VÝVOJ VZDELANOSTI V SR 2008 – 2012
A JEHO DOPAD NA TRH PRÁCE
(dôvetok k Správe o stave školstva na Slovensku)

Doc. RNDr. ...
Doc. RNDr. Ivan Ostrovský, CSc.
Vývoj vzdelanosti v SR 2008 – 2012 a jeho dopad na trh práce
(dôvetok k Správe o stave ško...
OBSAH
ÚVOD .

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

4

.

.

.

.

.

.

.

7

o

nefinančné indikátory

.

.

.

.

.

.

7

o

f...
ÚVOD
Medzi trhom práce a výsledkami vzdelávacieho systému existuje komplexný vzťah.
Úlohou vzdelávania nie je pripravovať ...
komplexný materiál poskytuje primerane korektný pohľad štátnej správy na doterajší vývoj
a súčasný stav školstva. Zároveň ...
SLOVENSKO V EUROSTATE
o

nefinančné indikátory

Zamestnanosť
Tabuľka 1. Zamestnanosť2 obyvateľstva podľa úrovne dosiahnuté...
Obrázok 2. Miera zamestnanosti obyvateľstva podľa úrovne dosiahnutého vzdelania v kohorte
15 - 64-ročných voči priemeru EU...
Obrázok 3. Vývoj podielu občanov s vysokoškolským vzdelaním na kohorte 30 – 34 ročných
40,0

[%]
35,0

EU

30,0

35,8 %
CI...
Tabuľka 5. Podiel absolventov PRÍDODNÝCH a TECHNICKÝCH odborov na kohorte
absolventov*
Rok/[%] 2002 2003 2004 2005 2006 20...
Obrázok 6. Vývoj výdavkov na vzdelávanie (všetky stupne, 1 žiak/študent/rok)
7 500,0
[€/rok]
6 500,0

EU

5 500,0

60 % EU...
11
KOMENTÁR
o nefinančné indikátory
Štatistické údaje EUROSTAT-u ponúkajú o vzdelávaní a vzdelanosti občanov
Slovenska a o os...
ktorý je 35,8%. Pritom vízia EÚ siaha po 40% podiel vysokoškolsky vzdelaných občanov na
uvedenej kohorte. Zároveň platí, ž...
všetkých maturantov! Prečo sa dodnes táto masa študentov a následne absolventov neprejavila
štatisticky? Hoci aj v štatist...
uspievajú dnes v zahraničí odišli a odchádzajú študovať mimo nášho systému. Nejde pritom o
„zanedbateľnú“ menšinu, ale nao...
súčasťou sú maturanti, ktorí po tisíckach každoročne odchádzajú študovať do zahraničia, aby
sa ako absolventi iných vzdelá...
17
SLOVENSKO DOMA
o nefinančné indikátory
Tabuľka 9. Vývoj podielu prijatých na VŠ z kohorty absolventov SŠ*
ROK
2008
2009
20...
Tabuľka 11. Vývoj podielu študentov externej formy vzdelávania*
ROK
2008
2009
2010
2011
2012

VEREJNÉ VŠ
25%
22%
21%
22%
1...
Obrázok 11. Vývoj počtu študentov podľa ostatných skupín odborov
10 000
9 000

ZDRAV. ODB.

8 000
7 000

PRIR. ODB.

6 000...
Obrázok 13. Podiel skupín študijných odborov na počte študentov a výkone*
70%

podiel na výkone

65%

TECH.+ PRIR.+
ZDRAV....
ŠTÁTNE VYSOKÉ ŠKOLY
DENNÁ FORMA
3. ročník I. stupňa (Bc.)
1. ročník II. stupňa (Mgr., Ing.), (novoprijatí)
podiel počtu št...
Tabuľka 16. Vývoj počtu absolventov podľa skupín odborov a typu škôl
VEREJNÉ VYSOKÉ ŠKOLY
ROK
2007
2008
2009
2010
2011
201...
Obrázok 15. Vývoj počtu absolventov podľa skupín odborov a typu škôl

38 000

POČET ABSOLVENTOV

POČET ABSOLVENTOV
HUM.SPO...
Tabuľka 17. Vývoj nezamestnanosti absolventov v r. 2007 – 2011*
2007 2008 2009 2010 2011
< 3 mesiace

866

968 1614 1508 1...
Obrázok 17. Vývoj nezamestnanosti pre HUM.SPOL. a TECH. odbory v r. 2007 – 2011
4 500
4 000

[počet]

3 500
3 000

HUM.SPO...
o finančné indikátory
Tabuľka 20. Vývoj štátnej dotácie na vzdelávanie 1 študenta a rok v období 2009 – 2012*
dotácia
1 št...
Obrázok 20. Dynamika štátnej dotácie pre verejné vysoké školy v r. 2010 – 2013 (Všetky
programy spolu)

[%]

hum.spol.

7,...
29
KOMENTÁR
o nefinančné indikátory
Vstup na vysokú školu
Štatistické údaje z ročeniek Ústavu informácií a prognóz školstva (...
Externá forma vzdelávania patrí medzi dlhodobo diskutované témy nielen v odbornej,
ale i laickej verejnosti. Aj Správa o s...
suroviny, ale o syntetickú arómu, ktorá je chemickým zložením hlavnej zložky „identická“
s tou naozaj prírodnou. Potraviná...
zavŕšený už v r. 2006. Realita je však veľmi vzdialená pôvodnej myšlienke poskytnúť vyššiu
kvalifikáciu väčšiemu počtu obč...
desaťsemestrové, akurát mechanicky rozdelené na šesť a štyri semestre, t.j. na I. a II. stupeň.
Aby sa akože vyhovelo bolo...
Inak trh práce u nás je ochotný, aj s pomocou rezortov, vrátane rezortu školstva,
deformovať sám seba aj iným spôsobom. Id...
dedič a prevádzkovateľ (prostredníctvom ÚPSVaR12) pokračuje celý čas v „rozvoji“
Katalógov pracovných činností. Ako povinn...
Sledovaním nezamestnanosti v databáze EUROSTAT je možné získať identický obraz
ako sledovaním zamestnanosti, hoci majú roz...
Z hľadiska nezamestnanosti absolventov vysokých škôl je situácia (dlhodobo)
charakteristická tým, že:
-

Je najnižšia spom...
(Bc) vysokoškolského vzdelania, či dokonca len úplné stredoškolské vzdelanie a jeho
ekvivalenty, je tým maskujúcim činiteľ...
a ich študijné odbory. Algoritmus pre alokáciu štátnej dotácie prešiel istým vývojom reagujúc
predovšetkým na externé tlak...
náročnosti humanitno-spoločenských odborov. Zároveň pre vývoj v období 2009 – 2012 platí,
že rozptyl štátnej dotácie na 1 ...
dochádza nielen k egalizácii alokácie medzi skupinami vysokých škôl t.j. študijných odborov,
ale aj k reálnemu poklesu štá...
Uvedené pohľady na vývoj štátnej dotácie pre verejné vysoké školy sú nevyhnutne
všeobecné a neukazujú situáciu jednotlivýc...
poradenstvo, správy, expertízy, preklady, posudky, tlmočenia a pod. pri ktorých účinkujúci
vystupujú pod hlavičkou (renomé...
45
NEGATÍVA A RIZIKÁ SÚČASNÉHO STAVU VYSOKÉHO ŠKOLSTVA
1. Z hľadiska princípov bolonského procesu16 a rovnako z hľadiska podm...
47
DÔSLEDKY

Ad 1)
a) Neatraktívne programy tzv. bakalárov pre prax, subjektívne a emocionálne
považované (aj občanmi, aj aka...
totiž prináša aj záväzky a povinnosti, napr. v podobe rešpektovania dnes už záväzných
európskych dokumentov a praxe (Európ...
Ad 3)
a) Pokračovanie

v etatizácii

vydávaných

dokladov

o vzdelaní

pri

pokračovaní

masifikácie vzdelávania, intenzív...
b) Egalitársky prístup k alokácii štátnej dotácie je primárne zameraný na zachovanie
existujúcich

inštitúcií

a podporu

...
VÝHODISKÁ A NÁVRHY RIEŠENÍ (PRE VYSOKOŠKOLSKÝ SYSTÉM)
1. Reformovať realizáciu bolonského procesu:
a) Reformovať kurikulum...
e) Profesionalizovať manažment univerzít. Profesionalizáciu realizovať prípravou
(ďalším vzdelávaním) vlastných akademický...
ZÁVER
Stav slovenského vysokého školstva nie je dobrý, rovnako stav národného trhu práce.
Priznávajú to nielen mimovládne,...
Doc. RNDr. Ivan Ostrovský, CSc.
Vývoj vzdelanosti v SR 2008 – 2012 a jeho dopad na trh práce
(dôvetok k Správe o stave ško...
Upcoming SlideShare
Loading in …5
×

Vývoj vzdelanosti v SR 2008 - 2012 a jeho dopad na trh práce

1,755 views

Published on

0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total views
1,755
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
341
Actions
Shares
0
Downloads
28
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Vývoj vzdelanosti v SR 2008 - 2012 a jeho dopad na trh práce

