Ekonomický týždenník Poštovej banky - 34. týždeň

1. 34. týždeň 2014
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk

2. ekonomický týždenník
2
34. týždeň 2014
OBSAH
 Zaujalo nás: V nedeľu pravidelne pracuje každý piaty zamestnaný Slovák. Nezaháľame však ani večer či v noci. 3
 Čo nové vo svete: V americkom Jackson Hole sa uskutočnila výročná konferencia centrálnych bankárov 4
 Euro je voči doláru najslabšie od septembra 2013 5
 Zasadá maďarská MNB, sadzby by mala potvrdiť 5
 Cena ropy Brent sa drží na 14 – mesačnom minime 6
 Miera evidovanej nezamestnanosti v júli na úrovni 12,67 % 6
 Cenová hitparáda: Za zemiaky platíme o vyše tretinu menej ako pred rokom. Priplácame si však najmä za mliečne výrobky. 7
 Kalendár udalostí 35. týždňa 9
 Predikcie podľa Poštovej banky 9
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky. Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
3
34. týždeň 2014
Zaujalo nás:
V nedeľu pravidelne pracuje každý piaty zamestnaný Slovák. Nezaháľame však ani večer či v noci.
Pracujú aj vtedy, keď ostatní relaxujú. Klasický päťdňový pracovný týždeň im nič nehovorí. Reč je o Slovákoch, ktorí vo svojej práci trávia pravidelne aj sobotu či nedeľu. Dôvodom práce cez víkend býva zväčša bezpečnosť a starostlivosť o ľudí, v iných prípadoch zase vyhráva biznis či kariéra. Medzi „víkendovými pracantmi“ nájdeme lekárov, policajtov, hasičov, ale aj predavačov, čašníkov či novinárov. Pracovné víkendy ale nie sú raritou ani v prípade úradníkov či bankárov. Pre mnohých Slovákov je však dobre známa nielen práca cez víkend, ale aj práca v noci či po večeroch. V analýze sme vychádzali z údajov štatistického úradu EÚ [Eurostat].
Každý štvrtý Slovák vlani pravidelne chodil do práce aj v sobotu. Napriek tomu však za európskym priemerom zaostávame. V EÚ totiž trávi soboty pravidelne v práci v priemere 27 % pracujúcich obyvateľov a v eurozóne až takmer 29 %. Najvyšší podiel [vyše 40 %] zamestnaných občanov pracujúcich v sobotu zaznamenalo vlani Grécko. Naopak, sobota strávená v práci je takpovediac „fikciou“ hlavne pre Portugalcov [len 8 %].
Vo všetkých krajinách EÚ sú pracovné soboty oveľa častejšie ako pracovné nedele. Nedeľný obed s rodinou si vlani z pracovných dôvodov musela pravidelne odpúšťať takmer pätina našich zamestnancov [19,3 %]. V rámci EÚ tak patríme spolu s Írskom a Holandskom medzi trojicu krajín s najvyšším podielom pravidelne pracujúcich počas nedele. Európsky priemer sa pohybuje na úrovni necelých 15 %, čo znamená, že pracovné nedele dobre pozná približne každý siedmy zamestnaný Európan. V nedeľu do práce takmer vôbec nechodia Portugalci [len necelých 5 % zamestnancov]. Menej ako desatinu zamestnancov pravidelne pracujúcich počas nedele však vykázali aj susedné Maďarsko a Poľsko, ale aj Luxembursko, Chorvátsko či Bulharsko.
Pravidelné pracovné víkendy sa týkajú oboch pohlaví. Soboty trávi v robote pravidelne každý štvrtý zamestnaný muž, ale aj každá štvrtá zamestnaná žena. V nedeľu pravidelne pracuje 20 % zamestnaných mužov a 18 % pracujúcich žien. S rastúcim vekom sa podiel Slovákov pracujúcich cez víkend postupne znižuje. Napríklad podiel tých, ktorí pravidelne pracujú v nedeľu klesá od 23 % [vo veku do 24 rokov] až po cca 18 % [vo veku nad 55 rokov].
Okrem víkendu stráveného v robote je pre väčšinu Slovákov nepredstaviteľná aj práca v noci. Na Slovensku pritom chodí pravidelne na „nočnú“ približne každý šiesty zamestnaný Slovák [15,9 %], čo je jednoznačne najväčší podiel v rámci všetkých ekonomík EÚ. V žiadnej inej krajine EÚ nedosiahol podiel „nočných zamestnancov“ dvojciferné číslo. Pravidelne v noci do práce chodí ešte vyše 8 % zamestnaných Malťanov, Nemcov a Holanďanov. Naopak, nočnú prácu takmer vôbec nepoznajú Chorváti, kde v noci zarezáva len 1,5 % zamestnancov.
