Ekonomika AlternatíVnych Zdrojov

3,408 views

Published on

Published in: Education
0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total views
3,408
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
136
Actions
Shares
0
Downloads
51
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Ekonomika AlternatíVnych Zdrojov

  1. 1. OZE – alternatíva energetiky<br />EKONOMIKA ALTERNATÍVNYCH ZDROJOV<br />Michal Fabuš<br />
  2. 2. OZE – alternatíva energetiky<br />Obsah<br />Úvod – definovanie prostredia<br />Metódy hodnotenia efektívnosti investícií<br />Finančná analýza a analýza citlivosti<br />Modelový príklad – spaľovanie biomasy<br />Modelový príklad - výroba elektriny spaľovaním cielene pestovaných poľnohospodárskych plodín<br />Modelový príklad – výroba elektriny spaľovaním bioplynu vyrobeného fermentáciou<br />Modelový príklad – výroba elektriny v malých vodných elektrárňach<br />Ralizovaný projekt – výroba teplaspaľovaním drevnej štiepky v Novej Dubnici<br />
  3. 3. OZE – alternatíva energetiky<br />Prostredie<br />vývoj situácie na trhu s energiami<br />bezpečnosť a spoľahlivosť dodávky energie<br />legislatívny a regulačný rámec<br />pokrok vo vývoji akceptovateľných technológií<br />neutrálna bilancia emisií CO2- dôležitý faktor pri plnení medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky<br />využívanie obnoviteľných zdrojov energie - významný aspekt pri regionálnom rozvoji<br />
  4. 4. OZE – alternatíva energetiky<br />Energetická politika EÚ<br />Ciele:<br /><ul><li>bezpečnosť dodávok
  5. 5. zabezpečenie konkurencieschopnosti európskych ekonomík a dostupnosti cenovo prístupnej energie
  6. 6. podpora trvalo udržateľného rozvoja a boj proti zmene klímy </li></li></ul><li>OZE – alternatíva energetiky<br />Energetická politika SR<br />Ciele:<br /><ul><li>s maximálnou efektívnosťou zabezpečiť bezpečnú </li></ul> a spoľahlivú dodávku všetkých foriem energie v požadovanom množstve a kvalite<br /><ul><li>znižovať podiel hrubej domácej spotreby energie na hrubom domácom produkte – znižovať energetickú náročnosť
  7. 7. zabezpečiť taký objemu výroby elektriny, ktorý pokryje dopyt na ekonomicky efektívnom princípe</li></li></ul><li>OZE – alternatíva energetiky<br />Stratégia energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky<br />vzniká s cieľom<br /><ul><li>dosiahnuť konkurencieschopnú energetiku...
  8. 8. ...zabezpečujúcu bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie...
  9. 9. ...za prijateľné ceny...
  10. 10. ...s prihliadnutím na ochranu odberateľa, ochranu životného prostredia, trvalo udržateľný rozvoj, bezpečnosť zásobovania a technickú bezpečnosť.</li></li></ul><li>OZE – alternatíva energetiky<br />Metódy hodnotenia efektívnosti investícií<br />metódy statické (neprihliadajú k pôsobeniu časového faktoru)<br />metódy dynamické (prihliadajú k pôsobeniu časového faktoru a ich základom je aktualizácia – diskontovanie údajov vstupujúcich do výpočtu) <br />
  11. 11. OZE – alternatíva energetiky<br />Metódy hodnotenia efektívnosti investícií<br />metóda výnosnosti investícií (ROI – Return on Investment) <br />metóda doby návratnosti (Payback Method)<br />metóda čistej súčasnej hodnoty (NPV - Net Present Value of Investment)<br />metóda vnútorného výnosového percenta (IRR – Internal Rate of Return)<br />metódy nákladové (využívajú sa pri porovnávaní investičných variantov)<br />
  12. 12. OZE – alternatíva energetiky<br />Vyhodnotenie efektívnosti projektu<br />pre vyhodnotenie efektívnosti sa využíva finančná analýza<br />finančná analýza, alebo analýza hotovostného toku (cash-flow), je analýza nákladov projektu na strane jednej a príjmov (výnosov) projektu na strane druhej<br />cieľom finančnej analýzy je zistiť, do akej miery bude projekt životaschopný (udržateľný) z ekono-mického hľadiska<br />
  13. 13. OZE – alternatíva energetiky<br />Vstupy finančnej analýzy<br />všeobecné finančné údaje<br />definovanie spôsobu odpisov, miera inflácie, daň z príjmu, diskontná sadzba a pod.<br />údaje o nákladových a výnosových položkách<br />náklady -investičné náklady<br />prevádzkové náklady<br /> finančné náklady <br />príjmy (výnosy) - platby za dodávku tepla<br />výnosy z predaja elektriny<br />nepriame „príjmy“, resp. úspory, ako rozdiel pôvodných a nových nákladov<br />
  14. 14. OZE – alternatíva energetiky<br />Základné výstupy finančnej analýzy<br />čistá súčasná hodnota (Net Present Value, NPV)<br />vnútorná miera výnosu (Internal Rate of Return, IRR)<br />doba návratnosti (Payback Period)<br />
