SlideShare a Scribd company logo
1 of 27
Download to read offline
Výsledky prieskumu:
Ľudia na Slovensku cítia nostalgiu za životom
v socializme a preferujú silný zaopatrovateľský štát
reprezentatívny prieskum verejnej mienky agentúra Focus, apríl 2018
Projekt Búranie mýtov o socializme a sociálnom štáte realizuje
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
s podporou John Templeton Foundation
1. Asociácie a spomienky na socializmus
2. Hodnotenie tvrdení o socializme
• Z 21 sledovaných rozmanitých tvrdení o socializme v prípade
16 prevažuje u opýtaných súhlas, a to v podobe, že sa s nimi
stotožňuje viac ako polovica opýtaných.
• Pozitívne hodnotenie (spomienky) až mýty týkajúce sa
socializmu sú v silnej prevahe v mysliach obyvateľov krajiny.
4
42%
39%
40%
37%
33%
29%
29%
39%
40%
38%
34%
38%
40%
40%
8%
8%
10%
13%
14%
13%
14%
4%
5%
6%
6%
6%
5%
8%
8%
8%
7%
10%
10%
13%
10%
Ľudia si viac pomáhali, solidarizovali medzi sebou a boli si bližší.
Za socializmu sa žilo bezpečnejšie, násilná kriminalita bola nižšia.
Vďaka plánovanému hospodárstvu bol dostatok užitočnej práce pre
všetkých, a preto neexistovala nezamestnanosť.
Potraviny v obchodoch boli kvalitnejšie a zdravšie ako dnes.
Socializmus viedol ľudí k morálnejšiemu správaniu.
Národné výbory za socializmu fungovali ako orgány samosprávy v
obciach, mestách a krajoch.
Socializmus bol sociálne spravodlivejší, pretože každý bol
odmeňovaný podľa výsledkov svojej práce a neboli také veľké rozdiely
v príjmoch.
rozhodne súhlasí skôr súhlasí skôr nesúhlasí rozhodne nesúhlasí nevie
81%
79%
77%
71%
71%
69%
69%
súhlas
12%
13%
16%
20%
19%
18%
22%
nesúhlas
Miera súhlasu s vybranými tvrdeniami o socializme – I.
% všetkých respondentov; apríl 2018; báza: 1 046 respondentov
Otázka: „Teraz Vám postupne prečítam niekoľko výrokov, ktoré sa týkajú obdobia socializmu do roku
1989. Pri každom z nich mi, prosím, povedzte, do akej miery s ním súhlasíte alebo nesúhlasíte.“
5
35%
30%
29%
31%
24%
23%
21%
32%
36%
35%
32%
38%
37%
33%
18%
15%
19%
20%
18%
20%
26%
6%
7%
9%
7%
9%
10%
11%
9%
12%
9%
10%
11%
11%
9%
Školstvo bolo za socializmu kvalitnejšie a ľudia boli vzdelanejší ako
dnes.
Československé výrobky mali v zahraničí do roku 1989 skvelé meno a
vyvážali sa do celého sveta.
Za socializmu sa menej kradlo a podvádzalo ako dnes.
Zdravotná starostlivosť bola za socializmu lepšia, ľudia sa dožívali
vyššieho veku a menej ľudí zomieralo predčasne na choroby.
Zo štátom vlastnených podnikov profitovali všetci občania.
Socializmus bol ekonomicky životaschopný systém a hospodársky sa
mu darilo.
Životná úroveň väčšiny občanov bola za socializmu vyššia ako dnes,
ľudia si zo svojho príjmu mohli dovoliť viac.
rozhodne súhlasí skôr súhlasí skôr nesúhlasí rozhodne nesúhlasí nevie
67%
66%
64%
63%
62%
59%
55%
súhlas
24%
21%
27%
27%
27%
30%
37%
nesúhlas
Miera súhlasu s vybranými tvrdeniami o socializme – II.
% všetkých respondentov; apríl 2018; báza: 1 046 respondentov
Otázka: „Teraz Vám postupne prečítam niekoľko výrokov, ktoré sa týkajú obdobia socializmu do roku
1989. Pri každom z nich mi, prosím, povedzte, do akej miery s ním súhlasíte alebo nesúhlasíte.“
6
23%
19%
14%
18%
12%
12%
8%
31%
33%
32%
27%
24%
20%
14%
23%
25%
25%
26%
27%
27%
27%
13%
14%
19%
20%
25%
32%
44%
11%
9%
11%
10%
12%
9%
8%
Socialistický režim sa viac staral o životné prostredie, továrne
vypúšťali menej škodlivín, ovzdušie aj vody boli čistejšie.
Obchody boli dobre zásobené lacným a zároveň kvalitným tovarom.
Socializmus v Československu nebol totalitným režimom, ľudské
práva sa dodržiavali.
Každý, kto poctivo pracoval a dodržiaval zákony, mohol slobodne
prejavovať svoje názory bez toho, aby bol za to akokoľvek
postihovaný.
Pred rokom 1989 existovala socialistická demokracia, voľby boli
slobodné a demokratické.
Dovolenka pri mori bola dostupnejšia pre väčší počet ľudí ako dnes.
Bežný človek, ak chcel, mohol slobodne cestovať kamkoľvek do
zahraničia.
rozhodne súhlasí skôr súhlasí skôr nesúhlasí rozhodne nesúhlasí nevie
54%
52%
45%
45%
36%
31%
22%
súhlas
35%
39%
44%
45%
52%
60%
71%
nesúhlas
Miera súhlasu s vybranými tvrdeniami o socializme – III.
