Successfully reported this slideshow.
We use your LinkedIn profile and activity data to personalize ads and to show you more relevant ads. You can change your ad preferences anytime.

Pontis Digest 3/2019 - Slovensko a Agenda 2030

88 views

Published on

Tretie a posledné číslo Pontis Digest sa venuje téme Slovensko a Agenda 2030. Cez prizmu spoluzakladateľa sobi.eco Tomáša Horvátha sa pozrieme na možnosti rozvíjať cirkulárnu ekonomiku na Slovensku a či sa dajú skombinovať sociálne, ekologické a ekonomické ciele. Jakub Šimek napísal článok o dvoch nosných témach, ktoré by mohli formovať rozvojovú spoluprácu a Agendu 2030 doma aj v zahraničí. Tomáš Profant sa pozrel cez prizmu kritickej teórie na diskurz v ktorom operujú Ciele udržateľného rozvoja a ako sa líši od predchádzajúceho vnímania rozvoja. V záverečnom článku zhodnotil vývoj diskurzu v mediálnych výstupoch Nadácie Pontis o rozvojových témach, a ako sa ten líši od diskurzu s ktorým operujú jej pracovníci, ktorí sa venovali témam rozvojovej spolupráce a rozvojového vzdelávania. Pontis Digest je podporený z prostriedkov oficiálnej rozvojovej pomoci SlovakAid a je súčasťou projektu globálneho rozvojového vzdelávania SAMRS/RV/2017/01/07.

Published in: Education
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

Pontis Digest 3/2019 - Slovensko a Agenda 2030

  1. 1. Pontis Digest 3|2019 Slovensko a Agenda 2030 MYŠLIENKY UDRŽATEĽNEJ VÝROBY VZNIKAJÚ AJ NA SLOVENSKU Spoluzakradateľ sobi.eco Tomáš Horváth sa radí s tímom, ktorý vyrába pre sobi.eco produkty z recyklovaného textilu. Foto Alena Horvá- thová.
  2. 2. 2 Pontis Digest | 2019–3 logotyporganizáci prípustnéfarebnévariant komplementárnefarb doplnkovéfarb /94/30–80% /75/24 89/60 cmyk:0/91/94/30–60% cmyk:0/54/56/18 rgb:181/128/95 cmyk:0/91/94/30–40% cmyk:0/36/38/12 rgb:205/168/138 cmyk:0/91/94/30–20 cmyk:0/18/19/6 rgb:230/210/193 0/100–80% 0/80 1/71 cmyk:0/0/0/100–60% cmyk:0/0/0/60 rgb:124/124/124 cmyk:0/0/0/100–40% cmyk:0/0/0/40 rgb:170/170/170 cmyk:0/0/0/100–20% cmyk:0/0/0/20 rgb:214/214/214 logotyporganizá prípustnéfarebnévaria komplementárnefa doplnkovéfa 91/94/30–80% 73/75/24 9/89/60 cmyk:0/91/94/30–60% cmyk:0/54/56/18 rgb:181/128/95 cmyk:0/91/94/30–40% cmyk:0/36/38/12 rgb:205/168/138 cmyk:0/91/94/30– cmyk:0/18/19/6 rgb:230/210/193 0/0/100–80% 0/0/80 /71/71 cmyk:0/0/0/100–60% cmyk:0/0/0/60 rgb:124/124/124 cmyk:0/0/0/100–40% cmyk:0/0/0/40 rgb:170/170/170 cmyk:0/0/0/100–2 cmyk:0/0/0/20 rgb:214/214/214 logotyporganiz prípustnéfarebnévari komplementárnef doplnkovéf 0/91/94/30–80% 0/73/75/24 159/89/60 cmyk:0/91/94/30–60% cmyk:0/54/56/18 rgb:181/128/95 cmyk:0/91/94/30–40% cmyk:0/36/38/12 rgb:205/168/138 cmyk:0/91/94/30 cmyk:0/18/19/6 rgb:230/210/19 0/0/0/100–80% 0/0/0/80 71/71/71 cmyk:0/0/0/100–60% cmyk:0/0/0/60 rgb:124/124/124 cmyk:0/0/0/100–40% cmyk:0/0/0/40 rgb:170/170/170 cmyk:0/0/0/100– cmyk:0/0/0/20 rgb:214/214/214 logotyporgani prípustnéfarebnéva komplementárne doplnkové yk:0/91/94/30–80% yk:0/73/75/24 :159/89/60 cmyk:0/91/94/30–60% cmyk:0/54/56/18 rgb:181/128/95 cmyk:0/91/94/30–40% cmyk:0/36/38/12 rgb:205/168/138 cmyk:0/91/94/ cmyk:0/18/19/ rgb:230/210/ yk:0/0/0/100–80% yk:0/0/0/80 :71/71/71 cmyk:0/0/0/100–60% cmyk:0/0/0/60 rgb:124/124/124 cmyk:0/0/0/100–40% cmyk:0/0/0/40 rgb:170/170/170 cmyk:0/0/0/10 cmyk:0/0/0/20 rgb:214/214/2 logotyporga prípustnéfarebné komplementár doplnko cmyk:0/91/94/30–80% cmyk:0/73/75/24 rgb:159/89/60 cmyk:0/91/94/30–60% cmyk:0/54/56/18 rgb:181/128/95 cmyk:0/91/94/30–40% cmyk:0/36/38/12 rgb:205/168/138 cmyk:0/91/9 cmyk:0/18/1 rgb:230/21 cmyk:0/0/0/100–80% cmyk:0/0/0/80 rgb:71/71/71 cmyk:0/0/0/100–60% cmyk:0/0/0/60 rgb:124/124/124 cmyk:0/0/0/100–40% cmyk:0/0/0/40 rgb:170/170/170 cmyk:0/0/0/ cmyk:0/0/0/ rgb:214/21 Myseľ, ktorá nemá úzke mantinely stereotypov a  vytvorených postupov dokáže prepojiť zdanlivo nespojiteľné. Na  Slovensku môžu vznikať unikátne projekty, zachyťme ich a podporme, kým z našej krajiny neodcestujú na úrodnej- šiu pôdu. Situácia, do ktorej sme dostali ľudstvo a  našu planétu, nevyjasňuje pohľad na budúcnosť. Čakajú nás zmeny spo- jené s umelou inteligenciou, ešte väč- šou automatizáciou. Tá, ktorá prišla pred 50. rokmi zanechala hlboké rany nielen pod našimi nohami. Zem dran- cujeme neudržateľným spôsobom a jej vyčerpanie rapídne urýchľujeme. Mnohé krajiny už roky a  desaťročia hľadajú spôsoby, ako nastaviť využíva- nie prírodných zdrojov, výrobu a spot- rebu v  zmysle dlhodobého fungova- nia. Takého, ktoré nedáva na  misku váh aktuálny pôžitok spotrebiteľa a na tú druhú poškodenie životného prostredia a  ľudí vo  výrobnej sfére. Takéto modely fungovania existujú. Čo nám občas v našich zemepisných šírkach chýba je uvedomelé zmýšľanie a podpora inovácií, najmä v spoluprá- ci s  generáciou, ktorá bude zápasiť s tým, čo začali ich predkovia. Priemyselná revolúcia vznikala v textil- nom priemysle, ktorý je dnes druhým najšpinavším priemyslom na  svete. Nákupné centrá umožňujú ľuďom sociálne vyžitie s  uspokojením ich prirodzených i  vytvorených potrieb. Najmä tých, ktoré je