  15. 15. OZE – alternatíva energetiky<br />Čistá súčasná hodnota (NPV)<br />ukazovateľ NPV hovorí o tom, koľko peňazí daný projekt generuje za určité obdobie, pričom sú tieto peniaze merané v „dnešných“ peniazoch<br />ak je hodnota NPV väčšia ako nula, projekt je ziskový, to znamená, že generuje viac peňazí, ako je suma potrebná na začatie investície<br />vzorec výpočtu<br />"n" predstavuje obdobie, počas ktorého hotovostný tok (CF) klesá<br />"r" je diskontná sadzba<br />"N" je posledný rok, v ktorom hotovostný tok, ktorý sa nerovná nule <br />
  16. 16. OZE – alternatíva energetiky<br />Vnútorná miera výnosu (IRR)<br />vnútorná miera výnosu je ukazovateľ úzko spätý s ukazo-vateľom NPV<br />je to sadzba, pri ktorej sa NPV rovná nule<br />IRR je ukazovateľ návratnosti, sadzba, pri ktorej projekt nie je ani ziskový, ani stratový<br />vzorec výpočtu<br />porovnaním IRR s diskontnou sadzbou zistíme, či projekt generuje dostatočné príjmy na to, aby bol ziskový, t.j. ak IRR >diskontná sadzba, projekt prináša zisk<br />
  17. 17. OZE – alternatíva energetiky<br />Doba návratnosti<br />ukazovateľ doba návratnosti hovorí o tom, za koľko rokov sa vrátia náklady investície<br />napr. doba návratnosti je 6 rokov (vtedy platí NPV = 0)<br />to by bolo v prípade jednoduchej doby návratnosti, t.j. bez zohľadnenia zmeny hodnoty peňazí<br />pri hodnotení investičných projektov je potrebné zohľadniť meniacu sa hodnotu peňazí v čase<br />
  18. 18. OZE – alternatíva energetiky<br />Ekonomická únosnosť investície<br />finančná analýza ukázuje či je projekt ekonomicky udržateľný<br />ekonomická únosnosť investície sa dosiahne vtedy, ak čistá súčasná hodnota (NPV) investície a kapitálu je kladná, vnútorná výnosová miera (IRR) investície a kapitálu je vyššia ako diskontná sadzba<br />ukazovateľ krytia dlhovej služby je väčší ako 1,25<br />
  19. 19. OZE – alternatíva energetiky<br />Analýza citlivosti<br />súčasťou finančnej analýzy je analýza citlivosti<br />hovorí o tom, aký vplyv má zmena odhadovaných vstupných ukazovateľov - jednotlivých položiek analýzy (zmena investičných nákladov, zmena nákladov prevádzky, zmena výnosov) - na ekonomickú únosnosť (životaschopnosť) projektu<br />
  20. 20. OZE – alternatíva energetiky<br />Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy<br />súčasná prax ukazuje, že využívanie lokálnych zdrojov biomasy je ekonomicky efektívne pri výrobe tepla<br />projekty výroby elektriny zatiaľ vyžadujú dodatočné dotačné zdroje, nakoľko bez nich zväčša nie sú ekonomicky udržateľné<br />za perspektívny zdroj pre výrobu tepla možno považovať drevnú štiepku a poľnohospodársku biomasu – najmä obilnú slamu z lokálnych zdrojov<br />
  21. 21. OZE – alternatíva energetiky<br />Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy<br />Schéma kotla na spaľovanie biomasy<br />
  22. 22. OZE – alternatíva energetiky<br />Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy<br />Analýza potreby výkonu v CZT v priebehu kalendárneho roka<br />
  23. 23. OZE – alternatíva energetiky<br />Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy<br /> Na základe identifikovanej potreby výkonu v CZT je uvažovaný výkon kotla na slamu 5 MW.<br />
  24. 24. OZE – alternatíva energetiky<br />Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy<br /> Na výrobu tepla na úrovni 137 500 GJ/r je potreba paliva 11,7 tis. t/r slamy o výhrevnosti 14 MJ/kg pri priemernej ročnej účinnosti kotla 84 %<br />
  25. 25. OZE – alternatíva energetiky<br />Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy<br />Základné východiská použité pre výpočty:<br />investičná výstavba v roku 2007 <br />aktivácia investície do majetku v roku 2008 <br />odpisovanie majetku a jeho zatriedenie do odpisových skupín odpovedá novele zákona o daniach z príjmov platnej od 1.1.2003, účtovné a daňové odpisy sú totožné<br />úroky počas výstavby zvyšujú potrebu vlastných zdrojov financovania<br />výroba tepla je v priebehu hodnoteného obdobia rovnaká<br />cena nákladových vstupných prvkov sa v priebehu hodnoteného obdobia mení (inflačný koeficient 1,03)<br />diskontná sadzba 6 %<br />investičné a prevádzkové náklady sú stanovené v predpokladanej cenovej úrovni roka 2006<br />finančná analýza je spracovaná bez DPH<br />
  26. 26. OZE – alternatíva energetiky<br />Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy<br />Ďaľšie východiská použité pre výpočty :<br />výška investičných a prevádzkových nákladov je stanovená na základe vyhodnotenia dostupných údajov o realizovaných a/alebo pripravovaných zariadeniach na využívanie biomasy - slamy<br />výstupom finančnej analýzy a výsledkom ekonomického hodnotenia je primeraná cena tepla, pri ktorej je projekt výroby tepla z biomasy ekonomicky udržateľný<br />v hodnotenom projekte do ekonomických prepočtov vstupujú len ekonomicky oprávnené náklady definované ako náklady nevyhnutné na výrobu tepla z biomasy<br />
