UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICIPRÁVNICKÁ FAKULTAPRÁVNE POSTAVENIE POISŤOVNÍ A ZAISŤOVNÍV SLOVENSKEJ REPUBLIKEDip...
2Čestné vyhlásenieVyhlasujem, ţe som diplomovú prácu s názvom „Právne postavenie poisťovnía zaisťovní v Slovenskej republi...
3PoďakovanieNeoddeliteľnou súčasťou mojej práce je vyjadrenie úprimnej vďaky tým, ktorívo väčšej i menšej miere participov...
4ABSTRAKTČOPÍKOVÁ, Marianna : Právne postavenie poisťovní a zaisťovní v Slovenskejrepublike (Diplomová práca). Univerzita ...
5ABSTRACTČOPÍKOVÁ, Marianna : The legal standing of insurance and reinsurance companies inthe Slovak republic (The diploma...
6PREDHOVORSúčasná nestabilná situácia vo svete, v Slovenskej republike nevynímajúc, nútidnešného človeka rozmýšľať ako sa ...
7OBSAHÚVOD...................................................................................................................
8ÚVODProblematika právnej úpravy poisťovní a zaisťovní je v súčasnej dobe veľmirezonovanou témou v rámci celej Európskej ú...
9normatívnu, deduktívnu, syntézu a komparáciu. V prvej kapitole som pomocou syntézypriamo pristúpila k definovaniu mnou vy...
101 CHARAKTERISTIKA POISŤOVNE A ZAISŤOVNE1. 1 Analýza poisťovne a jej význam pre spoločnosťExistenciu súčasnej poisťovne a...
11spôsobuje aj odlišné chápanie postavenia poisťovní. Naopak právne normy vôbecneobsahujú platnú definíciu poistenia a zák...
12orientujúca sa na zabezpečenie poistenia pre jednotlivcov. Patrí jej významnepostavenie v štáte a jej činnosť preukazuje...
13V Slovenskej republike ţiadna právna norma z oblasti poisťovníctva neobjasňujetermín komerčná poisťovňa, ale medzi autor...
14základe ktorej poisťovňa vystupuje ako rovnocenný účastník záväzkovo-poistnéhovzťahu. Poskytuje poistnú ochranu za poist...
15Solventnosť II“). Zároveň vo všeobecnosti povoľuje formu európskej spoločnosti, ktorása v obchodnom mene označuje medzin...
161. špecializované – tie, ktoré ponúkajú podľa § 64 ods. 6 zákona o poisťovníctveodvetvia poistenia zaradené, buď výlučne...
17kompetentného orgánu dohľadu domovského štátu poisťovne z inéhočlenského štátu. práva zriaďovať svoje pobočky uvedeného...
181. 2 Všeobecná charakteristika zaisťovne„Niet obchodu bez poistenia a niet poistenia bez zaistenia.“21Význama dôleţitosť...
19Prvotnú zakladateľskú listinu zaisťovne podpísal pruský kráľ Friedrich Wilhelm IV.v Berlíne 8. apríla 1846. Gustav von M...
20poistné plnenie. Nie je vylúčené, aby sama zaisťovňa nemohla uzatvoriť zaistnúzmluvu, v takomto prípade hovoríme o retro...
21pred úpadkom poisťovne, moţnosť poisťovať veľké riziká, neodmietanie obchodovpresahujúcich ich moţnosti a v neposlednom ...
22Na slovenskom zaistnom trhu zatiaľ nefiguruje ţiadna domáca zaisťovňa.Slovenské poisťovne uprednostňujú zaistné krytie p...
232 PRAMENE POISTNÉHO PRÁVAPrameň práva znamená zdroj, na základe ktorého existuje platné právo a jehopoznanie. Teória prá...
24Normatívne právne akty môţeme rozdeliť z pohľadu vzniku na pôvodné: ústava,ústavné a ostatné zákony a na odvodené, teda ...
25škody inej osobe. Zároveň sa na základe tohto predpisu zriaďuje Slovenskákancelária poisťovateľov. Zákon č. 186/2009 Z....
26Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska je zároveň oprávnená vydávaťmetodické usmernenia a odporúčania poskytujúce...
27Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie, kam patria nasledovnésmernice: Smernica Rady 64/225/EHS z 25....
28 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998o doplnkovom dohľade nad poisťovňami v skupine poisťo...
29Obsah smerníc z pohľadu stanoveného cieľa je záväzný, ale spôsob jeho dosiahnutia jeponechaný na vôli jednotlivých člens...
303 VÝKONÁVANIE POISŤOVACEJ A ZAISŤOVACEJČINNOSTIObsah druhej časti zákona o poisťovníctve je zameraný na výkon poisťovace...
31 taktieţ oceňovanie a riadenie rizík; spravovanie uzavretých zaistných zmlúv, teda evidovanie zaistných zmlúva všetkýc...
32zaradzuje napríklad poistene úrazu, poistenie choroby alebo poistenia majetku.Poistenia týkajúce sa zodpovednosti za ško...
331. „splatené základné imanie poisťovne podľa § 4 / zaisťovne podľa § 6 zákona opoisťovníctve,2. prehľadný a dôveryhodný ...
34Všetky poţadované dokumenty sa musia predloţiť v origináloch, ak to nemoţnouskutočniť, pripúšťajú sa úradne osvedčené kó...
35vyhlásenia o splnení zákonných poţiadaviek vyplývajúcich z príslušnej funkciea menej ako tri mesiace starý výpis z regis...
36zavedeniu dozornej správy. Pre zaisťovaciu činnosť je postačujúce vyjadrenie,ţe na majetok sa nevyhlásilo povolené núten...
37výlučne prostredníctvom pobočky po vydaní povolenia Národnou bankou Slovenskaa sú povinné riadiť sa slovenskou platnou l...
38konania, o odloţení veci. Pripúšťa sa do pätnástich kalendárnych dní od prijatiaprvostupňového rozhodnutia podanie riadn...
39spomenuté predpoklady, zároveň sa absolútne vylučuje odopretie ovplyvnenéekonomickými potrebami finančného trhu. Vychádz...
40nadnárodne trhy bez zbytočne zdĺhavého a náročného povoľovacieho procesu spojenéhos vysokou administratívnou náročnosťou...
41Najčastejšie poisťovne vykonávajú činnosti prostredníctvom slobody poskytovaniasluţieb, pretoţe sa to povaţuje za jednod...
42finančnej stabilite poisťovne a o hodnovernosti predloţených informácií. Následkom jevydanie rozhodnutia, v ktorom sa ob...
433. 3. 2 Právo slobodného poskytovania služieb v členskom štáteOdvetvie poisťovníctva v čase pred koordináciou národných ...
44odmietnutia informuje členský štát o zámeroch poisťovne a odobratia udelenej licencie.Obdobne platí pre poisťovne podmie...
454 DOHĽAD NAD POISŤOVNÍCTVOM„Poisťovníctvo je sektorom finančných sluţieb, ktorý zahŕňa subjektypreberajúce poistné rizik...
461. Regulačná – významnou mierou sa podieľa na príprave všeobecne záväznýchprávnych aktov Ministerstva financií Slovenske...
PRÁVNE POSTAVENIE POISŤOVNÍ A ZAISŤOVNÍ V SR
PRÁVNE POSTAVENIE POISŤOVNÍ A ZAISŤOVNÍ V SR
PRÁVNE POSTAVENIE POISŤOVNÍ A ZAISŤOVNÍ V SR
PRÁVNE POSTAVENIE POISŤOVNÍ A ZAISŤOVNÍ V SR
PRÁVNE POSTAVENIE POISŤOVNÍ A ZAISŤOVNÍ V SR
PRÁVNE POSTAVENIE POISŤOVNÍ A ZAISŤOVNÍ V SR
PRÁVNE POSTAVENIE POISŤOVNÍ A ZAISŤOVNÍ V SR
PRÁVNE POSTAVENIE POISŤOVNÍ A ZAISŤOVNÍ V SR
PRÁVNE POSTAVENIE POISŤOVNÍ A ZAISŤOVNÍ V SR
PRÁVNE POSTAVENIE POISŤOVNÍ A ZAISŤOVNÍ V SR
PRÁVNE POSTAVENIE POISŤOVNÍ A ZAISŤOVNÍ V SR
PRÁVNE POSTAVENIE POISŤOVNÍ A ZAISŤOVNÍ V SR
PRÁVNE POSTAVENIE POISŤOVNÍ A ZAISŤOVNÍ V SR
PRÁVNE POSTAVENIE POISŤOVNÍ A ZAISŤOVNÍ V SR
PRÁVNE POSTAVENIE POISŤOVNÍ A ZAISŤOVNÍ V SR
PRÁVNE POSTAVENIE POISŤOVNÍ A ZAISŤOVNÍ V SR
PRÁVNE POSTAVENIE POISŤOVNÍ A ZAISŤOVNÍ V SR
PRÁVNE POSTAVENIE POISŤOVNÍ A ZAISŤOVNÍ V SR
PRÁVNE POSTAVENIE POISŤOVNÍ A ZAISŤOVNÍ V SR
PRÁVNE POSTAVENIE POISŤOVNÍ A ZAISŤOVNÍ V SR
Upcoming SlideShare
Loading in …5
×

PRÁVNE POSTAVENIE POISŤOVNÍ A ZAISŤOVNÍ V SR

2,160 views

Published on

DIPLOMOVÁ PRÁCA MARIANNA ČOPÍKOVÁ

0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total views
2,160
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
87
Actions
Shares
0
Downloads
0
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

PRÁVNE POSTAVENIE POISŤOVNÍ A ZAISŤOVNÍ V SR

  1. 1. UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICIPRÁVNICKÁ FAKULTAPRÁVNE POSTAVENIE POISŤOVNÍ A ZAISŤOVNÍV SLOVENSKEJ REPUBLIKEDiplomová prácaa185fa89 - 8ffb - 47f8 - 8a00 - 537f9913a639Študijný program: PrávoŠtudijný odbor:3.4.1 PrávoPracovisko: Katedra súkromného právaOddelenie obchodného, hospodárskeho a finančného právaVedúci diplomovej práce: doc. JUDr. Soňa Kubincová, PhD.Banská Bystrica, 2013 Bc. Marianna Čopíková
  2. 2. 2Čestné vyhlásenieVyhlasujem, ţe som diplomovú prácu s názvom „Právne postavenie poisťovnía zaisťovní v Slovenskej republike“ vypracovala samostatne, pod odborným vedenímvedúcej diplomovej práce, na základe vlastných teoretických poznatkov a s pouţitímuvádzanej literatúry.V Banskej Bystrici dňa 25. 02. 2013 .......................................................Bc. Marianna Čopíková
  3. 3. 3PoďakovanieNeoddeliteľnou súčasťou mojej práce je vyjadrenie úprimnej vďaky tým, ktorívo väčšej i menšej miere participovali na jej vypracovaní.Vďaka patrí najmä vedúcej diplomovej práce doc. JUDr. Soni Kubincovej, PhD.Jej rady, pripomienky a odborné usmerňovanie boli pre mňa a pre moju prácu veľkýmprínosom.Osobitná vďaka patrí JUDr. Jane Štulrajterovej, ktorá mi venovala svoj časa ochotne mi poradila pri písaní moje práce. Zároveň som vďačná rodine a blízkym,ktorí ma celý čas podporovali.
  4. 4. 4ABSTRAKTČOPÍKOVÁ, Marianna : Právne postavenie poisťovní a zaisťovní v Slovenskejrepublike (Diplomová práca). Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Právnickáfakulta. Katedra súkromného práva / Oddelenie obchodného, hospodárskehoa finančného práva. Vedúci diplomovej práce: doc. JUDr. Soňa Kubincová, PhD.Stupeň odbornej kvalifikácie : magister (v skratke „Mgr.“). Banská Bystrica, 2013.Rozsah práce: 64 strán.Diplomová práca analyzuje súčasné právne postavenie poisťovní a zaisťovní vSlovenskej republike s dôrazom na vplyv Európskej únie v rámci dosiahnutiajednotného poistného trhu. Právne postavenie poisťovní a zaisťovní je skúmané nazáklade normatívnej metódy, zosumarizovaním a rozborom prameňov z akýchvychádzajú. Prostredníctvom syntézy sa zhrnie charakteristika poisťovní a zaisťovní,podmienky výkonu ich činnosti a výkon dohľadu nad týmito subjektmi. Následne sarozoberá dosah legislatívy Európskej únie na fungovanie poisťovní a zaisťovní v našichpodmienkach. Poznatky sú čerpané zo slovenských právnych predpisov, najmä zozákona číslo 8/2008 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov, smerníc právaEurópskej únie, monografií slovenských autorov, periodík a internetových portálov.Kľúčové slová: Finančný trh. Poisťovníctvo. Poisťovňa. Zaisťovňa. Jednotný poistnýtrh Európskej únie. Dohľad.
  5. 5. 5ABSTRACTČOPÍKOVÁ, Marianna : The legal standing of insurance and reinsurance companies inthe Slovak republic (The diploma thesis). Matej Bel University Banská Bystrica.Faculty of Law. Department of private law / Unit of commercial, business and financiallaw. Supervisor of diploma thesis: doc. JUDr. Soňa Kubincová, PhD. Degree ofprofessional qualification: Master ( abbrev „Mgr.“). Banská Bystrica, 2013.Range ofthesis: 64 pages.The diploma thesis analyzes the current legal standing of insurance andreinsurance companies in the Slovak Republic with emphasis on the influence of theEuropean Union in the framework of the achievement of the single insurance market.The legal standing of insurace and reinsurance is investigated on the basis of thenormative method, summarizing and analyzing the sources from which they are based.By means of a synthesis summarizes the characteristics of insurance and reinsurancecompanies, conditions on the perfomance of their operations and the performance ofsupervision over these subjects. Consequently analyzes the impact of European Unionlegislation on the functioning of the insurence and reinsurance companies under ourconditions. Information are drawn from slovak legislations, primarily from Act oninsurance number 8/2008 Z. z. by later amended legislations, directives EuropeanUnion, monographs of slovak authors, journals and internet portals.Keywords: The financial market. Insurance company. Reinsurance company. Singleinsurance market of the European Union. Supervision.
  6. 6. 6PREDHOVORSúčasná nestabilná situácia vo svete, v Slovenskej republike nevynímajúc, nútidnešného človeka rozmýšľať ako sa zabezpečiť pred náhodnými udalosťami, ktorýchvýsledkom je moţná strata ţivota, zdravia, majetku, zamestnania. Tento stav spôsobil,ţe občania čoraz viac vyuţívajú špecializované sluţby poisťovne, ktorá predstavujestabilizátora ekonomickej úrovne podniku a ţivotnej situácie človeka v prípadeškodových udalosti. Preto poisťovne musia dôraznejšie dbať o zaobstaranie finančnýchrezerv, ktoré im v prípade potreby poskytujú zaisťovne ako podporné subjektyzabezpečenia riadneho fungovania poisťovacej činnosti.Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa slovenským poisťovniama zaisťovniam otvorili jednoduchšie moţnosti rozšírenia svojej činnosti do okolitýchčlenských krajín, s čím zároveň súvisí potenciálne zvyšovanie majetku spoločnosti.Avšak vytvorenie jednotného poistného trhu v rámci Európskej únie, nepredstavujehospodárske výhody len pre poistné trhy jednotlivých členských štátov, ale pre poistnýsektor v globálnom meradle. Aby národné poistné trhy neboli spútané štátnymihranicami, Európska únia neustále prijíma direktíva. Významným inštitútom bolozavedenie systému jednotnej licencie, ktorý umoţnil len na základe povolenia vydanéhov členskom štáte vykonávať činnosť poisťovní a zaisťovní aj v ostatných členskýchštátoch Európskej únie. Táto zmena predstavovala zlom vo vývoji jednotného poistnéhotrhu Európskej únie, úpravu slovenského právneho zakotvenia výkonu poisťovaceja zaisťovacej činnosti v nadnárodných trhoch, čo sa stalo predmetom záujmuvypracovania tejto diplomovej práce.
  7. 7. 7OBSAHÚVOD............................................................................................................................... 81 CHARAKTERISTIKA POISŤOVNE A ZAISŤOVNE.................................... 101. 1 Analýza poisťovne a jej význam pre spoločnosť ....................................... 101. 1. 1 Komerčná poisťovňa ako subjekt poistného trhu........................ 121. 1. 2 Postavenie poisťovne v slovenskom práve.................................. 131. 2 Všeobecná charakteristika zaisťovne ......................................................... 181. 2. 1 Vnútroštátna úprava zaisťovne .................................................... 212 PRAMENE POISTNÉHO PRÁVA..................................................................... 232. 1 Vnútroštátna právna úprava........................................................................ 232. 2 Právna úprava Európskej únie .................................................................... 263 VÝKONÁVANIE POISŤOVACEJ A ZAISŤOVACEJ ČINNOSTI ............. 303. 1 Podmienky na vykonávanie poisťovacej a zaisťovacej činnosti................ 313. 2 Povolenie na výkon poisťovacej a zaisťovacej činnosti............................. 373. 3 Systém jednotnej licencie ........................................................................... 393. 3. 1 Zriaďovanie pobočiek v členskom štáte...................................... 413. 3. 2 Právo slobodného poskytovania sluţieb v členskom štáte.......... 434 DOHĽAD NAD POISŤOVNÍCTVOM............................................................... 454. 1 Pôsobnosť Národnej banky Slovenska....................................................... 454. 2 Spôsoby výkonu dohľadu........................................................................... 474. 3 Výkon dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami....................................... 494. 4 Sankcie ....................................................................................................... 525 PREDPOKLADANÉ ZMENY LEGISLATÍVY V POISTNOM SEKTOREZ POHĽADU SMERNICE SOLVENTNOSŤ II ....................................................... 54ZÁVER........................................................................................................................... 60ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY A PRAMEŇOV ........................................ 62
  8. 8. 8ÚVODProblematika právnej úpravy poisťovní a zaisťovní je v súčasnej dobe veľmirezonovanou témou v rámci celej Európskej únie, vzhľadom na to, ţe sa neustáleprijímajú opatrenia súvisiace s integráciou poistného trhu medzi členskými štátmi.K úspechu vytvorenia správne fungujúceho poistného trhu prispela predovšetkýmliberalizácia poistných trhov, čím sa stanovili jednotné podmienky výkonu činnostipoisťovní a zaisťovní v rámci členských štátov. Udelila sa sloboda zakladaniapoisťovacích a zaisťovacích spoločností a ich pobočiek v členských štátoch, zaviedol sasystém jednotnej licencie a prijali sa koordinačné smernice. Všetky tieto krokypredstavujú rozšírenie poskytovania sluţieb slovenských poisťovní a zaisťovní zahranice Slovenskej republiky.Členské štáty mali za úlohy jednotlivé smernice implementovať do svojichprávnych úprav, čo spôsobilo prijatie nového zákona č. 8/2008 o poisťovníctve Z. z.v znení neskorších predpisov. Cieľom tejto diplomovej práce je právna analýzasúčasného postavenia poisťovní a zaisťovní v Slovenskej republike. Zameriavam sa naobjasnenie skutočností, ktoré sa spájajú so vznikom a existenciou vykonávaniapoisťovacej a zaisťovacej činnosti v Slovenskej republike a v iných členských štátochEurópskej únie. Následne zhodnotím, aký dosah mala a čo nové prináša harmonizáciapráva Európskej únie v oblasti poisťovníctva domácim poisťovniam a zaisťovniam.Posúdim, či tieto zmeny priniesli pozitívne ohlasy alebo naopak neúmerne zvýšilikonkurencieschopnosť poistného trhu, čím sa mohli obmedziť potenciálne ziskyv dôsledku straty klientov.Pri spracovaní práce som čerpala poznatky zo slovenských vysokoškolskýchučebníc a monografií z oblasti práva a ekonómie, ktoré bliţšie objasňujú témupoisťovníctvo a legislatívny vplyv Európskej únie. Čo sa týka dostupnosti literatúry nastanovenú tému, myslím si, ţe väčšina autorov sa zameriava na ekonomický pohľada absentuje právny výklad súčasného základného právneho predpisu. Z pohľadu praxemi bola vo veľkej miere zdrojom informácií oficiálna internetová stránka Národnejbanky Slovenska.Stanovenú problematiku som rozdelila do piatich kapitol, ktoré poskytujúpodrobný prehľad o danej téme. Pri písaní práce som vyuţila metódu analytickú,
  9. 9. 9normatívnu, deduktívnu, syntézu a komparáciu. V prvej kapitole som pomocou syntézypriamo pristúpila k definovaniu mnou vytýčených subjektov finančného trhuz ekonomického a právnického hľadiska. Komplexný prehľad platnej právnej úpravyv oblasti poistného práva poskytuje druhá kapitola. Tretia kapitola predstavuje úplnézhrnutie podmienok výkonu poisťovacej a zaisťovacej činnosti inštitúciami so sídlomna území Slovenskej republiky s moţnosťou poskytovať sluţby v členských štátochEurópskej únie. Výkon dohľadu Národnou bankou Slovenska nad činnosťami poisťovnea zaisťovne je obsahom štvrtej časti. Posledná kapitola sa zameriava na komparáciuvplyvov práva Európskej únie na národnú právnu úpravu v oblasti poistného sektoraz dôvodu povinnosti transpozície smernice, známej pod názvom Solventnosť II.Vecné rozčlenenie diplomovej práce som si vybrala z dôvodu neuvádzaniaanalýzy priebehu histórie vzniku poisťovní a zaisťovní aţ do terajšej doby, nakoľko somto pri zadanej téme nepovaţovala za nutné. Názov diplomovej práce zodpovedáobsahovej stránke a prínos spočíva v skutočnosti, ţe na rozdiel od iných publikácií somsa snaţila podať rovnocenný výklad poisťovní a zaisťovní z hľadiska ekonomickéhoa právnického v ucelenom dokumente. Väčšina autorov monografií objasňujepoisťovníctvo z hľadiska ekonomickej kategórie a len v obmedzenej miere vykladá jejprávne postavenie na poistnom trhu. Navyše doposiaľ som sa nestretla s publikáciouupravujúcou predpokladané zmeny v legislatíve poisťovníctva, čo zhrňujemv záverečnej kapitole.
  10. 10. 101 CHARAKTERISTIKA POISŤOVNE A ZAISŤOVNE1. 1 Analýza poisťovne a jej význam pre spoločnosťExistenciu súčasnej poisťovne a zaisťovne podmieňuje samostatný vznik poisteniaako ekonomického i právneho inštitútu. Prvopočiatky poistenia siahajú do pradávnychdôb, keď si človek prvýkrát začal uvedomovať rôzne nebezpečenstvá ohrozujúce jehoţivot, zdravie, rodinu a majetok. Bez ohľadu na vôľu jednotlivca nastávali náhodnéudalosti vyplývajúce z pôsobenia prírodných síl alebo z konania iných ľudí vspoločnosti. Výsledkom bola neočakávaná škoda spôsobujúca smrť, ujmu na zdraví,zníţenie kvantity prípadne kvality veci alebo oslabenie ţivotnej úrovne. Spočiatku sazačala uplatňovať prevencia voči moţnému riziku prostredníctvom opatrení súvisiacichs vytváraním hmotných zábran, obmedzením styku so zvermi. Podobné úsilianeprinášali potrebnú istotu a v niektorých prípadoch ani poţadovanú efektívnosť, čím sapodnietila idea tvorby vlastných finančných rezerv pre pokrytie nepredvídanej ujmy.Eventualita zaloţená na nevedomosti vzniku určitej udalosti a neúnosný rozsahmajetkových škôd prinútili spoločnosť vytvoriť „ochranný mechanizmus, ktorý byúčinne eliminoval negatívne dôsledky týchto náhodných a často nepredvídateľných rizíkformou finančnej sluţby, ktorá peňaţne odškodní spoločnosť, organizáciu alebojednotlivca.“1Na základe tejto potreby sa postupne vyformoval systém spoločnej tvorbypeňaţných rezerv určených na prerozdelenie členom spoločenstva v prípadenepriaznivých udalostí označovaný ako assekurácia. Pôvod slova sa odvádza odstarotalianskeho termínu assicuranza a slovenský jazyk z hľadiska významu povaţujepoistenie i asekuráciu za obsahovo zhodné so slovom zabezpečenie alebo istota, čibezpečnosť. Vznik súčasného pojmu poistenie sa datuje k prvej polovici 18. storočia.2V dôsledku rozvoja spoločnosti a hospodárstva prešlo poistenie výraznýmizmenami, čo spôsobilo, ţe poistná teória pozná viacero charakteristík poistenia. Rôzneprístupy k pojmovému vymedzeniu sú ovplyvnené odborným zameraním autorov, čo1MELUCHOVÁ, J. 2004. Poisťovníctvo a účtovníctvo poisťovní. Bratislava : Iura Edition spol. s. r. o.,2004. str. 9.2MAJTÁNOVÁ, A. a kol. 2009. Poisťovníctvo. Bratislava : Iura Edition, spol. s. r. o., 2009. str. 34.
  11. 11. 11spôsobuje aj odlišné chápanie postavenia poisťovní. Naopak právne normy vôbecneobsahujú platnú definíciu poistenia a zákonodarca sa obmedzil iba na úpravu vzťahovvznikajúcich pri jeho realizácii.3Docentka Ing. Ľubica Horniaková vo svojej publikácií uvádza, ţe na poisteniemôţeme hľadieť ako na:1. špecifický druh tovaru vyprodukovaný v rámci poisťovníctva, odvetvia trhovejekonomiky. Poisťovňa ho ponúka ako fiktívny tovar určený na kúpu subjektomza účelom obmedzenia rizík z náhodných, nepredvídaných udalostí. Moţnousúdiť, ţe poisťovňa má za daných okolností postavenie predávajúceho napoistnom trhu, kde sa stretáva ponuka a dopyt po poistnej ochrane.2. sluţbu patriacu do infraštruktúry ekonomiky. Prostredníctvom činnostipoisťovne sa stane výrobným faktorom, ktorý ovplyvňuje priebehreprodukčného procesu.3. dôchodkovú kategóriu, pretoţe výsledkom poistenia je v prípade poistnejudalosti (škodová, ale uţ poistnou zmluvou predvídaná) poskytnutie finančnejúhrady, čím sa poisťovňa dostáva do roly stabilizátora dôchodkov.4. právny inštitút, ktorým je záväzkový vzťah vzniknutý na základe poistnejzmluvy alebo právneho predpisu s vopred stanovenými právami a povinnosťamiúčastníkov poistného vzťahu.5. finančnú kategóriu predstavujúcu proces vytvárania poistných fondov(technických rezerv) a ich neskoršie regulované prerozdelenie v súlades podmienkami stanovenými v poistnom práve.4Uvedená klasifikácia poistenia sa opiera o vyjadrenie uznávanej profesorky ViktórieČejkovej: „Poistenie je teda ekonomická a právna kategória, tvoriaca súčasť finančnýcha právnych vzťahov spoločnosti.“5Vzhľadom k tejto úzkej spätosti je nutné rozlišovaťzaradenie poisťovní na základe ekonomickej a právnej sústave inštitúcií pôsobiacichv krajine.Vychádzajúc z odbornej ekonomickej literatúry, ktorá obsahuje väčšinou teoretickyzhodné úsudky, moţno vo všeobecnosti zhrnúť, ţe poisťovňa je jedinečná inštitúcia3GRÚŇ, Ľ. 2006. Finanční právo a jeho inštituty. Praha : Linde Praha a. s., 2006. str. 251.4Pozri: ČUNDERLÍK, Ľ - HORNIAKOVÁ, Ľ. 2009. Finančný trh. Bratislava : Vydavateľské oddeleniePrávnickej fakulty UK, 2009. str. 65 – 67.5ČEJKOVÁ, V. a kol. 2011. Poistný trh, teória a prax. Bratislava : Iura edition, spol. s. r. o., 2011. str. 41.
  12. 12. 12orientujúca sa na zabezpečenie poistenia pre jednotlivcov. Patrí jej významnepostavenie v štáte a jej činnosť preukazuje veľký dosah na národné hospodárstvo.Z pohľadu poisteného poisťovňa zohráva úlohu stabilizátora ekonomickej situáciepodnikateľa a zároveň ţivotnej úrovne občanov, nakoľko na seba prenáša rizikoa nahrádza vzniknuté straty. V rámci spoločnosti sa rozvojom jej činnosti podporujezniţovanie nezamestnanosti, poskytuje ochranu hodnôt voči tragickým udalostiam, abysa občan nestal príťaţou pre samotný štát, a zväčšuje objem voľných peňaţných zdrojovich investovaním.6Poistenie z komplexného hľadiska na Slovensku zabezpečuje viacero druhovpoisťovní, ktoré môţeme rozdeliť podľa spôsobu financovania na:1. komerčné – zameriavajú sa na poistenie osôb, majetku a zodpovednosti za škoduza poistné, z čoho tvoria poistné rezervy s moţnosťou ich zhodnocovaniana finančných trhoch, ich hlavným účelom je dosahovanie zisku, a nie činnosťvo verejnom záujme.2. nekomerčné (verejnoprávne) – zdravotné poisťovne a Sociálna poisťovňaspravované osobitnými zákonmi. Nevytvárajú rezervy ako komerčné poisťovne,ale finančné krytie sa zabezpečuje z prostriedkov verejných financií a z prijatéhopoistného sa priamo uhrádzajú poistné plnenia. 71. 1. 1 Komerčná poisťovňa ako subjekt poistného trhu„Finančný trh predstavuje systém vzťahov, inštitúcií a nástrojov umoţňujúcichsústredenie, rozmiestňovanie a prerozdeľovanie dočasne voľných peňaţnýchprostriedkov medzi ekonomickými subjektmi na základe ponuky a dopytu.“8Poistný trhmoţno vyčleniť ako jeden zo segmentov finančného trhu, kde sa podniká s tovarmi suigeneris – poistnými produktmi. V rámci neho pôsobia viaceré poisťovacie subjekty,ktoré sa so zreteľom na ich typické rysy členia na verejnoprávne poisťovne, komerčnépoisťovne a poisťovacie inštitúcie, akou je aj zaisťovňa.6Pozri: KOŠÍK, O. 2007. Poisťovníctvo – vybrané problémy. Banská Bystrica : Ekonomická fakultaUMB, 2007. str. 13 - 14.7Pozri: KUBINCOVÁ, S. 2011. Slovenské finančné právo, I. časť. Banská Bystrica : Právnická fakultaUMB, 2011. s. 271 – 272.8HORNIAKOVÁ, Ľ. – MIHALÍKOVÁ, A. 2001. Finančné a menové vzťahy v teórií a praxi. Bratislava :Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK, 2001. str. 184.
  13. 13. 13V Slovenskej republike ţiadna právna norma z oblasti poisťovníctva neobjasňujetermín komerčná poisťovňa, ale medzi autormi je všeobecne zauţívaný a rozumie saním poisťovňa vykonávajúca poisťovaciu činnosť podľa zákona č. 8/2008 Z. z.o poisťovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poisťovníctve“).Prívlastok „komerčná“ slúţi na odlíšenie poisťovacích systémov patriacich do oblastisúkromných financií. Vo svojej práci preferujem pouţívanie pojmu poisťovňa, nakoľkoje to legislatívou uznané a presne vymedzené.9Kaţdá poisťovňa v trhovom hospodárstve vystupuje ako podnikateľský subjekt,keďţe podlieha podmienkam uplatňovanej konkurencie. V závislosti od oblastismerovania podnikania poisťovne môţeme poistný trh rozdeliť na:1. vecný poistný trh, kde sa stretáva ponuka poistenia a dopyt po poistení,v dôsledku čoho sa za predmet podnikania poisťovne povaţuje výkonpoisťovacej činnosti, zaisťovacej činnosti a sprostredkovania poisteniaa zaistenia. Výsledkom je tvorba a vyuţívanie rezervných fondov v prospechpoistených osôb.2. investičný poistný trh, v rámci ktorého vystupuje ako takzvaný inštitucionálnyinvestor z dôvodu dosiahnutia zisku prostredníctvom vlastných alebo cudzíchpeňaţných zdrojov. Zabezpečuje si tak stály príjem prameniaci z investovaniadočasne voľných finančných prostriedkov napríklad do cenných papierov zapodmienky dodrţania legislatívne stanovených limitov.101. 1. 2 Postavenie poisťovne v slovenskom právePrávne postavenie poisťovní vyplýva z legislatívnej úpravy vzťahov súvisiacichs ich vznikom, vykonávaním oprávnených činností a podliehaním dohľadu príslušnýmsubjektom. Rôznorodosť týchto právnych vzťahov nútila zákonodarcov stanoviťpoisťovni práva a povinnosti vo viacerých právnych predpisoch začleňovanýchdo odvetvia občianskeho, obchodného a finančného práva.Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len„Občiansky zákonník“) v ustanoveniach § 788 – § 828a kodifikoval poistnú zmluvu, na9ČEJKOVÁ, V. a kol. 2011. Poistný trh, teória a prax. Bratislava : Iura edition, spol. s. r. o., 2011. str. 79.10Pozri: MAJTÁNOVÁ, A. 1993. Poistný trh. Bratislava : Elita, 1993. str. 17 – 24.
  14. 14. 14základe ktorej poisťovňa vystupuje ako rovnocenný účastník záväzkovo-poistnéhovzťahu. Poskytuje poistnú ochranu za poistné (peňaţnú úhradu) prijaté od poistníka,fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá uzatvorila poistnú zmluvu. Vzhľadom naspracovanú problematiku nebudem prihliadať na občianskoprávnu úpravu, ale na výkladfinančno-právnych noriem.11„Z hľadiska právnej štruktúry však jednoznačne treba zaradiť poisťovne akofinančných sprostredkovateľov fungujúcich na poistnom trhu pod najvšeobecnejší trhpeňazí – finančný trh.“12Pod finančných sprostredkovateľov sa subsumujú všetkyekonomické subjekty, ktorých postavenie a výkon činností sú stanovené v právnychpredpisoch regulujúcich finančný trh, nakoľko neexistuje právoplatné taxatívnevymedzenie. Vyššie uvedené konštatovanie prof. JUDr. Jozefa Králika, znalcafinančného práva, o príslušnosti poisťovne k finančným sprostredkovateľom potvrdzujeaj zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o dohľade nad finančným trhom“ ). V § 1 ods. 3 písm. a) sa uvádzaenumeratívny výpočet dohliadaných subjektov pôsobiacich na finančnom trhu, medziktoré patria tieţ poisťovne a zaisťovne. 13V súlade s § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 513/1991 Obchodného zákonníka v zneníneskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) poisťovne zároveň napĺňajúznaky určené pre podnikateľa realizujúceho sa na základe iného neţ ţivnostenskéhooprávnenia podľa osobitných predpisov. „Ich hlavným cieľom je dosiahnutie zisku,pričom z prijatého poistného tvoria poistné rezervy, z ktorých sa potom vyplácajúpoistné plnenia.“14Zriaďuje sa v právnej forme akciovej spoločnosti prostredníctvomObchodného zákonníka. Treba však poznamenať, ţe všeobecná obchodná úprava saaplikuje, ak osobitný zákon nestanovuje inak. Východisko tohto tvrdenia nachádzame v§ 90 ods. 2 zákona o poisťovníctve a uplatňuje sa rovnako pri zriaďovaní poisťovne azaisťovne. Právne formy poisťovní a zaisťovní sú explicitne určené pre jednotlivéčlenské štáty v prílohe III. Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25.novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (ďalej len „smernica11Pozri: Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (podľa aktuálneho stavuk 02.01.2013).12JAKUBOVIČ, D. - KRÁLIK, J. 2004. Finančné právo. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo SAV, 2004.str. 251.13DURAČINSKÁ, M. - SIDAK, M. a kol. 2012. Finančné právo. Bratislava : C. H. Beck, 2012. str. 362.14KUBINCOVÁ, S. 2011. Slovenské finančné právo, I. časť. Banská Bystrica : Právnická fakulta UMB,2011. s 272
  15. 15. 15Solventnosť II“). Zároveň vo všeobecnosti povoľuje formu európskej spoločnosti, ktorása v obchodnom mene označuje medzinárodnou skratkou „SE“ vo význame SocietasEuropaea a upravuje sa zákonom č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti v zneníneskorších predpisov.Na základe vyššie uvedeného môţeme zhrnúť, ţe vo svojej podstate prof. JUDr.Jozef Králik, doc. JUDr. Soňa Kubincová a doc. JUDr. Ľubomír Grúň zhodne nazerajúna poisťovňu z hľadiska subjektu pôsobiaceho v štáte, a tieţ uznávajú vyjadreniaobjasňujúce podstatu poisťovne v ekonomickej literatúre. Zdôrazňujú však, ţe ajnapriek teoretickým polemikám pri určovaní postavenia poisťovne v Slovenskejrepublike je nevyhnutne smerodajný zákon o poisťovníctve, ktorý explicitne vymedzujepojem poisťovňa ako „právnická osoba, ktorá je akciovou spoločnosťou so sídlom naúzemí Slovenskej republiky, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povoleniana vykonávanie poisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska.“15Skúmaním uvádzaných monografií z oblasti finančného trhu, teórie finančnéhopráva a súčasnej legislatívy som dospela k záveru, ţe poisťovňa predstavujev slovenskom práve vo všeobecnosti špecifickú, podnikateľskú, peňaţnú inštitúcius výlučne priznaným právom a zároveň povinnosťou označovať sa poisťovňav obchodnom mene zameranú na poisťovaciu činnosť a iné činnosti s ňou súvisiacevykonávané po splnení zákonom striktne určených podmienok a udelení oprávneniaNárodnou bankou Slovenska, za účelom nadobudnutia finančného prospechu. Hlavnéposlanie poisťovne je preberanie zmluvne alebo zákonom (povinné zmluvné poisteniev prípade zodpovednosti za škodu pri výkone povolania advokátov, súkromnýchlekárov a podobne) definovaných rizík zo svojich klientov na seba.V dôsledku harmonizácie práva Európskej únie so slovenským poistným právomNárodná banka Slovenska na rozdiel od minulosti môţe udeľovať licencienovovzniknutým poisťovniam výhradne len pre jeden poistný druh zahŕňajúci konkrétnepoistné odvetvia uvedené v prílohe č. 1 zákona o poisťovníctve.16Vzhľadom na tútoskutočnosť rozoznávame poisťovne podľa ponuky poistných produktov na:15Pozri: Zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov (podľa aktuálneho stavu k05.01.2013).16MELUCHOVÁ, J. 2004. Poisťovníctvo a účtovníctvo poisťovní. Bratislava : Iura Edition, spol. s. r. o.,2004. str. 14.
  16. 16. 161. špecializované – tie, ktoré ponúkajú podľa § 64 ods. 6 zákona o poisťovníctveodvetvia poistenia zaradené, buď výlučne pod ţivotné poistenie podľa časti A(napr. AEGON Ţivotná poisťovňa a. s.) alebo neţivotné poistenie podľa časti B(napr. D.A.S. poisťovňa právnej ochrany a. s.,).2. univerzálne – súčasne poskytujúce neţivotné aj ţivotné poistenie za podmienkyzaloţenia pred recepciou poistných pravidiel Európskej únie (napr. Allianz –Slovenská poisťovňa a. s.). Platná dikcia zákona dnes nepripúšťa moţnosťvzniku univerzálnej poisťovne. Výnimkou sú poisťovne, ktorým sa v oprávneníumoţnilo zabezpečovať popri ţivotnom poistení aj poistenie úrazu a poisteniechoroby, ktoré ako odvetvia poistenia prislúchajú do druhu neţivotnéhopoistenia (napr. MetLife Amslico poisťovňa, a. s.). Podľa smernice č. 92/96/EHSv oblasti ţivotného poistenia, kde odchýlka od zásady špecializácie je moţná lenza predpokladu oddelenej likvidácie škôd a vedenia účtovníctva pre oba druhypoistenia. 17V rámci slovenského poistného trhu môţu poisťovne v súlade s ustanoveniamizákona o poisťovníctve vystupovať vo viacerých podobách v závislosti od umiestneniaich sídla ako:1. Poisťovňa so sídlom na území Slovenskej republiky – vzniká a svoje úlohyuskutočňuje len na základe a v rozsahu povolenia na vykonávanie poisťovacejčinnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní upravenom v zákoneo dohľade nad finančným trhom. Po splnení osobitných podmienok môţuposkytovať poistenie aj za hranicami štátu.2. Poisťovňa z iného členského štátu - je právnická osoba, ktorá má sídlov členskom štáte18a v tomto domovskom štáte jej priznali oprávnenie vykonávaťpoisťovaciu činnosť. Na Slovensku môţu pôsobiť bez udelenia povoleniaprostredníctvom uplatnenia: práva slobodného poskytovania sluţieb podľa § 19 ods. 1 zákona opoisťovníctve, aţ keď Národná banka Slovenska príjme oznámenie od17BALKO, L. - KRÁLIK, J. a kol. 2005. Finančné právo, II. časť. Bratislava : Právnická fakulta UK,2005. str. 610.http://www.orsr.sk/hladaj_subjekt.asp?OBMENO=poistovna&PF=0&SID=0&S=on&R=on&STR=1(prevzaté 10.01.2013).18Členským štátom sa na účely zákona o poisťovníctve rozumie podľa § 3 písm. k) členský štátEurópskej únie alebo členský štát Európskej dohody o voľnom obchode, ktorý podpísal Zmluvuo Európskom hospodárskompriestore, tento výklad sa uplatňuje v celej práci.
  17. 17. 17kompetentného orgánu dohľadu domovského štátu poisťovne z inéhočlenského štátu. práva zriaďovať svoje pobočky uvedeného v § 18 zákona opoisťovníctve, a to na základe súhlasného písomného prejavudoručeného Národnej banke Slovenska od príslušného orgánu dohľadudomovského štátu. Prináleţí im povinnosť označovať sa vo svojomnázve „pobočka poisťovne z iného členského štátu“.3. Zahraničná poisťovňa – rozumie sa ňou právnická osoba so sídlom a miestomvydania povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti na území štátu, ktorýnepatrí medzi členské štáty. Poisťovaciu činnosť v Slovenskej republike jeoprávnená vykonávať len pomocou zriadenej pobočky. Pobočka zahraničnejpoisťovne predstavuje organizačnú zloţku zahraničnej poisťovne umiestnenej nanašom území na základe povolenia udeleného po splnení zákonnom danýchpodmienok.19Národná banka Slovenska v zmysle § 36 zákona o dohľade nad finančným trhomvedie zoznamy poisťovní a zaisťovní, ktoré zverejňuje na svojej webovej stránkeza účelom overenia serióznosti poisťovacej inštitúcie. V súčasnosti na Slovenskufiguruje sedemnásť poisťovní, viac ako päťsto poisťovní z iných členských štátov, aleţiadna zahraničná poisťovňa a rovnako ani jedna slovenská poisťovňa nepôsobí mimopoistného trhu Európskej únie.20Môţeme to povaţovať za dôkaz, ţe zámery Európskejúnie o potrebe vytvorenia jednotného poistného trhu v rámci celej únie sa aj v praxiodzrkadlili nielen ako de iure stanovená moţnosť, ale aj de facto vyuţívaný systém.Vzhľadom na túto skutočnosť sa nasledujúca kapitola zameriava na analýzu právnejúpravy podmienok a činností poisťovne, ktorá ponúka poistenie na Slovenskua v členských štátoch na základe systému jednotnej licencie.19Pozri: Zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov (podľa aktuálneho stavu k 7.01. 2013).20http://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom/dohlad-nadpoistovnictvom/zoznampoistovni(prevzaté 14.01.2013).
  18. 18. 181. 2 Všeobecná charakteristika zaisťovne„Niet obchodu bez poistenia a niet poistenia bez zaistenia.“21Význama dôleţitosť, dnes uţ samozrejmej, tézy si ľudia začali uvedomovať prvýkrátv stredovekých prístavných mestách Talianska. V dôsledku rozvoja priemyslu, dopravya zahraničného obchodu sa uskutočňovali dlhé a nebezpečné výpravy prostredníctvomnámorných lodí spojených s nárastom počtu a veľkosti rizík. Dochádzalo k vznikuznačných škôd a poisťovatelia aj napriek ziskovosti nemali k dispozícii dostatočnéfinančné prostriedky na pokrytie všetkých strát. Obchodníci boli nútení zabezpečovaťmoţné riziká prostredníctvom viacerých poisťovateľov, čo bolo časovo a praktickyveľmi náročné.Zmena nastala v Janove, kde kupec poistil cestu z Janova cez Stredozemnémore do Sluys. Nakoľko sa jednalo o trať s vysokou pravdepodobnosťou vznikupoistnej udalosti, rozhodol sa, ţe ručenie za úsek z Cadizu do Sluys postúpi ďalšímobchodníkom, aby sa vyhol značnému zníţeniu svojho kapitálu. 12. júla 1370 spísalv latinčine s dvomi ďalšími kupcami zmluvu o prebratí časti rizík a poskytnutie krytiav prípade poistnej udalosti. Povaţuje sa to za prvý zachovaný doklad o vznikuzaisťovacej činnosti.22Dynamický vývoj spoločnosti bol sprevádzaný katastrofami spočívajúcimiv poţiaroch, zväčšenej sile prírodných ţivlov, vojnových strát a podobných udalostís výsledkom enormných škôd, čo sa klasifikovalo ako tzv. veľké riziká. Aby sapoisťovne vyhli insolvencii v dôsledku veľkých rizík, do nariadení sa postupne zavádzapotreba zaistenia poistných zmlúv. Poistenie neplnilo dostatočne svoju funkciu, preto savytvorili špecializované podniky zaoberajúce sa výlučne zaisťovacou činnosťou.„Prvou profesionálnou zaisťovňou na svete bola Kôlnische Rückversicherungs-Gesellschaft (Cologne Re)... Na trhu však nezostala dlho sama, začali vznikať aj inézaisťovňe ako Aachen Re(1853), Frankfurt Re (1857), Swiss Re (1863), Munich Re(1880), britská Merkantile and General (1907).“23Zaujímavosťou je, ţe niektoré z nichvykonávajú zaisťovaciu činnosť doposiaľ a zastávajú významné miesto v celom svete.21GRÚŇ, Ľ. – PAULIČKOVÁ, A. 2003. Finančnoprávne inštitúty. Bratislava : Eurounion spol. s. r. o.,2003. str. 218.22DRUGDOVÁ, B. 2000. Poistenie zahraničných rizík. Bratislava : EKONÓM, 2000. str. 133.23MAJTÁNOVÁ, A. a kol. 2009. Poisťovníctvo. Bratislava : Iura Edition, spol. s. r. o., 2009. str. 274.
  19. 19. 19Prvotnú zakladateľskú listinu zaisťovne podpísal pruský kráľ Friedrich Wilhelm IV.v Berlíne 8. apríla 1846. Gustav von Mevissen, jeden zo zakladateľov, vypracoval štatútzaisťovne v podobe akciovej spoločnosti s presne stanoveným základným kapitálom, čosa uplatňuje aj v dnešnej dobe. Od svojho vzniku zasiahli KôlnischeRückversicherungs-Gesellschaft mnohé zmeny, ale to nemení nič na fakte jej viac akostopäťdesiat ročnej existencie. Najpodstatnejšou je vytvorenie aliancie s General RE,s ktorou od roku 2003 vystupujú pod spoločným obchodným menom Gen Re.24Vychádzajúc z uvedeného sa zaistenie zjednodušene vykladá ako poisteniepoistenia, jedná sa o finančno-ekonomickú kategóriu odvodenú od podstaty poistenia.Poisťovňa a zaisťovňa sa posudzujú za podobné inštitúcie s určitými rozdielmi, a to sozreteľom na analógiu hlavnej činnosti zaloţenej na preberaní rizík a tieţ na právnuúpravu zákona o poisťovníctve. Zaisťovne sa takisto povaţujú za subjekty finančnéhotrhu, rovnocenných účastníkov záväzkovo-zaistného vzťahu, finančnýchsprostredkovateľov a podnikateľov. Nakoľko sa úvahy a odôvodnenia týkajúce sapostavenia poisťovní a zaisťovní v spoločnosti sa vo svojej podstate zhodujú a súspomenuté v predchádzajúcej časti, zameriam sa uţ len na zhrnutie odlišností.Predmet podnikania zaisťovne je zaisťovacia činnosť a činností s ňou súvisiace,ktoré moţno poskytovať len na základe obojstranne výhodnej zmluvy. Zaistnouzmluvou sa rozumie „písomná dohoda o náhrade škôd v ţivotnom a neţivotnompoistení, ktorá ochraňuje poisťovateľa od strát zapríčinených záväzkami vyplývajúcimiz poistných zmlúv.“25Uzatvoriť ju nemoţno s fyzickou osobou, účastníkmi sú na jednejstrane zaisťovňa a na druhej právnická osoba poskytujúca poistenie na základepovolenia udeleného príslušným domovským orgánom. Samotné zaistenie je prejavomslobodného rozhodnutia, nikdy nevzniká na základe zákona, preto je aj obsah zmluvyvýsledkom ich dohovoru, kde sa určia okrem iných nasledujúce základné náleţitostiriešenia právneho vzťahu zaistenia: cedent je poisťovňa prevádzajúca časť rizík alebo celé riziko prevzaté odpoisteného. Podstatná je skutočnosť, ţe medzi poisteným a zaisťovňou nevznikápriamy právny vzťah, preto si poistenec nemôţe voči zaisťovni nárokovať24http://www.genre.com/page/0,,ref=KRHistory-en,00.html (prevzaté 15.01.2013).25KOŠÍK, O. 2007. Poisťovníctvo – vybrané problémy. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB,2007. str. 62.
  20. 20. 20poistné plnenie. Nie je vylúčené, aby sama zaisťovňa nemohla uzatvoriť zaistnúzmluvu, v takomto prípade hovoríme o retrocesii, opakovanom zaistení. cesionárom sa rozumie zaisťovňa respektíve poisťovňa, ak má príslušnéoprávnenie na výkon zaisťovacej činnosti, poskytne v prípade škodovej udalostifinančné plnenie. vlastný vrub definuje presne vymedzené poistené riziká, za ktoré ručí cedent. cesia je portfólio poisteného rizika odovzdaného do zaistenia cesionárovia zároveň sa rovnako nazýva samotný proces, teda sa stanovia všetkypodmienky súvisiace so samotnou transakciou (napr. oceňovanie rizika). Zákono poisťovníctve podľa § 6 ods. 6 umoţňuje zaistiť len riziká spadajúce podpoistný druh uvedený v povolení na výkon zaisťovacej činnosti výlučne buďpre ţivotné, alebo neţivotné poistenie, zároveň povoľuje aj komplexnúkombináciu ako zaistenie pre ţivotné a neţivotné poistenie. zaistné predstavuje cenu za poskytnutie zaistného produktu cedentovivypočítanú podielom z poistného určeného podľa prevzatých poistných rizíkalebo matematickými výpočtami na základe pravdepodobnosti vzniku škody.Slúţi na vytváranie krycích rezerv cesionára, zároveň sa určí spôsob presunufinančných prostriedkov a termíny úhrady. provízia zo zaistenia predstavuje odmenu určenú pre cedenta za dojednaniealebo sprostredkovanie zaistenia.26Zaisťovne sú povaţované za podnikateľov a finančných sprostredkovateľovpôsobiacich dôleţitým spôsobom na celosvetovej úrovni, pretoţe svojou činnosťouzabezpečujú ekonomickú stabilitu národných poistných trhov a v globálnom meradlenajmä medzinárodnú finančnú situáciu. Postavenie zaisťovne a jej skúsenosti priamopoisťovateľovi prinášajú výhody v sfére know - how v prípade začiatkoch poisťovacejčinnosti, príprave ponuky nových poistných produktov a sprostredkovaní kontaktus inými poistnými trhmi, nakoľko sa dlhodobo pohybujú v internacionálnych poistnýchtrhoch. Najpodstatnejšou úlohou je však diverzifikácia riziká z čoho vyplýva prevencia26Pozri: MAJTÁNOVÁ, A. a kol. 2009. Poisťovníctvo. Bratislava : Iura Edition, spol. s. r. o., 2009. str.263 - 265.
  21. 21. 21pred úpadkom poisťovne, moţnosť poisťovať veľké riziká, neodmietanie obchodovpresahujúcich ich moţnosti a v neposlednom rade zvýšenie kapitálu poisťovne.271. 2. 1 Vnútroštátna úprava zaisťovneSlovenská právna úprava realizácie zaistenia vychádza zo Smernice Európskehoparlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 o zaistení, ktorú Slovenskoimplementovalo do vnútroštátneho práva z dôvodu harmonizácie poistného právaEurópskej únie. Premietlo sa to hlavne do zákona o poisťovníctve, kde je okrem inéhoobsiahnuté jednoznačné vymedzenie pojmu zaisťovňa. Podľa § 2 ods. 6 sa za zaisťovňupovaţuje „právnická osoba, ktorá je akciovou spoločnosťou so sídlom na územíSlovenskej republiky, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na základe povolenia navykonávanie zaisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konanípodľa osobitného predpisu... môţe mať aj právnu formu európskej spoločnosti.“28Legálny výklad zaisťovne a poisťovne môţeme posudzovať za totoţný,premenoval sa iba subjekt a činnosť, čím sa nenarušila forma ani podmienka vzniku.Zaisťovňa rovnako ako poisťovňa je vo svojej podstate špecifická inštitúcia povinnápouţívať označenie zaisťovňa v obchodnom mene, ktorej základná funkcia jepreberanie rizík a poskytovanie ochrany v prípade platovej neschopnosti poisťovacíchinštitúcii za úhradu z dôvodu dosahovania zisku. Preto aj zákonná úprava poisťovnea zaisťovne je rovnorodá s určitými presne stanovenými výnimkami.Na našom území okrem zaisťovne môţe pôsobiť zaisťovňa z iného členskéhoštátu na základe práva slobody poskytovania sluţieb, pobočka zaisťovne z inéhočlenského štátu, zahraničná zaisťovňa len prostredníctvom pobočky zahraničnejzaisťovne. Na rozdiel od poisťovne rozoznávame ešte kaptívnu zaisťovňu a rozumie saňou zaisťovňa vlastnená finančnou inštitúciou okrem poisťovní a zaisťovní alebo inýmnefinančným podnikom za predpokladu, ţe zabezpečuje zaistné krytie podnikom,ktorých je súčasťou alebo ju kontrolujú.2927Pozri: KRÁTKA, Z. 2008. Význam zaistenia – špecifickej formy poistenia – v súčasnej ekonomike. InBiatec. 2008, roč. 16, č. 4. str. 17 - 20.28Pozri: Zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov (podľa aktuálneho stavu k16.01.2013).29§ 2 zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov (podľa aktuálneho stavuk 16.01. 2013).
  22. 22. 22Na slovenskom zaistnom trhu zatiaľ nefiguruje ţiadna domáca zaisťovňa.Slovenské poisťovne uprednostňujú zaistné krytie poskytované najmä renomovanýmisvetovými zaisťovňami alebo vlastnými materskými spoločnosťami. Podľa aktuálnehostavu k 11. januáru 2013 na našom území zabezpečuje zaistenie pre ţivotné a neţivotnépoistenie iba jedna výlučne zaisťovacia spoločnosť z členského štátu prostredníctvompobočky - Swiss Re Europe S. A. organizačná zloţka Slovensko.30Avšak zákonnáalternatíva povoľuje vykonávať zaisťovaciu činnosť aj poisťovniam, ak sa naplniapredpoklady na udelenie oprávnenia na výkon zaisťovacej činnosti. Vzhľadom na tútomoţnosť sa zaistenie v obmedzenom rozsahu realizuje siedmimi domácimipoisťovňami, ktoré sa orientujú len na zaistenie neţivotného poistenia.31Napriek tomu,ţe zaisťovňa existuje iba de iure, zameriam sa na objasnenie právnej úpravy vzťahujúcejsa na zaisťovňu respektíve poisťovňu v postavení zaisťovne a ich pobočky, čímpriblíţim zloţitý proces ich vzniku.30http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Dohlad/PobockyPoistovneMimoSR.pdf (prevzaté 16. 01.2013).31http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Dohlad/PoistovneSRZaistovne.pdf (prevzaté 16. 01.2013).
  23. 23. 232 PRAMENE POISTNÉHO PRÁVAPrameň práva znamená zdroj, na základe ktorého existuje platné právo a jehopoznanie. Teória práva rozdeľuje pramene práva v dvoch zmysloch, a to v materiálnoma formálnom. Materiálnymi prameňmi práva sa rozumejú všetky podmienky ţivotaspoločnosti, ktoré vplývajú na potrebu vzniku práva. Významnejšie miesto patrí formámpráva predstavujúcim konkrétny výsledok legislatívnej činnosti orgánov tvoriacichprávo v štátom stanovej a uznanej podobe. Obsahom formy práva je všeobecne záväznáprávna norma. Vychádzajúc z právnej náuky môţeme klasifikovať pramene práva nanormatívne právne akty, normatívne zmluvy, precedensy, právne obyčaje a iné pramenepráva. Kaţdý štát utvára viacero druhov normatívnych právnych aktov,32v Slovenskejrepublike z hľadiska právnej sily rozpoznávame „Ústava Slovenskej republiky, ústavnézákony, výsledky referenda so silou ústavného zákona, medzinárodné zmluvy so silouvyššou ako zákon, zákony, výsledky referenda so silou zákona, medzinárodné zmluvyso silou zákona, nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia, výnosy, všeobecne záväzne„samosprávne“ nariadenia, výsledky miestneho referenda so silou všeobecne záväzného„samosprávneho“ nariadenia.“33Za pramene slovenského poistného práva sa povaţujú všetky formy právaobsahujúce normy poistného práva určujúce pravidlá správania sa subjektovpôsobiacich na poistnom trhu. Podľa kritéria úrovne ich prijímania sa členia na národnúprávnu úpravu a právnu úpravu Európskej únie.2. 1 Vnútroštátna právna úpravaRegulácia vnútroštátneho poisťovníctva spadá pod tri rôzne subjekty, a toMinisterstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskejrepubliky a Národnú banku Slovenska v závislosti od toho, či právne predpisy súsúčasťou práva verejného alebo súkromného.32Pozri: PRUSÁK, J. 2001. Teória práva. Bratislava : Vydavateľské oddelenie PrF UK, 2001. str. 187 -189.33KUBINCOVÁ, S. 2011. Slovenské finančné právo, I. časť. Banská Bystrica : Právnická fakulta UMB,2011. s 11.
  24. 24. 24Normatívne právne akty môţeme rozdeliť z pohľadu vzniku na pôvodné: ústava,ústavné a ostatné zákony a na odvodené, teda vznikajúce v dôsledku existencieprvotných, kam patria nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia a opatrenia Národnej bankySlovenska.34Základným prameňom poistného práva je zákon č. 460/1992 Zb. ÚstavaSlovenskej republiky v znení neskorších predpisov, hierarchicky najvyššie postavenýprávny predpis, ktorému nesmú odporovať ţiadne právne normy. Smerodajné sú články55: „(1) Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálnea ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. (2) Slovenská republika chránia podporuje hospodársku súťaţ. Podrobnosti ustanoví zákon.“35a článok 56 definujúciNárodnú banku Slovenska.Medzi ostatné pramene finančného práva patria: Zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý jesmerodajným právnym predpisom v oblasti poisťovníctva obsahujúci rozsiahluúpravu problematiky vzniku, organizácie, riadenia, výkon činnosti a zánikupoisťovne a zaisťovne, následne objasňuje vzťahy týkajúce sa poisťovní z inýchčlenských štátov, zahraničných poisťovní, zaisťovní z iných členských štátova zahraničných zaisťovní. Nakoniec sa zaoberá výkonom dohľadu nadpoisťovníctvom. Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom v znení neskoršíchpredpisov upravujúci všeobecné pravidlá uplatňované v rámci dohľadu nadpoistným sektorom vykonávaným Národnou bankou Slovenska. zákon č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o Národnej banke Slovenska“), ktorý presnevymedzuje postavenie, právomoc a úlohy Národnej banky Slovenska. Zákon č 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škoduspôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov sazameriava na úpravu zákonom danej všeobecnej povinnosti tuzemskéhovlastníka motorového vozidla uzatvoriť poistnú zmluvu pre prípad spôsobenia34Pozri: KUBINCOVÁ, S. 2011. Slovenské finančné právo, I. časť. Banská Bystrica : Právnická fakultaUMB, 2011. s 11 - 17.35Čl. 55 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (podľaaktuálneho stavu k 09. 02. 2013).
  25. 25. 25škody inej osobe. Zároveň sa na základe tohto predpisu zriaďuje Slovenskákancelária poisťovateľov. Zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstvev znení neskorších predpisov, ktorým sa zrušil pôvodný zákon č. 340/2005 Z. z.o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia v znení neskoršíchpredpisov a upravuje oblasť finančného sprostredkovania a poradenstva vovšeobecnom zmysle. Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ktorýobsahuje definíciu, vznik, činnosť, zánik a všetky vzťahy súvisiace s akciovouspoločnosťou ako zákonom určenej právnej formy poisťovne a zaisťovne. Zákon č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti v znení neskorších predpisov,ktorý podobne ako Obchodný zákonník vymedzuje alternatívnu právnu podobupoisťovne a zaisťovne, to je postavenie európskej spoločnosti, vzťahy týkajúcesa vzniku, zmien, zániku a celkového riadenia spoločnosti. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisovspadajúci pod súkromné právo, ktorý vymedzuje poistnú zmluvu a spravujevzťahy vzniknuté na základe uzatvorenej poistnej zmluvy. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky 2001 č. 413/2001 Z. z.,ktorou sa vykonáva zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti zaškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov. Vyhláška Národnej banky Slovenska č. 221/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujúniektoré pravidlá pre duálne zobrazovanie niektorých cien, platieb a inýchhodnôt pre oblasť finančného trhu a sluţieb finančných inštitúcií v oblastibankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia, ktoráaplikuje len v prípade, sa jedná o dobrovoľné duálne zobrazovanie, nakoľko uţuplynula doba trvania povinnosti dvojitého zobrazovania.36Okrem vyššie uvedených právnych predpisov sa medzi pramene poistného právazaradzujú aj normatívne právne akty spadajúce po činnosť Národnej banky Slovenska.V zmysle § 44 zákona o Národnej banke Slovenka má právomoc vydávať opatrenia navýkon zákonov, ktoré sa vyhlasujú sa vo forme oznámenia v Zbierke zákonov36http://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom/dohlad-nad-poistovnictvom/legislativa (prevzaté09. 02. 2013).
  26. 26. 26Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska je zároveň oprávnená vydávaťmetodické usmernenia a odporúčania poskytujúce vysvetlenia pre uplatňovanieprijatých právnych noriem týkajúcich sa dohliadaných subjektov a ich činnosti v oblastipoisťovníctva. Národná banka Slovenska povinne zverejňuje vo Vestníku Národnejbanky Slovenska vlastné normatívne právne akty, prípadne sú uvedené aj na jejoficiálnom internetovom portáli pre jednoduchšiu dostupnosť a informatívnosť.2. 2 Právna úprava Európskej únieVstup Slovenskej republiky do Európskej únie 1. mája 2004 znamenal preSlovensko povinnosť riadiť sa právne záväznými aktmi vytvorenými inštitúciamiEurópskej únie s podmienkou ich prednosti pri aplikovaní vnútroštátneho práva.V dôsledku čoho sa právne predpisy vydané na úrovni Európskej únie vzťahujúce sa napoistný sektor povaţujú za pramene poistného práva.Právo Európskej únie sa hlavne člení na primárne právo a sekundárne právo.„Primárne právo tvoria pôvodné tri zakladajúce zmluvy o zaloţení Európskehospoločenstva uhlia a ocele, Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a Európskehohospodárskeho spoločenstva a zmluvy, ktoré ich doplnili a zmenili (ide predovšetkýmo nasledujúce zmluvy – Zlučujúca zmluva z 1965, Jednotný európsky akt z 1986,Maastrichtská zmluva známa tieţ ako Zmluva o Európskej únii z 1992, Amsterdamskázmluva z 1997, Zmluva z Nice z 2001, Lisabonská zmluva z 2007), vrátane zmlúvo pristúpení jednotlivých členských štátov.“37Primárne právne akty sú aplikovateľnépriamo bez potreby preberania do národných právnych poriadkov členských štátov.Pod sekundárne právo sa podľa článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej úniezaradzujú právne akty vydávané úniovými inštitúciami na výkon právomoci Európskejúnie a rozumejú sa nimi najmä nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčaniaa stanoviská. Nariadenia majú priamy účinok, teda sú právne záväzne pre všetkyčlenské štáty bez potreby implementovania do vnútroštátnych právnych poriadkov.Avšak oblasť poistenia a zaistenia je v úniovom práve upravená najmä smernicami,ktoré sú vymenované v prílohe číslo dva zákona č. 8/2008 o poisťovníctve pod názvom37DURAČINSKÁ, M. - SIDAK, M. a kol. 2012. Finančné právo. Bratislava : C. H. Beck, 2012. str. 37.
  27. 27. 27Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie, kam patria nasledovnésmernice: Smernica Rady 64/225/EHS z 25. februára 1964 o zrušení obmedzení slobodyusadiť sa a slobody poskytovať sluţby vo vzťahu k zaisteniu a retrocesii v zneníneskorších právnych predpisov. Prvá smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, inýchprávnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatiea vykonávanie priameho poistenia s výnimkou ţivotného poistenia v zneníneskorších právnych predpisov. Smernica Rady 73/240/EHS z 24. júla 1973, ktorou sa rušia obmedzenia právausadiť sa v oblasti priameho poistenia s výnimkou ţivotného poistenia v zneníneskorších právnych predpisov. Smernica Rady 78/473/EHS z 30. mája 1978 o koordinácii zákonov, inýchprávnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa spolupoistenia v rámcispoločenstva v znení neskorších právnych predpisov. Smernica Rady 87/344/EHS z 22. júna 1987 o koordinácii zákonov, inýchprávnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa poistenia právnejochrany v znení neskorších právnych predpisov. Druhá smernica Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, inýchprávnych predpisov a správnych opatrení, týkajúcich sa priameho poistenias výnimkou ţivotného poistenia, na uľahčenie účinného vykonávania slobodyposkytovať sluţby v znení neskorších právnych predpisov. Smernica Rady 91/371/EHS z 20. júna 1991 o vykonávaní dohody medziEurópskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciouo priamom poistení s výnimkou ţivotného poistenia v znení neskoršíchprávnych predpisov. Smernica Rady 91/675/EHS z 19. decembra 1991, ktorou sa zriaďuje Výbor prepoistenie v znení neskorších právnych predpisov. Smernica Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, inýchprávnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenias výnimkou ţivotného poistenia v znení neskorších právnych predpisov.
  28. 28. 28 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998o doplnkovom dohľade nad poisťovňami v skupine poisťovní v zneníneskorších právnych predpisov. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/17/ES z 19. marca 2001o reorganizácii a likvidácii poisťovní v znení neskorších právnych predpisov. Smernica 2002/83/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. novembra 2002o ţivotnom poistení v znení neskorších právnych predpisov. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňamia investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte v znení neskoršíchprávnych predpisov. Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásadyrovnakého zaobchádzania medzi muţmi a ţenami v prístupe k tovaru a sluţbáma k ich poskytovaniu v znení neskorších právnych predpisov. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005o zaistení v znení neskorších právnych predpisov. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES z 5. septembra 2007,ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES,2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlamia kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšenípodielov vo finančnom sektore v znení neskorších právnych predpisov. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ z 24. novembra 2010,ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/26/ES, 2002/87/ES, 2003/6/ES,2003/41/ES, 2003/71/ES, 2004/39/ES, 2004/109/ES, 2005/60/ES, 2006/48/ES,2006/49/ES a 2009/65/ES v súvislosti s právomocami Európskeho orgánudohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo), Európskeho orgánu dohľadu(Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov)a Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy)v znení neskorších právnych predpisov.3838Príloha číslo 2: Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie, zákona č. 8/2008o poisťovníctve v znení neskorších predpisov (podľa aktuálneho stavu k 10.02.2013).
  29. 29. 29Obsah smerníc z pohľadu stanoveného cieľa je záväzný, ale spôsob jeho dosiahnutia jeponechaný na vôli jednotlivých členských štátov a zároveň limitovaný určitýmdátumom, do kedy im prislúcha povinnosť transpozície smernice do národnýchprávnych poriadkov. „Podstatou smerníc je rešpektovanie osobitných ekonomickýcha právnych národných podmienok pri implementovaní pravidiel Únie. Ich primárnymcieľom nie je unifikácia práva, ako je to v prípade nariadení, ale harmonizácia práva,ktorou sa majú zmierniť rozdiely medzi národnými poriadkami za účelom vytvoreniaporovnateľných materiálnych podmienok vo všetkých členských štátoch.“39Prostredníctvom smerníc sa zabezpečuje existencia jednotného poistného trhus rovnakými moţnosťami pre všetky subjekty pochádzajúce z členských štátovEurópskej únie, čo prináša zlepšenie samotných sluţieb, zvyšovaniekonkurencieschopnosti a prílev finančných prostriedkov z iných krajín, čímsa podporuje ekonomická prosperita Slovenskej republiky.39DURAČINSKÁ, M. - SIDAK, M. a kol. 2012. Finančné právo. Bratislava : C. H. Beck, 2012. str. 39.
  30. 30. 303 VÝKONÁVANIE POISŤOVACEJ A ZAISŤOVACEJČINNOSTIObsah druhej časti zákona o poisťovníctve je zameraný na výkon poisťovaceja zaisťovacej činnosti oprávnenými subjektmi. Iné osoby ako poisťovne, poisťovnez iného členského štátu, pobočky zahraničných poisťovní nesmú vykonávať poisťovaciučinnosť, ak zákonnom stanovená výnimka nepredpokladá inak. Obdobne to platí prezaisťovaciu činnosť, ktorú navyše môţu realizovať aj poisťovne na základeposkytnutého oprávnenia. Avšak zaisťovňa nikdy nevykonáva poisťovaciu činnosť.Zákon taxatívnym spôsobom vymedzuje činnosti spadajúce pod poisťovaciua zaisťovaciu činnosť. Poisťovacou činnosťou sa rozumie: prijatie poistných rizík ako primárna úloha poisťovne; oceňovanie a riadenie rizík; spravovanie uzavretých poistných zmlúv, čím sa rozumie evidencia poistnýchzmlúv a všetkých zmien uskutočnených do ich zániku, revízia, dopĺňanie o novéúdaje, zaznamenávanie platieb poistného a ich vyúčtovania; vytváranie poţadovaných technických rezerv; usmerňovanie presunu prostriedkov do garančného fondu a technických rezerv; udrţiavanie určenej miery solventnosti; likvidovanie poistných udalostí a následne vyplácanie poistných plnení; vykonávanie asistenčných sluţieb pre klientov v podobe finančného alebovecného plnenia v prípadoch, ak sa ocitnú v ťaţkostiach v čase cestovania alebopobytu mimo ich domova; odovzdávanie poistných rizík uvedených v zaistných zmluvách, dochádza k tzv.pasívnemu zaisteniu; predchádzanie vzniku škôd.Pod zaisťovaciu činnosť sa subsumujú nasledujúce úkony: preberanie poistných rizík prepustených poisťovňami a zaisťovňami bez ohľaduna umiestnenie ich sídla;
  31. 31. 31 taktieţ oceňovanie a riadenie rizík; spravovanie uzavretých zaistných zmlúv, teda evidovanie zaistných zmlúva všetkých zmien uskutočnených do ich zániku, revízia, dopĺňanie o nové údaje,zaznamenávanie platieb zaistného a ich vyúčtovania; vytváranie poţadovaných technických rezerv; usmerňovanie presunu prostriedkov do garančného fondu a technických rezerv; udrţiavanie určenej miery solventnosti; uhradzovanie plnení zo zaistných zmlúv; poskytovanie odborných rád v oblasti poisťovníctva.40Na dosahovanie cieľov poisťovne je povolené realizovať okrem vyššievymenovaných aj činnosti súvisiace s poistením. Rozumejú sa nimi „činnosti, ktoréslúţia na podporu a rozvoj poisťovníctva, rozširovanie a skvalitňovanie poisťovacíchsluţieb a konkurencieschopnosti, uskutočňované v prospech poisťovacích subjektov.“41Totoţná predikcia sa aplikuje na pôsobnosť zaisťovní na finančnom trhu.3. 1 Podmienky na vykonávanie poisťovacej a zaisťovacej činnostiPrvotným predpokladom na vykonávanie poisťovacej a zaisťovacej činnosti jekumulatívne splnenie základných podmienok stanovených v ustanoveniach § 4 aţ § 8zákona o poisťovníctve. Na poisťovňu vykonávajúcu zaisťovaciu činnosť sa zároveňvzťahujú normy týkajúce sa zaisťovne, a teda poisťovne sú povinné ich dodrţiavať.Nakoľko sa jedná o podnikateľské subjekty najdôleţitejšou nevyhnutnosť jenahromadiť počiatočný kapitál, ktorého hodnota sa uspôsobila podľa druhuvykonávanej činnosti. Pri určovaní výšky základného imania pre poisťovňu sa uplatňujeodvetvový princíp. Poisťovňa orientujúca sa výlučne na ţivotné poistenie musí maťzákladné imanie najmenej 4 000 000 eur. V prípade poskytovania neţivotného poisteniasa základné imanie líši v troch úrovniach v závislosti od poistných odvetví vypísanýchv prílohe zákona o poisťovníctve. Do najniţšej stanovenej úrovne od 3 000 000 eur sa40KUBINCOVÁ, S. 2011. Slovenské finančné právo, I. časť. Banská Bystrica : Právnická fakulta UMB,2011. s. 273.41MELUCHOVÁ, J. 2004. Poisťovníctvo a účtovníctvo poisťovní. Bratislava : Iura Edition, spol. s. r. o.,2004. str. 42.
  32. 32. 32zaradzuje napríklad poistene úrazu, poistenie choroby alebo poistenia majetku.Poistenia týkajúce sa zodpovednosti za škodu spôsobenú v dôsledku výkonu povolania,práce, prevádzkou si vyţadujú najmenej 4 000 000 eur a len v prípade poisteniazodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aţ 5 000 000 eur.Ak sa prelínajú poistné odvetvia v predmete činnosti poisťovne, vţdy platí najvyššiapoţadovaná hodnota. Univerzálne poisťovne a ţivotné poisťovne s povolením na výkonpoistenia choroby alebo úrazu vypočítajú celkové základné imanie ako súčetjednotlivých imaní určených na základe vyššie uvedených kritérií. Poisťovňa v súlades osobitným povolením môţe uskutočňovať zaisťovaciu činnosť, ale len pre poistnédruhy uvedené v povolení na výkon poisťovacej činnosti. Za takýchto okolnostípoisťovňa rovnako ako zaisťovňa musí mať vo všeobecnosti začiatočný kapitálnajmenej 25 000 000 eur, avšak poisťovni za výslovne definovanej situácie je dovolenémať imanie predpísané poisťovacej činnosti. Treba však dôrazne pripomenúť, ţe zaobligatórnu formu splatenia základného imania legislatíva vytýčila jedine peňaţnývklad.42Kaţdá právnická osoba zriadená na základe zákona o poisťovníctve je povinnávo svojom názve uvádzať označenie poisťovňa alebo zaisťovňa vzhľadom na jej právnystatus. Pomenovanie sa povaţuje za prijateľné aj v cudzojazyčnom preklade.Predovšetkým sa vyţaduje nezameniteľnosť obchodného mena, v opačnom prípade jeNárodná banka Slovenska kompetentná trvať na jeho spresnení, aby sa predišlo mylnýmzámenám subjektov na finančnom trhu.43Pred alebo spolu s podanou ţiadosťou o udelenie povolenia na výkonpoisťovacej/zaisťovacej činnosti je potrebné dostatočne preukázať kumulatívne splneniepodmienok taxatívne vymedzených v zákone o poisťovníctve. Jednoznačný postupdokazovania sa konštituoval v opatrení Národnej banky Slovenska, ktorým sa stanovilispôsoby preukazovania naplnenia podmienok na udelenie povolenia na vykonávaniepoisťovacej/zaisťovacej činnosti, je uverejnené vo Vestníku NBS pod čiastkou 20/2008.Obsah tvorí kompletný súpis obligátnych dokladov potvrdzujúcich dodrţanienasledujúcich základných poţiadaviek:42Pozri: MAJTÁNOVÁ, A. a kol. 2009. Poisťovníctvo. Bratislava : Iura Edition, spol. s. r. o., 2009. str.218 – 221.43Pozri: Zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov (podľa aktuálneho stavuk 17. 01. 2013).
  33. 33. 331. „splatené základné imanie poisťovne podľa § 4 / zaisťovne podľa § 6 zákona opoisťovníctve,2. prehľadný a dôveryhodný pôvod základného imania a ďalších finančnýchzdrojov poisťovne/zaisťovne,3. vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni/zaisťovni a prehľadnosťvzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä prehľadnosť podielovna základnom imaní a na hlasovacích právach,4. odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb, ktoré sú navrhované za členovpredstavenstva, za prokuristov, za vedúcich zamestnancov poisťovne/zaisťovnev priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, za zodpovedného aktuára aza vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútorného auditu,5. prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami44, ku ktorej patrí aj akcionárs kvalifikovanou účasťou na poisťovni/zaisťovni,6. výkonu dohľadu neprekáţajú úzke väzby v rámci skupiny podľa bodu 5,7. výkonu dohľadu neprekáţa právny poriadok a spôsob jeho uplatnenia v štáte, naktorého území má skupina podľa bodu 5 úzke väzby,8. poisťovňa/zaisťovňa musí mať sídlo a ústredie na území Slovenskej republiky,9. technická a organizačná pripravenosť na vykonávanie poisťovacej/zaisťovacejčinnosti, pri poisťovni existencia riadiaceho a kontrolného systému vnútornejkontroly, vrátane útvaru vnútorného auditu a systému riadenia rizík / prizaisťovni existencia systému vnútornej kontroly a riadenia, vrátane útvaruvnútorného auditu a systému riadenia rizík.“45Nepostačuje iba jednorazové dosiahnutie potrebného stavu na zaloţeniepoisťovne/zaisťovne, naopak jedná sa o nepretrţité udrţiavanie uţ naplnenýchpodmienok počas celého obdobia platného povolenia na výkon poisťovacej /zaisťovacejčinnosti, aţ kým nebude odobrané príslušným orgán dohľadu alebo nezanikne.44Skupinou s úzkymi väzbami sa na účely zákona o poisťovníctve rozumie najmenej dve osoby, ak jednaz nich má na druhej osobe priamy/nepriamy podiel na základnom imaní respektíve hlasovacích právachnajmenej 20 %, alebo túto osobu kontroluje, alebo vzťah dvoch prípadne viacerých osôb jekontrolovaný to istou osobou.45Kol. autorov : Podmienky na udelenie povolenia na výkon poisťovacej a zaisťovacej činnosti. InBulletin ULC Čarnogurský PRO BONO. 7/2008 [online]. Bratislava : Advokátska kanceláriaČarnogurský ULC, 2008 (prevzaté 18. 01. 2013), str. 15. Dostupné na :http://www.ulclegal.com/media/a542/file/item/sk/0000/X3fTAiPF.pdf
  34. 34. 34Všetky poţadované dokumenty sa musia predloţiť v origináloch, ak to nemoţnouskutočniť, pripúšťajú sa úradne osvedčené kópie. Cudzojazyčne vyhotovené dokladysa zároveň dopĺňajú o preklady v slovenskom jazyku, ktoré majú byť taktieţ úradneosvedčené. Pokiaľ zakladateľ poisťovne/zaisťovne podáva ţiadosť o udelenie povoleniana výkon poisťovacej/zaisťovacej činnosti dodatočne, nemusí znova predkladať uţ razpodané doklady preukazujúce splnenie zákonných podmienok. Vyššie spomenutéopatrenie umoţňuje nahradiť ich vlastným písomným vyhlásením a zoznamom listínso zaznamenaným dátumom, kedy boli skutočne odovzdané Národnej banke Slovenska.Vo vyhlásení oprávnená osoba vysloví, ţe všetky spísané listiny vyhovujú kritériámúplnosti, správnosti, pravdivosti, pravosti, aktuálnosti a zahŕňajú úradne overenépodpisy všetkých kompetentných zástupcov zriaďovateľa.46Zákonodarcovia neopomenuli v podrobnej zákonnej úprave vymedziť presnýobsah samotnej ţiadosti a potrebné prílohy určené na priloţenie. V kaţdej ţiadostio udelenie povolenia na výkon poisťovacej/zaisťovacej činnosti sa musia uviesťzákladné náleţitosti a patrí sem: znenie obchodného mena a adresa sídla budúcej poisťovne /zaisťovne; identifikačné číslo, keďţe sa jedná o podnikateľský subjekt, ale len po pridelení; presnú výšku základného imania; menné zoznamy s identifikačnými údajmi akcionárov s kvalifikovanou účasťouna zakladajúcej poisťovni/zaisťovni určených v zmysle § 3 písm. a) zákonao poisťovníctve a ich blízkych osôb, ktoré sú bliţšie špecifikované v § 116Občianskeho zákonníka; navrhnutý rozsah výkonu činnosti budúcou poisťovňou/zaisťovňou; predpoklady na výkon poisťovacej/zaisťovacej činnosti v podobeorganizačného, personálneho a vecného zabezpečenia; údaje kandidátov navrhnutých za členov predstavenstva, nadriadenýchzamestnancov v priamej spravovacej pôsobnosti predstavenstva, členov dozornejrady, prokuristov, zodpovedného aktuára a hlavného zamestnanca, ktorý riadiútvar vnútorného auditu. Povinnosťou kaţdého z nich je odovzdanie čestného46§ 5 Opatrenie NBS z 24. júna 2008 č. 14/2008, ktorým sa ustanovuje spôsob preukazovania splneniapodmienok na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a na udelenie povolenia navykonávanie zaisťovacej činnosti (podľa aktuálneho stavu k 18. 01. 2013).
  35. 35. 35vyhlásenia o splnení zákonných poţiadaviek vyplývajúcich z príslušnej funkciea menej ako tri mesiace starý výpis z registra trestov. Od zmienených osôbokrem prokuristov je potrebné ešte vyţiadať stručný odborný ţivotopis,dokumenty potvrdzujúce ich dosiahnuté vzdelanie a nadobudnutú kvalifikovanúprax. Listiny sa následne doloţia k ţiadosti vo forme samostatných príloh; čestné prehlásenie ţiadateľov, ţe všetky predkladané skutočnosti sú pravdivéa kompletné; adekvátne preukázanie, ţe fyzické osoby, patriace medzi členov štatutárnehoorgánu alebo sú akcionármi s úlohou kontroly zmiešanej finančnej holdingovejspoločnosti, sa povaţujú za dôveryhodné a odborne spôsobilé. Pri akcionárochsa navyše dokazuje ich vhodnosť na danú pozíciu; poisťovňa navyše povinne uvádza údaje o likvidačnom zástupcovi, ak plánujeposkytovať povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenúprevádzkou motorového vozidla.47Záväzné súčasti ţiadosti o udelenie povolenia na výkon poisťovacej /zaisťovacejčinnosti predstavujú podľa § 5 ods. 4 a § 7 ods. 4 zákona o poisťovníctve nasledujúceexplicitne vymenované prílohy s výnimkou uţ spomenutých: zakladateľská zmluva, prípadne ak je len jeden zakladateľ v zákonom stanovenejforme právnickej osoby nahrádza sa zakladateľskou listinou; navrhované stanovy poisťovne/zaisťovne; spracované predpoklady obchodnej stratégie, organizačnej štruktúrypoisťovne/zaisťovne, pravidiel dodrţiavaných pri výkone činnosti; návrh finančno-podnikateľského plánu, ktorý je obsahovo rozdielny prepoisťovňu a zaisťovňu; prehlásenie zakladateľov poisťovne v písomnej forme, ţe ich majetoknepodlieha presne určeným konaniam upraveným v zákone č. 7/2005o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono konkurze a reštrukturalizácii“), a to konkrétne vyhláseniu konkurzu,reštrukturalizácii, povolenému nútenému vyrovnaniu, konaniu o oddlţení,47Pozri: Zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov (podľa aktuálneho stavu k20.01.2013).
  36. 36. 36zavedeniu dozornej správy. Pre zaisťovaciu činnosť je postačujúce vyjadrenie,ţe na majetok sa nevyhlásilo povolené nútené vyrovnanie ani konkurz; doklady osvedčujúce vierohodnosť pôvodu vkladov základného imaniavloţených zakladateľmi a ďalších peňaţných zdrojov vyuţívanýchpoisťovňou/zaisťovňou; dokument potvrdzujúci skutočne splatené základné imanie v celej jehostanovenej hodnote. 48Predmetnú ţiadosť s kompletnými prílohami sú oprávnení podať zakladateliapoisťovne alebo zaisťovne výlučne Národnej banke Slovenska, ktorá ako jediná jepríslušná na rozhodovanie v povoľovacom konaní. Ak uţ vzniknutá poisťovňa poţadujeudelenie povolenia na zaisťovaciu činnosť, tak oprávnenie predkladania ţiadostiprechádza na jej kompetentné riadiace orgány, nemusia to byť jej pôvodní zakladatelia.„Na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňa vytvára v súlade svymedzeným predmetom podnikania tieto technické rezervy: technickú rezervu napoistné budúcich období, technickú rezervu na poistné plnenie, technickú rezervu napoistné prémie a zľavy, technickú rezervu na úhradu záväzkov voči Slovenskejkancelárii poisťovateľov vznikajúcich z činností podľa osobitného predpisu, technickúrezervu na ţivotné poistenie, technickú rezervu na krytie rizika z investovaniafinančných prostriedkov v mene poistených, technickú rezervu na vyrovnávaniemimoriadnych rizík v poistnom odvetví neţivotného poistenia, ďalšie technické rezervy.Technické rezervy sa vytvárajú vo výške dostatočnej na to, aby bola v kaţdom okamihuzabezpečená schopnosť poisťovne uhradiť v plnej miere všetky záväzky poisťovnevyplývajúce z poistných zmlúv a záväzky poisťovne vznikajúce z činností podľaosobitného predpisu a pouţívajú sa na ich úhradu.“49Pre zahraničné poisťovne a zahraničné zaisťovne zákon o poisťovníctvetaxatívne určil podobné pravidlá a podmienky pre výkon poisťovacej/zaisťovacejčinnosti na našom území. Odlišujú sa určitými prísnejšími špecifikami zameranýminajmä na ich serióznosť a s prihliadnutím na fakt, ţe sú zriaďované podľa právnychpredpisov domovského štátu nepatriaceho medzi členské štáty. Činnosť vykonávajú48Pozri: Zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov (podľa aktuálneho stavu k20.01.2013).49Pozri: KUBINCOVÁ, S. 2012. Komerčné poisťovne a poistná zmluva. In Verejná správa : školy, úrady,obce, kultúra, zdravotníctvo, rozpočtové, príspevkové, neziskové organizácie, 2012, roč. 7, č. 2. s. 34 -35.
  37. 37. 37výlučne prostredníctvom pobočky po vydaní povolenia Národnou bankou Slovenskaa sú povinné riadiť sa slovenskou platnou legislatívou.503. 2 Povolenie na výkon poisťovacej a zaisťovacej činnostiRozhodovať o udelení povolenia na výkon poisťovacej alebo zaisťovacejčinnosti má v právomoci útvar dohľadu nad finančným trhom zaradený do organizačnejštruktúry Národnej banky Slovenska. Celý priebeh povoľovacieho konania je vovšeobecnosti riadený zákonom o dohľade nad finančným trhom s prihliadnutím naodchýlky ustanovené v osobitnom zákone o poisťovníctve. Napriek podobnej právnejúprave postupu orgánov je úplne vylúčená pôsobnosť správneho poriadku podľa § 12ods. 1 zákona o dohľade nad finančným trhom.Povoľovacie konanie sa povaţuje za začaté dňom, kedy bola doručená písomnáţiadosť účastníka konania príslušnému orgánu. Podanú ţiadosť spolu s prílohamiposudzuje z hľadiska formy a obsahu, či sú naplnené všetky definované predpokladyvzhľadom na poţadovaný rozsah poisťovacej/zaisťovacej činnosti. Ak výsledokpreskúmania ţiadosti bude stanovisko, ţe ţiadosť disponuje nedostatkami, dochádzak upovedomeniu ţiadateľa prostredníctvom zaslanej výzvy. Úlohou je oboznámeniepredkladateľa o zistených skutočnostiach s poučením o moţnosti opravy a následkamiv prípade nečinnosti. Právo doplniť alebo odstrániť chyby je moţné vyuţiť lenv konkrétne určenej lehote, spravidla do tridsiatich kalendárnych dní. Uplatňuje sazásada neverejnosti a písomnosti konania, len za výnimočných okolností z dôvodunevyhnutnosti pre rozhodnutie merita veci sa pristúpi k ústnemu pojednávaniu.Kompetentný orgán rozhoduje v zákonnej šesť mesačnej lehote, počítanej od dňa, kedyţiadosť bola úplná. Vo veci rozhoduje rozhodnutím, ktoré je zostavené z výroku,odôvodnenia a poučenia o práve vyuţitia opravného prostriedku. Vzhľadom na znenievýroku rozoznávame rozhodnutie o udelení alebo zamietnutí povolenia, o neudeleníalebo zmene povolenia, o zániku alebo odobratí povolenia, o zastavení alebo prerušení50Pozri: Zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov (podľa aktuálneho stavuk 20. 01. 2013).
  38. 38. 38konania, o odloţení veci. Pripúšťa sa do pätnástich kalendárnych dní od prijatiaprvostupňového rozhodnutia podanie riadneho opravného prostriedku – rozkladu.51Povolenie na výkon poisťovacej/zaisťovacej činnosti sa udelí, ak výsledokpreverenia ţiadosti bude vyhovujúci stav na riadne fungovanie poisťovne/zaisťovne zadodrţania určených podmienok. Svojou povahou sa povaţuje za konštitutívnyindividuálny právny akt s účinkami ex nunc, na základe ktorého vzniká nový uznanýsubjekt s právnym postavením na poistnom trhu. Charakteristickými črtami sú časovoneobmedzená platnosť a legislatívne vylúčený prechod oprávnenia na právnychnástupcov a rovnako prevod práv na iné osoby. Osobitnými náleţitosťami je rozšírenýobsah výroku o uvedenie obchodného mena a sídla príslušnej inštitúcie s vypísanímjednotlivých druhov a odvetí poistenia, v rozsahu ktorých poisťovňa vystupuje napoistnom trhu. Povolenie na výkon zaisťovacej činnosti je vydávané vo formegenerálneho oprávnenia alebo len na konkrétny druh poistenia. Z pohľadu praxe je naSlovensku najviac vyuţívané právo na realizovanie zaistenia neţivotných poistení.52S udeleným povolením sa spájajú dve základné zákonom dané povinnosti, a tobezodkladné písomné upovedomenie Národnej banky Slovenska v prípade akýchkoľvekzmien súvisiacich s podanou ţiadosťou a zaznamenanie poisťovacej/zaisťovacejčinnosti do obchodného registra. Návrh na zápis predmetu činnosti alebo uskutočnenýchzmien sa stanovuje predloţiť miestne a vecne príslušnému súdu do tridsiatich dnípočnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti povolenia. Následne poisťovňa/zaisťovňadoručí výpis z obchodného registra Národnej banke Slovenska v lehote desiatich dníodo dňa, kedy sa rozhodnutie registrového súdu o zápise ţiadaných skutočnostirespektíve o vykonaní zmien v záznamoch obchodného registra stalo právoplatné.„Zaujímavé je, ţe Národná banka Slovenska môţe vyhovieť ţiadosti lenčiastočne, ak ţiadateľ splnil podmienky na udelenie povolenia len pre niektoréz poţadovaných činností a tieto údaje sú úplne a preukázateľné.“53Prípustná je aj zmenaoprávnenia alebo rozšírenie, ktoré je navyše podmienené novým finančno-obchodnýmplánom a potvrdenie solventnosti, teda schopnosti v kaţdom momente vyplatiťvzniknuté nároky. K zamietnutiu ţiadosti v celom rozsahu dochádza, ak sa nenaplnili uţ51Pozri: Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom v znení neskorších predpisov (podľaaktuálneho stavu k 22.01.2013).52JAKUBOVIČ, D. - KRÁLIK, J. 2004. Finančné právo. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo SAV, 2004.str. 268.53DURAČINSKÁ, M. - SIDAK, M. a kol. 2012. Finančné právo. Bratislava : C. H. Beck, 2012. str. 376.
  39. 39. 39spomenuté predpoklady, zároveň sa absolútne vylučuje odopretie ovplyvnenéekonomickými potrebami finančného trhu. Vychádzajúc z § 10 zákona o poisťovníctveje prijateľné povolenie neudeliť, pokiaľ by odporovalo ratifikovaným a zákonnýmspôsobom vyhláseným medzinárodným zmluvám.V dôsledku plynutia času a s nimi súvisiacich dobrovoľných alebo nútenýchzmien sa môţe poisťovňa/zaisťovňa ocitnúť v situáciách z pohľadu právnej úpravyneţiaducich. Dochádza k zániku povolenia, na základe ktorého sa zabezpečoval výkonpoistenia alebo zaistenia, a patria sem okolnosti, ak sa: zruší poisťovňa/zaisťovňa, ale príčinou nie je odobratie uţ udeleného povolenia, vyhlásil na majetok poisťovne/zaisťovne konkurz, udelil predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska na vrátenie povolenia, nesplnila povinnosť podania návrhu na zápis zodpovedajúcich údajov, predal podnik prislúchajúci poisťovni/zaisťovni.3. 3 Systém jednotnej licencie„To čo potrebujeme sú sily, ktoré dokáţeme nájsť len spoločne...Musíme maťvšetky výhody jednotného veľkého trhu.“54Výrok významnej političky MargaretThatcherovej z 1986 roku len potvrdzuje, ako ďaleko do minulosti siahajú úsiliao vytvorenie spoločného vnútorného trhu medzi členskými štátmi Európskej únie.Dňom 1. januára 1963 sa datuje vznik Európy bez hraníc, kde sa môţu rovnako akov členských krajinách ľudia, tovar, kapitál a sluţby pohybovať slobodne. Vzhľadomna to musela oblasť poisťovníctva podstúpiť mnohé legislatívne zmeny vychádzajúcez Rímskej zmluvy o zaloţení Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorá stanovila trizákladné piliere jednotného finančného trhu. Rozumejú sa nimi sloboda zakladaniasubjektov, sloboda poskytovania sluţieb a ako posledné neohraničený pohyb kapitálu.Zavŕšenie procesu integrácie predstavovala v poradí tretia generácia smernícúniového práva, označované taktieţ direktívy jedinej licencie. Pre poisťovnea zaisťovne to znamenalo posun svojich činností vo väčšej a kvalitnejšej miere na54Monti, M. 2010. Nová stratégia pre jednotný trh – Správa pre predsedu Európskej komisie. [online],str. 2. (prevzaté 24. 01. 2013). Dostupné na:http://ec.europa.eu/bepa/pdf/monti_report_final_10_05_2010_sk.pdf .
  40. 40. 40nadnárodne trhy bez zbytočne zdĺhavého a náročného povoľovacieho procesu spojenéhos vysokou administratívnou náročnosťou, ktorým by museli za pôvodných okolnostíprejsť v krajine patriacej do Európskej únie. Zaviedol sa inštitút jedinej licencie tzv.single licence charakterizovaný nasledujúcimi princípmi: Prvý princíp (základný) – kaţdej poisťovni a zaisťovni zriadenej v členskomštáte sa umoţňuje na báze jedného povolenia nazývaného európskympassportom poskytovať svoje sluţby v ktoromkoľvek štáte patriacom dojednotného právneho priestoru poisťovníctva. Činnosť môţe vykonávať priamozo svojho sídla alebo prostredníctvom zaloţenia pobočky v danej krajine, závisíto od rozhodnutia konkrétnej inštitúcie. Druhý princíp (priamy dôsledok prvého) – derogoval sa reţim dvojitéhooprávnenia, ktoré sa najprv získalo v domovskej krajine a následne sa poţiadaloo osobitné povolenie s výlučnou platnosťou v hostiteľskom štáte. V súčasnostipostačuje splnenie oznamovacej povinnosti obom príslušným orgánom dohľadunad finančným trhom. Tretí princíp – v rámci jednotného poistného trhu sa začal uplatňovať procesvzájomnej nostrifikácie licencií na výkon poisťovacej/zaisťovacej činnostia spôsobu uskutočňovania dozoru. Štvrtý princíp – kontrola pôvodne zameraná na poistné/zaistné podmienkya stanovené sadzby sa nahradila zvýšeným preverovaním solventnostipoisťovne/zaisťovne, stavu manaţmentu a osôb vystupujúcich v pozíciíakcionára. Piaty princíp – zaviedli sa liberálnejšie pravidlá upravujúce investovaniedočasne voľných finančných prostriedkov, čím sa podporil cieľ voľného pohybukapitálu.55Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa otvoril jednotný poistný trhnašim poisťovniam/zaisťovniam a zároveň vnútroštátny cudzokrajným. Zaznamenal saväčší prílev zahraničných poisťovacích subjektov, čo spôsobovalo väčšiukonkurencieschopnosť na národnom trhu a rozšírenie portfólia poistných a zaistnýchproduktov s moţnosťou lepšieho zabezpečenia jednotlivých potrieb obyvateľstva.55Pozri: ČEJKOVÁ, V. a kol. 2011. Poistný trh, teória a prax. Bratislava : Iura edition, spol. s. r. o., 2011.str. 179 - 180.
  41. 41. 41Najčastejšie poisťovne vykonávajú činnosti prostredníctvom slobody poskytovaniasluţieb, pretoţe sa to povaţuje za jednoduchší spôsob ako zriaďovať pobočku priamo vhostiteľskom štáte. Z domácich poisťovní pôsobí v rámci Európskej únie desaťsubjektov a zopár z nich si zriadilo pobočku. Naopak zaisťovne uprednostňujú bliţšíkontakt s klientom, nakoľko Národná banka Slovenska eviduje existenciu trochzaisťovní z členských štátov realizujúcich svoje sluţby výhradne prostredníctvompobočky so sídlom na Slovensku.3. 3. 1 Zriaďovanie pobočiek v členskom štáteKaţdá spoločnosť so sídlom v členskom štáte má právo zriadiť dcérskuspoločnosť alebo pobočku so sídlom na území iného členského štátu za predpokladusplnenia rovnakých podmienok ako domáce inštitúcie hostiteľskej krajiny. Kaţdýčlenský štát podľa prijatých smerníc je zaviazaný k národnému zaobchádzanius budúcimi novovzniknutými pobočkami. Uvedená zásada je odvodzovaná zo slobodyzakladania subjektov, známou pod pojmom freedom of establishment.„Poisťovňa zaloţená v súlade s legislatívou jedného členského štátu, ktorá máv úmysle pôsobiť v inom členskom štáte prostredníctvom svojej pobočky (organizačnejzloţky), upovedomí o danej skutočnosti kompetentné orgány svojho domovskéhoštátu.“56V súlade s § 15 ods. 1 zákona o poisťovníctve sa Národnej banke Slovenskapísomne oznamujú informácie zamerané na názov štátu, plánované sídlo umiestneniapobočky, trojročný plán výkonu činnosti, organizačné zloţenie s konkrétnym menoma priezviskom riadiaceho pracovníka príslušnej pobočky. Do troch mesiacov od prijatiatakéhoto upovedomenia nasleduje predloţenie podaných údajov spolu s potvrdenímo vyhovujúcom stave garančného fondu poisťovne a jej skutočnej miere solventnostikompetentnému dohliadajúcemu orgánu vybraného členskému štátu. Poisťovni vznikneoprávnenie na zriadenie pobočky v okamihu, keď sa Národnej banke Slovenska doručíodpoveď úradu, ktorej obsahom sú všeobecne záväzné ustanovenia predpisovupravujúcich oblasť poisťovníctva v hostiteľskej krajine. Národná banka Slovenskaodmietne uskutočniť oznámenie o zámere zaloţenia pobočky, ak pochybuje o skutočnej56KOŠÍK, O. 2007. Poisťovníctvo – vybrané problémy. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB,2007. str. 81.
  42. 42. 42finančnej stabilite poisťovne a o hodnovernosti predloţených informácií. Následkom jevydanie rozhodnutia, v ktorom sa objasnia dôvody zvoleného postupu, a bezodkladne sadané rozhodnutie doručí poisťovni. Ak by nastali akékoľvek zmeny vynímajúc výberštátu, poisťovni prislúcha povinnosť najmenej tridsať dní pred ich zrealizovanímoboznámiť orgán dohľadu domovského a hostiteľského štátu o vzniknutýchokolnostiach. Aj keď platí predikcia, ţe inštitúciou vykonávajúcou dohľad nadpobočkou je Národná banka Slovenska, dozorný orgán členského štátu má právo byťdostatočne informovaný a podieľať sa na vzájomnej súčinnosti v prípade protiprávnehokonania. V zmysle § 16 zákona o poisťovníctve sa tým rozumie nemoţnosť členskéhoštátu svojpomocného riešenia situácie porušovania práva pobočkou zriadenou na ichúzemí, ale najprv sa vyţaduje upozorniť Národnú banku Slovenska, ktorá je oprávnenápouţiť všetky dostupné prostriedky na ukončenie nezákonných činností. Ak sanedosiahne účinné odstránenie neţiaducich pomerov, následne kompetentný orgándohľadu členskej krajiny má právo zaviesť vhodné zábranné opatrenia, penalizovaťpoisťovňu za nedodrţiavanie právnych aktov a vyţadovať od zriadenej pobočkyinformácie súvisiace s výkonom dohľadu. Obojstranné vzťahy sú podmienené tieţautomatickým upozornením členského štátu, ţe poisťovni bolo odňatá licencia na výkonpoisťovacej činnosti. 57Príslušné úrady uskutočňujúce dohľad nad finančným trhom v jednotlivýchkrajinách si pre štatistické účely vytvárajú zoznamy subjektov vystupujúcich na ichvnútroštátnom finančnom trhu. Vzhľadom na to moţno od materských poisťovnípoţadovať povinné predkladanie správ o všetkých činnostiach uskutočňovaných na ichúzemí, čím sa zabezpečí kompletný prehľad dôveryhodných poisťovacích subjektov.Celkový proces vzniku pobočky je zaloţený na oznamovacej povinnostia zabezpečení všetkých potrebných komponentov na vytvorenie miesta prevádzkovaniačinnosti. Pri zakladaní pobočky v členskej krajine sa zaisťovňa riadi identickýmipodmienkami a postupom ako poisťovňa.57Pozri: Zákon č. 8/2008 o poisťovníctve v znení neskorších predpisov (podľa aktuálneho stavu k 25. 01.2013).
  43. 43. 433. 3. 2 Právo slobodného poskytovania služieb v členskom štáteOdvetvie poisťovníctva v čase pred koordináciou národných legislatív boloprísne spravované pravidlami jednotlivých krajín. Aţ druhá etapa harmonizáciepriniesla vo zvýšenej miere uvoľnenie cezhraničnej spolupráce, nakoľko sa slobodaetablovania rozšírila o slobodu priameho poskytovania sluţieb, tzv. freedom to provideservices. „Umoţňuje spoločnosti so sídlom na území členského štátu vykonávaťpríleţitostné a prechodné činnosti na území iného členského štátu, kde nemá ţiadnuprevádzku, aby nebola diskriminovaná v porovnaní s tam zaloţenými spoločnosťami...uplatňuje sa princíp nediskriminácie podľa štátnej príslušnosti.“58Zároveň sa upevňujúpráva príjemcov poistných a zaistných sluţieb. Teda aspekt rovnosti zaobchádzanianeplatí len pre poisťovacie a zaisťovacie subjekty z iných členských krajín, ale tieţpotenciálnym klientom sa ponúkajú rovnaké výhody ako domácim. V dnešnejpokročilej dobe zameranej na technické vymoţenosti, akými sú webová a mobilnákomunikácia dostupná v kaţdom čase, to z pohľadu poisťovne predstavuje nenáročnúformu zvyšovania počtu klientov a s tým spojený vyšší zisk.Platné znenie § 17 zákona o poisťovníctve nerobí rozdiely medzi právnouúpravou inštitútu slobodného poskytovania sluţieb v členskom štáte poisťovňou alebozaisťovňou. Oba subjekty podliehajú notifikačnej procedúre pred začiatkomrealizovania činnosti. Národnú banku Slovenska musia písomne upovedomiťo plánovanom úmysle pôsobiť na vnútornom trhu krajiny, kde uvedú jeho konkrétneoznačenie, aký bude rozsah záväzkov v prvých troch rokoch vzhľadom na budúci výkonpoisťovacej/zaisťovacej činnosti a charakter predpokladaných rizík, ktoré by sa malizabezpečovať. V priebehu tridsiatich dní odo dňa prijatia oboznámenia musí byťdodrţaná povinnosť odoslať dozornému orgánu členského štátu dokumentypotvrdzujúce, ţe poisťovňa spĺňa predpísané kritéria týkajúce sa garančného fondua skutočnej platobnej schopnosti spolu so zoznamom rizík, poistných druhov a odvetvíuvedených v oprávnení na výkon poisťovacej činnosti. Následne sa vyrozumiepoisťovňa o uskutočnenom odovzdaní potrebných listín a od tohto dňa má právomoczačať s realizovaním bezprostrednej poisťovacej činnosti v členskej krajine. Národnábanka Slovenska postupuje rovnako ako pri slobode zakladania pobočiek, v prípade58ČEJKOVÁ, V. a kol. 2011. Poistný trh, teória a prax. Bratislava : Iura edition, spol. s. r. o., 2011. str.181.
  44. 44. 44odmietnutia informuje členský štát o zámeroch poisťovne a odobratia udelenej licencie.Obdobne platí pre poisťovne podmienka najprv ohlásiť plánované zmeny. 5959Pozri: Zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov (podľa aktuálneho stavuk 26. 01. 2013).
  45. 45. 454 DOHĽAD NAD POISŤOVNÍCTVOM„Poisťovníctvo je sektorom finančných sluţieb, ktorý zahŕňa subjektypreberajúce poistné riziko, t.j. subjekty vykonávajúce poisťovaciu a zaisťovaciučinnosť.“60Ako uţ bolo spomenuté poistný trh je jedným zo segmentov finančnéhotrhu, ktorý svojím správnym fungovaním prispieva k rozvoju ekonomickej situáciev štáte. Preto je ţiaduce udrţiavať stabilitu finančného trhu, zabezpečovať jeho riadnychod a dôveryhodnosť, poskytovať ochranu klientom vyuţívajúcim ponúkané sluţby a vneposlednom rade dozerať na dodrţiavanie pravidiel uplatňujúcich sa medzijednotlivými inštitúciami v rámci hospodárskej súťaţe. Napĺňanie tejto úlohy sarealizuje dohľadom nad výkonom činnosti subjektov pôsobiacich na finančnom trhu,kde je integrovaný osobitný dohľad nad poisťovníctvom.4. 1 Pôsobnosť Národnej banky SlovenskaReguláciu poistného trhu štát uskutočňuje prostredníctvom špecifického orgánudozoru. V zmysle generálneho splnomocňujúceho ustanovenia § 2 ods. 3 písm. a)zákona o Národnej banke Slovenska príslušnou inštitúciou vykonávajúcou dohľad nadfinančným trhom je Národná banka Slovenska, ktorá sa pri výkone činnosti riadivšeobecným dohliadacím predpisom, t. j. zákonom o dohľade nad finančným trhom aosobitným zákonom o poisťovníctve. „Národná banka Slovenska je nezávislá centrálnabanka Slovenskej republiky... môţe v rámci svojej pôsobnosti vydávať všeobecnezáväzne predpisy, ak je na to splnomocnená zákonom.“61Poţiadavka nezávislostivychádza z európskeho práva, čím sa snaţí zabezpečiť transparentnosť medzi vzťahmivznikajúcimi v rámci dozoru a aby štát nemohol veľkou mierou ovplyvňovať vo svojprospech podnikanie dohliadaných subjektov.Národnej banke Slovenska sa v rámci výkonu úloh vyplývajúcich z pozíciedohliadajúceho orgánu zverili nasledujúce kompetencie:60http://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom/dohlad-nad-poistovnictvom (prevzaté 27.01.2013).61Čl. 56 ods. 1. zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (podľaaktuálneho stavu k 27. 01. 2013).
  46. 46. 461. Regulačná – významnou mierou sa podieľa na príprave všeobecne záväznýchprávnych aktov Ministerstva financií Slovenskej republiky, je tvorcompodzákonných predpisov, akými sú vyhlášky a opatrenia bliţšie objasňujúceniektoré časti zákonov a vydáva individuálne určené odporúčania, metodickéusmernenia a nezáväzné stanoviská pre dohliadané subjekty.2. Dohľadová - uskutočňovanie kontrol na mieste alebo na diaľku so zámerompreveriť, či nedochádza k porušovaniu legislatívnych pravidiel a poţadovanéhostavu solventnosti poisťovne/zaisťovne.3. Povoľovacia a sankčná – vedie konania, ktorých výsledkom je poskytnutiepovolenia, licencie, súhlasu a zároveň pri zistených nedostatkoch je oprávnenáukladať sankcie a opatrenia orientujúce sa na odstránenie negatívneho stavu.4. Aktívna medzinárodná spolupráca – orientujúca sa na výmenu potrebnýchinformácií s cudzokrajnými orgánmi dohľadu nad finančným trhom a zapájaniesa do činnosti medzinárodných organizácií, prípadne zastáva členskú pozíciu,napr. v Európskom orgáne pre poisťovníctvo a dôchodkové poisteniezamestnancov (EIOPA).5. Informačná – pre vládu a Národnú radu Slovenskej republiky vypracúvapolročné a ročné správy analyzujúce vývoj a stav finančného trhu.62Výkon prislúchajúcich činností sa v súlade s ustanovením § 2 zákona o dohľadenad finančným trhom spravuje všeobecnými zásadami, ktoré napomáhajú správnejinterpretácií procesných právnych noriem. Najvýznamnejšie postavenie patrí zásadezákonnosti, čím sa rozumie povinnosť Národnej banky Slovenska postupovať lenv rozsahu povolenom záväznými normatívnymi právnymi aktmi. Konanie môţe začaťdvoma spôsobmi, a to buď na základe dispozičnej právomoci z vôle účastníkov konaniaalebo z úradnej moci výlučne danej Národnej banke Slovenska, najmä pri udeľovanísankcií a nápravných opatrení. Orgán dozoru pri preskúmaní veci sa riadi zásadoumateriálnej pravdy a zásadou voľného hodnotenia dôkazov, kedy hodnotí dôkazyjednotlivo a zároveň v ich vzájomnej súvislosti, aby sa zistili skutočné a pravdivéokolnosti riešenej situácie. Pri výkone daných úloh sa postupuje bez zbytočnýchprieťahov a vo vzájomnej súčinnosti s dohliadanými subjektmi, štátnymi orgánmi,62Pozri: DURAČINSKÁ, M. - SIDAK, M. a kol. 2012. Finančné právo. Bratislava : C. H. Beck, 2012.str. 426 - 427.

×