% všetkých respondentov; apríl 2018; báza: 1 046 respondentov
Otázka: „Teraz Vám postupne prečítam niekoľko výrokov, ktoré sa týkajú obdobia socializmu do roku
1989. Pri každom z nich mi, prosím, povedzte, do akej miery s ním súhlasíte alebo nesúhlasíte.“
7
77
75
79
59
55
69
78
82
86
89
79
81
77
72
77
77
80
77
78
79
74
60
91
51
79
83
85
73
74
63
16
16
15
10
22
20
17
16
12
9
8
13
17
23
16
16
15
16
14
18
21
36
7
16
18
10
16
12
16
16
23
7
9
6
32
23
11
5
1
2
2
13
7
7
5
8
7
5
7
8
3
5
4
2
33
4
11
1
3
11
10
15
78
SR
muž
žena
15 - 17 rokov
18 - 24 rokov
25 - 34 rokov
35 - 44 rokov
45 - 54 rokov
55 - 64 rokov
65 a viac rokov
ZŠ
SŠ bez maturity
SŠ s maturitou
VŠ
slovenská
maďarská
iná
nekvalifik. manuál. pracujúci
kvalifik. manuál. pracujúci
výkonný odborný prac. úradník
tvorivý odborný pracovník
podnikateľ, živnostník
dôchodca
študent
v domácnosti, MD
nezamestnaný
jeden
dvaja
traja
štyria
päť a viac
rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie
%, N = 1 046, celá vzorka
pohlavie
vek
vzdelanie
zamestnanie
77
64
81
82
90
55
69
85
78
78
76
76
88
87
82
81
77
72
66
64
76
80
77
83
76
71
70
77
82
81
75
80
76
77
16
20
15
11
8
16
15
10
16
17
23
14
5
10
13
16
16
19
22
19
14
14
15
14
17
22
24
15
16
13
17
13
18
9
7
16
4
7
2
29
17
5
6
6
1
10
7
3
5
3
7
9
12
17
10
6
9
3
8
7
6
9
2
6
8
7
6
14
SR
slobodný/á
ženatý/vydatá
rozvedený/á
vdova/vdovec
žiadny
do 300 €
301 - 500 €
501 - 700 €
701 - 900 €
901 € a viac
nevie, neuviedol
do 500 €
501 - 800 €
801 - 1 000 €
1 001 - 1 200 €
1 201 - 1 500 €
1 501 - 1 800 €
1 801 € a viac
nevie, neuviedol
menej ako 2 tisíc
2 - 5 tisíc
5 - 20 tisíc
20 - 50 tisíc
50 - 100 tisíc
nad 100 tisíc
Bratislavský
Trnavský
Trenčiansky
Nitriansky
Žilinský
Banskobystrický
Prešovský
Košický
národnosť
kraj
CELÁ VZORKA
rodinný
stav
čistý mesačný
príjem
domácnosti
počet členov
domácnosti
počet
obyvateľov
obce
Hodnotenie vybraných tvrdení: „Vďaka plánovanému hospodárstvu bol dostatok užitočnej práce
pre všetkých, a preto neexistovala nezamestnanosť.“ podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov
čistý mesačný
osobný príjem
1 046
280
587
91
89
44
124
257
267
166
147
41
70
155
136
134
181
145
146
79
317
159
172
162
109
128
122
109
117
136
132
132
150
150
1 046
508
538
41
103
190
202
163
164
182
176
281
375
214
903
102
42
38
243
206
117
59
232
90
24
37
139
315
251
242
99
8
77
81
80
81
85
88
77
84
74
74
69
69
66
82
88
93
74
67
43
96
84
64
61
16
16
15
9
14
7
21
9
22
20
16
19
19
16
10
5
21
28
12
3
12
28
11
7
3
6
10
2
4
2
7
4
6
15
13
15
2
2
2
5
5
45
1
4
7
28
SR
OĽANO - NOVA
SME RODINA – Boris Kollár
MOST-HÍD
SNS
SMER-SD
KDH
ĽS NS
SaS
iná strana
nevoliči
nerozhodnutí
žiadna
čiastočná
výrazná
pred 1989 sa žilo lepšie
žilo sa asi rovnako
teraz sa žije lepšie
nevie
socialistickej
sociálno-trhovej
ekonomike voľného trhu
nevie
rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie
%, N = 1 046, celá vzorka
CELÁ VZORKA
volebné
preferencie
skúsenosť so
socializmom
1 046
65
69
42
73
147
51
69
95
116
190
129
429
292
325
446
169
336
95
181
404
329
133
kedy sa žilo
ľuďom lepšie
dal by prednosť
ekonomike
Hodnotenie vybraných tvrdení: „Vďaka plánovanému hospodárstvu bol dostatok užitočnej práce
pre všetkých, a preto neexistovala nezamestnanosť.“ podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov
77
82
79
74
71
91
79
71
60
43
86
71
54
95
81
75
78
76
72
73
74
69
89
73
78
87
16
15
13
23
9
5
14
19
30
52
9
19
38
5
15
15
16
17
17
17
20
24
7
17
21
17
9
7
3
8
4
20
4
7
10
9
4
6
10
7
4
11
7
7
11
9
6
7
4
10
8
5
4
71
SR
ľavicová
stred
pravicová
nevie
ľavicovo
naľavo od stredu
ani-ani (stred)
napravo od stredu
pravicovo
ľavicovo
ani-ani (stred)
pravicovo
niekoľkokrát do týždňa
raz za týždeň
niekoľkokrát mesačne
niekoľkokrát do roka
menej často
nikdy, nevie
denne
niekoľkokrát týždenne
menej často
vôbec
denne
niekoľkokrát týždenne
menej často
vôbec
používanie
soc.sietí
účasť na
bohoslužbách
ekonom. orientácia
(výroky) I.
ekonomická
orientácia
(sebazaradenie)
1 046
232
404
268
142
331
240
355
76
44
572
355
120
43
198
150
232
198
226
560
209
32
245
409
245
62
330
používanie
internetu
ekonom. orientácia
(výroky) II.