možné preme- niť na  rýchle peniaze. Obľúbeným je preto rýchle občerstvenie či rýchla móda. Čím rýchlejšie, tým viac odpa- du. Rozvoj spoločnosti prináša viac mož- ností. Problémom je, že ľudia sú nau- čení viac na kvantitu, ako kvalitu. Viac na  to, koľko majú, ako kým vlast- ne sú. V  dnešnej dobe nakupujeme celosvetovo o  400 % viac oblečenia, ako tomu bolo 20 rokov dozadu. Tieto kvantá textilu musia niekde skončiť. Nanešťastie je to tam, kde sa tvárime, že pomáhame. V  humanitárnych zbierkach a  skla- doch skončí mnoho oblečenia, ktoré ľudia už nechcú. Možno si naozaj niektorí ľudia myslia, že ich obnosený, vyťahaný a natrhnutý sveter ešte nie- komu pomôže, šanca je však mizivá. Aj ľudia v  núdzi, ktorí si oblečenie nedokážu z finančných dôvodov kúpiť, majú v dnešnej dobe na výber z rôz- nych kúskov oblečenia, pretože je ho nesmierny prebytok. Recyklačné fabriky, ktoré v  minulosti odkupovali zo skladov oblečenia nevyužité kúsky si dnes vyberajú, čo vôbec preberú a diktujú si podmienky. O starý textil nie je záujem. Dôvodom je najmä ohromná ponuka nového a  pritom veľmi lacného textilu. Textilný priemysel je iba silným prí- kladom toho, ako je nastavený dnešný výrobný svet. Existujú však spôsoby, ktorými dokážeme zachovať životný štandard, dokonca ho zlep- šiť, a  poskytnúť ľuďom pridanú hod- notu. Nebudeme sa teraz zaoberať pohľadom zákazníka, hoci aj tam je veľa možností a smerov. Pozrieme sa na  výrobcu, teda pôvodcu toho, kde produkt, vo finále odpad, vzniká. Už roky počúvame o  udržateľnosti, avšak toto slovo sa stalo skôr (ne) zvučným pojmom ako zásadou v biz- nise. Pritom udržateľnosť je dôleži- tá v  každom aspekte nášho života. Bez  udržateľného stravovania a  cel- kového životného štýlu by sme ani ako osoby nedokázali dlhodobo fungovať. Nezachráni nás žiadna zázračná pilul- ka. Aj biznis je potrebné nastaviť udr- žateľne, čo znamená, že okrem eko- nomického aspektu dbáme aj na envi- ronmentálnu a  sociálnu dimenziu. Neprenechávame ekonomickej zabrať 90 % koláča a  následne prešívame natrhnutý imidž spoločnosti PR a CSR záplatami. Organizácia, ktorá nie je v  rovnováhe, kríva a  oveľa ľahšie sa potkne a položí. Modelom, ktorý je celosvetovo uzná- vaný a  podporovaný aj Európskou úniou, je obehová (cirkulárna) ekono- mika. V nej neprichádza ťažba surovín cez výrobu až pokým sa z nej nestane odpad, ale kruh uzatvára opätovné použitie prvotných vstupov. Na zapo- jenie tohto biznis myslenia je potreb- ných najmä nasledovných šesť prin- cípov: 1. Komplexné systémové myslenie 2. Inovácie 3. Preberanie zodpovednosti 4. Spolupráca 5. Optimalizácia hodnoty 6. Transparentnosť Pri  obehovej ekonomike je potreb- ný komplexný prístup už od  prvého kroku. Prepojený svet nám dokazu- je, že zákazník na  Slovensku súvi- sí s  finančnou inštitúciou z  USA, programátorom z  Indie či šičkou z  Bangladéša. Už v  prvom kroku je potrebné uvažovať nad celým kruhom výrobného systému. V  opačnom prí- pade je veľmi náročné ohnúť lineárny spôsob výroby do obehového a kruh uzatvoriť. V  našom občianskom združení sobi sme sa o  to pokúsili, avšak oveľa radšej by sme videli kroky smerujúce k udržateľnej výrobe už pri prvovýrob- coch, ktorí majú v rukách oveľa väčšiu moc. Veríme však, že k  eko-sociálnej výrobe budeme inšpirovať stále viac ľudí a najmä pomáhať mladým ľuďom, aby dokázali svoje nápady premeniť na skutočnosť a aj takýmto spôsobom prezentovať Slovensko v  pozitívnom svetle. Tomáš Horváth Tomáš Horváth (30) Zakladateľ eko-sociálnej značky sobi.eco, ktorá pracuje s  odpa- dovým textilom a  plastmi a  vyrába z  nich unikátne pro- dukty v  spolupráci so  zdravot- ne a  sociálne znevýhodnenými ľuďmi na  Slovensku. Tomáš je tiež členom medzinárodnej siete vzdelávania o  udržateľných rie- šeniach UN SDSN Youth a reali- zuje programy na podporu ino- vácií a vzdelávania mladých ľudí.
  3. 3. 3 dizajn ma cmyk: 0/0/100/25 rgb: 161/160/33 cmyk: 0/0/0/40 rgb: 170/170/170 cmyk: 0/0/0/80 rgb: 71/71/71 cmyk: 60/35/15/10 rgb: 122/131/162 cmyk: 100 rgb: 46/ dizajn manu myk: 0/0/100/25 b: 161/160/33 cmyk: 0/0/0/40 rgb: 170/170/170 cmyk: 0/0/0/80 rgb: 71/71/71 cmyk: 60/35/15/10 rgb: 122/131/162 cmyk: 100/6 rgb: 46/68 dizajn manuál 0/0/100/25 161/160/33 cmyk: 0/0/0/40 rgb: 170/170/170 cmyk: 0/0/0/80 rgb: 71/71/71 cmyk: 60/35/15/10 rgb: 122/131/162 cmyk: 100/60/3 rgb: 46/68/9 dizajn manuál – 0/100/25 1/160/33 cmyk: 0/0/0/40 rgb: 170/170/170 cmyk: 0/0/0/80 rgb: 71/71/71 cmyk: 60/35/15/10 rgb: 122/131/162 cmyk: 100/60/30/ rgb: 46/68/99 dizajn manuál – 10 100/25 60/33 cmyk: 0/0/0/40 rgb: 170/170/170 cmyk: 0/0/0/80 rgb: 71/71/71 cmyk: 60/35/15/10 rgb: 122/131/162 cmyk: 100/60/30/30 rgb: 46/68/99 Slovensko sa v  roku 2018 ocitlo na križovatke. Tragická a násilná smrť dvoch mladých ľudí, investigatívneho novinára Jána Kuciaka a  jeho snú- benice Martiny Kušnírovej, zatriasla naším kolektívnym vedomím. A posta- vila Slovensko pred  neľahkú výzvu popasovať sa s  nadnárodným orga- nizovaným zločinom. Zároveň už dlh- šie silnejú radikálne hlasy v  politike a  vo  verejnom