Bakalárska práca - Rasové zákonodarstvo v Slovenskom štáte

4,361 views

Published on

Rasové zákonodarstvo v Slovenskom štáte

Published in: Devices & Hardware
0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total views
4,361
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
71
Actions
Shares
0
Downloads
12
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Bakalárska práca - Rasové zákonodarstvo v Slovenskom štáte

  1. 1. VYSOKÁ ŠKOLA V SLÁDKOVIČOVE FAKULTA PRÁVA JANKA JESENSKÉHO RASOVÉ ZÁKONODÁRSTVO V SLOVENSKOM ŠTÁTE BAKALÁRSKA PRÁCA Študijný odbor : Právo Katedra : Katedra právnych dejín Školiteľ bakalárskej práce : JUDr. Jozef Kolárik Sládkovičovo 2012 Jozef Štora
  2. 2. Zadanie záverečnej práce Typ záverečnej práce : bakalárska práca 91031693-65b8-42aa-a412-8e2260290355 Názov záverečnej práce : Rasové zákonodarstvo v Slovenskom štáte Meno a priezvisko študenta : Jozef Štora Školiteľ : JUDr. Jozef Kollárik Školiace pracovisko : Katedra právnych dejín Jazyk : slovenský Anotácia : Práca z právno-historického hľadiska analyzuje parciálny vývoj zákonodarstva Slovenského štátu (1939-1945) s akcentom na rasovú normotvorbu a jej aplikáciu v podmienkach slovenskej štátnosti, vrátane širších historicko-právnych intencií fašistickej ideológie. Dátum zadania : Podpis školiteľa : Podpis vedúceho katedry : november 2011
  3. 3. Abstrakt ŠTORA, Jozef : Rasové zákonodarstvo v Slovenskom štáte (Bakalárska práca). Vysoká škola v Sládkovičove. Fakulta práva : Katedra právnych dejín. Školiteľ : JUDr. Jozef Kolárik, Stupeň odbornej kvalifikácie : Bakalár práva. Sládkovičovo : FPJJ, 2012. 34 s. Práca sa zaoberá analýzou parciálneho vývoja zákonodarstva Slovenského štátu (1939-1945) z právno-historického hľadiska s akcentom na rasovú normotvorbu a jej aplikáciu v podmienkach slovenskej štátnosti, vrátane širších historicko-právnych intencií fašistickej ideológie. Konkrétne sa zameriava na komparáciu základných ľudských práv tak, ako sú garantované dnes a ako ich priznalo Židom právo počas ideológií fašizmu a národného socializmu. Práca pojednáva z hľadiska práva a právneho vývoja o vývoji rasovej neznášanlivosti, jej prejavoch s konkrétnym dopadom na jej právne vyjadrenie v rovine platného práva v rokoch 1939-1945. Jej obsahom je aj charakteristika najvýznamnejších normatívnych právnych aktov prijatých počas existencie Slovenského štátu. Kľúčové slová antisemitizmus, ľudské práva, protižidovská normotvorba, rasové zákonodarstvo, Slovenský štát, Žid, Židovský kódex, xenofóbia,
  4. 4. Abstract ŠTORA, Jozef : Racial legislation of the Slovak State (Bachelor Thesis). College in Sladkovicovo.Faculty of Law : Department of Legal History. Supervisor: JUDr. Jozef Kolárik, Academic qualification level/degree: The Bachelor of Law. Sládkovičovo : FPJJ, 2012. 34 pgs. The thesis deals with, from a historical perspective, the analysis of the partial development of legislation during the time of the Slovak State (1939-1945). The emphasis will be on the development of the racial and religious standardization of human rights laws, especially toward the Jewish population, and its application in the Slovak State, including the broader historical intentions of Fascist ideology. These laws will be compared to the human rights laws currently guaranteed by the Slovak Republic. Also, the thesis will focus on the expression of racial and religious intolerance, its symptoms, and the particular impact on the rights enshrined in the plane of the applicable laws between 1939-1945. Its content is the most important characteristic of normative legal acts adopted during the existence of the Slovak State. Keywords Anti-semitism, human rights, anti-Jewish standardisation, racial legislation, Slovak state, Jew, Jewish Code, xenophobia
  5. 5. ČESTNÉ VYHLÁSENIE Podpísaný Jozef Štora týmto čestne vyhlasujem, že som bakalársku pracú na tému „Rasové zákonodarstvo v Slovenskom štáte“ vypracoval samostatne s použitím literatúry, ktorú uvádzam v zozname použitej literatúry. Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú pravdivé. V Sládkovičove, máj 2012 .............................. Podpis
  6. 6. POĎAKOVANIE Týmto sa chcem poďakovať vedúcemu práce, JUDr. Jozefovi Kollárikovi za inšpiratívne rady a cenné odborné usmernenia, bez ktorých by som túto prácu nezvládol v požadovanom rozsahu a kvalite.
  7. 7. OBSAH ZOZNAM SKRATIEK A ZNAČIEK ÚVOD ................................................................................................................................................ 1 1. RASOVÁ NEZNÁŠANLIVOSŤ ................................................................................................. 3 1.1 Historický vývoj ....................................................................................................................... 3 1.2 Základné pojmy........................................................................................................................ 3 1.2.1 Predsudky .......................................................................................................................... 4 1.2.2 Xenofóbia .......................................................................................................................... 4 1.2.3 Etnocentrizmus .................................................................................................................. 4 1.2.4 Antisemitizmus ................................................................................................................. 5 2. PROTIŽIDOVSKÁ NORMOTVORBA .................................................................................... 6 2.1 Vládne nariadenie č. 63 Sl. z. z 18. apríla 1939 o vymedzení pojmu ŽID a usmernení počtu židov v niektorých slobodných povolaniach. ................................................................................. 6 2.1.1 § 1 vymedzenie pojmu Žid ................................................................................................ 7 2.1.2 Arizácia ............................................................................................................................. 7 2.2 Ústavný zákon č. 210/1940 Sl. z. tzv. Židovský kódex ........................................................... 8 2.2.1 § 1 vymedzenie pojmu Žid ................................................................................................ 9 2.2.2 § 2 vymedzenie pojmu Židovský miešanec ...................................................................... 9 2.2.3 § 4 definícia židovských združení ................................................................................... 10 3. KOMPARÁCIA ĽUDSKÝCH PRÁV DNES A ŽIDOV V RASOVOM ZÁKONODÁRSTVE ..................................................................................................................... 11 3.1 Právo na život......................................................................................................................... 11 3.2 Nedotknuteľnosť osoby a osobná sloboda ............................................................................. 12 3.3 Nútené práce a služby ............................................................................................................ 13 3.4 Právo vlastniť ......................................................................................................................... 14 3.5 Nedotknuteľnosť obydlia ....................................................................................................... 16 3.6 Listové tajomstvo ................................................................................................................... 18 3.7 Právo pobytu a pohybu .......................................................................................................... 19 3.8 Sloboda myslenia a vierovyznania ......................................................................................... 20 3.9 Sloboda prejavu...................................................................................................................... 20 3.10 Právo zhromažďovania ........................................................................................................ 21 3.11 Právo združovať sa ............................................................................................................... 22 3.12 volebné právo ....................................................................................................................... 23 3.13 Právo na slobodnú voľbu povolania..................................................................................... 24
