºC (obr.2,3).- Hlavná rozkladná reakcia nastáva v rozmedzí 280 - 380 ºC. Pri teplotách nad 300 ºC vzniká levoglukózan (1,6-anhydro- ß –D-glukopyranóza), furán, glykoaldehyd (obr.2,3).- Pri ďalšom postupnom zvyšovaní teploty do 500 ºC sa levoglukózan prednostne premieňa buď na oxid uhoľnatý (CO), oxid uhličitý (CO2) a vodnú paru (H2O) alebo reakcie vedúce viac k tvorbe dechtových látok a zuhoľnateného zvyšku.- Preţíhanie uhlíkatého zvyšku môţe nastať v rozmedzí teplôt 380 – 600 ºC (obr.2) [6-8].
  6. 6. Environmentálne aspekty poţiarov a havárií 2009 Obr. 3 Vznik prchavých produktov pri termickej degradácií celulózy [6]Hlavná deštrukcia celulózy je sprevádzaná vznikom nasledovných splodín horenia, ktorépredstavujú plynné zloţky: oxid uhličitý, oxid uhoľnatý, vodná para, pri niţších teplotách savytvára menšie mnoţstvo metánu, pri vysokých (okolo 900 ºC) vodík, kondenzovateľnézloţky: rôzne alifatické organické kyseliny (najmä kyseliny octová a mravčia), aldehydy(najmä akroleín, formaldehyd a acetaldehyd), ketóny, fenoly, dechtové látky a levoglukózan,tuhé zloţky: uhlíkatý zvyšok (uhlík). Levoglukózan sa pôsobením vysokej teploty rozpadá nakonečné produkty pyrolýzy: oxid uhličitý, oxid uhoľnatý, vodnú paru alebo dochádza k tvorbedechtových látok a zuhoľnateného zvyšku. Väčšina nízkomolekulárnych horľavých zloţiekreaguje s kyslíkom (zhorí) za vzniku dominantných splodín horenia, oxidu uhličitého, oxiduuhoľnatého a vodnej pary [6,7].3. Toxicita a vlastnosti dominantných splodín horenia celulózových materiálovV toxikologickej literatúre sa stupeň nebezpečnosti látok obvykle označuje dvoma veľkýmipísmenami napr.: oxid uhoľnatý D B (D- prvé písmeno je údaj o akútnej toxicite, B- druhépísmeno je údaj o chronickej toxicite). Papierenský priemysel sa vyznačuje veľkýmpoţiarnym zaťaţením, vyskytuje sa tu mnoţstvo horľavého celulózového materiálu (napr.:buničina, zberový papier, konečné papierenské produkty), oxidačných prostriedkov (napr.:peroxid vodíka) a je tu stála prítomnosť iniciačných zdrojov (napr.: teplo vznikajúce pri trení,pri navíjaní, pri operácií sušenia). Pri horení (poţiaroch) celulózových materiálov určujúcimisplodinami horenia sú oxid uhličitý, oxid uhoľnatý a vodná para. Vodná para nemá toxickéúčinky [1].Oxid uhličitý (CO2) - B A (B - látka slabo nebezpečná, A - látka veľmi slabonebezpečná). Oxid uhličitý je produkt dokonalého spaľovania uhlíkatých látok, bezfarebnýplyn, ťaţší ako vzduch (pomer hustoty CO2 : vzduchu je 1:1,52) - hromadí sa v pivniciach,jaskyniach, studniach, odpadových jamách, septikách a pod. Nie je dýchateľný, ale nie je anijedovatý (je produktom metabolizmu ţivočíchov), jeho pôsobením sa prehlbuje dýchanie