diskurze sa ozývajú extrémistické pohľady a názory. Čiastočne je to spôsobené vonkajšími faktormi, ako dozvuky migračnej krízy, polarizácia a dezinformácie na sociál- nych sieťach, či rozmach populizmu v zahraničí. No dôvodom sú aj domá- ce problémy našich obyvateľov, ako zanedbané regióny, generačná chu- doba a vylúčené komunity, zhoršujúce sa výsledky našich žiakov, a prevláda- júce rozčarovanie z korupcie. Korupcia a generačná chudoba ako hlavné problémy, ale aj príležitosti pre inovácie Generačná chudoba a  korupcia spo- jená s  organizovaným zločinom, sú naše dva zásadné problémy, no para- doxne môžu byť aj obrovskými prí- ležitosťami. Ak budeme neprestajne hľadať v  týchto oblastiach efektívne riešenia, tie môže potom v  nadchá- dzajúcich desaťročiach Slovensko ponúkať svetu v rámci svojej rozvojo- vej spolupráce. Zoberme si príklad Fínska, ktoré si často berieme za  vzor. Ich školské reformy sa udiali pred  50 rokmi, no čerpajú z  nich doposiaľ v  zmys- le národnej značky a  imidžu. Svoje know-how ponúkajú rôznym kraji- nám, napríklad aj Indii. Fíni ale nemajú tak veľké marginalizované komunity ľudí žijúcich v  generačnej chudobe ako Slovensko. A  preto ak by sme našli efektívne riešenia v  tom, ako tieto komunity vzdelávať, tak by sme nezlepšili radikálne len naše výsledky v  rebríčkoch ako PISA, ale získali aj know-how v  oblasti školstva, ktoré bude relevantnejšie pre dnešný svet, než to fínske. A  to nielen pre rozvo- jové krajiny, ale aj pre mnohé rozvi- nuté krajiny, ktoré taktiež majú veľké komunity ľudí, žijúcich v  generačnej chudobe, napríklad USA. Napríklad v Keni vznikla v 2007 služba M-Pesa, ktorá priniesla medzinárodnú revolúciu v  bankovníctve. A  zistenie, že ľudia nepotrebujú účty v bankách, ani plastové platobné karty. Na  pla- tenie im už vyše desať rokov stačí iba mobil, a  nemusí byť ani smart- phone. Inovácia ako mobilné bankov- níctvo mohla vzniknúť práve preto, že v  Keni skoro nikto nemal účet v  banke. A  bola tam teda obrovská potreba a  problém, na  ktorý niekto našiel riešenie. Pôvodne bola služba určená len na mikropôžičky a jej vývoj bol financovaný aj z  britskej rozvo- jovej spolupráce cez  agentúru DFID a v spolupráci s tímom zodpovedného podnikania v  spoločnosti Vodafone. Teda pôvodne filantropia dala vznik novému odvetviu podnikania. nom a daňovými únikmi, ide o inová- cie v oblasti transparentnosti, efektív- nej správy (governance), a budovanie konsenzu a zlepšenie kvality kolektív- neho rozhodovania. V  oblasti vzdelávania ide o  úplne nový pohľad, ktorý nie je postavený len na  modeli hierarchického „roz- hlasového vysielania“ (broadcast), kde jeden múdry učiteľ, či expert, vzdeláva mnoho žiakov, alebo obča- nov. a  ich úlohou je len pozorne počúvať, robiť si poznámky a  tie si memorovať. Nové rámce myslenia o  vzdelávaní, budú dopĺňať tradič- nú tvorbu zmyslu „diktovanú zhora“ (top-down) o „kolektívnu inteligenciu“, ktorá vzniká medzi rovesníkmi (peer- -to-peer) a  smerom zdola (bottom- -up) od  občanov a  malých lokálnych komunít. Príkladom môžu byť efek- tívne komunity na  hrane súčasných GLOBÁLNE CIELE A SLOVENSKO V ROKU 2030 Slovenské pedagogičky z OA Levice odovzdávali svoje skúsenosti z metodológie cvičných firiem kenským kolegom. Foto Jakub Šimek. Zmena systému si vyžaduje zmenu rámcov myslenia Nejde len o  technológie, dôležité sú aj nové rámce myslenia a  spôsoby spolupráce, či budovania dôvery. V oblasti boja s organizovaným zloči- možností, ako tímy v úspešných star- tupoch a elitných jednotkách, či v pit- stopoch Formuly 1. Možno v  nich badať nielen veľkú efektívnosť jed- notlivcov, ale schopnosť vzájomnej koherencie a  kolektívneho hľadania zmyslu, veľkej rýchlosti a kvality v roz- hodovaní a koordinácii aktivít.
  4. 4. 4 Pontis Digest | 2019–3 logotyporganizáci prípustnéfarebnévariant komplementárnefarb doplnkovéfarb /94/30–80% /75/24 89/60 cmyk:0/91/94/30–60% cmyk:0/54/56/18 rgb:181/128/95 cmyk:0/91/94/30–40% cmyk:0/36/38/12 rgb:205/168/138 cmyk:0/91/94/30–20 cmyk:0/18/19/6 rgb:230/210/193 0/100–80% 0/80 1/71 cmyk:0/0/0/100–60% cmyk:0/0/0/60 rgb:124/124/124 cmyk:0/0/0/100–40% cmyk:0/0/0/40 rgb:170/170/170 cmyk:0/0/0/100–20% cmyk:0/0/0/20 rgb:214/214/214 logotyporganizá prípustnéfarebnévaria komplementárnefa doplnkovéfa 91/94/30–80% 73/75/24 9/89/60 cmyk:0/91/94/30–60% cmyk:0/54/56/18 rgb:181/128/95 cmyk:0/91/94/30–40% cmyk:0/36/38/12 rgb:205/168/138 cmyk:0/91/94/30– cmyk:0/18/19/6 rgb:230/210/193 0/0/100–80% 0/0/80 /71/71 cmyk:0/0/0/100–60% cmyk:0/0/0/60 rgb:124/124/124 cmyk:0/0/0/100–40% cmyk:0/0/0/40 rgb:170/170/170 cmyk:0/0/0/100–2 cmyk:0/0/0/20 rgb:214/214/214 logotyporganiz prípustnéfarebnévari komplementárnef doplnkovéf 0/91/94/30–80% 0/73/75/24 159/89/60 cmyk:0/91/94/30–60% cmyk:0/54/56/18 rgb:181/128/95 cmyk:0/91/94/30–40% cmyk:0/36/38/12 rgb:205/168/138 cmyk:0/91/94/30 cmyk:0/18/19/6 rgb:230/210/19 0/0/0/100–80% 0/0/0/80 71/71/71 cmyk:0/0/0/100–60% cmyk:0/0/0/60 rgb:124/124/124 cmyk:0/0/0/100–40% cmyk:0/0/0/40 rgb:170/170/170 cmyk:0/0/0/100– cmyk:0/0/0/20 