Parlamentný kuriér venovaný rezortu dopravy

1,133 views

Published on

Aktuálne číslo Parlamentného kuriéra sa venuje rezortu dopravy. Nájdete tu aktuálne informácie o cestnej, železničnej, leteckej a lodnej doprave, fondoch EÚ a mnoho iného.

Published in: News & Politics
0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total views
1,133
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
3
Actions
Shares
0
Downloads
9
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Parlamentný kuriér venovaný rezortu dopravy

  1. 1. CCXV.–CCXVI. ČÍSLO 2013 Parlamentný Kuriér ČASOPIS Z NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1993 2013 1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993
  2. 2. Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, štátny podnik (LPS SR, š. p.) Air navigation services provider Letisko M. R. Štefánika, 823 07 Bratislava 216, Slovak Republic 2
  3. 3. CCXV. – CCXVI. číslo 2013PARLAMENTNÝ KURIÉR Obsahčasopis z Národnej radySlovenskej republiky Editoriál Na projekty v infraštruktúre bude do roku 2016 vyčlenených 8 miliárd eur 2Mesačník, ročník XXI (R. Fico) slovensko-ukrajinská spolupráca 20 rokov stretnutí a vzájomnej spolupráce (Rozhovor s O. Havašim) 2Vydavateľ: slovensko-švajčiarska spoluprácaSlovenská národná reklamná Kooperácia v inováciách a investície na oboch stranách (Rozhovor s Ch. Fotshom) 6a propagačná agentúra, s.r.o. Vláda sRv spolupráci s Národnou radou SR, O prípravách hospodárskeho rastu v SR (Rozhovor s Ľ. Vážnym) 8Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SR Zabezpečenie trvalo udržateľnej mobility (Rozhovor s J. Počiatkom) 12Adresa redakcie: Doprava na slovenskuBôrik K dopravnému významu Slovenska možno prispeje aj širokorozchodná 11Buková 5/A, 811 02 Bratislava 1. železnica (Rozhovor s P. Ondrouškom)Tel./fax: 02/54 414 544 Náš recept na čerpanie eurofondov (Rozhovor s P. Gáborom) 16e-mail: parkur@gtsmail.sk Na budúcnosť sa musíme pripraviť už dnes (Rozhovor s M. Bartošom) 34 eurorep@gtsmail.sk (šéfredaktor) Tempo výstavby dopravnej infraštruktúry v podmienkach SR (Ľ. Palčák) 38 fotoparkur@gtsmail.sk (pre foto) Vieme urýchliť výstavbu dopravnej infraštruktúry? (Rozhovor s B. Hudákom) 40http://www.parlamentnykurier.sk Stimulom pre zmenu môže byť len dopyt (Rozhovor s T. Schlosserom) 42 Pre Bratislavu premrhaná šanca? (G. Koczkáš) 44Registrované MK SR č. EV4085/10 Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja sRISSN 1335–0307 Konsolidácia dopravy na Slovensku (Rozhovor s A. Holákom) 14 Využívanie eurofondov pre zlepšenie života na Slovensku 18Šéfredaktor: František Nagy (Rozhovor s F. Palkom) Priority a úspešnosť v eurofondoch (Rozhovor s J. Gmiterkom) 21Redakcia: Anna Komová Implementácia Operačného programu Doprava sa pohla značne dopredu 22 Róbert Kotian (Rozhovor s D. Žilákovou) Zuzana Staníková Je dobré, ak snaženie korunuje úspech (Rozhovor s J. Kubáčkom) 24 Marta Tomašovičová Kvalita a koordinácia v cestnej doprave (Rozhovor s M. Halabicom) 26 Peter Zemaník Vybudovanie konkurencieschopnosti leteckej dopravy e dlhodobý proces 28 (Rozhovor s R. Valíčkovou)Redakčný kruh: Tibor Bastrnák Perspektíva a možnosti (Rozhovor s V. Podhorským) 30 Helena Mezenská Elektronizácia poštových služieb je príkazom doby (Rozhovor s J. Brichtovou) 31 Zákazka musí byť detailne definovaná (Rozhovor s Z. Táborskou) 53 Bibiána Obrimčáková Projekty verejno-súkromného partnerstva (Rozhovor s M. Svoreňovou) 54 Peter Osuský Nový stavebný zákon (Rozhovor s Z. Kučovou) 69 Ivan Štefanec Priority bytovej politiky štátu (Rozhovor s E. Szolgayovou) 72 Jana Žitňanská slovenská poštaJazyková redaktorka: Jitka Madarásová Slovenská pošta odkrýva svoje tromfy (Rozhovor s T. Druckerom) 33 jmadarasova@chello.sk Európsky parlamentGenerálny riaditeľ: František Nagy Jednotné európske nebo – čas konať (S. Kallas) 35Asistentka riaditeľa: Magdaléna Horáková Európske železnice čaká významná zmena (S. Kallas) 36 0903 766 995 stavebníctvo na slovensku Miroslava MAŤAŠČÍKAInzercia: 0903 715 585 Starý most – nová podoba (Rozhovor s M. Maťaštíkom) 47 Tunely sú potrebné! (Rozhovor s R. Turanským) 56Riaditeľ pre obchod a marketing: Kríza v stavebníctve sa prehlbuje – čo s ňou? (Rozhovor s P. Kováčikom) 62 Marián Reisel Stavebníctvo na Slovensku – ako ďalej? (J. Mráz) 64 02/54 414 544, 0905 224 492 Stavby v znamení spoľahlivosti (Rozhovor s J. Hirnerom) 66 Architektúra je ako krásna žena... (Rozhovor s L. Lýsekom) 67Typo & lito: AppleStudio Médiá na slovenskuTlač: WELTPRINT, Bratislava Sme tu pre poslucháčov (Rozhovor s E. Babitzovou) 48Grafická úprava: J. B. Design Národná rada sRFotografie: Rudolf Bihary, Verejné obstarávanie a výstavba (Rozhovor s I. Chomom) 49 archív redakcie Regionálne dimenzie, výstavba, eurofondy 51 (Rozhovor s I. Štefancom a I. Hraškom)Predplatné a objednávky na uverejnenie Kvartálna analýza slovenského stavebníctvareklamy prijíma: Kvartálna analýza slovenského stavebníctva Q4/2012 (CEEC, KMPG) 57Slovenská národná reklamná a propagačná svet financiíagentúra, s.r.o. Investícia do strechy nad hlavou je investíciou do lepšej budúcnosti 61poštový priečinok (Rozhovor s I. Bérešom)814 01 Bratislava 1 Štátny fond rozvoja bývania Štátny fond rozvoja bývania a rozširovanie bytového fondu 74Cena jedného výtlačku bez DPH 6,60 EuR (Rozhovor s D. Pištovou) Glosy – Poznámky – EsejeČíslo účtu 2629002985/1100 Hľadá sa Hlava na Hrad (R. Kotian) 76DIČ SK2020399458 Parlamentný denník Gorila: Vydierať mali aj členovia Dzurindovej vlády (R. Kotian) 77Foto na titulnej strane: River Park, Bratislava aforizmy foto: Lenka Rajčanová Aforizmy Milana Hollého 80 www.parlamentnykurier.sk
  4. 4. E D I T O R I Á L V januári 2013 Ukrajina Na projekty a Slovenská republika oslávili 20. výročie nadviazania v infraštruktúre svojich diplomatických vzťahov. Toto jubileum je vhodnou príležitosťou pre oba bude do roku 2016 štáty zhodnotiť dve desaťročia vzájomnej cesty a sústrediť sa na ďalšie perspektívy vyčlenených ukrajinsko-slovenských vzťahov. Parlamentný kuriér preto oslovil mimoriadneho 8 miliárd eur a splnomocneného veľvyslanca Ukrajiny na Slovensku  Ministerstvo dopravy,  Olega HAVAŠIHO. výstavby a regionálneho rozvoja SR ako sa vyvíjali vzťahy medzi Ukrajinou a slovenskom za posledných dvadsať je z hľadiska kompetencií a oblastí, za ktoré zodpovedá, rokov a ktoré zmeny považujete za naj- tzv. „superministerstvo“. Zároveň patrí medzi rezorty, ktoré významnejšie? ukrajina ako jedna z prvých spomedzi môžu najviac ovplyvňovať hospodársky rast na Slovensku. krajín sveta 1. januára 1993 uznala štátnu nezávislosť Slovenskej republiky. Praktic- zásobníku projektov. Tieto úseky budú pri- ky hneď začalo pracovať veľvyslanectvo pravené na výstavbu, no ich realizácia bude ukrajiny v Bratislave a veľvyslanectvo Slovenska na ukrajine. podmienená zabezpečením dodatočných fi- už koncom júna 1993 vtedajší prezi- nančných zdrojov. Rezort tiež plánuje ro- dent SR M. Kováč bol na ukrajine na pr- zostavať alebo opraviť ďalších 1 040 kilo- vej oficiálnej návšteve, počas ktorej bola metrov ciest I. triedy. Z nich má byť do kon- podpísaná Zmluva medzi Slovenskou re- ca volebného obdobia dokončených 834 ki- publikou a ukrajinou o dobrom susedstve, lometrov. Pokiaľ rezort dopravy dostatočne priateľských vzťahoch a spolupráci. To pripraví projekty, budem podporovať pre- umožnilo aktivizovať praktickú spoluprá- sun zdrojov z iných rezortov do dopravy. cu