  27. 27. OZE – alternatíva energetiky<br />Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy<br />Ďaľšie východiská použité pre výpočty :<br />náklady vychádzajú z podmienky dodržania kalkulačného vzorca na výpočet ceny tepla určeného Rozhodnutím ÚRSO o rozsahu regulácie cien pre výrobu, výkup a rozvod teplapri úrovni predpokladaných kalkulovaných nákladov pre vykurovacie obdobie a predpokladanom vyrobenom množstve tepla v hodnotenom období na úrovni 137 500 GJ/r prepočítaných na výrobu tepla z biomasy(slamy ) s výkonom kotla 5 MW<br />predpokladaná súčasná cena slamy vrátane dopravy (z okruhu cca 40 km) je cca 1.000,-- Sk/t (rátalo sa s ročným nárastom ceny o 3 %)<br />výhrevnosť slamy 14 MJ/kg <br />priemerná účinnosť spaľovacieho procesu v kotloch na biomasu 0,84<br />
  28. 28. OZE – alternatíva energetiky<br />Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy<br />Investičné náklady<br />Projekčná činnosť 1 600 tis. Sk<br />Stavebné úpravy 8 000 tis. Sk<br />Dodávka a montáž techn. kotla na slamu 25 000 tis. Sk<br />Investície celkom 34 600 tis. Sk<br />Začiatok realizácie investície: 7/2007<br />Ukončenie realizácieinvestície : 12/2007<br />
  29. 29. OZE – alternatíva energetiky<br />Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy<br />Finančné náklady<br />Pre financovanie investičného zámeru sa uvažovalo s úverom<br />vo výške 30 mil. Sk s nasledovnými podmienkami:<br />Úroková sadzba 7,0 %<br />Doba splácania úveru 10 rokov<br />Odklad splátok 1 rok<br />Začiatok splácania 2008<br />Koniec splácania 2016<br />
  30. 30. OZE – alternatíva energetiky<br />Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy<br />
  31. 31. OZE – alternatíva energetiky<br />Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy<br />Výnosy: <br />príjmy, ktoré generuje tento projekt, sú príjmy za teplo pri výrobe tepla z biomasy<br />v súčasnej dobe je cena tepla regulovaná a do ceny tepla vstupujú len ekonomicky oprávnené náklady definované ako náklady nevyhnutné na výrobua rozvod tepla a primeraný zisk<br />primeraný zisk pre investora je podľa podmienok dodržania kalkulačného vzorca výpočtu ceny tepla určeného Rozhodnutím ÚRSO o rozsahu regulácie cien pre výrobu, výkup a rozvod tepla vo výške max. 25,-- Sk/GJ <br />vypočítané ceny výroby tepla bez DPH sa pohybujú od 245,87 v roku 2008 až 315,46 v roku 2022<br />
  32. 32. OZE – alternatíva energetiky<br />Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy<br />
  33. 33. OZE – alternatíva energetiky<br />Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy<br />
  34. 34. OZE – alternatíva energetiky<br />Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy<br />
  35. 35. OZE – alternatíva energetiky<br />Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy<br />Výsledky finančnej analýzy: <br />ekonomika projektu je kalkulovaná na kladný kumulovaný finančný tok (cash-flow) pri dodržaní kalkulačného vzorca výpočtu ceny tepla určeného ÚRSO pri modelovaných cenách, pri predpokladanom vývoji vykurovacieho obdobia, kalkulácii ceny tepla na roky 2008 - 2022 a vyrobenom množstve tepla na ďalšie obdobie na úrovni 137 500 GJ/r<br />pri použití technicko-ekonomických predpokladov projektu a diskontnej sadzbe 6 % sa dosiahnu nasledovné hodnoty:<br />Hodnotené obdobie 2007 - 2022<br />Rok hodnotenia (diskontovaný) 2008<br />Čistá súčasná hodnota investície (NPV) 15 528 tis. Sk<br />Vnútorné výnosové percento investície (IRR) 12,71 %<br />Doba návratnosti investície 7 rokov<br />
  36. 36. OZE – alternatíva energetiky<br />Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy<br />Závery analýzy modelového príkladu:<br />uvedený projektový zámer uvažuje, že vo výrobe tepla bude prevádzkovaný kotol na slamu s inštalovaným výkonom 5 MW<br />finančná analýza preukázala ekonomická návratnosť investície - čistá súčasná hodnota kapitálu je kladná a vnútorné výnosové percento investície prevyšuje diskontnú sadzbu<br />pri realizácii investície do spaľovania biomasy z lokálnych, resp. regionálnych zdrojov je možné udržať prijateľnú cenu tepla pre obyvateľov v zásobovaných oblastiach <br />rizikovým faktorom je cena paliva <br />riziko môže znížiť zvolený spôsob financovania (vplyv na cenu tepla) - preto odporúčame financovanie investície kombináciou úveru a dotácie z podporných zdrojov<br />spaľovaním biomasy možno znížiť množstvo emisií CO2 (cca o 8 900 t/rok) -pre ďalšie ovplyvnenie parametrov projektu je možné zvýšiť výnosy využitím mechanizmu obchodovania s CO2<br />
  37. 37. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny spaľovaním cielene pestovaných poľnohospodárskych plodín<br />systémy sa navrhujú ako systémy na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla<br />pracovné médium - vodná paraalebo organická pracovná látka<br />výkony zariadení a celková výroba elektrickej energie sú viazané na disponibilné množstvá a kvalitu biomasy v primeraných dopravných vzdialenostiach<br />pre využitie cielene pestovanej biomasy na spaľovacie účely prichádzajú do úvahy najmä obiloviny a ich odpadová slama, ktorá môže byť cielene pestovaná na spaľovanie aj s obilím napr. na menejhodnotných poľnohospodárskych plochách, ako aj drevo z energetic-kých plantáží<br />zariadenia umožňujúce spaľovanie uvedených palív umožňujú spaľovať aj zvyšky z potravinárskej produkcie (obilná slama) a z lesnej ťažby<br />