  8. 8. 3.14 Právo na vzdelanie ............................................................................................................... 26 3.15 Právo na hmotné zabezpečenie v starobe ............................................................................. 27 3.16 Tlačová sloboda, právo na vydávanie literárnych a iných umeleckých produktov.............. 28 4. OSLOBODENIA A VÝNIMKY ............................................................................................... 30 4.1 Dôvody ustanovenia tohto inštitútu ....................................................................................... 30 4.2 Oslobodenia ........................................................................................................................... 31 4.3 Výnimky................................................................................................................................. 31 Záver ............................................................................................................................................... 32 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ....................................................................................... 33
  9. 9. ZOZNAM SKRATIEK A ZNAČIEK a pod. a podobne ČSR Československa republika Ks koruny slovenské ( z čias Slovenského štátu ) LZPS zákon číslo 23/1991 ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon napr. napríklad ods. odsek písm. písmeno resp. respektíve Sb. Sbírka zákonů a nařízení ( prvej Československej republiky ) Sl.z. Slovensky zákonník SR Slovenska republika UHU Ústredný hospodársky úrad Zb. Zbierka zákonov (Českej a Slovenskej federatívnej republiky) Z.z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky
  10. 10. ÚVOD V tejto práci analyzujem už mnohokrát skúmanú tému rasového zákonodarstva vojnového Slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945. Pozornosť chcem zamerať na právne hľadisko protižidovskej normotvorby s ohľadom na historické okolnosti vedúce k eskalácii antisemitizmu a dôsledky vo vzťahu k ľudským právam ako ich garantuje zákonodarca dnes. Záverečná práca pojednáva o vývoji zákonodarstva v období rokov 1939-1945 počas existencie Slovenského štátu. Vo vývoji samotného zákonodarstva je toto obdobie kľúčové. Avšak eskalácia antisemitizmu nebola záležitosťou rokov, ba ani desaťročí. V práci preto krátkou retrospektívou vysvetľujem, čo vlastne viedlo k protižidovským náladám obyvateľstvo európskych štátov počas ich vývoja. Vývoj práva všeobecne vo vzťahu k Židom nikdy nebol priaznivý. Po celé stáročia im boli upierané rôzne práva zo strachu pred ovládnutím strategických oblastí života. A práve tým, že spoločensky zaznávaný obchod im bol poskytovaný ako povolená forma obživy, stávali sa z nich postupne najbohatší obyvatelia jednotlivých štátov. Závisť a historicky negatívny postoj k nim potom eskalovali antisemitské nálady. Historicky doba po prvej svetovej vojne priniesla obdobie chudoby a veľkých politických zmien. Otvorila priestor rôznym myšlienkam a názorom. V tej dobe v Rusku uchopili moc komunisti, nemecký národný socializmu taktiež bol na vzostupe. Táto doba kreovala lídrov, ktorí dokázali zaujať masy. Obľúbenými témami boli riešenie chudoby a zbavovanie sa odvekých nepriateľov. V Rusku buržoázie, v Nemecku Židov. Veď základnými zásadami národného socializmu boli rasizmus, jeho podkategórie ako antislavizmus a antisemitizmus, ktorý nakoniec vyústil do holokaustu. Tiež teória nadradenosti árijskej (germánskej, nordickej) rasy, teória nadčloveka, eugenika, uplatňovanie tzv. rasovej hygieny, čo značí genocídu. Antimarxizmus, antikomunizmus, antiboľševizmus, antianarchizmus, antiliberalizmus a antidemokratizmus, odstránenie parlamentarizmu, politickej plurality, demokracie. Predstavoval vodcovský princíp, sociálny darwinizmus, známy je pricíp Blut und Boden (krv a pôda), pozmenená koncepcia Drang nach Osten (ťaženie na východ) a samozrejme markantná blízkosť k fašizmu. Zásady komunizmu v Leninskom a neskôr Stalinskom chápaní ani nie je potrebné komentovať. Podstatou je, že daná doba otvorila priestor pre pokrivenie všetkých zásad, ktorými sa dovtedy spoločnosti riadili. 1
  11. 11. Práve mieru pokrivenia by som chcel v tejto práci preukázať komparáciou právnej ochrany, ktorí je poskytovaná základným ľudským právam a slobodám so stavom tejto ochrany v rámci protižidovskej normotvorby. Nedá sa totižto prehlásiť, že ľudské práva v tej dobe boli skrátka potláčané a upierané. Jediné správne konštatovanie je, že boli potlačované a upierané len určitým skupinám obyvateľstva a medzi nich Židia rozhodne patrili. O to vypuklejšie a viditeľnejšie boli prejavy tejto diferenciácie práv jednotlivca na základe príslušnosti k náboženstvu alebo etniku. Prácu som z hľadiska štruktúry rozdelil na štyri kapitoly. Prvou je popis rasovej neznášanlivosti vrátane aspektov jej vzniku a následnej typovej vyhranenosti k Židom ako aj jej eskalácie. V druhej kapitole skúmam samotné nosné právne normy predstavujúce vývoj najdôležitejších právnych predpisov. Vládnym nariadením č. 63 Sl. z. z 18. apríla 1939 o vymedzení pojmu Žid a usmernení počtu židov v niektorých slobodných povolaniach a taktiež Ústavným zákonom č. 210/1940 Sl. z. tzv. Židovský kódex. V tretej kapitole analyzujem a porovnávam dnešnú dobovú legislatívu v oblasti základných ľudských práv. V štvrtej, záverečnej kapitole, komentujem systém výnimiek. Považujem ho za prejav nedostatočného vnútorného presvedčenia celej spoločnosti a najmä vtedajších politických špičiek o potrebe tzv. konečného riešenia židovskej otázky. 2
  12. 12. 1. RASOVÁ NEZNÁŠANLIVOSŤ Ľudia majú zreteľné fyzické odlišnosti, z ktorých niektoré majú dedičnú povahu. Ich miešaním alebo striktným nemiešaním sa vplyvom obmedzenej mobility ľudí v minulosti vytvorili skupiny ľudí, nesúcich jednoznačné fyzické charakteristiky a prislúchajúce spravidla ku konkrétnemu územiu. Takéto územie nieslo svoje pomenovanie založené na základe inej výraznej sociálnej alebo kultúrnej charakteristiky skupiny ľudí, ktorí toto územie obývali. Vzniklo označenie rasy a jej územnej príslušnosti. Vplyvom migrácie príslušníkov jednotlivých rás niektoré takmer vymizli, iné posilnili uzavretosťou pre inými rasami svoje sociálne a kultúrne charakteristiky a uchránili fyzické znaky pred ich zmenou. Tým vznikli rasy s významne vyšším populačným číslom a na strane druhej rasy na pokraji zániku. Taktiež sociálne a kultúrne aspekty ovplyvňovali stupeň rozvinutosti jednotlivých rás vo všetkých oblastiach a tým ich spôsob a kvalitu života. Príliš veľké rozdiely medzi rasami začali zvádzať jednotlivcov, ale aj celé skupiny k rozmýšľaniu vedúcemu k rasovej neznášanlivosti. 1.1 Historický vývoj Uvedomovaním si vlastnej existencie človeka začal vnímať aj rozdiely medzi jednotlivcami. Postupným vývojom vnímania človek vnímal skupiny, neskôr mestá, štáty a národy. Ako sa zlepšovala schopnosť vnímania väčších celkov, zlepšovala sa aj schopnosť porovnávania charakteristických znakov. Prirodzeným úkazom teda bolo nie len uznanie iných charakteristických znakov iných skupín, rás, ale aj ich porovnanie s tými vlastnými. Základom neznášanlivosti bolo prehlasovanie inej rasy na základe tohto porovnávania za menejcennú. Je irelevantné, či dôvodom takéhoto prehlásenia, bol strach z neznámeho alebo len snaha o získanie moci. 1.2 Základné pojmy Rasová neznášanlivosť je snaha o obmedzovanie práv a slobôd príslušníkov jednej rasy voči príslušníkom inej rasy. Rasa je podľa Šalinga skupina ľudí vyznačujúca sa určitými znakmi, ako napr. farbou pokožky, vlasov, očí, tvarom lebky a pod., ktoré vznikli v ranom období ľudstva.1 1 ŠALING, S.: Slovník cudzích slov. Bratislava – Veľký Krtíš: SAMO. 2 vydanie, 2002, s. 549. 3
  13. 13. 1.2.1 Predsudky Človek má o sebe spravidla prirodzene priaznivú mienku. Pri hodnotení seba samého v porovnaní s inými má hodnotenie prinajmenšom lepšie. Hovoríme o autosterotype. Jeho presným opakom je heterostereotyp. Je to mienka spočívajúca spravidla na zjednodušených a zovšeobecnených súdoch, ktoré majú jednotlivci a skupiny o iných jednotlivcoch a skupinách. Hodnotenie ich vlastností, ktoré často ani nepoznajú, len na základe všeobecných charakteristík pre danú skupinu splýva s pojmom predsudok. Drever (1979) chápe predsudok ako „postoj, obvykle s emocionálnym zafarbením, nepriateľský alebo priaznivý voči správaniu alebo objektom určitého druhu, voči určitým osobám alebo doktrínam.2 1.2.2 Xenofóbia Prejavy, súvisiace s neznášanlivosťou voči cudzincom, ako predstaviteľom všetkého cudzieho, nazývame xenofóbia. Všetko to, čo nám nie je vlastné, najmä ak má pôvod mimo našu sociálnu skupinu, kultúru, či národ, je pôvodcom obáv a strachu a z nich vyplývajúcej nenávisti. Xenofóbia je základom rôznych druhov sociálnej nenávisti, ako antisemitizmu, rasizmu, šovinizmu, nacionalizmu a fašizmu. Má svoje typické prejavy. Sú nimi napríklad demagógia, rečnícke prejavy alebo fyzické napádanie. Spravidla sa orientuje voči menšej skupine s výraznými rozlišovacími znakmi. K problematike xenofóbie Šišková uvádza, že táto vzrastá, keď sa sociálne útvary ocitajú v sociálnej, ekonomickej či politickej kríze Cudzie, teda subjektívne prežívané ako nebezpečné, sa stáva obetným baránkom ako „ľahko“ definovateľný pôvodca problémov.3 1.2.3 Etnocentrizmus K entocentrizmu Tesař uvádza, že ide o vedomé alebo nevedomé presvedčenie, že vlastná kultúra, komunita alebo rasa je nadradená, v spojení s tendenciou neuvedomovať si predpojatosť v tom obsiahnutú. Príslušníci každého etnika sa nemusia práve cítiť ako najlepší zo všetkých, ale pravidelne sa cítia byť lepší ako niekto iný, s kým sa porovnávajú.4 Etnocentrizmus možno teda považovať za jeden z pilierov rasovo orientovaného správania sa najmä skupín a národov. 2 ONDREJKOVIČ, P.: Sociálna patológia. Bratislava: VEDA, 2001, s. 189 ŠIŠKOVÁ, T.: Výchova k toleranci a proti rasizmu. Praha: Portál, 1998, s.12 4 TESAŘ, F.: Etnické konflikty. Praha: Portál, 2007, s. 68 3 4