medzi ukrajinou a Slovenskom faktic- Program rozvoja dopravnej siete minis- ky vo všetkých sférach. terstvo dopravy plnohodnotne rozpracuje Široké možnosti všestrannej vzájomne výhodnej spolupráce medzi ukrajinou a aj na ďalšie obdobie. Do konca roku 2015 Slovenskom sú podmienené početnými chceme zazmluvniť všetky prostriedky až objektívnymi faktormi. Predovšetkým – do konca programového obdobia 2014 – existencia spoločnej hranice, hlboké his- 2020. Výstavba tak bude môcť plynulo po- torické a kultúrne vzťahy ukrajinského a kračovať aj po skončení volebného obdo- slovenského národa s pomerne početnými bia. Zdôrazňujem, že výstavba ciest zna- národnostnými menšinami – ukrajinskou mená zamestnanosť pre slovenské firmy a na Slovensku a slovenskou na ukrajine. impulz pre slovenské hospodárstvo. Zjednocujúcim faktorom je tiež pre- Od 1. apríla 2013 prechádza Centrálny svedčenie dvoch štátov, že cesta prospe- koordinačný orgán z ministerstva dopravy rity a dobra – to je to, čo chcú národy ce- lého európskeho kontinentu. Slovensko je na Úrad vlády SR. Vítam, že už je pripra- od roku 2004 plnoprávnym členom Eu- vený prvý návrh partnerskej dohody medzi rópskej únie a komplexne napomáha rea- vládou SR a Európskou komisiou o čerpaní lizácii ukrajinskej eurointegračnej straté- Hovoríme o dvoch základných zdrojoch peňazí z fondov EÚ na roky 2014 až 2020. gie.financovania, eurofondoch a štátnom roz- Do pôsobnosti ministerstva patrí aj le- Pre nás sú naozaj neoceniteľnými skú-počte. Už v roku 2013 pôjde o sumu 1,3 mi- tecká doprava. Konštatujem, že rozhodnu- senosti vstupu Slovenska do EÚ, najmäliardy eur. Tieto sumy peňazí sú životné dô- tie nesprivatizovať letisko M. R. Štefánika vnútorná transformácia, adaptácia záko-ležité pre podporu hospodárskeho rastu na v Bratislave, bolo dobré. Z finančného hľa- nov. Sme veľmi vďační slovenským part-Slovensku. Apríl 2016 je zároveň termín, diska je letisko na nule a má predpoklady nerom za efektívnu realizáciu konkrétnychdo ktorého budú musieť byť všetky úseky na pozitívny rozvoj do budúcnosti. V sek- projektov, programov a mechanizmov v oblasti európskej integrácie. V tejto súvi-diaľnice D1 buď dokončené, alebo v pokro- tore nákladnej železničnej dopravy stále slosti predovšetkým treba upozorniť načilom štádiu výstavby. Celkový plán je v pretrvávajú problémy s Cargom. Cargo na- projekt Národný konvent o EÚ na ukraji-tomto volebnom období postaviť 140 km príklad jednu tretinu svojich výkonov rea- ne v sume 220-tisíc eur, ktorý predpokla-diaľnic, rozostavať ďalších 310 km. Pro- lizuje v spoločnosti U. S. Steel Košice. Aj dal odovzdanie slovenských skúseností zjekty na ďalších približne 200 kilometrov preto stále prebiehajú rokovania o zotrvaní organizácie celonárodnej diskusie (kon-chce ministerstvo pripraviť do takzvaného tohto investora na Slovensku. ventu) pred vstupom SR do EÚ o rôznych2
  5. 5. S L O V E N S K O - U K R A J I N S K Á S P O L U P R Á C A 20 rokov stretnutí a vzájomnej spolupráce Kľúčové miesto v ukrajinsko-slovenských víja. Dnes už naše dve krajiny na regionálnej dvojstranných vzťahov vždy mala obchodno- úrovni uzavreli asi 50 dohôd o spolupráci me- ekonomická spolupráca. Celkový dvojstranný dzi územno-správnymi subjektmi (oblasťa- obrat medzi ukrajinou a Slovenskom, počnúc mi/krajmi, mestami, obcami atď.) a asi 30 rokom 1993 v niekoľkých desiatkach milió- zmlúv o spolupráci medzi školami ukrajiny nov dolárov, v priebehu ďalších rokov stabilne a SR, ktorých plnenie zabezpečuje kontakty rástol a v roku 2008 dosiahol doposiaľ svoj na mikroúrovni – medzi konkrétnymi regio- najvyšší ukazovateľ – 1762,157 miliónov nálnymi/miestnymi štruktúrami, podnikmi, uSD. S cieľom zachovať tento pozitívny univerzitami, školami, vedeckými inštitúcia- trend, musíme spoločné pracovať v dvoch mi, kultúrnymi zariadeniami, knižnicami atď. smeroch. Po prvé, je potrebné čo najrýchlejšie Osobitnú pozornosť si zasluhuje spolupráca podpísať Asociačnú dohodu s EÚ, ktorá bude medzi ukrajinou a Slovenskom v mnoho- obsahovať aj vytvorenie zóny voľného obcho- strannej oblasti – v rámci členstva ukrajiny du. To nepochybne bude mať pozitívny vplyv a SR v Organizácii Spojených národov (kde na obchodné vzťahy medzi oboma krajinami. sa oba štáty pravidelne navzájom podporujú Po druhé, mali by sme zvýšiť potenciál vzá- pri kandidatúrach do orgánov a inštitúcií jomného obchodu, odvetvovej a regionálnej OSN), spolupráca ukrajiny so Severoatlan- spolupráce, plnohodnotne využívať existujúce tickou alianciou (kde Veľvyslanectvo SR na mechanizmy spoločných medzivládnych ko- ukrajine niekoľko rokov plnilo funkcie kon- misií, organizovať biznis akcie – prezentácie, taktného veľvyslanectva NATO), rozvoj for- výstavy, obchodné fóra. mátu Vyšehradská skupina + ukrajina (kde Obrovský význam dnes má otázka energe- práve Slovensko najčastejšie iniciovalo účasť tickej bezpečnosti. Samozrejme, diverzifiká- ukrajinskej strany), spoločné kroky ukrajiny cia ciest dodávok energie a hľadanie nových a SR v ďalších popredných organizáciách – zdrojov energie získava osobitný význam pre OBSE, Rade Európy, Dunajskej komisii atď. celé svetové spoločenstvo. Pre ukrajinu a Od 1. januára roku 2013 ukrajina prvýkrát Slovensko to má nielen ekonomický, ale aj vo svojej histórii začala predsedníctvo v osobitný politický zmysel. Budeme umiest- OBSE – najväčšej regionálnej bezpečnostnej není prakticky v centre energetických trás Eu- organizácii, v ktorej má členstvo 57 štátov.aspektoch fungovania Európskej únie ukra- rópy, nemôžeme teda nečinne pozerať na dia- To je nesmierne dôležitá udalosť pre náš štát,jinskej strane, s cieľom informovať obyvateľ- lóg o energetike. Významné perspektívy má ktorá bude dobrou príležitosťou pre ešte užšiustvo a vytvárať pozitívny postoj k EÚ. Pozi- eurázijský koridor na prepravu ropy s využi- spoluprácu medzi ukrajinou a Slovenskomtívne hodnotenie si zaslúži aj fungovanie tím možností potrubných systémov našich pri implementácii agendy Organizácie, zame-Centra odovzdania integračných a transfor- krajín. Pri úspešnom využívaní už existujú- ranej na posilnenie regionálnej bezpečnosti amačných skúseností (CETIR), vytvoreného cich trás dodávok energie z východu na západ stability.pri MZV SR v roku 2010, ktoré organizačne by sme mohli pracovať aj nad perspektívamia finančne zabezpečilo stáže predstaviteľov dodávok energie z európskeho trhu na ukra- ako by ste zhodnotili úroveň medzi parla-ukrajiny na ministerstvách a rezortoch SR v jinu. mentnej spolupráce medzi Ukrajinou aoblasti európskej integrácie. slovenskom? Čo robí Veľvyslanectvo Za 20 rokov vzťahov medzi ukrajinou a aká spolupráca medzi obidvoma krajina- Ukrajiny v tomto smere?Slovenskom sa uskutočnilo veľké množstvo mi existuje na medzi regionálnej úrovni? Dvojstranný politický dialóg medzi ukra-bilaterálnych návštev na všetkých úrovniach. ako Ukrajina a slovensko spolupracujú jinou a Slovenskom v období nezávislosti tý-Pritom je potrebné osobitne poznamenať, že na mnohostrannej úrovni? chto dvoch krajín sa vyznačuje dosť vysokoukaždá návšteva na ukrajine alebo na Slovens- Pokladáme medzi regionálne kontakty za intenzitou na medziparlamentnej úrovni. Naj-kú bola naplnená konkrétnymi dohodami, jeden z hlavných vektorov spolupráce medzi mä prvá oficiálna návšteva Slovenskej repu-podpísaním vzájomne výhodných zmlúv a oboma krajinami, ktorý sa veľmi rýchlo vy- bliky predsedu Najvyššej rady ukrajiny V. M.kontraktov, prerokovaním aktuálnych otázokspoločného záujmu. Ako úspešný príklad bysom chcel pripomenúť oficiálnu návštevu pre-zidenta ukrajiny Viktora Janukovyča v Slo-venskej republike v júni 2011, počas ktorejbolo podpísaných niekoľko bilaterálnych do-hôd, najmä o zlepšení malého pohraničnéhostyku. Celkovo sa domnievame, že sama logika aobsah dvojstranných ukrajinsko-slovenskýchbilaterálnych vzťahov smeruje k podpore po-stupného vstupu našej krajiny do európskehopriestoru. Toto je naša spoločná a jednoznač-ná priorita, nad realizáciou ktorej budemepracovať tvrdo a obetavo aj naďalej.ako sa rozvíja obchodno-ekonomická spo-lupráca medzi obidvoma krajinami? 3