  38. 38. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny spaľovaním cielene pestovaných poľnohospodárskych plodín<br />nižšie parametre pracovnej látky v obehu turbíny spôsobujú nižšiu výrobu elektriny, v rozsahu 18 až 24 % z tepla privedeného v palive<br />preto je pre zvýšenie efektívnosti potrebné využívať tiež vznikajúce teplo, ktorého potenciál predstavuje 50 až 65 % z tepla privedeného v palive<br />doposiaľ inštalované zariadenia využívajú ako palivo najmä drevnú hmotu a obilnú slamu<br />výkony zariadení a celková výroba elektriny sú viazané na disponibilné množstvá a kvalitu biomasy v primeraných dopravných vzdialenostiach<br />preto je pri inštaláciách potrebné počítať so všetkou biomasou, vrátane existujúcich odpadov z ostatnej produkcie<br />
  39. 39. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny spaľovaním cielene pestovaných poľnohospodárskych plodín<br />Východiská<br /> Okrem základných už definovanýchvýchodísk sa do výpočtov použili nasledovné predpoklady: <br />zariadenie s inštalovaným elektrickým výkonom2 MW a tepelným výkonom 10 MW<br />výroba elektriny 12 000 MWh<br />výroba tepla 156 000 GJ<br />doba ekonomickej životnosti 15 rokov <br />hodnotené obdobie 2007 až 2022<br />
  40. 40. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny spaľovaním cielene pestovaných poľnohospodárskych plodín<br />Investičné náklady<br />Investičné náklady súodhadnuté pre zariadenie s inštalovaným elektrickým výkonom<br />2 MW a tepelným výkonom 10 MW.<br />Projektové práce a inžiniering 10 000 tis. Sk<br />Stavebné práce 30 000 tis. Sk<br />Stroje a zariadenia 145 000 tis. Sk<br />Rezerva 15 000 tis. Sk<br />Celkové investičné náklady 200 000 tis. Sk<br />
  41. 41. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny spaľovaním cielene pestovaných poľnohospodárskych plodín<br />Prevádzkové náklady <br />Pre finančnú analýzu sa namodelovali nasledovné hodnoty:<br />cena paliva – energetické plodiny 2000 Sk/t<br />výhrevnosť paliva 15 MJ/kg<br />spotreba paliva 16 tis. t/rok<br />vlastná spotreba elektrickej energie 10 % z vyrobenej elektrickej energie<br />využitie inštalovaného výkonu 6000 hod/rok<br />náklady na prevádzkua opravy2,5 mil. Sk/MW/rok inšt. elektrického výkonu<br />počet pracovníkov 8<br />priame mzdy vrátene odvodov 450 tis. Sk/rok na jedného pracovníka<br />poistenie investície 0,25 %<br />
  42. 42. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny spaľovaním cielene pestovaných poľnohospodárskych plodín<br />Finančné náklady<br />Pre určenie finančných nákladov výstavby zariadenia na spaľovanie poľnohospodárskejbiomasy sa použili nasledovné predpoklady:<br />financovanie:<br />z vlastných zdrojov 40,8 mil. Sk<br />z úveru 165,0 mil. Sk<br />podmienky úveru:<br />prvý rok čerpania 2007<br />prvý rok splácania 2008<br />konečný rok splácania 2016<br />doba úveru v rokoch 10<br />výška úroku 7 %<br />
  43. 43. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny spaľovaním cielene pestovaných poľnohospodárskych plodín<br />Výnosy:<br />príjmy, ktoré generuje tento projekt, sú príjmy za elektrinu a teplopri výrobe elektriny spaľovaním cielene pestovaných poľnohospodárskych plodín<br />cena elektriny vyrobenej spaľovaním cielene pestovaných poľnohospodárskych plodín sa určuje na rok 2007 ako pevná cena 3 075 Sk/MWh (na r. 2008 je 3 150 Sk/MWh)<br />cena tepla 300 Sk/GJ<br />
  44. 44. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny spaľovaním cielene pestovaných poľnohospodárskych plodín<br />Výsledky finančnej analýzy: <br />ekonomika projektu je kalkulovaná na kladný kumulovaný finančný tok (cash-flow) pri kalkulácii ceny elektriny 3 075 Sk/MWh a tepla 300 Sk/GJ v období rokov 2008 - 2022 a vyrobenom množstve elektriny 12 000 MWh/r a tepla na úrovni 156 000 GJ/r<br />pri použití technicko-ekonomických predpokladov projektu a diskontnej sadzbe 6 % sa dosiahnu nasledovné hodnoty:<br />Hodnotené obdobie 2007 - 2022<br />Rok hodnotenia (diskontovaný) 2008<br />Čistá súčasná hodnota investície (NPV) 97449 tis. Sk<br />Vnútorné výnosové percento investície (IRR) 12,41 %<br />Doba návratnosti investície 7 rokov<br />
  45. 45. OZE – alternatíva energetiky<br />Výrobaelektriny spaľovaním cielene pestovaných plodín<br />
