Franco mosconi

393 views

Published on

Published in: Economy & Finance, Business
0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total views
393
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
2
Actions
Shares
0
Downloads
1
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Franco mosconi

  1. 1. Ekonómia po nohospodársko-ľ potravinárskeho odvetvia: Znamenité charakteristiky regiónu Emilia-Romagna Franco Mosconi Profesor ekonómie a priemyselnej politiky, Katedra Jeana Monneta Università di Parma.
  2. 2. Základná téza   Okolo «priemyselných obvodov» («clusterov»), sa v priebehu devä desiatych rokov a za iatkom tretiehoť č tisícro ia zoskupili dve myšlienkové školy:č I) tí, pod a ktorých sú priemyselné obvodyľ na ústupe; II) tí, ktorí ich pova ujú zaž nedotknute né aľ nemenné. Na tejto ceste sa však úspešne presadila tretia škola:   Táto tretia škola poukazuje predovšetkým na premenu, ktorou priemyselné obvody prechádzajú (otváranie „výrobných re azcovť "; vznik „skupín podnikov"; vedúca úloha „stredných podnikov“ a i.).   Pri tretej škole sa na okamih zastavíme.
  3. 3. Dejiny “priemyselných obvodov” sú siahodlhé. S ítanie obyvate stvač ľ USA v roku 1900: vysoké hodnoty priemyselnej koncentrácie a špecializácie Alfred Marshall, Principles of Economics (1890): il “marshallovský obvod” Prof. P. Krugman skúmajúci Marshalla (Geography and Trade, 1991) Tri lokaliza né initele:č č (i) Spojený trh pre pracovníkov s odbornou kvalifikáciou: “Lo isko pracovnej silyž (Labour pooling)”; (ii) Špecifické medzivstupy konkrétneho priemyselného odvetvia;
  4. 4. Pokra ovanič e dejín/I Michael Porter a teória “Konkuren nejč výhody štátov” [1990] “cluster” podnikov “diamant” (4 ur ujúceč initeleč )
  5. 5. Pokra ovanieč dejín/II Parma a jej “potravinársky cluster” A na Porterovej ceste Talianskom sa stretávame s mnohými inými clustermi
  6. 6. Cluster a' la Porte r (1990) Tento jav je rozšírený v mnohých priemyselných krajinách. Prípad Nemecka
  7. 7. Pokra ovanieč dejín/III V talianskych výrobných systémoch potom nastáva chví aľ ‘cesty’ Sole 24 Ore (Bábky, šperky no ež , 1992): PARMA so svojou šunkou; REGGIO EMILIA so syrom parmigiano- reggiano a po nohospodár-ľ skymi strojmi
  8. 8. A o dnesč ? Parma ako «Food Valley» (= hlavné po nohospodársko-ľ priemyselné centrum – pozri UPI): i. Polovicu obratu výroby provincie vyprodukuje toto makroodvetvie; ii. Prítomnos kompletnéhoť ‘re azcať ’ (po nohospodárska a zootechnická výrobaľ + potravinársky priemysel + priemysel výroby potravinárskych zariadení a strojov, malobalenia alebo f ašovania a ve kobalenia potravinárskychľ ľ výrobkov + výroba potravinárskych nádob; iii.Sú asná prítomnos ve kého po tu typickýchč ť ľ č výrob s kontrolovaným ozna ením pôvodu ač
