Successfully reported this slideshow.
We use your LinkedIn profile and activity data to personalize ads and to show you more relevant ads. You can change your ad preferences anytime.

DP_Hovancova

684 views

Published on

  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

DP_Hovancova

  1. 1. KATOLÍCKA UNIVERZITA V RUŽOMBERKU FILOZOFICKÁ FAKULTA M016246 LOGOTERAPIA A EXISTENCIÁLNA ANALÝZA V PSYCHOTERAPII: ANALÝZA VÝSKUMNÝCH ŠTÚDIÍ EVIDOVANÝCH VO VYBRANÝCH DATABÁZACH Diplomová práca 2015 Bc. Lucia Hovancová
  2. 2. KATOLÍCKA UNIVERZITA V RUŽOMBERKU FILOZOFICKÁ FAKULTA LOGOTERAPIA A EXISTENCIÁLNA ANALÝZA V PSYCHOTERAPII: ANALÝZA VÝSKUMNÝCH ŠTÚDIÍ EVIDOVANÝCH VO VYBRANÝCH DATABÁZACH Diplomová práca Študijný program: psychológia Študijný odbor: 7701 psychológia Školiace pracovisko: Katedra psychológie FF KU Školiteľ: PaedDr. Petra Lajčiaková, PhD. Ružomberok 2015 Bc. Lucia Hovancová
  3. 3. Vyhlásenie o počte znakov Práca obsahuje 125 106 znakov zarátavaných do rozsahu práce.
  4. 4. Poďakovanie Ďakujem PaedDr. Petre Lajčiakovej, PhD., školiteľke práce, za vzácne rady a inšpiráciu pri písaní diplomovej práce. Za predstavenie a sprevádzanie krajinou logoterapie a existenciálnej analýzy vďačím Prof. Petrovi Tavelovi, Prof. Vladimírovi Smékalovi a Prof. Alexandrovi Batthyány. Ďakujem rodičom a Jankovi za ich inšpirujúci život. Naostatok túžim dobrorečiť nášmu Bohu za nesmierne dobrodenia, ktoré mi udelil. Lucia Hovancová
  5. 5. ABSTRAKT HOVANCOVÁ, Lucia: Logoterapia a existenciálna analýza v psychoterapii: analýza výskumných štúdií evidovaných vo vybraných databázach. [Diplomová práca] / Lucia Hovancová – Katolícka univerzita v Ružomberku. Filozofická fakulta; Katedra psychológie FF KU. – Školiteľ : PaedDr. Petra Lajčiaková, PhD. – Stupeň odbornej kvalifikácie : Magister. – Ružomberok : FF, 2015. 70 s. Kritickou analýzou abstraktov relevantných výskumov (viac než 600 štúdií) v predloženej práci sme sa pokúsili zmapovať iným spôsobom, než klasickou meta-analýzou alebo prehľadovou štúdiou, výskum v oblasti účinnosti logoterapie a existenciálnej analýzy (vzťahujúci sa na obdobie rokov 1975 - 2004) zameraním sa na samotné štúdie ako jednotky analýzy. Pre finálnu selekciu štúdií bol nastavený filter pozostávajúci z kritérií. Každá zo štúdie bola podľa zamerania zaradená do kategórie. Celkový počet vyhodnotených štúdií bol 54. Pri extrakcii údajov zo štúdií sme pozornosť zamerali na skupiny informácií typicky sa vyskytujúcich v týchto štúdiách, s cieľom vystihnúť problematiku účinnosti logoterapeutických konceptov a nástrojov v oblastiach, ktoré štúdie zvyčajne hodnotia. Následne sme vytvorili tabuľku, ktorá v stručnom prehľade uvádza konštrukty merania spolu s informáciou o probandoch, nástrojoch merania a zisteniach analyzovaných štúdií. V práci reflektujeme aj súčasný výskum v logoterapii a uvažujeme o perspektívach logoterapeutického výskumu, ktorý aktívne pokračuje v napĺňaní svojich cieľov, ktorým je pomoc a vedecká podpora aplikovanej logoterapie, a rozvoj logoterapie ako psychoterapie. Kľúčové slová: Logoterapia. Štúdie. Účinnosť. V.E. Frankl. Zmysel.
  6. 6. ABSTRACT HOVANCOVÁ, Lucia: Logotherapy and existential analysis in psychotherapy: analysis of research studies registered in the selected databases. [Master thesis] / Lucia Hovancová – Catholic Universityin Ružomberok. Faculty of Arts and Letters; Department of Psychology. – Thesis supervisor : PaedDr. Petra Lajčiaková, PhD. – Degree of professional qualification: Master. – Ružomberok : FF, 2015. 70 p. In the present study, we have attempted to map the research made in the effectiveness of logotherapy and existential analysis (covering the period from 1975 to 2004) in a different way like classical meta-analysis or overview studies. We have used a critical analysis of the abstracts of relevant researches (more than 600 studies), focusing on them as units of analysis. For the final selection of studies a filter composed of criteria was set. Each of the studies was categorized according to the specialization. The total number of evaluated studies was 54. At the extraction of data from the studies we have concentrated our attention on the groups of information typically occurring in them, in order to capture the issue of efficiency logotherapeutic concepts and tools in the areas which the studies generally evaluates. After that, we have created a table that provides a brief overview of the constructs measurements with an indication about the probands, measuring instruments and the findings of analyzed studies. The work also reflects the current research in logotherapy and we are considering the perspectives of logotherapeutic research that continues actively to address its objectives for assistance and scientific support of applied logotherapy, and development of logotherapy as a psychotherapy. Key words: Logotherapy. Studies. Effectiveness. V.E. Frankl. Meaning.
  7. 7. OBSAH ÚVOD ...........................................................................................................................9 I. LOGOTERAPIA A EXISTENCIÁLNA ANALÝZA VIKTORA EMILA FRANKLA.....................................................................................................................11 II. REFLEXIA SÚČASNÉHO VÝSKUMU V LOGOTERAPII ...................................................17 2.1 Výskumné a diagnostické nástroje logoterapie...................................................19 2.2 Oblasti výskumu v logoterapii............................................................................21 2.3 Zhodnotenie a perspektíva výzkumu v logoterapii..............................................27 2.4 Výskum efektu psychoterapie............................................................................28 2.4.1 Nástroje meranie efektu psychoterapie.............................................................28 2.4.2 Výskumné plány uplatňované pri skúmaní efektu psychoterapie .....................29 2.4.3 Metaanalýza a prehľadové štúdie ......................................................................30 2.4.4 Skúmanie efektu psychoterapie v súčasnosti.....................................................31 III. ANALÝZA ŠTÚDIÍ EVIDOVANÝCH VO VYBRANÝCH DATABÁZACH..............................................................................................................33 3.1 Metóda: Selekcia vybraných štúdií.....................................................................38 3.2 Extrakcia údajov a schéma hodnotenia ..............................................................40 3.3 Výsledky............................................................................................................42 3.4 Diskusia.............................................................................................................44 3.4.1 Obmedzenia realizovanej analýzy ......................................................................59 ZÁVER.........................................................................................................................60 ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV......................................................................63
  8. 8. ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A ZOZNAM TABULIEK Obrázok č. 1 Franklova didaktická schéma „4E“ (Frankl, 1994)..........................................13 Tabuľka č. 1 Nástroje na meranie zmyslu života alebo existenciálnej frustrácie................20 Tabuľka č. 2 Zaradenie štúdií do kategórie podľa špecifikácie nástroja..............................39 Tabuľka č. 3 Psychometrické parametre kvality meracieho nástroja (Babinčák, 2013)......41 Tabuľka č. 4 Schéma hodnotených problémových okruhov...............................................41 Tabuľka č. 5 Prehľad teoretických východísk analyzovaných štúdií....................................50
  9. 9. 9 ÚVOD Zrod tejto práce podnietila túžba spoznávať psychoterapiu, ktorá bytie človeka nepovažuje za fakt, ale za možnosť. V utrpení rozpoznáva rast, silu a bohatstvo. Do psychoterapie prizvala špecificky ľudské stránky existencie človeka. Účelom nášho úsilia je zhromaždenie dostatočného množstva štúdií pre posúdenie dôležitých (systematicky sa vyskytujúcich) informácií, týkajúcich sa výskumu v logoterapii a existenciálnej analýze. Ctený čítateľ zváži, či to poslúži ako inšpirácia. V predloženej práci sme sa pokúsili zmapovať iným spôsobom, než klasickou meta- analýzou alebo prehľadovou štúdiou hodnotiacou jednotlivé publikácie z oblasti logoterapeutického výskumu, zameraním sa na samotné štúdie ako jednotky analýzy. Rešeršom abstraktov z publikačnej databázy Americkej psychologickej spoločnosti (APA), PsycINFO, Batthyany a Gutmann zaznamenali v publikácií Empirical Research in Logotherapy and Meaning-Oriented Psychotherapy existenciu viac než 600 štúdií (vzťahujúcich sa k obdobiu rokov 1975 - 2004). Vzhľadom na dostupnosť anotovanej bibliografie (komunikácia s Viktor Frankl Institut Vienna), sme nasledovali výber databázy samotnými autormi. Pre finálnu selekciu štúdií bol nastavený filter pozostávajúci zo štyroch kritérií. Po vyradení duplicít bol týmto postupom zostavený zoznam štúdií. Každá zo štúdie bola podľa zamerania zaradená do kategórie. Kvôli možnosti obsahovo podobných štúdií a redukcií rozsahu analyzovaného materiálu sme do analýzy zaradili tie štúdie, ktoré boli v jednotlivej kategórií zastúpené aspoň piatimi prípadmi. Celkový počet vyhodnotených štúdií bol 54. Pri extrakcii údajov zo štúdií sme pozornosť zamerali na päť skupín informácií typicky sa vyskytujúcich v týchto štúdiách. Schéma hodnotených problemových okruhov bola vytvorená po prvom čítaní štúdií s cieľom vystihnúť problematiku účinnosti logoterapeutických konceptov a nástrojov v oblastiach, ktoré štúdie zvyčajne hodnotia. Následne sme vytvorili tabuľku, ktorá v stručnom prehľade uvádza konštrukty merania spolu s informáciou o probandoch, nástrojoch merania a zisteniach analyzovaných štúdií. Význačnosť práce percipujeme v kritickej analýze relevantných výskumov týkajúcich sa účinnosti logoterapie a existenciálnej analýzy i v postupe rozboru štúdií,
  10. 10. 10 ktorý ponúkame ako podnet pri práci so štúdiami. Analyzované štúdie sa viažu na obdobie rokov 1975 – 2004, ponúkame teda rozbor štúdií v rozmedzí tridsatich rokov skúmania logoterapeutických konštrukcií v odlišných prostrediach a kontextoch. V česko-slovenskej bibliografii nebola doposiaľ vytvorená publikácia, ktorá by štúdie o existenciálnej analýze a logoterapii analyzovala, prípadne, ktorá by ich sústredila do jednej publikácie. Pri porovnaní obdobia rokov 1975 – 1989 a 1990 – 2004 vzrástol záujem skúmania logoterapeutických konceptov, nástrojov, pojmov dvojnásobne (zisťované v databáze PsycINFO). Zvýšený záujem pravdepodobne súvisí s potenciálom logoterapeutických nástrojov či konceptov, najmä v psychoterapii. Posúdenie životného zmyslu, účelu sa stalo dôležitým aspektom pri hodnotení výstupov zdravotnej starostlivosti či účinnosti liečby z perspektívy pacienta. Na prvom svetovom kongrese logoterapie (San Diego, 1980) Frankl hlásal poľudštenie psychoterapie, „degurufikáciu logoterapie“. Nemá túžbu vyškoliť ľudí, ktorí by len verklíkovali „hlas svojho pána“, ale predať štafetu „nezávislým a vynaliezavým, inovatívnym a kreatívnym osobnostiam“.