  46. 46. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny spaľovaním cielene pestovaných poľnohospodárskych plodín<br />Závery analýzy modelového príkladu:<br />uvedený projektový zámer uvažuje svýrobouelektriny spaľovaním cielene pestovaných poľnohospodárskych plodín<br />finančná analýza preukázala ekonomická návratnosť investície - čistá súčasná hodnota kapitálu je kladná a vnútorné výnosové percento investície prevyšuje diskontnú sadzbu<br />rizikovým faktorom je cena paliva, využitie inštalovaného výkonu, výška IN<br />riziká môže znížiť zvolený spôsob financovania - preto odporúčame financovanie investície kombináciou úveru a dotácie z podporných zdrojov<br />spaľovaním biomasy možno znížiť množstvo emisií CO2-pre ďalšie ovplyvnenie parametrov projektu je možné zvýšiť výnosy využitím mechanizmu obchodovania s CO2<br />
  47. 47. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny spaľovaním bioplynuvyrobeného fermentáciou<br />fermentačné technológie využívajú rozklad biomasy vhodnými kultúrami baktérií, väčšinou v anaeróbnom prostredí<br />výhrevnosť bioplynu sa pohybuje v rozsahu 18 až 25 MJ. m-3<br />bioplyn je najvhodnejšie využiť v kogeneračnej jednotke so spaľovacím motorom, pričom výsledným produktom je elektrina a teplo<br />časť tepla sa používa na dohrievanie fermentora, pretože od teploty fermentácie závisí aj intenzita rozkladu a teda vývinu bioplynu<br />nakoľko pre prevádzku zariadenia je dôležité zachovať kontinuitu fermentácie, predpokladá sa vyrovnávanie rozdielov produkcie a spotreby bioplynu pomocou zásobníkov<br />v čase poklesu odberu elektriny sa môže prebytok bioplynu akumulovať a využiť v čase špičky<br />výkony na strane výroby elektriny sa pohybujú v rozsahu 150 až 1000 kW<br />
  48. 48. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny spaľovaním bioplynuvyrobeného fermentáciou<br />Východiská<br /> Okrem základných už definovanýchvýchodísk sa do výpočtov použili nasledovné predpoklady: <br />využitie elektrickej energie a tepla<br />doba ekonomickej životnosti 15 rokov <br />hodnotené obdobie 2007 až 2022<br />výroba elektriny 2 122 MWh<br />výroba tepla 13 238 GJ<br />
  49. 49. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny spaľovaním bioplynuvyrobeného fermentáciou<br />Investičné náklady<br /> Investičné náklady sa určovali pre zariadenie s kogeneračnou jednotkou s inštalovaným elektrickým výkonom 250 kW a disponibilným tepelným výkonom cca 200 kW:<br />Projektové práce a inžiniering 4 200 tis. Sk<br />Stavebné práce 8 600 tis. Sk<br />Stroje a zariadenia 52 000 tis. Sk<br />Rezerva 5 200 tis. Sk<br />Celkové investičné náklady 70000 tis. Sk<br />
  50. 50. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny spaľovaním bioplynuvyrobeného fermentáciou<br />Prevádzkové náklady<br />cena suroviny na výrobu bioplynu900 Sk/t <br />spotreba suroviny 5 741 t/rok<br />výroba bioplynu 2 950 m3/deň<br />výhrevnosť bioplynu 21,5 MJ/kg<br />vlastná spotreba elektrickej energie 10 % z vyrobenej elektriny<br />Vlastná spotreba tepla 33 % z vyrobeného tepla<br />využitie inštalovaného výkonu 8500 hod/rok<br />Náklady na prevádzkua opravy2,5 tis. Sk/MW/rok inšt. el. výkonu<br />Priame mzdy vrátene odvodov 450 tis. Sk/rok na jedného pracovníka<br />Počet pracovníkov 2<br />Poistenie investície 0,25 %<br />
  51. 51. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny spaľovaním bioplynuvyrobeného fermentáciou<br />Výnosy:<br />príjmy, ktoré generuje tento projekt, sú príjmy za elektrinu a teplopri výrobe elektriny spaľovaním bioplynuvyrobeného fermentáciou<br />cena elektriny vyrobenej spaľovaním bioplynuvyrobeného fermentáciousa určuje na rok 2007 ako pevná cena 4200 Sk/MWh (r. 2008 – do 1 MW vč. 4310 Sk/MWh, nad 1 MW 3900 Sk/MWh)<br />cena tepla 300 Sk/GJ<br />
  52. 52. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny spaľovaním bioplynuvyrobeného fermentáciou<br />Výsledky finančnej analýzy investície: <br />ekonomika projektu je kalkulovaná pri ceneelektriny 4 200 Sk/MWh a tepla 300 Sk/GJ v období rokov 2008 - 2022 a vyrobenom množstve elektriny 2 122 MWh/r a tepla na úrovni13 328 GJ/r<br />pri použití technicko-ekonomických predpokladov projektu a diskontnej sadzbe 6 % sa dosiahnu nasledovné hodnoty:<br />Hodnotené obdobie 2007 - 2022<br />Rok hodnotenia (diskontovaný) 2008<br />Čistá súčasná hodnota investície (NPV) - 33 891 tis. Sk<br />Vnútorné výnosové percento investície (IRR) nedef.<br />Doba návratnosti investície NPV<0<br />
  53. 53. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny spaľovaním bioplynuvyrobeného fermentáciou<br />Finančné náklady<br />Pre určenie fin.nákladov výstavby zariadenia navýrobuelektrinyspaľovaním bioplynuvyrobeného fermentáciousa použili nasledovné predpoklady:<br />financovanie:<br />z vlastných zdrojov 11,8 mil. Sk<br />z úveru 17,0 mil. Sk<br /> z dotácie 42,0 mil. Sk<br />podmienky úveru:<br />prvý rok čerpania 2007<br />prvý rok splácania 2008<br />konečný rok splácania 2016<br />doba úveru v rokoch 10<br />výška úroku 7 % <br />