  7. 7. Environmentálne aspekty poţiarov a havárií 2009(lapanie po vzduchu), čo urýchľuje vstup iných toxických látok do tela (viď tab.2). Plyn jedobre rozpustný vo vode (pri 15 ◦C sa v jednom objeme vody rozpustí jeden objem CO2),nepodporuje horenie (okrem vybratých kovov), je ľahko skvapalniteľný, pričom sa ochladzujea vzniká tuhá látka (suchý ľad pri expanzii sublimuje pri teplote – 78,48 ◦C z hasiacehoprístroja a hrozí omrznutie, následky ako pri popáleninách). Vydychovaný vzduch obsahuje3,5 obj. % CO2. Oxid uhličitý sa podieľa výrazne na globálnom otepľovaní, skleníkovomefekte [1].Tab.2 Fyziologický účinok nízkych dávok CO2 na človeka [1] Koncentrácia CO2 v atmosfére [Obj. % ] Fyziologický účinok 1 človek znesie dlhodobo bez následkov 2 prehlbuje sa výrazne dýchanie (lapanie po vzduchu, vnikajú iné toxické látky do organizmu) 3-5 ţivotu nebezpečné pri 30 min. pôsobenia 7-10 rýchla strata vedomia a smrťNásledky pôsobenia (vdychovania) oxidu uhličitého CO2 nie sú veľké, sú vo väčšine prípadovprechodné.Oxid uhoľnatý (CO) – D B (D – látka silno nebezpečná, B - látka slabo nebezpečná).Oxid uhoľnatý je produkt nedokonalého spaľovania uhlíkatých látok, bezfarebný plyn, bezzápachu, prudko jedovatý, horľavý (horenie iných látok nepodporuje). Jeho zmesi sovzduchom sú horľavé a výbušné (medze výbušnosti (DMV-HMV): 12,5 - 74 obj.%)., jeľahší ako vzduch (hustota vzduchu : CO, 1:0,967), vo vode je málo rozpustný, rozpustný jev liehu. Oxid uhoľnatý sa často vyskytuje ako súčasť rôznych priemyselných plynov:svetiplyn, koksárenský plyn, vodný plyn, generátorový plyn, vysokopecný plyn, výfukovýchplynov (4-8 aţ 36 obj. %), plynov v baniach aţ 50 obj.%, plyny po výbuchu dynamitu okolo28 obj.%, po TNT aţ 60 obj.%, pri výrobe karbidu vápenatého aţ do 70 obj.%. Oxid uhoľnatýblokuje krvné farbivo hemoglobín (znemoţňuje naväzovanie kyslíka, je krvným jedom)-vzniká karboxyhemoglobín (COHb), ktorý spôsobuje dusenie (viď tab.3) [1,4].Tab.3 Fyziologický účinok nízkych dávok CO na človeka [1,4] Koncentrácia CO v atmosfére [Obj. % ] Fyziologický účinok 0,01 vystavenie organizmu moţné niekoľko hodín 0.02 mierne bolesti hlavy 0,04-0,05 do 1 hod nebadať účinok, po 1 aţ 2 hod silné bolesti hlavy 0,06-0,07 silné bolesti hlavy 0,08 mdloby aţ bezvedomie po 2 hodinách 0,1-0,12 neţiaduce účinky po 1 hod, bezvedomie po 1 hodine 0,15-0,2 nebezpečenstvo pri inhalácií menej ako 1hod 0,4 smrť po inhalácií menej ako 1 hod 0,64 bezvedomie po 10 minútach 1,0 smrť po inhalácií 1 min
  8. 8. Environmentálne aspekty poţiarov a havárií 2009Mechanizmus intoxikácie je výsledkom hypoxie tkanív, spôsobuje neschopnosť krvitransportovať kyslík k bunkám. Afinita hemoglobínu k oxidu uhoľnatému je 300-krát väčšiaako ku kyslíku. Pri otravách nastupujú bolesti hlavy, zrakové a sluchové problémy, búšeniesrdca, zrýchlenie tepu a dýchania, ţalúdočná nevoľnosť, zvracanie, bolesti brucha, poruchyfunkcie mozgu, kolaps, kŕče, zlyhanie srdca a krvného obehu, poruchy centrálnej nervovejsústavy, zástava dýchania. Smrtiaca dávka pre človeka počas 30 minútovej