9
55
55
55
22
40
41
52
61
64
73
55
60
54
50
55
57
42
65
59
52
48
35
71
28
53
68
64
48
48
42
37
35
38
44
35
46
42
36
33
24
31
32
38
45
36
34
54
26
31
42
45
59
26
39
47
42
28
32
40
41
45
9
10
8
34
25
13
6
3
3
3
14
8
9
6
9
9
5
9
10
5
7
6
3
33
8
5
4
4
12
12
13
45
SR
muž
žena
15 - 17 rokov
18 - 24 rokov
25 - 34 rokov
35 - 44 rokov
45 - 54 rokov
55 - 64 rokov
65 a viac rokov
ZŠ
SŠ bez maturity
SŠ s maturitou
VŠ
slovenská
maďarská
iná
nekvalifik. manuál. pracujúci
kvalifik. manuál. pracujúci
výkonný odborný prac. úradník
tvorivý odborný pracovník
podnikateľ, živnostník
dôchodca
študent
v domácnosti, MD
nezamestnaný
jeden
dvaja
traja
štyria
päť a viac
rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie
%, N = 1 046, celá vzorka
pohlavie
vek
vzdelanie
zamestnanie
55
39
58
67
73
30
47
63
55
60
55
28
66
66
63
56
55
54
45
25
51
61
51
52
55
64
59
47
64
49
37
56
67
57
37
42
38
25
21
43
36
31
36
34
43
57
28
28
31
38
37
38
43
54
38
31
38
45
37
27
34
42
34
45
52
35
28
26
9
20
4
8
6
27
18
6
9
6
3
15
6
6
6
6
8
9
12
21
11
8
12
3
8
9
7
12
3
7
10
9
5
17
SR
slobodný/á
ženatý/vydatá
rozvedený/á
vdova/vdovec
žiadny
do 300 €
301 - 500 €
501 - 700 €
701 - 900 €
901 € a viac
nevie, neuviedol
do 500 €
501 - 800 €
801 - 1 000 €
1 001 - 1 200 €
1 201 - 1 500 €
1 501 - 1 800 €
1 801 € a viac
nevie, neuviedol
menej ako 2 tisíc
2 - 5 tisíc
5 - 20 tisíc
20 - 50 tisíc
50 - 100 tisíc
nad 100 tisíc
Bratislavský
Trnavský
Trenčiansky
Nitriansky
Žilinský
Banskobystrický
Prešovský
Košický
národnosť
kraj
CELÁ VZORKA
rodinný
stav
čistý mesačný
príjem
domácnosti
počet členov
domácnosti
počet
obyvateľov
obce
Hodnotenie vybraných tvrdení: „Životná úroveň väčšiny občanov bola za socializmu vyššia ako dnes,
ľudia si zo svojho príjmu mohli dovoliť viac.“
podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov
čistý mesačný
osobný príjem
1 046
280
587
91
89
44
124
257
267
166
147
41
70
155
136
134
181
145
146
79
317
159
172
162
109
128
122
109
117
136
132
132
150
150
1 046
508
538
41
103
190
202
163
164
182
176
281
375
214
903
102
42
38
243
206
117
59
232
90
24
37
139
315
251
242
99
10
55
46
58
51
71
66
51
60
37
57
55
46
41
59
69
82
54
27
26
87
60
37
41
37
45
37
34
25
29
46
31
55
38
31
40
42
39
27
16
38
66
25
12
35
54
31
9
9
5
15
4
5
3
9
8
5
14
14
17
2
4
2
8
7
49
1
5
10
29
SR
OĽANO - NOVA
SME RODINA – Boris Kollár
MOST-HÍD
SNS
SMER-SD
KDH
ĽS NS
SaS
iná strana
nevoliči
nerozhodnutí
žiadna
čiastočná
výrazná
pred 1989 sa žilo lepšie
žilo sa asi rovnako
teraz sa žije lepšie
nevie
socialistickej
sociálno-trhovej
ekonomike voľného trhu
nevie
rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie
%, N = 1 046, celá vzorka
CELÁ VZORKA
volebné
preferencie
skúsenosť so
socializmom
1 046
65
69
42
73
147
51
69
95
116
190
129
429
292
325
446
169
336
95
181
404
329
133
kedy sa žilo
ľuďom lepšie
dal by prednosť
ekonomike
Hodnotenie vybraných tvrdení: „Životná úroveň väčšiny občanov bola za socializmu vyššia ako dnes,
ľudia si zo svojho príjmu mohli dovoliť viac.“
podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov
55
65
60
44
46
66
58
49
50
10
62
49
35
70
61
57
55
53
46
47
56
69
70
47
60
67
37
30
33
50
32
29
33
39
42
82
31
39
57
28
34
33
36
38
42
42
38
20
26
41
41
33
29
9
5
8
6
23
6
9
12
8
8
7
12
8
2
6
10
9
9
12
11
6
11
5
13
9
7
5
51
SR
ľavicová
stred
pravicová
nevie
ľavicovo
naľavo od stredu
ani-ani (stred)
napravo od stredu
pravicovo
ľavicovo
ani-ani (stred)
pravicovo
niekoľkokrát do týždňa
raz za týždeň
niekoľkokrát mesačne
niekoľkokrát do roka
menej často
nikdy, nevie
denne
niekoľkokrát týždenne
menej často
vôbec
denne
niekoľkokrát týždenne
menej často
vôbec
používanie
soc.sietí
účasť na
bohoslužbách
ekonom. orientácia
(výroky) I.
ekonomická
orientácia
(sebazaradenie)
1 046
232
404
268
142
331
240
355
76
44
572
355
120
43
198
150
232
198
226
560
209
32
245
409
245
62
330
používanie
internetu
ekonom. orientácia
(výroky) II.
11
31
30
33
10
19
25
27
34
41
44
29
36
30
30
32
26
26
39
35
30
25
21
42
12
27
35
38
27
29
20
60
61
58
63
59
64
67
62
53
49
56
56
63
61
58
67
70
49
56
66
67
74
53
60
61
55
58
57
61
60
66
9
10
9
27
22
11
5
4
6
7
15
8
7
9
10
7
5
12
10
4
8
5
5
29
13
18
7
5
12
11
14
27
SR
muž
žena
15 - 17 rokov
18 - 24 rokov
25 - 34 rokov
35 - 44 rokov
45 - 54 rokov
55 - 64 rokov
65 a viac rokov
ZŠ
SŠ bez maturity
SŠ s maturitou
VŠ
slovenská
maďarská
iná
nekvalifik. manuál. pracujúci
kvalifik. manuál. pracujúci
výkonný odborný prac. úradník
tvorivý odborný pracovník
podnikateľ, živnostník
dôchodca
študent
v domácnosti, MD
nezamestnaný
jeden
dvaja
traja
štyria
päť a viac
rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie
%, N = 1 046, celá vzorka
pohlavie
vek
vzdelanie
zamestnanie
31
20
36
27
41
14
19
39
36
33
29
11
25
41
43
40
32
26
23
10
28
35
24
30
34
45
42
23
39
24
27
29
44
22
60
63
58
66
51
53
60
56
57
60
66
77
63
53
49
55
62
65
64
67
60
59
64
65
57
46
49
64
58
69
64
60
50
62
9
16
6
7
8
33
21
5
6
8
5
13
12
6
8
5
6
9
13
23
12
7
11
5
9
9
9
13
3
7
9
12
6
16
SR
slobodný/á
ženatý/vydatá
rozvedený/á
vdova/vdovec
žiadny
do 300 €
301 - 500 €
501 - 700 €
701 - 900 €
901 € a viac
nevie, neuviedol
do 500 €
501 - 800 €
801 - 1 000 €
1 001 - 1 200 €
1 201 - 1 500 €
1 501 - 1 800 €
1 801 € a viac
nevie, neuviedol
menej ako 2 tisíc
2 - 5 tisíc
5 - 20 tisíc
20 - 50 tisíc
50 - 100 tisíc
nad 100 tisíc
Bratislavský
Trnavský
Trenčiansky
Nitriansky
Žilinský
Banskobystrický
Prešovský
Košický
národnosť
kraj
CELÁ VZORKA
rodinný
stav
čistý mesačný
príjem
domácnosti
počet členov
domácnosti
počet
obyvateľov
obce
Hodnotenie vybraných tvrdení: „Dovolenka pri mori bola dostupnejšia pre väčší počet ľudí ako dnes.”
podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov
čistý mesačný
osobný príjem
1 046
280
587
91
89
44
124
257
267
166
147
41
70
155
136
134
181
145
146
79
317
159
172
162
109
128
122
109
117
136
132
132
150
150
1 046
508
538
41
103
190
202
163
164
182
176
281
375
214
903
102
42
38
243
206
117
59
232
90
24
37
139
315
251
242
99
12
31
40
34
24
43
34
34
28
22
33
33
23
23
32
43
50
31
13
9
62
35
15
19
60
57
58
67
56
57
65
64
73
61
51
61
62
65
51
45
60
83
44
34
59
77
51
9
3
8
9
1
10
2
8
5
6
16
16
15
4
6
5
10
4
46
3
6
8
31
SR
OĽANO - NOVA
SME RODINA – Boris Kollár
MOST-HÍD
SNS
SMER-SD
KDH
ĽS NS
SaS
iná strana
nevoliči
nerozhodnutí
žiadna
čiastočná
výrazná
pred 1989 sa žilo lepšie
žilo sa asi rovnako
teraz sa žije lepšie
nevie
socialistickej
sociálno-trhovej
ekonomike voľného trhu
nevie
rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie
%, N = 1 046, celá vzorka
CELÁ VZORKA
volebné
preferencie
skúsenosť so
socializmom
1 046
65
69
42
73
147
51
69
95
116
190
129
429
292
325
446
169
336
95
181
404
329
133
kedy sa žilo
ľuďom lepšie
dal by prednosť
ekonomike
Hodnotenie vybraných tvrdení: „Dovolenka pri mori bola dostupnejšia pre väčší počet ľudí ako dnes.“
podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov
31
38
33
27
24
38
31
29
33
8
35
29
24
36
40
42
24
33
22
25
37
33
40
23
41
39
60
55
60
68
50
56
59
61
56
87
57
61
67
59
52
49
67
60
65
64
56
56
52
66
58
45
55
9
7
8
5
26
7
10
11
11
5
8
11
9
5
8
9
10
7
13
11
7
11
8
11
8
13
6
34
SR
ľavicová
stred
pravicová
nevie
ľavicovo
naľavo od stredu
ani-ani (stred)
napravo od stredu
pravicovo
ľavicovo
ani-ani (stred)
pravicovo
niekoľkokrát do týždňa
raz za týždeň
niekoľkokrát mesačne
niekoľkokrát do roka
menej často
nikdy, nevie
denne
niekoľkokrát týždenne
menej často
vôbec
denne
niekoľkokrát týždenne
menej často
vôbec
používanie
soc.sietí
účasť na
bohoslužbách
ekonom. orientácia
(výroky) I.
ekonomická
orientácia
(sebazaradenie)
1 046
232
404
268
142
331
240
355
76
44
572
355
120
43
198
150
232
198
226
560
209
32
245
409
245
62
330
používanie
internetu
ekonom. orientácia
(výroky) II.
2. Hodnotenie tvrdení o socializme
• Medzi respondentmi prevládajú pozitívne hodnotenia tvrdení
(mýtov) o socializme, najmä v sociálno-ekonomických
otázkach (menej v otázkach slobody a demokracie), a to vo
všetkých skupinách obyvateľov bez ohľadu na vzdelanie,
pracovné zaradenie alebo politickú orientáciu.
• pozitívne hodnotenia tvrdení (mýtov) o socializme sú
dominantné najmä u starších respondentov,
nekvalifikovaných manuálne pracujúcich a voličov SNS a
Smer-SD.
3. Predstavy o úlohe štátu
• Z 10 vyjadrení, ktoré hovoria o silnej úlohe štátu v rôznych
oblastiach, až v 9 prípadoch prevažuje u opýtaných súhlas, a
to v podobe, že sa s nimi stotožňuje viac ako polovica
opýtaných.
15
Otázka: „Teraz Vám postupne prečítam niekoľko výrokov, ktoré sa týkajú úlohy štátu v rôznych oblastiach života spoločnosti.
Pri každom z nich mi, prosím, povedzte, do akej miery s ním súhlasíte alebo nesúhlasíte.
55%
31%
32%
36%
44%
40%
9%
11%
14%
16%
19%
28%
26%
34%
5%
4%
7%
8%
11%
29%
5%
8%
5%
9%
8%
5%6%
19%
23%
21%
31%
34%
45%
17%
48%
46%
39%
36%
26%
43%
22%
17% 4%
3%
4%
5%
6%
Zdravie nie je tovar, preto štát musí garantovať, financovať a poskytovať bezplatnú
zdravotnú starostlivosť pre všetkých.
Spoplatnenie vysokoškolského štúdia by bránilo chudobnejším ľuďom študovať na
vysokých školách, preto musí štát garantovať bezplatné vzdelávanie od základnej až po
vysokú školu.
Ak by Zákonník práce nechránil zamestnancov pred svojvôľou zamestnávateľov,
zamestnanci by mali horšie pracovné podmienky, prichádzali by častejšie o prácu a
nezamestnanosť by bola vyššia.
Bez štátu a ním poskytovaných sociálnych dávok by veľká časť spoločnosti žila v
chudobe.
Vo vyspelých krajinách majú ľudia vyššiu životnú úroveň, lebo v nich štát výraznejšie
prerozdeľuje zdroje od bohatších smerom k chudobnejším.
Ľudia nie sú ochotní v dostatočnej miere dobrovoľne pomáhať ľuďom v núdzi, preto sa
o nich musí prostredníctvom sociálneho systému starať štát.
Minimálna mzda pomáha ľuďom s nízkou kvalifikáciou.
Súkromné a mimovládne organizácie nedokážu poskytovať rovnako kvalitné sociálne
služby ako štátne zariadenia, preto by mali fungovať len ako doplnok k sociálnym
službám poskytovaným štátom.