  11. 11. 11 I. LOGOTERAPIA A EXISTENCIÁLNA ANALÝZA VIKTORA EMILA FRANKLA Vôbec nezáleží na tom, čo môžeme očakávať od života my. Mnoho však závisí od toho, čo život očakáva od nás. (V.E. Frankl) Viktor Emil Frankl (26. 3. 1905 – 2. 9. 1997) svoj život zasvätil skúmaniu zmyslu života a terapii. Bol rakúskym neurológom a psychiatrom, zakladateľom tretieho viedenského smeru zvaného logoterapia. Sám prežil utrpenie niekoľkých koncentračných táborov, kde bol od roku 1942 do roku 1945. Nie je teda iba bádateľom, ale psychoterapeutom, ktorý pozná ťarchu utrpenia, píše Smékal (2006). Preto jeho posolstvo zaznieva tak presvedčivo a relevantne. Názov logoterapia pochádza z gréckeho slova logos, ktorý prekladáme slovom zmysel, jeho ďalším používaným významom je „spirituálnosť“ (Frankl, 1987). Obraz človeka obsahuje tri dimenzie: somatickú, psychickú a duchovnú. Vedomie z psychickej roviny sa v logoterapii modifikuje na existenciálny postoj. Ktosi alebo čosi na mňa v každej životnej situácii čaká. Ako na danú situáciu odpoviem? Logoterapia sa sústreďuje na konkrétny (jedinečný) zmysel v živote človeka a na objavovanie tohto zmyslu. Existenciálna analýza je obraz človeka, ktorý vyplýva z antropologického zamerania: Čo tvorí bytie človeka? Čo je ľudské v ľudskom bytí? Ako človek môže prežiť naplnený život? Zaoberá sa filozoficko-antropologickým základom logoterapie, má aj vlastnú teoretickú výskumnú orientáciu. Základnými piliermi existenciálnej dynamiky sú sloboda vôle, zmysel života a vôľa k zmyslu (Kosová, 2014, s. 14). Život sám kladie človeku otázky. Odpovede, ktoré človek ponúka, môžu byť iba konkrétnou odpoveďou na konkrétne otázky zo života. Práve v zodpovednosti bytia sa na ne odpovedá (Frankl, 1982, s. 72). „Večné zápolenia slobody človeka s jeho vnútorným a vonkajším osudom vytvára vlastne jeho život. Bez toho, aby sme ani v najmenšom podceňovali osudovú oblasť, zvlášť
  12. 12. 12 biologický osud, ako psychoterapeutickí lekári vidíme v osude predsa nakoniec skúšky, v ktorých sa osvedčuje ľudská sloboda“ (Frankl, 1994). Existenciálna analýza učí vidieť život ako niečo, čo človeka očakáva, kvôli jeho naplneniu. Terapeutická práca v odbornej existenciálnej analýze vytvára priestor k stretnutiu človeka s jeho vlastnou zodpovednosťou k svojmu životu, k druhým ľuďom a k svetu. Frankl užíval vo svojich dielach pojem existenciálna analýza vo viacerých významoch: Existenciálna analýza ako vysvetlenie ľudskej existencie: Človek napĺňa svoju zodpovednosť aktívnym konaním vo svete. Zodpovednosť jedinca sa ustavične týka konkrétneho človeka a aktuálnej situácie. Teda z konkrétnej zodpovednosti vo vlastnom živote vyplýva zmysel bytia vo svete. Existenciálna analýza ako terapia kolektívnych neuróz: Frankl zostavuje kolektívne neurózy, ktoré človeka odvádzajú od zdravého životného postoja. Vyznačujú sa štyrmi symptómami: I. Provizórny postoj k bytiu – človek vyžaduje mať pred sebou otvorenú budúcnosť. Pokiaľ ju pred sebou nevidí, stáva sa pasívnym, trpí často úzkosťou, čo sa vo svete opäť stane. Jeho bytie sa tak stáva jednoduchým provizóriom. II. Fatalizmus – viera v „osud“. Frankl popisuje osudovú oblasť ako danosť v ľudskom živote, ktorú je potrebné prijať, zachádzať s ňou a stvárňovať ju podľa vlastných možností a síl. Do osudovej oblasti patrí pohlavie človeka, vek, pôvod, jeho minulosť a podobne. Fatalista verí, že všetko je „dopredu určené“, a preto sa zrieka aktívnej zodpovednosti za konkrétne úlohy vo vlastnom živote. III. Kolektívne myslenie – zánik vlastného názoru, najdôležitejším sa stáva „nebyť nápadný“.
 IV. Fanatizmus – človek sa stráca v zástupe, kto myslí inak, je fanatikom prehliadaný. Existenciálna analýza ako lekárska starostlivosť o dušu: Venuje sa témam utrpenia, viny a smrti (Kosová, 2014, s. 15 - 16).
  13. 13. 13 Frankl pre svoj výklad používal výstižnú schému „štyroch E“ (Frankl, 1994). Schéma popisuje najdôležitejšie prvky Franklovej antropológie. Obr. 1 Franklova didaktická schéma „4E“ (Frankl, 1994) 4. „E“ ... „tragická triáda“ 3. ... „tri hlavné cesty k zmyslu“ 2. ... „oblasť špecificky ľudská“ 1. ... „tri roviny ľudského bytia“ Pre každodenný život, v ktorom sa človek usiluje o rešpektovanie ľudskej dôstojnosti svojej i druhých a snaží sa napĺňať ideály zmyslu vo význame „zanechať dobrú stopu“ svojim dielom, láskavosťou a srdečnosťou. Vo vzťahu k ľuďom, je prenikavo
  14. 14. 14 dôležitá Franklova myšlienka s vedomím, že je treba rešpektovať tragický optimizmus ako základný postoj k životu. Frankl túto ideu rozvinul v prednáške „Kauza – tragický optimizmus“ na treťom svetovom kongrese logoterapie, ktorý sa konal v bavorskom Rezne v júni 1983 (Smékal, 2014, s. 41). „Položme si najskôr otázku, ako chápať tragický optimizmus. Stručne povedané, znamená to, že človek je a zostáva optimistický navzdory tragickej triáde, ako sa o nej hovorí v logoterapii, triáde tkvejúcej v týchto aspektoch ľudskej existencie, ktoré je možné popísať ako (a) utrpenie, (b) vinu a (c) smrť. Táto úvaha vlastne vyrastá z otázky, či a ako je možné povedať životu áno navzdory tomu všetkému? Ako si môže život uchovať svoj potenciálny zmysel napriek svojim tragickým aspektom (aby sme otázku vyjadrili inak)? A predsa napriek všetkému povedať životu áno predpokladá, že život je potenciálne zmysluplný za akýchkoľvek okolností, dokonca i za tých najbiednejších. A to zase predpokladá ľudskú schopnosť tvorivo premeniť negatívne aspekty života v niečo pozitívne alebo konštruktívne. Inými slovami, urobiť v každej situácií to najlepšie, čo sa urobiť dá. Najlepšie však je to, čo sa v latine nazýva optimum, preto rozprávam o tragickom optimizme, čo je optimizmus tvárou v tvár tragédii umožňujúcej z hľadiska ľudského potenciálu: (a) obrátiť utrpenie v dielo a čin, (b) vyvodiť z viny príležitosť zmeniť sa k lepšiemu a (c) vyvodiť z ľudskej pominuteľnosti podnet pre uskutočnenie odpovedajúceho činu. Je však potrebné mať na mysli, že optimizmus nie je niečím, čo možno nariadiť alebo prikázať. Človek sa nemôže prinútiť, aby bol nepodmienene optimistický, napriek všetkým rozporom a nádejám. A čo je pravdou pre nádej, je tiež pravdou pre ďalšie dve zložky triády, takže ani viera, ani láska nemôžu byť nariadené či prikázané“ (Frankl, 1997, s. 54). V týchto úvodných slovách z prednášky „Kauza – tragický optimizmus“, Frankl jadrne objasňuje svoju triádu hodnôt, ktorými je možno naplniť zmysel života, a tak ísť cestou odhodlania. Sú to: hodnota činu, hodnota zážitku, hodnota postoja. Ak sme mladí a zdraví, napĺňame zmysel svojho života dielom, ak sme v situácii, keď už nemôžeme byť aktívni, sú zmysluplnými nástrojmi nášho života zážitky radosti, krásy a dobra a v terminálnych situáciách môžeme zachovať ľudskú dôstojnosť a slušnosť ako základný postoj. Smerovanie logoterapie a existenciálnej analýzy vedie k prijatiu vlastnej situácie,
  15. 15. 15 a zároveň k rozvoju vlastného utvárania vonkajšieho sveta s akceptáciou svojich možností i obmedzení (Smékal, 2014, s. 39 - 40). Logoterapia a existenciálna analýza sa snažia o to, aby v človeku posilnili schopnosť milovať, pracovať, znášať utrpenie a viac sa radovať zo života (Kosová, 2014, s. 15 - 17). Patrí k tým psychoterapeutickým smerom, ktoré sú zamerané osobitne na špecificky ľudské stránky existencie človeka. Ich východiskom je „existenciálna analýza“ ľudského bytia, jeho sebauvedomenie, zodpovednosť, jeho poslanie a sloboda. Základný predpoklad skutočnej ľudskej existencie, a zároveň jej ústredný motív, vníma logoterapia v tendencii či vôli človeka k nachádzaniu objektívneho zmyslu v konkrétnych životných situáciách a k napĺňaniu tohto zmyslu rozhodnutiami a činmi, ktorými objavené hodnoty vo svojom živote uskutočňuje. Práve dôraz na vonkajším zmyslom sprostredkované „sebapresiahnutie“ človeka, odlišuje kvalitatívnu logoterapiu od smerov zakotvených v biológii a v psychológii, ktoré redukujú účelnosť duševného života človeka na jednoduchú homeostatickú autoreguláciu v službe prežitia a rozvoja jedinca či rodu. Oproti tomu existenciálne analytické poňatie prirodzenej ľudskej potreby objavovať a napĺňať vo svete hodnoty presahujúce nároky vlastného prežitia a sebauplatnenia vnáša do psychoterapeutickej ontológie nový rozmer. Tento nový pohľad nepopiera platnosť a užitočnosť doterajších poňatí v úrovni ich vlastného bádania a liečby. Objavuje však pre psychoterapiu nový rozmer (Balcar, 1995, s. 127). Vedľa svojej elementárnej terapeutickej využiteľnosti v prípadoch „existenciálnej frustrácie“, teda zmarenia vôle k zmyslu v živote človeka, má svoje zvláštne indikácie. Logoterapeutické metódy uplatňujeme pri liečbe „noogénnych neuróz“, vznikajúcich ako patologické vyrovnávanie s existenciálnou frustráciou. Ich využitie je aj u neuróz a telesných ochorení v tradičnom zmysle „psychogénnych“ tam, kde vzniknuté poruchy osobnostnej a psychosomatickej dynamiky či vývoja možno úspešne prekonať otvorením možnosti a uskutočnením predtým neprístupnej voľby iného prístupu k doterajším problémom v priestore „noodynamiky“. Zväčša somatogénne, orgánové a psychotické ochorenia vyžadujú základnú liečbu iného druhu. Ich prežitková fenomenológia, vytvárajúca sa reaktívne na takom podklade, obsahuje určité prvky liečebne ovplyvniteľné práve logoterapeutickými metódami, budovanie odlišného hodnotového sebapoňatia
  16. 16. 16 a zmysluplného utvárania vlastného počínania tam, kde sa človeku jeho život v dôsledku choroby javí zmarený a bezúčelný (Balcar, 1995, s. 127 - 128). Pri neurotických prípadoch dochádza k určitým druhom mechanizmov spätných väzieb a bludných kruhov. Tento komplex symptómov neurózy preniká do existenciálneho vákua, kde sa ďalej rozvíja. Pri týchto pacientoch nejde o noogenickú neurózu. Nikdy sa nám však nepodarí pomôcť pacientovi s prekonaním jeho ťažkostí, kým nenahradíme psychoterapeutickú liečbu logoterapiou. Pacient prestáva upadať do recidívy vtedy, keď jeho existenciálne vákuum zaplníme. Teda logoterapia nie je potrebná len v noogenických prípadoch, ale aj v prípadoch neuróz psychického pôvodu a niekedy dokonca aj pri somatických neurózach, teda pseudoneurózach (Frankl, 2011, s. 92). Toto vysvetlenie nám lepšie ozrejmuje tvrdenie Arnoldovej: „Každá terapia musí byť určitým spôsobom, nech je akokoľvek obmedzená, aj logoterapiou“ (1954, s. 618). Existenciálna analýza, ako samostatná psychoterapeutická metóda, je oficiálne uznaná v Rakúsku, Švajčiarsku, Českej republike a Rumunsku. K jej predstaviteľom patrí1: Lukas a Längle (Rakúsko); Hitková, Klastová Pappová, Halama, Stempelová (Slovenská republika); Popielski (Poľsko); Smékal, Křivohlavý, Tavel, Kosová (Česká republika); Furnica (Rumunsko); Fabry a Wong (Kanada). 1 Uvádzame iba niektorých predstaviteľov pre doplnenie základných informácií o logoterapii a existenciálnej analýze.
  17. 17. 17 II. REFLEXIA SÚČASNÉHO VÝSKUMU V LOGOTERAPII Na to, aby niekto mohol slúžiť, nemusí byť sluhom. (V.E. Frankl) Logoterapia vo svojom počiatku bola spájaná viac s filozofickými prúdmi než s empirickým výskumom, a to v dôsledku silného vzťahu logoterapie s existencializmom2 a fenomenológiou3, ktorý logoterapeuti na čele s Franklom považovali za silný zdroj poznatkov o človeku. Tieto filozofické prúdy od svojho počiatku tvorili akýsi protipól modernizmu a pozitivizmu, ktorý ovplyvnil súčasnú metodológiu vedy a jej orientáciu na objektivizáciu, čo viedlo k dominancii kvantitatívnych metód vo vede, vrátane psychológie. Meranie psychologických javov a snaha o ich objektivizáciu prostredníctvom merania môže byť jedným zo spôsobov redukcie komplexných ľudských javov a môže skúmané javy oklieštiť o ich pravý zmysel a význam. Frankl vo svojich prácach zdôrazňoval problém vedy, ktorý nespočíva v prílišnom empirizme, ale v špecializácii a následnom neadekvátnom zovšeobecňovaní poznatkov, čo vedie k redukcionizmu v úvahách o človeku (Halama, 2014, s. 160). Sám Frankl si však vznik výskumných a diagnostických nástrojov v rámci logoterapie veľmi cenil. Tvrdil, že platné nástroje na meranie úrovne zmyslu života a iných logoterapeutických konceptov, môžu pomôcť k tomu, aby sa logoterapia zmenila z filozofického a abstraktného konceptu na vedecký systém teórie a aplikácií, ktorý nebude založený iba na teoretických predpokladoch a individuálnych zážitkov terapeuta, ale na systematickom a presnom výskume, ktorý umožní zovšeobecnenie logoterapeutických znalostí a princípov v rôznych oblastiach života. Dokonca si podľa jeho spolupracovníkov (Crumbaugh a Maholick, 1964; Popielski, 1987) i on sám vytvoril jednoduchý dotazník na vybádanie existencionálnej frustrácie, ktorý obsahoval položky reprezentujúce jej jednotlivé symptómy. Hoci tento dotazník nebol nikdy presne 2 „Hlavnou témou existencializmu je ľudská existencia, človek s jeho vlastným bytím, ktoré sa skrýva za jeho javovou stránkou. Odmieta pohltenosť svetom vecí a vyzýva k slobodne zvolenej autentickej existencii, ktorá hľadá bytie či hlbinu transcendentna“ (Olšovský, 2011, s. 65). 3 „Fenomén, „to, čo sa ukazuje a ako sa to ukazuje“, je tým najkrajnejším miestom, kde môžeme svoje poznanie presne a spoľahlivo analyzovať: každá skúsenosť odtiaľ pochádza. Fenomenológia chce podmienky i okolnosti toho, ako sa nám veci ukazujú, skúmať dôkladnejšie, chce „dať do zátvorky“ predchádzajúcu mienku a zdržať sa nezaistených súdov“ (Sokol, 2010, s. 271).