  14. 14. 1.2.4 Antisemitizmus Týmto pojmom označujeme predpojatosť alebo nepriateľstvo proti Židom. Či už ako predstaviteľom židovského náboženstva, etnickej skupine alebo rase. Podľa toho antisemitizmus delíme na náboženský a rasový. Náboženský antisemitizmus je zameraný proti židom, ako predstaviteľom židovského náboženstva, proti židovstvu ako viere. Antagonistický vzťah k judaizmu má nie len kresťanstvo, ale aj islam. Judaizmus bol menšinovým náboženstvom voči obom spomínaným a preto bol prirodzene utláčaný a vždy ho sprevádzali snahy o potlačenie. Už stredoveké zákony židovskú vieru zakazovali a boli príčinou vyháňania príslušníkov židovskej viery z krajín. Rasový antisemitizmus je namierený proti všetkým príslušníkom židovskej rasy. Židom sa človek buď narodí, alebo stáva konvertovaním na židovskú vieru. Rasový antisemitizmus prenasleduje práve ľudí narodených ako židovské etnikum. Táto rasa bola počas dejín považovaná za menej cennú a sprevádzali ju rôzne mýty o snahách na ovládnutie sveta. Práve tieto mýty živili strach zo židov a k nemu prislúchajúcu nenávisť. Typickým extrémnym príkladom takého snaženia a s ním spojených prejavov bola Hitlerova nacistická ideológia. 5
  15. 15. 2. PROTIŽIDOVSKÁ NORMOTVORBA Protižidovská nálada v Slovenskom štáte sa prejavovala vo všetkých sférach života. Všetky sféry sa riadia ustanovenými pravidlami. Od nepísaných princípov vyjadrujúcich morálku doby až po písané právne dokumenty. Nie je účelom sa zaoberať nepísanými pravidlami, ktoré boli v tej dobe veľmi obsiahle a naozaj dokonale penetrované protižidovským zmýšľaním. Snahou bude zaoberať sa len písanými pravidlami vo forme zákonov a nariadení. Nie je jednoznačne možné tieto normy zaradiť do odvetvi práva, aké poznáme dnes. Ponúka sa, na základe charakteru týchto noriem a najmä ich účelu, podoba s trestným právom, avšak tieto normy nespĺňajú základné náležitosti tohto právneho odvetvia. Podľa Hubenáka „Rasove zákonodarstvo tvorí osobitný komplex zákonodarstva vojnovej Slovenskej republiky, na základe ktorého bolo židovské obyvateľstvo vyčlenené ako rasovo odlišná skupina. Dôsledkom bolo ich nerovnoprávne a nepriaznivé postavenie v spoločnosti, čo malo negatívny dosah na možnosti zachovania ľudskej dôstojnosti i samého života. Bezuzdnej perzekúcii bolo vystavených vyše 90 000 slovenských občanov, ktorých klérofašistický režim pozbavil všetkých občianskych práv i majetku.“5 Pre každý štát je charakteristický tzv. verejná moc, verejná autorita. Túto organizuje, ale je ňou zároveň organizovaná celá spoločnosť a to pomocou právnych noriem. Ich obsahom je spoločenský záujem a spoločenská vôľa. Štandardným produktom je zákon, ktorý predstavuje silu zvrchovanej moci štátu. Zvláštnosťou protižidovského zákonodarstva bolo, že drvivá väčšina noriem bola vydaná vo forme vládnych nariadení. Ich rozptýlenosť podľa rezortov, ktoré ich vydávali, bola obrovská. Predstavovala doslova infláciu noriem vo vzťahu k politickým skupinám personálne obsadených v jednotlivých rezortoch odzrkadľujúcich ich snaženie v oblasti riešenia židovskej otázky, ale aj vzájomný zápas Tukovho a Tisovho politického krídla. 2.1 Vládne nariadenie č. 63 Sl. z. z 18. apríla 1939 o vymedzení pojmu ŽID a usmernení počtu židov v niektorých slobodných povolaniach. Slovenský štát vznikol 14. marca 1939 ako štát ideologicky podriadený Hitlerovskému Nemecku. Je teda prirodzené, že sa Hitler očakával výmenou za „slobodu“ tvrdé razenie ideológie jemu vlastnej. Preto niet divu, že mesiac po vzniku Slovenského štátu bola vydaná zásadná protižidovská právna norma. Jej razancia samozrejme nebola ešte taká veľká, ako neskoršie zákony. Ale prerazila cestu rasovému zákonodarstvu 5 HUBENÁK, L.: Rasové zákonodarstvo na Slovensku (1939 – 1945). 2003. s. 31. 6
  16. 16. Slovenského štátu a určila jeho jasnú protižidovskú orientáciu. Priamo sa dotkol vyše 88.000 obyvateľov vtedajšieho Slovenska. 2.1.1 § 1 vymedzenie pojmu Žid Ťažko jednoznačne určiť, čo vtedajším ideológom na židovstve vadilo. Či ich pôvod, alebo židovské náboženstvo. Veď nie každý etnický žid ortodoxne dodržiaval zásady židovského vierovyznania a nie každý vyznávač židovskej viery bol etnickým židom. Ako som však bol spomínal, protižidovské zákonodarstvo si vybralo cestu založenú na historických prameňoch vzťahu národov Európy voči židovskému obyvateľstvu ako predstaviteľom viery charakteristickej nie len vonkajším vzhľadom, ale aj nápadne odlišnými zvyklosťami a od dávna vyčlenenej na okraj inak kresťanskej spoločnosti. Na základe tohto zákona sa za Žida sa pokladá bez ohľadu na pohlavie a štátnu príslušnosť: 1.) kto je, alebo bol izraelitského vierovyznania, i keď po 30. októbri 1918 prestúpil na niektorú kresťanskú vieru 2.) kto je, alebo bol bez konfesie a pochádza aspoň z jedného rodiča izraelitského vierovyznania 3.) kto pochádza z osoby, uvedenej pod bodmi 1 lebo 2 ( vyjmúc takého potomka, ktorý sám prestúpil na niektorú kresťanskú vieru pred 30. októbrom 1918 ) 4.) kto uzavrel po dni účinnosti tohto nariadenia manželstvo s osobou, uvedenou pod bodmi 1 až 3, po dobu trvania tohto manželstva 5.) kto po dní účinnosti tohto nariadenia žije s osobou, uvedenou pod bodmi 1 až 3, v mimomanželskom spoločenstve, ako aj potomkovia, splodení v takomto spoločenstve 2.1.2 Arizácia Jednou z hlavných úloh riešenia židovskej otázky bolo získanie obrovského židovského majetku. Nálada počas odvekého spolužitia židov a zvyšku kresťanského obyvateľstva sa niekoľko krát obrátila proti židovskému majetku. Od snáh na ich vysťahovanie a prepadnutie majetku miestnym kráľom až po zvláštne dane len pre židovské obyvateľstvo. Upieraním prístupu k nefinančným profesiám ostala v dobe Slovenského štátu nakoniec napospas dobovej politike bohatá, ale bezbranná spoločnosť ľahko identifikovateľná a celospoločenskou mienkou zatracovaná. Rodiaci sa proces 7
  17. 17. nemohol mať nikdy lepšie podmienky na svoj rozmach. Začal sa proces arizácie. Arizácia obchodov, živností a remesiel prebiehala v ovzduší korupcie, vydierania a zákulisného konkurenčného boja jednotlivcov a záujmových skupín. Do konca roku 1941 sa zlikvidovalo asi 10 000 židovských podnikov. Majetkovoprávne postavenie židov bolo, okrem iných odvetví, obmedzené aj v poľnohospodárstve. Na základe vládneho nariadenia číslo 147 Sl. z. z 21. júna 1939 bol vykonaný súpis poľnohospodárskych nehnuteľností vo vlastníctve židov. Prihlásilo sa 4 407 židovských vlastníkov pôdy, ktorí priznali 44 370 hektárov poľnohospodárskej a 57 039 hektárov lesnej pôdy. Majetok židovských občanov predstavoval približne 4,5 miliardy korún. Základného ľudského práva a slobody, vlastníctva a vlastníckeho práva boli Židia pozbavení z hľadiska možností nadobúdať vecné práva k nehnuteľnostiam a boli zrušené základné dimenzie ich práv slobodne nakladať so svojím majetkom a slobodne ho užívať. Vyvrcholením a dokončením opatrení na prevod židovského majetku do árijských rúk však predstavovalo ustanovenie § 3 ústavného zákona č. 68/1942 Sl. z., podľa ktorého majetok vysťahovaných Židov, resp. tých, ktorí územie štátu opustili, prepadol v prospech štátu. Aby bolo isté, že dielo bude dokonané, už od počiatkov boli židia obmedzení v zakladaní hospodárskych spolkov a združení a v nadobúdaní živností. Zákon 113/1940 Sl. o židovských podnikoch a o židoch zamestnaných v podnikoch (tzv. arizačný zákon), túto pôdu dokonale pripravil. 2.2 Ústavný zákon č. 210/1940 Sl. z. tzv. Židovský kódex Na 28.7.1940 si Hitler pozval do Salzburgu prezidenta Slovenskej republiky Jozefa Tisa. V dôsledku Hitlerovho nátlaku sa posilnili pozície radikálneho fašizujúceho krídla v slovenskej politike. Na Slovensko boli z Nemecka vyslaní poradcovia, tzv. beráteri, a 24. novembra 1940 Pristúpila k paktu troch mocností. Bol to pakt Nemecka, Talianska a Japonska, ktorý mal zabrániť vstupu Spojených štátov amerických do vojny.6 V tejto atmosfére sa dalo logicky očakávať, že jedna z najsilnejších ideologických tém bude opäť otvorená, tento krát už pod dozorom Nemecka. Nemecko v tom čase už masívne vykonávalo, samozrejme v súlade s ríšskym právom, všetko, čo bolo neskôr zadefinované konferenciou vo Vannsee ako tzv. konečné riešenie židovskej otázky. A tak 9. septembra 1941 bolo vydané nariadenie 198/1941 Sl.z. o právnom postavení Židov, takzvaný Židovský kódex. Zákon, ktorý v 270 paragrafoch ustanovil na Slovensku osobitný právny režim občanov židovského vierovyznania, ktorí tak stratili občianske práva. 6 HARENBERG, B.: Kronika ľudstva.2005. s.944 8