Štát dokáže svojim občanom dlhodobo garantovať dôchodky aspoň na ich súčasnej
úrovni, preto je štátny dôchodkový systém lepší ako súkromné dôchodkové systémy.
Štát by mal pomáhať ľuďom z iných krajín, ktorí prídu na Slovensko ako utečenci.
rozhodne súhlasí skôr súhlasí skôr nesúhlasí rozhodne nesúhlasí nevie
87% 11%
81% 15%
77% 17%
74% 21%
71% 21%
69% 26%
69% 26%
56% 35%
55% 37%
32% 63%
Predstavy o úlohe štátu v rôznych oblastiach života
% všetkých respondentov; apríl 2018; báza: 1 046 respondentov
súhlas nesúhlas
16
81
80
82
78
82
80
81
78
82
86
78
84
83
78
82
82
72
86
84
79
81
56
87
79
83
85
83
82
79
74
15
15
14
15
10
17
17
18
13
9
14
12
14
19
15
9
23
9
13
19
16
40
8
13
15
12
11
13
14
17
19
4
5
4
7
8
3
2
4
5
5
9
4
3
4
4
9
5
6
3
3
3
4
6
8
5
4
4
4
4
7
85
SR
muž
žena
15 - 17 rokov
18 - 24 rokov
25 - 34 rokov
35 - 44 rokov
45 - 54 rokov
55 - 64 rokov
65 a viac rokov
ZŠ
SŠ bez maturity
SŠ s maturitou
VŠ
slovenská
maďarská
iná
nekvalifik. manuál. pracujúci
kvalifik. manuál. pracujúci
výkonný odborný prac. úradník
tvorivý odborný pracovník
podnikateľ, živnostník
dôchodca
študent
v domácnosti, MD
nezamestnaný
jeden
dvaja
traja
štyria
päť a viac
rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie
%, N = 1 046, celá vzorka
pohlavie
vek
vzdelanie
zamestnanie
81
81
81
80
89
79
80
85
82
79
77
84
86
82
83
79
79
83
79
84
81
78
82
83
80
84
81
80
85
73
89
82
73
89
15
14
16
17
5
14
13
11
15
17
20
14
6
12
15
19
18
14
16
13
14
17
12
14
18
14
18
11
9
21
8
16
25
7
4
5
4
3
6
7
8
4
4
4
3
2
7
6
2
3
4
4
5
4
5
5
6
3
2
2
2
9
6
6
3
2
3
5
SR
slobodný/á
ženatý/vydatá
rozvedený/á
vdova/vdovec
žiadny
do 300 €
301 - 500 €
501 - 700 €
701 - 900 €
901 € a viac
nevie, neuviedol
do 500 €
501 - 800 €
801 - 1 000 €
1 001 - 1 200 €
1 201 - 1 500 €
1 501 - 1 800 €
1 801 € a viac
nevie, neuviedol
menej ako 2 tisíc
2 - 5 tisíc
5 - 20 tisíc
20 - 50 tisíc
50 - 100 tisíc
nad 100 tisíc
Bratislavský
Trnavský
Trenčiansky
Nitriansky
Žilinský
Banskobystrický
Prešovský
Košický
národnosť
kraj
CELÁ VZORKA
rodinný
stav
čistý mesačný
príjem
domácnosti
počet členov
domácnosti
počet
obyvateľov
obce
Predstavy o úlohy štátu: „Spoplatnenie vysokoškolského štúdia by bránilo chudobnejším ľuďom
študovať na vysokých školách, preto musí štát garantovať bezplatné vzdelávanie
od základnej až po vysokú školu.” podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov
čistý mesačný
osobný príjem
1 046
280
587
91
89
44
124
257
267
166
147
41
70
155
136
134
181
145
146
79
317
159
172
162
109
128
122
109
117
136
132
132
150
150
1 046
508
538
41
103
190
202
163
164
182
176
281
375
214
903
102
42
38
243
206
117
59
232
90
24
37
139
315
251
242
99
17
81
86
78
85
77
86
80
85
79
83
78
81
80
78
86
87
75
81
68
86
88
77
67
15
9
20
10
21
9
19
13
18
14
17
13
15
19
9
10
23
17
13
11
11
22
11
4
5
3
6
3
5
2
2
3
2
6
6
4
3
5
4
2
2
19
3
1
2
22
SR
OĽANO - NOVA
SME RODINA – Boris Kollár
MOST-HÍD
SNS
SMER-SD
KDH
ĽS NS
SaS
iná strana
nevoliči
nerozhodnutí
žiadna
čiastočná
výrazná
pred 1989 sa žilo lepšie
žilo sa asi rovnako
teraz sa žije lepšie
nevie
socialistickej
sociálno-trhovej
ekonomike voľného trhu
nevie
rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie
%, N = 1 046, celá vzorka
CELÁ VZORKA
volebné
preferencie
skúsenosť so
socializmom
1 046
65
69
42
73
147
51
69
95
116
190
129
429
292
325
446
169
336
95
181
404
329
133
kedy sa žilo
ľuďom lepšie
dal by prednosť
ekonomike
81
83
82
81
78
92
84
72
82
60
89
72
74
85
80
80
85
83
78
83
77
63
83
84
77
85
15
15
14
16
12
6
12
21
17
38
9
21
25
11
18
12
13
14
17
14
18
19
11
14
23
10
10
4
2
4
3
10
2
4
7
1
2
3
7
2
4
3
8
3
4
5
3
5
19
6
3
4
13
5
73
SR
ľavicová
stred
pravicová
nevie
ľavicovo
naľavo od stredu
ani-ani (stred)
napravo od stredu
pravicovo
ľavicovo
ani-ani (stred)
pravicovo
niekoľkokrát do týždňa
raz za týždeň
niekoľkokrát mesačne
niekoľkokrát do roka
menej často
nikdy, nevie
denne
niekoľkokrát týždenne
menej často
vôbec
denne
niekoľkokrát týždenne
menej často
vôbec
používanie
soc.sietí
účasť na
bohoslužbách
ekonom. orientácia
(výroky) I.
ekonomická
orientácia
(sebazaradenie)
1 046
232
404
268
142
331
240
355
76
44
572
355
120
43
198
150
232
198
226
560
209
32
245
409
245
62
330
používanie
internetu
ekonom. orientácia
(výroky) II.
Predstavy o úlohy štátu: „Spoplatnenie vysokoškolského štúdia by bránilo chudobnejším ľuďom
študovať na vysokých školách, preto musí štát garantovať bezplatné vzdelávanie
od základnej až po vysokú školu.” podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov
18
56
55
57
29
42
50
61
55
64
64
53
58
58
51
56
48
63
68
60
53
45
55
66
36
50
63
63
53
52
40
35
37
34
42
44
41
35
40
27
27
32
34
33
43
35
37
30
24
34
38
50
40
25
41
37
38
30
31
37
38
44
9
9
9
29
14
9
4
6
9
9
15
8
9
6
8
15
7
8
6
9
5
6
9
23
11
12
7
7
10
10
16
52
SR
muž
žena
15 - 17 rokov
18 - 24 rokov
25 - 34 rokov
35 - 44 rokov
45 - 54 rokov
55 - 64 rokov
65 a viac rokov
ZŠ
SŠ bez maturity
SŠ s maturitou
VŠ
slovenská
maďarská
iná
nekvalifik. manuál. pracujúci
kvalifik. manuál. pracujúci
výkonný odborný prac. úradník
tvorivý odborný pracovník
podnikateľ, živnostník
dôchodca
študent
v domácnosti, MD
nezamestnaný
jeden
dvaja
traja
štyria
päť a viac
rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie
%, N = 1 046, celá vzorka
pohlavie
vek
vzdelanie
zamestnanie
56
48
58
55
65
35
49
62
64
50
52
48
59
65
62
59
60
52
44
40
53
60
52
58
63
55
59
49
68
57
47
55
64
49
35
38
36
35
25
43
35
32
28
43
42
37
30
25
35
37
31
39
47
41
37
33
38
33
32
36
37
41
28
31
44
41
33
29
9
14
6
10
11
22
17
6
8
7
6
16
12
10
3
5
9
9
10
19
10
8
11
9
5
9
5
10
4
12
9
5
3
23
SR
slobodný/á
ženatý/vydatá
rozvedený/á
vdova/vdovec
žiadny
do 300 €
301 - 500 €
501 - 700 €
701 - 900 €
901 € a viac
nevie, neuviedol
do 500 €
501 - 800 €
801 - 1 000 €
1 001 - 1 200 €
1 201 - 1 500 €
1 501 - 1 800 €
1 801 € a viac
nevie, neuviedol
menej ako 2 tisíc
2 - 5 tisíc
5 - 20 tisíc
20 - 50 tisíc
50 - 100 tisíc
nad 100 tisíc
Bratislavský
Trnavský
Trenčiansky
Nitriansky
Žilinský
Banskobystrický
Prešovský
Košický
národnosť
kraj
CELÁ VZORKA
rodinný
stav
čistý mesačný
príjem
domácnosti
počet členov
domácnosti
počet
obyvateľov
obce
Predstavy o úlohy štátu: „Súkromné a mimovládne organizácie nedokážu poskytovať rovnako kvalitné
sociálne služby ako štátne zariadenia, preto by mali fungovať len ako doplnok k sociálnym službám
poskytovaným štátom.” podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov
čistý mesačný
osobný príjem
1 046
280
587
91
89
44
124
257
267
166
147
41
70
155
136
134
181
145
146
79
317
159
172
162
109
128
122
109
117
136
132
132
150
150
1 046
508
538
41
103
190
202
163
164
182
176
281
375
214
903
102
42
38
243
206
117
59
232
90
24
37
139
315
251
242
99
19
56
58
58
60
61
70
56
56
43
60
54
42
48
59
63
69
57
42
42
78
59
45
43
35
34
37
30
34
24
39
37
56
34
34
37
41
35
28
25
38
51
26
16
36
48
26
9
8
5
10
5
7
5
7
1
5
13
22
11
6
9
7
5
7
32
6
5
6
32
SR
OĽANO - NOVA
SME RODINA – Boris Kollár
MOST-HÍD
SNS
SMER-SD
KDH
ĽS NS
SaS
iná strana
nevoliči
nerozhodnutí
žiadna
čiastočná
výrazná
pred 1989 sa žilo lepšie
žilo sa asi rovnako
teraz sa žije lepšie
nevie
socialistickej
sociálno-trhovej
ekonomike voľného trhu
nevie
rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie
%, N = 1 046, celá vzorka
CELÁ VZORKA
volebné
preferencie
skúsenosť so
socializmom
1 046
65
69
42
73
147
51
69
95
116
190
129
429
292
325
446
169
336
95
181
404
329
133
kedy sa žilo
ľuďom lepšie
dal by prednosť
ekonomike
56
65
60
49
43
65
59
50
46
31
63
50
41
59
59
59
56
54
52
51
59
43
65
49
61
66
35
30
32
46
33
28
31
38
51
64
29
38
56
29
34
31
34
39
39
40
34
43
24
41
40
30
26
9
5
8
6
24
7
10
12
3
5
8
12
4
12
7
10
10
8
9
9
7
14
10
11
7
9
8
53
SR
ľavicová
stred
pravicová
nevie
ľavicovo
naľavo od stredu
ani-ani (stred)
napravo od stredu
pravicovo
ľavicovo
ani-ani (stred)
pravicovo
niekoľkokrát do týždňa
raz za týždeň
niekoľkokrát mesačne
niekoľkokrát do roka
menej často
nikdy, nevie
denne
niekoľkokrát týždenne
menej často
vôbec
denne
niekoľkokrát týždenne
menej často
vôbec
používanie
soc.sietí
účasť na
bohoslužbách
ekonom. orientácia
(výroky) I.
ekonomická
orientácia
(sebazaradenie)
1 046
232
404
268
142
331
240
355
76
44
572
355
120
43
198
150
232
198
226
560
209
32
245
409
245
62
330
používanie
internetu
ekonom. orientácia
(výroky) II.