rgb:214/214/214 logotyporgani prípustnéfarebnéva komplementárne doplnkové yk:0/91/94/30–80% yk:0/73/75/24 :159/89/60 cmyk:0/91/94/30–60% cmyk:0/54/56/18 rgb:181/128/95 cmyk:0/91/94/30–40% cmyk:0/36/38/12 rgb:205/168/138 cmyk:0/91/94/ cmyk:0/18/19/ rgb:230/210/ yk:0/0/0/100–80% yk:0/0/0/80 :71/71/71 cmyk:0/0/0/100–60% cmyk:0/0/0/60 rgb:124/124/124 cmyk:0/0/0/100–40% cmyk:0/0/0/40 rgb:170/170/170 cmyk:0/0/0/10 cmyk:0/0/0/20 rgb:214/214/2 logotyporga prípustnéfarebné komplementár doplnko cmyk:0/91/94/30–80% cmyk:0/73/75/24 rgb:159/89/60 cmyk:0/91/94/30–60% cmyk:0/54/56/18 rgb:181/128/95 cmyk:0/91/94/30–40% cmyk:0/36/38/12 rgb:205/168/138 cmyk:0/91/9 cmyk:0/18/1 rgb:230/21 cmyk:0/0/0/100–80% cmyk:0/0/0/80 rgb:71/71/71 cmyk:0/0/0/100–60% cmyk:0/0/0/60 rgb:124/124/124 cmyk:0/0/0/100–40% cmyk:0/0/0/40 rgb:170/170/170 cmyk:0/0/0/ cmyk:0/0/0/ rgb:214/21 Globálne ciele sú príležitosť pre rozvoj inovácií doma a ich šírenie vo svete Globálne ciele OSN sú príležitosťou pre rozvoj našej spoločnosti, ekono- miky a prírodného bohatstva. Zároveň sú príležitosťou prispieť ako krajina k riešeniu dôležitých globálnych prob- lémov. Asi najdôležitejšie problémy sa týkajú prežitia ľudstva a  zmeny súčasného nastavenia ekonomiky a spotreby, kde ľudstvo z prírodných a spoločenských ekosystémov berie viac, než do  nich dáva. Taktiež vytvárame negatívne externality a  nezamýšľané dôsledky, ktoré robia naše systémy krehkejší- mi a  neudržateľnými. Dôležité je ísť nad myšlienkový rámec udržateľnosti a zamerať sa na čistý pozitívny prínos pre prírodu a  spoločnosť. Napríklad ak ekonomický rast spôsobuje nárast závislostí, rozpad vzťahov a  znižova- nie dôvery, tak je neudržateľný. Dôležité je ale nezamerať sa len na  nulový odpad, či udržanie dôve- ry v  spoločnosti. Ale aktívne zveľa- ďovanie prírodných a  spoločenských ekosystémov s  dôrazom na  riešenia, ktoré berú do  úvahy komplexnosť a nesnažia sa ju nahradiť komplikova- nými riešeniami, ktoré sa ale nevedia samy liečiť a  obnovovať. Schopnosť seba-liečenia a  obnovy je rozdiel medzi komplexnými systémami (prí- roda, spoločnosť) a  komplikovanými systémami (lietadlo). Slovensko prijalo v roku 2017 stratégiu pre Agendu 2030 a Ciele udržateľného rozvoja (SDGs) smerom do zahraničia, ktorú vypracovalo Ministerstvo zahra- ničných vecí a európskych záležitostí. V roku 2018 viedol Úrad podpredse- du vlády participatívny proces tvorby národnej stratégie a  vízie do  2030. Po  konzultácií s  odborníkmi a  širšou verejnosťou, vytvoril a  prezentoval 6 národných priorít na pôde OSN v New Yorku v  máji 2018. Týchto 6 priorít spája väčšinu zo  17 SDGs do  ucele- ných tém, napríklad: „Vzdelanie pre dôstojný život“, „Znižovanie chudoby a  sociálna inklúzia“, či „Udržateľné sídla, regióny a  krajina v  kontexte zmeny klímy“. Dôležitou a  ambicióznou prioritou je „Smerovanie k  znalostnej a  envi- ronmentálne udržateľnej ekonomi- ke pri  demografických zmenách a  meniacom sa globálnom prostre- dí“. Tu je dôležité zamyslieť sa nad konkrétnym sektorom, ktorý by bolo vhodné na Slovensku rozvíjať, a ktorý by mohol priniesť radikálne inova- tívne a  efektívne riešenia nad rámec udržateľnosti a  tradičného spôso- bu fungovania (a  možno postupne doplnila a  nahradil automobilový priemysel). Ako príklad môže slúžiť firma BioCarbon Engineering, ktorá sa zameriava na  vývoj dronov, ktoré vedia sadiť stromy okolo 60x lacnejšie a rýchlejšie než doterajšie ručné sade- nie. Misiou firmy je zvrátiť negatívny trend, keď ako ľudstvo ročne vyrúbe- me o miliardy viac stromov, než zasa- díme. A nielen tento trend zvrátiť, ale vysadiť o miliardy stromov ročne viac, a tým výrazne riešiť klimatickú zmenu. David Ogiga prezentuje Sote ICT a Sote Hub počas oficiálnej návštevy prezidenta Slovenskej republiky, Andreja Kisku, v iHube v Nairobi.
  5. 5. 5 dizajn ma cmyk: 0/0/100/25 rgb: 161/160/33 cmyk: 0/0/0/40 rgb: 170/170/170 cmyk: 0/0/0/80 rgb: 71/71/71 cmyk: 60/35/15/10 rgb: 122/131/162 cmyk: 100 rgb: 46/ dizajn manu myk: 0/0/100/25 b: 161/160/33 cmyk: 0/0/0/40 rgb: 170/170/170 cmyk: 0/0/0/80 rgb: 71/71/71 cmyk: 60/35/15/10 rgb: 122/131/162 cmyk: 100/6 rgb: 46/68 dizajn manuál 0/0/100/25 161/160/33 cmyk: 0/0/0/40 rgb: 170/170/170 cmyk: 0/0/0/80 rgb: 71/71/71 cmyk: 60/35/15/10 rgb: 122/131/162 cmyk: 100/60/3 rgb: 46/68/9 dizajn manuál – 0/100/25 1/160/33 cmyk: 0/0/0/40 rgb: 170/170/170 cmyk: 0/0/0/80 rgb: 71/71/71 cmyk: 60/35/15/10 rgb: 122/131/162 cmyk: 100/60/30/ rgb: 46/68/99 dizajn manuál – 10 100/25 60/33 cmyk: 0/0/0/40 rgb: 170/170/170 cmyk: 0/0/0/80 rgb: 71/71/71 cmyk: 60/35/15/10 rgb: 122/131/162 cmyk: 100/60/30/30 rgb: 46/68/99 Guvernér kenského kraja Taita Taveta a žiaci z cvičnej firmy Greenbird Insurance počas Sote Innovation Fair. Foto Jakub Šimek. Jakub Šimek v  Nadácii Pontis viedol rozvojové projekty v Keni a  Bielorusku. Venuje sa globál- nemu vzdelávaniu a  sociálnym inováciám. Zamerajme sa aj na existenčné riziká, vedu o komplexite, a vesmírny priemysel Podobne radikálnu zmenu vo vnímaní elektromobility priniesla firma Tesla, ktorá