  1. 1. VÝVOJ VZDELANOSTI V SR 2008 – 2012 A JEHO DOPAD NA TRH PRÁCE (dôvetok k Správe o stave školstva na Slovensku) Doc. RNDr. Ivan Ostrovský, CSc. člen národnej skupiny bolonských expertov Bratislava November 2013 1
  2. 2. Doc. RNDr. Ivan Ostrovský, CSc. Vývoj vzdelanosti v SR 2008 – 2012 a jeho dopad na trh práce (dôvetok k Správe o stave školstva na Slovensku) 1. vydanie © Autor: Doc. RNDr. Ivan Ostrovský, CSc., 2013 ISBN 978-80-89472-17-8 EAN 9788089472178 K zostaveniu publikácie a jej odbornej recenzii prispeli Prof. dr.h.c. Ing. Ferdinand Devínsky, DrSc. Mgr. Juraj Barta, CFA Mgr. Miroslav Medveď, MA, MBA Rukopis neprešiel redakčnou úpravou 2
  3. 3. OBSAH ÚVOD . . . . . . . . . . . 4 . . . . . . . 7 o nefinančné indikátory . . . . . . 7 o finančné indikátory . . . . . . . 9 o komentár SLOVENSKO V EUROSTATE . . . . . . . . 13 . . . . . . . . 19 o nefinančné indikátory . . . . . . 19 o finančné indikátory . . . . . . . 28 o komentár . . . . . . . . 31 NEGATÍVA A RIZIKÁ . . . . . . . . 47 DÔSLEDKY . . . . . . . . . . 49 VÝCHODISKÁ . . . . . . . . . 53 ZÁVER . . . . . . . . . 55 SLOVENSKO DOMA . 3
  4. 4. ÚVOD Medzi trhom práce a výsledkami vzdelávacieho systému existuje komplexný vzťah. Úlohou vzdelávania nie je pripravovať absolventov „šitých na mieru“ jednotlivých zamestnávateľov, ale absolventov schopných rýchlej a pružnej adaptácie na podmienky stále a rýchlo sa meniaceho trhu práce. Definícia platí predovšetkým pre absolventov vysokoškolského vzdelávania, ktoré je (zatiaľ) pre ich úplnú väčšinu konečným stupňom vzdelania. Väčšina kontinentálnych vysokoškolských vzdelávacích systémov pracovala ešte v nedávnej minulosti s dlhým cyklom, väčšinou 10 semestrov (5 rokov), ktorý bol daný tradíciami, povahou a rozsahom vzdelávania na vysokej škole. Už vtedy však bolo žiaduce, aby tento systém pracoval s primeranou perspektívou budúcich pracovných pozícií pre absolventov. Prudký rozvoj technológií a niektoré nevýhody dlhého vzdelávacieho cyklu však ukázali na potrebu rozdeliť tento cyklus tak, aby na jednej strane občan získal vyššiu kvalifikáciu v kratšom čase, a na strane druhej, aby trh práce získal dostatok absolventov s primeraným vysokoškolským vzdelaním pripravených na adaptáciu na prudko sa meniaci trh práce. Súčasne s týmito podmienkami sa začali nástojčivo hlásiť aj ekonomické podmienky vzdelávania, ktoré si žiadajú pripraviť čoraz viac vysokoškolsky vzdelaných občanov za čoraz menšie náklady, keďže verejné zdroje sú a zostanú veľmi limitované aj pri plnom rešpektovaní princípu, že vzdelanie je (predovšetkým) verejné dobro. Toto sú navzájom si protirečiace podmienky. Riešením je bolonský proces. Tento priniesol na kontinent anglosaskú skúsenosť s rozdelením dlhého vzdelávacieho cyklu na dve časti, bakalársku a magisterskú. Tak vznikol trojstupňový model vzdelávania. Model, ktorý v princípe má flexibilne reagovať na potreby trhu práce a zároveň umožniť vybrať do vyšších stupňov vzdelávania najkvalitnejšiu časť intelektuálneho potenciálu spoločnosti. Krajiny s dostatočnou skúsenosťou majú s týmto modelom menej starostí a doteraz lepšie výsledky, vrátane efektívnosti vzdelávania, ako tie v ktorých bol model zavedený v poslednom desaťročí. Najhoršie sú z hľadiska flexibility, ale aj nákladovosti vzdelávania na tom krajiny, ktoré pri realizácii bolonského procesu zanedbávajú toho najprirodzenejšieho partnera akým je trh práce a jeho reprezentanti. A Slovensko? Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu SR (ďalej MŠVVaŠ SR) zverejnilo Správu o stave školstva na Slovensku. Ide o svojho druhu prelomový materiál, keďže po prvýkrát má odborná i laická verejnosť možnosť diskutovať o komplexnom dokumente, ktorý nielen charakterizuje doterajší vývoj a súčasný stav v celom školskom systéme, ale navrhuje aj príslušné východiská pre budúcnosť. Uvedená správa je predovšetkým užitočná. Ako 4
  5. 5. komplexný materiál poskytuje primerane korektný pohľad štátnej správy na doterajší vývoj a súčasný stav školstva. Zároveň však dáva možnosť doplniť tento obraz o ďalšie údaje a zmenou optiky aj inak, či bližšie charakterizovať niektoré javy a poznatky a na ich základe doplniť návrh možných východísk a riešení. Za strategicky významnú, preto kritickú, treba považovať reláciu medzi vzdelávacím systémom a trhom práce. Z tohto pohľadu nedáva správa úplný, či dostatočný obraz, ani neponúka dostatok, predovšetkým systémových a kvalitných riešení pre budúcnosť. Predkladaný materiál má snahu doplniť uvedenú správu o niektoré údaje a charakteristiky, ktoré bližšie ozrejmia súčasnú reláciu vysokoškolského vzdelávania a trhu práce. Na základe analýzy takýchto údajov je potom možné formulovať aj existujúce, či budúce riziká oboch partnerov (vzdelávacieho systému a trhu práce), ich dôsledky a možné východiská (predovšetkým pre vysoké školy) 1. 1 V materiáli sú použité niektoré údaje zo Správy o stave školstva na Slovensku a ďalšie údaje zverejňované MŠVVaŠ SR resp. Ústavom informácií a prognóz MŠVVaŠ SR (ďalej UIPŠ) a údaje z EUROSTATU. Použité údaje sú za obdobie r. 2000 – 2012. Všetky údaje sú štruktúrované podľa klasifikácie ISCED 1997, ktorá neumožňuje dostatočne podrobne analyzovať niektoré žiaduce charakteristiky, predovšetkým rozdiely medzi 1. a 2. stupňom vysokoškolského vzdelania na trhu práce a pod. 5
  6. 6. SLOVENSKO V EUROSTATE o nefinančné indikátory Zamestnanosť Tabuľka 1. Zamestnanosť2 obyvateľstva podľa úrovne dosiahnutého vzdelania v kohorte 15 - 64-ročných* PARAMETER ISCED1997 SPOLU ISCED1997 SPOLU ISCED1997 ZÁKLADNÉ (1-2) ISCED1997 ZÁKLADNÉ (1-2) ISCED1997 STREDNÉ (3-4) ISCED1997 STREDNÉ (3-4) ISCED1997 VYSOKÉ (5-6) ISCED1997 VYSOKÉ (5-6) KATEGÓRIA miera zamestnanosti [%] priemer EU miera zamestnanosti [%] priemer EU miera zamestnanosti [%] priemer EU miera zamestnanosti [%] priemer EU EU27 OLD/WEST NEW/EAST 64,1 68,0 60,6 100% 46,6 100% 68,7 100% 82,7 100% 106% 52,3 112% 71,9 105% 84,3 102% 95% 28,8 62% 65,7 96% 82,9 100% 31% 66,9 97% 81,3 98% 72% 49,5 72% 70,8 86% SLOVAKIA 59,3 92% 14,6 NON-EU 44,2 69% 33,7 *EUROSTAT 2012, ISCED1997 = klasifikácia vzdelania ISCED z r. 1997, EU27 = Európska únia 27 štátov, OLD/WEST = západné/pôvodné krajiny EÚ + Švajčiarsko, NEW/EAST = nové členské štáty zo strednej a východnej Európy, SLOVAKIA = Slovensko, NON-EU = FYROM + Turecko Obrázok 1. Zamestnanosť obyvateľstva podľa úrovne dosiahnutého vzdelania v kohorte 15 - 64-ročných [%] ISCED1997 ZÁKLADNÉ 90,0 ISCED1997 STREDNÉ 80,0 ISCED1997 VYSOKÉ (1-2) (3-4) (5-6) 70,0 60,0 50,0 46,6 40,0 52,3 33,7 28,8 30,0 14,6 20,0 10,0 0,0 EU27 OLD/WEST NEW/EAST 2 SLOVAKIA NON-EU Ak hovoríme o zamestnanosti, máme na mysli pomer počtu zamestnaných obyvateľov k počtu všetkých obyvateľov v pracovnom veku (na Slovensku 15 až 64 rokov). 6
  7. 7. Obrázok 2. Miera zamestnanosti obyvateľstva podľa úrovne dosiahnutého vzdelania v kohorte 15 - 64-ročných voči priemeru EU27 120% ISCED1997 ZÁKLADNÉ (1-2) 112% ISCED1997 STREDNÉ (3-4) ISCED1997 VYSOKÉ (5-6) 100% 72% 80% 62% 60% 31% 40% 20% 0% OLD/WEST NEW/EAST SLOVAKIA NON-EU Vzdelanostná úroveň Tabuľka 2. Podiel ľudí s dokončeným aspoň stredoškolským vzdelaním na celej populácii (25-64 rokov veku)* 2008 2009 2010 2011 2012 rok/[%] EU 27 71,3 72,0 72,7 73,4 74,2 SR 89,9 90,9 91,0 91,3 91,7 *EUROSTAT 2012 V SR z toho cca 16,5% malo vysokoškolské vzdelanie a 74,8% malo stredoškolské vzdelanie (údaje EUROSTAT za r. 2011) Miera vzdelanosti Tabuľka 3. Miera vzdelanosti obyvateľstva ako podiel občanov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním v kohorte 30 - 34 ročných* rok/[%] 2008 2009 2010 2011 2012 CIEĽ EU 27 40,0 31,0 32,2 33,5 34,6 35,8 SR 15,8 17,6 22,1 23,4 23,7 *EUROSTAT 2012 7
  8. 8. Obrázok 3. Vývoj podielu občanov s vysokoškolským vzdelaním na kohorte 30 – 34 ročných 40,0 [%] 35,0 EU 30,0 35,8 % CIEľ = 40 % 25,0 23,7 % 20,0 SR 15,0 10,0 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 Štúdium Tabuľka 4. Podiel študentov PRÍDODNÝCH a TECHNICKÝCH odborov na kohorte študentov* Rok/[%] 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 26,10 26,10 25,90 25,50 25,20 24,90 24,70 24,50 25,00 EU 27 27,70 26,60 26,40 26,40 25,40 24,60 23,40 23,20 23,30 SR 2011 25,60 23,70 *EUROSTAT 2012 Obrázok 4. Podiel študentov PRÍDODNÝCH a TECHNICKÝCH odborov na kohorte študentov 28,00 27,00 EU 26,00 25,00 SR 24,00 23,00 2002 2003 2004 2005 2006 8 2007 2008 2009 2010 2011
  9. 9. Tabuľka 5. Podiel absolventov PRÍDODNÝCH a TECHNICKÝCH odborov na kohorte absolventov* Rok/[%] 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 24,30 24,20 23,50 22,70 22,40 22,20 21,90 22,00 22,10 EU 27 25,20 24,10 24,10 25,80 23,60 23,40 20,80 20,60 20,80 SR 2011 22,60 20,30 *EUROSTAT 2012 Obrázok 5. Podiel absolventov PRÍDODNÝCH a TECHNICKÝCH odborov na kohorte absolventov 27,00 26,00 25,00 24,00 EU 23,00 22,00 SR 21,00 20,00 19,00 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 o finančné indikátory Tabuľka 6. Podiel výdavkov na vzdelávanie z HDP* Rok/[%] EU 27 Dánsko Fínsko Švédsko Česko Slovensko 2010 5,44 8,80 6,84 6,98 4,24 4,22 *EUROSTAT 2012 Tabuľka 7. Výdavky na 1/žiaka/študenta/rok* Rok/€ 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 EU 27 5 074 5 299 5 407 5 489 5 674 5 958 6 238 6 463 6 502 6 900 1 844 *EUROSTAT 2012 2 031 2 323 2 594 2 694 2 936 3 144 3 551 3 997 4 173 SR 9
  10. 10. Obrázok 6. Vývoj výdavkov na vzdelávanie (všetky stupne, 1 žiak/študent/rok) 7 500,0 [€/rok] 6 500,0 EU 5 500,0 60 % EU 4 500,0 3 500,0 SR 2 500,0 1 500,0 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 Tabuľka 8. Vývoj výdavkov na vzdelávanie 1 študenta/rok (vysoké školy) Rok/€ 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 EU 27 7 740 8 007 7 962 7 932 8 335 8 615 9 092 9 309 9 265 9 638 SR 4 764 4 140 4 025 5 484 4 883 5 037 4 803 5 130 5 050 5 318 *EUROSTAT 2012 Obrázok 7. Vývoj výdavkov na vzdelávanie 1 študenta/rok (vysoké školy) €/rok 9 500,0 EU 8 500,0 7 500,0 55 % EU 6 500,0 5 500,0 4 500,0 SR 3 500,0 2001 2002 2003 2004 2005 10 2006 2007 2008 2009 2010
  11. 11. 11
  12. 12. KOMENTÁR o nefinančné indikátory Štatistické údaje EUROSTAT-u ponúkajú o vzdelávaní a vzdelanosti občanov Slovenska a o osude absolventov slovenských vysokých škôl na trhu práce nielen dostatok údajov, ale aj niekoľko „optických“ paradoxov. Ak hovoríme o zamestnanosti, máme na mysli pomer počtu zamestnaných obyvateľov k počtu všetkých obyvateľov v pracovnom veku (na Slovensku 15 - 64 rokov).3 Miera zamestnanosti, inými slovami podiel obyvateľstva v produktívnom veku, je kľúčovým spoločenským ukazovateľom. Zamestnanosť je štrukturálny ukazovateľ (aj krátkodobý ukazovateľ). Ako štrukturálny ukazovateľ môže objasniť štruktúru trhov práce a hospodárskych systémov meranú pomocou rovnováhy medzi ponukou pracovnej sily a dopytom po nej alebo kvalitou zamestnania. Ako krátkodobý ukazovateľ má však svoje obmedzenia, keďže zamestnanosť sa často označuje ako oneskorený ukazovateľ4. V relácii k úrovni vzdelania možno pozorovať zaujímavé javy. Údaje v Tabuľke 1 ukazujú, že miera zamestnanosti občanov s vysokoškolským vzdelaním je pre krajiny Európskej únie veľmi vysoká (viac ako 80%) a navzájom porovnateľná (len minimálne rozdiely). Podobné platí pre občanov s dokončeným stredoškolským vzdelaním, hoci tam miera zamestnanosti klesá pod 70%. Pre obe kategórie platí, že miera zamestnanosti v nečlenských krajinách je nižšia o 10 až 20%. Slovensko sa z týchto charakteristík nevyníma. Iný obraz však poskytuje miera zamestnanosti u občanov so základným vzdelaním. Ak priemer EÚ 27 je 46,6%, u pôvodných členských krajín viac ako 52%, u nových členských krajín takmer 29%, Slovensko vykazuje pre túto kategóriu mieru zamestnanosti len 14,6 %, keď nečlenské krajiny vykazujú 33,7% mieru zamestnanosti takýchto občanov5. Zároveň platí, že z hľadiska vzdelanostnej úrovne meranej ako podiel ľudí s dokončeným aspoň stredoškolským vzdelaním na celej populácii (25-64 rokov veku)(Tabuľka 2) patrilo Slovensko v r. 2012 medzi európsku špičku, keď táto dosiahla 91,7%. Len dve ďalšie krajiny, Česko a Lotyšsko vykazujú podobnú vzdelanostnú úroveň, keď priemer EÚ je 74,2%. Iný pohľad poskytuje miera vzdelanosti obyvateľstva ako podiel občanov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním v kohorte 30 - 34 ročných (Tabuľka 3). V tomto ukazovateli Slovensko svojimi 23,7% významne zaostáva za priemerom EÚ, 3 www.socialnapolitika.eu, kapitola 2, Wikipédia: štatistika zamestnanosti 5 Sledovaním nezamestnanosti v databáze EUROSTAT je možné získať identický obraz ako sledovaním zamestnanosti, hoci majú rozdielne definície a pokrývajú rozdielne kohorty občanov. 4 12