Predstavy o úlohy štátu: „Súkromné a mimovládne organizácie nedokážu poskytovať rovnako kvalitné
sociálne služby ako štátne zariadenia, preto by mali fungovať len ako doplnok k sociálnym službám
poskytovaným štátom.” podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov
20
32
30
34
22
37
34
31
33
30
32
29
31
34
33
33
19
42
26
34
29
35
27
32
31
34
32
32
33
33
29
63
65
61
73
55
62
66
63
66
62
65
65
62
62
62
73
54
66
63
66
61
69
63
62
51
62
62
65
63
61
65
5
5
5
5
9
4
4
4
4
6
7
4
4
5
5
7
4
9
3
6
4
4
6
8
5
7
4
4
6
6
49
SR
muž
žena
15 - 17 rokov
18 - 24 rokov
25 - 34 rokov
35 - 44 rokov
45 - 54 rokov
55 - 64 rokov
65 a viac rokov
ZŠ
SŠ bez maturity
SŠ s maturitou
VŠ
slovenská
maďarská
iná
nekvalifik. manuál. pracujúci
kvalifik. manuál. pracujúci
výkonný odborný prac. úradník
tvorivý odborný pracovník
podnikateľ, živnostník
dôchodca
študent
v domácnosti, MD
nezamestnaný
jeden
dvaja
traja
štyria
päť a viac
rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie
%, N = 1 046, celá vzorka
pohlavie
vek
vzdelanie
zamestnanie
32
32
33
25
34
25
37
32
32
32
33
23
33
30
35
33
34
33
31
26
32
35
29
33
33
33
33
35
25
25
29
31
49
29
63
61
64
70
61
68
56
63
63
65
64
70
62
63
62
63
61
63
66
65
63
59
66
65
63
61
63
60
70
70
67
66
50
62
5
7
4
5
5
6
7
5
5
4
3
7
6
7
3
4
5
4
4
9
5
6
5
2
4
6
4
6
5
6
4
3
1
9
SR
slobodný/á
ženatý/vydatá
rozvedený/á
vdova/vdovec
žiadny
do 300 €
301 - 500 €
501 - 700 €
701 - 900 €
901 € a viac
nevie, neuviedol
do 500 €
501 - 800 €
801 - 1 000 €
1 001 - 1 200 €
1 201 - 1 500 €
1 501 - 1 800 €
1 801 € a viac
nevie, neuviedol
menej ako 2 tisíc
2 - 5 tisíc
5 - 20 tisíc
20 - 50 tisíc
50 - 100 tisíc
nad 100 tisíc
Bratislavský
Trnavský
Trenčiansky
Nitriansky
Žilinský
Banskobystrický
Prešovský
Košický
národnosť
kraj
CELÁ VZORKA
rodinný
stav
čistý mesačný
príjem
domácnosti
počet členov
domácnosti
počet
obyvateľov
obce
Predstavy o úlohy štátu: „Štát by mal pomáhať ľuďom z iných krajín,
ktorí prídu na Slovensko ako utečenci.” podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov
čistý mesačný
osobný príjem
1 046
280
587
91
89
44
124
257
267
166
147
41
70
155
136
134
181
145
146
79
317
159
172
162
109
128
122
109
117
136
132
132
150
150
1 046
508
538
41
103
190
202
163
164
182
176
281
375
214
903
102
42
38
243
206
117
59
232
90
24
37
139
315
251
242
99
21
32
42
38
20
25
31
43
18
35
45
33
21
34
31
31
27
31
39
35
28
33
33
32
63
50
62
74
72
62
51
81
61
53
62
70
61
65
64
69
66
59
46
68
65
65
48
5
8
6
2
7
6
1
4
2
5
9
5
4
6
4
3
3
20
4
2
2
20
SR
OĽANO - NOVA
SME RODINA – Boris Kollár
MOST-HÍD
SNS
SMER-SD
KDH
ĽS NS
SaS
iná strana
nevoliči
nerozhodnutí
žiadna
čiastočná
výrazná
pred 1989 sa žilo lepšie
žilo sa asi rovnako
teraz sa žije lepšie
nevie
socialistickej
sociálno-trhovej
ekonomike voľného trhu
nevie
rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie
%, N = 1 046, celá vzorka
CELÁ VZORKA
volebné
preferencie
skúsenosť so
socializmom
1 046
65
69
42
73
147
51
69
95
116
190
129
429
292
325
446
169
336
95
181
404
329
133
kedy sa žilo
ľuďom lepšie
dal by prednosť
ekonomike
32
36
30
36
25
21
28
38
50
51
24
38
50
47
35
35
33
28
27
32
34
31
31
33
35
32
63
62
65
60
65
75
67
56
46
47
71
56
46
47
59
61
62
67
68
64
62
61
62
64
64
58
63
5
2
5
4
10
4
5
6
4
2
4
6
4
6
6
4
5
5
5
4
4
8
7
4
6
8
5
30
SR
ľavicová
stred
pravicová
nevie
ľavicovo
naľavo od stredu
ani-ani (stred)
napravo od stredu
pravicovo
ľavicovo
ani-ani (stred)
pravicovo
niekoľkokrát do týždňa
raz za týždeň
niekoľkokrát mesačne
niekoľkokrát do roka
menej často
nikdy, nevie
denne
niekoľkokrát týždenne
menej často
vôbec
denne
niekoľkokrát týždenne
menej často
vôbec
používanie
soc.sietí
účasť na
bohoslužbách
ekonom. orientácia
(výroky) I.
ekonomická
orientácia
(sebazaradenie)
1 046
232
404
268
142
331
240
355
76
44
572
355
120
43
198
150
232
198
226
560
209
32
245
409
245
62
330
používanie
internetu
ekonom. orientácia
(výroky) II.
Predstavy o úlohy štátu: „Štát by mal pomáhať ľuďom z iných krajín,
ktorí prídu na Slovensko ako utečenci.” podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov
3. Predstavy o úlohe štátu
• Pohľad výraznej väčšiny respondentov na úlohu štátu
môžeme hodnotiť ako silno kolektivistický, etatistický, či
socialistický.
4. Pravo-ľavé zaradenie v ekonomických veciach
• Pri sebazaradení na pravo-ľavom spektre v ekonomických
veciach, mierne prevažujú respondenti hlásiaci sa k pravici
nad respondentmi hlásiacimi sa k ľavici, najviac respondentov
sa však hlási k stredu
• Pri triedení respondentov podľa preferovania jedného z dvoch
protichodných ekonomických prístupov v rôznych
spoločenských oblastiach, sme väčšinu respondentov
zadefinovali ako ľavicových, pravicoví respondenti tvorili
výraznú menšinu
nevie
14%
ľavicovo
7%
pravicovo
10%
napravo od stredu
15%
ani ľavicovo/ ani
pravicovo (stred)
39%
naľavo od stredu
15%
24
PRAVICOVÉ
26%
Sebazaradenie v ekonomických veciach
% všetkých respondentov; apríl 2018; báza: 1 046 respondentov
Otázka: „V ekonomických veciach sa považujete skôr za pravicovo zmýšľajúceho alebo skôr za ľavicovo zmýšľajúceho človeka?“
ANI-ANI
39%
pravicovo
4%
napravo od
stredu
7%
ani ľavicovo/
ani pravicovo
(stred)
34%
naľavo od
stredu
23%
ľavicovo
32%
25
PRAVICOVÉ
11%
Zaradenie respondentov na základe postojov k dvojiciam výrokov –
ekonomická orientácia I.