  54. 54. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny spaľovaním bioplynuvyrobeného fermentáciou<br />Výsledky finančnej analýzy kapitálu: <br />ekonomika projektu je kalkulovaná na kladný kumulovaný finančný tok (cash-flow) pri kalkulácii ceny elektriny 4 200 Sk/MWh a tepla 300 Sk/GJ v období rokov 2008 - 2022 a vyrobenom množstve elektriny 2 122 MWh/r a tepla na úrovni 13 328 GJ/r<br />pri použití technicko-ekonomických predpokladov projektu a diskontnej sadzbe 6 % sa dosiahnu nasledovné hodnoty:<br />Hodnotené obdobie 2007 - 2022<br />Rok hodnotenia (diskontovaný) 2008<br />Čistá súčasná hodnota investície (NPV) 2 803 tis. Sk<br />Vnútorné výnosové percento investície (IRR) 7,43 %<br />Doba návratnosti investície 10 rokov<br />
  55. 55. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny zbioplynuvyrobeného fermentáciou<br />
  56. 56. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny zbioplynuvyrobeného fermentáciou<br />
  57. 57. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny spaľovaním bioplynuvyrobeného fermentáciou<br />Závery analýzy modelového príkladu:<br />uvedený projektový zámer uvažuje svýrobouelektriny spaľovaním bioplynuvyrobeného fermentáciou<br />finančná analýza preukázala ekonomickú návratnosť investície –len pri získaní 60 % dotácie z objemu investičných prostriedkov<br />rizikovým faktorom je cena hmoty a výška investície<br />spaľovaním bioplynu možno znížiť množstvo emisií CO2- pre ďalšie ovplyvnenie parametrov projektu je možné zvýšiť výnosy využitím mechanizmu obchodovania s CO2<br />
  58. 58. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny v malých vodných elektrárňach<br />MVE - vodné elektrárne s elektrickým výkonom do 10 MW<br />životnosť vyššia ako je doba návratnosti investície<br />výška investície ovplyvnená potrebou investície do vodného diela<br />prevádzkové náklady ovplyvnené výškou platby za využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov (Sk/MWh poskytnutej mechanickej energie)<br />dôležité - nastavenie výkupnej ceny elektriny<br />
  59. 59. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny v malých vodných elektrárňach<br />Východiská<br />okrem základných už definovanýchvýchodísk sapoužili nasledovné predpoklady:<br />- platby za využitie hydropotenciálu sú vztiahnuté na vyrobenú elektrickú energiu<br />- doba ekonomickej životnosti 25 rokov<br /><ul><li>hodnotené obdobie 2006 až 2031
  60. 60. modelový príklad pre výstavbu novej MVE (2 MW) a vodného diela</li></li></ul><li>OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny v malých vodných elektrárňach<br />Investičné náklady<br />Projektové práce a inžiniering 8 000 tis. Sk<br />Výkup pozemkov 5 000 tis. Sk<br />Stavebné práce 140 000 tis. Sk<br />Stroje a zariadenia 85 000 tis. Sk<br />Rezerva 22 000 tis. Sk<br />Celkové investičné náklady 260 000 tis. Sk<br />
  61. 61. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny v malých vodných elektrárňach<br />Prevádzkové náklady<br />Náklady na prevádzku, údržbu a opravy 1,5 mil. Sk/MW/rok inšt. výk.<br />Priame mzdy vrátene odvodov 450 tis. Sk/prac./r <br />Počet pracovníkov 1<br />Poistenie investície 0,25 %<br />Využitie inštalovaného výkonu 3000 – 5000 hod/rok<br />Platby za využitie hydropotenciálu vodného toku pri inštalovanom výkone viac ako 100 kW (PVH) - pevná cena 427,- Sk/MWh poskytnutej mechanickej energie<br />
  62. 62. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny v malých vodných elektrárňach<br />Finančné náklady<br />   financovanie: <br />z vlastných zdrojov 131,500 mil. Sk<br />z úveru 132,445 mil. Sk<br />   podmienky úveru: <br />prvý rok čerpania 2006<br />prvý rok splácania 2007<br />konečný rok splácania 2017<br />doba úveru v rokoch 12<br />výška úroku 6 %<br />
  63. 63. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny v malých vodných elektrárňach<br />Výsledky finančnej analýzy<br /> Pri použití technicko-ekonomických predpokladov projektu a diskontnej sadzbe 6 % sa dosiahnu nasledovné hodnoty:<br />Hodnotené obdobie 2006 - 2031<br />Čistá súčasná hodnota investície (NPV) 142 tis. Sk<br />Vnútorné výnosové percento investície (IRR) 6,01 %<br />Doba návratnosti investície 13 rokov<br />
  64. 64. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny v malých vodných elektrárňach<br />
  65. 65. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny v malých vodných elektrárňach<br />
