Odkaz

550 views

Published on

0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total views
550
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
31
Actions
Shares
0
Downloads
2
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Odkaz

  1. 1. 1 Pet ičn ý v ýb o r za zm en u Z áko n a o R T V S Pr aco vn ý m ater i ál n a T l ačo vú b e sed u 9. 6 . 2 0 11Váž.Slovenský syndikát novinárovSzakkayho ulica č. 1Košice040 00Predkladá: Petičný výbor za zmenu Zákona o RTVS Milan Antol, člen Rady RTVS Dušan Davidov, televízny režisér Jaroslav Kerner, pedagóg, bývalý intendant STV2 Vladimír Seman, televízny publicista a moderátor
  2. 2. 2 Pet ičn ý v ýb o r za zm en u Z áko n a o R T V S Pr aco vn ý m ater i ál n a T l ačo vú b e sed u 9. 6 . 2 0 11Obsah:1. Úvod2. Argumenty za zrušenie regionálnych štúdií RTVS3. Argumenty za zotrvanie regionálnych štúdií RTVS4. Legislatívny rámec - dôležité zmeny Zákona o RTVS5. Petícia za zmenu Zákona o RTVS 1. Úvod. Počas celého trvania bývalej Československej televízie garantovalo organizačné postave-nie regionálnych štúdií, zakotvené v príslušnej legislatíve, televíznym štúdiám v Brne, Ostra-ve, Banskej Bystrici a Košiciach primeraný a v zásade rovnocenný podiel na výrobe a vysie-laní programu a jeho finančnom zabezpečení, vrátane podielu na režijných nákladoch.Viaceré programy, pripravované v týchto štúdiách boli vo svojom žánri prijímané odbornoui laickou verejnosťou ako vrchol vtedajšej tvorby1. Do rozpadu federácie, i zhruba tri roky potom, v týchto štúdiách mali všetky ťažiskovéžánre svoje zastúpenie. Časté výmeny manažmentov a spolitizovanie STV a SRo viedli k strate priazne divákova poslucháčov. To sa premietlo aj do degradácie finančného, technického a personálnehostavu oboch televíznych štúdií – v Košiciach aj v Banskej Bystrici. Všetky negatívne javy, typické pre verejnoprávne médiá na Slovensku sa v regionálnychštúdiách prejavovali často vo vyhrotenejšej podobe. Tento stav však má svoju logiku. Jedno-ducho „košeľa je bližšia, ako kabát“. Ak bolo „málo“ v STV a SRo v Bratislave, potomv Košiciach a Banskej Bystrici bolo ešte menej (peňazí, kapacít, moderných technologickýchzariadení, atraktívnych programových typov...). Výsledkom je stav, v ktorom sa treba priamo opýtať, či regionálne štúdiá RTVSv Košiciach a Banskej Bystrici majú v terajšej podobe význam a či by nebolo racionálnejšieich zrušiť.1 Pesničkový program STV, štúdio Košice, Zlatá brána bol dlhé roky exportným artiklom celej ČSTV. Túto reláciu vyrábaloa vysielalo TŠ Košice od roku 1970 až do roku 1994. Zlatá brána nebola vo svojej 20 ročnej histórii ani raz vysielaná bezintervíznej zvučky. Od roku 1970 ho Intervízna sieť šírila do siedmich štátov, neskôr do piatich, až do roku 1990. Dôstojné miesto v československom kontexte mala dokumentárna tvorba (Jakubisko, Toronský, Kerekeš, Šidelský...),presadili sa hrané žánre (Dekanovský, P. Hudák, M. Kleis), spravodajská produkcia (moderátori Lukáč, Dianiška, Seman,Janda, Lackovičová), investigatívna publicistika (Puchala, Navrátil, Henzély) z Košíc sa vysielali aj úspešné súťažno-zábavné programy (Veľká hra, Správny kľúč...). V súvislosti s rozhlasom spomeňme aspoň legendárny Maratón, dlhé roky najpočúvanejší program v slovenskom éteri.Z aktivít, presahujúcich svet masmédií má stále svoju významnú váhu pesničková súťaž Košický zlatý poklad. Po väčšinusvojej existencie mali obe štúdiá ambíciu profilovať sa ako plnoformátové subjekty.