  9. 9. Parma «Food Valley» / II iv. Sú asná prítomnos malých, stredných ač ť ve kých podnikovľ (vrátane dvoch v rámci malého po tu talianskych nadnárodných spolo ností ič č č iných podnikov vybavených laboratóriami pre výskum a vývoj - R&D); v. Systém slu ieb a podpory agropriemyslu odž špecializovaných ve trhovľ (CIBUS a CIBUS Tech) po výskumné a vzdelávacie centrá: -UNIVERSITA’ DEGLI STUDI (pribli ne desaž ť odborov); -VÝSKUMNÉ STANICE A LABORATÓRIÁ; -ALMA/medzinárodné školiace stredisko talianskej kuchyne; -NOVÉ ‘TECHNOCENTRUM’ V PO NOHOSPODÁRSKO-POTRAVINÁRSKOMĽ PRIEMYSLE vi. Prítomnosť EFSA (European Food Security
  10. 10. Parma «Food Valley» / III Charakteristiky (i) až (vi) jednozna ne poukazujú:č ● jednak na všetky tri lokaliza né initele Marshall-č č Krugmanovho modelu, ● ako i na všetky štyri ur ujúce initele clustera ač č ’ la Porter. V stru nostič : úloha ‘externých ekonómií’ (v protiklade s klasickejšími ‘ekonómiami zalo enými na rastež objemu výroby’) a „tichého“ poznatku (v protiklade s ‘kódovanými’ vedomos amiť ). Okolitý svet sa však mení (ROZŠIROVANIE SMEROM NA VÝCHOD a VZOSTUP EKONÓMIÍ ‘BRIC’) >>> ve kos samotného podniku teda dnesľ ť nemo no podceni .ž ť
  11. 11. A K ú ové makroodvetviaľ č “Made in Italy” Tak vznikla podobizeň “štyroch A” (Fondazione Edison): Abbigliamento-moda (Odevy-móda) Arredo-casa (Bytové zariadenie) Automazione-meccanica (Automatizácia a mechanika) Alimentari-vini (Potraviny, víno)
  12. 12. Všetky tieto odvetvia zaznamenali vedúce postavenie „stredných priemyselných podnikov“ Pozrime sa teraz na 4.300 najvýznamnejších «stredných priemyselných podnikov», ktoré boli predmetom známeho prieskumu vykonávaného zo strany Mediobanca-Unioncamere. V štyroch regiónoch na severe a východe sa ich nachádza pribli ne 1ž .600, z nich 700 v Emilia-Romagna (s obratom 13 až 290 miliónov Eur, s po tomč zamestnancov 50 až 499, so samostatnou vlastníckou štruktúrou). Teda • «Medzi preva ujúce výrobné innosti vž č severozápadnej, severovýchodnej a strednej oblasti patrí výroba strojov a mechanizmov a osobných predmetov a predmetov pre domácnosť (…). V stredoju nej oblasti a na ostrovoch naopak preva ujež ž
  13. 13. Premena obvodov Ich silným bodom bol v dy vývoz. Dnes všakž okrem tovaru a slu ieb „obiehajú“ž (dovo teľ pou i uvedený výrazž ť ) i výrobné závody. Dôsledkom tejto skuto nosti je:č I) Posilnenie ve kostnej štruktúry a vznik elityľ „stredných podnikov“ ( asto organizovanýchč vo forme ‘skupín podnikov’); II) Stále pevnejšia pozícia na medzinárodných trhoch, i vo forme priamych zahrani nýchč investícií (IDE – európski riadiaci podnikatelia /FDI) a ú asti na vlneč M&A; III) Otváranie výrobných ‘re azcovť ’ s novými sie ami vz ahov, rozšírených aleko zať ť ď hranicami štátu.
  14. 14. NA ZÁVER… Znamenité charakteristiky nie sú náhodnou udalos ouť : ● Teritórium a ‘historické skuto nostič ’; ● Úloha public policy (‘Priemyselná politika v rozšírenej Európe’ – pozri Európska komisia, 2002); ● Podnikové stratégie (rast ve kosti aleboľ ‘podnikové siete’ s cie om znáša neustáleľ ť rastúce fixné náklady súvisiace s vývojom inova ných výrobkovč ); ● Úloha finan ného systému (a predovšetkýmč
  15. 15. http://www.cattedramonnet-mosconi.eu E-mail: franco.mosconi@unipr.it

×