Trávite večery s rodinou alebo priateľmi pri filme alebo dobrom jedle? Nuž takýchto príjemných chvíľ sa pravidelne vzdáva každý štvrtý Slovák [25,4 %], nakoľko večery trávi na svojom pracovisku. Ako práca v noci, tak aj práca vo večerných hodinách je u nás rozšírenejšia než vo väčšine krajín únie. V tomto pomyselnom rebríčku sa totiž pred nami umiestnili už len Gréci, Holanďania a Nemci. Podobne ako nočnú prácu, ani pravidelnú prácu po večeroch takmer vôbec nevykonávajú Chorváti [3,9 %]. % podiel zamestnaných obyvateľov pracujúcich v nedeľu pracujúcich v sobotu pracujúcich v noci pracujúcich večer Írsko 20,1 31,8 7,4 15,4 Holandsko
19,4
30,1
8,5
31,9 Slovensko 19,3 24,8 15,9 25,4 V. Británia
18,5
29,1
5,7
10,6 Dánsko 17,9 21,0 5,5 19,4 Fínsko
17,4
23,2
7,4
21,0 Grécko 17,0 42,4 5,9 37,1 Rumunsko
17,0
35,0
5,6
18,6 Španielsko 16,1 30,5 5,8 20,7 Malta
16,1
29,7
9,6
16,2 Rakúsko 15,6 29,7 6,0 11,8 Estónsko
14,7
20,8
6,7
20,9 Eurozóna 14,6 28,7 6,7 18,8 EÚ 28 14,5 26,9 6,1 16,4 Slovinsko
14,5
23,1
7,6
19,2 Francúzsko 14,4 30,0 3,7 6,7 Litva
14,1
18,7
4,8
16,3 Nemecko 14,0 26,0 8,6 26,1 Taliansko
13,6
34,8
7,9
14,8 Švédsko 13,6 15,5 5,5 15,6 Cyprus
13,5
31,4
3,6
10,3 Lotyšsko 13,0 20,9 3,6 7,0 ČR
12,7
18,8
4,9
9,8 Belgicko 12,0 22,2 3,2 11,2 Bulharsko
9,4
19,8
4,9
12,6 Chorvátsko 9,0 17,1 1,5 3,9 Luxembursko
8,6
15,3
4,9
13,0 Poľsko 8,3 16,1 3,0 9,4 Maďarsko
7,7
11,1
6,7
12,6 Portugalsko 4,7 8,1 2,9 9,8 Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurostat, 2013 Pozn.: údaje zahŕňajú tých, ktorí takto pracujú pravidelne

4. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
4
34. týždeň 2014
Čo nové vo svete:
V americkom Jackson Hole sa uskutočnila výročná konferencia centrálnych bankárov
POĽSKO: Uplynulý týždeň sa do popredia po dlhšej dobe opäť dostala poľská centrálna banka NBP. Tá plánovala držať úrokové sadzby v krajine na súčasnej úrovni 2,50 % po dlhší čas. Aktuálny vývoj na cenovom poli a očakávaný ekonomický vývoj ale tieto plány centrálnych bankárov narúšajú a tí sa čoraz častejšie nechávajú počuť, že priestor pre pokles sadzieb existuje. S takýmito názormi prišli v posledných dňoch viacerí predstavitelia NBP a objavili sa komentáre, že základná sadzba by mohla byť zo súčasnej úrovne 2,50 % znížená o – 0,25 p. b. až – 1,00 p. b. Najbližšie zasadnutie NBP sa uskutoční 3. septembra a je veľmi pravdepodobné, že centrálni bankári si svojimi komentármi pripravujú pôdu pre sľubovaný krok.