  13. 13. ktorý je 35,8%. Pritom vízia EÚ siaha po 40% podiel vysokoškolsky vzdelaných občanov na uvedenej kohorte. Zároveň platí, že sa období r. 2000 – 2012 nepodarilo Slovensku priblížiť sa EÚ v podiele občanov s vysokoškolským vzdelaním. Čo hovoria tieto údaje? Ukazujú, že Slovensko patrí medzi vzdelanostne najvyspelejšie krajiny kontinentu, adaptácia na bolonský proces však zaostáva a trh práce a jeho štruktúra sú od absolventov vzdelávacieho systému odtrhnuté. Zamestnanosť a jej miera ako štrukturálne ukazovatele trhu práce v relácii k štatistikám o vzdelaní obyvateľstva zreteľne indikujú zlú štruktúru trhu práce na Slovensku, ktorý bez problémov absorbuje vzdelaných ľudí s čo najvyšším vzdelaním, ale zároveň ukazuje významné nedostatky pri absorbovaní ľudí s nižším vzdelaním. Pre viac rozvinuté krajiny je pritom obrazom vzdelávací systém, ktorý produkuje dostatok absolventov vysokoškolského vzdelávania pre trh práce, ktorý je zároveň schopný v primeranej miere absorbovať všetky vzdelanostné kategórie občanov. Takýto stav sa nedá dosiahnuť inak len tak, že gro absolventov vysokých škôl v systéme tvoria absolventi 1. t.j. bakalárskeho stupňa vzdelávania, ktorí zároveň tvoria aj gro absolventov vstupujúcich na trh práce! Príslušný trh práce zároveň vykazuje takú flexibilitu a štruktúru pracovných pozícií, ktorá dokáže absorbovať aj občanov s nižším vzdelaním. V podstate ide o kvalitnú súčinnosť medzi vzdelávacím systémom a trhom práce. Podstatou súčinnosti je fakt, že vzdelávací systém sa snaží ponúkať dostatočnú paletu absolventov aj z hľadiska úrovne vzdelania a zamestnávatelia sú schopní optimalizovať svoje pracovné pozície tak, aby boli obsadzované vždy zamestnancami s práve dostatočnou kvalifikáciou. Jej zmeny a zvyšovanie sa následne dejú v rámci kariérneho rastu a to v systéme ďalšieho vzdelávania. Takýto prístup optimalizuje náklady oboch zúčastnených strán. Vo vzdelávacom systéme tým, že je schopný nielen produkovať primeraný počet príslušných absolventov, ale aj pružne reagovať na zmeny na trhu práce. To je očakávaný výsledok bolonského procesu a zároveň len nevyhnutná miera nákladov(predovšetkým z verejných zdrojov) na vzdelávanie. Na trhu práce následne dochádza k optimalizácii nákladov na pracovnú silu, keďže sú v pracovných pozíciách zamestnávaní ľudia s práve primeraným vzdelaním, t.j. personálne náklady obsahujú len mzdu a ostatné sociálne a pracovné benefity primerané úrovni vzdelania a pracovnej pozícii. Trvajúce zreteľné zaostávanie v podiele vysokoškolsky vzdelaných ľudí (kategória 30-34 ročných) ukazuje na systémové zlyhanie nášho vysokoškolského vzdelávania v danom období 12 rokov. Lebo práve v tomto období došlo k výraznej masifikácii vysokoškolského vzdelávania na Slovensku. Vysoké školy vlastne úplne otvorili svoje vstupné brány a ako ukazujú údaje o prijímaní na vysoké školy (Tabuľka 9 v ďalšej sekcii) tak v r. 2008 bolo na vysoké školy prijatých 75% z kohorty maturantov a v r. 2012 stále ešte viac ako 60% 13
  14. 14. všetkých maturantov! Prečo sa dodnes táto masa študentov a následne absolventov neprejavila štatisticky? Hoci aj v štatistike o podiele vysokoškolsky vzdelaných ľudí vo veku 30-34 rokov. Takou masifikáciou sme sa už dávno mali blížiť priemeru EU! Bohužiaľ tieto údaje ponúkajú aj ďalšiu, nie pozitívnu interpretáciu. Lebo uvedený pokles podielu prijatých na kohorte maturantov nie je obrazom zmeny v národnej politike vzdelávania t.j. v správnej aplikácii bolonského procesu. Naopak, je (možno hlavne) obrazom zlyhania Slovenska ako priestoru kvalitného vysokoškolského vzdelávania lebo je obrazom emigrácie najlepších maturantov za vysokoškolským vzdelaním do zahraničia. Tá sa prejavuje už mnoho rokov veľmi intenzívne a má mimoriadne negatívny vplyv na stav vysokoškolského systému. Zároveň predstavuje pre jeho budúcnosť hlavný rizikový faktor! Bohužiaľ v uvedenom období posledných 10-12 rokov sme začali zaostávať aj tam, kde boli naše silné stránky. Ak ešte v r. 2002 sme mali podiel študentov technických a prírodovedných odborov vyšší ako priemer EÚ27 (27,7 % vs. 26,1%) o desať rokov neskôr v r. 2012 sme už zaostávali (23,7% SR, 25,6% EÚ). Samozrejme, že podobný obraz poskytujú aj absolventi týchto skupín odborov: 24,3% EÚ vs 25,2% SR v r. 2002 a 22,6 % EU vs. 20,3% SR v r. 2012. Pritom do r. 2007 bol podiel absolventov týchto skupín odborov vyšší ako priemer EÚ. Odvtedy pomerne prudko klesá. Pohľad na časovú os ukazuje, že pokles nastal práve v období, keď vysoké školy opúšťali prvé ročníky absolventov magisterského a inžinierskeho vzdelávania po schválení nového vysokoškolského zákona v r. 2002. Nabáda sa preto interpretácia, že k poklesu týchto skupín absolventov, kľúčových pre ďalší rozvoj slovenskej spoločnosti, došlo aj, či práve v dôsledku nového zákona. Pritom išlo o jednu z najvýznamnejších komparatívnych výhod Slovenska pri vstupe do EÚ. Vlastným pričinením sme ju premrhali, hoci je zrejmé, že sú to práve prírodné, medicínske a technické disciplíny, ktoré zabezpečujú pre spoločnosť rozvoj každého druhu už viac ako 400 rokov! A opäť ide aj o jav, ktorý je dôsledkom aj, či práve už spomínanej emigrácie maturantov za kvalitnejším vysokoškolským vzdelaním mimo Slovenska. Toto vyjadrenie je založené na fakte, že síce po r. 2002 ďalej akcelerovala masifikácia, a záujem začal prudko rásť predovšetkým o spoločensko-humanitné odbory štúdia, ale evidovaný pokles študentov prírodovedných a technických odborov nebol a nie je preto, že by klesol záujem o štúdium v týchto odboroch (svedčí i tom štruktúra žiadostí o prijatie), ale zmena v prístupe k prijatiu na vysokú školu u uchádzačov t.j. maturantov. V otvorenom európskom priestore sa stalo „štandardom“, že si slovenský maturant, vedomý si svojej kvality, podáva vždy aspoň dve žiadosti o prijatie z ktorých je jedna vždy mimo územia Slovenska, spravidla do Čiech. Druhá, či tretia smeruje na jednu, či dve slovenské vysoké školy. Následne tí, ktorí uspeli, či 14
  15. 15. uspievajú dnes v zahraničí odišli a odchádzajú študovať mimo nášho systému. Nejde pritom o „zanedbateľnú“ menšinu, ale naopak. Masovo nám emigruje za vzdelaním maturitná elita! o finančné indikátory Pohľad na finančné indikátory vzdelávania ako ich prezentuje EUROSTAT je pre Slovensko tristný. Ak bol priemer výdavkov na vzdelávanie v krajinách EU27 v r. 2010 na úrovni 5,44% HDP tak Slovensko sa svojím podielom 4,22% HDP umiestnilo medzi poslednými krajinami Európy (Tabuľka 6). Vývoj výdavkov na jedného žiaka alebo študenta (Tabuľka 7) dlhodobo ukazuje, že Slovensko nie je ochotné vydávať na ich vzdelanie viac prostriedkov ako je 60% priemeru EÚ. Ešte viac „šetríme“ na vzdelávaní študentov vysokých škôl. Podiel slovenských výdavkov na jedného študenta vysokej školy a rok nepresahuje 55% európskeho priemeru (Tabuľka 8) a trend (Obrázok 7) ukazuje, že rozdiel proti priemeru EÚ už niekoľko rokov rastie. Tento obraz možno doplniť informáciou zo Správy o stave školstva na Slovensku, citujúc výskumnú štúdiu spoločnosti McKinsey&Company6 ktorá hodnotí z hľadiska výdavkov slovenský vzdelávací systém ako jeden z najefektívnejších!? S trochou irónie by sa dalo konštatovať, že Slovensku sa zas raz podaril zázrak v podobe „veľa (vzdelávacej) muziky za málo peňazí“, hoci väčšina krajín je ochotná platiť za vzdelávaciu „muziku“ podstatne viac peňazí. Pritom málokto sa zamýšľa, či je vôbec možné získať za taký drobný peniaz kvalitnú „muziku“, či vôbec nejakú „muziku“! Výsledky všetkých, predovšetkým medzinárodných, hodnotení (PISA, EUA report, národné monitoringy, ...) ukazujú, že nie, že nám kvalita vzdelania klesá na všetkých úrovniach! Oficiálnou reakciou politikov a vlád na tieto riziká je dlhodobo odkaz na nedostatok verejných zdrojov. Ide o typický politický kváziargument. Lebo Slovensko nie je chudobná krajina. Tak ako všade vo svete limitovaný je štát a jeho zdroje, ale nie krajina ako taká. Nič nebráni správcom štátu, aby naplnili svoje verbálne často deklarované priority v podobe podpory vzdelávania a výskumu tým, že začnú národný produkt t.j. všetky zdroje, nielen verejné, orientovať aj na ich podporu a naplnenie aspoň na úrovni priemeru EÚ! Nie s víziou za 20 rokov „dobehnúť a predbehnúť“! Čím skôr, t.j. v horizonte nie viac ako jedného volebného obdobia. Lebo riziko z dlhodobého podfinancovávania vzdelávacieho systému, zvlášť na úrovni vysokého školstva, sústavne prehlbuje jedno z najväčších rizík, riziko strategického významu pre budúcnosť krajiny, riziko intelektuálnej evakuácie. Od začiatku storočia, t.j. viac ako desať rokov, prebieha a rastie exodus intelektuálneho potenciálu Slovenska. Jeho kľúčovou 6 Správa o stave školstva na Slovensku, MŠVVaŠ, 2013, ÚVOD 15
  16. 16. súčasťou sú maturanti, ktorí po tisíckach každoročne odchádzajú študovať do zahraničia, aby sa ako absolventi iných vzdelávacích systémov stali súčasťou trhu práce mimo Slovenska. Ak platí, že priemerná slovenská univerzita má cca 10 000 študentov, potom len v Čechách máme viac ako dve slovenské univerzity a ďalšie tisícky študentov na iných vysokých školách v blízkom, či vzdialenejšom zahraničí. Lebo aj podfinancovávaním systému (v kombinácii s ďalšími internými faktormi) sa stráca jeho kvalita a tým aj atraktivita. V slobodnej spoločnosti potom občan ide tam, kde dostane lepší produkt a za lepšiu cenu. Akú šancu má v takomto režime slovenská spoločnosť, ktorá sa takmer programovo zbavuje rozhodujúcej časti svojho intelektuálneho potenciálu? 16
  17. 17. 17
  18. 18. SLOVENSKO DOMA o nefinančné indikátory Tabuľka 9. Vývoj podielu prijatých na VŠ z kohorty absolventov SŠ* ROK 2008 2009 2010 2011 2012 gymnáziá 18 957 19 742 20 231 19 339 19 408 SOŠ 54 693 52 232 53 027 51 457 50 325 SPOLU 73 650 71 974 73 258 70 796 69 733 PRIJATÍ NA VŠ 55 335 51 214 47 131 45 653 41 692 PODIEL 75% 71% 64% 64% 60% *Ročenky UIPŠ Tabuľka 10. Prirodzený prírastok na 1000 obyvateľov v období 1990 - 1994 1990 1992 1993 1994 4,79 Prirodzený prírastok na 1 000 obyvateľov - hrubá miera 1991 4,53 4,00 3,86 2,80 Obrázok 8. Vývoj prirodzeného prírastku obyvateľstva a podielu prijatých na VŠ z kohorty absolventov SŠ 80%5 4,79 Prirodzený prírastok na 1 000 obyvateľov hrubá miera 4,53 4,5 75% 75% 4,0 4 70% 3,86 71% 3,5 65% 3 2,5 60% Podiel prijatých VŠ na kohorte absolventov SŠ 1990 64% 2,8 64% 1994 60% 1991 1992 1993 1990 1991 1992 1993 1994 2008 2009 2010 2011 2012 55% 18
  19. 19. Tabuľka 11. Vývoj podielu študentov externej formy vzdelávania* ROK 2008 2009 2010 2011 2012 VEREJNÉ VŠ 25% 22% 21% 22% 15% SÚKROMNÉ VŠ 83% 57% 72% 69% 67% ŠTÁTNE VŠ 55% 48% 45% 58% 29% PRIEMER 37% 30% 31% 27% 22% *Ročenky UIPŠ Obrázok 9. Vývoj podielu študentov externej formy vzdelávania 80% 70% SÚKROMNÉ 60% ŠTÁTNE 50% 40% PRIEMER 30% 20% VEREJNÉ 10% 2008 2009 2010 2011 2012 Tabuľka 12. Vývoj počtu študentov podľa skupín odborov PRIR. ODB. TECH. ODB. AGRO. ODB*. ZDRAV. ODB. HUM.SPOL. ODB. UMEL. ODB. BEZP. ODB. 2009 8 226 35 628 4 974 8 703 67 788 3 943 1 011 2010 8 099 34 968 5 139 8 563 63 848 3 904 980 2011 7 926 33 896 5 192 8 983 62 427 3 836 1 023 2012 7 797 32 506 *vrátane veterinárnej medicíny a lesníctva 5 034 9 273 61 618 3 745 1 051 Obrázok 10. Vývoj počtu študentov podľa skupín odborov TECH. a HUM/SPOL 75 000 70 000 65 000 HUM.SPOL.ODBORY 67 788 63 848 60 000 62 427 61 618 55 000 50 000 45 000 40 000 TECH.ODBORY 35 628 34 968 33 896 35 000 32 506 30 000 2009 2010 2011 19 2012
  20. 20. Obrázok 11. Vývoj počtu študentov podľa ostatných skupín odborov 10 000 9 000 ZDRAV. ODB. 8 000 7 000 PRIR. ODB. 6 000 AGRO. ODB. 5 000 4 000 3 000 UMEL. ODB. 2 000 BEZP. ODB. 1 000 0 2009 2010 2011 2012 Tabuľka 13. Zmena v podieloch študentov podľa skupín odborov v r. 2009-2012 PRIR.ODB. TECH.ODB. -5% -9% AGRO.ODB*. ZDRAV.ODB. 1% 7% HUM.SPOL.ODB. -9% UMEL.ODB. BEZP.ODB. -5% 4% *vrátane veterinárnej medicíny a lesníctva Obrázok 12. Zmena v podieloch študentov podľa skupín odborov v r. 2009-2012 8% 6% 4% 2% BEZP.ODB. UMEL.ODB. HUM.SPOL.O DB. -8% ZDRAV.ODB. -6% POLNO.ODB. -4% TECH.ODB. -2% PRIR.ODB. 0% -10% Tabuľka 14. Podiel skupín študijných odborov na počte študentov a výkone* TECH. + PRIR. + ZDRAV.ODB. HUM. + SPOL. + UMEL.ODB. Podiel na počte študentov Podiel na výkone* 45% 55% 60% 40% *Výkon a jeho indikátory sú definované MŠ SR v rámci alokácie štátnej dotácie na verejné vysoké školy a sú pre všetky skupiny odborov rovnaké, údaje sú za r. 2012 20