  18. 18. 18 skúmaný, Franklova aktivita slúžila ako inšpirácia ďalším autorom (Halama, 2014, s. 162). Lukas4(1972) mala podobný názor, vyjadrila ho zostrojením jedného z najznámejších nástrojov na meranie existenciálneho vákua, ktorý sa nazýva Logo-test. Tento záujem a záštita vedúcich osobností logoterapie boli silnou motiváciou k rozvoju empirického výskumu v logoterapii. Guttmann (1996) v článku, ktorý bol publikovaný v časopise International Journal of Logotherapy and Existential Analysis, zmapoval situáciu v oblasti výskumu v rámci logoterapie. Svojou analýzou identifikuje tri fázy logoterapeutického výskumu: Prvé obdobie začalo vydaním prvých Franklových kníh 5 v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch minulého storočia. Bolo zamerané hlavne na úvodné Franklove myšlienky prostredníctvom deskriptívnych štúdií a kazuistík, ale aj prostredníctvom štúdií overujúcich efekt logoterapeutických metód (napríklad použitie paradoxnej intencie u klientov s poruchami spánku, reči a mnohými fóbiami, nutkaniami). Výskumníci z oblasti klinicky, sociálne či experimentálne orientovanej psychológie a psychiatrie boli dychtiví ukázať, ako by mohli byť pojmy Franklovej teórie logoterapie overované vedeckým výskumom. Druhá fáza sa vyznačuje zameraním na vývoj a overovanie prvých logoterapeutických diagnostických nástrojov, časovo zaradená hlavne do šesťdesiatych rokov minulého storočia. Tretia fáza je charakterizovaná využívaním týchto nástrojov pri overovaní logoterapeutických konštrukcií a myšlienok v odlišných prostrediach a kontextoch. Guttmann zdôrazňuje, že uvedené obdobia nie sú časovo presne oddelené, ale čiatočne sa prekrývajú. Pri hodnotení uvedených období prisudzuje Guttmann najväčšiu dôležitosť meraciemu a diagnostickému nástroju, ktorý slúži k meraniu logoterapeutických konceptov. Nepopiera význam klinických kazuistík, objavujúcich sa vo zvýšenej miere v prvých obdobiach logoterapeutického výskumu, tvrdí, že spoľahlivý výskum v logoterapii sa začal s rozvojom špecifických logoterapeutických testov 4 Elisabeth Lukas (*1942, Viedeň) je rakúska psychoterapeutka a klinická psychologička. Frankl ju oceňuje ako svoju najvernejšiu žiačku. 5 Der Mensch vor der Frage nach dem Sinn, 1945 (v českom vydaní: Člověk hledá smysl - Úvod do logoterapie, 1994) a Ärtzliche Seelsorge, 1946 (v českom vydaní: Lekářská péče o duši, 2006);
  19. 19. 19 a diagnostických nástrojov (in Halama, 2014, s. 160-161). Výskum v oblasti logoterapeutického výskumu je dnes zastúpený viac ako 600 štúdiami (s výnimkou ešte väčšieho množstva diplomových a dizertačných prác, kníh, kapitol v knihách a konferenčných prezentáciách, ktoré tu na tomto mieste nepopisujeme). Môžeme hovoriť o radosti Frankla zo zistenia, že výskum v logoterapii ďaleko predčil jeho sen. 2.1 Výskumné a diagnostické nástroje logoterapie Výskumné a diagnostikcé nástroje začali v rámci logoterapie vznikať v šesťdesiatych rokov 20. storočia preto, aby mohli slúžiť vo výskume zameranom na overovanie logoterapeutických konceptov. Existuje viacero spôsobov, ako rozdeliť výskumné a diagnostické nástroje v logoterapii. Podľa Halamu (2014) použijeme rozdelenie na tri skupiny podľa obsahového kritéria, na čo sa daný test či nástroj zameriava. Do I. skupiny sú zaradené nástroje zameriavajúce sa na hlavný koncept logoterapie, na mieru zmyslu života alebo na mieru existenciálnej frustrácie alebo existenciálneho vákua. II. skupinu tvoria nástroje širšieho zamerania, majú za cieľ merať viac logoterapeutických fenoménov, súvisiacich so zmyslom života (zodpovednosť, slobodu a podobne). Často ide o viacdimenzionálne dotazníky. Do III. skupiny patria nástroje, ktoré sa zameriavajú na hodnoty, na obsah zmyslu života. Tvoria ju rôzne metódy, niektoré z nich sú psychometrické, a naopak niektoré využívajú kvalitatívne prvky.
  20. 20. 20 Tab. 1 Nástroje na meranie zmyslu života alebo existenciálnej frustrácie Nástroje na meranie zmyslu života alebo existenciálnej frustrácie TEST ZMYSLU ŽIVOTA (PURPOSE IN LIFE TEST) Crumbaugh, Maholick; 1964 LOGO TEST Lukas; 1972 INDEX ŽIVOTNÉHO POSTOJA (LIFE REGARD INDEX) Battista, Almond; 1973 BELFAST TEST Giorgi; 1982 REASONS FOR LIVING INVENTORY Linehan et. al.; 1983 MEANING IN SUFFERING TEST Starck; 1983 LIFE PURPOSE QUESTIONNAIRE Hablas, Hutzell; 1986 MMPI EXISTENTIAL VACUUM SCALE Hutzell, Peterson;1985 SENSE OF COHERENCE SCALE Antonovsky; 1988 PERSONAL MEANING INDEX Reker; 1992 CONSTRUCTED MEANING SCALE Fife; 1995 NO MEANING SCALE Simon et. al.; 1998 STUPNICA ŽIVOTNEJ ZMYSLUPLNOSTI (LIFE MEANINGFULNESS SCALE) Halama; 2002 Nástroje na meranie iných logoterapeutických konceptov TEST HĽADANIA NOETICKÝCH CIEĽOV (SEEKING OF NOETIC GOALS TEST) Crumbaugh; 1977 PROFIL ŽIVOTNÝCH POSTOJOV (LIFE ATTITUDE PROFILE) Reker, Peacock; 1981 VALUES ASSESSMENT TECHNIQUE Hutzell; 1986 SELF-TRANSCEDENCE SCALE Reed; 1991 TEST NOODYNAMIKY (TEST NOODYNAMIC) Popielski; 1994 PERSONAL MEANING PROFILE Wong; 1998 THE EXISTENCE SCALE Längle, Orgler, Kundi; 2001 Nástroje na meranie zmyslu života ŠKÁLA PREFERENCIE HODNÔT (SCALE OF VALUE PREFERENCES) Popielski; 1994 PROFIL ZDROJOV ZMYSLU ŽIVOTA (SOURCES OF MEANING PROFILE) Reker; 1996 DOTAZNÍK ZDROJOV ZMYSLU ŽIVOTA (QUESTINNAIRE OF LIFE MEANING SOURCES) Halama; 2001
  21. 21. 21 Okrem nástrojov uvedených v tabuľke je potrebné spomenúť aj kvalitatívne prístupy k skúmaniu obsahu zmyslu života. Sú založené na analýze, kódovaní a kategorizácií neštrukturovaného materiálu, ktorý poskytuje respodent vo výskume či diagnostike. Série štúdií zameraných na zisťovanie zmyslu života v rôznych skupinách boli vytvorené Ebersolem a jeho kolegami (v štúdiách DeVogler a Ebersole, 1980; D’Braunstein a Ebersole, 1992). V ich výskume mali účastnici napísať esej na otázku zmyslu života a dodať aj príklady. Eseje boli analyzované s dôrazom na kategorizáciu zdrojov (Halama, 2014, s.172). Táto metóda bola použitá v rôznych vzorkách, vrátane vysokoškolských študentov, dospelých, seniorov (v štúdií Ebersol, 1998), a dokonca aj u prvákov (first- graders) (v štúdií Taylor a Ebersole, 1993), ktorý slovne odpovedali na podobnú otázku prispôsobenú ich veku. Ebersole (v štúdiách Ebersole, 1998; Quiring, 1991) vyvinul kritériá, ako posúdiť hĺbku významu, intenzity a zložitosti zmyslu. Túto kvalitatívne- fenomenologickú perspektívu aplikovali aj iní výskumníci pre výskum zdrojov zmyslu. Napríklad O’Connor a Chamberlain (1996) použili štrukturované interview u ľudí stredného veku, s pôvodnou otázkou „Čo považujete za významný zdroj zmyslu života vo svojom živote?“. V štúdii autora Debats a spolupracovníkov (1996) použili Existencial Meaningfulness a Existencial Meaninglessness dotazník obsahujúci dve otázky. Prvá bola zameraná na zážitok zmysluplnosti v živote daného človeka a druhá na zážitok bezzmyselnosti. Analýza odpovedí priniesla nielen informácie o zdrojoch zmyslu života, ale aj o procesoch vedúcich k zážitkom týkajúcich sa prežívania zmyslu života, či jeho nedostatkoch (Halama, 2008, s.436). 2.2 Oblasti výskumu v logoterapii Ako sme už spomenuli, prvotný logoterapeutický výskum sa začal realizovať v štyridsiatych až päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, v serióznejšej forme v rokoch šesťdesiatych. Výskumné štúdie s tematikou logoterapie sa objavovali v rôznych časopisoch klinického zamerania, čo odpovedalo klinickej orientácii logoterapie i obsahu výskumu. Najviac štúdií bolo publikovaných v časopise Journal of Clinical Psychology, avšak jednotlivé štúdie sa objavovali i v špecificky tematických časopisoch orientovaných
  22. 22. 22 na psychoterapiu, závislosti, gerontopsychológiu, v neskoršom období aj vo všeobecnejších časopisoch, napríklad s tematikou psychológie osobnosti. V roku 1978 vzniká medzinárodný časopis International Forum for Logotherapy6 vydávaný americkým Inštitútom logoterapie, ktorý publikuje teoretické i výskumné práce v oblasti logoterapie. Viacere národné logoterapeutické komunity vydávajú, alebo v určitom časovom období vydávali lokálne logoterapeutické časopisy (napríklad Journal des Viktor Frankl Instituts vo Viedni, Ricerca di Senso v Taliansku a podobne), ktoré sa tiež podieľajú na publikovaní výsledkov logoterapeutického výskumu (Halama, 2014, s.173). Podľa obsahu je možné rozdeliť výskum v oblasti logoterapie do niekoľkých kategórií (Halama, 2014): A) Overovanie výskumných logoterapeutických meracích nástrojov Najväčšiu výskumnú pozornosť tu zaznamenal test Purpose in Life Test (PIL), na jeho psychometrické vlastnosti sa zameralo viacero štúdií. Reliabilita v zmysle vnútornej konzistencie a temporálnej stability sa ukázala ako dobrá, koeficienty sa v jednotlivých štúdiách pohybovali od 0,7 až tesne nad 0,9 (v štúdiách Halama, 2009; Crumbaugh, 1968; Reker a Cousins, 1979; Reker, 1999). Niektoré štúdie PIL boli i kritizované, napríklad Reker (2000) kritizoval PIL aj za nesympatický a chaotický formát. Overovanie Logo testu prinieslo čiastočne rozporuplné výsledky. Lukasová (1997) písala o uspokojivej vnútornej konzistencii pre prvú časť (Spearman-Brownov koeficient 0,84) a dobrej zhode posudzovateľov v tretej projektívnej časti. Balcar (1995) zistil veľmi nízku koreláciu medzi jednotlivými časťami (-0,01 až 0,24), čo hovorí o veľmi nízkej homogenite testu. Guttmann (1996) naznačil aj určité problémy lingvistického charakteru. Na tomto mieste nie je možné menovať všetky výsledky psychometrických štúdií logoterapeutických testov, záujemcom doporučujeme publikáciu Existencial psychotherapy of meaning: Handbook of logotherapy and existencial analysis. Americký logoterapeut Schulenberg (2003) charakterizuje logoterapeutický 6 Pred tridsiatimi šiestimi rokmi, v prvom vydaní International Forum for Logotherapy, uverejnenom v 1978/1979, Frankl vyjadril nádej, že tento nový časopis bude prezentovať články založené na experimentálnom a empirickom overovaní jeho koncepcie. Povedal: „Logoterapia sa týka hľadania významu nielen v rozmedzí zdravia či morálky, ale skôr ako jedným z podstatných ľudských javov, ba najpodstatnejším“ (in Batthyany, 2005, s.1).