  66. 66. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny v malých vodných elektrárňach<br />Závery analýzy modelového príkladu:<br />uvedený projektový zámer uvažuje svýrobouelektriny na novej 2 MW MVE spojenej s výstavbou hate<br />finančná analýza preukázala ekonomickú návratnosť investície aj kapitálu –hodnota NPV je kladná a IRR prevyšuje diskontnú sadzbu<br />zvyšovanie využitia inštalovaného výkonu vedie k poklesu ceny vyrobenej elektriny<br />pri investovaní do MVE aj s vodným dielom je veľmi významný vplyv platieb za využívanie hydroenergetického potenciálu <br />
  67. 67. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny v malých vodných elektrárňach<br />Pevná cena v r. 2007 za využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na vodnýchstavbách v správe správcu vodného toku pri inštalovanom výkone väčšom ako 100 kW - podľa inštalovaného výkonu vodných elektrární:<br /> • od 100 kW do 1 000 kW 117,- Sk/MWh<br /> • od 1 001 kW do 10 000 kW 195,- Sk/MWh<br /> • nad 10 000 kW 397,- Sk/MWh<br />poskytnutej mechanickej energie<br /> (Cenové rozhodnutie ÚRSO č. 0011/2007/V pre SVP, š. p.)<br />
  68. 68. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba elektriny v malých vodných elektrárňach<br />Cena elektriny vyrobenej z OZE sa určuje na rok 2008 ako pevná cenas predpokladanou dobou návratnosti investície 12 rokovz vodnej energie s inštalovaným výkonom zdroja do 5 MW<br />uvedeného do prevádzky do 1. 1. 20052000 Sk/MWh,<br />uvedeného do prevádzky po 1. 1. 2005 s inštalovaným výkonomzdroja do 1 MW vrátane 2420 Sk/MWh,<br />uvedeného do prevádzky po 1. 1. 2005 s inštalovaným výkonomzdroja nad 1 MW 2820 Sk/MWh,<br />zariadenia rekonštruovaného po 1. 1. 2005 s dosiahnutímzvýšenia výkonu zariadenia alebo zvýšenia množstva ročnejvýroby elektriny rekonštrukciou riadiaceho systému 2520 Sk/MWh<br />(Výnos ÚRSO č. 2/2007)<br />
  69. 69. OZE – alternatíva energetiky<br />Záver z modelových príkladov<br />vzhľadom na platnú energetickú politiku EUa SRje záujem spoločnosti na vyššom využívaní obnoviteľných zdrojov energie<br />v dôsledku realizácie podporných programov technológie pre využívanie OZE v ostatných rokoch v Európe zaznamenali veľký rozvoj <br />tieto technológie si však stále vyžadujú vyššie náklady na výstavbu zdroja<br />preto je veľmi dôležité vytvoriť prevádzkovateľom a investorom vhodné ekonomické prostredie<br />
  70. 70. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky<br />Zásobovanie teplom v meste <br />Nová Dubnica<br />Výroba tepla rok 2003<br /> 230 074 GJ<br />Spotreba plynu:<br /> 7 402 861 m3<br />Priemerná cena plynu:<br /> 7,58 Sk/m3<br />Plyn spolu bez DPH:<br /> 56 100 432 Sk<br />Cena tepla vrátane DPH: <br /> 518 Sk/GJ<br />
  71. 71. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky<br />Zásobovanie teplom v meste <br />Nová Dubnica<br />CZT s inštalovaným výkonom 34,26 MW<br />Vykurovanie 287 900 m2<br />Z toho 3 510 bytov o výmere 172 700 m2<br />Nebytový fond o výmere 115 200 m2<br />
  72. 72. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky<br />Zásobovanie teplom v meste <br />Nová Dubnica<br />v roku 2001 bola začatá realizácia rekonštrukcie tepelného hospodárstva I. etapa<br />• vybudovanie nových rozvodov OS B1výmena technológie OST v OS B1 a vybudovanie OST v A1 a A2 <br />• vybudovanie centrálneho riadiaceho dispečingu<br />zmena horúcovodného systému na teplovodný <br />PKB (DEXIA) – financujúca banka <br />
  73. 73. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky<br />Zásobovanie teplom v meste Nová Dubnica<br />Zníženie tlaku vo vykurovacom systéme (z 15 bar na 6 bar)<br />Zníženie teploty vykurovacieho média (zo 150º C na 110 º C)<br />Značné úspory na stratách v rozvodoch<br />Úspory investičných prostriedkov súvisiacich s rekonštrukciou OST<br />
  74. 74. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky<br />Zásobovanie teplom v meste <br />Nová Dubnica<br />V roku 2002 zdraženie plynuo 100 Sk/GJ<br />Predpokladaný nárast maximálnej ceny tepla zo 450 Sk/GJna 480 Sk/GJ <br />Pri pokračovaní rekonštrukcie by cena tepla presiahla 480 Sk/GJ<br />
  75. 75. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky<br />Zásobovanie teplom v meste <br />Nová Dubnica<br />... rok 2002 a 2003 hľadanie možností dokončiť rekonštrukciu ...<br />pokračovať v rekonštrukcií tepelného hospodárstva bez ďalšieho výrazného zvyšovania ceny tepelnej energie<br />zmena palivovej základne<br />inštalácia kotlov na spaľovanie biomasy<br />
  76. 76. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky<br />... rok 2003 a 2004 technická a investičná príprava projektu ...<br />T E R M O N O V A a.s.<br />
  77. 77. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky<br />Priemerné denné výkony CZT v Novej Dubnici rok 2005<br />
  78. 78. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky<br />Priebeh denných spotrieb zemného plynu a lesnej štiepky rok 2005<br />
  79. 79. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky<br />Priemerné denné výkony CZT v Novej Dubnici rok 2006<br />