expozíciepredstavuje koncentrácia 4000 ppm (mg.m3). Osoby trpiace kardiovaskulárnymi chorobamimajú zvýšenú citlivosť na vysoké koncentrácie CO. Oxid uhoľnatý je častým produktomtoxických splodín nedokonalého horenia mnohých organických látok. Vyuţíva sa pri výrobemetanolu, vodného a generátorového plynu, spôsobuje zášlehy v spalinách (pri spracovaníropy, uhlia a pod.). Pri teplotách niţších ako 700 ◦C sa vznieti a zhorí na CO2 [1,4].Toxický účinok oxidu uhoľnatého a iných nebezpečných látok na ţivý organizmus závisí odmnoţstva faktorov: - ich fyzikálno-chemických vlastností, - miesta kontaktu s organizmom, - veľkosti dávky, - doby a frekvencie pôsobenia na organizmus, - od zdravotného stavu organizmu a mnohé iné [1,2,4].ZáverPri horení (poţiaroch) celulózových materiálov najvýznamnejšou toxickou splodinou horeniaje oxid uhoľnatý. Najväčšie nebezpečenstvo jeho inhalácie hrozí pri poţiaroch v uzavretýchobjektoch, kde sú splnené podmienky nedokonalého horenia. Prevaţne ide o skladovaciepriestory, kde sú uskladnené vstupné horľavé suroviny (zberový papier a buničina) a hotovéhorľavé papierenské výrobky (napr.: tissue toaletný papier, hygienické vreckovky a iné) aleboo časti technologických zariadení a hál, v ktorých prebieha spracovanie daných horľavýchsurovín a medziproduktov.Zoznam použitej literatúry[1] ORLÍKOVÁ, K., ŠTROCH, P. 1999: Chemie procesu hoření. Ostrava: SPBI 1999. ISBN 80-86111-39-3[2] BALOG, K., BÁRTLOVÁ,I. 1998: Základy toxikológie. Ostrava: SPBI 1998. ISBN 80- 86111-29-6[3] ŠENOVSKÝ, M., BALOG, K., HANUŠKA, Z., ŠENOVSKÝ, P. 2004: Nebezpečné látky II. Ostrava: SPBI 2004. ISBN 80-86634-47-7[4] TUREKOVÁ, I., BÁBELOVÁ, E. 2003: Nebezpečenstvá poţiarov. In: FIRECO 2003: zborník prednášok: V. medzinárodná konferencia, Trenčín 24.-25. mája 2003, str. 183 - 186[5] Nariadenie vlády č.355/2006 Z.z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci[6] KAČÍKOVÁ, D., NETOPÍLOVÁ, M., OSVALD, A. Drevo a jeho termická degradácia.1. vyd. Ostrava : Edice SPBI Spektrum, 2006. ISBN 80-86634-787[7] BUČKO, J.,1997: Chemické spracúvanie dreva. Zvolen. TU Zvolen, 1997 ISBN 80 228-0663-3
  9. 9. Environmentálne aspekty poţiarov a havárií 2009[8] BALOG, K. 1982: Poţiarne nebezpečenstvo plastov pouţívaných v stavebníctve. In. Horľavosť materiálov a nebezpečné pôsobenie splodín horenia. MV a ŢP SR a SŠP Bratislava, 1982. Príspevok vznikol v rámci riešenia projektu VEGA 1/0900/09 „Environmentálne aspekty závažných havárií s nebezpečnými chemickými látkami“Autorka príspevkuIng. Iveta Coneva – odborný asistentFakulta špeciálneho inţinierstva, Ţilinská univerzita v ŢilineKatedra poţiarneho inţinierstvaul. 1. mája 32010 26 Ţilinatel.: 041/513 6799e-mail : iveta.coneva@fsi.uniza.skRecenzent príspevkuIng. Jozef Mrena, PhD.Adresa :Ing. Ján Mĺkvy, PhD.adresa pracoviska: Paulínska 25, 034 01 Trnavae-mail: jan.mlkvy@stuba.sk

×