  21. 21. Obrázok 13. Podiel skupín študijných odborov na počte študentov a výkone* 70% podiel na výkone 65% TECH.+ PRIR.+ ZDRAV. ODB. 60% 55% 60% 50% 45% 40% HUM.+ SPOL. + UMEL. ODB. 40% 35% 30% podiel na študentoch 40% 45% 50% 55% 60% Tabuľka 15. Porovnanie počtu študentov v poslednom ročníku I. stupňa vzdelávania (Bc.) a v prvom ročníku II. stupňa vzdelávania (Mgr./Ing.)* VEREJNÉ VYSOKÉ ŠKOLY DENNÁ FORMA 3. ročník I. stupňa (Bc.) 1. ročník II. stupňa (Mgr., Ing.), (novoprijatí) podiel počtu študentov II. stupňa na počte študentov I. stupňa [%] 2008 25 232 18 617 2009 25 995 19 821 2010 24 323 19 184 2011 23 248 18 541 2012 22 059 17 459 74% 76% 79% 80% 79% EXTERNÁ FORMA 3. ročník I. stupňa (Bc.) 1. ročník II. stupňa (Mgr., Ing.), (novoprijatí) podiel počtu študentov II. stupňa na počte študentov I. stupňa [%] 2008 11 608 7 725 2009 8 587 7 859 2010 7 649 7 225 2011 6 530 6 404 2012 6 128 5 071 67% 92% 94% 98% 83% SÚKROMNÉ VYSOKÉ ŠKOLY DENNÁ FORMA 3. ročník I. stupňa (Bc.) 1. ročník II. stupňa (Mgr., Ing.), (novoprijatí) podiel počtu študentov II. stupňa na počte študentov I. stupňa [%] 2008 961 472 2009 1 329 930 2010 1 587 913 2011 3 151 1 058 2012 2 068 1 348 49% 70% 58% 34% 65% EXTERNÁ FORMA 3. ročník I. stupňa (Bc.) 1. ročník II. stupňa (Mgr., Ing.), (novoprijatí) podiel počtu študentov II. stupňa na počte študentov I. stupňa [%] 2008 4 976 1 581 2009 6 933 1 664 2010 6 394 2 192 2011 5 543 3 050 2012 5 424 2 812 32% 24% 34% 55% 52% 21
  22. 22. ŠTÁTNE VYSOKÉ ŠKOLY DENNÁ FORMA 3. ročník I. stupňa (Bc.) 1. ročník II. stupňa (Mgr., Ing.), (novoprijatí) podiel počtu študentov II. stupňa na počte študentov I. stupňa [%] 2008 446 97 2009 390 86 2010 308 119 2011 363 122 2012 440 127 22% 22% 39% 34% 29% EXTERNÁ FORMA 3. ročník I. stupňa (Bc.) 1. ročník II. stupňa (Mgr., Ing.), (novoprijatí) podiel počtu študentov II. stupňa na počte študentov I. stupňa [%] 2008 580 469 2009 605 524 2010 432 631 2011 375 464 2012 364 453 81% 87% 146% 124% 124% *Tabuľky 4 a 11 ročeniek UIPŠ Obrázok 14. Porovnanie podielu študentov v prvom ročníku II. stupňa vzdelávania (Mgr./Ing.)z počtu študentov v poslednom ročníku I. stupňa vzdelávania (Bc.) ŠTÁTNE VŠ, EXTERNÁ FORMA 140% 120% 100 % 98% 100% 92% 80% 60% VEREJNÉ VŠ, EXTERNÁ FORMA 94% 74% 76% 67% 70% 49% 58% SÚKROMNÉ 32% 79% 80% VEREJNÉ VŠ, DENNÁ FORMA 55% 83% 79% 65% 52% 24% 34% 40% 34% 20% 0% 2008 2009 2 010 22 2 011 2 012
  23. 23. Tabuľka 16. Vývoj počtu absolventov podľa skupín odborov a typu škôl VEREJNÉ VYSOKÉ ŠKOLY ROK 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2007 2008 2009 2010 2011 2012 PRIR. ODB. 1 924 2 765 3 165 3 135 2 795 2 733 TECH. AGRO*. ZDRAV. HUM.SPOL. UMEL. BEZP. ODB. ODB. ODB. ODB. ODB. ODB. 8 899 1 959 3 617 21 097 842 432 10 448 2 123 3 267 32 985 1 274 597 11 979 2 226 3 914 37 280 1 339 793 12 210 2 037 2 957 34 619 1 507 537 15 468 1 918 2 755 32 667 1 536 468 11 430 1 816 2 796 29 773 1 503 459 SR PODIEL 38 770 92,8% 53 389 89,2% 60 696 86,9% 57 002 81,0% 54 086 78,1% 50 510 75,7% ZMENA 100% 138% 157% 147% 140% 130% PRIR. TECH. AGRO*. ODB. ODB. ODB. 0 0 0 0 0 0 88 0 0 73 0 0 133 32 0 105 23 0 SÚKROMNÉ VYSOKÉ ŠKOLY ZDRAV. HUM.SPOL. UMEL. BEZP. ODB. ODB. ODB. ODB. 353 1 655 0 77 647 4 187 0 102 862 6 105 0 361 1 070 9 828 0 726 1 267 11 136 0 1 083 1 286 11 835 0 1 389 SR PODIEL 2 085 5,0% 4 936 8,2% 7 416 10,6% 11 697 16,6% 13 651 19,7% 14 638 21,9% ZMENA 100% 237% 356% 561% 655% 702% PRIR. TECH. AGRO*. ODB. ODB. ODB. 0 0 0 0 52 0 0 30 0 0 46 0 0 88 0 ŠTÁTNE VYSOKÉ ŠKOLY ZDRAV. HUM.SPOL. UMEL. BEZP. ODB. ODB. ODB. ODB. 662 0 0 261 950 28 0 477 1 276 69 0 322 1 024 54 0 535 925 41 0 483 SR PODIEL 923 2,2% 1 507 2,5% 1 697 2,4% 1 682 2,4% 1 558 2,2% ZMENA 100% 163% 184% 182% 169% 0 22 0 942 29 *vrátane veterinárnej medicíny a lesníctva 23 0 553 1 546 2,3% 167%
  24. 24. Obrázok 15. Vývoj počtu absolventov podľa skupín odborov a typu škôl 38 000 POČET ABSOLVENTOV POČET ABSOLVENTOV HUM.SPOL. ODB. 12000 33 000 28 000 10000 VEREJNÉ SÚKROMNÉ 8000 23 000 TECH.ODB. 18 000 6000 4000 13 000 2000 8 000 3 900 14000 2007 2008 2009 2010 2011 ZDRAV. ODB. 3 400 2012 PRIR. ODB. 0 2007 1 400 1 200 2 900 2008 2009 2010 2011 2012 2010 2011 2012 POČET ABSOLVENTOV ŠTÁTNE 1 000 2 400 AGRO. ODB. 1 900 800 600 1 400 UMEL. ODB. 900 BEZP. ODB. 400 200 0 400 2007 2008 2009 2010 2011 24 2012 2007 2008 2009
  25. 25. Tabuľka 17. Vývoj nezamestnanosti absolventov v r. 2007 – 2011* 2007 2008 2009 2010 2011 < 3 mesiace 866 968 1614 1508 1420 3-6 mesiacov 1988 1822 4312 4582 4925 6-9 mesiacov 17 27 66 85 102 9-12 mesiacov 18 16 37 55 51 12-15 mesiacov 19 22 56 111 140 15-18 mesiacov 50 46 52 115 168 18-21 mesiacov 0 0 1 2 5 21-24 mesiacov 0 1 1 1 0 >24 mesiacov 0 1 0 1 0 *Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, štatistiky Obrázok 16. Vývoj nezamestnanosti absolventov v r. 2007 a 2011 5000 4500 4000 3500 2011 3000 2500 2000 1500 2007 1000 500 0 <3 3-6 6-9 9-12 12-15 15-18 18-21 21-24 >24 mesiace mesiacov mesiacov mesiacov mesiacov mesiacov mesiacov mesiacov mesiacov Tabuľka 18. Vývoj nezamestnanosti podľa skupín odborov v r. 2007 – 2011 2007 2008 Prírodné vedy 228 191 Technické vedy a náuky 708 489 Poľnohospodársko-lesnícke a veterinárske vedy a náuky 258 190 Lekárske a farmaceut. vedy a náuky 133 172 Spoločenské vedy, náuky a služby 1 540 1 747 Vedy a náuky o kultúre a umení 45 50 Vojenské a bezp. vedy a náuky 46 64 SPOLU 2 958 2 903 25 2009 435 1 240 350 279 3 674 72 89 6 139 2010 460 1 257 305 256 3 928 105 149 6 460 2011 430 1 304 292 301 4 135 144 205 6 811
  26. 26. Obrázok 17. Vývoj nezamestnanosti pre HUM.SPOL. a TECH. odbory v r. 2007 – 2011 4 500 4 000 [počet] 3 500 3 000 HUM.SPOL. ODBORY 2 500 2 000 TECHNICKE ODBORY 1 500 1 000 500 0 2007 2008 2009 2010 2011 Tabuľka 19. Vývoj podielu nezamestnaných na počte absolventov v skupinách odborov 2007 2008 2009 2010 2011 PRÍR. ODB. 12% 7% 13% 14% 15% TECH.ODB. 8% 5% 10% 10% 8% AGRO. ODB.* 13% 9% 16% 15% 15% ZDRAV.ODB. 3% 4% 5% 5% 6% HUM.SPOL.ODB. 7% 5% 8% 9% 9% UMEL.ODB. 5% 4% 5% 7% 9% BEZP.ODB. 6% 5% 6% 8% 10% PRIEMER 7% 5% 9% 9% 10% *aj veterinárne a lesnícke odbory Obrátok 18. Vývoj podielu nezamestnaných na počte absolventov v skupinách odborov 16% AGRO. ODB. podiel 14% PRIR. ODB. 12% BEZP. ODB. PRIEMER 10% HUM.SPOL. UMEL. ODB. 8% TECH. ODB. ZDRAV. ODB. 6% 4% 2% 2007 2008 2009 26 2010 2011
  27. 27. o finančné indikátory Tabuľka 20. Vývoj štátnej dotácie na vzdelávanie 1 študenta a rok v období 2009 – 2012* dotácia 1 študent/rok [€] 2009 PRIR.ODB. TECH.ODB. AGRO.ODB.2 ZDRAV.ODB. HUM.SPOL.ODB. UMEL.ODB. PRIEMER 3 158,70 2 286,35 3 484,76 4 441,05 1 544,88 2 543,78 2 152,06 INDEX1 2009 2,04 1,48 2,26 2,87 1,00 1,65 2010 2011 2012 2 895,62 2 491,25 3 623,39 4 323,75 1 714,25 2 511,06 2 292,50 2 347,46 1 975,39 2 803,59 3 065,45 1 220,14 2 023,54 1 730,65 INDEX1 2012 2 455,31 2 128,52 2 986,73 3 056,95 1 271,48 2 130,13 1 817,40 1,93 1,67 2,35 2,40 1,00 1,68 ZMENA 2012/2009 78% 93% 86% 69% 82% 84% 84% *program 07711 Vzdelávanie (mzdy+odvody + TaS), údaje MŠ SR (alokácia štátnej dotácie na verejné vysoké školy, bez špecifík) 1 pomer medzi dotáciou v príslušnej skupine odborov a dotáciou na HUM.SPOL. odbory 2 aj veterinárna medicína a lesníctvo Obrázok 19. Vývoj štátnej dotácie na vzdelávanie 1 študenta a rok v období 2009 – 2012 (program 07711 Vzdelávanie (mzdy+odvody + TaS) 4 500,00 PRIR.ODB. TECH.ODB. AGRO.ODB. 4 000,00 ZDRAV.ODB. HUM.SPOL.ODB. 3 500,00 UMEL.ODB. PRIEMER 3 000,00 2 500,00 2 000,00 1 500,00 1 000,00 2009 2010 2011 2012 Tabuľka 21. Dynamika štátnej dotácie pre verejné vysoké školy v r. 2010 – 2013 2010 [%]/rok 2011 2012 Vysoká škola Vzdelávanie + Výskum Hum.Spol. + Umel. 3,54 3,24 -0,60 1,08 6,31 5,44 2,04 0,25 3,26 -2,94 1,05 4,42 -1,15 2,30 -3,95 1,64 0,69 -2,81 1,17 1,82 2,21 3,87 7,19 1,47 3,06 7,19 0,21 7,56 3,78 -2,36 4,91 3,78 Tech. Agro.* Klasické1 Vzdelávanie + Výskum Všetky programy spolu 2013 Všetky programy spolu *aj veterinárna medicína a lesníctvo 1 Univerzita Komenského a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika 27 Vzdelávanie + Výskum Všetky programy spolu Vzdelávanie + Výskum Všetky programy spolu
  28. 28. Obrázok 20. Dynamika štátnej dotácie pre verejné vysoké školy v r. 2010 – 2013 (Všetky programy spolu) [%] hum.spol. 7,00 tech. agro. 5,00 klasicke 3,00 1,00 -1,00 -3,00 2010 2011 2012 2013 Obrázok 21. Dynamika štátnej dotácie pre vysoké školy v r. 2010 – 2013 (Vzdelávanie a výskum) [%] hum.spol. tech. agro. klasicke 7,00 5,00 3,00 1,00 -1,00 -3,00 -5,00 2010 2011 2012 2013 Obrázok 22. Dynamika štátnej dotácie v r. 2010 – 2013 (Vzdelávanie a výskum, bez TUAD*) 8,00 hum.spol. tech. 6,00 agro. 4,00 klasicke 2,00 0,00 -2,00 -4,00 2010 2011 2012 *TUAD – Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka 28 2013
  29. 29. 29
  30. 30. KOMENTÁR o nefinančné indikátory Vstup na vysokú školu Štatistické údaje z ročeniek Ústavu informácií a prognóz školstva (ďalej ÚIPŠ) o počte absolventov úplného stredného vzdelania s maturitou a počtu novoprijímaných študentov na vysoké školy (Tabuľka 9, Obrázok 8) ukazujú, že na Slovensku sa naplno prejavuje fenomén masifikácie vysokoškolského vzdelávania. Napriek štatistickému poklesu od 75% kohorty maturantov prijatých na vysoké školy v r. 2008 po 60% tejto kohorty v r. 2012, stále prijímame na vysoké školy väčšinu maturantov. Už skôr popísaná emigrácia maturantov je jednou z, možno hlavnou, príčinou tohto javu. Kuriózne ekonomická kríza z r. 2009 mohla uvedenú emigráciu maturantov aj posilniť, práve preto, že sa títo cítili jej mierou na Slovensku viac ohrození. V istej miere môže ísť aj o reakciu na zmeny sociálneho statusu u dostatočného počtu rodín vplyvom tejto krízy, keďže pokles absolútneho počtu prijímaných o takmer 10% sa prejavil v r. 2010. Ako ukazujú údaje v Tabuľke 10, graficky znázornené na Obrázku 8, pokles počtu prijímaných na vysoké školy je akoby v súlade aj s klesajúcou demografickou krivkou7, ale s ohľadom na otvorenosť vstupu na vysoké školy nemusí byť toto dôvodom na uvedený jav. Dokonca, v porovnaní s vývojom demografie, bol podiel novoprijatých vysokoškolských študentov v r. 2012 na 1 novonarodeného v r. 1994 výrazne väčší ako v r. 2008 na 1 novonarodeného v r. 1990. Inak povedané, napriek poklesu prirodzeného prírastku obyvateľstva a neklesajúcej miere odchodu za štúdiom do zahraničia, sa podiel novoprijímaných študentov na vysoké školy na Slovensku zvýšil! Heslo „Radšej mládež v lavici, ako na ulici“ stále platí. Nič proti nemu, je politicky i spoločensky správne. Otázkou zostáva, či sa aj z hľadiska spoločenských potrieb, predovšetkým požiadaviek trhu práce a efektívnej spotreby verejných a ostatných prostriedkov správne aplikuje vo vzdelávacej praxi? Bohužiaľ nie je tomu tak. Štúdium Medzi faktory, ktoré významne ovplyvňujú najprv efektívnosť vynakladaných verejných a ostatných (vrátane rodinných)zdrojov na vysokoškolské štúdium a následne aj trh práce patria formy vzdelávania a orientácia masy maturantov na jednotlivé skupiny študijných odborov. 7 Slovenský štatistický úrad SLOVSTAT, Demografia, Prirodzený prírastok obyvateľstva od. r. 1990 30
  31. 31. Externá forma vzdelávania patrí medzi dlhodobo diskutované témy nielen v odbornej, ale i laickej verejnosti. Aj Správa o stave školstva na Slovensku8 priznáva, čo je širokej verejnosti známe ešte z predchádzajúceho režimu. Externá, archaicky „diaľková“ forma štúdia, je najľahšia, najmenej náročná cesta k vysokoškolskému diplomu! Ako ukazujú údaje (Tabuľka 11) a vývoj (Obrázok 9) táto forma štúdia dominuje predovšetkým na súkromných a štátnych (!) vysokých školách. Vďaka administratívnemu zásahu MŠVVaŠ pred niekoľkými rokmi zostala táto forma vzdelávania na verejných vysokých školách len doplnková. Celkovo síce zaznamenáva pokles záujmu, ale stále tvorí dve tretiny študentov na súkromných vš a jednu tretinu študentov na štátnych vš. Ako taká si táto forma vzdelávania uchováva atraktivitu pre všetkých zúčastnených. Pre vysoké školy každého druhu ide o kľúčový zdroj financií mimo štátnej dotácie, pre súkromné vysoké školy ide o rozhodujúci zdroj ich existencie vôbec. Pre študujúcich je to zaujímavé z hľadiska dĺžky štúdia a nárokov naň. Stačí porovnať súčasné kurikulá pre dennú a externú formu v rovnakom študijnom programe. Výsledok je ten, že za menej ako polovicu, niekedy za tretinu námahy možno získať diplom s rovnakou hodnotou ako diplom z denného štúdia t.j. identickú kvalifikáciu. Toto je vážny moment, ktorý deformuje nielen vysokoškolský systém, ale aj trh práce! Sú absolventi víkendových či blokových (rozumej jedno- či dvojtýždňových) konzultácií externej formy vzdelávania rovnako kvalifikovaní ako absolventi toho istého odboru, ktorí sa vzdelávali každodenne? Ak áno, potom načo sú nám kamenné univerzity a denná forma vzdelávania, ktorá je finančne podstatne nákladnejšia (externú si dokonca platia študenti zväčša sami)? Ak nie, načo nám je externá forma vzdelávania, ktorá de iure i de facto mrzačí trh práce? Ako priznáva správa MŠVVaŠ, nie vlastným pričinením, ale len pod externým tlakom z EÚ sme situáciu zmenili tak, aby sa nároky na obsah a rozsah tejto formy štúdia priblížil v najbližšej budúcnosti pomerom obvyklým v krajinách s lepšie rozvinutým vzdelávacím systémom. MŠVVaŠ našlo východisko v predĺžení štúdia v tejto forme o jeden rok, pri rovnakých nákladoch a študijnom zaťažení, pričom predpokladá, že obsah kurikula bude blízko identický dennej forme štúdia. Výsledkom by malo byť zrovnanie hodnoty oboch foriem štúdia v podobe rovnakých diplomov t.j. obsahovo i rozsahovo rovnakých kvalifikácií. S ohľadom na doterajšiu prax pri organizácii štúdia možno očakávať, že výsledok tejto úpravy bude rovnaký, aký nájde konzument pri čítaní informácií o zložení a kvalite mnohých potravín, keď si môže prečítať, že výrobok obsahuje „prírodne identickú arómu“. Len trochu skúsenému konzumentovi je zrejmé, že nejde o arómu získanú napr. extrakciou z prírodnej 8 Správa o stave školstva na Slovensku, 31
  32. 32. suroviny, ale o syntetickú arómu, ktorá je chemickým zložením hlavnej zložky „identická“ s tou naozaj prírodnou. Potravinári sú dnes už takí majstri, že mnohé výrobky s „prírodne identickými“ arómami prevýšia svojou intenzitou tie skutočne prírodné. Uvidíme, čo dokážu vysoké školy so zmenou organizácie externej formy štúdia. Orientácia študentov na jednotlivé študijné odbory je z hľadiska trhu práce mimoriadne významný faktor. Už niekoľko storočí sú pre rozvoj spoločnosti rozhodujúce prírodovedné, medicínske a technické odbory štúdia. Ako ukazujú údaje v Tabuľke 12 a vývoj počtu študentov v období r. 2009 – 2012 (Obrázok 10 a Obrázok 11) bolo rozdelenie študentov medzi skupiny študijných odborov v celom sledovanom období rovnaké. Zmeny, ktoré sa odohrali boli len menšie a podobné navzájom medzi skupinami odborov (Tabuľka 13, Obrázok 12). Distribúcii študentov dominujú dve skupiny, HUMANITNÉ a SPOLOČENSKĚ odbory s prevahou študentov a TECHNICKÉ odbory s druhou najväčšou skupinou študentov. Ostatné skupiny študijných odborov sú počtom študentov výrazne menšie. Za sledované obdobie došlo u väčšiny skupín odborov k poklesu počtu študentov, pričom tento bol rovnaký alebo blízky navzájom medzi skupinami odborov. Nedá sa povedať, že je takáto distribúcia študujúcich neprirodzená. Naopak, s ohľadom na početnosť a sortiment SPOLOČENSKOHUMANITNÝCH odborov je obvyklé, že aj počet študentov v tejto skupine odborov väčší ako v ostatných. Iný obraz však vznikne, keď vyhodnotíme nielen počet študentov v skupine odborov, ale aj výkon9 každej skupiny odborov. Údaje a príslušný graf (Tabuľka 14, Obrázok 13) ukazujú, že počet študentov a výkon skupín odborov sú v nepriamej úmere. Hoci podiel študentov PRÍRODOVEDNÝCH, TECHNICKÝCH a MEDICÍNSKYCH odborov nepresahuje 45% kohorty všetkých študentov, výkon týchto odborov je na úrovni 60% výkonu celého vysokoškolského vzdelávania. A naopak, podiel študentov SPOLOČENSKO-, HUMANITNO-, UMELECKÝCH ODBOROV je na úrovni 55 % kohorty všetkých študentov, výkon týchto skupín odborov je na úrovni 40% výkonu vysokoškolského vzdelávania. Z uvedeného je zrejmé, že tak s ohľadom na početnosť kohorty študentov v skupine SPOLOČENSKO-HUMANITNÝCH odborov, ako aj z hľadiska kvality poskytovaného štúdia je žiaduce zvýšiť výkon v týchto skupinách študijných odborov. Z hľadiska organizácie vysokoškolského štúdia a jeho relácie voči trhu práce je však kľúčovým momentom aplikácia bolonského procesu u nás na Slovensku. Ide predovšetkým o rozdelenie pôvodne homogénneho desaťsemestrového štúdia na bakalárky a magisterský/inžiniersky stupeň vzdelávania. Formálne bol tento proces na Slovensku 9 Výkon a jeho indikátory sú definované MŠ SR v rámci alokácie štátnej dotácie na verejné vysoké školy a sú pre všetky skupiny odborov rovnaké, údaje sú za r. 2012 32
  33. 33. zavŕšený už v r. 2006. Realita je však veľmi vzdialená pôvodnej myšlienke poskytnúť vyššiu kvalifikáciu väčšiemu počtu občanov a to v skrátenom cykle a s menšími nákladmi. Tým sa uspokoja aj potreby trhu práce na kvalifikáciu zamestnancov primeranú požiadavkám rýchlej zmeny technológií a to nielen vo výrobných, ale aj v ostatných oblastiach (administratíva, riadenie, atď.). Zámerom Bologne tiež bolo, a je, zachovať výberový prístup k vyšším kvalifikáciám, ktorý zohľadňuje prirodzenú distribúciu ľudského intelektu v populácii. Ako ukazujú údaje v Tabuľke 15 (Porovnanie počtu študentov v poslednom ročníku I. stupňa vzdelávania (Bc.) a v prvom ročníku II. stupňa vzdelávania (Mgr./Ing.) a na Obrázku 14 (vývoj podielu študentov 1. ročníka II.stupňa na počte študentov 3. ročníka I. stupňa) nič z týchto dvoch kľúčových myšlienok bolonského procesu na Slovensku doteraz nezrealizovalo. Možno konštatovať, že bolonský proces vďaka jeho nesprávnej implementácii na Slovensku zlyhal. Zlyhanie realizácie bolonského procesu nakoniec priznáva aj správa MŠVVaŠ v Prílohe 2, str. 9, v bode 17 a 18 a údajmi v Tabuľke 3. Pre toto zlyhanie zaostávame v podiele obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním, ale čo je horšie dlhodobo deformujeme vlastný vzdelávací systém i trh práce. Dôkazom zlyhania Bologne na Slovensku sú práve uvedené údaje z ktorých je zrejmé, že predovšetkým verejné vysoké školy, a zvlášť v externej forme štúdia(!), nerobia žiadny výber pri prijímaní študentov do II., stupňa vzdelávania. Roky aspoň 80% absolventov I. stupňa dennej formy štúdia a viac ako 90% absolventov I. stupňa externej formy štúdia pokračuje v štúdiu na II. stupni. Viac-menej automaticky. To je o to alarmujúcejšie, že kvalita externej formy štúdia zaostáva za dennou formou, hoci vydávané diplomy majú rovnakú hodnotu. Toto je režim, ktorý fakticky ignoruje bolonský proces a je v priamom rozpore s praxou viac rozvinutých krajín. V nich sa gro absolventov bakalárskeho stupňa vzdelania umiestňuje na trhu práce a tým zároveň rýchlo zvyšuje (oficiálny) podiel vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva. Za primeranú cenu! Trh práce je zároveň flexibilný voči takýmto absolventom a v súčinnosti so vzdelávacím systémom upravuje vzdelanie a zručnosti takýchto absolventov v systémoch ďalšieho vzdelávania podľa svojich potrieb. Na Slovensku je to naopak. Vzdelávací systém na vysokých školách je odtrhnutý a izolovaný od trhu práce a naďalej „pretláča“ maximum kohorty študentov cez oba stupne vzdelávania t.j. v pôvodnom režime. Deformuje tým seba aj trh práce. Seba tým, že trvá na pôvodnej humboldtovskej filozofii vysokoškolského vzdelávania, ktorej základnou premisou je „od teórie, k praxi“. Preto dodnes platí na Slovensku „argument“, že za tri roky sa žiadny odborník vychovať nedá. Lebo ten musí byť „nabitý“ tak teóriou ako aj praxou. A „to sa dá len za desať semestrov“. Preto došlo a naďalej sa praktizuje kurikulum, ktoré je pôvodné, 33
  34. 34. desaťsemestrové, akurát mechanicky rozdelené na šesť a štyri semestre, t.j. na I. a II. stupeň. Aby sa akože vyhovelo bolonskému procesu bol I. stupeň úplne umelo rozdelený na akože dva prúdy. Jeden je prípravou na pokračovanie v štúdiu a druhý je prípravou pre prax. Prvý prekvitá, druhý ako keby neexistoval. Zmeny kurikula prichádzajú pomaly, väčšinou pod externým tlakom mimo Slovenska a zdá sa, že ministerstvo je ochotné i naďalej podporovať tento nezmysel. Existujúce kurikulum je preto prvým prvkom, ktorý deformuje vysokoškolské vzdelávanie. Pritom zmienka o humboldtovskej filozofii je len intelektuálnym dôvodom proti zmene kurikula. Tým skutočným sú ekonomické dôvody. Lebo platí, že kľúčovým indikátorom alokácie štátnej dotácie na verejné vysoké školy na účely vzdelávania je počet a druh študentov. Študenti II. stupňa sú z hľadiska príjmov školy podstatne zaujímavejší ako študenti bakalárskych programov. Preto nie je záujem vyberať z masy bakalárov len tých, ktorí majú reálne predpoklady na štúdium v II. stupni. Naopak, kto vyberá z masy kvalitu okráda vlastnú univerzitu! Druhým, ešte významnejším deformačným prvkom Bologne na Slovensku sú sociálne istoty vysokoškolských učiteľov v podobe pracovných zmlúv. Ich kľúčovým prvkom sú hodiny kontaktnej výučby (a tým aj počet študentov). Lebo bez výnimky platí, že ten kto učí, má istotu pracovnej zmluvy. Aj preto, či práve preto, sa kurikulum nemení. Aj preto, či práve preto, sa učenie drobí na menšie časti aj tam, kde si to obsah nevyžaduje. Aj preto, či práve preto, máme na Slovensku ešte stále tisíce a tisíce študijných programov. Aj preto a práve preto, že počet študentov (a tým aj kontaktná výučba) je kľúčový parameter pre delenie štátnej dotácie na verejné vysoké školy sa fakticky celá kohorta študentov púšťa do II. stupňa vzdelávania. Na škodu vysokých škôl, trhu práce i celej spoločnosti. Lebo vzdelávanie zostáva skostnatelé, neflexibilné, izolované, neatraktívne pre intelektuálny potenciál (maturanti). A pritom neefektívne, preto drahé! Lebo v súčasnom stave produkuje príliš veľa formálne príliš vzdelaných absolventov. Títo sa síce dokážu umiestniť na trhu práce (pozri ďalej), ale za cenu zbytočných verejných výdavkov na ich vzdelanie. Trh práce je uvedeným mechanizmom vzdelávania deformovaný tým, že sa doň dostáva prevaha absolventov II. stupňa vzdelávania, keď hromadne obsadzujú aj pracovné pozície určené (a v zahraničí obsadzované) pre absolventov I. stupňa vzdelávania, či dokonca pre nižšie kvalifikácie. Trh práce je deformovaný aj tým, že mnohí z absolventov II. stupňa vzdelávania (možno dokonca väčšina) obsadzujú aj pracovné miesta, ktoré nezodpovedajú študijnému odboru, ktorý absolvovali. To prináša na trh práce ďalšie negatíva, napr. dodatočné náklady na preškolenie, dlhšie obdobie zácviku, či tréningu, nestabilitu zamestnancov, ich vyššie nároky a pod. 34
  35. 35. Inak trh práce u nás je ochotný, aj s pomocou rezortov, vrátane rezortu školstva, deformovať sám seba aj iným spôsobom. Ide o fenomén, ktorý je desaťročia známy predovšetkým personalistom, nie verejnej, či odbornej komunite. Dedičstvo minulosti v podobe Katalógov pracovných činností straší na Slovensku dodnes10. A hrozí, že bude strašiť aj v budúcnosti. Základným negatívom týchto katalógov je, že prinášajú na trh práce nejednotnosť a chaos t.j. dezorientujú účastníkov tohto trhu pri uznávaní a používaní kvalifikácií pre účely pracovných pozícií. Katalógy principiálne delia trh práce na verejný sektor (rezorty, štátna a verejná správa, ...), ktorému sa venujú a privátny sektor (podnikatelia a ostatné inštitúcie mimo štátneho a verejného sektora), ktorému sa nevenujú. Tým vzniká prvá, základná dezorientácia účastníkov trhu práce. Táto prináša nielen rozdiely, považované za „prirodzené“, ale aj zmätok pri uznávaní a využívaní kvalifikácií v oboch sektoroch. Zároveň sme svedkami, že hoci zúžením pôsobnosti katalógov pracovných činností na štátny a verejný sektor, je fakticky nemožné tieto aktualizovať na reálne podmienky pracovného trhu v ňom. Aj v ňom sa pracovné pozície a ich obsah vyvíjajú a ich štruktúra mení v reálnom čase nie viac ako mesiacov. Katalógy preukazujú aj faktickú chybovosť, keď napr. pre výskum definujú obsah s odkazom na pôsobnosť a pozície v SAV, bez zmienky na pôsobnosť a pozície výskumných zamestnancov na univerzitách. Medzery v základných informáciách o štruktúre pracovného trhu a uznávaní kvalifikácií sú potom vypĺňané ad hoc aktivitami11 Jednoducho povedané Slovensku chýba celoštátna schéma kvalifikácií a z nej odvodená, prehľadná a zrozumiteľná štruktúra trhu práce. Pritom aj Slovensku je známe, že v Európe sa už viac ako desať rokov buduje systém národných rámcov kvalifikácií. A už istú dobu máme v EÚ aj rámec týchto rámcov v podobe Európskeho rámca kvalifikácií. V podmienkach otvoreného trhu pracovných síl, tovarov, služieb a kapitálu sú tieto nástroje nevyhnutné. Spoločný terminologický slovník pre všetkých účastníkov trhu práce a spoločná jednoduchá schéma kvalifikácií z ktorej si každý účastník tohto trhu (zamestnávateľ) dokáže definovať požiadavky na svojich zamestnancov v príslušných pracovných pozíciách a zamestnanec (tak domáci ako aj zahraničný) má dokonalý prehľad a orientáciu na národnom trhu práce z hľadiska svojej kvalifikácie, toto sú kľúčové výstupy a prínosy národných rámcov kvalifikácií. Predovšetkým malé krajiny (Škótsko, Dánsko, Írsko .....) reagovali najrýchlejšie. Nie však Slovensko, lebo MŠVVaŠ už pred viacerými rokmi rozhodlo, že nám stačí spomenutý Európsky rámec kvalifikácií. A Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ako 10 Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme ... v znení zmien a doplnkov 11 Profesia SK, Katalóg pracovných pozícií 35
  36. 36. dedič a prevádzkovateľ (prostredníctvom ÚPSVaR12) pokračuje celý čas v „rozvoji“ Katalógov pracovných činností. Ako povinná pomôcka sa tento používa v štátnej a verejnej správe. Zvlášť v školstve však mimoriadne rigidným, byrokratickým spôsobom! Dokonca aj inšpektori práce, dohliadajúci dnes na dodržiavanie pracovno-právnych predpisov sa na túto prax pozerajú s ironickým úsmevom. Lebo tento, podstatou pomocný predpis, mohol vyhovovať podmienkam plánovaného hospodárstva a centrálne riadenej spoločnosti v socialistickom štáte, ale práve ako taký je nereformovateľný na podmienky trhového hospodárstva a samosprávneho charakteru viacerých rezortov, zvlášť školstva. Z uvedených dôvodov zlyháva u nás doteraz bolonský proces a zaostávame za Európou v množstve parametrov. Pritom toto zlyhanie je z hľadiska budúceho vývoja Slovenska strategickým rizikom, lebo robí krajinu neperspektívnou tak pre mladých ľudí, ako aj pre zamestnávateľov každého druhu! Bez zásadnej zmeny organizácie štúdia s jediným druhom bakalárskeho štúdia orientovaným predovšetkým na trh práce a prísnym výberom do II. stupňa vzdelania v relácii k trhu práce, ktorý musí byť z hľadiska kvalifikácií korektný a prehľadný, budeme naďalej plytvať nedostatkovými verejnými zdrojmi, ale aj ľudským potenciálom vysokých škôl. Absolventi a ich zamestnanosť Absolventi štúdia sú pre vysoké školy jedným z dvoch kľúčových výsledkov ich činnosti (ďalším sú výsledky výskumu). Počet absolventov zodpovedá distribúcii študentov medzi skupinami odborov (Tabuľka 16, Obrázok 15). Údaje zároveň potvrdzujú, že len verejné vysoké školy pokrývajú všetky skupiny študijných odborov. Súkromné a štátne vysoké školy ponúkajú vždy len vybranú časť študijných odborov. Vývoj počtu absolventov ukazuje tiež rozdiely medzi typom škôl a skupinami odborov. V skupine verejných vysokých škôl došlo v sledovanom období (2009 – 2012) k istému poklesu počtu absolventov. Tento bol najvýraznejší v skupine SPOLOČENSKO-HUMANITNÝCH odborov už druhý rok. V ostatných skupinách odborov bola zmena počtu absolventov v danom období nevýrazná. V skupine štátnych vysokých škôl došlo k nárastu počtu absolventov bezpečnostných a zdravotníckych odborov. Najprudší nárast počtu absolventov zaznamenali súkromné vysoké školy a to v skupine SPOLOČENSKO-HUMANITNÝCH BEZPEČNOSTNÝCH odborov. 12 ÚPSVAR – Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny 36 odborov a v skupine
  37. 37. Sledovaním nezamestnanosti v databáze EUROSTAT je možné získať identický obraz ako sledovaním zamestnanosti, hoci majú rozdielne definície a pokrývajú rozdielne kohorty občanov. Existuje viacero zaužívaných definícií nezamestnanosti. Wikipédia13 uvádza, že za "nezamestnaného" je považovaná osoba schopná pracovať, ktorá si však nemôže nájsť platené zamestnanie. Oficiálne sa za nezamestnaného považuje osoba, ktorá:  je staršia ako 15 rokov a nie je pracujúca,  aktívne hľadá prácu,  schopná a ochotná nastúpiť do práce. Miera nezamestnanosti je podiel nezamestnaných k ekonomicky aktívnym osobám (teda pracujúcim i nezamestnaným) u - miera nezamestnanosti U - počet nezamestnaných ľudí L - počet pracujúcich ľudí Štatistický úrad Slovenskej republiky14 ako definíciu nezamestnanosti uvádza:  Podľa metodiky výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) sú za nezamestnaných považované všetky osoby vo veku od 15 rokov, ktoré súčasne spĺňajú tri podmienky: - v referenčnom týždni nemali žiadnu platenú prácu, - v posledných štyroch týždňoch si aktívne hľadali prácu alebo si prácu našli a do zamestnania nastúpia najneskôr do 3 mesiacov, - sú schopné nastúpiť do práce najneskôr do dvoch týždňov.  Medzinárodné normy: Nezamestnanosť v Slovenskej republike sa monitoruje prostredníctvom výberového zisťovania pracovných síl v domácnostiach, ktoré bolo zavedené v roku 1993. Metodika plne korešponduje s odporúčaniami Medzinárodnej organizácie práce (ILO). 13 14 Wikipédia, heslo „Nezamestnanosť“ Štatistický úrad Slovenskej republiky, špeciálne oblasti, bulletin MMF, heslo „Nezamestnanosť“ 37
  38. 38. Z hľadiska nezamestnanosti absolventov vysokých škôl je situácia (dlhodobo) charakteristická tým, že: - Je najnižšia spomedzi jednotlivých skupín nezamestnaných podľa vzdelania, ale najnižšia aj z hľadiska celkovej nezamestnanosti, keď nepresahuje ani v krátkodobom horizonte (do 6 mesiacov) viac ako niekoľko tisíc jedincov pri celkovej nezamestnanosti rádovo na úrovni ~ 400 000 nezamestnaných, - Je merateľná v rozsahu do 6 mesiacov, potom prudko klesá na úroveň niekoľko desiatok jednotlivcov a pre obdobie dlhšie ako 18 mesiacov prakticky úplne zaniká (Tabuľka 17, Obrázok 16), - Je vyššia pre absolventov HUMANITNÝCH a SPOLOČENSKOVEDNÝCH odborov ako TECHNICKÝCH, PRÍRODOVEDNÝCH a ZDRAVOTNÍCKYCH odborov (Tabuľka 17). V prípade HUMANITNÝCH a SPOLOČENSKOVEDNÝCH odborov sa nezamestnanosť koncentruje do EKONOMICKÝCH, PRÁVNYCH 15 A PEDAGOGICKÝCH odborov (Tabuľka 19, Obrázok 18), - Kvantitatívne (asi 2,5 násobne) vzrástla v období poslednej ekonomickej krízy t.j. od r. 2010 (Tabuľka 18), ale nič nestratila na charaktere. Pritom najviac vzrástla v skupine absolventov HUMANITNÝCH a SPOLOČENSKOVEDNÝCH odborov, keď v porovnaní s nezamestnanosťou absolventov TECHNICKÝCH odborov výrazne vrástla z 2,2-násobku v r. 2007 na 3,2-násobok v r. 2011(Tabuľka 18, Obrázok 17). Na základe uvedeného by sa zdalo, že nezamestnanosť absolventov vysokých škôl je marginálny problém, keďže z celkovej nezamestnanosti v štáte, ktorá patrí v EÚ medzi vysoké (~ 14%) predstavuje veľmi malý zlomok. Z hľadiska verených prostriedkov a trhu práce je však významným indikátorom. MŠVVaŠ už niekoľko rokov používa mieru nezamestnanosti absolventov ako indikátor pri delení štátnej dotácie na vysoké školy, čo treba považovať za správne. Dôvodom sú vysoké náklady na vysokoškolské vzdelávanie hoci aj v tých „najlacnejších“ odboroch a tým aj nároky na verejné zdroje. Pokračujúca masifikácia vysokoškolského vzdelávania zároveň tieto nároky na verejné zdroje ešte zvyšuje. Zároveň však platí, že takáto nízka nezamestnanosť absolventov vysokých škôl maskuje nevhodne organizované a zle realizované vysokoškolské vzdelávanie a výrazné štrukturálne nedostatky trhu práce. Lebo práve dostatok, hoci prevzdelaných absolventov II. stupňa vzdelávania na trhu práce prijímaných aj do pozícií v ktorých je dostačujúci I. stupeň 15 Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, štatistiky 38
  39. 39. (Bc) vysokoškolského vzdelania, či dokonca len úplné stredoškolské vzdelanie a jeho ekvivalenty, je tým maskujúcim činiteľom. To je nielen priamy dôsledok zotrvačnosti (tak na strane škôl ako aj vzdelávania na strane zamestnávateľov), ale predovšetkým zle implementovaného bolonského procesu do vysokoškolského vzdelávania. V praxi, či skôr opticky, situácia vyzerá veľmi dobre tak na strane trhu práce, ako aj na strane absolventov vysokých škôl. Zdá sa, ako keby jediným, kto stráca sú verejné zdroje, ktoré sú zbytočne vynakladané na príliš veľkú kohortu študentov v II. stupni vzdelávania, keď viac ako 50% maturantov pokračuje na Slovensku v II. stupni vysokoškolského vzdelávania. V skutočnosti strácajú aj ostatní zúčastnení. Lebo trh práce pokračuje so svojimi pôvodnými chybami v štruktúre, čím sa jeho efektívnosť obmedzuje čoraz viac a absolventi zisťujú, že hneď po skončení školy čelia potrebe umiestniť sa na trhu práce bez ohľadu (!!!) na odbor a stupeň získaného vzdelania. Táto situácia vedie k javu, ktorý je už viac ako desať rokov typický. Keďže študenti vedia o situácii na trhu práce a zároveň poznajú nároky na štúdium na jednotlivých vysokých školách a ich odboroch už pri ich rozhodovaní sa ako stredoškolákov o ďalšom štúdiu sú oba uvedené faktory rozhodujúce. Preto tí najlepší smerujú svoj záujem primárne mimo slovenských vysokých škôl a prípadné prihlášky posielajú len ako poistku pred neprijatím. Ostatní sa, rešpektujúc svoje ambície, orientujú jednak podľa renomé t.j. verejnosti známej kvality príslušnej slovenskej vysokej školy a jej fakúlt, a jednak podľa sociálnych možností rodiny. Pokiaľ to finančná situácia dovoľuje študuje sa v známych univerzitných centrách, predovšetkým v Bratislave, ak nie, študuje sa na regionálnej, či miestnej vysokej škole. Bohužiaľ pre mnohých študentov nie je zvolený odbor rozhodujúci. Prím hrá najľahšia cesta k diplomu t.j. cesta najmenšieho odporu/najnižších nárokov pri absolvovaní štúdia. Masa takto mentálne vybavených študentov potom prechádza vysokými školami a ako absolventi vstupujú s takou výbavou aj na trh práce! A sú to prevažne absolventi II. stupňa t.j. inžinieri a (ako ukazujú údaje predovšetkým) magistri! To sú absolventi, ktorí v iných spoločnostiach zabezpečujú nielen materiálovú výrobu a rutinné, štandardné riadenie a administratívu, ale gro rozvoja v jeho aplikačnej fáze! o finančné indikátory Možno konštatovať, že k nesprávnej realizácii bolonského procesu na Slovensku významným spôsobom prispieva aj spôsob financovania vysokoškolského vzdelávania. Jedným z kľúčových parametrov (možno úplne rozhodujúcim) pre distribúciu a vývoj počtu študentov i absolventov v jednotlivých stupňoch vzdelávania a skupinách študijných odborov sú finančné pomery v systéme, predovšetkým alokácia štátnej dotácie na verejné vysoké školy 39
  40. 40. a ich študijné odbory. Algoritmus pre alokáciu štátnej dotácie prešiel istým vývojom reagujúc predovšetkým na externé tlaky. A aj keď v súčasnosti obsahuje aj výkonovú zložku s pomerne dobre zvolenými indikátormi výkonu, je naďalej poznačený zotrvačnosťou a dominanciou prvkov z pred dvadsiatich rokov. Z nich rozhodujúcim prvkom je počet študentov a ich druh. A je to práve tento prvok, ktorý okrem sociálnych istôt učiteľov a archaickej konštrukcie kurikula, vytvára situáciu v ktorej školy zámerne otvárajú brány II. stupňa štúdia pre takmer celú kohortu bakalárov. Zotrvačnosť súčasného algoritmu alokácie štátnej dotácie spočíva aj v tom, že sa nápočet miezd historicky opiera o stav (počet a štruktúru) učiteľov z konca minulého storočia, hoci nikdy nebolo dokázané, že tento stav bol vtedy dobrý, či nebodaj optimálny. Naďalej pretrváva úporná snaha definovať aj pre vysoké školy akési normatívy na študenta a podľa nich aj financovať vzdelávanie. Pritom je známe, že pod rovnakým, či veľmi príbuzným názvom študijného programu sa skrývajú úplne odlišné kurikulá. Celá skupina programov však dostane rovnako „normovanú“ sumu dotácie. Potom sa nemožno čudovať, že tam, kde kurikulum obsahuje aj náročné formy vzdelávania akými sú nepochybne napr. laboratórne cvičenia, či iné praktické formy sú mzdy učiteľov významne nižšie (spravidla bez pohyblivej zložky) ako tam, kde je kurikulum „odľahčené“. Na druhej strane algoritmus alokácie dokáže pomerne výrazne diferencovať aj tam, kde to nedáva zmysel. A tak sa možno stretnúť s tým, že PRÍRODOVEDNÉ a TECHNICKÉ ODBORY majú svoj koeficient odboru 2,33, ale architektúra, prekladateľstvo a tlmočníctvo 2,38! Nik pritom nikdy nedokázal ako je možné, že tak materiálovo a personálne náročné odbory, akými preukázateľne sú PRÍRODOVEDNÉ a TECHNICKÉ majú tento koeficient nižší, ako preukázateľne materiálovo i personálne menej náročné HUMANITNO-SPOLOČENSKÉ odbory tlmočníctva a prekladateľstva. Rovnako platí, že sa nedá dokázať zásadný rozdiel medzi nárokmi chémie ako prírodovednej disciplíny a chemickej technológie ako technickej disciplíny. Rozdiel v ich koeficientoch je však značný (2,33 vs. 3,81). Podobných subjektivizmov je v alokácii viac. Tento výsledok je daný tým, že celé normovanie trpí na vysokú mieru subjektivity, keďže nerešpektuje reálne ekonomické nároky jednotlivých skupín študijných odborov ako boli tieto preukázané už v r. 2000 v projekte PROFIN. Ak projekt preukázal, že rozdiel medzi skutočnými materiálovými výdavkami medzi skupinami odborov je až 12-násobný (Ak HUM.SPOL. odbory mali materiálové nároky rovné 1, potom medicínske a veterinárne odbory až 12), tak v realite údaje v Tabuľke 20 ukazujú, že ministerstvo je dlhodobo ochotné rešpektovať rozdiely v ekonomických nárokoch len výrazne nižšie. Údaje v tabuľke ukazujú, že skutočná náročnosť medicínskych (a veterinárnych) odborov nebola podľa mienky ministerstva v r. 2012 väčšia ako 2,4 násobok ekonomickej 40
  41. 41. náročnosti humanitno-spoločenských odborov. Zároveň pre vývoj v období 2009 – 2012 platí, že rozptyl štátnej dotácie na 1 študenta/rok v r. 2009 bol 2896,17 € v r. 2012 už len 1785,47 € t.j. z hľadiska štátu bola náročnosť štúdia lekárskych (a veterinárnych odborov) v r. 2009 takmer trojnásobná (2,87), ale o tri roky neskôr už len 2,4 násobná. To je ďalší charakteristický znak vývoja alokácie štátnej dotácie. Tým je pokračujúca egalizácia. Bez ohľadu na skutočný obsah a kvalitu vzdelávania na jednotlivých vysokých školách a bez ohľadu na prevádzkové nároky škôl ministerstvo úporne pokračuje v rovnostárskej politike pri delení prostriedkov štátnej dotácie medzi verejné vysoké školy. Výhovorkou je akreditácia a preto študent ako študent, každý (teda škola na ktorej študuje) musí dostať rovnaký „normatív“. Pritom už doterajšia akreditácia dokázala klasifikovať úroveň t.j. kvalitu jednotlivých skupín študijných odborov na jednotlivých fakultách. To sa však v alokácii dotácie začalo, veľmi mierne, zohľadňovať až v posledných dvoch rokoch. Výhovorka na akreditáciu je pritom o to horšia, že táto nemá v princípe nič spoločné s financovaním. Ako spôsob licencovania nemá nič spoločné s reálnymi nákladmi žiadneho z odborov, ktorým je táto licencia udelená. Ide len o zneužitie tohto inštitútu na ďalšie „normovanie“ pri delení štátnej dotácie. Nedostatky alokačného algoritmu a tým nedostatočné financovanie celých skupín odborov je v praxi riešené systémom tzv. „špecifík“. Ide fakticky o sústavu výnimiek, ktoré pomerne subjektívnym spôsobom poskytujú, či neposkytujú ďalšie prostriedky na existenciu a pôsobnosť množstva študijných odborov. Subjektivitu týchto výnimiek možno preukázať veľmi jednoducho, keďže špecifiká zahŕňajú nároky na praktickú výučbu napr. v učiteľských odboroch, agro- a veterinárnych odboroch a klinických odboroch humánnej medicíny. To je úplne v poriadku, keďže v týchto odboroch sa bez praktickej výučby nedá poskytnúť vysokoškolské vzdelanie. Ale to isté platí aj pre technické a prírodovedné odbory, ktoré majú v kurikule povinne laboratórne cvičenia t.j. praktickú výučbu, bez ktorej nie je možné získať plnohodnotnú kvalifikáciu v príslušnom odbore. Tie sú však medzi špecifikami len podmienečne, s cieľom úplného vylúčenia z týchto výnimiek! Pre taký postup pritom neexistuje legitímny argument. Zato medzi špecifikami nájdeme aj formáciu kňazov v seminároch. To je síce praktická výučba svojho druhu, ale nie vo verejnej vysokej škole. Lebo kňazský seminár je zariadením príslušnej diecézy a nie je de iure súčasťou príslušnej bohosloveckej fakulty. Faktický stav je potom taký, že sa verejné prostriedky štátneho rozpočtu venujú organizácii mimo pôsobnosti štátu. Pri alokácii štátnej dotácie dlhodobo platí, že všetci musia prežiť! Graf vývoja štátnej dotácie v programe Vzdelávanie (07711) v období 2009 – 2012 na Obrázku 19. ukazuje, že 41
  42. 42. dochádza nielen k egalizácii alokácie medzi skupinami vysokých škôl t.j. študijných odborov, ale aj k reálnemu poklesu štátnej dotácie na vzdelávanie. Nominálne štátna dotácia na verejné vysoké školy medziročne neklesá, väčšinou o niečo rastie. Jej štruktúra však nebola roky primárne zameraná na podporu hlavných procesov t.j. vzdelávania a výskumu, ale predovšetkým na sociálnu podporu študentov, keďže nárasty dotácie boli zamerané hlavne na rast štipendií a ostatnej sociálnej podpory študujúcim. Pokles prostriedkov dotácie na vzdelávanie jedného študenta za posledné roky je výrazný a ako ukazujú údaje v Tabuľke 20 v priemere ide o pokles o 16%. Len v prípade TECHNICKÝCH odborov bol tento pokles menší ako 10%, ostatné skupiny odborov klesli viac. Pri takomto vývoji neostáva fakultám, ktoré (ešte stále) dbajú o kvalitu vzdelávania iné, ako použiť do vzdelávania aj časť prostriedkov určených na iné, predovšetkým výskumné účely, vrátane časti prostriedkov z výskumných grantov. Trpia však aj údržba a opravy majetku, keď dostávajú len nevyhnutné minimum prostriedkov na sanovanie hroziacich funkčných porúch infraštruktúry, zákonných postihov, či dokonca havárií. Údaje v Tabuľke 21 umožňujú porovnať dynamiku štátnej dotácie v období r. 2010 - 2013 tak medzi skupinami vysokých škôl (študijných odborov) ako aj medzi hlavnými procesmi vysokých škôl (Vzdelávanie a výskum) a sumou všetkých procesov. Z údajov vyplýva, že len v posledných dvoch rokoch možno pozorovať vyššiu dynamiku štátnej dotácie pre hlavné programy, ako pre sumu všetkých programov. Po dlhšom období ide o prvú významnejšiu zmenu pri alokácii štátnej dotácie. Tieto údaje ukazujú, že iba skupina vysokých škôl z AGRO odborov (vrátane veterinárnej medicíny a lesníctva) vykazuje v tomto období výlučne pozitívny nárast štátnej dotácie ako sumy všetkých programov. Z ostatných skupín vysokých škôl v štruktúre podľa dominujúcich odborov zaznamenali mierny rast dynamiky štátnej dotácie všetkých programov dve klasické univerzity. Spoločensko-humanitne orientované vysoké školy zaznamenali naopak pokles dynamiky štátnej dotácie pre sumu všetkých programov. Technicky orientované vysoké školy vykazujú pomerne veľkú negatívnu dynamiku svojej štátnej dotácie. Tento vývoj je znázornený na Obrázku 20. Pohľad na dynamiku štátnej dotácie pre hlavné procesy (a finančné programy) znázornený na Obrázku 21 ukazuje istú zmenu oproti dynamike štátnej dotácie pre všetky finančné programy. Vysoké školy zo skupiny AGRO síce aj v tomto prípade dominujú svojou výlučne pozitívnou dynamikou štátnej dotácie, ale k pozitívnej dynamike štátnej dotácie klasických univerzít sa pridala dynamika štátnej dotácie humanitnospoločensky orientovaných vysokých škôl. Skupina technicky zameraných vysokých škôl vykazuje takmer stagnujúci trend dynamiky ich štátnej dotácie pre programy vzdelávania a výskumu. 42
  43. 43. Uvedené pohľady na vývoj štátnej dotácie pre verejné vysoké školy sú nevyhnutne všeobecné a neukazujú situáciu jednotlivých poskytovateľov vysokoškolského vzdelávania. Preto je potrebné interpretovať a používať takéto zovšeobecnenia len na úrovni a v miere, ktorá im náleží. Dôkazom je Obrázok 22, ktorý je totožný s Obrázkom 21 s tým, že zo skupiny technicky orientovaných vysokých škôl boli vyňaté údaje za Univerzitu Alexandra Dubčeka v Trenčíne. Táto na základe poklesu výkonov získala v poslednom roku výrazne nižšiu dotáciu, čo zreteľne ovplyvnilo aj vývojovú krivku celej skupiny vysokých škôl negatívnym smerom (Obrázok 21). Po vyňatí údajov tejto školy z hodnotenia možno pozorovať zmenu vývoja dynamiky štátnej dotácie pre technicky orientované vysoké školy smerom k pozitívnemu trendu (Obrázok 22). Zákonom č. 131/2002 Z.z. štát upravil postavenie verejných vysokých škôl o.i. aj tak, že sa stali vlastníkmi dovtedy používaného majetku a bola im ďalej upravená tzv. „podnikateľská“ činnosť. Týmto zákonom bolo tiež stanovené viaczdrojové financovanie vysokých škôl. Štát týmto získal pre seba väčší priestor pri financovaní verejných vysokých škôl a zbavil sa istej časti povinnosti financovať pôsobenie verejných vysokých škôl z verejných prostriedkov, ktoré spravuje. Vysoké školy získali, okrem odpisovej ťarchy, formálne právo nakladať so svojím majetkom a získavať aj iné zdroje na svoju činnosť. Realita je taká, že nakladanie s majetkom je prísne limitované a všetky finančné toky a operácie, vrátane tých s vlastnými zdrojmi, sa musia povinne realizovať výlučne prostredníctvom Štátnej pokladnice. Verejné vysoké školy majú tiež zakázané otvárať si účty v komerčných bankách. Školné je dlhodobo politicky nepriechodné. A keďže tzv. tretia strana t.j. podnikateľský sektor má legislatívou fakticky zakázanú priamu podporu vzdelávania a výskumu (t.j. ako svoju nákladovú položku) zostal verejným vysokým školám len obmedzený sortiment ďalších zdrojov. Rozhodujúcim z nich je platená externá forma vzdelávania. Finančné výnosy z tejto činnosti sú tie, ktoré s ďalšími faktormi (nároky na učiteľov a pracovný čas, atď.) robia túto formu atraktívnu. Na úkor kvality a deformácie celého vzdelávacieho systému a jeho výsledkov. Ďalšími zdrojmi financovania činnosti verejných vysokých škôl sú potom nájmy priestorov a majetku a poplatky za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia. Medzi ďalšie zdroje financovania aktivít vysokej školy patrí formálne, ale len nepatrne reálne to, čo veľmi starostlivo, či skôr úzkostlivo, t.j. úplne neatraktívne pre účastníkov nazval zákonodarca „podnikateľská činnosť“. Lebo celá profesná časť (nepatria do nej nájmy) tejto činnosti bola už dávno sprivatizovaná priamo na verejných vysokých školách ich akademickými zamestnancami. To nie sú len známi „autobusoví“ profesori. To sú všetky tie konzultácie, 43
  44. 44. poradenstvo, správy, expertízy, preklady, posudky, tlmočenia a pod. pri ktorých účinkujúci vystupujú pod hlavičkou (renomé, atraktivita, atď.) a v pracovnom čase svojej Alma Mater, ale výnosy v plnom rozsahu privatizujú pre seba. Tá činnosť je pre spoločnosť samozrejme veľmi užitočná. Len sa deje vďaka zákonodarcovi na úkor samotných vysokých škôl. Pritom by stačilo zmeniť legislatívne prostredie a podmienky pre túto činnosť tak, ako to robia vo viacerých viac rozvinutých krajinách, kde je táto atraktívna a prospešná tak pre akademikov, ako aj pre ich univerzity. Z uvedených údajov a faktov vyplýva, že finančné indikátory nesvedčia v prospech súčasného vysokoškolského vzdelávania, jeho organizácie a výsledkov. Viaceré prispievajú k jeho deformácii a nízkej, či dokonca znižujúcej sa kvalite jeho výsledkov. Bez zásadnejšej reformy spôsobu, ale aj rozsahu financovania vysokoškolského vzdelávania a výskumu, s intenzívnym zapojením všetkých národných zdrojov nebude možné súčasný negatívny trend zvrátiť. 44
  45. 45. 45
  46. 46. NEGATÍVA A RIZIKÁ SÚČASNÉHO STAVU VYSOKÉHO ŠKOLSTVA 1. Z hľadiska princípov bolonského procesu16 a rovnako z hľadiska podmienok, tradícii a limitovaných kapacít krajiny zle používaný bolonský proces, jeho len formálna implementácia a chybná prax: o mechanické rozdelenie pôvodného kurikula, bez štruktúrnych a obsahových zmien, o absencia reálnej komunikácie s trhom práce pri zostavovaní kurikula a orientácii programov na zamestnateľnosť absolventov, zvlášť v I. stupni, o zbytočné dva druhy bakalárov, o zle riadený prechod medzi I. a II. stupňom vzdelávania, o subjektívne organizované a riadené externé vzdelávanie. 2. Homogénny systém vysokých škôl, bez klasifikácie podľa kvality a dominantnej orientácie + zle organizovaná a vykonávaná akreditácia + ignorancia európskych trendov. 3. Archaická etatizácia vydávaných dokladov o vzdelaní a akademických titulov: o Diplomy ako štátne verejné listiny s celoštátnou platnosťou, o Akademické tituly ako štátom udeľované „štátne“ tituly s celoštátnou platnosťou. 4. Nesprávny a nedostatočný systém financovania vysokých škôl. Finančné nástroje sú alebo zlé a nedostatočné(zákon o vysokých školách v príslušných častiach, zákon o daniach, zákon ....) alebo zle používané (alokácia štátnej dotácie, prideľovanie investičných prostriedkov, grantové schémy, ....). 5. Pretrvávajúce amatérske riadenie vysokých škôl ako dôsledok nesprávnych, zle používaných a chýbajúcich nástrojov riadenia systému vysokých a ostatných škôl a ich jednotlivých procesov. 16 Základným princípom a dôvodom pre trojstupňový systém vzdelávania je vytvorenie možnosti na získanie ďalšieho stupňa kvalifikácie po maturite v intervale kratšom ako bolo na kontinente obvyklých 5 rokov. Získanie vzdelania v stupni bakalár je v tomto duchu primárne získaním kvalifikácie pre trh práce, sekundárne pre časť kohorty, ktorá spĺňa výrazne náročnejšie kritériá aj podmienkou pre pokračovanie v štúdiu. 46
  47. 47. 47
  48. 48. DÔSLEDKY Ad 1) a) Neatraktívne programy tzv. bakalárov pre prax, subjektívne a emocionálne považované (aj občanmi, aj akademickou komunitou) za menej kvalitné, b) Gro absolventov Bc. programov (viac ako 80-90 %) pokračuje v Mgr štúdiu, c) Prebytok formálne prevzdelaných absolventov (Ing. a Mgr.) na pracovnom trhu, ochotných pracovať aj v pozíciách, ktoré sú typické pre stredné vzdelanie resp. Bc., d) Zaostávame preto aj v miere vzdelanosti obyvateľstva (pozri Správa o stave školstva v SR), keďže v rozvinutých krajinách EÚ gro absolventov na trhu práce tvoria bakalári (kratší cyklus + väčšia kohorta = rýchlejší rast štatistickej miery vzdelanosti obyvateľstva), e) Bakalári sú primárne nastavení na pokračovanie vo vzdelávaní, nedostatočne pripravení pre trh práce, pri inovácii kurikula existuje aktívny odpor akademickej komunity, chýba účasť trhu práce a zamestnávateľov t.j. externých partnerov, f) Znížená efektívnosť verejných prostriedkov vo vzdelávacom systéme vysokých škôl, g) Klesajúca kvalita vzdelávania na oboch stupňoch ako dôsledok zlej štruktúry kurikula a pokračujúcej zle nastavenej a organizovanej masifikácie vzdelávania aj na II. stupni, h) Externá forma vzdelávania je naďalej cestou ľahšieho odporu pri získavaní príslušného diplomu a pre akademickú komunitu formou pomerne ľahkého získavania dodatočných, predovšetkým finančných benefitov. Ad 2) a) Klesajúca efektívnosť verejných prostriedkov v systéme vysokých škôl, keď prostriedky nie sú alokované podľa kvality, ale egalitársky tak, aby neboli ohrozené existenčné štandardy každej zo súčasných verejných a štátnych vysokých škôl. Prežíva neúmerná miera subjektivizmu (zvlášť pri alokácii štátnej dotácie) a hojné duplicity (organizačné aj vzdelávacie) na vysokých školách, b) Akreditačná komisia nezískala európsku akreditáciu ENQA, predovšetkým pre nedostatok vlastnej autonómie. To je chronicky známy fakt, ktorý vyplýva jednak z jej legálneho postavenia poradného orgánu vlády a jednak z jej personálneho obsadenia, keď všetci jej slovenskí členovia sú v konflikte záujmov, ako zamestnanci niektorej z vysokých škôl v SR. Je pritom známe, a vyplýva to aj z doterajšieho priebehu európskej akreditácie, že komisia ani nemala zvláštny záujem byť akreditovaná. To 48
  49. 49. totiž prináša aj záväzky a povinnosti, napr. v podobe rešpektovania dnes už záväzných európskych dokumentov a praxe (Európske návody a štandardy pre zabezpečenie kvality). Dôsledky neakreditácie komisie sú hneď dva. i. Predovšetkým tým dochádza k odkloneniu sa Slovenska od európskych trendov v oblasti zabezpečenia kvality vzdelávania t.j. prestávame plniť niektoré záväzky prijímané v dvojročných intervaloch na úrovni ministrov školstva v rámci realizácie bolonského procesu v tomto prípade v podobe Európskych návodov a štandardov pre zabezpečenie kvality, ii. Otvoril sa priestor na vlastnú tvorivosť komisie (čítaj svojvôľu) pri tvorbe podmienok a kritérií akreditácie v duchu doterajšej jej tradície. Takýto prístup nemusí byť primárne zlovoľný, ale zásadným spôsobom oslabuje postavenie komisie a rozhodujúcim spôsobom relativizuje, či priamo znehodnocuje výsledky akreditácie. Lebo komisii a jej výsledkom chýba v tejto chvíli opora v podobe rešpektovania európskych dokumentov a záväzkov prijatých nota bene ministrom školstva a európske potvrdenie správnosti a oprávnenosti zvolených postupov akreditácie v podobe európskej akreditácie pre komisiu. Zas raz čelíme hre na našom (izolovanom) piesočku s našimi formičkami, ktoré budú používať naším spôsobom výlučne naši experti, aby pripravili výlučne naše koláčiky. My sme tuná doma, my sme tuná páni! c) Pokračujúca absencia interných systémov zabezpečenia kvality na vysokých školách vylúči už v krátkodobom horizonte cca 5 rokov Slovensko mimo hlavného prúdu realizácie bolonského procesu, čo bude zvlášť významný príspevok k relativizácii, či priamo k spochybňovaniu hodnoty vydávaných diplomov, d) Kvalita poskytovaného vzdelania klesá ako dôsledok pokračujúcej zle organizovanej a orientovanej masifikácie v súčinnosti so zle organizovanou a realizovanou akreditáciou a nedostatkom finančných zdrojov. Tým klesá kvalita t.j. hodnota vydávaných dokladov o vzdelaní. Zároveň rastie riziko nezamestnateľnosti držiteľov takýchto diplomov, zvlášť v zahraničí, e) Ohrozené je aj vlastné uznávanie dokladov o vzdelaní získaných v SR, keďže sa jej prax zabezpečenia kvality vzdelávania čoraz viac líši od súčasných európskych trendov. 49
  50. 50. Ad 3) a) Pokračovanie v etatizácii vydávaných dokladov o vzdelaní pri pokračovaní masifikácie vzdelávania, intenzívnej podpore externej formy vzdelávania za súčasného nedostatku finančných prostriedkov znamená ďalej postupujúce znehodnocovanie aj doteraz kvalitných diplomov tých vysokých škôl, ktorým sa podarilo udržať kvalitu vzdelávania na úrovni porovnateľnej s európskymi, či svetovými výsledkami. Táto prax štátom uznaného stupňa vzdelania v podobe diplomu ako štátnej verejnej listiny svojho druhu, bráni potrebnému rozlišovaniu kvality(hodnoty na trhu práce) diplomov vydávaných jednotlivými vysokými školami. V skutočnosti sa tým zahmlievajú reálne existujúce rozdiely v hodnote diplomov, čo je priama podpora nekvality na úkor kvality. b) Pokračovanie v etatizácii priznávaných titulov, predovšetkým archaická prax menovania profesorov prezidentom republiky, keď je tento akt, napriek platnej legislatíve, ktorá ho de facto relativizuje aj dnes, vnímaný ako ustanovujúci a tým rozhodujúci. Podobne ako v prípade diplomov, aj v tomto prípade ide o významnú relativizáciu, zrieďovanie kvality akademických titulov, ktoré majú uvedeným spôsobom nielen celoštátnu platnosť, ale charakter štátom, nie univerzitou priznaných titulov. Ad 4) a) Správa o stave školstva na Slovensku jednoznačne preukázala nedostatočné financovanie predovšetkým vysokých škôl. Toto zaostávanie za globálnym vývojom sa, spolu s ostatnými negatívnymi efektmi, významne podpisuje pod pokračujúcu intelektuálnu emigráciu, predovšetkým maturantov. Slovensko má dnes štatisticky viac ako dve slovenské univerzity v Čechách a ďalšie tisíce maturantov študujú v iných krajinách. Pritom nie je známe že by sa významnejšia časť ich absolventov vracala po štúdiu na Slovensko. Sú absorbovaní miestnymi trhmi práce, resp. sa stávajú súčasťou európskeho a globálneho trhu práce. Toto intelektuálne vyprázdňovanie sa Slovenska nebolí, spoločnosť ho necíti, rodiny majú radosť z lepšieho vzdelania svojich členov, politici ho v lepšom prípade ignorujú, v horšom podporujú. Pritom ide o strategické riziko budúcnosti Slovenska, ktoré sústavne rastie! Tento jav rozhodujúcim spôsobom prispieva dnes k rastúcej provicionálnosti Slovenska, 50
  51. 51. b) Egalitársky prístup k alokácii štátnej dotácie je primárne zameraný na zachovanie existujúcich inštitúcií a podporu ďalšej masifikácie vzdelávania. Kvalita poskytovaného vzdelania je nepodstatná, plnenie politického hesla „Radšej mládež v lavici, ako na ulici“ je kľúčové, c) Chýba dôkladná analýza skutočných výdavkov vysokých škôl na hlavné a ostatné procesy, ktoré sú im vlastné. Absentuje definícia relácie medzi nárokmi (personálnymi, materiálnymi, priestorovými t.j. finančnými) konkrétneho kurikula a štátnou dotáciou. Parametre pre alokáciu štátnej dotácie sú v súčasnosti založené len na zotrvačnosti, charakteristicky subjektívne v koeficientoch, fakticky bez argumentov, d) Pri limitovaných možnostiach štátneho rozpočtu absentuje podpora, či vôbec existencia ďalších zdrojov financovania vysokých škôl. Štát neliberalizoval dostatočne finančné prostredie verejných vysokých škôl, ktoré je stále pomerne prísne regulované. Štát tiež striktne blokuje tretej strane t.j. podnikateľom a zamestnávateľom, ako takým, priamu podporu vzdelávania (a výskumu) na verejných vysokých školách ako nákladovú položku ich činnosti. Zároveň postavenie a pôsobnosť súkromných vysokých škôl sú z hľadiska ich financovania úplne liberalizované. Ad 5) a) V dôsledku neprimerane otvoreného prístupu k vysokoškolskému vzdelaniu došlo k významnej erózii úlohy a postavenia stredného školstva, vrátane kritickej devastácie spoločenského a profesného postavenia učiteľov (platí aj pre základné školy), b) Pokračuje byrokratizácia riadenia a administratívy vysokých škôl, vrátane požiadaviek ministerstva nad rámec platného zákona, c) Klesajúca kvalita vysokých škôl (a ich absolventov), ktoré sú finančnými nástrojmi a politikou násilne a umelo egalizované pod heslom, že nové a menej rozvinuté školy musia (!) mať šancu na svoj rozvoj. 51
  52. 52. VÝHODISKÁ A NÁVRHY RIEŠENÍ (PRE VYSOKOŠKOLSKÝ SYSTÉM) 1. Reformovať realizáciu bolonského procesu: a) Reformovať kurikulum za účasti externých partnerov, b) Zaviesť vo všetkých odboroch len jeden, univerzálny druh Bc. programov s dôrazom na uplatnenie sa absolventov na trhu práce, c) Príslušným ustanovením zákona upraviť možnosť vstupu do II. stupňa štúdia až po povinnej odbornej praxi v trvaní aspoň jeden rok. 2. Deetatizovať diplomy a tituly: a) Zaviesť diplomy ako verejné listiny vysokých škôl, nie štátu, zároveň zaviesť systém uznávania týchto diplomov štátom, napr. ako výsledok akreditácie, b) Priznávať všetky akademické tituly ako tituly vysokých škôl, nie štátne tituly, c) Vypracovať Národný systém kvalifikácií založený na príslušnej európskej legislatíve a správnej praxi a schváliť ho celospoločenským konsenzom. Do aktivity zapojiť všetky zložky spoločnosti a zároveň opustiť doterajšie Katalógy pracovných činností a ostatné činnosti spojené s ich ďalším vývojom, či transformáciou. 3. Zaviesť povinnú starostlivosť o kvalitu podľa ESG (Európske návody a štandardy pre zabezpečenie kvality): a) Bez výnimky trvať na zavedení a používaní Interných systémov kvality a ich akreditácii ako povinnosti vysokých škôl, b) Zabezpečiť autonómiu a profesionálny výkon Akreditačnej komisie cestou zriadenia nezávislej odbornej profesionálnej organizácie mimovládneho charakteru s vylúčením konfliktu záujmov (bez zamestnancov vysokých škôl a s dostatočným vplyvom medzinárodných expertov na jej organizáciu, riadenie a chod). Domácim príkladom správnej praxe sú nezávislé kontrolné a regulačné úrady a inštitúcie v iných rezortoch (protimonopolný, telekomunikačný, energetický, potravinársky a veterinárny, liečivársky, ......), c) Podať žiadosť o európsku akreditáciu takto nezávislej AK, d) Klasifikovať vysoké školy podľa kvality a tejto klasifikácii podriadiť model alokácie štátnej dotácie, 52
  53. 53. e) Profesionalizovať manažment univerzít. Profesionalizáciu realizovať prípravou (ďalším vzdelávaním) vlastných akademických manažérov z radov skúsených akademických zamestnancov, nie implementáciou profesionálnych manažérov z externého prostredia. 4. Podpora financovania: a) Opustiť tzv. normatívne financovanie vysokých škôl podľa počtu študentov a nahradiť ho modelom založenom na doložených ekonomických a personálnych nákladoch skutočne používaného kurikula v jednotlivých študijných odboroch na jednotlivých školách, b) Zaviesť aspoň dvojročné plánovanie štátnej dotácie, resp. model plánovania podobný financovaniu obecných samospráv, c) Liberalizovať finančné nástroje vysokých škôl pri získavaní vlastných zdrojov a nakladaní s nimi, vrátane zmeny tzv. podnikateľskej činnosti podľa českého vzoru na vedľajšiu činnosť, d) Otvoriť priamu podporu vysokých škôl podnikateľskému a ostatným sektorom kvantifikovaným zaradením tejto podpory medzi nákladové položky firiem. 5. Reforma autonómie vysokých škôl: a) Otvoriť internú štruktúru vysokých škôl ich potrebám, bez jej preskripcie zákonom, b) Zmeniť postavenie a pôsobnosť akademických orgánov k jednoduchšej štruktúre, jasnejšie definovaným kompetenciám a vyššej efektivite rozhodovania (napr. spojením akademických senátov a kolégií), c) Zvýšiť kontrolu plánovania a realizácie rozvojových zámerov vysokých škôl, vrátane príslušných akreditačných, klasifikačných a ekonomických konzekvencií. 53
  54. 54. ZÁVER Stav slovenského vysokého školstva nie je dobrý, rovnako stav národného trhu práce. Priznávajú to nielen mimovládne, ale aj vládne materiály. Správa MŠVVaŠ SR o stave školstva na Slovensku, tento materiál, ale i ďalšie poukazujú na kritickú potrebu reformy celého vzdelávacieho, zvlášť vysokoškolského systému. Doterajšie skúsenosti s reformami v školstve, ale hlavne súčasné potreby, jednoznačne odkazujú na nevyhnutnosť komplexnej reformy, reformy, ktorá bude mať širší dosah a hlbší vplyv na spoločnosť ako takú, nielen na rezort, či jeden z jeho systémov. Lebo nestačí akýkoľvek čiastkový krok, napr. nový vysokoškolský zákon, ktorý možno upraví niektoré chronicky známe nedostatky súčasného. Nestačí úprava niektorých čiastkových nedostatkov v iných zákonoch (napr. postavenia doktorandov). Reforma musí obsiahnuť a zasiahnuť tak vzdelávací systém ako aj trh práce, inak dopadne ako všetky predchádzajúce. 54
  55. 55. Doc. RNDr. Ivan Ostrovský, CSc. Vývoj vzdelanosti v SR 2008 – 2012 a jeho dopad na trh práce (dôvetok k Správe o stave školstva na Slovensku) 1. vydanie © Autor: Doc. RNDr. Ivan Ostrovský, CSc., 2013 ISBN 978-80-89472-17-8 EAN 9788089472178 Rukopis neprešiel redakčnou úpravou Tlač: Vydavateľstvo UK 55

×