  3. 3. 3 Pet ičn ý v ýb o r za zm en u Z áko n a o R T V S Pr aco vn ý m ater i ál n a T l ačo vú b e sed u 9. 6 . 2 0 11 2. Argumenty za zrušenie regionálnych štúdií RTVS. • Pomerne rozšírený názor, prezentovaný najmä v bratislavských kruhoch je, že všetky progra- mové typy, hádam až na spravodajstvo, by sa mohli vyrábať v Bratislave a zrejme by nikto až tak priveľmi neprotestoval. • Z tohto pohľadu by to bolo lacnejšie - napokon, načo živiť administratívny a technický aparát v regióne, keď diváci a poslucháči sú „naučení“ uprednostňovať „globalizované masmediálne produkty“ pred produkciou, rešpektujúcou regionálny rozmer. • V súvislosti s mapovaním života v regiónoch súčasná technológia umožňuje výrobu roz- hlasových a televíznych relácií aj mimo veľké štúdiá. Na trhu je v rôznych regiónoch Slovenska dosť nezávislých producentov, ktorí dodajú požadovaný program v primeranej kvalite. 3. Argumenty za zotrvanie a rozvoj regionálnych štúdií RTVS. • Nie je možné z jedného, navyše geograficky excentrického centra obsiahnuť všetky témy, ktoré ľudí platiacich túto inštitúciu zaujímajú. Platí to najmä o spravodajstve, publicistike a dokumente, ale v podstate aj o tzv. veľkých žánroch. Tým, že rozhlasová a televízna výroba sa čoraz viac koncentruje do jediného centra, väčšina obyvateľov Slovenska prichádza nielen o možnosť zaoberať sa ich problémami, starosťami a radosťami. Stráca sa aj možnosť pozrieť sa na svet ich očami a nechať ich vysloviť svoje názory. Súčasná podoba RTVS to nedovoľuje. Dôkazom je každodenné vysielanie tejto inštitúcie. Stačí sa len pozrieť. • Všetky argumenty, smerujúce k zrušeniu regionálnych štúdií sú s malými zmenami použiteľ- né na zrušenie celej RTVS. Stačí, ak do pozície vedenia RTVS v Bratislave dosadíme ko- merčné televízne stanice. Keď teda má súčasné vedenie RTVS záujem na tom, aby táto inšti- túcia prežila, rozvíjala sa a mala skutočný význam, potom by tento zámer malo realizovať aj na pôde regionálnych štúdií RTVS. • Bratislava, plus blízke okolie, patrí na rozdiel od ostatných častí Slovenska medzi najviac rozvinuté regióny Európskej únie2. V Bratislave sú preto (na slovenské pomery) vyššie platy, a tým aj vyššie náklady na televíznu produkciu. • Všetky celoplošné masmédiá, (okrem Rádia Lumen) sídlia v Bratislave. Logicky tam preto vzrastá počet príležitostí pre tých, ktorí nie sú ochotní robiť pod „svoju taxu“. V regiónoch ľudia často zoberú aj prácu za naozaj minimálnu mzdu, len aby ostali „vo fachu“. V praxi to často znamená, že porovnateľne kvalitní televízni odborníci sú v Bratislave aj niekoľkokrát drahší, ako v regiónoch Slovenska. • Na súčasnom masmediálnom trhu je čoraz ťažšie konkurovať programom, ktoré vznikajú v produkcii komerčných subjektov. Ide spravidla o programy s rádovo vyšším rozpočtom, vychádzajúce z princípov globalizovanej kultúry. Nuž a v tejto skutočnosti je zakódovaná2 Môžeme polemizovať o tom, či sú dostatočne presné štatistiky, pomenúvajúce tento stav. Veľké spoločnosti sú totiž častov regiónoch, ale ich generálne riaditeľstvá sídlia v Bratislave. Štatisticky sa to potom premieta do navŕšenia ekonomickej silyBratislavy, hoci reálne tieto spoločnosti produkujú v regiónoch. Typickým príkladom je USS Košice.
