>>> INFORMATIZÁCIA
                                                           SPOLOČNOSTI



       1. Informačné správani...
VEDELI STE, ŽE...
Pracovné príležitosti...
 Spoločnosť pripra-
 vuje mládež na pracovné
 pozície, ktoré momen-
 tálne ešte...
VÝVOj INFORMAČNéHO SPRÁVANIA
Informačné správanie
  “Informačné správanie
človeka je viacúrovňová
aktivita pri adaptácií n...
HISTóRIA
                                                                                       1940 Londýn
M    oderná hi...
INOVÁCIE AKO VÍZIA
                                                                                             1972 balti...
EURóPSKA INTEgRÁCIA
        „Súčasné obdobie je obdobím budovania informačnej spoločnosti. Celý               eEurope
    ...
OPIS
                                                                                       egoverment
S   tratégia inform...
INTERAKCIA MEDZI POUŽÍVATEľMI
D   ostupnosť digitálnej formy zdrojov informácií v elektronickom prostredí je
    ďalším mí...
POUŽÍVATEľ AKO SPOLUTVORCA
Ú    spešnosť ponúkaných služieb je vo veľkej miere závislá na používateľoch. Podľa
     požiad...
WEb AKO PLATFORMA
Z   ákladnou myšlienkou koncepcie webu ako platformy je posun k novým
    možnostiam využitia tohto prie...
ZÁVEROM...
P  oskytovanie informačných služieb cez webové rozhranie umožňuje
   zvyšovať stupeň interaktivity s používateľ...
POUŽITÁ LITERATÚRA A ELEKTRONICKé ZDROjE

DVOŘÁK, Zdeněk, DOLNÁK, Ivan, SOUŠEK, Radovan. Informatizácia, informačné systém...
Upcoming SlideShare
Loading in …5
×

Information society

2,234 views

Published on

My own university project on second level of university education (Mediamatika)

Published in: Education
0 Comments
1 Like
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

No Downloads
Views
Total views
2,234
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
13
Actions
Shares
0
Downloads
11
Comments
0
Likes
1
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Information society

  1. 1. >>> INFORMATIZÁCIA SPOLOČNOSTI 1. Informačné správanie z pohľadu spoločnosti >>>> 2. Európska integrácia pri riešení informatizácie spoločnosti >>>> 3. Nové možnosti interakcie medzi obyvateľmi >>>> Peter Židuliak SeMINÁRNA PRÁCA K PReDMeTU MEDIAMATIKA 1 ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED KATEDRA MEDIAMATIKY A KULTÚRNEHO DEDIČSTVA Tento dokument obsahuje multimediálny obsah. Pre správne zobrazenie obsahu odporúčam stiahnutie do vášho počítača a následne otvorenie
  2. 2. VEDELI STE, ŽE... Pracovné príležitosti... Spoločnosť pripra- vuje mládež na pracovné pozície, ktoré momen- tálne ešte neexistujú. VIETE ŽE...? TOP 10 ... POZNÁTE FAKTY A TOP 10 pracovných pozícií v roku 2009, neexitovalo v roku 2004... Technológie ... V blízkej budúcnosti ČÍSLA...? budeme používať tech- nológie, ktoré ešte neboli vynájdené... Sociálne prostredie... Za posledný rok sa v USA jeden z ôsmich manželských párov zoznámil on-line... Sociálne siete... Facebook dosiahol 350 miliónov registrovaných používateľov. MySpace 250 miliónov... Exponanciálny rast... V roku 2006 zazname- nal najväčší vyhľadávač Google 2,7 miliardy vyhľadavaných výrazov. Aktuálne údaj hovorí o 31 miliardách vyhľadávaných výrazov mesačne! Publikum... Zdroj: http://www.youtube.com/watch?v=jpEnFwiqdx8 Rádiu trvalo 38 rokov kým dosiahlo 50 milónové pub- likum. Televízií 13 rokov. Internetu menej ako 4 roky. Facebook dosiahol túto métu za menej ako 2 roky. Vedeli ste, že...? História pripojenia... VIETE ŽE 1984 - počet interne- tových zariadení 1000. 1992 - 1 000 000 bUDÚCNOSť... 2008 - viac ako 1 milarda...
  3. 3. VÝVOj INFORMAČNéHO SPRÁVANIA Informačné správanie “Informačné správanie človeka je viacúrovňová aktivita pri adaptácií na I nformačné správanie je charakteristické pre človeka s využitím informačno- komunikačných technológií (ďalej len IKT), ale i bez. Informačné správanie môže byť vo všeobecnosti chápané ako ľudské správanie vo vzťahu k informačným informačné prostredie. Obsahuje neurofyziolog- zdrojom a kanálom. Informačné správanie sa prejavuje pri aktívnom i pasívnom ické, senzomotorické, kog- vyhľadávaní informácií a pri použití informácie. Aktívna komunikácia tvárou v tvár s os- nitívne, afektívne, sociálne tatnými (interpersonálna komunikácia), ale tiež pasívny príjem informácií a kultúrne zložky. V nichsa (TV reklama) vytvárajú rôzne modely informačného správania štrutúrujú rôzne druhy reprezentácií poznania, napríklad mentálne, so- ciálne a kultúrne reprezen- tácie.” (Steinerová, 2005) Informačná gramotnosť “Informačná gramotnosť je zložitý sociokongnitívny proces dlhodobého poznatkov, skäseností a zručností pri prispô- sobovaní sa prostrediu. Informačná veda prispieva k jej podpore aj skúmaním informačného správania používateľov informácií. S informačným sprá- Aktuálne je informačné vaním jednotlivcov i skupín sú spojené informačné správanie v každodennom živote a v pracovných pro- potreby. Tieto potreby sú závislé od dostupných technológií cesoch v organizáciach. a vyvíjajú sa aj od dostupných služieb poskytovateľov IKT. sa Skúmajú sa napríklad od dostupných technológií. Teóriou aké informácie sú potrebné sa špecifické procesy organi- zovania poznatkov v rámci zaoberá informačná veda (information science). V minulosti bola táto oblasť výsa- využívania voľného času dou knihovníkov, teda knižničných vied. Nové podmienky a používané technológie človekom.” (Steinerová, si vynútili aj špecializáciu, a umožnili vznik nových vied. Typickým príkladom je 2005) štúdium mediamtiky. Aj vďaka mediamatike... Informačné sprá- vanie používateľov pri využívaní elektro- nických zdrojov HLAVNé CIELE DOKUMENTU... C “Vznikajú nové interak- ieľom tohto dokumentu bude priblíženie pojmov ako informačné správanie tívne formy komunikácie a prezentácie vlastných súčastnosti, informatizácia spoločnosti a integračné iniciatívy na území EÚ produktov (blogy). Vznikajú a tiež nové možnosti prezentácie obsahu. Elektronické prostredie poskytuje osobitné komunity ľudí používateľom interaktívne prostredie. Nielen technologické inovácie, ale aj intu- spoločne vyhľadávajúcich a využívajúcich informácie itívne ovládanie poskytujú všetkým obyvateľom (bez rozdielu) prístup k digitál- (virtuálne komunity, nemu obsahu. Predovšetkým internet je fenomém doby. kolaboratívne skupiny). Vznikajú nové žánre a typy dokumentov a zdrojov. Sú interatívne, otvorené a stále sa vyvíjajúce (napr. web- stránky, digitálne knižnice a pod.) Vznikajú aj nové spôsoby a formy vzdeláva- nia.” (Steinerová, 2005)
  4. 4. HISTóRIA 1940 Londýn M oderná história výskumu informačného správania sa podľa viacerých zdrojov začína v roku 1940 na kráľovskej vedeckej konferencií v Londýne – The Royal Society Scientific Information Conference. The Royal Society Scientific Information Conference Podstata moderných informačných konferencií bola spojená aj napríklad realizá- ciou verejných prieskumov. Boli použité zdroje analýz ešte zo začiatku 20. storočia, ktoré súviseli najmä s používaním knižníc a dostupných zdrojov. Žiaľ v tom čase boli tieto štúdie skôr zamerané na prieskum používateľov a ich spoločenského postavenia. Návšteva knižnice bola skôr výsadou vyšších spoločenských tried. Okrajovo sa prieskumy dotazovali na cesty a spôsoby vyhľadávania informácií na základe informačnej potreby. V tomto období bola mi- era naplnenia informačnej potreby minimálna. Na druhej strane však bola úroveň informačnej potreby bežného obyvateľa neporovnateľne nižšia. Dostupné technológie a ich rozšírenie do značnej miery ovplyvňujú správanie obyvateľov. Taktiež s rozširovaním a dostupnosťou súvisia informačné potreby >>>> S informačným správaním jednotlivcov i skupín sú spojené informačné potreby. Tieto potreby sú závislé od dostupných technológií a vyvíjajú sa aj od dostupných služieb poskytovateľov IKT. sa od dostupných technológií. Teóriou aké informácie sú potrebné sa zaoberá informačná veda (information science) >>>> V minulosti bola táto oblasť výsadou knihovníkov, teda knižničných vied. Nové podmienky a používané technológie si vynútili aj špecializáciu, a umožnili vznik nových vied. Typickým príkladom je štúdium odboru MEDIAMATIKA INICIATÍVA NA PLECIACH gIgANTOV 1958 Washington V období po 2. svetovej vojne a striedavo na území USA a Veľkej Británie rástli informačné potreby. V tomto období boli vedci významnou skupinou, ktorí používali dostupné informačné zdroje. Medzi dostupné zdroje z tohto obdobia TInternational Conference on Scientific Information môžeme zaradiť: dostupné abstrakty diel, patenty, rôzne žurnály, monografie (knižnice) a pod. Významná iniciatíva v podobe medzinárodnej konferencie sa uskutočnila aj na území USA. V roku 1958 sa konala vo Washingtone, Medzinárodná Konferencia Ve- deckých Informácií – International Conference on Scientific Information Výsledkom boli o.i. Prijaté dokumenty v podobe odporúčaní pre pre napĺňanie informačných potrieb vedcov.
  5. 5. INOVÁCIE AKO VÍZIA 1972 baltimore V ýznamným obdobím pre odštartovanie nových štúdií a výskumov, v oblasti informačných potrieb a informačného správania, boli výskumy v Baltimore (USA) v rokoch 1972-1973. Study on information needs Výskum bol zameraní na zisťovanie informačných potrieb a využívanie dostupných zdrojov radových občanov. Nikdy predtým sa tak rozsiahly verejný prieskum nere- alizoval. Realizácia tohto výskumu poskytla „základný kameň“ pre ďalšie štúdie. Táto štúdia si položila za cieľ zodpovedať nasledujúce otázky: 1.Aké sú informačné potreby obyvateľov? 2. Ako alebo akým spôsobom sú tieto potreby napĺňané? 3. Akou formou môžu inštutúcie lepšie zabezpečiť napĺňanie informačných potrieb? S množstvom realizovaných štúdií, pribúdali problémy s definíciou a zaradením pojmu informačné potreby. V 80-tich rokoch 19. storočia sa viedla rozsiahla pole- mika nad zaradením. Z rôznych prác, napríklad p. Wilsona vyplýva nasledujúce: 1980’ Human information behavior Informačná potreba nepatrí medzi základné (primárne) potreby, akými môže study byť potreba prístrešia, potreba prijímania stravy a pod. Informačná potreba patrí medzi sekundárne, ktoré vznikajú po uspokojení základných potrieb. (Wilson, 1981) Z výšená potreba uspokojiť informačný „hlad“ bola a je charakteristická pre rozvinuté krajiny. Koniec 20. storočia bol v tejto oblasti charakteristický realizáciou množstva prieskumov, smerujúcich k naplneniu informačných potrieb študentov na univerzitách. 1990’ World Wide Web V tomto období sa začínalo s komercionalizáciou a uvedením World Wide Web. Sieť sietí bola vďaka novým komunikačným štandardom prístupná celosvetovo. Žiaľ vďaka nízkej penetrácií sieťových služieb bola prístupná spravidla pre akademikov a vedeckých pracovníkov. Nasledovali obrovské investície do technológií, ktorých cieľom bolo sprístupnenie WWW čo najširšej skupine používateľov. Rodil sa nový fenomén doby. „Rok 1999 v podmienkach Európskej únie je označovaný ako prechod k digitali zovanej spoločnosti – znalostná ekonomika sa stala silným nástrojom rast spoločnosti a tvorbu pracovných miest. Napomáha tiež k zvyšovaniu kvality života a ochrane životného prostredia. V roku 1999 sa stalo ambíciou Európskej komisie Začiatok 21. v rámci iniciatívy eEurope rozšíriť informačné technológie čo najviac ako to bude storočia možné.“ (Dvořák, 2007) Informatizácia spoločnosti Začiatkom 21. storočia pomerne rýchlo stúpa počet používateľov. Hlavne na území USA a na území západnej Európy. S počtom používateľov narastajú aj informačné potreby a s tým spojené využívanie vhodných informačných zdrojov. Začiatkom 21. storočia je význam a budúcnosť internetu známa. Iniciatívy v oblasti informatizácie spoločnosti jednotlivých štátov sa spájajú do integračných programov. Prechod od industriálnej smerom k znalostnej spoločnosti je v plnom prúde.
  6. 6. EURóPSKA INTEgRÁCIA „Súčasné obdobie je obdobím budovania informačnej spoločnosti. Celý eEurope svet, EÚ, národné, regionálne i miestne inštitúcie hľadajú cesty, ako čo Strategická iniciatíve Európ- najefektívnejšie používať informačné zdroje. Celý rad firiem a inštitúcií je skej Únie zaplavený tisíckami správ, ktoré každodenne zahlcujú počítačové servery. Teória manažmentu v súčasnosti hovorí, že strategickú výhodu v dnešnom svete získava ten, kto má správne informácie, v správnom formáte, na správnom mieste, v stanovenej miere podrobnosti a v čase, kedy sú potreb- né. Ten, kto chce v dnešnej dobe uspieť, musí mať pripravenú vhodnú informačnú stratégiu, ktorá je dôležitou súčasťou firemnej i spoločenskej stratégie rozvoja.“ (Dvořák, 2007) I nformačná spoločnosť prináša nové služby, ktoré budú charakteristické svojou otvorenosťou, prístupnosťou, rýchlosťou, dôveryhodnosťou, jednoduchosťou, všade prítomnosťou, prirodzenosťou a tiež inteligentnosťou. INICIATÍVA E-EUROPE Súčasťou Lisabonskej stratégie sú rôzne iniciatívy. Jednou z nich je aj eEurope. Predstavitelia EU si stanovili dosiahnutie viacerých cieľov. Hlavným z nich je docieliť do roku 2010, aby sa Európa stale najnajsilnejšou a najdynamickejšie sa rozvíja- júcou ekonomikou sveta založenou na vedomostiach – informačná spoločnosť. Dosiahnutie tohto cieľa by znamenalo „dobehnúť“ vo vývoji Japonsko a USA. INFORMATIZÁCIA NA SLOVENSKU V snahe nadviazať na trvalý rozvoj spoločnosti v rámci Európy prijala aj Slovenská Republika stratégiu informatizácie spoločnosti pod názvom Stratégia informa- tizácie spoločnosti v podmienkach Slovenskej Republiky. OPIS Na oficiálnej stránke Úradu vlády Slovenskej republiky www.rokovania.sk je Operačný plán informa- tizácie spoločnosti dostupná dokumentácia, ktorá vyplýva z prijatého akčného plánu Európskej únie eEurope. Týmto sa Slovensko úspešne pripojilo k Európskym iniciatívam a prijalo vlastný operačný program informatizácie spoločnosti OPIS >>>> Podľa uznesenia vlády SR z roku 2002 je základným cieľom informatizácie spoločnosti nová kvalita spoločenského, hospodárskeho a politického života, teda zvýšenie kvality života každého občana, a vytvorenie podmienok pre budovanie znalostnej ekonomiky využívaním metód a prostriedkov IKT.
  7. 7. OPIS egoverment S tratégia informatizácie spoločnosti v SR, ktorá bola spolu s akčným plánom schválená vládou SR v roku 2004, predstavovala rozpracovanie Politiky informa- tizácie spoločnosti v dlhodobom horizonte, stanovila prioritné oblasti a ciele spolu Elektroniyácia výkonu vere- jnej správy s konkrétnym a záväzným harmonogramom činností súvisiacich s procesom infor- matizácie spoločnosti. Podľa oficiálnej stránky ministerstva financií SR www.informatizácia.sk položil akčný plán stratégie informatizácie spoločnosti z roku 2004 nasledujúce základné ciele a úlohy. 1. Budovanie základných pilierov informačnej spoločnosti (štandardizácia, kvalitná infraštruktúra) 2. Stimulácia využívania internetu tvorbou a poskytovaním relevant ného obsahu (eGoverment, eHealth...) 3. Investície do ľudí a ich kvalifikácie (nadobúdanie potrebných zručností s PC a pod.) 4. Lacnejší, rýchlejší a bezpečnejší internet (budovanie moderných tech nológií). eHealth D osahovanie stanovených cieľov a úloh bolo monitorované do 31.12.2008, pričom počas tohto obdobia mohli jednotlivé rezorty dopĺňať ciele a úlohy. Výsledkom iniciatívy, ktorá vyplýva z akčného plánu Elektronizácia výkonu zdra- votníctva vyžívaním IKT bolo zhodnotenie dosiahnutia stanovených cieľov. Základný kameň v podobe budovania pilierov informačnej spoločnosti bol položený úspešne. Veľký počet všeobecne formulovaných úloh nebol splnený vôbec prípadne s veľkým časovým sklzom. Celkovo je však miera dosiahnutej informatizácie ťažko merateľná a preto je potrebné pokračovať s cieľom dosahovať stanovené cieľe. NOVÁ STRATégIA INFORMATIZÁCIE SR Podľa oficiálnej stránky ministerstva financií SR www.informatizácia.sk „Dňa 21.10.2009 vláda SR na svojom rokovaní prijala nový strategický doku- ment „Stratégia informatizácie spoločnosti na roky 2009 – 2013“. Cieľom predloženého dokumentu je aktualizovať stratégiu budovania informačnej spoločnosti na Slovensku. Zároveň bolo nevyhnutné jasne definovať kľúčové oblasti informatizácie spoločnosti. eLearning Moderný vzdelávací pro- ces s využitím moderných 1. Analýza súčasného stavu (štáty EÚ a Slovensko) komunikačných technológií 2. Definícia hlavných oblastí rozvoja a priority SR (kvalitná infraštruktúra, eGoverment, eHealth, eEducation a pod.) 3. Financovanie a monitorovanie
  8. 8. INTERAKCIA MEDZI POUŽÍVATEľMI D ostupnosť digitálnej formy zdrojov informácií v elektronickom prostredí je ďalším míľnikom informačno-znalostnej spoločnosti. Potreba zavádzania zmien súvisí so snahami zaradiť služby dostupné prostredníctvom internetu pre väčšinu obyvateľov do dennej praxe. MULTIMéDIA M ultimediálny obsah rozširuje možnosti prezentácie. Multimediálny obsah, teda obraz, zvuk, video sa teší veľkej popularite. Je spravidla viazaný k médiu (nosič), najčastejšie optické disky. Podstatná časť takéhoto obsahu je dostupná iba Multimédia v pôvodnej digitálnej forme. Tento obsah je prístupný len na základe použitia tech- nológií (PC). Len malú časť je možné plnohodnotne reprodukovať na papier, preto Médium a obsah, ktoré je multimediálny obsah dôležitou a samostatnou súčasťou knižničných fondov. používajú kombináciu Z optického disku (off-line) sa relatívne jednoducho dostane do prostredia inter- rôznych foriem obsahu netu (on-line) a odtiaľ je len krôčik k možnostiam, ktoré ponúka web. Výsledkom môže byť spájanie obsahov (zbierok), ktoré spolu súvisia a vytvoria tak komplexný prehľad dostupných informácií. Napríklad zoznam literárnej tvorby neurčeného spisovateľa môže byť doplnený o fotografie, prípadne iný multimediálny obsah (sfilmovaná ukážka diela a pod.). M ultimediálny obsah je unikátnym nosičom obrazových, textových a zvukových informácií. Digitálne a digitalizované zdroje sú predmetom záujmu čoraz väčšej skupiny používateľov webu. Šírenie multimediálneho obsahu na stránkach knižníc môže prispieť k efektívnemu zdieľaniu informácií. Od inštruktážnych videí cez priblíženie priestorov, až po využitie priestoru pre marketingové aktivity majú multimédia široké spektrum využitia. M edzi takýto obsah môžeme zaradiť tiež tvorbu a zdieľanie prezentácií on-line. Takúto službu poskytuje stránka www.slideshare.com. Stránka je mimoriadne úspešná a prakticky vytvorená len zdieľaním prezentácií používateľov tejto služby. Databáza dostupných prezentácií je prístupná priamo na stránke. Alternatívne ponúka služba výstup vo forme samostatného okna s prezentáciou pre vloženie zdrojového rámca do akejkoľvek inej webovej stránky.
  9. 9. POUŽÍVATEľ AKO SPOLUTVORCA Ú spešnosť ponúkaných služieb je vo veľkej miere závislá na používateľoch. Podľa požiadaviek používateľov je možné poskytovať očakávané služby a zároveň naplniť stanovené ciele. Prostredníctvom internetu a personalizovaných web-strá- nok môže užívateľ využívať všetky služby v elektronickom prostredí. Spoločné úsilie si vyžaduje vytvoriť prostredie, ktoré bude reagovať na používateľské požiadavky, bude pravidelne vyhodnocované a bude obsahovať pravidelne aktualizovaný zoznam služieb. P odľa publikácie p. Burrowsa (Burrows, 2008) je Prítomnosť charakteristická ako internetová éra. Programátori a dizajnéri webových stránok sa neustále snažia o vylepšenie a sprístupnenie interaktívnych prvkov. Prioritou sú aplikácie dostupné na webe a ich jednoduché používanie. Dnes už napríklad bežne dostupná tvorba a správa dokumentov (googleDocs) a ich zdieľanie naznačuje význam a možnosti on-line aplikácií. Použitie nových technológií tvorí základ pre implementáciu riešení webových aplikácií. Medzi dostupné technológie zaraďujeme komplexné nástroje pre vývoj interak- metadáta tívnych webových aplikácií označovaných ako AjAX. AJAX je skratka pre asyn- dáta (údaje) popisujúce iné chrónny JavaScript a XML (Asynchronous JavaScript and XML). Tieto nové nástroje dáta poskytujú webovým aplikáciam (on-line) vlastnosti podobné ako majú štandardné aplikácie v prostredí osobných počítačov (off-line). Podstatnou časťou sa podieľajú na dostupných funkciách a vlastnostiach we- bových stránok. Výmenou malých objemov operačných dát medzi serverom a používateľom zabezpečujú okamžitú reakciu na požiadavky bez oneskorenia. Takto je zabezpečená okamžitá interakcia webovej stránky bez potreby opakovaného načítania celého zdrojového kódu. Takéto stránky sú charakteristické vysokou mi- erou interaktivity, rýchlosťou a hlavne použiteľnosťou. DYNAMICKÝ ObSAH J ednou z primárnych charakteristík dostupných služieb webu je dynamický obsah stránok. Je čitateľný bežným spôsobom spolu s možnosťami pre zápis a editáciu dostupného obsahu on-line. Pridávaním komentárov, recenzií, značiek (tagov) a iných metainformácií a metadát, je dostupný obsah rozšírený o kvalitné informácie s pridanou hodnotou. Tieto skutočnosti ovplyvňujú predovšetkým kvalitatívnu hodnotu pôvodných informácií prípadne dostupného obsahu. Na druhej strane môže tento prakticky neobmedzený prístup k editácií obsahu viesť k formovaniu neprehľadných a neštruktúrovaných informácii vplyvom používateľov. “INFORMATION OVERLOAD” Na rozdiel od stránky vytlačenej na papieri, ktorú nie je možné ďalej editovať, posky- tuje stránka v elektronickom prostredí nekonečné možnosti editácie – ad infinitum (do nekonečna).
  10. 10. WEb AKO PLATFORMA Z ákladnou myšlienkou koncepcie webu ako platformy je posun k novým možnostiam využitia tohto priestoru, nielen pre zobrazovanie dát v okne we- bového prehliadača. Namiesto kupovania licencií pre používanie softvéru (textový editor, grafický editor, iné aplikácie), umožňuje webu on-line prístup k širokej palete nástrojov. Všetko prostredníctvom aplikácií, ktoré môžu byť priamo integrované do webových stránok. Jedinou podmienkou využitia je on-line pripojenie, ináč tieto výhody strá- cajú svoj význam. V mnohých prípadoch existujú aj off-line verzie týchto nástrojov aj pre prípad využitia v off-line režime. Web ako platforma Web ako základ pre budúci vývoj on-line aplikácií gENEROVANIE INFORMÁCIÍ A j vďaka rýchlemu vývoju webových technológií sa stáva sieť internetu dynam- ickým prostredím. Obsah a štruktúra generovaných stránok je ovplyvňovaná najmä používateľmi, ktorí ho podľa svojich predstáv značkujú a generujú to najzaujímavejšie z pohľadu záujmovej skupiny i jednotlivca. Toto tvrdenie vychádza zo všeobecnej znalosti používaných technológií a ich rozšírenia. Požiadavky komunít, skupín i jednotlivcov sa priebežne menia s vývojom vlastných potrieb a správania. Používateľ internetu je každý deň konfrontovaný s novou realitou. Komunikuje o veciach z bežného života (záujmy, škola, technológie, hudba, literatúra a pod.). Používatelia komunitných stránok sa priamo podieľajú na vývoji poskyto- vaných služieb cez dostupné prostriedky (diskusie, fórum návštevníkov, sekcia otázok a odpovedí). Web je v súčasnosti charakterizovaný generovaním obsahu a spájaním záujmov jeho používateľov prostredníctvom sociálnych väzieb do komunít. Prakticky všetko čo je možné zobraziť v digitálnej podobe na obrazovke monitora počítača si nachádza svoje miesto. Príležitostí ako využiť tento potenciál je naozaj mnoho. Používatelia svojou prítomnosťou dokážu priamo alebo nepriamo ovplyvňovať dostupné služby, obsah a štruktúry webových sídiel.
  11. 11. ZÁVEROM... P oskytovanie informačných služieb cez webové rozhranie umožňuje zvyšovať stupeň interaktivity s používateľmi. Dynamicky tvorený obsah >>>> a štruktúry webových sídiel sú základom pre poskytovanie nových služieb. Efektívne využitie dostupného priestoru v spolupráci s používateľmi, prináša zaujímavé výstupy vo forme generovania obsahu a odkazov. Dostupný obsah a jeho zdieľanie medzi používateľmi umožňuje formovať záujmové skupiny a komunity. Napríklad zoznamy odporúčaných produktov, kategorizácia, kustomizácia, sociálne väzby a mnoho iného sú príkladom úspešnosti integrácie nových nástrojov. Slovenské projekty >>>> úspešne nadviazali na aktuálne trendy a iniciatívu Európskej únie. Participácia na projektoch európskeho významu prináša dôležité poznatky a skúsenosti pri prezentácií obsahu. Informatizácia spoločnosti na Slovensku ako nevyhnutý predpoklad úspešnej participácie (ciele EÚ), si vyžaduje použitie nových technológií, ktorých nákup je z veľkej časti financovaný z projektov Európskej Únie. Použitie moderných technológií si tiež vyžaduje nový prístup v organizácií ľudských zdrojov a ich efektívneho využívania. Potenciál takto vytváraných pracovných príležitostí umožňuje vznik nových profesií a podporných tímov. Trvalo udržateľný Základné dodržiavanie princípov pri ochrane pôvodu obsahu a jeho iden- rozvoj tity, umožňuje vznik nových pracovných miest súvisiacich so spracovaním. Proces ktorý vedie k udržianiu rozvoja spoločnosti... Dôležitým faktorom je bezpečnosť informačných systémov. Bezpečný informačný systém je ovplyvňovaný predovšetkým prístupom zodpoved- ných pracovníkov, ktorí musia aktívne a s odbornosťou pristupovať k riešeniu problémov. Predovšetkým ochrana údajov v informačných systé- moch a vyplývajúca zodpovednosť za ochranu záujmov používateľov. Informatizácia spoločnosti >>>>, internet a dostupné on-line webové služy prešli za relatívne krátke obdobie viacerými úrovňami. Celosvetový význam a rozšírenie pripojenia k sieti internetu nadobúda nový rozmer začiatkom 21. storočia. Od formovania hypertextu, ktorý slúži predovšetkým na pub- likáciu tematicky triedených informácií, až po interaktívnu prezentáciu spoločnosti sa stáva nové médium prostriedkom pre aplikáciu nových možností pre trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti.
  12. 12. POUŽITÁ LITERATÚRA A ELEKTRONICKé ZDROjE DVOŘÁK, Zdeněk, DOLNÁK, Ivan, SOUŠEK, Radovan. Informatizácia, informačné systémy a bezpečnostný manažment. Žilina : EDIS-vydavateľstvo ŽU, 2007. 207 s. ISBN 978-80-8070-783-5. STEINEROVA , Jela. Informačné správanie : Pohľady informačnej vedy. 1. vyd. Bratislava : Centrum VTI SR, 2005. 189 s. ISBN 80-85165-90-2. BURROWS, Terry. 2008. Blogs, Wikis, MySpace, and More: Everything you want to know about using web 2.0 but are afraid to ask. Chicago: Chicago review press, 2008. 224 s. ISBN 978-1-55652-756-2 HOLSINGER, Erik. Jak pracují multimédia. 1. vyd. Brno : UNIS publishing, 1995. 198 s. ISBN 1-56276-208-7. RANKOV, Pavol. 2007. Informačná spoločnosť – perspektívy, problémy, paradoxy. Koloman Kertész Bagala, LCA Publishers Group, 2007. 173 s., ISBN 80-89129-91-9 Operačný program informatizácia spoločnosti [online]. 2008-2009 [cit. 2009-11-10]. Dostupný z WWW: <http://www.opis. gov.sk/11522/operacny-program-informatizacia-spolocnosti.php>. Úrad vlády Slovenskej republiky : Stratégia informatizácie spoločnosti v podmienkach SR. 2003 [online]. 2003. [citované 10. november 2009]. Dostupné na: <http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/7B34D47D090A53D2C1256E9B004046FC/$F ILE/Zdroj.html> Europe’s information society [online]. 2005-2009 [cit. 2009-10-12]. Dostupný z WWW: <http://ec.europa.eu/information_so- ciety/eeurope/i2010/what_is_the_i2010/index_en.htm>. Wikipedia : The free encyklopedia [online]. 2009 [cit. 2009-11-09]. Dostupný z WWW: <http://en.wikipedia.org/wiki/Informa- tion_society>. RANKOV, Pavol. 2007. Informačná spoločnosť – perspektívy, problémy, paradoxy. Koloman Kertész Bagala, LCA Publishers Group, 2007. 173 s., ISBN 80-89129-91-9 November 2009 Peter Židuliak

×