vyrába lepšie autá, než konku- rencia vo viacerých dimenziách, nielen ekologickej. A  tým si získala kultový status a  zmenila dynamiku celého priemyslu, ktorý dnes vidí budúcnosť práve v elektrickom pohone. Podobne firma Impossible Foods, vyrába ham- burger na báze rastlín, ktorý má chutiť lepšie ako mäso a byť dostupnejší ako mäso. Znova tým chce získať srdcia a  mysle zákazníkov nie len morál- nym apelom, či zmenou návykov, ale ponúknutím radikálne lepších pro- duktov, ktoré zmenia celé odvetvie s  obrovským dosahom na  klimatickú zmenu, eróziu pôdy či devastáciu vod- ných tokov. Odvetvím, ktoré spája tieto revolučné inovácie, je napríklad vesmírny prie- mysel a  poháňa ho cieľ osídliť Mars. Ide o  to predstaviť si úplne iný spô- sob fungovania rôznych oblastí, ako stavba domov, doprava, či vzdeláva- nie, s  dôrazom na  vedu o  komplexi- te, a  využitie nielen smart materiá- lov, ale aj konceptov ako bio-mimik- ry. Predstavme si, že by v  Prievidzi vznikla obdoba Santa Fe Institute. A  v  Rimavskej sobote klaster firiem venujúcich sa vesmírnemu priemyslu. Dva veľké problémy Slovenska sú korupcia a  generačná chudoba. Ak nájdeme efektívne riešenia na  tieto problémy doma, budeme z nich čer- pať v  zmysle transferu skúseností v  rozvojovej spolupráci so  svetom po nadchádzajúce desaťročia. Dôležitým globálnym problémom sú takzvané existenčné riziká, ktoré ohrozujú prežitie celého ľudstva, ako napríklad katastrofická klimatická zmena a  preteky vo  vývoji umelej inteligencie. Tieto riziká spája problém nastavenia mysle na rivalitu a kontext nedostatku zdrojov. Naopak, riešenia a  inovácie v  oblasti anti-rivalistických statkov (napr. infor- mácie, hudba, softvér) a kontext bla- hobytu, môžu tieto existenčné riziká znížiť. Ak zároveň nastane aj postup- ná zmena myslenia smerom k  viac anti-rivalistickému a teda win-win uva- žovaniu. Radical Idea Slovakia ? Jedným spôsobom, ako dosiahnuť menej rivality je ponúknutie radikálne lepších nástrojov a  služieb. Ak člo- vek má prístup k  doprave mobilom cez  mobilnú aplikáciu, tak nepotre- buje vlastniť auto, ktoré je 95 % času nevyužité a zaberá priestor, ktorý by mohol byť využitý, napr. ako vertikálna mestská farma. Ak má človek prístup k  infraštruktúre, ako off-grid modu- lárne domy s  čistými technológiami, tak nielen šetrí životné prostredie a energie, ale vie sa postupne vyma- niť z generačnej chudoby. Lebo vďaka čistej vode a  zdravšiemu obydliu je menej chorý a dosahuje lepšie výsled- ky v škole, či menej absentuje v práci. Radikálne inovácie v  doprave vedia zlacniť bývanie a  zrýchliť dochádza- nie za  prácou. Automatizácia zmení samotné vnímanie práce a  to sa možno bude podobať viac na domá- ce majstrovanie v nejakej komunitnej dielni, ako FabLab, či výrobca nábytku cez lokálne dielne, OpenDesk. Slovensko ohrozuje automatizá- cia a  môže kvôli nej prísť o  prácu u nás najviac ľudí spomedzi krajín EÚ. Zároveň sme vo  vnímaní korupcie pri  spodku rebríčkov v  rámci OECD, niekde s  Mexikom. Taktiež máme veľké marginalizované komunity žijúce v  generačnej chudobe. No môžeme zmeniť perspektívu a  vnímať tieto tri problémy ako obrovské príležitosti priniesť radikálne lepšie riešenia, nie- len doma, ale aj pre globálne spolo- čenstvo. Nové spôsoby kolektívneho rozhodovania a  spravovania, vesmír- ny priemysel, obehová ekonomika a  budovanie anti-rivalistických inová- cií sú len konkrétne príklady oblastí, na  ktoré by sme sa mohli zamerať. Podobné ciele môžu byť našim veľkým „moonshot“ cieľom do 2030. Jakub Šimek
  6. 6. 6 Pontis Digest | 2019–3 logotyporganizáci prípustnéfarebnévariant komplementárnefarb doplnkovéfarb /94/30–80% /75/24 89/60 cmyk:0/91/94/30–60% cmyk:0/54/56/18 rgb:181/128/95 cmyk:0/91/94/30–40% cmyk:0/36/38/12 rgb:205/168/138 cmyk:0/91/94/30–20 cmyk:0/18/19/6 rgb:230/210/193 0/100–80% 0/80 1/71 cmyk:0/0/0/100–60% cmyk:0/0/0/60 rgb:124/124/124 cmyk:0/0/0/100–40% cmyk:0/0/0/40 rgb:170/170/170 cmyk:0/0/0/100–20% cmyk:0/0/0/20 rgb:214/214/214 logotyporganizá prípustnéfarebnévaria komplementárnefa doplnkovéfa 91/94/30–80% 73/75/24 9/89/60 cmyk:0/91/94/30–60% cmyk:0/54/56/18 rgb:181/128/95 cmyk:0/91/94/30–40% cmyk:0/36/38/12 rgb:205/168/138 cmyk:0/91/94/30– cmyk:0/18/19/6 rgb:230/210/193 0/0/100–80% 0/0/80 /71/71 cmyk:0/0/0/100–60% cmyk:0/0/0/60 rgb:124/124/124 cmyk:0/0/0/100–40% cmyk:0/0/0/40 rgb:170/170/170 cmyk:0/0/0/100–2 cmyk:0/0/0/20 rgb:214/214/214 logotyporganiz prípustnéfarebnévari komplementárnef doplnkovéf 0/91/94/30–80% 0/73/75/24 159/89/60 cmyk:0/91/94/30–60% cmyk:0/54/56/18 rgb:181/128/95 cmyk:0/91/94/30–40% cmyk:0/36/38/12 rgb:205/168/138 cmyk:0/91/94/30 cmyk:0/18/19/6 rgb:230/210/19 0/0/0/100–80% 0/0/0/80 71/71/71 cmyk:0/0/0/100–60% cmyk:0/0/0/60 rgb:124/124/124 cmyk:0/0/0/100–40% cmyk:0/0/0/40 rgb:170/170/170 cmyk:0/0/0/100– cmyk:0/0/0/20 rgb:214/214/214 logotyporgani prípustnéfarebnéva komplementárne doplnkové yk:0/91/94/30–80% yk:0/73/75/24 :159/89/60 cmyk:0/91/94/30–60% cmyk:0/54/56/18 rgb:181/128/95 cmyk:0/91/94/30–40% cmyk:0/36/38/12 rgb:205/168/138 