ČESKÁ REPUBLIKA: Päť rokov nevídané veci sa minulý týždeň diali aj u našich západných susedov. Česká koruna ešte v utorok prelomila voči euru hladinu 28 EURCZK a pripísala si 5,5 – ročné minimum na úrovni 28,07 EURCZK. Koruna začala oslabovať už krátko po otvorení európskych trhov a okolo obeda sa dostala až na túto rokmi netestovanú úroveň. Voči doláru česká kačka prelomila hladinu 21 EURCZK. Za oslabením českej koruny nestáli žiadne zverejnené makrofundamenty. Z českej ekonomiky minulý týždeň prišla ešte jedna zaujímavá správa a to blog guvernéra ČNB Singera. Ten napísal, že česká ekonomika k medziročnému rastu HDP o 2 % až 3 % už nepotrebuje byť ťahaná zahraničím. A ani byť nemôže, keďže ťahať môže len niekto, kto rastie rýchlejšie a to v prípade Nemecka ako najväčšieho obchodného partnera Česka i Slovenska už neplatí.
VEĽKÁ BRITÁNIA: Štúdia High Pay Centre na základe údajov z roku 2013 ukázala, že plat priemerného výkonného riaditeľa v britskej firme, zaradenej do indexu FTSE 100, je cca 131 – krát vyšší ako plat bežného zamestnanca danej spoločnosti. To je ale ešte nič oproti rozdielom v USA, kde riaditeľ [CEO] zarába v priemere 300 – krát toľko, ako jeho podriadený. Disparity ale existujú nielen naprieč pozíciami, ale aj medzi jednotlivými CEOs a to najmä v závislosti od toho, aké tržby dosahuje daná spoločnosť. Rekordérom z porovnania „vrchnosti a plebsu“ je CEO mediálnej spoločnosti WPP Martin Sorrell, ktorý si vlani z firmy odniesol príjem 780 – krát prevyšujúci príjem jej priemerného bežného zamestnanca.
SLOVINSKO: Ešte v roku 2012 Európska komisia rozhodla, že slovinská štátna pomoc z roku 2008 pre firmu zaoberajúcu sa športovými potrebami a známa najmä výrobou lyží Elan nebola v súlade s pravidlami a že Elan musí pomoc v objeme 10 mld. EUR vrátiť. Spoločnosť však na to nenašla prostriedky a Slovinsko komisii navrhlo ako možné riešenie privatizáciu podniku. K tej ale doposiaľ nedošlo a Európska komisia preto poslala Slovinsku oficiálny list, v ktorom dáva krajine a firme ultimátum – buď dôjde k privatizácii a vráteniu neoprávnenej štátnej pomoci, alebo bude firma zlikvidovaná.
CENTRÁLNE BANKY: Záver uplynulého týždňa sa niesol v znamení centrálnych bánk. Predstavitelia tých najvýznamnejších sa totiž zišli na každoročnej konferencii, ktorú organizuje americký Fed v mestečku Jackson Hole. V minulosti bol práve Jackson Hole obľúbeným miestom bývalého šéfa Fed-u Bena Bernankeho. Práve tu totiž spustil lavíny reakcií, keď predznamenal jednotlivé kolá kvantitatívneho uvoľňovania v USA. Ako prvá sa mikrofónu chopila šéfka amerického Fed-u Janet Yellen a potvrdila, že Fed plánuje zastaviť kvantitatívne uvoľňovanie a ukončiť tak proces taperingu v októbri. Keďže pani Yellen je stále viac holubička ako jastrab a jej obľúbenou témou je pracovný trh, nosnou témou celej konferencie i jej reči bola práve táto oblasť. Tu Yellen neostala nič dlžná svojej povesti a uviedla, že je stále nejasné, ako dlho zostane na trhu práce stav nevyužitia pracovných zdrojov, a preto neexistuje jednoznačný recept pre vhodnú menovú politiku v kontexte pracovného trhu. Tak či onak, už dlhšie je jasné, že americký Fed preberá otázku nie či, ale kedy priškrtiť menovú politiku prostredníctvom zvyšovania úrokových sadzieb. Zato naša ECB má celkom iné starosti, čo v piatok večer potvrdil aj jej prezident Mario Draghi. Ten uviedol, že ECB je pripravená uvoľniť podmienky menovej politiky ešte výraznejšie a rýchlym tempom pokračuje aj proces prípravy nákupov ABS [cenných papierov krytých aktívami].

5. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
5
34. týždeň 2014
Euro je voči doláru najslabšie od septembra 2013
Pondelok bol na dáta chudobný a najmä prvá polovica obchodovania sa tak niesla v pokojnom duchu. Euro voči doláru konsolidovalo v okolí úrovne 1,3390 EURUSD a výraznejšie sa od nej nevzdialilo až do štvrtej popoludní nášho času. Vtedy boli v USA zverejnené inak nie veľmi sledované výsledky dôvery medzi americkými stavebníkmi. Keďže v pondelok chýbala iná slamka, ktorej by sa obchodníci mohli chytiť, reakcia na lepšie než očakávané čísla bola pomerne silná a dolár voči euru posilnil až na 1,3350 EURUSD. V utorok sa až do príchodu amerických obchodníkov k monitorom kurz eura voči doláru držal v okolí tejto úrovne. Na trhu totiž počas európskej seansy chýbali zásadnejšie zverejnenia. Všetko sa však zmenilo popoludní, kedy z USA dorazili dáta o júlovej inflácii a výstavbe nových domov. Človek by si povedal, že obchodníkov budú viac zaujímať inflačné dáta, ale nebolo tomu tak. Zatiaľ čo miera inflácie v júli v súlade s očakávaniami spomalila, výstavba nových domov sa dostala na najvyššiu úroveň od decembra 2009. To potvrdzuje oživovanie amerického realitného trhu a obchodníci túto správu využili na nákupy dolára, ktorý v priebehu pár minút posilnil na nové 9 – mesačné maximum 1,3320 EURUSD. Americký dolár v stredu rozširoval zisky a voči euru i košu mien si polepšil na najvyššiu úroveň od septembra 2013. Euro voči doláru od rána postupne oslabovalo a na poludnie sa dostalo na najnižšiu úroveň dňa 1,3275 EURUSD. S príchodom amerických obchodníkov euro časť svojich strát zmazalo, no späť nad hladinu 1,3300 EURUSD sa vyškriabať nedokázalo. Vo večerných hodinách bola zverejnená zápisnica z ostatného zasadnutia amerického Fed-u, ktorá vyznela pomerne jastrabo. Menový výbor FOMC označil inflačné riziká smerom nadol za postupne sa vytrácajúce, no nenašiel zhodu ohľadom hodnotenia stavu pracovného trhu. Júlové dáta z trhu práce boli ale veľmi dobré a poukázali na približovanie sa k normálu. Dolár v reakcii na minútky posilnil až na úroveň 1,3260 EURUSD a za deň tak voči euru získal pol percenta. Vo štvrtok ale euro svoje straty čiastočne mazalo. Dopomohli mu k tomu lepšie než očakávané výsledky predstihových indikátorov PMI z Nemecka. Tie totiž síce zaostali za svojimi hodnotami z júla, ale nepohoršili si vzhľadom na geopolitické napätie za východnými hranicami natoľko, ako sa očakávalo. Euro tak postupne získavalo na sile a do záveru štvrtkového obchodovania sa dostalo na úroveň 1,3280 EURUSD. Jasný rozchod plánovaných politík dvoch najvýznamnejších centrálnych bánk sveta mal v piatok za následok oslabenie sa eura na úroveň 1,3220 EURUSD. Ani tu sa však pokles spoločnej meny eurozóny nezastavil a v noci na pondelok euro podliezlo už aj hladinu 1,3200 EURUSD a dostalo sa na dohľad úrovne 1,3180 EURUSD.
Meny nášho regiónu uplynulý týždeň v celkovom zúčtovaní posilnili. Hoci česká koruna v utorok prelomila hladinu 28 korún za euro a dostala sa tak na 5,5 – ročné minimum, do konca týždňa svoje straty zmazala a v piatok sa obchodovala pod hladinou 27,880 EURCZK. Zhodne po tri desatinky percenta si minulý týždeň voči euru pripísali maďarský forint a poľský zlotý. Forint sa v piatok večer obchodoval na úrovni 313,50 EURUHUF a zlotý sa stiahol späť pod hladinu 4,2000 EURPLN, keď v piatok zatváral na úrovni 4,1920 EURPLN.
Zasadá maďarská MNB, sadzby by mala potvrdiť
V utorok 26. augusta zasadnú maďarskí centrálni bankári pod hlavičkou MNB. Na ostatnom júlovom zasadnutí avizovali, že dva roky trvajúci cyklus znižovania sadzieb sa skončil a od tohto zasadnutia sa preto vo všeobecnosti očakáva ponechanie základnej úrokovej sadzby na úrovni 2,10 %. Jedine, že by sa predstavitelia banky po 24 mesiacoch uvoľňovania menovej politiky zmýlili a zotrvali v zaužívanom trende. Veď aj ich poľskí kolegovia sľubovali ponechanie sadzieb bez zmeny a už nás kŕmia vyhláseniami o potrebe ich výrazného okresania.