  23. 23. 23 výskum slabšou metodológiou. V prípade psychometrických štúdií je to slabé využívanie pokročilejších metód (konfirmačná faktorová analýza alebo teória odpovedí na položku), ktoré môžu priniesť hlbšie informácie o jednotlivých vlastnostiach škál. V slovenskom a českom kontexte je to i nedostatok kvalitných podkladov k interpretácii (chýbajúce domáce normy) (in Halama, 2014). B) Overovanie konceptov logoterapie Prvou oblasťou sú výskumy zamerané na výskyt logoterapeutických fenoménov. Väčšinou sú to jednoduché deskriptívne či komparatívne výskumy posudzujúce mieru prítomnosti premenných súvisiacich s logoterapiou (najmä zmysel života a jeho úroveň) v rôznych kontextoch, v rôznych oblastiach, využívajúc kvantitatívnu i kvalitatívnu metodológiu, niekedy zahŕňajúcu aj porovnávanie medzi rôznymi skupinami. Z konkrétnych výskumov tu môžeme zaradiť sériu už spomenutých kvalitatívnych štúdií: Ebersole a kolegovia, sa zamerali na zisťovanie zdrojov zmyslu života v rozličných subpopuláciách (v štúdiách DeVogler a Ebersole, 1980; D’Braunstein a Ebersole, 1992) alebo štúdiu Rekera (1977) zameriavajúcu sa na väzňov, u ktorých sa zistila nižšia úroveň zmysluplnosti oproti bežnej populácií. Môžeme spomenúť aj iný výskum Rekera a kolegov (1987), ktorí skúmali úroveň zmyslu života v rôznych vekových obdobiach a poukázali na určité rozdiely medzi vekovými skupinami (napríklad vyššiu ohrozenosť existenciálnym vákuom v období mladosti a neskoršej staroby). Veľkou oblasťou logoterapeutického výskumu je overovanie logoterapeutických premenných vo vzťahu s inými konštruktmi. Tvoria ju výskumy s korelačným designom, v ojedinelých prípadoch s pokročilejšími metódami založenými na regresnej analýze. Zameriavajú sa na skúmanie či potvrdzovanie vzťahov logoterapeutických premenných s inými premennými, u ktorých je možné predpokladať, že môžu súvisieť s úrovňou zmyslu života, či ďalšími logoterapeutickými konštruktmi. V tejto oblasti je možné ponúknuť veľa výskumov. Ako príklady môžeme uviesť štúdie poukazujúce na vzťah životnej zmysluplnosti so sebahodnotením (štúdia Halama, 2002), vnútorným miestom kontroly (k príkladu Zika a Chamberlain, 1987), zvládaním záťaže (štúdia Halama a Ficková, 2003), ale i korelačné štúdie s rozličnými dotazníkmi osobnostných rysov, napríklad Eysenckovým osobnostným dotazníkom (v štúdií Pearson a Sheffield, 1989),
  24. 24. 24 NEO-FFI, ktorý meria päť veľkých faktorov osobnosti (štúdia Halama, 2005) alebo Cattelovým 16-faktorovým osobnostným dotazníkom (v štúdií Popielski, 1994). Výskumy poukázali na pozitívnu koreláciu úrovne životnej zmysluplnosti s extroverziou, svedomitosťou, negatívnou koreláciou s neurotizmom a podobne. Výskumy ohľadom zmysluplnosti a religiozity (k príkladu Chamberlain a Zika, 1988; Halama, 2005) potvrdzujú, že religiozita má pozitívny vzťah s niektorými aspektmi zmysluplnosti. Výsledky poukazujú, že logoterapeutické koncepty a premenné nie sú oddelené konštrukty mimo rámec ostatného psychologického fungovania, ale že sa spolu s inými premennými a v interakcii s nimi podieľajú na komplexnom fungovaní psychiky. Najvýznamnejšou oblasťou logoterapeutického výskumu je skúmanie zmyslu života. Vychádza zo základného predpokladu, že neschopnosť nájsť a realizovať zmysel vo svojom živote môže viesť k noogénne podmienenej psychopatologii. Táto oblasť výskumu využíva väčšinou korelačný, prípadne porovnávací metodologický design. Presvedčivé dôkazy nachádzame vo vzťahu zmysluplnosti a depresie, štúdie jednoznačne potvrdili pozitívny vzťah existenciálneho vákua a úrovne depresie, najmä u starších ľudí (napríklad Reker, 1997; Ondrušová a Dragomirecká, 2012). Výsledky závislosti na alkohole či drogách poukázali na nižšiu úroveň zmysluplnosti (k príkladu Kokosińska, 1992), prípadne, že nízka úroveň zmysluplnosti zvyšuje náchylnosť k ich užívaniu (napríklad Newcomb a Harlow, 1986). Opakované a konzistentne výskumné štúdie potvrdili pozitívny vzťah zmysluplnosti a rôznych foriem osobnej pohody či well-beingu, s jej kognitívnymi zložkami (spokojnosť), ako aj efektívnymi (pozitívne emócie) (v štúdiách Shek, 1992; Zika a Chamberlain, 1992; Compton, 2000). Spomenuté korelačné výskumy z metodologického hľadiska nedokážu odpovedať na otázku kauzality, teda neposkytujú presvedčivé odpovede na kauzálne pôsobenie medzi psychopatológiou a úrovňou zmyslu života. V tejto súvislosti sa objavili predpoklady o zmysle života ako symptónne psychopatológie, napríklad Yalom (1980) poukazuje, že k nedostatku zmyslu vedie psychopatológia samotná a existenciálna frustrácia či vákuum je iba symptómom či dôsledkom zvýšenej psychopatológie pochádzajúcej z iných zdrojov (biologických, sociálnych a podobne). Logoterapeuticky orientovaní výskumníci však potvrdili pôvodný predpoklad logoterapie, spôsobom pokročilejšej metodológie. Napríklad Debats (1996) skúmal klinickú relevanciu zmyslu
  25. 25. 25 života na klientoch univerzitného centra mentálneho zdravia. Realizoval dotazníkový výskum s dvomi zbermi dát (pred a po psychoterapii), tieto dáta analyzoval. Potvrdil, že úroveň zmyslu života na začiatku terapie predikuje jej výsledky aj po kontrole na celkovú úroveň duševnej pohody. Štúdia Mascaro a Rosen (2005) ukázala, že najlepším prediktorom úrovne depresívnych symptómov, je úroveň depresie v predchádzajúcom časovom momente. Obe štúdie potvrdili, že úroveň zmyslu života dokáže nezávisle na psychopatológii predikovať úroveň psychopatológie a duševnej pohody. Dobre ilustrujú dôležitosť kvalitného výskumu s komplexnejším metodologickým designom ako argumentačný prostriedok k potvrdeniu svojich postulátov (in, Halama, 2014). C) Overovanie efektu logoterapie Výskum tohto typu môže potvrdiť oprávnenosť používania logoterapie a jej špecifických metód v psychoterapeutickej alebo poradenskej intervencii. Dôraz na vedecké potvrdenie efektívnosti intervencií vyžaduje stále viac sa rozmáhajúca, na dôkazoch založená medicína (evidence based medicine). Štúdie o dokazovaní efektívnosti logoterapie sú publikované najmä v už spomenutom časopise International Forum for Logotherapy. V novších číslach uvedeného časopisu je možné nájsť kazuistiky a štúdie prípadov týkajúcich sa napríklad porúch osobnosti (narcistická, závislá), postraumatickej stresovej poruchy, závislosti, sexuálneho zneužitia. Halama (2014) dodáva dôležitosť kvantitatívnych výskumov ilustrujúcich zmenu v dôležitých premenných, ktoré je možné prisúdiť efektu danej intervencie, vzhľadom k súčasným nárokom preukázania efektivity. Ako príklad kvantitatívnej štúdie uvádzame Khatami (1987), ktorý zistil zníženie úrovne depresie, hostility a hnevu u pacientov s chronickou bolesťou po logoterapeutickej intervencii. Tá pretrvávala aj po roku od intervencie. Lanzt a Heper (1988) skúmali efekt logoterapie u hypersomatických rodín (s existenciálnym vákuom a hyperreflexiou svojho zdravotného stavu), pričom preukázali zvýšenú úroveň zníženej tendencie návštev u lekára a zvýšenú úroveň zmysluplnosti. Iránska štúdia (Yousefi a kolektív, 2009) porovnávala efekt logoterapie a gestalt terapie u klientov poradenského centra v oblasti agresie, úzkosti a depresie. Bola zistená podobná úspešnosť oboch intervencií, avšak logoterapia bola o niečo úspešnejšia pri depresívnych príznakoch. Štúdia zameraná na
  26. 26. 26 deti s rakovinou (Kyung-Ah a kolektív, 2009), preukázala nižšie skóre subjektívneho utrpenia a vyššie skóre zmysluplnosti u detí po logoterapeutickej intervencii v porovnaní s kontrolnou skupinou. Guttmann (1996) oprávnene poukazuje na slabšiu metodológiu logoterapeutických výskumov, napríklad malé využívanie kontrolných skupín či náhodných klinických skúšok.7 Tieto skúšky sú zlatým štandardom vo výskume efektu psychoterapie. Do psychoterapie sa dostali z farmakoterapeutického výskumu (Timuľák, 2005). Chýbajú longitudinálne výskumy, realizujú sa jednoduché deskriptívne štatistiky, štúdie postavené na jednoduchom porovnávacom či korelačnom designe, ktorých interpretácia je veľmi obmedzená. Americká psychologická spoločnosť tvoriaca záznamy empiricky potvrdených terapií, do týchto záznamov logoterapiu nezaraďuje. Dôvodom je hlavne nepostačujúci počet kvalitných štúdií potvrdzujúcich efektivitu intervencie.8 Naznačením pozitívneho trendu v oblasti logoterapeutického výskumu je štúdia Breitbarta a kolektívu (2010). V tejto pilotnej štúdii skúmali efekt zmyslu skupinovej psychoterapie u pacientov s pokročilým onkologickým ochorením. Išlo o kontrolovanú štúdiu s náhodným výberom, porovnávajúcu uvedenú intervenciu s bežnou podpornou skupinovou psychoterapiou. Intervencia zameraná na zmysel zvýšila úroveň zmysluplnosti a spirituálnej pohody oproti kontrolnej skupine, dokonca znížila úzkosť a túžbu zomrieť. Z techník, ktorými logoterapia disponuje, pomerne silnú výskumnú podporu získala paradoxná intencia9. Túto metódu si osvojili aj iné terapeutické smery, najmä kognitívno-behaviorálna terapia. Štúdie zaoberajúce sa efektom paradoxnej intencie, sa venujú najmä oblasti jej používania pri úzkostných poruchách, pri spánku. Výsledky sú natoľko podporujúce, že Americká akadémia spánkovej medicíny zaradila paradoxnú intenciu medzi postupy behaviorálnej liečby insomnie (Halama, 2014, s.180 - 181). 7 Základ tejto metódy tvorí prísny výber náhodných klientov do jednotlivých experimentálnych skupín a experimentálna kontrola nežiaducich premenných rôzneho typu (Halama, 2014, s. 180). 8 Komisia Divízie klinickej psychológie APA (Divízia 12, APA, október 1993) k podpore a rozširovaniu psychologických procedúr zdôraznila, že ponúkaný zoznam nie je pre klinikov kľúčový. Dôležitejšie je jeho vlastné rozhodnutie sa pre adekvátny postup. Timuľák (2005) dokladá články a argumentácie, zhromaždené k záverom Komisie pre podporu a rozširovanie psychologických procedúr, ktoré vyvolali silnú kontroverziu a kritiku (s. 101) 9 Technika paradoxnej intencie je postavená na schopnosti klienta k sebaodstupu: „Pacient dostáva za úlohu, aby si to, čoho sa doposiaľ veľmi obával, teraz naopak prial (pri úzkostnej neuróze), prípadne si to predsavzal urobiť (pri nutkavej neuróze)” (Frankl 1999, s.17).
  27. 27. 27 2.3 Zhodnotenie a perspektíva výskumu v logoterapii Logoterapeutický výskum neustále pulzuje životom. Aktívne pokračuje v napĺňaní svojich cieľov, ktorým je pomoc a vedecká podpora aplikovanej logoterapie a rozvoj logoterapie ako psychoterapie. Uvedomujúc si dôležitosť výskumných zistení sa logoterapeutická obec zoznamuje s už dosiahnutými výsledkami, napríklad v publikácii editorov Batthyany a Guttmann (2006) pod názvom Empirical Research in Logotherapy and Meaning-Oriented Psychotherapy: An Annotated Bibliography.10 Náš náčrt perspektívy v ďalších rokoch: 1. Skvalitnenie metodologických postupov na báze súčasných metodologických trendov, a teda jej následná akceptácia širšou vedeckou komunitou. 2. Intenzívnejšie využívanie kvalitatívneho výskumu ponúka hlbšie spoznávanie logoterapeutických fenoménov. 3. Podpora rozvoja logoterapie ako vedeckého konštruktu, ktorý zaručí jej aktuálnosť a relevanciu. Halama (2014) dopĺňa naše uvažovanie svojou úvahou o perspektívach logoterapeutického výskumu, ktorý prinášaním nových poznatkov a prienikov logoterapeutického poznania podnecuje k rozvoju, a tak stimuluje rozvoj a zmenu uvažovaním o doterajších konceptoch. Samotný logoterapeutický výskum je akoby zrkadlom tohto rozvoja, keď sa venuje overovaniu nových ideí, inšpirovaných teoretickou analýzou alebo predchádzajúcim výskumom. Je možné očakávať aj rozvoj nových meracích nástrojov alebo revidovanie tých dočasných. Vo svojom príspevku v publikácii Existential psychotherapy of Meaning (in Batthyany a Levinson, 2008, s. 438) zdôrazňuje význam spoľahlivých a platných výskumných nástrojov, ktoré si dobrý výskum v logoterapii vyžaduje. Keďže logoterapia ako praktická disciplína si kladie za cieľ poskytnúť validné teoretické postuláty mnohým oblastiam praxe (psychoterapia, poradenstvo, zdravotníctvo, školstvo). Práve vznik logoterapeutickej výskumnej platformy (2005)11 pramení zo zámeru 10 Štúdie obsiahnuté v tejto publikácii tvoria hlavný zdroj štúdií pre empirickú časť našej práce. 11 Adresa platformy je: www.viktorfrankl.org/research.