cmyk:0/91/94/ cmyk:0/18/19/ rgb:230/210/ yk:0/0/0/100–80% yk:0/0/0/80 :71/71/71 cmyk:0/0/0/100–60% cmyk:0/0/0/60 rgb:124/124/124 cmyk:0/0/0/100–40% cmyk:0/0/0/40 rgb:170/170/170 cmyk:0/0/0/10 cmyk:0/0/0/20 rgb:214/214/2 logotyporga prípustnéfarebné komplementár doplnko cmyk:0/91/94/30–80% cmyk:0/73/75/24 rgb:159/89/60 cmyk:0/91/94/30–60% cmyk:0/54/56/18 rgb:181/128/95 cmyk:0/91/94/30–40% cmyk:0/36/38/12 rgb:205/168/138 cmyk:0/91/9 cmyk:0/18/1 rgb:230/21 cmyk:0/0/0/100–80% cmyk:0/0/0/80 rgb:71/71/71 cmyk:0/0/0/100–60% cmyk:0/0/0/60 rgb:124/124/124 cmyk:0/0/0/100–40% cmyk:0/0/0/40 rgb:170/170/170 cmyk:0/0/0/ cmyk:0/0/0/ rgb:214/21CIELE UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA: DIABOL RASIZMU A JEHO DETAIL Zdá sa, že Ciele udržateľného rozvoja priniesli revolučnú zmenu v  rozvojo- vej ideológií a európsky rasizmus voči zvyšku sveta bol obrátený naruby. Naozaj je to tak ? Kým dávno pred európskou kolonizá- ciou Ameriky, Afriky a Ázie bolo ťažko možné hovoriť o rasizme voči obyva- teľom týchto kontinentov a africké krá- ľovstvá boli v Starom zákone dokonca vnímané ako mocné a  ako dôležití spojenci napríklad kráľa Šalamúna, mocenská nadradenosť Európanov viedla k  vzniku rasizmu, ktorí kul- minoval v  jeho vedeckej forme. Tá postulovala neprekonateľnosť biolo- gických odlišností a  začala oslabo- vať až počas 20. rokov 20. storočia. Holokaust urýchlil diskreditáciu bio- logického rasizmu, avšak jeho menej ostrá kultúrna forma v  podobe tzv. neorasizmu ostala naďalej prítomná v dominantnej ideológii v Európe. Rozvojová ideológia prevzala základ- né prvky rasistickej hierarchie medzi tzv. civilizovanými a  necivilizovanými. Z  nich sa stali rozvinutí a  rozvíjajúci sa. Kým divosi nemali v  sebe schop- nosť stať sa civilizovanými, nerozvinutí boli schopní prekonať svoju pozíciu a  dobehnúť rozvinutých. Hierarchia ostala, ale nebola viac nezmeniteľná. Bolo sa treba len snažiť podobne ako v Americkom sne. Už v 50. rokoch však bola kritizovaná kontinuita s  rasistickou koloniálnou ideológiou pretavenej do  sekven- cie slov zaostalý-nerozvinutý-nedo- statočne rozvinutý. Kritika paterna- lizmu v  rozvojovej ideológii (prítom- ná už počas kolonializmu) vyústila do snahy o participáciu a partnerstvo, ktoré bolo najsilnejšie kodifikované v  Parížskej deklarácii v  roku 2005 a v Akčnej agende z Akkry v roku 2008. Kým Rozvojové ciele milénia platné do  roku 2015 boli zamerané na  glo- bálny Juh a iba ôsmy cieľ partnerstva zahŕňal aj bohaté krajiny globálneho Severu, Ciele udržateľného rozvoja sa týkajú všetkých krajín. Objektom rozvoja viac nie je iba tzv. nerozvinutá krajina, ale sa ňou stáva aj krajina roz- vinutá. Všetci sa môžeme zlepšovať, teda rozvíjať. Zatiaľ čo mnohé indi- kátory ukazujú pokračovanie rasiz- mu v  tom zmysle, že sa zameriavajú na  to, v  čom kedysi tzv. civilizované spoločnosti naďalej víťazia a nie na to, v čom by boli lepšie krajiny chudobné, sú v  Cieľoch udržateľného rozvoja prítomné aj prvky, ktoré rasovú hie- rarchiu obracajú na ruby. V tomto ide o revolučný zmenu v roz- vojovej ideológii. Tieto prvky sa dajú nájsť napríklad v  cieli 12: Zabezpečiť trvalo udržateľnú spotrebu a  výrob- né schémy. Cieľ zabezpečiť do  roku 2030 udržateľnú správu a  efektívne využívanie prírodných zdrojov meria okrem iných aj indikátor materiálnej stopy na  osobu. Tento indikátor je však zatiaľ až v  tretej kategórii, to znamená, že preň neexistuje uzna- ná medzinárodná metodológia ani štandardy pre jeho meranie a tieto sa zatiaľ iba pripravujú alebo testujú. Zdá sa, že základom bude metodológia Eurostatu a  v  roku 2020 by mal byť indikátor definitívne prijatý. Až potom sa bude dať posúdiť, ktorá krajina koľko spotrebuje a  najmä koľko sa v  danej krajine spotrebu- je na  osobu. Známy problém presu- nu priemyselnej výroby, ktorý môže znečistenie presunúť z  kedysi prie- myselného Severu na  dnes tovary vyrábajúci Juh by tak mal odpadnúť. Uvidí sa, ako bude naložené s týmto kľúčovým detailom, ktorý rozhodne o tom, či skutočne došlo k zásadnému (hoc i  v  kontexte všetkých 17 cieľov iba čiastkovému) zlomu v  rozvojovej ideológii v otázke jej rasizmu. Ak by sa ukázalo, že za rozvinutosť sa považuje trvalo udržateľná spotreba, teda taká, ktorá má nejaké hranice, tak by zrazu mohlo znamenať, že Nemecko nie je rozvinutou, ale je naopak nerozvinutou, priam zaosta- lou krajinou neschopnou dobehnúť napríklad Ghanu v  rozvojových pre- tekoch. Pre kategorickejšie tvrdenie bude nutné analyzovať všetky indikáto- ry súvisiace so  životným prostre- dím. Mnohé z  nich sa týkajú naprí- klad národných plánov, či zvyšovania povedomia. Tie samozrejme môžu byť nápomocné, avšak to, kto koľko zne- čisťuje nám poskytnú iba tvrdé dáta o  spotrebe a  práve tie sú potrebné, ak rozvinutosť má znamenať udrža- teľnosť. Možno by však bolo lepšie sa zamerať na  hlbšie nerovnosti medzi krajinami a  tie začať znižovať, aby podobné rebríčky stratili na zmyslupl- nosti a  náš svet neovládali rasistické ideológie. Tomáš Profant Sote Hub v meste Voi. Foto Jakub Šimek.