  18. 18. 2.2.1 § 1 vymedzenie pojmu Žid (1) Za Žida podľa tohto nariadenia sa bez ohľadu na pohlavie pokladá: a) kto pochádza najmenej od troch podľa rasy židovských starých rodičov; b) židovský miešanec, ktorý pochádza od dvoch podľa rasy židovských starých rodičov [§ 2, písm. a)], ak 1. dňa 20. apríla 1939 bol alebo po tomto dni sa stal príslušníkom izraelitského (židovského) vyznania, 2. po 20. apríli 1939 vstúpil do manželstva so Židom [písm. a)], 3. pochádza z manželstva so Židom [písm. a)], uzavretého po 20. apríli 1939, 4. pochádza z nemanželského styku so Židom [písm. a)] a narodil sa ako nemanželské dieťa po 20. februári 1940. (2) Za židovského starého rodiča podľa rasy v zmysle ustanovení tohto nariadenia má sa pokladať ten, kto patril k izraelitskému (židovskému) vyznaniu. Z uvedeného je jasné, že nastal významný zvrat vo vnímaní príslušnosti k židom. Už nerozhodovala viera, ale rasa. Etnikum. Týmto spôsobom sa veľmi jasne zaradilo do skupiny nežiaducich osôb čo najväčšie množstvo obyvateľstva, ktoré v istých prípadoch o svojom židovskom pôvode ani nevedeli. Podľa svedectiev žijúcich pamätníkov boli za Židov označení ľudia rozhodnutím úradu na základe obyčajného podozrenia, často krát účelovo s cieľom zmocniť sa majetku. 2.2.2 § 2 vymedzenie pojmu Židovský miešanec Za židovského miešanca podľa tohto nariadenia sa pokladá: a) kto pochádza od dvoch podľa rasy židovských starých rodičov (§ 1, ods. 2), ak sa podľa § 1, písm. b) nepokladá za Žida, b) kto pochádza od jedného podľa rasy židovského starého rodiča (§ 1, ods. 2). Aby sa zabezpečilo dokonalé potieranie práv každého, kto by len z časti mohol byť nositeľom židovstva, zaviedol sa aj pojem židovského miešanca, ktorého práva bolo významne obmedzené, aj keď nie tak odopreté ako čistokrvnému Židovi. Jednoduchou komparáciou je členstvo v politických organizáciách, kde žid mal toto absolútne zakázané, 9
  19. 19. avšak židovský miešanec mal iba obmedzenie stať sa funkcionárom strán. (§13, ktorý toto právo upiera aj nežidovskému manželovi Žida) 2.2.3 § 4 definícia židovských združení Za židovské združenie podľa tohto nariadenia treba považovať: a) verejnú obchodnú spoločnosť, ak aspoň polovica spoločníkov sú Židia (židovské združenia) a súčasne ak aspoň polovica účasti na zisku spoločnosti patrí Židom (židovským združeniam), b) komanditnú spoločnosť, ak aspoň polovica komanditistov a aspoň polovica verejných spoločníkov sú Židia (židovské združenia), alebo ak aspoň polovica účasti na zisku spoločnosti patrí Židom (židovským združeniam), c) účastinnú spoločnosť alebo družstvo, ak viac ako jedna štvrtina členov správnej rady sú Židia, alebo ak aspoň polovica základnej istiny patrí Židom (židovským združeniam); pritom sa neberie zreteľ na členov správnej rady, ktorí sú cudzincami a majú stále bydlisko v cudzozemsku, d) spoločnosť s obmedzeným ručením, ak aspoň jedna štvrtina jednateľov sú Židia, alebo ak aspoň polovica kmeňového kapitálu patrí Židom (židovským združeniam), e) ťažiarstvo, ak štvrtina členov správy sú Židia, alebo ak aspoň polovica kuksov patrí Židom (židovským združeniam), f) právnu osobu (spolok, základina, fond a pod.) alebo iný súbor osôb alebo majetku, ktorých cieľom je napomáhať židovské záujmy, alebo ktorých aspoň polovica členov sú Židia (židovské združenia), ak len nejde o útvary zriadené na základe osobitných právnych predpisov. Zadefinovaním týchto podnikov bola zavŕšená snaha o vznik zákonného práva na jeho zabratie v prospech nie len štátu, ale aj jednotlivcov. Od § 57 tento zákon vlastne likviduje akékoľvek obchodné aktivity Židov a stavia ich do situácie, keď svoj majetok nie len že nie sú schopní zveľaďovať, ale ani udržiavať a už vôbec nie užívať. Veľmi zaujímavým príkladom je § 53, ktorý vyslovene zakazuje Židom riadiť osobné motorové vozidlo a získavať oprávnenie na jeho riadenie. 10
  20. 20. 3. KOMPARÁCIA ĽUDSKÝCH PRÁV DNES A ŽIDOV V RASOVOM ZÁKONODÁRSTVE Základnou myšlienkou dnešného práva je, že každý má spôsobilosť na práva. Rasovým zákonodarstvom bola práve táto myšlienka u významnej časti obyvateľstva pošliapaná a ich práva im boli upierané z časti, alebo celkom. V tejto kapitole získame porovnaním prehľad o tom, akým obludným spôsobom bolo právo prepožičané na naplnenie zvrhlých ideí jednotlivcov voči skupinám obyvateľstva. Táto téme je nadčasová a ukazuje nám, čo sa môže stať, ak sa právo podriadi politickej vôli a morálke malej skupiny politikov, keď je ňou určované a regulované napriek tomu, že tento vzťah by mal byť presne obrátený. A slovenský štát sa tejto svojej úlohy zhostil naozaj s vervou. Návšteva Dr. Tisu u Adolfa Hitlera v apríli 1943 vyvolala hodnotenie snaženia takto : „...Slovensko v gigantickom boji proti boľševizmu a anglo-americkým plutokraciám vybralo si takú účasť, že môže slúžiť za vzor...“7 3.1 Právo na život V čl.6 zákona číslo 23/1991, ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon (ďalej len LZPS) sa uvádza : (1) Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. (2) Nikoho nemožno zbaviť života. (3) Trest smrti sa nepripúšťa. (4) Porušením práv podľa tohto článku nie je, ak bol niekto zbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné. Ústavný zákon číslo 68/1942 Sl. z. o vysťahovaní Židov otvoril cestu pre deportácie, pri ktorých židia končili v koncentračných táboroch. (1) Židov možno vysťahovať z územia Slovenskej republiky - toto ustanovenie neplatí: a) na osoby, ktoré sa najneskoršie 14. marca 1939 stali príslušníkmi niektorého kresťanského vierovyznania b) na osoby, ktoré žijú v platnom manželstve s Nežidom ( Nežidovkou ), uzavretom pred 10. septembrom 1941 HUBENÁK, L. : Riešenie židovskej otázky na Slovensku (1939-1945) III. časť, Bratislava 1995, s. 29 7 11
  21. 21. - osoby, ktorým prezident republiky udelil alebo udelí oslobodenie, ako aj lekári, lekárnici, zverolekári, inžinieri a iné osoby, ak príslušné ministerstvo uzná za potrebné ponechať ich vo verejnom, technickom alebo hospodárskom živote Slovenska, nemajú byť vysťahovaní dokiaľ je v platnosti rozhodnutie o ich oslobodení alebo ponechaní - toto platí aj pre manžela a pre deti týchto osôb - Židia vysťahovaní, ale aj tí, ktorí opustili územie štátu, stratili štátne občianstvo - ich majetok prepadá do rúk štátu Deportácie zo Slovenska začali 25.3.1942. Za každého vyvezeného Žida sa vláda zaviazala zaplatiť Nemecku 500 mariek. Od začiatku židovských transportov do ich skončenia na jeseň 1942 bolo vyvezených asi 58 000 židovských obyvateľov. Spúšťačom bol sľub Vojtecha Tuku, že dodá Nemecku 20 000 Židov ako pracovnú silu. Potom stačilo už len prijať ďalší zo zákonov.8 3.2 Nedotknuteľnosť osoby a osobná sloboda V čl.7 LZPS sa uvádza : (1) Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedziť ju možno iba v prípadoch ustanovených zákonom. (2) Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Židovský kódex hneď v § 8 vážne zasahuje do ľudskej dôstojnosti a dotýka sa priamo osoby a ponižujúceho zaobchádzania. (1) Židia sú povinní nosiť židovské označenie. Podrobnosti o tvare označenia a o spôsobe jeho nosenia, ako aj všeobecné výnimky po dohode s rezortne príslušným ministrom určí minister vnútra vyhláškou v Úradných novinách. (2) Iné označenia v súvislosti s menom (priezviskom) alebo firmou Žida (židovského sdruženia) môže určiť rezortne príslušný minister. (3) Kto nenosí, poťažne nepoužíva označenia podľa ods. 1 alebo 2 potresce sa za priestupok okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od Ks 100 do Ks 8 http://zena.sme.sk/c/2563433/sano-mach-zidom-strach-pomohli-mu-pred-popravou- komunisti.html 12
  22. 22. 10.000, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní. Štát sa miešal aj do osobného života Židov, ale aj nežidovského obyvateľstva. City nepoznajú hranice, náboženstvo ani predsudky. A predsa došlo k regulácii aj v tejto oblasti priamo v § 9 a § 10 Židovského kódexu. (1) Zakazuje sa uzavrieť manželstvo medzi Židom (Židovkou) a Nežidovkou (Nežidom) a medzi Židom (Židovkou) a židovskou miešankou (miešancom) [§ 2]. (2) Kto vedome uzavrie manželstvo proti zákazu v ods. 1, potresce sa pre prečin väzením do 3 rokov a stratou úradu a práva volebného. Vedomý mimomanželský pohlavný styk medzi Židom (Židovkou) a Nežidovkou (Nežidom) sa tresce ako prečin väzením do 5 rokov. 3.3 Nútené práce a služby V čl. 9 LZPS sa uvádza : (1) Nikoho nemožno podrobiť núteným prácam alebo službám. (2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na: a) práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest, ktorý nahradzuje trest odňatia slobody, b) vojenskú službu alebo inú službu ustanovenú zákonom namiesto povinnej vojenskej služby, c) službu vyžadovanú na základe zákona v prípade živelných pohrôm, nehôd alebo iného nebezpečenstva, ktoré ohrozuje životy, zdravie alebo značné majetkové hodnoty, d) konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia, alebo práv iných. Presným protikladom je židovský kódex, ktorý vo svojom prvom diely určuje povinnosť prác a služieb od Židov na základe rozhodnutia štátnych orgánov a pod hrozbou pokuty resp. iných sankcií. Do pozornosti je treba dať systém výnimiek. Aj v týchto ustanoveniach sa vyskytuje možnosť vyhnúť sa dôsledkom zákonných ustanovení pre držiteľov výnimiek z dôvodu potrebnosti z hľadiska výnimočných schopností alebo vedomostí. Niektorí historici tvrdia, že výnimky si vymienil Dr. Tiso ako nástroj nenápadnej pomoci Židom, iní zase tvrdia, a hodnotenie skutočnosti s odstupom času to aj potvrdzuje, že išlo skôr 13
  23. 23. o nástroj korupcie a osobného prospechárstva vtedajších mocných. Problematiku nútených prác a služieb riešil Židovský kódex nasledovne : § 22. (1) Židia vo veku od 16 do 60 rokov, ak nekonajú práce podľa § 38 branného zákona, sú povinní konať práce, ktoré im prikáže Ministerstvo vnútra. (2) Pre osoby uvedené v ods. 1 pracovnú príležitosť obstaráva, poťažne prácu organizuje a pracovné podmienky určuje Ministerstvo vnútra. (3) Ustanovenia ods. 1 neplatia pre Židov, ktorí majú povolenie podľa § 43, ods. 1, poťažne ktorí podľa § 258, ods. 2 môžu zostať v doterajšom zamestnaní, ako aj pre Židov, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia § 256, pokiaľ príslušné povolenie alebo výnimka platí. § 23. Prácami, vykonávanými podľa § 22, sa nezakladá pracovný (služobný) pomer a osoby ich vykonávajúce nepodliehajú verejnoprávnemu poisteniu. § 24. Kto neposlúchne príkaz (§ 22) nastúpiť do práce, taktiež ten, kto prikázanú prácu nekoná, alebo ju vykonáva nedbale, alebo ju bez súhlasu Ministerstva vnútra zanechá, potresce sa pre priestupok okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od 100.- do 10.000.- Ks, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní. 3.4 Právo vlastniť Vlastníctvo hýbalo v dejinách ľudstva politikou aj obchodom, dalo vzniknúť mocným ríšam a spôsobovalo ich zánik. Stalo sa hybnou silou. Dôvodom bola jeho podstata ovládať veci. Vecami ľudí, ľuďmi názor, názorom politiku, politikou vlastníctvo. Na vlastníctve samotnom nie je nič zlé. Nakoniec aj LZPS v čl. 11 uvádza : (1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. (2) Zákon ustanoví, ktorý majetok nevyhnutný na zabezpečenie potrieb celej spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu smie byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb; zákon môže ďalej ustanoviť, že určité veci môžu 14
  24. 24. byť len vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. (3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Jeho výkon nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. (4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu. (5) Dane a poplatky možno ukladať len na základe zákona. Židovský kódex v prvom rade významne obmedzil nadobúdanie a nakladanie s majetkom vyššej hodnoty alebo zo sféry záujmu štátnej moci. § 57. Židia a židovské sdruženia nemôžu nadobúdať vlastnícke a iné vecné práva k nehnuteľnostiam, okrem prípadu dedenia. § 58. Židia a židovské sdruženia nemôžu preberať ako aj znovuzriaďovať priemyselné, obchodné alebo živnostenské podniky, získavať účasť na takýchto nových podnikoch a nadobúdať alebo preberať živnostenské oprávnenie. § 59. (1) K platnosti právnych úkonov, ktorých predmetom je prevod, zánik, zmena alebo obmedzenie vlastníckeho alebo iného práva Židov, nežidovských manželov Židov, ako aj židovských sdružení k hnuteľným alebo nehnuteľným veciam a právam, ktorých riadna (obecná) hodnota prevyšuje sumu Ks 500, treba písomné povolenie Ústredného hospodárskeho úradu. Túto sumu môže Ústredný hospodársky úrad zvýšiť alebo snížiť vyhláškou v Úradných novinách. Ak ide o živý a mŕtvy inventár, používaný k prevádzke poľnohospodárstva, písomné povolenie dáva a sumu 500 Ks ohľadom tohto inventára zvyšuje, poťažne snižuje Štátny pozemkový úrad. Aby však bolo jasné, kam až vtedajší zákonodarcovia zašli, je potrebné si všimnúť § 78 Židovského kódexu. Tento uvádza : (1) Židia nesmú mať v držbe obrazy, sochy, busty význačných národných a štátnych dejateľov. Taktiež nesmú mať štátne znaky, vlajky a zástavy. 15
  25. 25. (2) Židom sa zakazuje držba fotografických prístrojov, ďalekohľadov, taktiež sa im zakazuje držba gramofonových platní s národnými piesňami (melódiami). (3) Porušenie ustanovení ods. 1 a 2 trescú okresné (štátne policajné) úrady ako priestupok peňažným trestom od 100.- Ks do 10.000.- Ks, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní. Tieto obmedzenia sú jasne z kategórie práv k veciam, avšak zmysel ich zákazu je v potláčaní aj ďalších práv Židov. Tak ako bolo spomenuté, vlastníctvom a používaním vecí sa môžu ľudia meniť, môžu šíriť názory a meniť ich u druhých. Tým môžu meniť politiku a to bolo pre vtedajší režim veľmi nebezpečné. Preto sa dalo očakávať že v tejto otázke vláda zakročí s najväčšou razanciou. Stala sa to zákonom č. 210/1940 Sl. z. (zmocňovací ústavný zákon) zo septembra 1940 O vylúčení Židov z hospodárskeho života a prechode ich majetku do vlastníctva kresťanov 3.5 Nedotknuteľnosť obydlia Vlastné obydlie a jeho nedotknuteľnosť je niečo, čo je pre nás dnes absolútne prirodzené. Preto aj LZPS v čl. 12 uvádza : (1) Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. (2) Domová prehliadka je prípustná len na účely trestného konania, a to na písomný odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob výkonu domovej prehliadky ustanoví zákon. (3) Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia môže zákon dovoliť, len ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života a zdravia osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejnej bezpečnosti a poriadku. Pokiaľ sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, môže zákon dovoliť také zásahy aj vtedy, ak je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy. O to zvrátenejší je spôsob, akým sa s touto problematikou vysporiadal Židovský kódex. Poňal ju v dvoch rovinách. Prvou bolo absolútne potretie práva na nedotknuteľnosť obydlia a to konkrétne : § 25. 16
  26. 26. Štátne bezpečnostné orgány môžu kedykoľvek previesť u Židov osobnú prehliadku, a to aj bez písomného príkazu úradu alebo súdu. § 26. (1) Štátne bezpečnostné orgány môžu kedykoľvek previesť u Židov a u židovských sdružení domovú prehliadku, a to aj bez písomného rozkazu úradu alebo súdu. Inak platia ustanovenia dielu II. zákona č. 293/1920 Sb.z. a n. (2) Ustanovenie ods. 1 sa vzťahuje aj na podniky (závody) a iné miestnosti Židov a židovských sdružení. V druhej rovine si privlastnil právo určovať pravidlá pobytu Židov tak, aby docielil vznik takých lokácií, kde Židia absolútne nie len že nebývajú, ale sa tam ani nevyskytujú. Naopak vznikli lokácie s extrémne vysokou penetráciou židovského obyvateľstva. Pojem geto asi najlepšie vystihuje tento stav. Avšak snahy o vytvorenie get, či veľkých pracovných táborov na území Slovenska boli však v roku 1941 zastavené, na ich vytvorenie bolo treba finančné prostriedky. Prostriedky, ktoré boli Židom odobraté by museli byť použité na ich zachovanie na Slovensku.9 Na Slovensku existovali len tri väčšie židovské pracovné tábory - v Novákoch, Seredi a Vyhniach. Židovský kódex uvádza : § 28. (1) Ústredný hospodársky úrad môže po dohode s Ministerstvom vnútra Židom uložiť povinnosť vysťahovať sa z určitej obce (mesta), pritom môže uložiť súčasne povinnosť nasťahovať sa do určitej obce (mesta). (2) Ústredný hospodársky úrad môže po dohode s Ministerstvom vnútra určiť obvody okresných úradov, prípadne jednotlivé obce (mestá), do ktorých sa Židia nesmú prisťahovať. (3) Ústredný hospodársky úrad môže uložiť Židom povinnosť vysťahovať sa z určitej časti obce (mesta) a pritom môže súčasne uložiť povinnosť nasťahovať sa do určitej jej časti, a to všeobecne alebo v jednotlivých prípadoch. § 29. 9 BAKA, I.: Židovský tábor v Novákoch 1941-1944. Bratislava 2001 17
  27. 27. (1) Ministerstvo vnútra a jemu podriadené úrady verejnej správy vnútornej môžu pre Židov obmedziť alebo im zakázať pobyt v určitých obciach (mestách) alebo v určitých ich častiach (námestiach, uliciach, parkoch, kúpalištiach a pod.), ako aj obmedziť alebo zakázať návštevu určitých podnikov (kúpeľov, hostincov, kaviarní, výstav a pod.). (2) Prestúpenie obmedzení alebo zákazov, vydaných podľa ods. 1, potrescú okresné (štátne policajné) úrady peňažným trestom od 100 do 10.000 Ks, ktorý v prípade nevymožiteľnosti sa má premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní. Z histórie však vieme, že snaha o určenie miest, kde sa židia mohli vyskytovať končila deportáciami do vyhladzovacích táborov. Od marca 1942 do októbra 1942 odišlo zo Slovenska 58 transportov a bolo deportovaných 57 628 osôb (2/3 židovského obyvateľstva). Až na niekoľko stoviek z týchto väčšina zahynula. Deportovaní prechádzali cez 5 koncentračných stredísk, ktoré boli v Bratislave na Patrónke, v Žiline, v Novákoch, v Seredi a v Poprade. Veľmi zvláštne v kontexte hore uvedeného pôsobí článok, uverejnený v časopise Gardista dňa 7. novembra 1942 autora Fritza Fialu o tom, ako žijú Židia v novom domove na východe, ktorého prepis ponúka súbor dokumentov z JUDAICA SLOVACA. Podľa neho sa Židom vodilo nadmieru dobre a navyše chápali svoj údel ako spravodlivý a za najväčšiu neprávosť pociťovali výnimku poskytnutú inému Židovi. Vrcholo propagandy bolo záverečné konštatovanie vraj istého Žida „Keď sme sa predtým smiali vymoženostiam nemeckého národného socializmu, tak sme tu vlastne šťastlivé užívatelia tohto systému socializmu a ľudskosti...“10 3.6 Listové tajomstvo V danej dobe boli listy najrozšírenejšou formou neverbálnej komunikácie. Z hľadiska taktického bolo teda pomerne jednoduché zachytiť väčšinu neželanej komunikácie bežného obyvateľstva jeho obmedzením. Dnes je toto právou pod ochranou tak, ako uvádza § 13 LZPS : Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí alebo zasielaných poštou alebo iným spôsobom, s výnimkou prípadov a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením HUBENÁK, L. : Riešenie židovskej otázky na Slovensku (1939-1945) II. časť, Bratislava 1994, s. 162-165 10 18
  28. 28. Židovský kódex jednoducho zabezpečil označenie listov tak, aby boli ihneď identifikovateľné a v prípade potreby aj otvorené a prečítané. § 27. (1) Žid (židovské sdruženie) ako odosielateľ akejkoľvek poštovej zásielky (listy, balíky a pod.) vo vnútrozemskom styku je povinný uviesť na nej svoju presnú adresu a ľahko zbadateľné označenie (židovskú hviezdu). (2) Kto poruší ustanovenie ods. 1, sa potresce okresným (štátnym policajným) úradom pre priestupok peňažným trestom od Ks 100.- do Ks 10.000.-, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní. 3.7 Právo pobytu a pohybu V súvislosti s faktami, uvedenými v 3.5 je ešte potrebné uviesť, že dnešné právo priznáva pobytu a pohybu právnu ochranu v čl. 14 nasledovne : (1) Sloboda pohybu a pobytu je zaručená. (2) Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, má právo slobodne ho opustiť. (3) Tieto slobody možno obmedziť zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj z dôvodu ochrany prírody. (4) Každý občan má právo na slobodný vstup na územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Občana nemožno nútiť, aby opustil svoju vlasť. (5) Cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustanovených zákonom. Samozrejme že pobyt Židov bol dôsledne regulovaný. Dôkazom je napríklad vyhláška 58.603/V-1941, ktorou sa zakazuje bývanie Židov na Národnej ulici v Banskej Bystrici.11 HUBENÁK, L. : Riešenie židovskej otázky na Slovensku (1939-1945) IV. časť, Bratislava 1999, s. 211 11 19
  29. 29. 3.8 Sloboda myslenia a vierovyznania Ako bolo spomenuté, židovská viera bola jedným z najsilnejších faktorov nenávidených na Židoch. Bola dôvodom a určujúcim kritériom ich perzekvovania. Dnes sú tieto práva chránené tak, ako uvádza čl. 15 LZPS : (1) Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania je zaručená. Každý má právo zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru alebo byť bez náboženského vyznania. (2) Sloboda vedeckého bádania a umeleckej tvorby je zaručená. (3) Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo s jeho náboženským vyznaním. Podrobnosti ustanoví zákon. a čl. 16 LZPS : (1) Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, alebo spoločne s inými súkromne alebo verejne, bohoslužbou, vyučovaním, náboženskými úkonmi alebo zachovávaním obradu. (2) Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov. (3) Zákon ustanoví podmienky vyučovania náboženstva na štátnych školách. (4) Výkon týchto práv možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu verejnej bezpečnosti a poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných. Obmedzenia v tomto smere Židovský kódex definoval napríklad v § 36 : (1) Príslušníci izraelitského (židovského) vyznania a židovské náboženské obce môžu svoje kultové úkony vykonávať len v budovách, z vonkajšieho vzhľadu ktorých nie je zjavné, že ide o budovy, určené pre náboženské úkony. (2) Židovské synagogy a modlitebne musia byť upravené podľa ods. 1 do 1. júla 1942; inak prejdú uvedeným dňom na základe rozhodnutia okresného (mestského notárskeho) úradu do vlastníctva štátu. Podrobnosti o úprave vydá minister vnútra. 3.9 Sloboda prejavu Táto sloboda je zakotvená v čl. 17 LZPS nasledovne : (1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 20
  30. 30. (2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. (3) Cenzúra je neprípustná. (4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejnú bezpečnosť, ochranu verejného zdravia a mravnosti. (5) Štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon. Spomínaný zákaz vlastniť rádioprijímač je postačujúcim príkladom pošliapavania týchto práv. Žid svoj názor nie len že nemohol verejne prezentovať, ale aj domnienka o tom, že Žid má vlastný názor v rozpore s oficiálnou ideológiou a fiktívna možnosť jeho prezentácie stačila na to, aby bol vystavený perzekúciám. Informácie ohľadom všetkých faktov potrebných pre Židov im boli oznamované výlučne prostredníctvom tzv. Ústredne Židov. 3.10 Právo zhromažďovania Právo združovania je obsiahnuté v čl. 19 LZPS. Uvádza nasledovné : (1) Právo pokojne sa zhromažďovať je zaručené. (2) Toto právo možno obmedziť zákonom v prípadoch zhromaždení na verejných miestach, ak ide o opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia, mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie však nemožno podmieňovať povolením orgánu verejnej správy. Židovský kódex naopak o tomto práve pre Židov uvádza nasledovné : § 33. Židia nesmú usporiadať verejné shromaždenia alebo sprievody a nesmú sa zúčastniť na iných verejných shromaždeniach. 21
  31. 31. Jednoduchá veta, ktorou v jedinom paragrafe štát upne zrušil možnosť Židov politicky sa stretávať a tým účinne zamedzil možnosti akéhokoľvek účinného politického odporu. 3.11 Právo združovať sa Právo združovania je obsiahnuté v čl. 20 LZPS. Uvádza nasledovné : (1) Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach. (2) Občania majú právo zakladať aj politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich. (3) Výkon týchto práv možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, ochranu verejnej bezpečnosti a verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. (4) Politické strany a politické hnutia, ako aj iné združenia sú oddelené od štátu. Úprava tejto problematiky v Židovskom kódexe je nasledovná : § 30. (1) Zakazuje sa zriaďovať židovské spolky alebo židovské organizácie [§ 4, písm. f)] okrem židovských náboženských obcí. (2) Kto poruší ustanovenie ods. 1, potresce sa okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od 500 Ks do 50.000 Ks, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 5 dní do 30 dní. § 31. (1) Jedinou organizáciou Židov, žijúcich na území Slovenskej republiky, výlučne povolanou zastupovať ich kolektívne záujmy, je Ústredňa Židov so sídlom v Bratislave. (2) Ústredňa Židov je verejnoprávnou záujmovou korporáciou; jej povinnými členmi sú všetky osoby, ktoré sa podľa § 1 pokladajú za Židov. (3) Ústredňa Židov podlieha len dozoru Ústredného hospodárskeho úradu; jeho príkazy a úpravy sú pre ňu záväzné. § 32. 22
  32. 32. Podrobnosti, najmä o vnútornej organizácii, o orgánoch Ústredne Židov a o právach a povinnostiach jej členov, taktiež o dozore (§ 31, ods. 3), určuje Ústredný hospodársky úrad. Ústredňa Židov by mohla v niekom vyvolať dojem, že zastupovala záujmy Židov. Avšak slovo záujme je nutné chápať v kontexte zákonov tej doby. Záujmom Žida nebolo niečo spravodlivé, humánne alebo inak prospešné jemu. Záujmom Žida sa chápalo právo vedieť čo nové sa mu zakázalo alebo prikázalo, čo už viac nesmie a čo nové musí. A toto jediné jeho právo mu muselo stačiť a musel sa snažiť z neho čerpať informácie, inak ho postihol trest. Taktiež združovanie sa v politických stranách bolo významne obmedzené ustanoveniami Židovského kódexu a to nasledovne : § 13. (1) Žid nemôže byť členom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, registrovaných strán národných skupín, ani členom Hlinkovej gardy, Hlinkovej mládeže, Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend. (2) Funkcionárom strán poťažne dôstojníkom alebo poddôstojníkom organizácií uvedených v ods. 1 nemôže byť ani židovský miešanec (§ 2) ani nežidovský manžel Žida. 3.12 volebné právo Volebné právo v dnešnej právnej úprave predstavuje podľa čl. 21 LZPS najmä : (1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. (2) Voľby sa musia konať v lehotách, ktoré nepresahujú pravidelné volebné obdobia ustanovené zákonom. (3) Volebné právo je všeobecné a rovné a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon. (4) Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. (2) Voľby sa musia konať v lehotách, ktoré nepresahujú pravidelné volebné obdobia ustanovené zákonom. 23
  33. 33. (3) Volebné právo je všeobecné a rovné a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon. (4) Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Podľa Židovského kódexu sa židom zakazovala účasť na verejnom živote vylúčením z verejných funkcií : § 15. (1) Žid nesmie byť zamestnaný v službách štátu, taktiež v službách verejnoprávnych korporácií a verejných ustanovizní vôbec, počítajúc do toho aj nositeľov verejnoprávneho poistenia, a to ani ich alebo nimi spravovaných alebo dotovaných ústavov, podnikov, fondov a zariadení, vyjmúc židovských kultúrnych, kultových a sociálne-zdravotných ustanovizní ako aj Ústredne Židov. § 84. (1) Verejné funkcie Židov a židovských miešancov (§ 12) zaniknú najneskôr 2 mesiace po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. (2) Zánik funkcie podľa ods. 1 má účinky vzdania sa príslušnej funkcie. Samotné volebné právo bolo v rovine aktívneho aj pasívneho práva jednoducho odňaté a zakázané. § 12. (1) Židia nemajú volebné právo a nie sú voliteľní do Snemu Slovenskej republiky ani do orgánov verejnoprávnych korporácií. (2) Žid nemôže byť ustanovený za funkcionára štátu a verejnoprávnych korporácií a ustanovizní vôbec. (3) Ustanovenia ods. 1 a 2 platia aj o židovských miešancoch (§ 2) a o nežidovských manželoch Židov, avšak len nakoľko ide o pasívne volebné právo. 3.13 Právo na slobodnú voľbu povolania Slobodná voľba povolania je vec, ktorá je pre jednotlivca mimoriadne dôležitá. Príprava naň, získavanie odbornosti a praxe, vývoj kariéry. Výber je dôležitý a kto ho musel meniť za života viac krát, vie, aké to je náročné a často takmer nemožné. Toto právo je zakotvené aj v čl. 26 LZPS : 24
  34. 34. (1) Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a vykonávať inú hospodársku činnosť. (2) Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia na výkon určitých povolaní alebo činností. (3) Každý má právo získavať prostriedky na svoje životné potreby prácou. Občanov, ktorí toto právo nemôžu bez vlastnej viny vykonávať, štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje; podmienky ustanoví zákon. (4) Zákon môže ustanoviť odchylnú úpravu pre cudzincov. Židovský kódex v oblasti obmedzenia práv Židov rieši množstvo oblastí. Niektoré sa zdajú byť z hľadiska napĺňania akýchsi zvrátených ideí tej doby aspoň z časti pochopiteľné, niektoré však menej. Je pochopiteľné, že ako svojho úhlavného nepriateľa sa snažil vtedajší režim odstaviť Židov od spoločenského života. Je pochopiteľní aspoň v obmedzenej viere, že im zakázal pôsobenie v advokácii. Predsa len išlo oblasť, kde je možné teoreticky ovplyvňovať zákonodarnú činnosť. Ale obmedzenie ich pôsobenia vo farmácii je takmer nepochopiteľné, aj keď súdiac podľa dobových článkov, Židom bola priznávaná až nadprirodzená moc. Možno strach z tejto moci, ale skôr len zcestné zmýšľanie, vyprodukovali nasledovné ustanovenia brániace výberu a výkonu povolania : § 16. (1) Žid nemôže byť: a) verejným notárom (verejnonotárskym osnovníkom), b) advokátom (advokátskym osnovníkom), c) civilným inžinierom. § 18. (1) Židia nemôžu vykonávať lekársku a zverolekársku prax. § 20. (1) Žid nemôže vykonávať lekárnickú prax. (2) Žid nesmie byť majiteľom (spolumajiteľom) alebo koncesionárom (spolukoncesionárom) verejnej lekárne s právom reálnym, radikovaným alebo osobným. 25
  35. 35. 3.14 Právo na vzdelanie Z predchádzajúcej témy vyplýva aj potreba vzdelávania, ako je zaručená čl. 33 LZPS : (1) Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná po dobu, ktorú ustanoví zákon. (2) Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných a stredných školách, podľa schopností občana a možností spoločnosti aj na vysokých školách. (3) Zriaďovať iné školy než štátne a vyučovať na nich možno len za podmienok ustanovených zákonom; na takých školách možno poskytovať vzdelanie za odplatu. (4) Zákon ustanoví, za akých podmienok majú občania pri štúdiu právo na pomoc štátu. Ako prevencia vzniku inteligencie z pomedzi Židov pôsobili ustanovenia Židovského kódexu o obmedzení možností vzdelávania : § 38. (1) Židia sa vylučujú z akéhokoľvek štúdia na všetkých školách a učebných ústavoch okrem škôl ľudových a okrem kurzov osobitne pre nich zriadených. (2) Židia, či už ako jednotlivci, náboženské obce alebo korporácie a ustanovizne, nemôžu si zriadiť nijakú školu alebo učebný ústav - okrem škôl ľudových - a vzdelanie, ktoré podávajú tieto školy alebo učebné ústavy, nemôžu nadobúdať ani súkromným vyučovaním. (3) Vysvedčenia Židov zo škôl a učebných ústavov, vydané v cudzine, nemožno nostrifikovať. § 39. (1) Židia v školopovinnom veku - okrem tých, ktorí sú príslušníkmi štátom uznaných kresťanských cirkví - môžu svoju školskú povinnosť plniť iba v osobitných ľudových školách alebo triedach, ktoré k tomuto cieľu určí Ministerstvo školstva a národnej osvety. (2) Osobný a vecný náklad ľudových škôl (tried) uvedených v ods. 1 sú povinné hradiť príslušné židovské náboženské obce. Podrobnosti určí Ministerstvo školstva a národnej osvety. 26
  36. 36. § 40. Cieľom preškolenia Židov možno pre nich zriadiť osobitné kurzy, ktorých náklady hradí Ústredňa Židov. 3.15 Právo na hmotné zabezpečenie v starobe Každý z nás, ak sa dožije dôchodkového veku má právo na hmotné zabezpečenie, ako je zaručené čl. 30 LZPS : (1) Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. (2) Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, aká je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Židom bolo toto právo systematický upierané. Židovský kódex v tejto oblasti ukladal (štátny príspevok k dôchodkom z verejnoprávneho poistenia): § 77. (1) Židia nemajú nárok na výplatu štátneho príspevku podľa § 123 zákona č. 221/1924 Sb.z. a n. v znení článku I. vládneho nariadenia č. 112/1934 Sb.z. a n., taktiež podľa § 18a zákona č. 242/1922 Sb.z. a n. v znení článku I. zákona č. 200/1936 Sb.z. a n., konečne podľa § 176 zákona č. 26/1929 Sb.z. a n. v znení článku I. zákona č. 117/1934 Sb.z. a n. (2) Poistenci, na ktorých sa vzťahuje ustanovenie ods. 1 sú povinní hlásiť túto skutočnosť príslušnému nositeľovi verejnoprávneho poistenia najneskôr do 60 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. (3) Nesplnenie povinnosti, uvedenej v ods. 2, tresce ako priestupok okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od 500 Ks do 50.000 Ks, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 5 dní do 30 dní. § 94. Výslužné požívateľov štátnych odpočivných platov Židov sa snižuje o 30%. Týmto snížením nesmie klesnúť výslužné pod Ks 6600.- ročne. 27
  37. 37. § 95. (1) Vdovská a sirotská penzia poberaná požívateľmi-Židmi sa snižuje o 30%. Týmto snížením nesmie klesnúť vdovská penzia pod Ks 6000.-, sirotská penzia pod Ks 3000.ročne. (2) Príspevky na výchovu sa vymerajú zo sníženej vdovskej penzie. Je zaujímavé sledovať, že zákony aspoň minimálne prostriedky Židom priznávali. Je teda možné predpokladať, že išlo buď o fiktívny ústupok z tvrdej línie, alebo o dielo umierneného klérofašistického krídla pod vedením Dr. Tisa. Veď bolo známe vyhlásenie Dr. Tisa, že Židovský kódex nepodpíše, lebo s ním nechce mať nič spoločné. K podpisu ho neprimäli ani úľavy a možnosť udeľovania výnimiek. Tukovo radikálne krídlo kódex aj tak nakoniec presadilo, avšak výnimky a ustanovenia nápadne benevolentné v ňom nakoniec ostali. 3.16 Tlačová sloboda, právo na vydávanie literárnych a iných umeleckých produktov Tieto práva síce nie sú základnými ľudskými právami, ale spôsob ich vysporiadania v židovskom kódexe stojí za komparáciu. V LZPS sú spomenuté v čl. 34 : (1) Práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti sú chránené zákonom. (2) Právo na prístup ku kultúrnemu bohatstvu je zaručené za podmienok ustanovených zákonom. Ako členom národnostnej menšiny im priznáva tiež práva podľa čl. 25: (1) Občanom tvoriacim národnostné alebo etnické menšiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku a združovať sa v národnostných združeniach. Podrobnosti ustanoví zákon. (2) Občanom, ktorí patria k národnostným a etnickým menšinám, sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje aj a) právo na vzdelanie v ich jazyku, b) právo používať ich jazyk v úradnom styku, c) právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných a etnických menšín. 28
  38. 38. No a samozrejme pre porovnanie je dôležité, ako sa s touto témou vysporiadal Židovský kódex. § 34. (1) Žid nesmie byť vydavateľom, redaktorom (zodpovedným redaktorom), ani prispievateľom nijakého časopisu okrem prípadného časopisu vydávaného Ústredňou Židov. (2) Židia (židovské sdruženia) nesmú mať nijaký ani periodický ani neperiodický časopis. Časopis slúžiaci ich záujmom, nesmie vydávať ani nik iný. (3) Ustanovenia ods. 1 a 2 platia aj o židovských miešancoch, uvedených v § 2, písm. a). (4) Kto poruší ustanovenie ods. 1 až 3, potresce sa okresným (štátnym policajným) úradom pre priestupok peňažným trestom od 100 Ks do 10.000 Ks, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní. 29
  39. 39. 4. OSLOBODENIA A VÝNIMKY Nech už je rasové zákonodarstvo akokoľvek motivované ideológiou, nevyhlo sa inštitútu oslobodení a výnimiek. § 255 a §256 Židovského kódexu sú jasným príkladom, že ani ideológia tak silná, akou bol fašizmus, či národný socializmus, nemá na to, aby zvíťazila nad základnými princípmi ekonomiky, trhu a kapitálu. 4.1 Dôvody ustanovenia tohto inštitútu Nech boli dôvody obviňovania a neznášanlivosti voči Židom akékoľvek, je jasné že išlo v prvom rade o propagandu. Vnútorné presvedčenie o ich skutočnej vine takmer s istotou chýbalo. Dokonca aj vtedajší hlavní ideológovia priznávali, že existovali tzv. dobrí Židia. Napríklad Msgr. Ján Postenyi, člen Štátnej rady, v októbri 1941 vystúpil v Štátnej rade s referátom, v ktorom ostro napadol židovstvo a obvinil ho z toho, že „rozkladá svetový poriadok“ a „podrýva civilizáciu i dôstojnosť ľudstva“. Uviedol však tiež: „Výnimiek v tomto tvrdení je veľmi malo, aj tie treba s najväčšou opatrnosťou uvážiť.“12 Dokonca aj samotný Adolf Hitler sa vyjadril: „Som presvedčený, že u nás existovali slušní Židia v tom zmysle, že nerobili nič, čo bolo proti nemectvu.“13 Takže z časti existoval morálny dôvod na to, aby predsa len neboli postihované všetci Židia. Ale existoval aj ďalší, a omnoho dôležitejší dôvod na udelenie výnimiek a oslobodení. Niektoré oblasti štátu, a nie len hospodárstva, boli tak silno penetrované židovským obyvateľstvom, že ich vylúčenie z týchto činností by znamenalo jasný a neodvrátiteľný kolaps týchto oblastí. Židia tieto posty zaujímali niekoľko generácií a úroveň vzdelanosti a odbornosti Slovákov bola veľmi nízka. Bola dôsledkom, maďarizácie, čechoslovakizmu, ale najmä nedostatkom vysokého školstva. Podľa niektorých zdrojov až 44% lekárov na príklad predstavovali Židia. Odliv takého množstva odborníkov by zdravotníctvo neunieslo. Už predchádzajúce právne úpravy poskytovali pre tieto účely výnimky. Aby táto možnosť ostala zachovaná a aby si istú kontrolu v tejto oblasti zachoval aj Dr. Tiso, boli do Židovského kódexu zapracované aj oslobodenia. 12 List Štátnej rady z 31.10.1941 J. Tisovi o právnom postavení Židov. Citovane podľa: NIŽŇANSKY, E. – KAMENEC, I.: Holokaust na Slovensku 2. 2003. s. 133 – 134. 13 HITLER, A.: Monology ve Vůdcově hlavním stanu. 2001 30
  40. 40. 4.2 Oslobodenia Ako bolo spomenuté, existencia oslobodení bola do Židovského kódexu vymienená Dr. Tisom. Išlo o nástroj v jeho výlučnej právomoci. Len on sám ich mohol udeľovať. § 255. (1) Prezident republiky môže udeliť oslobodenia z ustanovení tohto nariadenia. (2) Oslobodenia môžu byť úplné alebo čiastočné a možno ich viazať podmienkami. (3) Oslobodenia možno kedykoľvek odvolať. Ako je vidieť, právna úprava je veľmi stručná a jednoduchá. Otvára tým priestor na moderačnú úlohu aplikačným orgánom, v tomto prípade prezidentovi. 4.3 Výnimky Výnimky boli oproti oslobodeniam vlastne rozhodnutia platné z predchádzajúcej právnej úpravy. Mali však rovnaký oslobodzujúci účinok, ale aj rovnakú platnosť a odvolateľnosť. Rozdielom bolo, že boli nástrojom v rukách oveľa väčšieho množstva úradníkov. Udeľovali ich vláda, ministerstvo hospodárstva, Ústredný hospodársky úrad. § 256. Výnimky udelené podľa vládneho nariadenia č. 63/1939 Sl.z. alebo podľa iných právnych predpisov upravujúcich právne postavenie alebo právne pomery Židov platia ako oslobodenia z obdobných ustanovení podľa tohto nariadenia. Ustanovenie § 255, ods. 3 platí obdobne aj o týchto výnimkách. Výnimky však ich nositeľov neoslobodzovali od ustanovení Židovského kódexu plne, ale platili len ako „oslobodenia z obdobných ustanovení podľa tohto nariadenia“.14 Toto súviselo s kodifikačnou funkciou kódexu, ktorý do seba fakticky začlenil mnohé právne predpisy 14 LIPSCHER, L. Židia v slovenskom štáte 1939–1945.1992. 31
  41. 41. Záver Vojnový Slovenský štát v rokoch 1939 – 1945 vyprodukoval v rámci zákonodarstva množstvo právnych predpisov. Ich rekapitulácia a čo i len krátke zhodnotenie by zabralo priestor, ktorý v tejto práci nemám. Za všetky fakty, ktorá tu z tohto dôvodu neboli zverejnené, však hovoria tie zverejnené. Ukazujú nám obludnosť niektorých politikov a politických hnutí založených na myšlienkach v absolútnom rozpore s humanizmom, a je na mieste aj tvrdenie, že aj so zdravým sociálnym myslením. Je až neskutočné, ako sa hŕstke ľudí podarilo zmanipulovať obyvateľstvo a poštvať ho proti ľuďom, ktorí boli donedávna susedmi, priateľmi a v mnohých prípadoch rodinou. Zavedenie pojmu Žid, ako nenávistného označenia istej časti obyvateľstva, dala základ rasovej nenávisti. Propaganda išla až tak ďaleko, že verejne tvrdila, že všetko kresťanské obyvateľstvo súhlasí s dôsledkami voči Židom aj keď možno nie s postupmi, ktorými sa tie výsledky dosahujú. Ospravedlňovali tak svoje konanie heslom „Účel svätí prostriedky“. V mnohých prípadoch však svoje zákony predkladali a schvaľovali až po tom, ako ich uviedli do praxe. Právo a normotvorba sa stali politickým nástrojom na vydobytie a udržanie moci. Na ospravedlnenie zverstiev páchaných na iných ľuďoch. Krátkou komparáciou stavu právnych predpisov vtedajšej doby s dnešnou bolo cieľom poukázať na 2 základné fakty. Prvým je nebezpečenstvo zneužitia práva pre dosahovanie politických ambícií a druhým je dnešný pozitívny vývoj celospoločenskej morálky a myslenia v ideách humanizmu. Vyhovárať sa na vojnový stav a dobu je síce jednoduché, ale zároveň veľmi nebezpečné. Takéto snaženie musí nájsť odmietnutie a tvrdý odpor v každej dobe a za každých okolností. Je úlohou všetkých tých, ktorí sa chcú právom zaoberať a zaoberajú, aby už nikdy nedopustili jeho zneužitie v žiadnej forme. Právo vojnového Slovenského štátu nech je navždy mementom. 32
  42. 42. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY Učebnice a monografie : BAKA, I.: Židovský tábor v Novákoch 1941-1944. Bratislava : Zing Print, 2001 ISBN 80-88997-10-0 ĎURICA, M.S.: Jozef Tiso: Životopisný profil. Bratislava: Lúč, 2006. ISBN 80-7114-572-6 HARENBERG, B.: Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna Print, 2005. ISBN 80-89144-55-1 HITLER, A. : Monology ve Vůdcově hlavním stanu. Bratislava : AURORA, 2001. ISBN 80-901603-5-2 HUBENÁK, L. Rasové zákonodarstvo na Slovensku (1939 – 1945). Bratislava: Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, 2003. ISBN 80–7160–165–9 HUBENÁK, L. : Riešenie židovskej otázky na Slovensku (1939-1945) II. časť, Bratislava : SNM-HM Oddelenie židovskej kultúry, 1994. ISBN 80-85753-36-7 HUBENÁK, L. : Riešenie židovskej otázky na Slovensku (1939-1945) III. časť, Bratislava : SNM-HM Oddelenie židovskej kultúry, 1995. ISBN 80-85753-367-5 HUBENÁK, L. : Riešenie židovskej otázky na Slovensku (1939-1945) IV. časť, Bratislava: SNM-HM Oddelenie židovskej kultúry, 1999. ISBN 80-8060-030-9 HUBENÁK, L. : Riešenie židovskej otázky na Slovensku (1939-1945) V. časť, Bratislava : SNM-HM Oddelenie židovskej kultúry, 2000. ISBN 80-8060-031-7 LIPSCHER, L. : Židia v slovenskom štáte 1939–1945. Banská Bystrica : Print-servis, 1992. ISBN 8090047025 NIŽŇANSKÝ, E. – KAMENEC, I.: Holokaust na Slovensku 2. Bratislava : NMŠ ŽNO, 2003 ONDREJKOVIČ, P.: Sociálna patológia. Bratislava: VEDA, 2001. 310 s. ISBN 80-224-0685-6 ŠALING, S.: Slovník cudzích slov. Bratislava – Veľký Krtíš: SAMO. 2 vydanie, 2002, 685 s. ISBN 80-967524-7-2 ŠIŠKOVÁ, T. Výchova k toleranci a proti rasizmu. Praha: Portál, 1998. 203 s. ISBN 80-7178-285-8 TESAŘ, F. Etnické konflikty. Praha: Portál, 2007. 251 s. ISBN 978-80-7367-097-9 33
  43. 43. Časopisecké články a zborníky : 1. HOZA, R.: Letná dobrovoľnícka výprava I. In: Historická revue, ročník XVI, číslo 4/2005, s. 24. Právne predpisy (normatívne právne akty) : 1. Zákon číslo 460/1993 Zb. Ústava Slovenskej republiky 2. Zákon číslo 23/1991, ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon 3. Nariadenie 198/1941 Sl.z. zo dňa 9. septembra 1941 o právnom postavení Židov 4. Nariadenie 303/1940 Sl.z. zo dňa 30. novembra 1940 o židovských podnikoch Elektronické zdroje : 1. Petit Press a.s.. [on-line]. [cit. 2012.19.02.]. Dostupné na internete : http://zena.sme.sk/c/2563433/sano-mach-zidom-strach-pomohli-mu-predpopravou-komunisti.html 34

×