  28. 28. 28 podporovať empirický výskum týkajúci sa logoterapie a existenciálnej analýzy, prostredníctvom vytvorenia akademickej podpory a mentoringu pre výskumných pracovníkov (skúsenejších či menej skúsených) 2.4 Výskum efektu psychoterapie K inšpirácii a k oboznámeniu sa s novými trendami v oblasti výskumu efektu psychoterapie dopĺňame túto kapitolu o stručný prehľad týchto skúmaní. Domnievame sa, že pochopenie toho, ako psychoterapia funguje, umožňuje jej ďalšie rozvíjanie a využívanie v praxi. Výskum efektu psychoterapie je prostriedkom, ktorý sa snaží overiť a validizovať účinnosť psychoterapie. Účinnosť je potrebné chápať v širokom zmysle, od ústupu symptómov až po zmenu osobnosti (Timuľák, 2005, s.36). 2.4.1 Nástroje merania efektu psychoterapie Miera efektu, v kontexte merania efektu psychoterapie, je číselné vyjadrenie veľkosti rozdielu medzi distribúciami premenných v experimentálnej a kontrolnej skupine za jednoduchého konštatovania, že medzi skupinami je rozdiel (Timuľák, 2005, s.39). Perspektíva pohľadu na zmeny v dôsledku psychoterapie výrazne ovplyvňuje veľkosť nameranej hodnoty zmeny. Na tomto mieste predstavíme rôzne pohľady na zmenu a metódy, ktoré sú využivané u jednotlivých zdrojov dát (Timuľák, 2005, s.43). Klient ako zdroj pohľadu na zmenu: K metódam zachytávajúcim terapeutickú zmenu patrí Dotazník výsledku (Outcome Questionnaire, OQ-45; Lambert, Hansen, Finch, 2001) a metóda Klinický výsledok v rutinnej evaluácii (Clinical Outcome in Routine Evaluation – Outcome Measure, CORE-OM; Barkham, Margison, Leach a kolektív, 2001; Labaničová, 2003; Gampe, 2004; Evans, 2007). Využívanie kvalitatívnych metód zisťovania zmien vplyvom terapie (Štrukturované interview klientovej zmeny - Client Change Interview; Elliott, 2002), ponúka ešte hlbšie preniknutie k pochopeniu tejto zmeny (Timuľák, 2005, s.47). Výhody kvalitatívnych metód sú podľa McLeoda (2011) najmä v možnosti detekovať negatívne aspekty psychoterapie.
  29. 29. 29 Expertné hodnoty: Využívajú sa hodnotiace metódy so základom v štrukturovanom rozhovore. Odborník, ktorý využíva posudzovaciu škálu, nie je informovaný, či pacient ešte je v terapii, ako dlho v nej je a podobne. Táto anonymita sa pokúša zabezpečiť nestrannosť. Terapeut ako zdroj pohľadu na zmenu: Prostredníctvom metódy Kľúčových starostí /Škála individuálnych príznakov (Target Complaints, Battle a kolektív, 1966, v ČR Kratochvíl, 2002) terapeut po úvodnom diagnostickom/terapeutickom stretnutí rozpoznáva a ohodnocuje kľúčové problémy klienta. Je potrebné si uvedomovať zainteresovanosť terapeuta do výsledkov terapie, teda nutnosť o doplnenie inými kritériami k posúdeniu terapie. Hodnotenie signifikantnými druhými: Metódy, pri ktorých signifikantní druhí posudzujú klienta, môžu byť nemotivovanosť či zainteresovanosť vo vzťahu s klientom. Podľa McLeod (2003) je neistá validita takéhoto hodnotenia. Behaviorálne a fyziologické nástroje merania: Tieto nástroje (pri terapii závislosti na návykových látkach sa zisťuje ich prítomnosť v krvi, zaznamenávanie počtu panických atak pri panickej poruche) sa užívajú najmä pri overovaní účinnosti kognitívno- behaviorálnej terapie, spomíname ich pre úplnosť. K ďalším objektívnym ukazovateľom patrí napríklad dĺžka hospitalizácie, frekvencia pracovnej neschopnosti. Metódy hodnotiace efektívnosť terapie vzhľadom k nákladom vynaloženým na terapiu: Zodpovední činitelia sa zaujímajú o to, či efektívnu psychoterapiu zaradiť do systému poisťovne a do akej miery. Používanie nástrojov merania: Kombinácia nástrojov merania je dôležitá z hľadiska konštruktovej validity (Timuľák, 2005, s.37 - 52). 2.4.2 Výskumné plány uplatňované pri skúmaní efektu psychoterapie Po získaní vhľadu o zdrojoch merania výsledku psychoterapie a citlivosti k zmene, heslovito predkladáme metódy k objektívnemu posúdeniu užitočnosti psychoterapie. Randomizované klinické skúšky (RCT) sú formou experimentálneho plánu charakterizovaného vysokou vnútornou validitou, ktorá zabezpečuje znáhodňovanie účastníkov výskumu pri priraďovaní do experimentálnych podmienok a experimentálnu
  30. 30. 30 kontrolu iných než nezávislých premenných (Timuľák, 2005, s.53). Alternatívy znáhodňovaných klinických skúšok dopĺňajú znáhodňované klinické skúšky vo vykreslení výsledkov psychoterapie. Na zachytenie kauzálneho vplyvu terapie sa zameriavajú prípadové experimentálne štúdie (Timuľák, 2005, s.74). Intenzívna prípadová štúdia je spôsobom skúmania, využívajúcim klientov osobný pohľad na psychoterapiu, prostredníctvom hĺbkového semištrukturovaného interview, ktoré je užitočné k získaniu bohatších údajov o prínose psychoterapie v klientovom živote (Timuľák, 2005, s.78). Výskumný plán založený na preferencii pacientov uprednostňuje voľbu liečby pacientom, neumožňuje kauzálne interferencie, ako v prípade RCT (znáhodňované klinické skúšky) výskumných plánoch (Timuľák, 2005, s. 81). Odpoveďou na RCT z hľadiska vonkajšej validity sú naturalistické výskumy, ktoré zisťujú efekt konkrétnej formy terapie v praxi (Timuľák, 2005, s. 81). Spokojnosť zisťujúce výskumné štúdie využívajú jednoduché dotazníky, pýtajúce sa na aspekty poskytovanej terapeutickej starostlivosti. Výhodou je okamžitá spätná väzba. Kvalitatívne skúmanie efektu psychoterapie umožňuje klientovi vyjadriť sa k oblastiam, ktoré vníma ako relevantné z hľadiska jeho zážitku v psychoterapii, umožňuje hľadieť na psychoterapiu v kontexte celého klientovho života (biografické skúmanie) dodáva Timuľák (2005, s.86). 2.4.3 Metaanalýza a prehľadové štúdie Po roku 1977 pribudol nový nástroj k vyhodnocovaniu účinnosti psychoterapie, a teda metaanalýza, ktorá sa stala štandardom k posúdeniu efektívnosti terapie. Tvoria ju kvantitatívne reprezentácie hlavných výskumných zistení v sledovaných štúdiách a vzťah charakteristík týchto štúdií k jej výsledkom. Pracuje s mierami efektu nameranými v jednotlivých štúdiách. V oblasti skúmania psychoterapie môžeme metaanalýzy rozdeliť na dva typy: metaanalýzy sledujúce efekt psychoterapie a metaanalýzy sledujúce kovariáciu sledovaných premenných. Zakladným prvkom metaanalytického spracovania je obsiahnutie celej dostupnej literatúry. Je potrebné samostatne ohodnotiť kvalitu každej štúdie s rôznou metodologickou úrovňou (Timuľák, 2005, s. 90).
  31. 31. 31 Klasickou alternatívou metaanalýz sú prehľadové a systematické prehľadové štúdie, ktoré predstavujú kreatívne teoretické zhodnotenie, a to nielen zhromaždených zistení, ale aj zhodnotenie metodológie skúmania a iných dôležitých faktorov pre túto oblasť výskumu. Odpovedá na otázky kladené autormi práce a snaží sa ponúknuť zhrnutie zaznamenávajúce všetky relevantné výskumné práce. Kvalitu takejto práce posilní explicitne uvádzaný spôsob získavania literatúry a spôsob jej interpretácie (Timuľák, 2005, s.97-98). Myslíme si, že súčasná informačná doba (možnosť prístupu k elektronickým informačným zdrojom) ponúka priestor systematickým prehľadom. 2.4.4 Skúmanie efektu psychoterapie v súčasnosti Výskum efektu psychoterapie v súčasnosti expanduje. Napriek tomu nejde o sponzorsky lukratívne odvetvie ako skúmanie efektívnosti psychofarmák. Rozmach psychológie a jej využitie v starostlivosti o duševné zdravie vedie k znásobeniu výskumného úsilia v tejto oblasti. Skúmajú sa tiež nové aplikačné oblasti efektu využitia psychoterapie u nových skupín klientov alebo tam, kde psychoterapia nie je metódou prvej voľby (k príkladu Skúmanie efektu psychoterapie schizofrénie, Tarrier, Kinney, McCarthy; 2000). Skúmanie efektu psychoterapie je komplexné. Nejde len o jednoduché zachytenie toho, či psychoterapia funguje. Skúma sa to, u akých problémov a akých typov ľudí je taký postup najvhodnejší, čo je pozitívnym prediktorom efektu, čo naopak negatívnym. Výskum efektu psychoterapie využíva sofistikovanú metodológiu. Sofistikovanosť sa týka podmienok skúmania (kontrola nežiaducich a intervenujúcich premenných), spôsobu kvantitatívneho hodnotenia (otázka toho, čo je možné považovať za efekt), a niekedy i štatistického rozpracovania (sledovanie vplyvu kovariujúcich premenných, predpovedanie optimálneho priebehu liečby). Skúmanie efektu psychoterapie je finančne náročné. Zmysluplné skúmanie, ktoré využíva dostatočný počet dobre kvalifikovaných terapeutov a výbery klientov s dostatočnou štatistickou silou, sú zo stredoeurópského pohľadu finančne extrémne náročné. Prehľadové štúdie a metaanalýzy sú finančne omnoho menej náročné. Problémom je však zatiaľ komplikovaná dostupnosť literatúry, ktorá je kruciálna
  32. 32. 32 u metaanalytického skúmania (Timuľák, 2005, s.138-140). Veríme, že výskum psychoterapie je budúcnosťou psychoterapie, keďže je nutné, aby psychoterapeut (aj logoterapeut) v budúcnosti budoval svoju praktickú činnosť na empirických poznatkov výskumu.
  33. 33. 33 III. ANALÝZA ŠTÚDIÍ EVIDOVANÝCH VO VYBRANÝCH DATABÁZACH Logoterapia nie je súperom iných terapií, môže sa im však stať výzvou, a to prostredníctvom svojho „presahujúceho činiteľa“. (P.E. Johnson) Anotovaná bibliografia, Empirical Research in Logotherapy and Meaning-Oriented Psychotherapy (Batthyany a Guttmann, 2006), empirických štúdií v logoterapii, publikovaných v odborných časopisoch, je prvou knihou k tejto téme. Kniha poskytuje prehľad informácií, ktoré boli do roku 2004 dosiahnuté pri formovaní Franklovho sna o logoterapii orientovanej na výskum. Alexander Bátthyany a David Gutmann sú komentátormi bibliografie svedčiacej o Franklovom rozšírujucom sa vplyve, a poskytujúcej cenné zdroje pre psychoterapeutov a výskumných pracovníkov. Rešeršom abstraktov z publikačnej databázy Americkej psychologickej spoločnosti (APA), PsycINFO12 Batthyany a Gutmann zaznamenali existenciu viac než 600 štúdií. Existujú aj ďalšie možnosti, ako získať informácie o konceptoch logoterapie a existenciálnej analýzy (napríklad databázy EBSCO, ProQuest, Scopus, International Society for Quality of Life Research), vzhľadom na dostupnosť anotovanej bibliografie13 Empirical Research in Logotherapy and Meaning-Oriented Psychotherapy sme nasledovali výber databázy samotnými autormi. Každá položka bola hodnotená prostredníctvom dvoch kritérií: 1. Konkrétna štúdia odkazuje na logoterapiu a/alebo existenciálnu analýzu a je relevantná pre logoterapeutické poznanie, teóriu či prax. 2. Konkrétna štúdia predstavuje empirický výskum, ktorý využíva logoterapeutickú koncepciu, nástroje, prostriedky a bola publikovaná v odbornom časopise v rokoch 1975 a 2004. 12 PsycINFO je elektronická bibliografická databáza, ktorá poskytuje abstrakty a citácie z odbornej literatúry v oblasti behaviorálnych vied a duševného zdravia od roku 1800 až do súčasnosti. 13 Komunikácia s profesorom Alexandrom Batthyánym, prezidentom Viktor Frankl Institut Vienna.
