Successfully reported this slideshow.
We use your LinkedIn profile and activity data to personalize ads and to show you more relevant ads. You can change your ad preferences anytime.
Krt obyčajný Krt žije na lúkach, poliach, v záhradách Sú dokonale prispôsobené životu pod zemou a zriedka vychádzajú na po...
Bocian čierny <ul><li>Ako napovedá jeho názov, dospelé vtáky majú čierne perie so zeleným a purpurovým kovovým leskom, okr...
Labuť veľká <ul><li>Labuť veľká začína hniezdiť už v apríli, často ešte na mrznúcej vodnej hladine. Miesta pre hniezda si ...
Užovka obyčajná  <ul><li>Užovka obyčajná patrí do najbohatšej čeľade hadov. Hladkozubé hady majú len jeden druh zubov, nem...
Upcoming SlideShare
Loading in …5
×

Krt obyčajný

6,536 views

Published on

Published in: Technology
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

Krt obyčajný

  1. 1. Krt obyčajný Krt žije na lúkach, poliach, v záhradách Sú dokonale prispôsobené životu pod zemou a zriedka vychádzajú na povrch. Dĺžka tela: 112-171 mm, chvosta 20-41 mm, hmotnosť 65-115 g. Živí sa hlavne larvami hmyzu, dážďovkami. Mláďatá krta sú po narodení veľké asi ako fazuľa. Najprv sa živia cicaním materského mlieka.
  2. 2. Bocian čierny <ul><li>Ako napovedá jeho názov, dospelé vtáky majú čierne perie so zeleným a purpurovým kovovým leskom, okrem brucha a trojuholníkov na spodnej časti krídel, ktoré sú biele. Lieta podobne ako bocian biely s krkom natiahnutým dopredu. Často ho môžeme vidieť ako plachtí vysoko na oblohe. Je to sťahovavý vták (na zimu odlieta do teplejších krajín)ˇa chránený druh. Patrí medzi brodivce žijúce v lese. Bocian čierny sa živí najmä rybami a obojživelníkmi, v menšej miere aj vodným hmyzom. Stavia si veľké hniezda z konárov na mohutných stromoch (na Slovensku sú to najmä smrek, borovica, dub, buk). Bocian čierny, tak ako jeho príbuzný, využíva pri lete na dlhé trate a pri migrácii teplé vzdušné prúdy . Bociany sa nechajú vyniesť stúpavými vzdušnými prúdmi do výšky a potom plachtia ako vetrone. Keď klesnú, opäť vyhľadajú stúpajúce prúdenie a tak sa to opakuje až kým nepriletia k cieľu cesty. Preto bociany migrujú len nad pevninou a nad morom preletia len krátke vzdialenosti. </li></ul>
  3. 3. Labuť veľká <ul><li>Labuť veľká začína hniezdiť už v apríli, často ešte na mrznúcej vodnej hladine. Miesta pre hniezda si vyberajú v blízkosti vodnej plochy na pevnej zemi, niekedy však hniezda stavajú aj priamo na vodnej ploche. Samček pri stavbe hniezda vytrháva trstinu pomocou zobáka a vetvičky podáva samičke, ktorá hniezdo postaví sama. Labuť veľká je spravidla vegetarián a potravu prijíma počas celého dňa. Získava ju predovšetkým pod vodou, kde spása vodné a bahenné rastliny, prípadne i klásky obilia. Labute výnimočne zožerú i malé rybky. Môžeme ich objaviť takmer na každom vlhšom území s nie príliš hlbokými, otvorenými vidnými plochami, ako sú jazerá, chovné rybníky alebo kanály, prípadne pomaly tečúce rieky.V každom prípade labute potrebujú väčšiu vodnú plochu, aby stačila pokryť ich veľkú spotrebu potravy. Vnašich krajoch si labute prísne bránia svoje územia, ale napríklad v Anglicku alebo v Dánsku žijú labiue v celých kŕdľoch. Ako všetci zástupcovia čeĺade kačicovitých, aj labute pri pŕchnutí strácajú takmer všetko perie v oblasti krídel a preto sú v tomto čase neschponé letu. Aj keď početné stavy labutí veľkých nie sú človekom priamo ohrozované, na vodných tokoch, kde sa lovia ryby, na ne číha veľké nebezpečenstvo. Práve tam labutí ubúda. Olovené závažia, ktoré sa upevňujú na vlasce udíc, totiž zanechávajú vo vode toľko voľného olova, že sa labute, prijímajúce takto olovo spolu s potravou môžu aj otráviť. </li></ul>
  4. 4. Užovka obyčajná <ul><li>Užovka obyčajná patrí do najbohatšej čeľade hadov. Hladkozubé hady majú len jeden druh zubov, nemajú v nich kanáliky s jedom a sú neškodné. Užovka obyčajná je náš najznámejší a najrozšírenejší had. Často sa priblíži aj k ľudským obydliam, usadí sa vo dvoroch, alebo pivniciach. Živí sa vodnými živočíchmi: mlokmi, menšími rybami, hlavne však žabami - skokanmi a rosničkami. Žerie aj hraboše a hmyz. Korisť požiera živú. Niekedy sa užovke útok nepodarí a skokana chytí len za zadnú nohu. Vtedy si ho už nemôže obrátiť, lebo skokan sa trepe, preto ho žerie odzadu. Skokan sa pritom nadúva, vydáva zvuky, ale pomaly sa stráca v papuli. Celý čas požierania je živý, často sa hýbe ešte v tráviacej sústave, kým ho neusmrtia tráviace šťavy. V tejto chvíli je užovka bezmocná a nemohla by sa brániť proti nepriateľovi. Základná farba užovky je sivá, niekedy prechádza do hneda, zelena, alebo modrosiva. Na chrbáte má 4-6 radov čiernych škvrniek. Významným poznávacím znakom sú dve žlté, polmesiačikovité škvrny na hlave. Brucho má bledožlté, na hlave má 9 veľkých štítkov. Užovky dorastajú do dĺžky 127-148 cm, najdlhšie až do 185 cm. Bežne však majú 60-90 cm. Samce sú menšie a šíhlejšie ako samice. Ak ju človek prekvapí, môže sa mu ovinúť okolo ruky alebo nohy, silne syčí a vypustí biely, silne páchnuci výlučok. Úhlavným nepriateľom užovky je jež. Prehryzne jej chrbticu, užovka sa nevie brániť jeho ostrým zubom a pichliačom. Časť z nej zožerie a zvyšok nechá iným živočíchom. </li></ul>

×