  80. 80. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky<br />Priebeh denných spotrieb zemného plynu a lesnej štiepky rok 2006<br />
  81. 81. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky<br />Postup zmeny palivovej základne v CZT Nová Dubnica<br />Rok 2004<br />Výmena plynového kotla K1 za kotol na spaľovanie drevnej štiepkyo výkone 7 MW <br />Demontáž nepotrebnej technológie strojovne a vybudovanie sila pre drevnú štiepku <br />Rok 2005<br />Kontajnerová jednotka o výkone 2 MW<br />Výmena plynového kotla K2 za kotol na spaľovanie drevnej štiepky o výkone 7 MW <br />Vybudovanie zastrešeného skladu paliva<br />
  82. 82. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky<br />... rok 2005 financovanie projektu ...<br />PRIRADENIE PROJEKTU K PROGRAMOVEJ ŠTRUKTÚRE <br />Názov operačného programu: Operačný program Základná infraštruktúra <br />Názov priority: Priorita 2. Environmentálna infraštruktúra <br />Názov opatrenia: Opatrenie 2.2. Zlepšenie a rozvoj infraštruktúry pre ochranu ovzdušia <br />Typ aktivity: Zmena palivovej základne zdrojov energie s dôrazom na nízkoemisné a obnoviteľné zdroje<br />Názov schémy štátnej pomoci: Schéma štátnej pomoci pre zlepšenie a rozvoj infraštruktúry pre ochranu ovzdušia<br />
  83. 83. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky<br />Technológia spaľovania drevnej štiepky<br />
  84. 84. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky<br />Technické parametre kotlov<br />Max. tepelný výkon: 7.0 MW pri 45% H­2O<br />Max. pracovná teplota:110 ºC<br />Max. ΔT: 20 ºC<br />Teplota spalín:230 ºC pri max.výkone<br />Projektovaný tlak: 8.3 bar<br />Účinnosť kotla: 84%<br />Množstvo paliva: 3155 kg/h = 12,62 m3/h pri max. výkone<br />Množstvo vzduchu: 16155 Nm3/h pri max. výkone<br />
  85. 85. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky<br />Palivo<br />Drevná štiepka : vhodný typ paliva<br />(cena, vlhkosť, výhrevná hodnota, dostupnosť)<br />• výhrevná hodnota: 1.5-3.5kWh/kg(5,4 – 12,6 MJ/kg)<br />• obsah vody: do 60% (projekt. 45%)<br />• max. veľkosť:70 x 20 x 20 mm<br />• bod topenia popola: viac ako 1,000 ºC<br />
  86. 86. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky<br />Palivo – výroba a skladovanie<br />
  87. 87. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky<br />Príprava paliva z odpadového dreva<br />
  88. 88. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky<br />Príprava paliva z odpadového dreva<br />
  89. 89. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky<br />Príprava paliva z odpadového dreva<br />
  90. 90. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky<br />Príprava paliva z odpadového dreva<br />Zdroj:Ing. Miroslav Hrib - BIOENG<br />
  91. 91. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky<br />Príprava paliva z odpadového dreva<br />Zdroj:Ing. Miroslav Hrib - BIOENG<br />
  92. 92. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky<br /> Celkové vyrobené teplo v CZT Nová Dubnica v roku 2005:<br /> 217 683 GJ<br /><ul><li> Vyrobené teplo zo zemného plynu :</li></ul>55 041 GJ<br /><ul><li> Vyrobené teplo z drevnej štiepky :</li></ul>162 642 GJ<br /> Celkové vyrobené teplo v CZT Nová Dubnicav roku 2006 (január – apríl):<br />115 341 GJ<br /><ul><li> Vyrobené teplo zo zemného plynu :</li></ul> 3 602 GJ<br /><ul><li> Vyrobené teplo z drevnej štiepky :</li></ul> 111 739 GJ<br />
  93. 93. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky<br /><ul><li>Bezpečná dodávka tepla z biomasy
  94. 94. Účinnosť biomasových kotlov viac ako 84 % pri 50 % vlhkosti paliva
  95. 95. Priemerný hodinový výkon viac ako 8 MW počas najchladnejších dní
  96. 96. Priemerné množstvo vyrobeného tepla na výstupe z kotla okolo 8,9 GJ/t (50 % vlhkosť paliva)
  97. 97. Výrazné zredukovanie emisií CO2</li></li></ul><li>OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky<br />Emisie<br />(mg/Nm3) CO NOx TZL TOC<br />Namerané hodnoty BK1 112 169 50 1,6<br />Emisné limity v SR 250 650 150 50<br /> Ušetrené emisie CO2 : rok 2005: 11 000 ton<br /> rok 2006: 14 000 ton (predpoklad)<br />
  98. 98. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky<br />Ekonomické prínosy technológie na výrobu tepla z biomasy<br />nižšie variabilné náklady na palivo <br />stabilizovanie ceny tepla<br />možnosť predaja ušetrených emisií CO2<br />vytvorenie podmienok pre dokončenie nevyhnutnej rekonštrukcie tepelného hospodárstva<br />
  99. 99. OZE – alternatíva energetiky<br />Výroba tepla spaľovaním drevnej štiepky<br />Pohľad na kotly CTZ v Novej Dubnici pred a po rekonštrukcii<br />Pôvodné kotly OKP 10na spaľovanie ZP<br />Nové kotly BK1 a BK2 na spaľovanie drevnej štiepky<br />Zrekonštruovaný CTZ s kotlom BK5<br />
  100. 100. OZE – alternatíva energetiky<br />Ďakujem za pozornosť<br />fabus@proen.sk<br />

×