1,32
1,36
1,40
2-14
4-14
6-14
8-14
EURUSD
27,20
27,60
28,00
2-14
4-14
6-14
8-14
EURCZK
Zdroj: Bloomberg
0,79
0,82
0,85
2-14
4-14
6-14
8-14
EURGBP
100,0
103,0
106,0
2-14
4-14
6-14
8-14
USDJPY
0,00
0,50
1,00
2-14
4-14
6-14
8-14
%
Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR
3M EURIBOR
12M EURIBOR
sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
2-14
4-14
6-14
8-14
%
Sadzby národných bánk vo svete
ECB
FED
BoE
0,00
1,50
3,00
2-14
4-14
6-14
8-14
%
Sadzby národných bánk V4
ECB
ČNB
NBP
MNB

6. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
6
34. týždeň 2014
Cena ropy Brent sa drží na 14 – mesačnom minime
Britská ropa Brent v pondelok zlacnela o takmer dva doláre za barel a dostala sa na najnižšiu úroveň od júna 2013. Jej cena dosiahla 101,60 USD za barel a ani tu nenašli svoje minulotýždňové dno. V utorok cena severomorskej ropnej zmesi poklesla na dohľad hladiny 101 dolárov, no dokázala sa odraziť nahor a deň uzavrieť len mierne lacnejšia na úrovni 101,56 USD za barel. Pod zlacňovanie ropy v úvode týždňa sa podpisovali najmä úvahy o zvýšení jej dodávok z oblasti Blízkeho východu. V stredu októbrové dodávky ropy Brent zdraželi na 102,28 USD za barel a vo štvrtok si ropa polepšila na 102,63 USD za barel v dôsledku pozitívnych dát z americkej ekonomiky v podobe výstavby nových domov. V piatok sa však karta opäť obrátila a ropa Brent zakončila týždeň poklesom na úroveň 102,29 USD za barel. Za týždeň tak na cene stratila – 1,2 % a medzimesačne bola lacnejšia až o – 5,0 %.
Miera evidovanej nezamestnanosti v júli na úrovni 12,67 %
Miera evidovanej nezamestnanosti podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny [ÚPSVAR] v júli opäť klesla a dosiahla úroveň 12,67 %. Medzimesačne tak došlo k jej poklesu o – 0,12 p. b. Stav uchádzačov o zamestnanie schopných nastúpiť do zamestnania ihneď predstavoval 341 882 osôb a oproti máju sa ich počet znížil o – 3 131 osôb. Na úradoch práce bolo ale v siedmom tohtoročnom mesiaci celkovo evidovaných 384 002 ľudí a celková miera nezamestnanosti tak bola vykázaná až na úrovni 14,23 %. Aj v jej prípade síce došlo k medzimesačnému poklesu, avšak len o – 0,03 p. b.
Evidovaná miera nezamestnanosti sa v júli v porovnaní s júnom znížila vo všetkých regiónoch s výnimkou Bratislavského kraja. V tom pribudlo 585 uchádzačov o prácu schopných nastúpiť do zamestnania ihneď a miera nezamestnanosti sa tak v hlavnom meste a okolí vyšplhala na 6,27 %. Aj naďalej je však Bratislavský kraj regiónom s najnižším podielom ľudí bez práce. Najvýraznejší pokles miery nezamestnanosti o – 0,31 p. b. sa týkal Banskobystrického kraja. Napriek tomu tento región aj naďalej patrí po Prešovskom kraji k regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a bez práce tu je približne každý šiesty človek.
Úrady práce v júli opustili predovšetkým tí, ktorí mali ako posledné zamestnanie uvedenú oblasť stavebníctva. Jednalo sa najmä o remeselníkov, ale aj o pomocných a menej kvalifikovaných pracovníkov. Súvisí to predovšetkým s nástupom sezónnych prác, ktoré u nás mieru nezamestnanosti už tradične znižujú v jarných a letných mesiacoch.