  7. 7. 7 dizajn ma cmyk: 0/0/100/25 rgb: 161/160/33 cmyk: 0/0/0/40 rgb: 170/170/170 cmyk: 0/0/0/80 rgb: 71/71/71 cmyk: 60/35/15/10 rgb: 122/131/162 cmyk: 100 rgb: 46/ dizajn manu myk: 0/0/100/25 b: 161/160/33 cmyk: 0/0/0/40 rgb: 170/170/170 cmyk: 0/0/0/80 rgb: 71/71/71 cmyk: 60/35/15/10 rgb: 122/131/162 cmyk: 100/6 rgb: 46/68 dizajn manuál 0/0/100/25 161/160/33 cmyk: 0/0/0/40 rgb: 170/170/170 cmyk: 0/0/0/80 rgb: 71/71/71 cmyk: 60/35/15/10 rgb: 122/131/162 cmyk: 100/60/3 rgb: 46/68/9 dizajn manuál – 0/100/25 1/160/33 cmyk: 0/0/0/40 rgb: 170/170/170 cmyk: 0/0/0/80 rgb: 71/71/71 cmyk: 60/35/15/10 rgb: 122/131/162 cmyk: 100/60/30/ rgb: 46/68/99 dizajn manuál – 10 100/25 60/33 cmyk: 0/0/0/40 rgb: 170/170/170 cmyk: 0/0/0/80 rgb: 71/71/71 cmyk: 60/35/15/10 rgb: 122/131/162 cmyk: 100/60/30/30 rgb: 46/68/99 ROZVOJOVÁ IDEOLÓGIA PONTISU Súčasné kritické rozvojové štúdiá sa okrem iného zaoberajú aj otázkami ideologickej produkcie mimovládnych organizácií. Tieto organizácie robia rôzne projekty na  globálnom Juhu a  k  tomu o  nich publikujú články, prípadne ich zamestnanci a  zamest- nankyne vystupujú na diskusiách, kon- ferenciách alebo v médiách. Nie inak tomu je aj v prípadne Nadácie Pontis. Kritická perspektíva sa venuje proble- matike rozvojovej ideológie, konkrét- ne otázke rasizmu vo vzťahoch medzi tzv. rozvinutými a  tzv. rozvojovými krajinami, otázke legitimity „rozvoja“, nech už toto slovo znamená čokoľ- vek a  otázke nerovných mocenských vzťahov medzi globálnym Severom a  Juhom. Kritizované býva, že bežné rozvojové organizácie vo  svojej ideo- logickej produkcii prezentujú Západ ako nadradený globálnemu Juhu, pozitívne vyobrazujú „rozvoj“ napriek známym ekologickým a ďalším nedu- hom, ktoré sú s ním spojené a igno- rujú, že medzi Severom a  Juhom sú nerovné mocenské vzťahy a že snahy mimovládok bývajú často apolitické. Môj výskum publikovaný počas posledný piatich rokov v  nórskom Fóre rozvojových štúdií a  v  britskom Časopise súčasnej strednej a východnej Európy ukazuje, že Pontis sa od ostat- ných mimovládok príliš neodlišuje. Hierarchiu medzi Nami a Nimi prezrá- dza, že kým My sme v ideológii Pontisu poväčšine aktívni, Oni sú omnoho čas- tejšie pasívni, kým My sme reprezen- tovaní našimi menami, Oni sú repre- zentovaní napríklad ako „Afrika“, či „miestni“, ale občas aj ako „učitelia“. Kým My rozprávame o našich skúse- nostiach, Oni hovoria akí sú vďační a aké majú šťastie. Kým My sme tí, čo vedia, oni sú tí, čo nevedia, alebo sa učia. Kým My pôsobíme na Nich tým, že Ich učíme, Oni sa ovplyvňujú len medzi sebou. Podobne hierarchické vyobrazenie Nás a Ich bolo prítomné aj v rozhovo- roch so zamestnancami a zamestnan- kyňami Pontisu. Keňa bola označená za rozvojovú krajinu, za skorumpova- nú, Keňania boli považovaní za menej ohľaduplných voči životnému pros- trediu oproti Slovákom, ich chudo- ba bola dôsledkom ich neschopnosti myslieť do budúcnosti a My sme mali byť tí, ktorí umožnia Ich rozvoj. Termín „rozvoj“ nebol v  analyzova- ných textoch nijak kriticky diskuto- vaný a  dal sa nájsť v  spojeniach ako „rozvoj oblasti Kasigau“, či „hospo- dársky rozvoj“. Väčšina zamestnancov tiež potvrdila, že rozvoj pre nich zna- mená posun ku  „kvalitatívne lepšie- mu stavu“, prípadne „pokrok“ alebo zuje nerovnosť tým, že vytvára dojem, že ľudia dosahujú svoje pracovné pozície vďaka vzdelaniu. Omnoho lep- šie vysvetlenie však poskytuje bohat- stvo rodičov. Jednoducho povedané, obvykle platí, že deti bohatých ostáva- jú bohatými. Vo všetkých troch témach teda Pontis do veľkej miery opakoval to, čo zaznieva z dominantných rozvojových organizácií, ako sú Svetová banka, či Gift člen Sote Hubu v kenskom meste Voi, ktorý pomohla založiť Nadácia Pontis s pod- porou SlovakAid. Foto Jakub Šimek. dokonca ho tautologicky definovali ako „socio-ekonomický rozvoj“. A napokon v otázke nerovných geopo- litických mocenských vzťahov medzi globálnym Severom a  Juhom Pontis použil literárne nástroje umožňujúce ich ignoráciu, hoci majú zásadný vplyv na  životnú úroveň obyvateľov krajín Kene a ďalších krajín globálneho Juhu. Celý analyzovaný text z webovej strán- ky Pontisu bol morálnym príbehom a  dosiahnutí úspechu. Slováci prišli do  Kene a  naučili Keňanov používať PowerPoint. Znalosť bola prenesená a vzdelanie je predsa základom rozvo- ja a zvyšovania životnej úrovne. Výskum však ukazuje, že vzdelanie samé o  sebe nemusí stačiť. Naopak, vzdelávací systém ideologicky legitimi- britské Ministerstvo medzinárodné- ho rozvoja alebo nemecké Federálne ministerstvo pre ekonomickú spolu- prácu a rozvoj. Podobne sa vyjadruje aj ďalšia slovenská mimovládka Človek v  ohrození, ale aj rakúska poboč- ka veľkej medzinárodnej mimovládky CARE alebo Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, či Rakúska rozvojová agentúra. Podobne ako v  uvedených organizá- ciách aj v  ideológii Pontisu sú však prítomné protirečenia a  nesúlady. Zamestnanci Pontisu omnoho viac nasledujú posun v rozvojovej ideológii smerom k  partnerstvu s  príjemcami pomoci, než ako to vidno z ich PR člán- kov na webe. Keňu jedna zamestnan- kyňa označila za  silno multikultúrnu, ďalší zamestnanec mal problém s roz-