  6. 6. S L O V E N S K O - U K R A J I N S K Á S P O L U P R Á C ALytvyna (Bratislava, 7. – 8. októbra 2003) nie- ním Národnej rady SR a mala tiež stretnutia Predmetom stálej pozornosti a objektomlen ukázala našu plnú podporu eurointegrač- na úrovni skupín medziparlamentného pria- vynakladania úsilia oboch štátov boli aj prí-ným snahám ukrajiny, ochotu zdieľať nado- teľstva a kľúčových parlamentných výborov, slušné národnostné menšiny – ukrajinská nabudnuté skúsenosti na ceste spájajúcej s EÚ a taktiež na úrovni klubov parlamentných Slovensku a slovenská na ukrajine. Aktívnaa NATO, ale bola aj významným impulzom strán. V roku 2013, po vytvorení parlamentnej spolupráca ukrajiny a SR v národnostno-et-na celkový rozvoj dvojstranných ukrajinsko- skupiny priateľstva so Slovenskom v novom nickej oblasti v priebehu mnohých rokov pri-slovenských vzťahov. 15. – 16. novembra zložení Najvyššej rady ukrajiny sa má usku- niesla konkrétne výsledky – otvorenie školy2006 sa uskutočnila oficiálna návšteva ukra- točniť dlho očakávaná a plánovaná návšteva so slovenských vyučovacím jazykom a centrajiny predsedu Národnej rady SR P. Pašku – v slovenských poslancov na ukrajine. slovenskej kultúry v užhorode, ako aj v naj-priebehu návštevy, strany potvrdili, že rozvoj Značný ohlas mala účasť slovenských po- bližšom čase očakávané ukončenie vytvore-bilaterálnych vzťahov patrí do prioritných slancov (zo skupiny priateľstva s ukrajinou nia centra ukrajinskej kultúry v Prešove.smerov zahraničnej politiky ukrajiny a Slo- a zo stálych delegácií NR SR v PACE a Na ukrajine i na Slovensku stále sa orga-venska. 25. – 26. mája 2007 sa uskutočnila OBSE) ako oficiálnych slovenských pozoro- nizujú a usporiadavajú aj spoločné akcie, akopracovná návšteva Slovenska predsedu Naj- vateľov parlamentných volieb na ukrajine v napríklad ukrajinsko-slovenské dni dobréhovyššej rady ukrajiny O. Moroza, ktorá zais- októbri 2012. Zvlášť cenné je, že slovenskí susedstva, ktoré sa konajú každý rok na spo-tila existujúcu dynamiku ukrajinsko-sloven- poslanci uskutočnili svoju pozorovateľskú mi- ločnej hranici, medzinárodný festival ľudovejských bilaterálnych vzťahov a potvrdila zá- siu objektívne a nestranne a zaznamenali de- piesne „Makovická struna” v Bardejove a me-ujem strán o ďalšie posilnenie bilaterálnej mokratický slobodný priebeh volieb na ukra- dzinárodné festivaly, ktoré sa konajú v Lip-spolupráce v politickej, ekonomickej, huma- jine ako taký, čo spĺňa európske štandardy. tovskom Mikuláši, – súťaž detskej tvorivostinitárnej a iných oblastiach, ako aj aktívnu a Veľvyslanectvo ukrajiny v SR veľmi aktív- „Horské súhvezdie” a televízna umelecká sú-dôslednú podporu slovenským vedením kur- ne spolupracuje aj so skupinou poslancov NR ťaž „Liptovská vločka”. Často na týchto fes-zu ukrajiny na európsku integráciu. V roku SR z medziparlamentného priateľstva s ukra- tivaloch účinkujú detské súbory z ukrajiny,2013 budeme mať ďalšiu významnú udalosť jinou (ktorú už druhýkrát v ďalšom volebnom Slovenska, Ruska, Kazachstanu a Česka.– oficiálnu návštevu predsedu Národnej rady období úspešne a efektívne vedie dobrý priateľ Detské umelecké kolektívy súťažia v kategó-SR P. Pašku na ukrajine. ukrajiny – poslanec Mikuláš Krajkovič), a s riách choreografia, spev, inštrumentálny a di- Aktívna spolupráca sa uskutočňuje aj na poslancami Slovenska zo Stálej delegácie NS vadelný žáner.úrovni medziparlamentnej skupiny priateľstva SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Eu-s ukrajinou (zloženej z poslancov strán zastú- rópy a OBSE. Počas rokov 2012 – 2013 veľ- ako hodnotíte závery zo summitu Ukraji-pených v Národnej rade Slovenskej republiky) vyslanectvo pravidelne organizuje zaujímavé na – EÚ a taktiež podporu lídrov sused-a – so Slovenskom (zloženej z poslancov strán spoločné akcie – napríklad v poslaneckom ných krajín na trojstretnutí ukrajinského,zastúpených v Najvyššej rade ukrajiny). V zbore Slovenska bolo pozitívne hodnotené slovenského a poľského prezidenta 21. fe-roku 2011 sa uskutočnila návšteva členov slávnostné podujatie, organizované 31. januá- bruára vo Visle?ukrajinského parlamentu zo skupiny priateľ- ra 2013 Veľvyslanectvom ukrajiny pri príle- Hlavnou témou rokovania hláv štátov vostva so Slovenskom, ktorí šli v priebehu 3 dní žitosti 20. výročia nadviazania diplomatic- Visle bola podpora ukrajine v jej eurointe-z východu na západ SR a mali zaujímavé di- kých vzťahov medzi ukrajinou a Slovenskom. gračnom úsilí. Prezident Slovenska Ivan Gaš-skusie s predstaviteľmi miestnej samosprávy parovič zdôraznil význam podpísania Aso-Slovenska, aktivistami ukrajinskej menšiny, aká pozornosť sa venuje spolupráci medzi ciačnej dohody medzi ukrajinou a EÚ. Naslovenskými podnikateľmi aj ďalšími. V Bra- obidvoma krajinami v otázkach národ- stretnutí slovenský a poľský prezidenti vyja-tislave sa ukrajinská delegácia stretla s vede- nostných menšín? drili presvedčenie, že ukrajine sa podarí splniť4
  7. 7. S L O V E N S K O - U K R A J I N S K Á S P O L U P R Á C Anáročné asociačné kritériá. Obaja prezidentisa zhodli v názore, že stretnutie vo Visle je„pozitívnym signálom pre bruselský summit“. 25. februára 2013 sa v Bruseli konal šest-násty summit EÚ – ukrajina. Summit po-tvrdil odhodlanosť strán smerovať k podpísa-niu „Východného partnerstva“ vo Vilniuse vnovembri 2013, Asociačnej dohody medziukrajinou a EÚ vrátane vytvorenia zóny voľ-ného obchodu. ukrajinský prezident ubezpe-čil partnerov ohľadne nemennosti zámeruukrajinskej vlády zintenzívniť proces zavá-dzania politických, sociálno-ekonomickýcha právnych reforiem za účelom priblíženiaukrajiny k štandardom EÚ vrátane odporú-čaní uvedených v záveroch Rady EÚ pre za-hraničné záležitosti 10. decembra 2012. Sum-mit potvrdil tiež spoločný záväzok strán kprechodu na bezvízový styk s EÚ pre obča-nov ukrajiny. Takže odpoveď je jednoduchá: ukrajina inaďalej sa bude pohybovať smerom k integrá-cii s Európskou úniou. rozhodnutie o liberalizácii vízového režimu jinskí podnikatelia atď. a to nakoniec budeNa čo v súčasnosti sa najviac zameriava pre občanov ukrajiny od 21. decembra 2012. prispievať ďalšiemu rozvoju vzťahov medzičinnosť ukrajinského veľvyslanectva v slo- To je zásadná zmena prístupov zo slovenskej našimi dvoma krajinami.venskej republike? strany a v tomto ohľade ide o uľahčenie me- Využívajúc túto príležitosť, chcel by som Prioritnú pozornosť veľvyslanectvo venuje chanizmu vydávania víz pre občanov ukra- zablahoželať všetkým občanom Slovenskejotázkam, ktoré sa priamo týkajú obyčajných jiny, ktorí prichádzajú do SR za turistikou, republiky, spriatelenému slovenskému národuobčanov ukrajiny. Vzhľadom na to za úspeš- podnikaním alebo na návštevu príbuzných, a v roku 2013 zdravie, šťastie, blahobyt, úspe-ný výsledok našej spolupráce pokladáme od zároveň slovenská strana výrazné zvýšila po- chy v práci, rodinnú pohodu a splnenie všet-januára 2013 obnovený malý pohraničný čet schengenských víz s termínom platnosti kých snov! Nech ukrajinsko-slovenská druž-styk. Okrem toho, výsledkom našej spoluprá- 2 až 5 rokov. Sme si istí, že tieto kroky sú uži- ba a partnerstvo aj naďalej sa úspešne posil-ce so slovenskou stranou vo vízovej a konzu- točné aj pre samotné Slovensko – pretože kra- ňujú v prospech našich štátov a národov a ce-lárnej sfére a prejavom jej dobrej vôle bolo jinu budú navštevovať ukrajinskí turisti, ukra- lého európskeho kontinentu! 5