  34. 34. 34 Vyhľadávacia schéma mala zahrnúť všetky kľúčové slová týkajúce sa logoterapie a existenciálnej analýzy. U všetkých štúdií bola posudzovaná metodika, relevantnosť, kvalita. Do analýzy boli zahrnuté len empirické výskumy (teda neboli prijaté žiadne prípadové štúdie alebo teoretické práce). Najdôležitejším kritériom bola relevancia logoterapie a na zmysel orientovanej psychoterapie. Rada vedcov však meria a koreluje vplyv logoterapeutických pojmov v kontexte iných údajov. Ak sa v abstrakte uvádzal logoterapeutický koncept pomerne okrajovo, bol skontrolovaný pôvodný článok k získaniu vhľadu o zastúpení logoterapeutických údajov k inklúzií zásluh vo výskume. Ak tvorili prominentnú časť výskumu, následne boli zaradené do práce. Opisné štúdie, hoci nie sú empirické v pravom slova zmysle, boli zaradené do tejto práce, ak merali koncepty konvenčnými metódami výskumu (napríklad Individuálne zdroje osobného významu v copingu). Druhým zdrojom boli štúdie poskytnuté samotnými autormi. Tieto štúdie tvoria podstatne menšiu časť v porovnaní s množstvom štúdií získaných prostredníctvom databázy PsycINFO (menej ako 3% v porovnaní s 97% PsycINFO). Napriek snahe zhromaždiť všetky štúdie, ktoré napĺňajú vstupné kritériá, boli niektoré výskumné štúdie, pravdepodobne vynechané, z dôvodu ich absencie v databáze PsycINFO, alebo kvôli ľudskému faktoru. Jednotlivé štúdie sú usporiadané do troch častí, venujú sa príslušnej teórii, aplikácii a hodnoteniu. Každá obsahuje niekoľko kapitol a každá kapitola je rozdelená do niekoľkých sekcií (Batthyany a Gutmann, 2006, s.4-5). ŠTRUKTÚRA I. ČASTI Prvá časť, s názvom Zmysel života (všeobecné zistenia), je tvorená štúdiami o Franklovej motivačnej teórii (vôľa k zmyslu). Logoterapia rozlišuje tri „druhy“ zmyslu: zmysel okamihu, zmysel života a konečný zmysel. Tento prehľad výskumného priestoru ukazuje aktuálnosť psychohygienickej a terapeutickej hodnoty povedomia o zmysle života, ako spôsob copingu či ochrany. Získané štúdie ponúkajú pohľad z rôznych demografických aspektov. Štúdie v prvej kapitole sú štruktúrované takto:
  35. 35. 35 KATEGÓRIA POČET ŠTÚDIÍ 1. Zmysel života (všeobecné zistenia) 75 2. Zdroje a hĺbka životného zmyslu 68 3. Hodnotová orientácia a prosociálne správanie 11 4. Rodina a vzťahy 7 5. Zmysel a duchovné hľadanie 57 Druhá kapitola, Zmysel v utrpení: Homo pacienti, ponúka štúdie, ktoré sa zmieňujú o probléme zmyslu a nevyhnutnosti utrpenia. V tomto kontexte zmysel nie je primárnym zdrojom blaha, ale je účinným spôsobom, ako sa vyrovnať s tým, čo by inak bolo sotva únosné pre pacienta alebo jeho príbuzných. Avšak, aby sa predišlo nedorozumeniam, Frankl opakovane zdôraznil myšlienku, že utrpenie nie je nutné k nájdeniu zmyslu, skôr, že zmysel možno nájsť aj v utrpení, a že život má zmysel aj napriek tragickej triáde utrpenia, viny a smrti. Novou témou v kontexte klasickej logoterapie je perspektíva nielen osoby, ktorá potrebuje starostlivosť, ale aj ošetrujúcej osoby. Súčasné trendy v štúdiách starostlivosti o zdravie venujú čoraz väčšiu pozornosť príbuzným, priateľom a opatrovateľom v nemocniciach či hospicoch chorých. Štúdie o perspektíve opatrovateľa sú zahrnuté v tejto kapitole, keďže úzko súvisia so schopnosťou chorého povzniesť sa nad seba a premeniť tragédiu na triumf (Batthyany, 2006, s.9-10). Prehľad sekcií štúdií v druhej kapitole je nasledovný: KATEGÓRIA POČET ŠTÚDIÍ 1. Chronické choroby a postihnutia 60 2. Perspektíva opatrovateľa 30 3. Smrť a úmrtnosť 16 4. Úmrtie blízkej osoby 26 5. Coping: Rozličné podmienky a zistenia 23
  36. 36. 36 ŠTRUKTÚRA II. ČASTI Logoterapeutické intervencie a terapie tvoria hlavnú tému druhej časti. Táto časť poskytuje prehľad empirických výskumov s predmetom Franklovho „existenciálneho vákua“ (agresia a asociálne správania, závislosti, depresie, samovraždy). Frankl zdôrazňoval strádanie jasného účelu, keďže následná nuda a prázdnota vedie k podmienkam, ktoré hraničia s psychopatológiou. V prípade, že psychopatologická ťažkosť nie je spôsobená existenciálnym vákuom, nepochybne zhoršuje podmienky vedúce k bezvýznamnej prázdnote. Domnievame sa, že kvalitné povedomie o zmysle a účele slúži ako ochranný faktor. Pre obete problémového správania môže logoterapia slúžiť ako nástroj pre efektívnu obnovu, pretože človek má schopnosť zmeniť (svoj) svet k lepšiemu. Je potrebné si uvedomiť, že cesta každého človeka k uzdraveniu je individuálna. Logoterapia chápe človeka ako jedinečnú a nenahraditeľnú bytosť, ktorá má významné poslanie. Preto význam nemôže byť stanovený podľa harmonogramu, ale musí byť nájdený jednotlivcom, s alebo bez pomoci terapeuta (Batthyany, 2006, s.12). Prvá kapitola predstavuje položky, ktoré sa zameriavajú na úlohu povedomia zmyslu a duševného zdravia. V nasledujúcich kapitolách (2. – 5.) sú diskutované špecifické podmienky. KATEGÓRIA POČET ŠTÚDIÍ 1. Psychopatológia: Zmysel a mentálne zdravie 34 2. Depresia a zúfalstvo 14 3. Samovražda 49 4. Zneužívanie návykových látok a závislosti 44 5. Antisociálne správanie, delikvencia a násilie 19 Štúdie tvoriace druhú kapitolu venujú pozornosť dvom hlavným technikám logoterapie, paradoxnej intencii a dereflexii, a konkrétnemu modelu či psychologickému mechanizmu, ktorý je pre účinnosť týchto techník podstatný. Zistenia uvedené v každej sekcii je možné rozdeliť na dva druhy empirických dát,
  37. 37. 37 tie, ktoré sa zaoberajú príslušnou technikou a jej klinickou účinnosťou alebo jej základným mechanizmom. KATEGÓRIA POČET ŠTÚDIÍ 1. Špecifické logoterapeutické prístupy a techniky: OCD a úzkostné poruchy: paradoxná intencia 37 2. Hyper a dereflexia 22 Pomerne málo štúdií skúma mechanizmus podkladu paradoxnej intencie v porovnaní s počtom štúdií, ktoré poukazujú na jej terapeutickú účinnosť. Viac štúdií odkazuje na škodlivé účinky nadmerného zamerania na seba, v porovnaní s tými, ktoré sa zaoberajú klinickou účinnosťou dereflexie. Techniku dereflexie nemožno dosiahnuť jednoduchým vysvetlením začarovaného kruhu príznakov: pozornosť --> zväčšenie príznakov --> zvýšená pozornosť. Základnou myšlienkou dereflexie je nasmerovanie pozornosti a úsilia smerom k zmysluplným úlohám. Podľa logoterapie, cesta k zmyslu sa líši od osoby k osobe, z jednej terapeutickej dyády k druhej; teda pomerne málo štúdií sa výslovne odvoláva na jednotlivé procesy vedúce pacientov k novému zmyslu pre zodpovednosť a účel. Považujeme tieto medzery empirického výskumu techník dereflexie a hľadania zmyslu ako vzácnosť a jedinečnosť ľudského života, a teda ako potvrdenie jedného z princípov logoterapie skôr ako len nedostatok súčasných metód výskumu v logoterapii (Batthyany, 2006, s.13 - 14). ŠTRUKTÚRA III. ČASTI Tvorba nástrojov k empirickému hodnoteniu niektorých významných koncepcií v logoterapii a ich vplyv na klienta pokračujú od roku 1960. Poslednú, tretiu časť tvoria štúdie o vnútornej validite, reliabilite a štatistickej významnosti testov, viac či menej známych. KATEGÓRIA POČET ŠTÚDIÍ Testy a výskumné nástroje: Výskum logoterapeuticých testov 19
  38. 38. 38 Pri porovnaní obdobia rokov 1975 – 1989 a 1990 – 2004, vzrástol záujem skúmania logoterapeutických konceptov, nástrojov, pojmov (zisťované v databáze PsycINFO) dvojnásobne. Zvýšený záujem pravdepodobne súvisí s potenciálom logoterapeutických nástrojov (napríklad paradoxná intencia je jedným z odporúčaných postupov behaviorálnej liečby insomnie) či konceptov najmä v psychoterapii a ďalších oblastiach súvisiacich so zdravím a chorobou. Posúdenie životného zmyslu, účelu sa stalo dôležitým aspektom pri hodnotení výstupov zdravotnej starostlivosti či účinnosti liečby z perspektívy pacienta.14 Cieľom tejto práce je analýza postačujúceho množstva štúdií pre posúdenie dôležitých (systematicky sa vyskytujúcich) informácií týkajúcich sa výskumu v logoterapii. 3.1 Metóda: Selekcia vybraných štúdií Pre finálnu selekciu štúdií15 bol nastavený filter pozostávajúci z nasledovných kritérií: a) štúdia obsahuje posúdenie nástrojov na meranie zmyslu života a jeho aspektov z hľadiska psychometrických parametrov b) štúdia deklaruje v názve alebo v abstrakte záujem o problematiku zmyslu života vo vzťahu k vybranému kritériu c) štúdia sa vzťahuje na slovenské podmienky d) štúdia skúma účinnosť paradoxnej intencie vo vzťahu k vybranému kritériu Po vyradení duplicít bol týmto postupom zostavený zoznam 99 štúdií. Každá zo štúdie bola podľa zamerania zaradená do kategórie. V tabuľke 2 sú usporiadané štúdie do spoločných kategórií. 14 Tu možno pripomenúť III. fázu logoterapeutického výskumu (uvádzame ich v 2. kapitole), ktorú charakterizuje práve overovanie logoterapeutických konštrukcií a myšlienok v odlišných prostrediach a kontextoch (obdobie od roku 1970). 15 Išlo o abstrakty štúdií v anglickom jazyku označované ako research, empirical study a podobne. Pre jednoduchosť ich v texte označujeme ako štúdie.
  39. 39. 39 Tab. 2 Zaradenie štúdií do kategórie podľa špecifikácie nástroja KATEGÓRIA POČET ŠTÚDIÍ Delenie podľa typu vzťahu Zmysel života vo vzťahu k zdraviu 3 Zmysel života vo vzťahu k citlivosti 1 Zmysel života vo vzťahu ku copingovým statégiám 1 Zmysel života vo vzťahu k líderstvu 1 Zmysel života vo vzťahu k obsahu učiva 1 Zmysel života vo vzťaku k veku 2 Zmysel života vo vzťahu k správaniu dieťaťa či adolescenta 4 Zmysel života vo vzťahu k športovej participácii 1 Zmysel života vo vzťahu k predošlej kariérnej ašpirácii 1 Zmysel života vo vzťahu k literárnej preferencii 1 Zmysel života vo vzťahu k pracovným záujmom 2 Zmysel života vo vzťahu ku kognitívnym funkciám 1 Zmysel života vo vzťahu k spôsobu prežívania voľného času 2 Zmysel života vo vzťahu k sexuálnemu uspokojeniu 2 Zmysel života vo vzťahu k spiritualite 8 Zmysel života vo vzťahu k sprievodným psychickým symptómom HIV ochorenia 1 Zmysel života vo vzťahu k sociálnej podpore 1 Zmysel života vo vzťahu ku kompetenciám opatrovateľa 3 Zmysel života vo vzťahu k rodičovstvu 2 Zmysel života vo vzťahu k postojom k smrti 5 Zmysel života vo vzťahu k psychopatológii 6 Zmysel života vo vzťahu k návykovým látkam 3 Zmysel života a delikventné správanie 2 Štandardizácia nástroja 2 Meranie psychometrických parametrov logoterapeutického nástroja 24 Meranie uskutočnené na slovenskej vzorke 10 Paradoxná intencia 9
  40. 40. 40 Kvôli možnosti obsahovo podobných štúdií a redukcií rozsahu analyzovaného materiálu sme do analýzy zaradili tie štúdie, ktoré boli v jednotlivej kategórií zastúpené aspoň piatimi prípadmi. Šlo o nasledovné kategórie: zmysel života a spiritualita (n = 8), zmysel života a postoj k smrti (n = 5), zmysel života a psychopatológia (n = 6). Účinnosť logoterapeutckých konceptov dobre odkrývajú kategórie: meranie psychometrických parametrov logoterapeutického nástroja (n = 24), paradoxná intencia (n = 9). K analyzovanému materiálu sme pridali kategóriu: merania uskutočnené na slovenskej vzorke (n = 10), keďže doposiaľ nebola vytvorená publikácia, ktorá by štúdie, vytvorené na slovenských podmienkach, o logoterapii analyzovala. Dve štúdie z kategórie zmysel života a spiritualita, jednu štúdiu z kategórie zmysel života a psychopatológia, štyri štúdie z kategórie merania uskutočnené na slovenskej vzorke a jednu štúdiu z kategórie paradoxná intencia sme vylúčili kvôli absencii viacerých relevantných informácií potrebných pre hodnotenie. Celkový počet vyhodnotených štúdií bol 54. 3.2 Extrakcia údajov a schéma hodnotenia Pri extrakcii údajov zo štúdií sme pozornosť zamerali na 3 skupiny informácií typicky sa vyskytujúcich v týchto štúdiách: 1) Miera podpory vzťahu medzi zmyslom života a vybraným kritériom (spiritualita, postoj k smrti, psychopatológia). 2) Probandi: Sústredili sme sa na vekové zloženie probandov v jednotlivých štúdiách.16 3) Psychometrické parametre: Sledovali sme kvalitu meracích nástrojov. Záujem bol zameraný na psychometrické parametre reliability a validity (podrobnejšie v tabuľke 3). 16 Táto kategória bola vytvorená k získaniu informácií o vekových kategóriách probandov, na ktorých boli logoterapeutické koncepty či techniky posudzované, a k následnému získaniu poznania o vekových skupinách, s ktorými autori logoterapeutických štúdií doposiaľ nespolupracovali.