  8. 8. logotyporganizáci prípustnéfarebnévariant komplementárnefarb doplnkovéfarb /94/30–80% /75/24 89/60 cmyk:0/91/94/30–60% cmyk:0/54/56/18 rgb:181/128/95 cmyk:0/91/94/30–40% cmyk:0/36/38/12 rgb:205/168/138 cmyk:0/91/94/30–20 cmyk:0/18/19/6 rgb:230/210/193 0/100–80% 0/80 1/71 cmyk:0/0/0/100–60% cmyk:0/0/0/60 rgb:124/124/124 cmyk:0/0/0/100–40% cmyk:0/0/0/40 rgb:170/170/170 cmyk:0/0/0/100–20% cmyk:0/0/0/20 rgb:214/214/214 logotyporganizá prípustnéfarebnévaria komplementárnefa doplnkovéfa 91/94/30–80% 73/75/24 9/89/60 cmyk:0/91/94/30–60% cmyk:0/54/56/18 rgb:181/128/95 cmyk:0/91/94/30–40% cmyk:0/36/38/12 rgb:205/168/138 cmyk:0/91/94/30– cmyk:0/18/19/6 rgb:230/210/193 0/0/100–80% 0/0/80 /71/71 cmyk:0/0/0/100–60% cmyk:0/0/0/60 rgb:124/124/124 cmyk:0/0/0/100–40% cmyk:0/0/0/40 rgb:170/170/170 cmyk:0/0/0/100–2 cmyk:0/0/0/20 rgb:214/214/214 logotyporganiz prípustnéfarebnévari komplementárnef doplnkovéf 0/91/94/30–80% 0/73/75/24 159/89/60 cmyk:0/91/94/30–60% cmyk:0/54/56/18 rgb:181/128/95 cmyk:0/91/94/30–40% cmyk:0/36/38/12 rgb:205/168/138 cmyk:0/91/94/30 cmyk:0/18/19/6 rgb:230/210/19 0/0/0/100–80% 0/0/0/80 71/71/71 cmyk:0/0/0/100–60% cmyk:0/0/0/60 rgb:124/124/124 cmyk:0/0/0/100–40% cmyk:0/0/0/40 rgb:170/170/170 cmyk:0/0/0/100– cmyk:0/0/0/20 rgb:214/214/214 logotyporgani prípustnéfarebnéva komplementárne doplnkové yk:0/91/94/30–80% yk:0/73/75/24 :159/89/60 cmyk:0/91/94/30–60% cmyk:0/54/56/18 rgb:181/128/95 cmyk:0/91/94/30–40% cmyk:0/36/38/12 rgb:205/168/138 cmyk:0/91/94/ cmyk:0/18/19/ rgb:230/210/ yk:0/0/0/100–80% yk:0/0/0/80 :71/71/71 cmyk:0/0/0/100–60% cmyk:0/0/0/60 rgb:124/124/124 cmyk:0/0/0/100–40% cmyk:0/0/0/40 rgb:170/170/170 cmyk:0/0/0/10 cmyk:0/0/0/20 rgb:214/214/2 logotypor prípustnéfareb kompleme dopl yk:0/91/94/30–80% yk:0/73/75/24 b:159/89/60 cmyk:0/91/94/30–60% cmyk:0/54/56/18 rgb:181/128/95 cmyk:0/91/94/30–40% cmyk:0/36/38/12 rgb:205/168/138 cmyk:0 cmyk:0 rgb:2 yk:0/0/0/100–80% yk:0/0/0/80 b:71/71/71 cmyk:0/0/0/100–60% cmyk:0/0/0/60 rgb:124/124/124 cmyk:0/0/0/100–40% cmyk:0/0/0/40 rgb:170/170/170 cmyk:0 cmyk:0 rgb:2 Vydala Nadácia Pontis, Zelinárska 2, 821 08, Bratislava, Slovensko. Zostavil Jakub Šimek. Telefón: (421 2) 5710 8111 pontis@nadaciapontis.sk, pontis@pontisfoundation.sk, www.nadaciapontis.sk Vydávanie časopisu Pontis Digest je súčasťou projektu „Globálna univerzita V: Zavádzanie rozvojových tém do univerzitného vzdelávania v regiónoch” podporeného z prostriedkov SlovakAid (č. SAMRS/2017/1/7). Názory prezentované v časopise sa nemusia zhodovať s názormi donora. deľovaním krajín na rozvinuté a rozvo- jové a nemal pocit, že by Tunisko bola rozvojová krajina. Ďalší hovoril o úrov- ni rozvoja ako o  objektívnom indiká- tore, ale štatistika nezodpovedá jeho skúsenosti. Partneri boli označovaní za milých, spolupráca s nimi za vynika- júcu, občianska spoločnosť v Tunisku bola veľmi entuziastická a ľudia aktív- ni. Iní boli ochotní pracovať a  majú podnikateľské myslenie. Celkovo bola hierarchizácia Nás nad Nich slabšia v rozhovoroch ako v článkoch. Podobne bol spochybnený aj pojem „rozvoj“, ktorý jeden zamestnanec označil za „buzzword“, slovo, ktoré sa používa bez  nejakej výraznej kono- tácie, jednoducho banálny pojem. NGOčkári sa nezaujímajú o to, či roz- voj znamená to alebo ono, potrebu- jú mať zaplatené letenky, dohodnu- tého spíkra alebo vybavené faktúry. Jednoducho povedané, rozvoj pochá- dza od  vonkajších aktérov a  Pontis je viac príjemcom ideológie, ktorú ďalej opakuje, ale nevytvára ju sama od seba. V súvislosti s hierarchiou medzi Nami a  Nimi jedna zamestnankyňa pove- dala, že sa snaží nepoužívať termín „rozvoj“, pretože je to senzitívna téma pre partnerov z Tunisu, ktorí nechcú vnímať zmeny v  Tunise ako zmeny súvisiace s tzv. Tretím svetom a jeden respondent preferoval používanie iba termínu „kooperácie“ miesto „rozvo- jovej kooperácie“ vzhľadom na to, že pre kenských študentov nie je až také ťažké dostať sa na  úroveň sloven- ských. Natíska sa však kritická otázka, že ak sú rovnako schopní, ako je možné, že Keňa je „menej rozvinutá“? Odpoveď ponúka zamestnanec, ktorý tak spochybnil rozvojovú ideológiu aj v otázke ignorácie nerovných mocen- ských vzťahov. Podľa neho sú príčinou chudoby okrem iného aj obchodné a  geopolitické vzťahy v  kombinácii s koloniálnou minulosťou a vojenský- mi konfliktami. Nuž, ale ak sú si v  Pontise vedomí takýchto príčin, ako je možné, že sa im nevenujú, ale sa venujú oblasti vzdelá- vania ? Aj na túto otázku daný zamest- nanec odpovedal. Pontis sa podľa neho snaží byť apolitickou organizáci- ou a v skutočnosti v Pontise ľudia tieto aspekty chudoby nevnímajú. Ako vidno, všetky tri prvky rozvojovej ideológie sú teda v  Pontise aj spo- chybňované, a  to najmä zamestnan- cami v rozhovoroch, avšak kým texty túto ideológiu reprodukujú takmer dokonale, zamestnanci tak robia vo  väčšine prípadov a  „len“ do  veľ- kej miery. Keď ju práve nenasledujú, tak len väčšinou opakujú najnovšie Tomáš Profant (1983) získal dok- torát z politológie na Univerzite v Kasseli.Jevýskumnýmpracovní- kom na Ústave medzinárodných vzťahov v  Prahe a  ako odbor- ný asistent pôsobí na  Fakulte sociálnych a  ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Je členom redakcie kutúrne-spoločneského blogu POLE. Medzi jeho odborné záuj- my patrí medzinárodná politic- ká ekonómia, rozvojová spolu- práca a  postkoloniálna teória. Vo vydavateľstve Routledge mu vyšla kniha New Donors on the Postcolonial Crossroads: Eastern Europe and Western Aid. zmeny v rozvojovej ideológii, ktorá je samotná nekoherentná. Dominantní rozvojoví aktéri sa snažia oslabiť hie- rarchiu, ktorá vedie k  obvineniam z  rasizmu. Podobne sa správajú aj zamestnanci Pontisu. Je tu však ešte jeden aspekt, na ktorý treba pri  kritike Pontisu myslieť. Ich obrana by mohla znieť napríklad takto: Projekt „Zvyšovanie počítačo- vej gramotnosti učiteľov a  študentov v  juhovýchodnej Keni“ predsa pomá- ha a  hoci možno problematickú ide- ológiu v  PR textoch reprodukujeme, voči rozvojovej ideológii sa kriticky sta- viame v našich projektoch globálneho vzdelávania. Ostatne, tento text je honorovaný Pontisom a je uverejnený v  Pontis Digest. Takýto argument by mohol byť čiastočne zmysluplný. Otázka je, do  akej miery sa Pontis vo svojich projektoch globálneho vzde- lávania skutočne stavia kriticky voči rozvojovej ideológii. Ja na túto otázku neviem odpovedať, pretože som tieto ich projekty neanalyzoval. Ak by sme však vychádzali z  analýz nemeckého alebo britského globálneho vzdelá- vania, dospeli by sme k predpokladu, že Pontis je aj v  tejto oblasti značne nekritický a  opakuje problematické prvky v globálnom vzdelávaní, ktoré sa dajú nájsť na západ od našich hraníc. Potvrdenie takéhoto predpokladu by si vyžadovalo ďalší výskum. Tomáš Profant Kenská podnikateľka školí členky Sote ICT klubu na Kajire Girls. Foto Ivana Uličná.

×