  8. 8. S L O V E N S K O - Š V A J Č I A R S K A S P O L U P R Á C A V decembri roku 1999 otvorilo svoje brány veľvyslanectvo Švajčiarskej konfederácie v Slovenskej republike a odvtedy sa snaží čo najlepšie reprezentovať politiku a záujmy Švajčiarska u nás.  Cieľ si stanovilo jednoduchý, no náročný: ešte viac prehĺbiť a skvalitniť naše vynikajúce vzťahy tak, aby z toho profitovali obidve krajiny. Túto úlohu sa už druhý rok snaží napĺňať aj  J. E. Christian FOTSCH, ktorému pre Parlamentný kuriér položil niekoľko otázok Peter Zemaník. Kooperácia v inováciách a investície na oboch stranách Máte pravdu, v roku 2012 sa uskutočnilo množstvo podujatí. V júni to bol investičný se- minár v Zürichu, ktorý sa uskutočnil na zákla- de iniciatívy slovenského veľvyslanectva v Berne a nášho zastúpenia v Bratislave a s pod- porou agentúry SARIO, nasledovala oficiálna štátna návšteva slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorého na návštevu pozvala vte- dajšia spolková prezidentka Švajčiarskej kon- federácie Eveline Widmer-Schlumpf. Pán pre- zident absolvoval trojdňovú návštevu, počas ktorej navštívil Zürich, Bern a Ženevu a spre- vádzali ho ministri zahraničných vecí a hos- podárstvo Slovenskej republiky, takže aj táto návšteva mala silný hospodársko-ekonomický aspekt. A tretia udalosť, ktorú by som rád spo- menul, bol októbrový seminár o inováciách a investíciách v tejto oblasti, ktorý v Bratislave otvoril prezident Ivan Gašparovič a zúčastnila sa na ňom aj švajčiarska spolková kancelárka Corina Casanova. Seminár bol určený pre viac ako 150 vysoko postavených predstaviteľov vedy a výskumu z akadémií a výskumných in-Rád by som začal otázkou, ktorá azda naj- majú o Slovensko. Aj to je jedna z úloh, ktorú štitúcií, aby spoločne diskutovali o možnos-viac zaujíma naše krajiny a týka sa našich musím odtiaľto riešiť, snažiť sa toto vnímanie tiach spolupráce a investovania do oblasti ino-ekonomických bilaterálnych vzťahov, hos- otočiť, lepšie prezentovať Slovensko pred na- vácií, vedy a vzdelávania. Je, samozrejme, veľ-podárskej spolupráce oboch krajín. ako ju šimi kolegami, lepšie oboznámiť podnikateľov mi dôležité, aby takéto návštevy, ktoré väčši-hodnotíte? ako sa z vášho dvojročného po- s dobrými investičnými možnosťami a príleži- nou zdôrazňujú začiatok konkrétnej spoluprá-hľadu pôsobenia zmenila či vyvinula? tosťami ma Slovensku a takýmto spôsobom ce, prerástli do skutočného napĺňania tých úloh Naša bilaterálna hospodárska spolupráca je ich sem pritiahnuť. a cieľov, ktoré podobné aktivity iniciujú. Je te-naozaj veľmi dobrá a intenzívna, aj keď roz- raz na nás, aby sme z tohto potenciálu dokázalihodne skrýva potenciál na ďalší rozvoj. Na slovensko je predsa už nie krátky čas riad- vyťažiť čo najviac, aby sme usporiadali tzv. –Slovensku pôsobí približne 70 švajčiarskych nym a úspešným členom Európskej únie a „follow-up“ podujatia, ktoré rozmenia idey napodnikateľských subjektov, ktoré investovali preto by aj kontakty medzi podnikateľmi konkrétne úlohy. Inak sa efekt nedostaví ana Slovensku. K najdôležitejším patria veľké mali byť jednoduchšie. Prispel aj tento fakt bude to len vzbĺknutie, ktoré nezapáli skutočnýšvajčiarske firmy, ako napríklad Holcim, Ne- k tomu, že nás Švajčiarsko vníma o niečo oheň spolupráce. Preto plánujeme v lete, nastle, Novartis, Swiss Re. Chcel by som však otvorenejšie, sympatickejšie? prelome júna a júla tohto roku, návštevu švaj-tak trocha kriticky upozorniť na fakt, že kým Ako je dozaista všeobecne známe, Švaj- čiarskych podnikateľov na Slovensku, ktoríŠvajčiarsko je v rámci Európskej únie druhým čiarsko nie je členom Európskej únie, čo je istá prejavia záujem o lepšie spoznanie vašej kra-najvýznamnejším investorom, na Slovensku výzva, no jednoznačnou výhodou Slovenska jiny a o možnosti spolupráce. V spolupráci somu patrí iba štrnáste miesto. Z toho vyplýva, v tomto kontexte je fakt, že sa mu podarilo za- Švajčiarsko- slovenskou obchodnou komorouže určite tu je skrytý potenciál na ďalší rozvoj viesť spoločnú európsku menu a vďaka euru usporiadame ďalší z osvedčených seminárova to je práve jednou z úloh nášho veľvyslanect- majú investori istotu, že nemusia kalkulovať o inováciách tu v Bratislave, na ktorom sa zú-va, aby ho objavilo a využilo. so stratami pri výmenných kurzoch, že majú častnia aj veľké švajčiarske firmy a v politickej garantované trhy v rovnakej mene, a aj to sú oblasti plánujeme návštevu švajčiarskeho mi-V čom je, podľa vás, hlavná príčina tohto dôvody, prečo je euro pre Slovensko také vý- nistra zahraničných vecí na Slovensku.stavu? Má Švajčiarsko taký malý záujem o hodné.slovensko, alebo sa my nedostatočne usilu- Tieto podujatia sa odohrávajú na platformejeme získať dôveru švajčiarskych firiem? V uplynulom roku sa medzi našimi dvomi tzv. „veľkej politiky“. Naše vzťahy však, Myslím si, že to čiastočne vyplýva aj z his- krajinami uskutočnila čulá hospodársko- bezpochyby, napĺňajú aj obyčajní ľudia,torických stereotypov. Keď sa dnes rozprávam politická komunikácia. Návštevy podnika- ktorí žijú svoje každodenné radosti a sta-so švajčiarskymi kolegami či so švajčiarskymi teľských skupín na oboch stranách priniesli rosti na slovensku aj vo Švajčiarsku. akoinvestormi a podnikateľmi, väčšinou vnímajú množstvo impulzov pre podnikateľské i ve- nás vnímajú obyvatelia Švajčiarska?tento priestor ešte skôr v československých sú- decko-výskumné projekty. ako vnímate Pre nás je dôležité, aby sme spájali nielenvislostiach. Poznajú lepšie Prahu, či českú časť túto iniciatívu? Čo priniesla, okrem spomí- politikov a politické či ekonomické reprezen-bývalého spoločného štátu a menej sa zaují- naných impulzov? tácie, ale predovšetkým obyčajných ľudí. My-6
  9. 9. S L O V E N S K O - Š V A J Č I A R S K A S P O L U P R Á C Aslím si, že sme za posledné dva roky aj v na chom súvisí a tam, zdá sa, budeme onedlhotomto poli urobili slušný pokrok. uskutočnili súpermi. Ak totiž u nás v referende 3. marcasa mnohé vzájomné návštevy, pravidelné vzá- obyvatelia východného kantónu Graubündenjomné výmeny študentov a žiakov. Rád by schvália záujem a zámer, tak bude práve Slo-som spomenul aj partnerstvá miest a obcí na vensko-poľská kandidatúra Vysokých TatierSlovensku a vo Švajčiarsku, napríklad Banská stáť proti tej švajčiarskej v St. Moritzi a DavoseŠtiavnica a Hünenberg majú mimoriadne in- pri rozhodovaní v roku 2015 o pridelenie právtenzívny vzťah a navštevujú sa pravidelne na na usporiadanie olympijských hier 2022.priateľskej báze a báze osobných vzťahov. Ne-môžem zabudnúť ani na kultúrne a umelecké Dovoľte ešte jednu osobnú otázku. Čo všet-podujatia, ktoré sú tiež skvelým príkladom ko ste stihli počas svojich dvoch rokov natoho, ako naša spolupráca napreduje a spája slovensku spoznať? Viem, že ste mimoriad-našich ľudí. Na Slovensko príde aj v tomto ne scestovaný veľvyslanec, že máte sloven-roku niekoľko hudobných telies zo Švajčiar- sko precestované už krížom-krážom. Čo vásska, pričom hudba má tú výhodu, že sa jej dá najviac zaujalo?rozumieť aj bez jazykových znalostí. Som presvedčený o tom, že je pre veľvy- Mimoriadne dôležitým prvkom našej spo- slanca a diplomata mimoriadne dôležité, abylupráce sú aj švajčiarske fondy na podporu nesedel len v hlavnom meste ktorejkoľvek kra-kvalitných a talentovaných mladých ľudí vo jiny, pretože hlavné mesto je predsa len v nie-všetkých oblastiach štúdia i života, na ktoré čom iné, ako ostatné regióny. A to platí na kaž- to rozhodne nie, len ma trápi, že slovenskí zá-Švajčiarsko vynaložilo už 55 miliónov eur, dú krajinu, na Slovensko obzvlášť, ak je hlavné konodarcovia vzali možnosť slovenským de-ktoré investuje na Slovensku v priebehu de- mesto tak decentralizovane položené. Aj preto ťom slobodne si vybrať medzi ostatnými cu-siatich rokov do najrôznejších projektov. Vý- som tak často na cestách a čo ma mimoriadne dzími jazykmi. A to je škoda, lebo práve jazy-sledkom toho je intenzívnejšie spoznávanie sa pozitívne prekvapilo je nesmierna pohostin- ková vybavenosť a multijazyková výbava slo-ľudí, pretože to nie sú len peniaze, ktoré do nosť Slovákov v regiónoch, do ktorých som venských ľudí boli a sú jednou z potenciálnychprojektov prídu, ale práve tie umožnia vzájom- zavítal. Ich nesmierny záujem o všetko, čo sa výhod pri rozhodovaní sa firiem pre vstup doné spoznávanie sa autorov a spolupracovníkov ich týka a čo by sa ich mohlo týkať v spolu- tohto priestoru. Hovorili sme v úvode o inves-v oboch krajinách a výmenu či sprostredkova- práci s mojou krajinou a takisto otvorenosť tičných zámeroch a prípadných prekážkach anie know-how. Chcel by som spomenúť kon- voči európskemu priestoru. utvrdil som si môj práve jazyky a ich ovládanie pozitívne ovplyv-krétny príklad. Slovenský raj je nádherným dojem, že Slovensko je európskou krajinou, ňujú firmy, keď zistia, že nemusia prekonávaťkútom Slovenska, ktorý ročne navštívia stovky že patrí do európskej identity. Príjemne ma jazykovú bariéru. Napríklad druhá najväčšiači tisícky turistov a má obrovský potenciál v prekvapil záujem o moje prednášky, ktoré som zaisťovacia spoločnosť na svete, už spomínanáoblasti turistického ruchu, ktorý ešte stále nie mal na univerzitách v Košiciach, Banskej By- Swiss Re, má v Bratislave veľkú kanceláriu soje využitý. A preto vznikol spoločný projekt s strici či Nitre, predovšetkým o témy priamej 600 zamestnancami, pre ktorých je ovládanieregiónom Slovenský raj, v ktorom sú zainte- demokracie a vzťahu Švajčiarska k Európskej viacerých cudzích jazykov mimoriadnou vý-resované najrôznejšie obce a mestá, ich samo- únii. Som takisto príjemne prekvapený tým, hodou a dnes už samozrejmosťou. Švajčiarskosprávy a turistické organizácie, ktoré sa od akou skvelou jazykovou výbavou disponujú je viacjazyčná krajina, v ktorej sú tri oficiálnešvajčiarskych partnerov učia vytvárať syner- ľudia na Slovensku. Nemám žiadny problém úradné jazyky a množstvo ďalších nárečí, pretogickú spoluprácu pri poskytované služieb, in- sa dohovoriť či už po nemecky alebo po an- je mi ako švajčiarskemu veľvyslancovi veľmiformácií, organizácii podujatí na skvalitnenie glicky či po francúzsky, lebo, žiaľ, moja slo- ľúto, že sa v školách musí angličtina vyučovaťslužieb cestovného ruchu a jednotnej prezen- venčina ešte nie je na takej úrovni, ako by som ako prvý cudzí jazyk bez možnosti výberu.tácie tohto skvostného regiónu. Práve nedávno si to sám želal. Rád by som aj touto cestou apeloval na slo-som bol na jednom podujatí na Čingove, na V tej súvislosti musím spomenúť ale ešte venských zákonodarcov a poslancov parla-ktorom sa zúčastnili aj švajčiarski experti a jednu vec, ktorá ma trápi, a tou je zákon, ktorý mentu, aby opäť zvážili možnosť dať deťommusím povedať, že to na mňa urobilo veľmi na Slovensku predpisuje ako prvý povinný cu- slobodu rozhodovania pri výbere cudzieho ja-dobrý dojem. A tým sme sa v podstate dostali dzí jazyk na základných školách angličtinu. zyka. Som presvedčený, že tým by Slovenskoaj k otázke športu, ktorý často s cestovným ru- Nie, žeby som mal niečo proti touto jazyku, len a len získalo. 7
  10. 10. V L Á D A S R Hospodársky rast je krvou prosperujúcej spoločnosti, ale keď sú upchaté cievy, nieto kade prúdiť a dochádza k úpadku. Nielen ducha, ale aj reálnych a podporných činnosti v celej spoločnosti. Politické elity nám ponúkajú podobné scenáre svojho pôsobenia pri prekonávaní krízy a jejúčinkov ako „naše“ televízie rôznymi reality show, ktoré vydávajú za slovenskú realitu. Ak by sme hľadali aspoň záblesk spolupráce pri riešení „nakopených“ prekážok, stratíme sa v lese podružných, malicherných a žiaľ aj bezvýchodiskových sporov. Jednoznačným dôkazom sú eurofondy a ich čerpanie. Mali byť životodarnou vodou, a stali sa kameňom sváru. Pritom by sa dalo biblicky zvolať – hoď kameňom, kto si bez viny. Aj na tieto problémy sme sa pýtali podpredsedu pre investície Ľubomíra VážNEHO. Rozhovor pripravila Marta Tomašovičová. O prípravách hospodárskeho rastu v SR nom obstarávaní v súvislosti s opatrením na hlavnou náplňou funkcie je koordinácia pomoc s čerpaním citujem: „Teraz sa zobu- veľkých investičných projektov s nákladmi dili, že to nevychádza s čerpaním eurofon- nad 1 mld. eur, dohľad na veľké investičné dov.“ Čerpanie z Figeľovej éry, t. j. v roku projekty štátu do 1 mld. na základe roz- 2011 z pridelenej alokácie na rok 2011, bolo hodnutia vlády, koordinácia využívania fi- v 10 vecných operačných programoch na nančných prostriedkov z EÚ v nasledujú- nule. Jediné čo bol schopný z pozície šéfa com programovom období 2014 až 2020, CKO ustrážiť, je vyplácanie platov zamest- ako aj príprava partnerskej dohody na nancov z Operačného programu Technická roky 2014 – 2020 na národnej úrovni. Kto- pomoc, t. j. 2,2 mil. €, čo nám následne vytkla ré kompetencie a z ktorých rezortov je po- aj EK v zjednodušenej rétorike takto: na platy trebné prebrať, aby ste mohli plnohodnot- euroúradníkov míňate, ale na čerpanie na pro- ne vykonávať funkciu? jekty nie. Mimochodom záväzok pre rok Ako som uviedol v súčasnosti orientujem 2011 bol 1,877 mld. € a z neho na rok 2013 svoje súčasné aktivity predovšetkým na pro- ostáva dočerpať 1,186 mld. € bez možnosti gramové obdobie fondov EÚ na roky 2007 – realokácie medzi operačnými programami. 2013 a prípravu nového obdobia 2014 – 2020; Takže najprv sa pozrime, kto tieto „škody“ t. j. zabezpečujem koordináciu procesov pri spôsobil a kto vyvolal potrebu mimoriadnych príprave partnerskej dohody. Na plnohodnot- zákonných opatrení. ný výkon funkcie je potrebné, aby CKO pre- Ja som sa v opozícii venoval práve Ope- šlo pod úrad vlády, čo by sa malo udiať od račnému programu Doprava a neraz som upo- 1.4.2013 na základe novely kompetenčného zorňoval, že nám hrozia reálne problémy s zákona po schválení v Národnej rade Sloven- čerpaním. Prerušená kontinuita aj v ostatných skej republiky. Presun právomoci v oblasti operačných programoch sa prejavila a teraz koordinácie využívania finančných prostried- je pred nami úloha urobiť všetko, čo bude v kov z fondov Európskej únie z Ministerstva našich silách, aby sme využili pridelené pro- dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja striedky. Zároveň ma však mrzí, že opozícia, Slovenskej republiky na Úrad vlády Sloven- ktorá na otázku eurofondov nemala poriadne skej republiky so 74 zamestnancami bude po- čas, spája polopravdy a prezentuje to ako fak- slednou nevyhnutnou zmenou, pretože v sú- ty. časnosti de facto procesy eurofondov koor- Tiež som nastúpil do „slabo rozbehnutého dinujem, ale de jure mi ešte táto kompetenciaKoncom novembra minulého roka vás pre- vlaku“ v príprave nového plánovacieho ob- nepatrí.zident sR vymenoval za podpredsedu vlá- dobia na roky 2014 – 2020, ktorá má byť za-dy sR pre investície. s akými predstavami vŕšená schválením partnerskej dohody medzi Vaše prvé slová boli o stratégii dlhodobéhoste nastúpili do novozriadenej funkcie? SK a EK. Prípravné práce na týchto proce- rozvoja hospodárstva slovenska. aké kon- už dlhší čas som sa pripravoval na výkon soch sa mali začať už v roku 2011 (tak to aj cepcie bude stratégia zahŕňať?funkcie s tým, že sme rokovali o určení hraníc bolo prezentované začiatkom roku 2012) av- Zatiaľ si pripravujeme podkladové mate-medzi kompetenciami môjho postu a kompe- šak realita je rozdielna. Napr. Poľsko takto riály a analyzujeme pripravené a vládoutenciami jednotlivých rezortov. V tomto pro- začalo a má už partnerskú dohodu na národ- schválené jednotlivé rezortné stratégie. Mo-cese dôležitú úlohu zohrávali rokovania so nej úrovni schválenú a nám nezostáva nič iné jím cieľom je pripraviť stratégiu, ktorá budezástupcami Európskej komisie k novému pro- len tento proces zrýchľovať a z hľadiska času nadväzovať napr. na Stratégiu rozvoja dopra-gramovému obdobiu, kde bolo SR vytknuté a vecnosti ho „chytať za chvost“. vy do roku 2020, ktorú som v minulosti akonedostatočné fungovanie Centrálneho koor- Takže, ak ste sa pýtali na moje očakávanie, minister pripravil a podobná stratégia zame-dinačného orgánu (ďalej len „CKO“). odpovedám, že som si myslel, že sa budem raná na veľké projekty by mala pokryť aj V tejto súvislosti musím povedať, že ma môcť viac venovať veľkým investíciám, ale ostatné odvetvia hospodárstva. Mala by po-doslova pobúrilo konštatovanie J. Figeľa, kto- naopak – teraz sa musím plnohodnotne veno- krývať významné investície, harmonogramrý s dôrazom vyhlásil k zámeru vlády skrátiť vať starému aj novému programovému obdo- prípravy a realizácie s tým, aby nebola kon-legislatívne konanie na časť zákona o verej- biu. tinuita prerušovaná zmenou politickej garni-8
  11. 11. V L Á D A S Rtúry. Intenzívne sa jej budem venovať po sa pretavia tieto prísľuby v rámci investí- trebné odstrániť zbytočné papierovanie a du-usporiadaní procesov v oblasti EÚ fondov. cií? plicitné procesy, a tak zrýchliť celý proces im- Keďže väčšina investícií v SR je financo- plementácie fondov.akou formou chcete dosiahnuť, aby nebolo vaných z európskych fondov, bude orientácia Na to čo je potrebné vykonať sa stačí po-napĺňanie stratégie prerušované, či „zmiet- investícií daná orientáciou operačných pro- zrieť na dianie v dnešnom programovom ob-nuté zo stola“ zmenou politickej reprezen- gramov v novom programovom období 2014 dobí. SR má v tomto roku mimoriadne nároč-tácie? – 2020. Operačné programy sú pripravované nú úlohu, keďže sa zbiehajú záväzky čerpania Ideálny stav by bolo schválenie ústavným v súlade so stratégiou Európa 2020, ktorá je EÚ fondov z dvoch rokov. Z vykonaných ana-zákonom. Dúfam, že nájdem v parlamente orientovaná na hospodársky rast a rast zames- lýz doterajšieho čerpania bol jednotlivými ria-sympatizantov tohto zámeru, ktorí si uvedo- tnanosti v širokom spektre činností ako napr. diacimi orgánmi identifikovaný problém tý-mujú dôležitosť a zložitosť investičného pro- doprava, zelené energie, regionálne disparity, kajúci sa procesov verejného obstarávania.cesu, presahujúceho niekoľko volebných ob- verejná správa, veda, výskum a nové techno- Väčšinu možných úprav rieši vládna noveladobí. Hlavne musím pripomenúť, že ma na- lógie. zákona, ktorú komplexne predkladá a riešiozaj mrzelo, keď jedna vláda popiera snahy podpredseda vlády a minister vnútra SR, adruhej, vytvorí mediálnu antipropagandu, a V rokoch 2014 až 2020 by sme mohli čer- ktorá je v súčasnosti v NR SR po prvom čí-pritom nemá žiadne náhradné riešenie. Tí, pať z prostriedkov Európskej únie 13 mld. taní, avšak s účinnosťou od 1.7.2013. Keďžektorí so mnou pracovali v minulom období eur. Je to o 2 mld. viac než v aktuálnom ob- v niektorých prípadoch európskych projektovvedia, že som sa pri nástupe na ministerstvo dobí. Komplikovaný spôsob využívania eu- by bolo vhodnejšie využiť nové pravidlá predopravy nepozeral dozadu, ale snažil som sa rofondov nám bráni, získať aj tie pro- verejné obstarávanie skôr, vláda SR s cieľomvyužiť plne svoje úsilie na rast rezortu, s kto- striedky, ktoré máme k dispozícii teraz. urýchliť nové procesy verejného obstarávaniarým úzko súvisí aj pokračovanie v aktivitách, aké zásadné zmeny je treba prijať, aby sa pri rešpektovaní pravidiel EÚ uvažuje o for-ktoré sú pre SR nevyhnutné. neopakovala terajšia situácia nedostatoč- me skráteného režimu na vybrané časti tejto ného čerpania? novely. V súčasnosti o potrebe ďalších opat-Pri rokovaniach o eurorozpočte na obdobie Nedá sa na to jednoducho odpovedať. Zjed- rení rokujem s riadiacimi orgánmi operač-2014 – 2020 bude slovensko prioritne pre- nodušene – treba urobiť všetko pre to, aby sa ných programov, takže postupne budeme osadzovať viac peňazí na kohéziu, vyššie fondy stali vo svojom procese znovu atrak- nich informovať.tempo približovania priamych platieb pre tívnym nástrojom, t. j. treba presvedčiť pri-farmárov a viac financií na odstavenie blo- pravovanými inovovanými procesmi koneč- EK v nasledujúcom období počíta s tromakov jadrovej elektrárne Jaslovské bohuni- ných prijímateľov, medzi ktorých patria aj tematickými oblasťami podpory, ktoréce. „hlavnou podmienkou je minúť čo naj- obce, že sa to dá aj bez nadmernej byrokracie budú pretavené do jednotlivých operač-viac peňazí doma, nie na nákup drahých a bez nekonečných termínov úhrad faktúr. Na ných programov. Pôjde o základnú infra-technológií v zahraničí. Jednoznačnou úlo- druhej strane – aj oni musia niesť vyšší stupeň štruktúru, o ľudské zdroje, zamestnanosťhou je podpora hospodárskeho rastu,“ ko- zodpovednosti ak projekt zlyhá, ale toto rizi- a sociálnu inklúziu a napokon o vedu, vý-mentoval premiér využitie európskych pe- ko – ak sa odstránia tie predchádzajúce – po- skum a inovácie s dôrazom na zelený rast.ňazí v ďalšom programovom období. ako nesú radi. Zasa zjednodušene – preto je po- ako sa tieto trendy pretavia do prípravy 9
  12. 12. V L Á D A S R v druhom rade zlepšiť existujúce systémy po- skytovania pomoci podporovateľom projektov vrátane využitia dobrej praxe zvonka v ob- lastiach, ktoré trpia nedostatkom kapacít (naj- mä inovácií, IKT a ľudských zdrojov). Zlepšiť koordináciu a plánovanie investícií s cieľom zabrániť prekrývaniu a podporovať efektív- nosť. Ekonomické a sociálne zdôvodnenie (využívanie analýz nákladov a úžitkov), ná- kladová efektívnosť (obstarávanie, odhad ná- kladov, analýza možností) a fyzická imple- mentácia projektov v súlade s environmen- tálnou legislatívou by sa mali podľa EK zlep- šiť. Taktiež pracujeme na identifikácii tzv. in- tegrovaných územných investícií (IuI), ktoré v kohéznej politike umožňujú prierezovú im- plementáciu častí programov a môžu poskyt- núť pružnosť pod úrovňou programu, ktorá umožní vykonanie integrovaných opatrení. Ak si Slovensko zvolí tento mechanizmus, malo by definovať vhodnú štruktúru riadenia pre každú investíciu IÚI a určiť riadiaci orgán.operačných programov na slovensku? Takže na konkrétne znenia operačných pro- V programoch je potrebné definovať pro- Ešte nie sme v tom štádiu, aby sme mohli gramov s jednotlivými investičnými priorita- striedky vyčlenené pre IÚI. Dohoda o part-hovoriť o konkrétnych opatreniach, aj v súvi- mi si ešte musíme počkať. nerstve by mala uvádzať príspevok k integro-slosti s tým, čo som spomínal, aký bol stav vanému prístupu k územnému rozvoju, a prí-pri odpočte úloh pri príprave nového progra- Nemecká kancelárka angela Merkelová a padne aj plánovaný integrovaný prístup kmového obdobia. Na konci roka 2012 schvá- francúzsky prezident Nicolas sarkozy pri- udržateľnému rozvoju miest. Mala by identi-lila Rada vlády pre prípravu partnerskej do- pravili sériu opatrení na podporu spoma- fikovať mestá, v ktorých budú implemento-hody mnou predložený Návrh štruktúry indi- ľujúceho hospodárstva. Prepad dôvery v vané stratégie udržateľného rozvoja miest ale-katívnych oblastí podpory pre obdobie 2014 európsku ekonomickú silu spôsobený dlho- bo princípy určené pre ich identifikáciu.– 2020. uvedený materiál bol výsledkom pra- vou krízou obmedzuje rast a rozvoj zames-covných rokovaní na úrovni členov vlády Slo- tnanosti. Lídri oboch krajín zdôrazňujú Kohézia prejde výraznými zmenami, naj-venskej republiky k príprave partnerskej do- význam napĺňania cieľov viacročnej hos- mä pokiaľ ide o sprísnenie podmienok nahody 2014 – 2020 (ďalej len „PD“). Stanove- podárskej stratégie Európa 2020 a tiež vý- použitie prostriedkov. hlavným kritériomnie predbežného návrhu v tomto štádiu bolo skumného programu horizont 2020. Eu- bude, či a do akej miery každé vynaloženédôležité z hľadiska určenia garantov zodpo- rópska rada zároveň zdôrazňuje, že zlep- euro podporí hospodársky rast. aké zmenyvedných za zabezpečenie čiastkových úloh šovanie podmienok pre investície a zames- treba prijať, aby sme boli pripravení na ta-prípravy PD a OP. Definitívny zoznam OP, tnanosť sú primárnou zodpovednosťou kéto nastavenie a mohli sme tak využiť eu-ich štruktúra a orgány riadenia (RO, SORO, členských štátov. ako sa tieto ciele odrazia rozdroje na skutočný rozvoj?KP) musia vychádzať z analýz a môžu byť sta- na slovensku? Partnerská dohoda a operačné programynovené v neskorších fázach prípravy PD, Najdôležitejším signálom pre SR je schvá- budú zamerané na rast konkurencieschopnos-resp. po konzultáciách s EK. lenie rozpočtu EÚ na nové programové ob- ti slovenskej ekonomiky. Predovšetkým ope- Pri ďalšom postupe prípravy PD a OP je ne- dobie 2014 – 2020. Až 70 % investície v SR račný program Výskum a inovácie bude za-vyhnutné mať na zreteli dve základné línie SR: je totiž financovaných z európskych fondov. meraný na zavádzanie nových technológií do• dôraz na hospodársky rast a rast zamestna- V tejto súvislosti SR pripravuje príslušné pro- malých a stredných podnikov, ktoré tvoria nosti, gramové dokumenty – partnerskú dohodu a nosnú chrbticu hospodárstva.• podmienky a deklarovanú pozíciu Komisie operačné programy, ktorých primárnym cie- ohľadom budúceho usporiadania imple- ľom je rast hospodárstva a zamestnanosti. slovensko v dopravnej infraštruktúre čelí mentácie v programovom období 2014 – Predbežne schválená suma eurofondov je na jednej strane problému slabo vyťaženej 2020 v pripravovanej PD definovanú v sú- veľký objem investícií do hospodárska a jed- železničnej siete a na druhej strane problé- časnosti v dostupných materiáloch EK. noznačne má výrazný rastový potenciál pre mu preťažených ciest. Náklady spôsobené Rozhodnutie o počte a štruktúre OP má zá- rozvoj Slovenska. Ak túto sumu správne ucho- preťažením dopravy sa do roku 2050 zvý-sadný vplyv na rozsah architektúry PD, ktorú píme, t. j. v čo najskoršom čase, v čo najväč- šia približne o 50 %. Existuje podľa vásbude potrebné implementovať, riadiť a kon- šom rozsahu a pri dodržaní pravidiel EK, bude strategický plán cieľov jednotlivých dru-trolovať, teda na efektívnosť celého riadenia to znamenať aj rast a hospodársky rozvoj SR. hov dopravy vo vzájomnej synergii?PD. Po skúsenostiach zo súčasného kompli- V spolupráci s Európskou komisiou pripra-kovaného systému implementácie je potrebné Regionálny rozvoj a budovanie dopravnej vuje MVDRR SR tzv. Strategický plán roz-maximálne zjednodušiť celý systém pri za- infraštruktúry na slovensku úzko súvisí s voja dopravnej infraštruktúry do roku 2022chovaní kontroly a koncentrovať zdroje do kohéznou politikou EÚ. V súlade s koncen- (master plan). Strategický plán sa pripravujeminimálneho počtu tematických operačných tráciou podpory na obmedzený počet cie- v dvoch krokoch. V prvom kroku sa Strate-programov. ľov sa presadzujú 4 prioritné oblasti v re- gický plán oprie o tzv. multikriteriálnu ana- Na základe analýzy plánov rezortov, ana- giónoch sR. V ktorých má sR najväčšie lýzu dopravnej infraštruktúry, t.j. o technickélýzy legislatívneho rámca a skúseností z ob- predpoklady na znižovanie vnútroregio- parametre infraštruktúry, analýzu náklado-dobia 2007 – 2013, bol určený zoznam 5 te- nálnych rozdielov? vosti a benefitov, a dopady na životné pro-matických indikatívnych oblastí podpory a Značná časť zdrojov kohéznej politiky na stredie. Prvý krok bude základom aj novéhojedna integrovaná oblasť podpory pre regióny Slovensku v rokoch 2007-2013 je realizovaná operačného programu doprava 2014 – 2020.s viaczdrojovým financovaním z EFRR, ESF prostredníctvom veľkých projektov. Aby sa V druhom kroku sa Strategický plán do-a KF. Samostatné oblasti podpory sú vyžado- zabezpečila hladká realizácia projektov nám pracuje na základe dopravného modelu SR,vané pre Technickú pomoc, Rozvoj vidieka, EK odporučila rozšíriť iniciatívy zásobníka ktorý zahrnie všetky druhý dopravy na uva-Rybné hospodárstvo (EPFRV, EFNRH) a Eu- projektov poskytujúce personalizovanú po- žovaných úsekoch dopravnej infraštruktúry.rópsku územnú spoluprácu, ktoré sú riadené moc pre príjemcov projektov, pokiaľ ide o Dopravný model bude k dispozícii v rokuna základe špecifických usmernení Komisie. plánovanie, prípravu a riadenie projektov. A 2016.10
  13. 13. D O P R A V A N A S L O V E N S K U Spoločný projekt, na ktorom spolupracuje Rusko, Ukrajina, Rakúsko aj Slovensko, sa možno zrealizuje do roku 2025. Širokorozchodná železnica by mala prispieť k posilneniu dopravy v celej Európe. Podrobnosti o projekte vysvetľuje poradca predsedu vlády SR Peter ONDROUŠEK v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.K dopravnému významu Slovenska možno prispeje aj širokorozchodná železnica ktorej predmetom má byť popri zodpovedaní vyššie je 6,36 mld. eur stavebné náklady a zvyšok sú ná- uvedených otázok aj príprava projektu predĺženia ši- klady na terminály a dráhové vozidlá. rokorozchodnej trate cez územie Slovenskej republiky Kde by malo byť vybudované logistické centrum smerom na západ v širšom rozsahu, t. j. zahŕňajúc aj trate a prečo je to dôležité? vybrané stupne projektovej dokumentácie. Vzhľadom Koncové logistické centrum by malo byť vybudo- na uvedené by rozšírená štúdia uskutočniteľnosti mala vané v okolí Viedne, predpokladá sa, že by mohlo byť pozostávať z týchto častí: v priestore trojhraničia Slovensko – Rakúsko – Ma- • technické riešenie projektu vrátane zohľadnenia en- ďarsko. Rozhodujúce budú výsledky posudzovania vironmentálnych aspektov, vplyvov na životné prostredie. Druhé logistické cen- • aktualizácia ekonomickej analýzy projektu, ob- trum by malo byť na území južného Slovenska na kri- chodného modelu a projekcie dopravy, žovatke železničných koridorov a v blízkosti dunajskej • celková analýza obsahu a ďalšieho rozvoja projek- vodnej cesty. tu. Najväčšou neznámou zostáva správne kalkulovať bude sa musieť zvýšiť aj priepustnosť tratí pre pre- objemy obojsmerne prepravovaného tovaru, a to v ho- pravovaný náklad po železniciach? rizonte desiatok rokov. Vybudovanie vysokovýkonnej nákladnej trate bude Spracovanie komplexnej štúdie uskutočniteľnosti mať vplyv aj na ostatnú nadväzujúcu dopravnú infra-Dnes sa stále častejšie hovorí o projekte výstavby v uvedenom rozsahu umožní prijať kvalifikované roz- štruktúru, železnice normálneho rozchodu, diaľničnúširokorozchodnej železnice, prečo je to tak, nesie hodnutie o pokračovaní v projekte výstavby široko- a cestnú sieť, dunajskú vodnú cestu.ten projekt so sebou aj nejaké riziká? rozchodnej trate cez územie Slovenskej republiky, prí- Preprava tovaru z Ázie do Európy sa doteraz za- Manažéri verejnej železničnej infraštruktúry z Ra- padne o zastavení tohto projektu ako ekonomicky ne- bezpečuje lodnou prepravou , ak by sa zapojila do pre-kúska, Ruska, Slovenska a ukrajiny vstúpili v roku opodstatneného tak, ako to predpokladá programové pravy aj železnica pravdepodobne by sa skrátil čas2009 do spoločnosti Breitpsur Planungsgesellschaft vyhlásenie vlády SR na roky 2012 – 2016. prepravy , je to jediná výhoda?mbH so sídlom vo Viedni s cieľom vyhotoviť štúdiu Skrátenie sa času prepravy je 14 dní oproti vodnejrealizovateľnosti projektu predĺženia železničnej trate Kedy by mala byť vypísaná súťaž na vypracovanie doprave pri normálnom stave. Treba však pripomenúťs rozchodom 1 520 mm cez územie Slovenskej repub- záverečnej štúdie o realizovateľnosti projektu? že spoľahlivosť námornej dopravy v danej relácií môželiky smerom na západ do priestoru Bratislavy a Vied- Vypísanie súťaže je technicky pripravené a súťaž byť obmedzená resp. zastavená v dôsledku konfliktovne. Na tento cieľ vložili uvedení spoločníci do spoloč- začne bezodkladne po zabezpečení finančných pro- (Suezský prieplav, somálski piráti a pod.)nosti Breitspur Planungsgesellschaft mbH počiatočný striedkov potrebných na krytie predpokladaných ná-kapitál vo výške 6 100 000 eur. kladov spojených so spracovaním tejto štúdie. Do akej miery by širokorozchodná železnica pri- Tzv. prefeabisility study, ako najvýznamnejší pro- spela k posilneniu železničnej dopravy v Európe?dukt doterajších aktivít spoločnosti Breitspur, bola zá- s akými financiami treba rátať, koľko miliárd eur Čo to prinesie pre slovensko?kladom na zosúladenie pohľadov zúčastnených strán je potrebných, napríklad pre plánovaciu fázu a čo Projekt predĺženia širokorozchodnej trate do streduna technické možnosti projektu a náklady s ním spo- samotná realizácia? Európy je významný podnikateľským projektom vý-jené. Štúdia však nedala jednoznačnú a vyčerpávajúcu Náklady na rozšírenú štúdiu sa predpokladajú v cel- znamných hráčov na trhu eurázijských dopravnýchodpoveď na otázku financovania projektu a jeho ná- kovej výške do 20 mil. eur, čo pri štyroch spoločníkoch prúdov. Očakáva sa že v horizonte 10 – 20 rokov savratnosti pre jednotlivé zúčastnené subjekty, t. j. pre s rovnakým podielom v spoločnosti predstavuje 5 mil. objem tovarovej výmeny medzi Európou a Áziousprávcov novovybudovanej trate a s ňou súvisiacich eur na jedného spoločníka, splatných v rozmedzí cca (predovšetkým Čínou) zvýši 10-násobne. Vysokový-terminálov, ako aj pre prevádzkovateľov železničnej 2 – 3 rokov. Konečné rozhodnutie o akumulácii týchto konná nákladná železnica by v tomto mohla zohraťdopravy na tejto trati. prostriedkov má byť v I. kvartáli tohto roku. rozhodujúcu úlohu. Z tohto dôvodu sa spoločnosť Breitspur Planungs- Slovensko by z tohto mohlo profitovať dvoma spô-gesellschaft mbH v súčasnosti zaoberá prípravou za- samotná realizácia projektu by si podľa predbež- sobmi zo samotnej výstavby a potom z tranzitnej do-dania pre spracovanie tzv. rozšírenej feasibility study, nej štúdie vyžiadala náklad 6,74 mld. eur, z čoho pravy a prevádzky prekládkových terminálov. 11
  14. 14. V L Á D A S R Požiadavky na dopravu sa z roka na rok zvyšujú. Aby sa vývoj nezastavil, ale naopak napredoval, je dôležité uvedomiť si na jednej strane minulosť dopravy, no predovšetkým prítomnosť a stratégiu ďalšieho rozvoja. Práve stratégia rozvoja dopravy SR do roku 2020  je obsahom rozhovoru s ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR  Jánom POČIATKOM, ktorý pripravila redaktorka Anna Komová. Zabezpečenie trvalo udržateľnej mobility energeticky efektívnej a bezpečnej dopravy. Keď to trocha zjednoduším, a pomôžem si aj Bielou knihou Európskej komisie, ide nám o zabezpečenie trvalo udržateľnej mobility. V praxi to znamená, že chceme pre obyvateľov a dopravcov ponúknuť rýchlu a efektívnu do- pravu, ktorá by nezhoršovala životné prostre- die. V súvislosti s rezortom dopravy sa hovorí najmä o diaľniciach a cestách. No my nechce- me len budovať cesty a následne si zahltiť mestá autami, ale veľkú pozornosť chceme venovať verejnej osobnej doprave alebo cy- klodoprave. V súčasnosti pripravuje ministerstvo do- pravy na uľahčenie čerpania nových euro- fondov strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry do roku 2020. Čo by malo byť nové oproti doterajším dopravným stratégiám? Jedným z dôležitých deficitov doterajších stratégií boli nadsadené a nie celkom reálne ciele. Neodrážali to, že máme obmedzené množstvo zdrojov. Toto treba zmeniť. Straté- gia nesmie zostať pri formulovaní želaní a vy- tvárať ilúziu, že všetko sa dá realizovať do 10 – 15 rokov. Musí ponúknuť zodpovednú, rea- listickú víziu, ktorá rozlíši, čo je potrebné a reálne dosiahnuť do roku 2020 a čo sú veci, ku ktorým sa treba vrátiť s odstupom času. Stratégia musí byť výsledkom zodpovedného zvažovania, čo je naozaj potrebné, realizova- teľné a financovateľné. Prejdime na ciele, ktoré treba plniť, aby sa zabezpečil vyhovujúci pohyb osôb, tovarov ... prosto doprava. Z čoho vychádzajú jej ciele a na čo sú zamerané? Z poznania toho, čo sa zanedbalo v doprave v uplynulých desaťročiach a takisto z cieľov Európskej únie, ktorá sa čoraz viac zameriava na podporu ekologických druhov dopravy. Jej zámerom je pomôcť vytvoriť systém, ktorý podporí európsky hospodársky pokrok, po- silňuje konkurencieschopnosť a ponúkne vy- sokokvalitné služby mobility, pričom efek- tívne využíva zdroje. Konkrétnymi cieľmi je napríklad moderni-stratégia rozvoja dopravy sR do roku tégii dopravy z marca 2010, zostáva, zatiaľ zácia železničnej infraštruktúry a jej napoje-2020 sústreďuje víziu, ciele, priority a opat- nie je dôvod ju meniť. Ako určite viete, je aj nie na sieť TEN-T. Rovnako je potrebné rea-renia v rozvoji dopravy, poďme postupne: súčasťou programového vyhlásenia vlády a lizovať projekty na zvýšenie dostupnosti a od-aká je vízia na spomínané roky v oblasti obsahuje záväzok zabezpečovať rozširovanie straňovania regionálnych rozdielov. Preto jedopravy? Nechystáte sa ju prispôsobovať kvalitnej, dostupnej a integrovanej dopravnej pre Slovensko veľmi dôležité dokončiť vzá-– meniť? infraštruktúry, konkurenčných dopravných jomné prepojenie regiónov nadradenou inf- Vízia tak, ako je uvedená v existujúcej stra- služieb, ako aj a prijateľnej a ekologicky či raštruktúrou a následne napojiť ich na trans-12

×