  4. 4. 4 Pet ičn ý v ýb o r za zm en u Z áko n a o R T V S Pr aco vn ý m ater i ál n a T l ačo vú b e sed u 9. 6 . 2 0 11 šanca verejnoprávnych staníc. Profesionálne zvládnutý návrat k regionálnemu rozmeru vysielania znamená jeho vyššiu atraktívnosť pre adresátov. Nebude to síce lacnejšie, ako prevziať hotový produkt – v prípade rozhlasu „zahraničný šláger“, v prípade televízie „filmový trhák“. Je to však legitímna a správna cesta, ktorá je v konečnom dôsledku aj racionálnou investíciou. Vedie totiž k spoznávaniu, pravdivému a presvedčivému pomenova- niu reality a tým jej pozdvihnutiu na vyššiu úroveň. • Viaceré žánre, patriace k profilu verejnoprávnych masmédií, majú väčšie opodstatnenie, keď vychádzajú z reality v regiónoch. Typickým príkladom je náboženské vysielanie RTVS. Vyplýva to z vyššej úrovne religiozity na východe Slovenska. Potvrdzujú to všetky kvantifi- kovateľné údaje religiozity (počet veriacich, duchovných povolaní, cirkevných ustanovizní...)3. • Regionálne vysielanie v Európe má dlhoročnú tradíciu a v celkovom mediálnom priestore týchto krajín významné postavenie. Vzniklo na základe potrieb obyvateľov v jednotlivých re- giónoch. Vo viacerých krajinách podobná iniciatíva našla ohlas predovšetkým vo verejnopráv- nych televíziách, ktoré ju podporili.4 • Inšpiráciou môže byť aj Česká televízia – existuje zákonom stanovená norma, definujúca pätinový podiel produkcie regionálnych štúdií ČT.5 Tento model je odbornou i laickou verejnosťou prijímaný ako vydarený. Existencia silných regionálnych štúdií ČT je jedným zo základných pilierov jej postavenia v celom masmediálnom priestore. • Regionálne štúdiá RTVS sú z pohľadu EÚ v menej rozvinutých regiónoch, majú teda - na rozdiel od Bratislavy – nárok na čerpanie fondov operačných programoch EÚ, ktoré sú regionálne podmienené. Dôkazom je príklad regionálnych štúdií ČT, ktoré sa úspešne podieľajú na čerpaní z fondov operačných programov EÚ. • Posilnenie postavenia regionálnych štúdií by umožnilo udržať si skúsených odborníkov, prípadne získať pre prácu v RTVS mladých talentovaných ľudí. Platí to pre Košice i Banskú Bystricu. • Obe mestá majú zázemie, ktoré ponúka široké možnosti využitia domáceho umeleckého po- tenciálu - divadlá, filharmónia, konzervatória, rôzne hudobné telesá, umelecké školy. Špecializácia regionálnych štúdií na výrobu programov, ktoré budú môcť využívať miestny tvorivý a vedomostný potenciál (vzdelávacie, osvetové zariadenia a pod.) a zároveň danosti regiónu (príroda, cestovný ruch a pod.), môžu priniesť zefektívnenie celej RTVS63 V súčasnosti je celá výroba televíznych náboženských programov, až na priame prenosy bohoslužieb a sporadicképríhovory duchovných, redislokovaná do Bratislavy. Súčasné vedenie RTVS ignoruje fakt, že tieto programy sa na pôdekošického televízneho štúdia už od roku 1990 vyrábali lacnejšie a kvalitnejšie, ako v Bratislave.4 Z mnohých príkladov aspoň jediný - V roku 1992 španielsky parlament schválil zákon o celoštátnom televíznom regionálnomkanáli. Za zrod regionálnej siete však možno považovať už rok 1984, kedy regionálny parlament vo Valencii schválil zákon ozriadení samostatného regionálneho rozhlasového a televízneho kanála. Regionálna televízna stanica vo Valencii je dneszákladným pilierom ochrany, podpory a rozširovania znakov identity tohto regiónu, v ktorom svoje stopy zanechali Gréci,Rimania, arabi, Židia a kresťania. Práve regionálna televízia sa stala strážcom dvoch základných princípov zakotvenýchv štatúte tejto autonómnej oblasti, ktorými sú ochrana a podpora jazyka Valencie (popri španielskokastílskom je druhýmoficiálnym jazykom) a politický kultúrny, náboženský a sociálny pluralizmus. Ťažisko vysielania je vo vlastnej výrobe štúdia,ktorá predstavuje 60%. Ide predovšetkým o spravodajstvo, športové prenosy, prenosy z kultúrnospoločenských podujatí,filmy, seriály, divadelné predstavenia, dokumenty, hudobné programy a besedy. Štúdio vo Valencii má okolo 600zamestnancov a ročne vysiela 6.600 hodín programu. K dispozícii sú štyri štúdiá 1800, 800, 400 a 200 štvorcových metrov. Navýrobu slúži aj jedno štúdio v Alicante a jedno štúdio v Castellone ako aj spravodajské redakcie v Madride a Barcelone.5 Ide o Zákon č.483/1991 Zb. z. v znení neskorších predpisov. Upravuje postavenie a činnosť regionálnych štúdií v §12. Spomínaný paragraf v štyroch bodoch presne určuje postavenie televíznych štúdií v Brne a Ostrave a stanovuje minimálny20% podiel vysielania televíznych štúdií na celoštátnych okruhoch.6 Prítomnosť umeleckých škôl s profesionálnym zameraním na audiovizuálne médiá (napr. Akadémia umení v B. Bystrici)môže byť – pri rozumnej ústretovej dramaturgii – prínosom pre tvorbu (predovšetkým dokumentárnu) a zároveň aj nádejoupre získanie mladých profesionálov i pre umelecko-realizačné zložky regionálneho štúdia (kameramani, majstri zvuku,
  5. 5. 5 Pet ičn ý v ýb o r za zm en u Z áko n a o R T V S Pr aco vn ý m ater i ál n a T l ačo vú b e sed u 9. 6 . 2 0 11 4. Legislatívny rámec – podpora regionálnych štúdií a regionálneho vysielania RTVS. Skúsenosti z európskych krajín dosvedčujú, že úroveň regionálneho vysielania verejno-právnych masmédií je v značnej miere závislá od legislatívy. Proces oslabovania regionálnych televíznych štúdií sa na Slovensku začal už po zánikuČeskoslovenskej televízie a zavŕšil sa v novele zákona o Slovenskej televízii v roku 2004,keď sa v jeho texte neobjavila žiadna zmienka o existencii Televízneho štúdia Banská Bystri-ca ani Televízneho štúdia Košice. Tento trend, je však v rozpore s princípmi verejnoprávnehovysielania v Európskej únií, preferujúcimi posilnenie regionálneho rozmeru televízneho vy-sielania. Pri novelizácii nášho zákona sa možno inšpirovať partnerskou Českou televíziou. Opodstatnenou cestou by bolo prijať legislatívne zmeny, napr. prevziať paragrafovéznenie tých častí Zákona o ČT č. 483/1991 Zb., resp. Zákona č. 484/1991 Zb., v ktorých sadefinuje postavenie regionálnych rozhlasových a televíznych štúdií v ČR do zákona oRozhlase a televízii Slovenska. V súlade s touto požiadavkou navrhujeme prevziať a doplniť do Zákona o Rozhlasea televízii Slovenska nasledovné časti: Za § 5 vložiť § 5a, ktorý vrátane nadpisu znie: Štúdiá RTVS (1) Súčasťou RTVS je Štúdio RTVS Banská Bystrica, Štúdio RTVS Košice a štúdiá zriadené na základe § 8, odsek 1, písm. r). (2) Riaditeľ štúdia RTVS je oprávnený v mene RTVS konať právne úkony, týkajúce sa štúdia, s výnimkou uzatvárania zmlúv o prevode, poprípade o zaťažení nehnuteľností alebo ich častí v majetku RTVS. Riaditeľ štúdia RTVS je za činnosť štúdia zodpovedný generálnemu riaditeľovi. (3) Štúdiá RTVS majú v rámci svojej činnosti obdobné oprávnenia ako sú ustanovené v § 5, odsek 1, s výnimkou činností zabezpečovaných na centrálnej úrovni. Časový rozsah televízneho regionálneho vysielania spravodajských a publicistických programov pred- stavuje pri Štúdiu RTVS Banská Bystrica a Štúdiu RTVS Košice aspoň 15 minút denne, rozhodujúce je dodržanie časového objemu vysielania, pričom periodicita a minutáž vysielaných programov je určená ročnou vysielacou štruktúrou. Pre rozhlasové regio- nálne vysielanie spravodajských a publicistické programov RTVS vytvára samostatný vysielací okruh, a to v členení pre východné, stredné a západné Slovensko; v štúdiáchstrihači, grafici) so vzťahom k regionálnemu prostrediu. Mladí herci by našli uplatnenie popri regionálnych divadelnýchscénach aj v dabingu a pôvodnej rozhlasovej tvorbe čo má vo výrobe programov regionálnych štúdií takisto svojeopodstatnenie (napr. pri hľadaní neopočúvaných hlasov). Táto spolupráca v Banskej Bystrici sa už začala v druhom polroku2009 hneď po podpísaní Zmluvy o spolupráci medzi STV a AU v Banskej Bystrici. V Košiciach má sídlo prvá a jedinástredná Filmová a televízna škola na Slovensku, kde si RTVS môže „vychovávať“ svojich nasledovníkov a perspektívnychspolupracovníkov. Navyše, na Prešovskej univerzite i UPJŠ v Košiciach už viacero rokov vychovávajú absolventov sozameraním na masmediálnu problematiku.
  6. 6. 6 Pet ičn ý v ýb o r za zm en u Z áko n a o R T V S Pr aco vn ý m ater i ál n a T l ačo vú b e sed u 9. 6 . 2 0 11 zriaďovaných generálnym riaditeľom podľa § 8, písm. r) môže byť doba takéhoto vysielania kratšia. (4) Podiel vysielania štúdií (Štúdia RTVS Banská Bystrica a Štúdia RTVS Košice) na celoštátnych vysielacích okruhoch musí dosahovať minimálne 20% z celkového vysielacieho času a na tento cieľ musí byť vyčlenených minimálne 20% z celkového rozpočtu RTVS, zvlášť pre televízne a zvlášť pre rozhlasové vysielanie. Doplniť § 8 – Pôsobnosť rady RTVS odsek (1) o nasledovné body: písm. b) volí a odvoláva na návrh generálneho riaditeľa riaditeľov televíznych štúdií;…. písm. r) schvaľuje návrhy generálneho riaditeľa na zriaďovanie alebo zrušenie televíz- nych štúdií Doplniť § 17 – Postavenie generálneho riaditeľa odsek (3) o nasledovný bod: - Štúdia, s výnimkou Štúdia RTVS Banská Bystrica a Štúdia RTVS Košice, môže generálny riaditeľ zriaďovať a zrušovať na základe predchádzajúceho súhlasu Rady RTVS. Ďalej navrhujeme upraviť v novele postavenie, úlohy a povinnosti člena Rady RTVSv súlade s európskou legislatívou, úpravou odseku 6 v § 10: „Členstvo v rade“, ktorého zneniemožno prevziať zo Zákona o Českej televízii: ... zvukovo obrazových záznamov. Člen Rady nesmie v RTVS zastávať inú funkciu alebo vykonávať zárobkovú činnosť, ani nesmie mať od RTVS žiadne iné príjmy, než peňažné plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie podľa tohto zákona alebo príjmy z použitia predmetov ochrany podľa autorského zákona. Milan Antol, člen Rady RTVS Dušan Davidov, televízny režisér Jaroslav Kerner, pedagóg, bývalý intendant STV2 Vladimír Seman, televízny publicista, hovorca PV RTVS

×