  41. 41. 41 Tab. 3 Psychometrické parametre kvality meracieho nástroja (Babinčák, 2013) Psychometrické parametre Reliabilita – miera, do akej je nástroj oslobodený od náhodnej chyby merania. a) Vnútorná konzistencia (Cronbachova alfa, split-half reliabilita) – vypovedá o tom, ako homogénne merajú všetky položky jeden atribút, a nie iné konštrukty. b)Test-retest reliabilita – vypovedá o korelácii výsledkov opakovaného merania daného znaku. Validita – nástroj je validný, ak meria to, čo bolo zámerom autorov, aby meral. a) Obsahová validita – vypovedá o tom, ako „dobre“ nástroj pokrýva všetky relevantné zložky konštruktu. b) Konštruktová validita – vypovedá o tom, či schéma vzťahov meraného znaku s ďalšími premennými zodpovedá vlastnostiam meraného konštruktu. c) Kriteriálna validita – validný nástroj by mal poskytovať rovnaké výsledky, ako najvhodnejšie kritérium (zlatý štandard) pri meraní daného znaku. Uvedená schéma hodnotených problémových okruhov (v podobe otázok, je uvedená v tabuľke 4) bola vytvorená po prvom čítaní štúdií s cieľom vystihnúť problematiku účinnosti logoterapeutických konceptov a nástrojov v oblastiach, ktoré štúdie zvyčajne hodnotia. Tab. 4 Schéma hodnotených problémových okruhov Miera podpory vzťahu K akým možným terapeutickým opatreniam odkazuje zistená miera korelácie medzi zmyslom života a vybraným kritériom (zdravie, spiritualita, postoj k smrti, psychopatológia)? Ktorú z týchto korelácií je možné dosiahnuť iba prostredníctvom logoterapie? Probandi Ako možno kategorizovať vekové zloženie probandov v jednotlivých kategóriách? S ktorými vekovými skupinami autori analyzovaných logoterapeutických štúdií doposiaľ nespolupracovali? Psychometrické parametre Aké prevažujúce kvality a nedostatky konštatujú autori štúdií v kontexte psychometrickej kvality merania?
  42. 42. 42 Ktoré nástroje merania spĺňajú požiadavky kvality merania v najväčšom rozsahu? Paradoxná intencia Aké využitie techniky paradoxnej intencie predstavujú autori analyzovaných štúdií? Poukázali niektoré štúdie aj na limity či nedostatky tejto logoterapeutickej techniky? Štúdie so slovenskou vzorkou probandov Aké témy skúmali autori týchto štúdií a v ktorom roku vznikajú? Kto je autorom týchto štúdií? 3.3 Výsledky V tabuľke 5 (nachádzajúcej sa na stranách 50 – 58) sú uvedené v stručnom prehľade konštrukty merania spolu s informáciou o probandoch, nástrojoch merania a zisteniach analyzovaných štúdií. Autori analyzovaných štúdií skúmajúcich vzťah medzi zmyslom života a vybraným kritériom (n = 16) potvrdzujú v prípade kategórie zmysel života a spiritualita pozitívnu koreláciu (Bolt, 1975; Crandall, 1975; Francis, 1994; Francis, 2000; Kulik, 2002; Robbins, 2000) a v prípade kategórií zmysel života a postoj k smrti, zmysel života a psychopatológia negatívnu koreláciu (Bolt, 1978; Pfost, 1989; Stevens, 1987; Wheeler, 1994; Heisel, 2004; Addad, 1987; Chaudhary 1976; Moomal, 1999; Shek, 1988; Zika, 1992). Domnievame sa, že korelácie v štúdiách skúmajúcich vzťah medzi zmyslom života a spiritualitou (n = 6) sú pre logoterapiu jedinečné, podobne ako účinnosť logoterapie v liečbe existenciálnej frustrácie. V dvoch štúdiách (Klčovanská, 1998; Stevens, 1987) autori pozývajú výskumnú obec k diskusii o možnostiach ďalšieho výskumu v logoterapii a dve štúdie (Pfost, 1989; Zika, 1992) vyúsťujú svoje zistenia do praktických opatrení pre odborníkov v praxi. Pojem účel v živote/životný účel bol použitý v troch štúdiách (Bolt, 1975; Crandall, 1975; Bolt, 1978), tento pojem chápeme ako synonymum k pojmu zmysel života/životný zmysel. V jednej štúdii (Shek, 1998) autor používa pre označenie životného zmyslu pojem pozitívne duševné zdravie.
  43. 43. 43 Presná charakteristika probandov absentovala v 18 analyzovaných štúdiách. Autori skúmanú skupinu popisujú ako univerzitní študenti (Bolt, 1975; Crandall, 1975; Robbins, 2000; Bolt 1978; Pfost, 1989; Debats, 1990; Schulenberg, 2004; Reker, 1978), psychiatrickí pacienti (Heisel, 2004; Gutierrez, 2000; Oquendo, 2000), rodičia (Wheeler, 1994) a podobne. V siedmich štúdiách táto informácia chýbala úplne (Moomal, 1999; Zika, 1992; Dyck, 1987; Hutzell, 1988; Hsu, 1982; Michelson, 1984; Halama, 2001). U troch štúdií (Francis, 1994; Francis, 2000; Heisel, 2004) sme nezaznamenali použité nástroje merania, domnievame sa o prevedení kvalitatívneho výskumu v dvoch štúdiách (Francis, 1994; Francis 2000), abstrakt týchto štúdií však túto informáciu neponúka. Systematické vyhodnotenie psychometrických parametrov logoterapeutických nástrojov merania (n = 24) je zrejme v 17 štúdiách, šesť štúdií (Debats, 1993; Mayers, 2002; Guitierrez, 2000; Osman, 1993; Osman, 1998; Strosahl, 1992; Dyck, 1987) odkazuje na predikčnú silu nástrojov a v troch štúdiách (Balcar, 1995; Durak, 1993; Oquendo, 2000) išlo o štandardizáciu nástroja (česká verzia Logo-testu a adaptácia Reasons fo Living Inventory pre španielsky hovoriacich obyvateľov a tureckú populáciu). Z hľadiska častosti výskytu skúmaného nástroja, v popredí sa nachádza inventár Reasons for Living Inventory (Durak, 1993; Gutierrez, 2000; Labelle, 1996; Oquendo, 2000; Osman, 1996; Osman, 1998; Strosahl, 1992; Westefeld, 1998; Cole, 1989; Osman, 1993) a Purpose in Life Test (Harlow, 1987; Schulenberg, 2004; Shek, 1988; Crumbaugh, 1977; March, 2003; Dyck, 1987; Hutzell, 1988; Reker, 1979). Analyzované štúdie využívajúce techniku paradoxnej intencie (n = 9) uvádzajú päť rôznych diagnóz spolupracujúcich s touto terapeutickou technikou (urinárna retencia, agorafóbia, insomnia, úzkostné poruchy, anorexia nervosa). Jedna štúdia (Hsu et. al., 1982) poukazuje na limity tohto logoterapeutického nástroja. Štúdie odkazujúce na slovenské podmienky (n = 6) ponúkajú rozmanitosť skúmaných tém (vzťah medzi zmyslom života a copingovými stratégiami; miera životnej zmysluplnosti u slovenských študentov; vzťah medzi zmyslom života a nádejou v pozitívnom ľudskom fungovaní, miera korelácie životného zmyslu s religiozitou, psychometrické vlastnosti škály Reasons for Living Inventory; posudzovanie vzájomného vzťahu troch komponentov (kognitívny, motivačný a afektívny) Wongovho modelu
  44. 44. 44 osobného zmyslu). Ich vznik sa viaže k obdobiu rokov 1998 – 2003. V stručnosti ponúknuté výsledky na tomto mieste analyzujeme podľa jednotlivých hodnotených problémových okruhov v podkapitole Diskusia. 3.4 Diskusia V predloženej práci sme sa pokúsili zmapovať iným spôsobom, než klasickou meta- analýzou alebo prehľadovou štúdiou hodnotiaciou jednotlivé publikácie z oblasti logoterapeutického výskumu, a to tak, že sme pozornosť zamerali na samotné štúdie ako jednotky analýzy. 17 Na základe získaných informácií možno k piatim zvoleným analyzovaným aspektom uviesť nasledovné: Miera podpory vzťahu medzi zmyslom života a vybraným kritériom (spiritualita, postoj k smrti, psychopatológia) Štúdie odkazujú na koreláciu zmyslu života a vnútornej spirituálnej skúsenosti (intrinsic religion), naopak pôžitkársky spôsob života prispieva k existenciálnemu vákuu. Doslovné výsledky ponúka štúdia Životný účel vo vzťahu k špecifickej hodnote (Crandall, 1975). Ostatné štúdie skúmajú akoby jeden z aspektov tvoriacich vnútornú spirituálnu skúsenosť (osobná modlitba, čítanie Biblie, meditácia, účasť na bohoslužbách). Z nich práve osobná modlitba sa zdá byť najsilnejším prediktorom zmyslu života, hoci benefity budovania vnútornej náboženskej skúsenosti potvrdzujú všetky štúdie. Výsledky potvrdzujú Franklove tvrdenia o nachádzaní zmyslu, ktoré objavuje vždy každý sám prostredníctvom svedomia, „orgánu zmyslu“. 18 Autori štúdií neodporúčajú žiadne konkrétne náboženstvo, napríklad v štúdií Zmysel života a emocionálne reakcie mladých praktizujúcich rôzne druhy meditácie (Kulik et. al., 2002) neboli odhalené signifikantné rozdiely v nameranom zmysle života medzi osobami praktizujúcimi kresťanstvo alebo orientálne formy náboženstva. 17 Inšpiráciu k štruktúre práce sme získali z publikácie Meranie kvality života: analýza prehľadových štúdií vo vybraných databázach (Babinčák, 2013). 18 O vzťahu logoterapie a náboženstva pojednáva článok Logotherapie und Religion (Frankl, 1965).
  45. 45. 45 Probandmi v týchto štúdiách sú mladí ľudia (12 – 16 rokov; univerzitní študenti), čo hodnotíme pozitívne vo vzťahu k inovácii terapeutických nastavení pre mladých klientov. Žiadna štúdia však neuvádza ďalší postup získaných poznatkov. Pojem existenciálne vákuum 19 uvádza štúdia (Crandall, 1975). Účinnosť logoterapie v liečbe existenciálnej frustrácie označujeme ako jedinečné, keďže na existeciálnu frustráciu nemožno uplatniť medicínsky model. Stále častejšie sa vyskytujúce prípady samovraždy, drogovej závislosti, mimoriadne rozšíreného alkoholizmu a vzrastajúcej kriminality mládeže súvisia s existenciálnou frustráciou, čo dokazuje napríklad nástroj Purpose in Life Test (Crumbaugh, 1964). Stupeň existenciálnej frustrácie ním možno kvantifikovať. Korelácia medzi Purpose in Life Test a Death Anxiety Scale (v štúdií Bolt, 1978) bola negatívna, a teda, čím vyššia miera zmyslu života, tým nižšia úzkosť zo smrti. Túto vzájomnosť potvrdzuje aj korelácia zmyslu života a spirituality, keďže práve témy smrti či života po smrti tvoria dôležitú oblasť náboženského učenia. Účel v živote sa v štúdiách z kategórie zmysel života a postoj k smrti definuje ako plánovanie, snívanie, túžba napĺnať životné projekty, vízie. Štúdie (Pfost, 1989; Stevens, 1987; Wheeler, 1994) sa zameriavajú na vzťah zmyslu života a vysporiadaním sa so stratou blízkeho človeka. Nižší zmysel života súvisel s krátkym časovým odstupom od straty blízkej osoby, spôsobom smrti (samovražda), u rodičov sa viazal na stratu jedináčika či viacerých detí. Probandi (18 – 38 rokov; univerzitní študenti; rodičia) s nižším zmyslom života zažívajú intenzívny hnev v reakcii na smrť blízkeho človeka (Pfost, 1989) a využívajú skôr stratégie zamerané na emócie (Stevens, 1987). Štúdia Heisel a kolektív (2004) sa venuje vzťahu zmyslu života a samovražedných myšlienok (ako jediná z analyzovaných štúdií) na vzorke psychiatrických pacientov. Regresná analýza ukázala signifikantnú asociáciu medzi zmyslom života a spokojnosťou so životom. Účel v živote sprostredkoval vzťah medzi životnou spokojnosťou a samovražednými myšlienkami, a zároveň moderoval vzťah medzi depresiou a samovražednými sklonmi. Tieto zistenia ukazujú na prítomnosť reziliencie a patológie pri budovaní prediktívneho modelu suicidálnych predstáv a dôležitosti účasti kľúčových existenciálnych tém pri posudzovaní a liečbe osobnosti so sklonom k suicidiu. Frankl (1999) poukazuje na zásadný limit testovania sily samovražedných sklonov. Tento 19 Možné iné označenia: existenciálna frustrácia či noogenná neuróza.