Na jedno voľné pracovné miesto u nás pripadajú desiatky nezamestnaných, pričom situácia sa zhoršuje od západu na východ. Zamestnávatelia pritom neraz narážajú na problém, že vypísané voľné pracovné pozície nedokážu obsadiť, nakoľko kvalifikácia uchádzačov nezodpovedá požiadavkám na dané miesto. Jedným z dôvodov je slabé prepojenie vzdelávacieho systému s trhom práce, na čo často poukazujú aj samotní zamestnávatelia. Nerovnováha medzi vzdelávacím systémom a trhom práce sa prejavuje napríklad aj v tom, že mnohí ľudia nepracujú v odboroch, ktoré vyštudovali. „Nedostatkovým tovarom“ však dnes nie sú len kvalitní vysokoškoláci, ale aj zruční remeselníci.
Pre celý rok 2014 predpokladáme priemernú mieru evidovanej nezamestnanosti na úrovni okolo 13 %. Na tejto úrovni by sa mohla miera nezamestnanosti pohybovať aj v samom závere roka. V auguste by nezamestnanosť ešte mohla mierne poklesnúť, stále však zostane pomerne vysoká a s blížiacim sa koncom roka zrejme mierne porastie. Napríklad už v septembri nás čaká prílev stredoškolských absolventov, ktorí lavice opustili ešte pred prázdninami. Na to, aby na Slovensku miera nezamestnanosti klesala výraznejším tempom, je potrebný nielen rýchlejší rast ekonomiky, ale aj lepšie prepojenie trhu práce so vzdelávacím systémom, kvalitnejšia infraštruktúra a optimistickejšia podnikateľská klíma.
12%
13%
14%
15%
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
Evidovaná miera nezamestnanosti
Zdroj: ÚPSVAR
90
100
110
120
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
Cena ropy Brent [v USD za barel]
Zdroj: Bloomberg

7. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
7
34. týždeň 2014
Cenová hitparáda:
Za zemiaky platíme o vyše tretinu menej ako pred rokom. Priplácame si však najmä za mliečne výrobky.
Po mesiaci Vám opäť prinášame „cenovú hitparádu“, tentokrát za júl 2014. Zostavujeme ju každý mesiac na základe cien 36 potravín a 2 alkoholických nápojov, ktoré Štatistický úrad SR zverejňuje v databáze Slovstat. Váha databázou zverejnených potravín sa na celkovej váhe potravín v spotrebnom koši [143 položiek] podieľa viac ako 40 percentami.
V júli 2014 sa medzi potravinami, ktoré medziročne najviac zdraželi, udržali viaceré mliečne výrobky. Najväčšie zdraženie v porovnaní s júlom 2013 zaznamenal ovocný jogurt, ktorého cena vzrástla o 8,6 %. S tesným odstupom so zdražením o 7,8 % nasledovalo plnotučné mlieko. Medziročnému zdraženiu o viac ako 5 % sa nevyhli ani čerstvé maslo a biele fľaškové víno.
Najvýraznejší medziročný pokles ceny, až o – 35,7 %, bol vykázaný v prípade zemiakov. Dvojciferný cenový pokles v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška zaznamenali ešte aj kryštálový cukor, jablká, olej a vajcia. Menej ako pred rokom sme v obchodoch zaplatili celkovo za 18 sledovaných potravín vrátane viacerých mäsových výrobkov. Ceny rožkov sa v porovnaní s minuloročným júlom nezmenili.
Najvýraznejší medzimesačný nárast ceny, a to až o 7,2 %, zaznamenal margarín. O 5,6 % v porovnaní s júnom zdražela aj mliečna čokoláda a takmer 3 % si na cene pripísalo maslo. Naopak, až o – 15,6 % sa oproti júnu 2014 znížili ceny zemiakov.
