Výzvy pre vysokoškolské vzdelávanie v USA - postrehy a podnety pre Slovensko

902 views

Published on

Analýza amerického vzdelávacieho systému pripravená Renátou Králikovou. Priložená prezentácia porovnáva vzdelávací systém USA so slovenským a identifikuje spoločné problémy i možnosti inšpirácie.

Published in: Education, Business
0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total views
902
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
60
Actions
Shares
0
Downloads
5
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Výzvy pre vysokoškolské vzdelávanie v USA - postrehy a podnety pre Slovensko

  1. 1. Výzvy pre vysokoškolské vzdelávanie v USA - postrehy a podnety pre Slovensko Renáta Králiková Odborná sekcia pre vzdelanie, šport, výskum a vývoj SDKÚ – DS, 26. 5. 2009
  2. 2. <ul><li>cez 17 miliónov študentov </li></ul><ul><li>cez 3 300 VŠ ponúkajúcich štúdium ukončené diplomom </li></ul><ul><li>Asi 11 % študentov má medzi 18 až 22 rokov (typický študent je 36 ročná žena), rozvoj programu 55+ </li></ul><ul><li>Problém: len malá časť menšín absolvuje VŠ vzdelanie (asi 2% z absolventov vs. 27 % Američanov sú černosi a hispánci) </li></ul>Základné informácie o US VŠ systéme
  3. 3. Základné informácie o US VŠ systéme Zdroj: American Council on Education   Verejné VŠ Súkromné VŠ   DVOJROČNÉ ŠKOLY   Community colleges Junior colleges 1040 škôl (31 %) 670 škôl (20 %) 6 419 352 študentov (38 %) 371 623 študentov (2%)   ŠTVORROČNÉ ŠKOLY   Štátne školy Liberal Arts Colleges 403 škôl (12 %) 967 škôl (29 %) 2 948 549 študentov (17 %) 2 319 020 študentov (14 %)   UNIVERZITY   Výskumné univerzity Výskumné univerzity 165 škôl (5 %) 112 škôl (3 %) 3 702 648 študentov (22 %) 1 308 196 študentov (8 %)
  4. 4. <ul><li>Zastupovanie VŠ je zásadne zdola, t.j. štát nemá dosah na to kto je reprezentujúcou organizáciou – ak má niekoľko ľudí spoločný problém, tak založia asociáciu – VŠ je zastúpené niekoľkými desiatkami pre rôzne oblasti (ACE, CASE, NACAC, AASCU...) – tzv. ivy league školy majú vlastnú organizáciu </li></ul><ul><li>Dokonca aj akreditácia je riešená cez mimovládne organizácie, ktoré musia mať meta-akreditáciu od vlády a/alebo od CHEA </li></ul><ul><li>SR – úplne naopak </li></ul>Moc zdola
  5. 5. <ul><li>cca 400 miliárd USD na VŠ, ale dôležitý je pomer </li></ul><ul><li>Verejné VŠ – verejné zdroje od štátu (cca 25 % rozpočtu školy), z federálneho rozpočtu cez študentov a vlastné zdroje okolo 1/3 až 40 % </li></ul><ul><li>Súkromné VŠ peniaze federálne (Chicago 25 % rozpočtu) + možnosť podpory z úrovne štátu ak plnia verejný záujem // žiaden zásah štátu </li></ul><ul><li>SR opak </li></ul>Peniaze
  6. 6. <ul><li>Federálne peniaze (študenti): okolo 65 % študentov Bc. (51 % granty a 35 % pôžičky) </li></ul><ul><li>SR: 8,7 % granty a 0,8 % pôžičky centrálne rozdeľovanie prostriedkov </li></ul><ul><li>Výška podpory v porovnaní so školným je podobná </li></ul><ul><li>Priemerné školné na štátnych štvorročných školách 6 600 USD pre študentov z daného štátu a 17 450 USD pre študentov prichádzajúcich študovať, na súkromných 25 000 USD </li></ul><ul><li>VŠ často poskytujú granty (L&C 75 % študentom) </li></ul><ul><li>Priemerná zadlženosť po VŠ je USD 15 000 u absolventa štátnej školy a USD 19 400 u absolventa súkromnej VŠ </li></ul>Peniaze
  7. 7. <ul><li>Liberal Arts College (orientované teoreticky, všeobecný rozvoj intelektuálnych zručností, výchova na campuse (aspoň 2 r.), dôraz na medzinárodné skúsenosti (L&C 10 % zahr. št., 8 % vonku) </li></ul><ul><li>Mestské univerzity (napr. PSU) – vznik (GI, pobočka – SR! , imigranti), globálne trendy, súžitie univerzity a mesta </li></ul><ul><li>HBCU (105) a ženské univerzity (30) – kedysi špeciálna agenda – dnes nový zmysel (ABC a Bryn Mawr – Drew Gilpin Faust) </li></ul>Zaujímavé typy škôl
  8. 8. Bryn Mawr
  9. 9. Arkansas Baptist College
  10. 10. <ul><li>VŠ nie je subjekt, ale hýbateľ deja </li></ul><ul><li>Určuje si sama misiu (ABC vs. Bryn Mawr) </li></ul><ul><li>Akreditovaná je na základe misie, ktorú si zvolí, ALE nie je to vytesané do kameňa – L&C poskytuje vo všeobecnosti len Bc. ale v dvoch programoch aj MA </li></ul><ul><li>Znižovanie pomeru prostriedkov od štátu k potrebným zdrojom potreba viac peňazí získať jednak cez spoluprácu s praxou a cez fundraising (v USA cca 30 mld USD/rok) – prezidenti univerzít 30 – 40 % času fundraising (fundraising je len časť celkovej stratégie obsahujúcej aj vzťahy s absolventmi, komunikácia, marketing - CASE) </li></ul>Univerzita – strojca svojho šťastia
  11. 11. Univerzita – strojca svojho šťastia
  12. 12. <ul><li>Stimulovanie angažovania sa študentov v politike (prípad G. Washington U., L&C – 90 % študentov volilo) – na akademickú pôdu patrí politika vs. SR zákaz a pokrytectvo </li></ul><ul><li>Formovanie spoločnosti na lokálnej, národnej a medzinárodnej úrovni – Community Based Learning a spoločensky zodpovedná VŠ </li></ul><ul><li>Vzťah VŠ a spoločnosti je v súčasnosti hitom v oblasti VŠ vzdelávania - lídrami v tejto oblasti sú PSU, Penn State, ale odkaz na toto je na úvodných stránkach väčšiny univerzít. </li></ul>Univerzita – spolutvorca spoločnosti
  13. 13. Univerzita a politika
  14. 14. <ul><li>Formovanie spoločnosti na lokálnej, národnej a medzinárodnej úrovni – Community Based Learning a spoločensky zodpovedná VŠ </li></ul><ul><li>CBL – nie je služba spoločnosti – je to obojsmerný vzťah medzi spoločnosťou a školou, ktorý je obojstranne výhodný a ide o prepojenie medzi akademickým vzdelávaním a zdrojmi a potrebami spoločnosti </li></ul><ul><li>Pozitíva pre spoločnosť: VŠ prináša intelektuálne a ľudské zdroje do riešenia jej problémov. </li></ul><ul><li>Pozitíva pre VŠ: reálne potreby spoločnosti ovplyvňujú kurikulá aj zameranie výskumu univerzity tak aby boli bližšie prepojené s praxou a s potrebami spoločnosti. </li></ul>Univerzita – spolutvorca spoločnosti
  15. 15. <ul><li>Let Knowledge Serve the City </li></ul><ul><li>Ročne je do spolupráce zapojených 8 200 študentov, 800 z 1300 vedecko-pedagogických pracovníkov a okolo 2 000 lokálnych partnerov </li></ul><ul><li>Študenti cez svoju prácu (cca 1 300 000 hodín práce) prispievajú ročne okolo 21 miliónov USD do rozvoja komunity </li></ul><ul><li>Pre pedagógov je podmienkou pre získanie definitívy práca na projekte v spolupráci so spoločnosťou </li></ul><ul><li>Pre študentov je podmienkou absolvovanie capstone projektu pre získanie Bc. diplomu (ročne 230 kurzov s 3200 študentmi) </li></ul>Univerzita – spolutvorca spoločnosti príklad: Portland State University
  16. 16. <ul><li>Cieľ capstone projektu je poskytnúť študentom: </li></ul><ul><ul><li>možnosť aplikovať vedomosti nadobudnuté počas štúdia prostredníctvom riešenia reálneho problému spoločnosti, </li></ul></ul><ul><ul><li>skúsenosť práce v tíme ľudí z rôznych disciplín, </li></ul></ul><ul><ul><li>príležitosť angažovať sa v práci pre komunitu a </li></ul></ul><ul><ul><li>možnosť vytvoriť finálny produkt užitočný pre komunitu. </li></ul></ul><ul><li>Z hľadiska pedagogiky si študent viac zapamätá keď musí naučené veci aplikovať </li></ul>Univerzita – spolutvorca spoločnosti príklad: Portland State University
  17. 17. <ul><li>Príprava na capstone počas prvých troch rokov štúdia: budovanie komunikačných zručností, stimulovanie kritického myslenia, podnecovanie k akceptovaniu rôznorodosti, prijímanie spoločenskej zodpovednosti, práca v multidisciplinárnom tíme </li></ul><ul><li>Príklady: práca s deťmi rodičov chorých na AIDS, informačná webstránka na prevenciu rakoviny konečníka, písanie biznis plánov... </li></ul>Univerzita – spolutvorca spoločnosti príklad: Portland State University
  18. 18. <ul><li>Ďalšie zisky... </li></ul><ul><li>Zvýšenie pripravenosti absolventov na prax - U.S. News & World Report už 5-ty rok je PSU medzi najlepšími americkými univerzitami v kategóriách hodnotiacich úspešnosť študentov </li></ul><ul><li>Zamestnávatelia oceňujú: relevantnosť vzdelania, ktoré sa odvíja od reálnych problémov spoločnosti, schopnosť prakticky použiť získané vedomosti a zručnosti, kritické myslenie, praktické skúsenosti, vyprofilovanie osobnosti. </li></ul><ul><li>Univerzita benefituje z partnerstiev s lokálnou spoločnosťou aj finančne, keďže potom spolupracuje s mestom a s miestnymi firmami aj na komerčnej báze (napr. s firmou Intel, Nike, s mestom na prevádzkovaní mestskej dopravy a parkovísk) </li></ul>Univerzita – spolutvorca spoločnosti príklad: Portland State University
  19. 19. Priestor pre vaše otázky. Ďakujem za pozornosť

×