  46. 46. 46 údaj považuje za nepodstatný, záleží viac na záveroch z daného samovražedného sklonu, ktoré si pacient vyvodí (to znamená, ako sa k tomuto psychologicko-organizmickému faktu postaví, ako si bude voči nemu počínať). Samovražedný sklon sám o sebe nezabíja, zabíja sa až človek sám. Zmysel života je spojený so širokým spektrom konvenčných kategórií psychopatológie, rovnako aj s bežnými neurózami (Moomal, 1999). Zika (1992) vo svojej štúdii uvádza silnejší vzťah zmyslu života s pozitívnym ako s negatívnym well-being. Toto zistenie odkazuje na hodnotu prijatia salutogenického prístupu do výskumu v oblasti duševného zdravia. Primárne s neurotickými a schizofrenickými pacientmi pracujú autori štúdií Addad (1987) a Chaudhary (1976). Autori ostatných štúdií z kategórie zmysel života a psychopatológia uvádzajú probandov ako psychiatrických pacientov, ktorých diagnózy nešpecifikujú. Chaudhary (1976) vo svojej štúdii poukazuje na užitočnosť testu Purpose in Life Test k diskriminácii psychiatrických pacientov od zdravých osôb v indickej populácii. Ponúka aj svoju rozvahu o strate zmyslu života spôsobujúceho existenciálnu frustráciu, úzkosť, zúfalstvo a v hraničnej podobe neurotické alebo psychotické ochorenie.Tvrdiť, že človek pochybujúci o zmysle svojej existencie je chorý, by bolo patologizmom. Frankl (1999) dodáva: „Takéto zúfalstvo je ľudské, nie však chorobné.“ Zistenia sa neviazali na pohlavie. Vznik štúdií sa viaže na obdobie rokov 1975 – 2004. Vekové zloženie probandov v štúdiách Zastúpenie probandov v analyzovaných štúdiách tvorilo vekové rozpätie od 12 do 80 rokov. Teda analyzované štúdie nepokryli obdobie predškolského a mladšieho školského veku, a čiastočne obdobie pokročilej staroby až patriarchie. 20 O využití existenciálnej analýzy a logoterapie v psychoterapii detí píše Matzová (2013): „Terapeutické metódy tohto psychoterapeutického smeru sú pre deti zrozumiteľné a podporujú jednotlivé vývinové obdobia vývíjajúcej sa osobnosti. Využívajú fenomenologický pohľad, tvorivé a hravé terapeutické techniky, zamerané na zmierňovanie a odstraňovanie neželaných psychických príznakov.“ Myslíme si, že malé 20 Obdobie nad 90 rokov - dožíva sa len nepatrný zlomok populácie.
  47. 47. 47 množstvo štúdií s detskými probandmi súvisí so špecifikami psychologického výskumu u detí21. Empiricky overená logo-teória 22 (Frankl, 1938) preukázala, že nachádzanie a naplňovanie zmyslu je nezávislé na veku, na úrovní vzdelania (platí aj o IQ) a na pohlaví. Psychometrické parametre nástrojov merania Zhodnotenie psychometrických vlastností súvisí s prísnosťou hodnotiacej schémy. Evidovali sme overenie reliability a jedného, prípadne viacerých aspektov validity pre dosiahnutie postačujúcich parametrov. Štandardom pri väčšine nástrojov bolo zhodnotenie reliability v zmysle vnútornej konzistencie pomocou Cronbachovho koeficientu alfa. K najčastejším nedostatkom patrila absencia overovania test-retest reliability. Pri overovaní validity absentuje overovanie niektorého typu validity, najčastejšie obsahovej a kriteriálnej. Adekvátna reliabilita je síce dôležitá, ale nenahradí obsahovú validitu nástroja. S tým súvisí aj obmedzený interpretačný potenciál výsledkov merania. K metodologickým obmedzeniam možno zaradiť malé vzorky probandov v štúdiách (Mayers, 2002). Štúdie (Balcar, 1995; Durak, 1993; Oquendo, 2000) odkazujú na adaptáciu dotazníkov, mnohé nástroje však nie sú adaptované a validizované v špecifických kultúrnych a jazykových podmienkach. Štúdie (Debats, 1993; Mayers, 2002; Guitierrez, 2000; Osman, 1993; Osman, 1998; Strosahl, 1992; Dyck, 1987) potvrdzujú predikčnú silu týchto nástrojov: Life Regard Index, Existencial Loneliness Questionnaire, Reasons for Living Inventory for Young Adult, Purpose in Life Test. Dyck (1987) poukazuje na nástroj merania Seeking of Noetic Goals ako na neplatný (v meraní vôle k zmyslu) a dodáva závery o nemerateľnosti konštruktu vôle k zmyslu. Respondenti v štúdii (Schulenberg, 2004) považujú nástroj Life Purpose Questionnaire vo viacerých ohľadoch za sympatickejší v porovnaní s nástrojom Purpose in Life Test. Domnievame sa, že pri prevzatí prísnych kritérií hodnotenia kvality merania psychometrickými štandardmi, by bolo veľmi ťažké nájsť optimálny nástroj s postačujúcimi parametrami kvality merania, ktoré sú vhodné pre meranie 21 Viac v publikácií Etické otázky v psychológii (Weiss a kol., 2011). 22 Učenie o tvorivých, zážitkových a postojových hodnotách.
  48. 48. 48 logoterapeutických konceptov v jednotlivých problémových oblastiach. Dobrou voľbou býva i kombinácia použitých nástrojov s odlišnými charakteristikami (Strosahl, 1992). Užívanie techniky paradoxnej intencie Logoterapeutická technika, paradoxná intencia, smeruje k mobilizácii schopnosti sebaodstupu. Analyzované štúdie predstavujú využitie tejto techniky v liečbe urinárnej retencie, agorafóbie, insomnie, úzkostných porúch a v liečbe anorexia nervosa. V paradoxnej intencii ide o obrátenie zámeru, vyhnúť sa strachu útekom či prekonať nutkanie bojom. Práve to pokladajú za rozhodujúce tiež behaviorálni terapeuti (Frankl, 1999). Ascher (1986) vo svojej štúdií dodáva, že paradoxná intencia môže byť účinnejšia pomocou kognitívno-behaviorálnej zložky liečby. Zaradením paradoxnej intencie k metódam kognitívno-behaviorálnej terapie, kde je silná tradícia empirického výskumu overovania efektivity, sa paradoxnej intencii dostalo viac kvalitnejšej výskumnej pozornosti (Halama, 2014). Zhromaždené analyzované štúdie potvrdzujú narastajúci trend liečby porúch spánku a úzkostných porúch (agorafóbie) paradoxnou intenciou (Ascher, 1979; Ascher, 1981; Ascher, 1978; Ascher, 1999; Ascher, 1986; Michelson, 1984). Na limity paradoxnej intencie odkazuje štúdia (Espie, 1985) skúmajúca paradoxnú intenciu v liečbe chronickej insomnie. Bola pozorovaná značná variabilita v účinku liečby: u troch probandov bolo dosiahnuté zníženie spánkovej latencie, kým u ďalších troch probandov sa stav výrazne zhoršil. Možno uvažovať o zvážení jednotlivých charakteristík pacientov. Hsu (1982) v závere svojej štúdie zaoberajúcej sa liečbou anorexie nervosa prostredníctvom paradoxnej intencie zdôrazňuje, že napriek povzbudivým výsledkom tejto techniky, nepreukázalo sa zlepšenie pacientovho sociálneho či sexuálneho fungovania. Dovolíme si konštatovať o pozoruhodnom postavení logoterapie, dosiahnutom aj vďaka zrodu tejto účinnej metódy v jej lone. Štúdie so slovenskou vzorkou probandov Záverečným pozorovaným okruhom je výskyt slovenských štúdií skúmajúcich logoterapeutické koncepty či nástroje. Databáza PsycINFO, zaznamenala štúdie,
  49. 49. 49 viažuce sa na dvoch slovenských výskumníkov. Mieru životnej zmysluplnosti u slovenských študentov skúmala Klčovanská (1998). Priemernú úroveň zmysluplnosti vyjadrilo 68% probandov vo veku od 18 do 27 rokov. Zaujímavá je záverečná diskusia o vplyve vzdelania otca (probanda) na úroveň zmysluplnosti, závery autorka v štúdii neponúka. Autorom ostatných analyzovaných štúdií je Halama, ktorý skúma vzťah medzi zmyslom života a copingovými stratégiami (2000), pozitívnym psychologickým pôsobením (2003), religiozitou (2003). Autor (2002) tiež skúma základné psychometrické vlastnosti škály Reasons for Living Inventory, poukazujúc na dostačujúcu faktorovú štruktúru škály, primeranú vnútornú konzistenciu a dobrú validitu. Štúdiu posudzujúcu vzájomný vzťah troch komponentov (kognitívny, motivačný a afektívny) Wongovho modelu osobného zmyslu (Halama, 2003) považujeme za jedinú svojho druhu zo všetkých analyzovaných štúdií. Analýza štrukturálnej rovnice modelovania ukázala významnú úlohu motivačnej zložky, ktorá pôsobí ako čiastočný mediátor vplyvu medzi kognitívnou a afektívnou zložkou. Vnímaná rôznorodosť štúdií sa odvíja od nášho jediného kritéria pre zaradenie štúdie do tejto kategórie, a to je jej slovenský pôvod. Keďže nami zvolený zdroj zberu štúdií je spojený s obdobím rokov 1975 – 2004, nedovoľujeme si určiť aktuálny trend štúdií o logoterapeutických konceptov či nástrojov na Slovensku. V nasledujúcej tabuľke 5 uvádzame nástroje merania v anglickom jazyku kvôli jednotnosti, keďže nie všetky nástroje boli štandardizované na slovenské podmienky, a teda slovenský ekvivalent pomenovania nástroja nie je.
  50. 50. 50 Tab. 5 Prehľad konštruktov merania spolu s informáciou o probandoch, nástrojoch merania a zisteniach analyzovaných štúdií. Štúdia Meraný konštrukt Nástroje merania Zistenia Zmysel života a spiritualita Bolt, 1975 Životný účel a náboženská orientácia (probandi: univerzitní študenti) Purpose in Life Test Religious orientation scale Vnútorná skúsenosť bez rozdielu na náboženskú orientáciu indikuje podstatne väčší pocit zmyslu života ako vonkajšie skúsenosti. Crandall et. al., 1975 Životný účel vo vzťahu k špecifickej hodnote (probandi: univerzitní študenti) Purpose in Life Test (PIL) Rokeach’s Value Survey Intrinsic-Extrinsic Religious Scale Podpora tvrdení Frankla (1955), a teda pôžitkársky prístup k životu prispieva k existenciálnemu vákuu. Crumbaugh a kolegovia (1970) navrhli, že skutočná vnútorná náboženská orientácia môže pomôcť podporiť vnímanie väčšieho významu a zmyslu v živote. Na stupnici Intrinsic- Extrinsic Religious Scale bolo zistené, že vnímanie zmyslu života koreluje s vnútornou náboženskou orientáciou, nie s vonkajšou orientáciou. Francis, 1994 Vzťah medzi osobnou modlitbou a vnímaním zmyslu života (probandi: 12-16 rokov) Údaje dokazujú signifikantne pozitívny vzťah medzi frekvenciou osobnej modlitby a vnímaním zmyslu života. Ukázalo sa, že osobná modlitba je silnejším prediktorom zmyslu života, ako účasť na bohoslužbách v chráme. Francis, 2000 Vzťah medzi čítaním Biblie a životným účelom (probandi: 13-15 rokov) Prínos čítania Biblie je malý, ale jedinečný k podpore rozvoja zmyslu života u tejto vekovej skupiny. Kulik et. al., 2002 Zmysel života a emocionálne reakcie mladých praktizujúcich rôzne druhy meditácie (probandi: 17 rokov) Purpose in Life Test Hostility Guilt Inventory Hopelessness Scale I.P.A.T. Anxiety Scale Štúdia odhalila výrazné zníženie agresívnych tendencií, úrovne úzkosti a pocitu beznádeje; zvýšil odolnosť voči frustrácii u meditujúcich participantov. Robbins et. al., 2000 Vzťah medzi účasťou na bohoslužbách a zmyslom života (probandi: univerzitní študenti) Purpose in Life Scale (PILS) Revised Eysenck Personality Questionnaire (EPQR) Dáta ukazujú významnú pozitívnu koreláciu medzi dochádzkou do kostola a skóre v PILS. Rastúce množstvo dôkazov naznačuje, že
  51. 51. 51 účasť na bohoslužbách má tendenciu podporovať psychickú pohodu vysokoškolákov. Zmysel života a postoj k smrti Bolt, 1978 Účel v živote a obavy zo smrti (probandi: univerzitní študenti) Purpose in Life Test (PIL) Death Anxiety Scale (DAS) Diggory and Rothman’s Death Questionnaire Korelácia medzi PIL a DAS skóre bola negatívna, čo ukazuje, že vyššie vnímaný cieľ v živote je spojený s menším strachom zo smrti. PIL skóre významne koreluje v rebríčku obáv zo smrti so životnými plánmi a projektmi pred smrťou. Pfost et. al., 1989 Vzťah zmyslu života a žiaľu v reakcii na smrť blízkeho človeka (probandi: univerzitní študenti) Purpose in Life Test Grief Experience Inventory Probandi s nižším zmyslom života zažívajú intenzívnejší hnev v reakcii na smrť blízkeho človeka ako probandi s vysokým zmyslom. Poradcovia môžu pomôcť klientom zameraním sa na emócie hnevu, smútku a bezzmyslu; a uvažovaním o alternatívnych spôsoboch zvládania takejto ťažkej životnej situácie. Stevens et. al., 1987 Vzťah medzi zmyslom života a stratégiami zvládania smrti blízkeho človeka (probandi: 18-38 rokov) Purpose in Life Test Ways of Coping Checklist Probandi, ktorí prežívali nízky zmysel života, uviedli stratégie zamerané na emócie. Diskutuje sa o možnostiach pomoci a preventívnych opatreniach pre pozostalých klientov. Wheeler, 1994 Vzťah medzi zmyslom života a pozostalými rodičmi (probandi: rodičia) Purpose in Life Test Nižší zmysel života pozostalých rodičov súvisel s kratším časom od smrti, stratou dieťaťa samovraždou, stratou jedináčika alebo viac ako jedného dieťaťa. Dáta ukazujú, že kríza zmyslu môže nasledovať po smrti dieťaťa. Heisel et. al., 2004 Zmysel života a spokojnosť so životom v oblasti ochrany proti samovražedným myšlienkam (probandi: psychiatrickí pacienti) Sebahodnotenie suicidálnej tendencie, účelu v živote, spokojnosti so životom, neurotizmu, depresie, sociálnej beznádeje Zmysel v živote znížil mieru samovražedných myšlienok a moderoval vzťah medzi depresiou a samovražednými sklonmi.

×