Cenová hitparáda Tovar MJ 7_2013 6_2014 7_2014 m/m r/r 1 Jogurt ovocný 150 g/ml 0,35 0,38 0,38 0,0% 8,6% 2 Pasterizované plnotučné mlieko 1 l 0,90 0,97 0,97 0,0% 7,8% 3 Čerstvé maslo 125 g 1,01 1,04 1,07 2,9% 5,9% 4 Víno hroznové biele fľaškové 1 l 2,43 2,58 2,56 -0,8% 5,3% 5 Mlieko kyslé 1 kus 0,61 0,64 0,64 0,0% 4,9% 6 Oštiepok údený 1 kg 10,86 11,28 11,35 0,6% 4,5% 7 Tvaroh 250 g 1,16 1,20 1,21 0,8% 4,3% 8 Sardinky v oleji 125 g 0,98 1,01 1,02 1,0% 4,1% 9 Pasterizované polotučné mlieko 1 l 0,76 0,80 0,79 -1,3% 3,9% 10 Čokoláda mliečna 100 g 0,91 0,89 0,94 5,6% 3,3%
11
Lahôdkový margarín
250 g
0,72
0,69
0,74
7,2%
2,8%
12
Syr Eidamská tehla
1 kg
6,33
6,49
6,48
-0,2%
2,4%
13
Pivo 12 % - fľaškové
0,5 l
0,65
0,66
0,66
0,0%
1,5%
14
Masť škvarená bravčová
1 kg
2,72
2,77
2,76
-0,4%
1,5%
15
Chlieb tmavý
1 kg
1,33
1,33
1,34
0,8%
0,8%
16
Bravčové stehno bez kosti
1 kg
4,70
4,70
4,73
0,6%
0,6%
17
Hovädzie mäso predné s kosťou
1 kg
4,78
4,71
4,81
2,1%
0,6%
18
Zahustené sladené mlieko (SALKO)
397 g
2,12
2,13
2,13
0,0%
0,5%
19
Bravčová krkovička s kosťou
1 kg
4,10
4,11
4,11
0,0%
0,2%
20
Rožok biely obyčajný
40 g
0,06
0,06
0,06
0,0%
0,0%
21
Hovädzie mäso predné bez kosti
1 kg
6,96
6,83
6,94
1,6%
-0,3%
22
Jemné párky
1 kg
4,27
4,24
4,24
0,0%
-0,7%
23
Bravčový bôčik
1 kg
3,65
3,61
3,60
-0,3%
-1,4%
24
Bravčové pliecko bez kosti
1 kg
4,12
4,12
4,06
-1,5%
-1,5%
25
Pražená káva mletá - Štandard zmes
1 kg
11,19
11,02
10,91
-1,0%
-2,5%
26
Bravčové karé s kosťou
1 kg
4,65
4,48
4,53
1,1%
-2,6%
27
Cestoviny vaječné
500 g
1,14
1,14
1,11
-2,6%
-2,6%
28
Kurča pitvané
1 kg
2,69
2,67
2,61
-2,2%
-3,0%
29
Trvanlivá saláma
1 kg
7,72
7,54
7,49
-0,7%
-3,0%
30
Hovädzie mäso zadné bez kosti
1 kg
8,79
8,49
8,50
0,1%
-3,3%
31
Šunková saláma
1 kg
4,93
4,76
4,76
0,0%
-3,4%
32
Pšeničná múka polohrubá výber
1 kg
0,49
0,47
0,46
-2,1%
-6,1%
33
Ryža lúpaná
1 kg
1,46
1,37
1,35
-1,5%
-7,5% 34 Vajcia slepačie čerstvé 10 ks 1,71 1,52 1,46 -3,9% -14,6% 35 Jedlý olej 1 l 2,11 1,79 1,76 -1,7% -16,6% 36 Jablká 1 kg 1,60 1,31 1,32 0,8% -17,5% 37 Cukor kryštálový 1 kg 1,10 0,93 0,88 -5,4% -20,0% 38 Zemiaky konzumné 1 kg 0,84 0,64 0,54 -15,6% -35,7% Zdroj: Databáza Slovstat ŠÚ SR, prepočet analytického tímu Poštovej banky

8. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
8
34. týždeň 2014
Kalendár udalostí 35. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Kľúčová sadzba maďarskej centrálnej banky MNB [26. august 2014], v % september 2014 2,10 [bez zmeny] 2,10 Index cien priemyselných výrobcov PPI [28. august 2014], r/r, v % júl 2014 – 3,0 % – Indikátor ekonomického sentimentu IES [28. august 2014] august 2014 – –
Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 4 Q 2013 2 Q 2014 3 Q 2014 2014 2015 HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 1,5* 2,5* 2,2 2,3 3,1 CPI [%, r/r] 1] 4] 0,5* – 0,1* 0,5 1,6 2,2 HICP [%, r/r] 1] 4] 0,5* – 0,1* 0,5 1,6 2,2 PPI [%, r/r] 1] 4] – 1,7* – 3,8* – 3,0 – 1,7 2,0 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,9* 2,3 2,0 2,0 – 0,8 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 13,50* 12,85* 12,78 12,99 12,76 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 695,3* 1 323,9* 890,0 3 827,0 4 460,0 EUR/USD 2] 4] 1,37* 1,37* 1,32 1,32 1,30 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,25* 0,15* 0,15 0,15 0,15 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,22* 0,10* 0,10 0,12 0,15
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť