Successfully reported this slideshow.
We use your LinkedIn profile and activity data to personalize ads and to show you more relevant ads. You can change your ad preferences anytime.

Mýty o socializme | Martin Slosiarik

604 views

Published on

Súvisiaci reprezentatívny prieskum agentúry Focus sa uskutočnil v apríli 2018 rámci projektu Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Búranie mýtov o socializme a sociálnom štáte. www.konzervativizmus.sk

Published in: Data & Analytics
  • ⇒ www.HelpWriting.net ⇐ This service will write as best as they can. So you do not need to waste the time on rewritings.
       Reply 
    Are you sure you want to  Yes  No
    Your message goes here
  • ⇒ www.WritePaper.info ⇐ is a good website if you’re looking to get your essay written for you. You can also request things like research papers or dissertations. It’s really convenient and helpful.
       Reply 
    Are you sure you want to  Yes  No
    Your message goes here
  • Be the first to like this

Mýty o socializme | Martin Slosiarik

  1. 1. 11 Mýty o socializme Základné zistenia z kvalitatívneho prieskumu – focus groups
  2. 2. PREDSTAVY O ÚLOHE ŠTÁTU VNÍMANIE SOCIALIZMU HODNOTENIE TVRDENÍ O SOCIALIZME 2 1. 2. 3.
  3. 3. 1. Vnímanie socializmu – spontánne asociácie  Väčšine diskutujúcich sa socializmus spája s „prácou, právom/ povinnosťou pracovať“.  Druhou najčastejšie uvádzanou asociáciou bolo sociálne zabezpečenie/ sociálne istoty. Uviedla približne polovica diskutujúcich.  Na otázku „čo bolo za socializmu dobré?“ v diskusiách najčastejšie zaznelo garantované sociálne istoty v podobe práce, ľahšej dostupnosti bývania (aj lacnejšie), skorší odchod do dôchodku, podpora rodiny, systém mladomanželských pôžičiek, fungujúce OČR a podobne. Silno rezonovala aj problematika fungujúceho školstva a zdravotníctva, ako aj rovnosti ľudí a lepších medziľudských vzťahov.  Naopak, na otázku „čo bolo za socializmu zlé?“, boli často menované obmedzené možnosti cestovania, cenzúra – obmedzená sloboda slova, viery a problémy so zásobovaním.  Preferovanie života v socializme alebo v súčasnosti závisí od veku diskutujúcich. Mladší (FGD stredoškoláci, FGD mladí) sú jednoznačne pre život v súčasnosti, s pribúdajúcim vekom sú názory rôznorodé (FGD stredný vek), resp. preferujú skôr život v socializme (FGD starší). 3
  4. 4. 2. Predstavy o úlohe štátu V rámci diskusie o úlohe štátu najčastejšie rezonovali nasledujúce očakávania:  fungujúca a dostupná zdravotná starostlivosť,  školstvo,  a sociálne istoty v podobe dôchodkového zabezpečenia, podpory rodiny.  Úlohou jednotlivca je dodržiavanie pravidiel, zákonov, poctivosť a zabezpečenie rodiny resp. svojich detí. 4
  5. 5. 2. Predstavy o úlohe štátu DÔCHODOK  Väčšina diskutujúcich je presvedčená, že zabezpečenie dôchodku by mal mať na starosti štát. Argumentujú, že aktuálny model je zaužívaný a vyhovujúci. Vo všetkých diskusiách však zaznel názor podporujúci spolufinancovanie dôchodku jednotlivcom, vzhľadom na neúnosnú finančnú záťaž systému.  Medzi diskutujúcimi prevažuje názor, že štát by sa mal postarať o dôchodok aj tým ľuďom, ktorí počas produktívneho veku nemysleli na dôchodok. Neexistuje však zhoda v tom, v akej podobe a v akej miere by mal byť zohľadnená miera individuálnej zodpovednosti za nešetrenie si na dôchodok.  S predloženým tvrdením „štát dokáže svojim občanom dlhodobo garantovať dôchodky aspoň na ich súčasnej úrovni“ sa respondenti nestotožňujú, celkový nesúhlas v individuálnom hodnotení vyjadrila tomuto tvrdeniu viac ako polovica respondentov. 5
  6. 6. 2. Predstavy o úlohe štátu VZDELÁVANIE  Väčšina diskutujúcich je presvedčená, že vzdelávanie by malo mať na starosti štát, a malo by byť bezplatné. Možnosť vzdelávania sa je vnímaná ako univerzálne ľudské právo, ktorého zabezpečenie má mať na starosti štát.  Väčšina sa tiež zhoduje v tom, že bezplatné vzdelávanie sa má týkať celého systému – teda od základnej až po vysokú školu.  S predloženým tvrdením „štát je zodpovedný za poskytnutie vzdelania všetkým od úrovne základného školstva až po vysoké školstvo“ sa respondenti stotožňujú, celkový súhlas v individuálnom hodnotení vyjadrili tomuto tvrdeniu viac ako štyri pätiny diskutujúcich. 6
  7. 7. MINIMÁLNA MZDA  Väčšina diskutujúcich je presvedčená, že minimálna mzda by mala byť stanovená štátom. Ani v jednej z diskusií sa neobjavil názor, že štát by nemal minimálnu mzdu určovať. Tiež podľa väčšiny diskutujúcich by zamestnávatelia „zneužili“ situáciu bez stanovej hranice minimálnej mzdy a znížili mzdu svojim zamestnancom pod jej hranicu.  Aj dopady opačnej situácie – výrazné zvýšenie štátom určenej minimálnej mzdy, by malo prevažne negatívne dopady. 7 2. Predstavy o úlohe štátu
  8. 8. ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ  Absolútna väčšina diskutujúcich je presvedčená, že zdravotná starostlivosť by mala byť zadarmo s tým, že jej poskytovanie má manažovať štát zo zdravotných odvodov občanov. Má zahrňovať aj hospitalizáciu (poskytovanie stravy, ubytovanie aj dopravu sanitkou).  Jednoznačne je zamietaná myšlienka výrazného zníženia zdravotných odvodov a doplácanie za ošetrenie pri bežnom ochorení, narušenie princípu solidarity nie je pozitívne prijímané a sú tu aj obavy zo zvýšených finančných nárokov za služby súvisiace so zdravím.  S predloženým tvrdením „štát je zodpovedný za zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti všetkým občanom a ľudia by nad rámec zdravotného poistenia nemali za zdravotníctvo platiť“ sa respondenti stotožňujú, celkový súhlas v individuálnom hodnotení vyjadrila tomuto tvrdeniu väčšina respondentov. 8 2. Predstavy o úlohe štátu
  9. 9. POMOC CHUDOBNÝM  Väčšina diskutujúcich nesúhlasí s plošnou pomocou chudobným. Sú za adresný a diferencovaný až individuálny prístup. Preferovaná je zásluhovosť pomoci; ďalej adresnosť pomoci a kontrola pomoci.  Najčastejšie uvádzaným nástrojom znižovania chudoby je poskytnutie práce/ zamestnania chudobným.  Diskutujúci deklarovali, že vnímajú aktuálny systém pomoci Rómom ako nespravodlivý, pretože „dostávajú peniaze zadarmo“ – podľa ich názoru, väčšina nepracuje, lebo nechce a vedome zneužívajú systém.  S predloženým tvrdením „štát je zodpovedný za životnú úroveň svojich občanov a mal by dohliadať na to, aby medzi ľuďmi nevznikali príliš veľké sociálne rozdiely“ sa respondenti stotožňujú, celkový súhlas v individuálnom hodnotení vyjadrili tomuto tvrdeniu viac ako štyri pätiny diskutujúcich. 9 2. Predstavy o úlohe štátu
  10. 10. 10 stredoškoláci mladí stredný vek starší CELKOVÉ HODNOTENIE priemer priemer priemer priemer priemer štandardná odchýlka Za socializmu mal každý zabezpečenú prácu. Práce bolo dostatok pre všetkých. 2,13 1,71 3,00 2,88 2,45 0,85 Výrobky boli kvalitnejšie a bezpečnejšie a potraviny zdravšie ako dnes. 2,00 1,43 2,63 2,25 2,10 1,14 Ľudia si viac pomáhali, solidarizovali medzi sebou a boli si bližší. 1,00 1,71 2,88 2,75 2,10 1,04 Socializmus viedol ľudí k morálnejšiemu správaniu. Menej sa kradlo a podvádzalo ako dnes. 0,75 0,86 2,13 2,50 1,58 1,26 Zdravotná starostlivosť za socializmu bola lepšia, ľudia sa dožívali vyššieho veku a menej ľudí zomieralo predčasne na choroby. 1,88 0,71 2,00 1,63 1,58 1,26 Socializmus bol sociálne spravodlivejší systém ako je ten dnešný, pretože neexistovali také veľké príjmové a majetkové rozdiely medzi ľuďmi, ako je tomu dnes. 0,63 1,43 1,88 1,75 1,42 1,09 Na obecnej/mestskej a tiež na krajskej úrovni fungovala samospráva. 1,13 0,57 1,88 1,75 1,35 1,17 Štátne vlastníctvo podnikov bránilo tomu, aby zisky prúdili do rúk súkromníkov, z národných podnikov profitovali všetci občania. 0,63 1,29 1,38 1,88 1,29 1,40 Vzdelávanie a školstvo bolo kvalitnejšie a vzdelanie na vyššej úrovni ako dnes. 0,13 -0,14 2,75 2,13 1,26 1,65 Život za socializmu bol lacnejší a ľudia si zo svojho príjmu mohli dovoliť viac. 0,75 -0,14 1,75 1,88 1,10 1,66 Socializmus bol ekonomicky životaschopný systém a hospodársky sa mu darilo. 0,00 0,29 2,38 1,50 1,06 1,79 Za socializmu bolo bezpečnejšie. Bola nižšia kriminalita, menej vrážd, menej sa kradlo. -0,25 0,14 2,25 1,88 1,03 1,70 Aj za socializmu sa dalo cestovať do zahraničia. Dokonca dovolenka pri mori bola dostupnejšia pre väčší počet obyvateľov, než je tomu dnes. -0,50 -1,29 0,13 1,50 0,00 1,98 Socializmus v Československu nebol totalitným režimom. Ľudské práva sa dodržiavali. -1,00 -1,43 0,25 1,38 -0,16 1,73 Socialistický režim sa staral o lepšie životné prostredie, socialistické podniky vypúšťali menej nečistôt do prostredia a museli dodržiavať prísnejšie environmentálne normy ako dnes. 0,25 -0,71 0,00 -0,63 -0,26 1,67 Voľby boli slobodné a demokratické. -2,00 -2,29 -0,13 0,50 -0,94 2,10 +3 -3 3. Priemerné hodnotenie tvrdení o socializme * Úlohou diskutujúcich bolo ohodnotiť každé tvrdenie na škále od -3 do +3; kde +3 znamená, že s daným tvrdením úplne súhlasia a -3 znamená, že s daným tvrdením vôbec nesúhlasia . V tabuľke uvádzame priemer hodnotení za jednotlivé tvrdenia v každej diskusnej skupine zvlášť, ako aj celkovú priemerné hodnotenie. úplne súhlasí vôbec nesúhlas
  11. 11. 11FOCUS, Marketing & Social Research 11 rokoch FOCUS, Marketing and Social Research Sládkovičova 4, P.O. Box 293 810 00 Bratislava 1 Slovenská republika Tel.: +421 2 529 31 366 E-mail: info@focus-research.sk www.focus-research.sk Ďakujem za pozornosť

×