% všetkých respondentov; apríl 2018; báza: 1 046 respondentov
ANI-ANI
34%
26Otázka: „Prečítam Vám postupne vždy dvojicu výrokov. Pri každej dvojici mi, prosím, povedzte, s ktorým z výrokov súhlasíte?”
44%
23%
32%
28%
32%
34%
13%
16%
21%
24%
28%
10%
16%
22%
26%
16%
19%
39%
22%
18%
10%
7%
35%
19%
29%
24%
24%
12%
15%
17%
7%
8%
Štát by mal čo najviac chrániť zamestnancov a ich
práva voči zamestnávateľom.
Štát by mal zabezpečiť, aby mal každý prácu a slušnú
životnú úroveň.
V hospodárstve sú viaceré oblasti, ktoré by nemali
patriť do súkromných rúk a mal by ich vlastniť a
spravovať štát.
Je spravodlivé, ak štát prerozdeľuje prostriedky
bohatších ľudí v prospech chudobnejších, pretože
tým znižuje sociálnu nerovnosť v spoločnosti.
Existuje mnoho oblastí, kde sú potrebné zásahy štátu
do ekonomiky.
Ak štát svoje výdavky používa a investuje rozumne,
prispieva tým k hospodárskemu rastu, preto by sa
štátne výdavky nemali za každú cenu obmedzovať.
Vo verejnom záujme možno súkromné vlastníctvo
obmedziť, verejný záujem musí mať prednosť pred
súkromným.
Postoje k miere intervencie štátu v rôznych ekonomických otázkach
% všetkých respondentov; apríl 2018; báza: 1 046 respondentov
Zamestnávatelia by mali mať čo najvoľnejšie ruky pri
rozhodovaní o podmienkach práce a pri odmeňovaní
zamestnancov.
O svoju prácu a životnú úroveň by sa mal postarať
predovšetkým každý sám.
Štát by nemal vôbec podnikať a vlastniť podniky a
hospodárske subjekty.
Je nesprávne, ak štát zaťažuje nadpriemerne
zarábajúcich a majetnejších ľudí príliš vysokými daňami
a odvodmi, pretože tým obmedzuje iniciatívu ľudí
a hospodársky rast.
Čím menej zásahov štátu do ekonomiky, tým lepšie.
Výdavky štátu by mali byť čo najnižšie, štát by mal
ponechať čo najviac peňazí ľuďom a firmám, ktoré s nimi
dokážu naložiť lepšie.
Súkromné vlastníctvo je nedotknuteľné, zásahy doňho sú
možné iba vo výnimočných prípadoch.
jednoznačne s výrokom A skôr s výrokom A ani, ani skôr s výrokom B jednoznačne s
výrokom B
výroky ľavicovej orientácie výroky pravicovej orientácie
27
Stĺpcové % Sebazaradeni
e - ľavicové
Sebazaradeni
e - stred
Sebazaradeni
e - pravicové
Sebazaradenie -
nevie
Zaradenie na základe
výrokov – ľavicové
63,8 54,2 44,0 61,7
Zaradenie na základe
výrokov – ani-ani (stred)
27,2 36,9 36,9 30,5
Zaradenie na základe
výrokov – pravicové
9,1 8,9 19,0 7,8
100% 100% 100% 100%
Riadkové % Sebazaradenie
- ľavicové
Sebazaradenie
- stred
Sebazaradenie
- pravicové
Sebazaradenie
- nevie
Zaradenie na základe
výrokov – ľavicové
25,9 38,3 20,6 15,2 100%
Zaradenie na základe
výrokov – ani-ani (stred)
17,8 42,1 28,0 12,1 100%
Zaradenie na základe
výrokov – pravicové
17,6 30,3 42,9 9,2 100%
Zaradenie na základe výrokov verzus sebazaradenie v ekonomických veciach
% všetkých respondentov; apríl 2018; báza: 1 046 respondentov

More Related Content

More from Conservative Institute / Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika

More from Conservative Institute / Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (20)

Friedrich Hayek a Milton Friedman a ich prínos pre súčasnosť
Friedrich Hayek a Milton Friedman a ich prínos pre súčasnosťFriedrich Hayek a Milton Friedman a ich prínos pre súčasnosť
Friedrich Hayek a Milton Friedman a ich prínos pre súčasnosť
 
Peter Gonda: Miesto klasickej ekonomickej školy a iných liberálnych ekonomick...
Peter Gonda: Miesto klasickej ekonomickej školy a iných liberálnych ekonomick...Peter Gonda: Miesto klasickej ekonomickej školy a iných liberálnych ekonomick...
Peter Gonda: Miesto klasickej ekonomickej školy a iných liberálnych ekonomick...
 
Gunther Schnabl: Inflation and Other Consequences of the ECB’s Monetary Policy
Gunther Schnabl: Inflation and Other Consequences of the ECB’s Monetary PolicyGunther Schnabl: Inflation and Other Consequences of the ECB’s Monetary Policy
Gunther Schnabl: Inflation and Other Consequences of the ECB’s Monetary Policy
 
David Friedman: Law, Economics and Liberty
David Friedman: Law, Economics and LibertyDavid Friedman: Law, Economics and Liberty
David Friedman: Law, Economics and Liberty
 
Stefan Kolev: German Economic Model: Past and Present | CEQLS Lecture
Stefan Kolev: German Economic Model: Past and Present | CEQLS LectureStefan Kolev: German Economic Model: Past and Present | CEQLS Lecture
Stefan Kolev: German Economic Model: Past and Present | CEQLS Lecture
 
Peter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického myslenia
Peter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického mysleniaPeter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického myslenia
Peter Gonda: Podstata, základné princípy ekonómie a ekonomického myslenia
 
Peter Gonda: Konkurencia, regulácia a európska ekonomická integrácia
Peter Gonda: Konkurencia, regulácia a európska ekonomická integráciaPeter Gonda: Konkurencia, regulácia a európska ekonomická integrácia
Peter Gonda: Konkurencia, regulácia a európska ekonomická integrácia
 
Peter Gonda: Možnosti riešenia sociálnych udalostí na báze osobnej zodpovednosti
Peter Gonda: Možnosti riešenia sociálnych udalostí na báze osobnej zodpovednostiPeter Gonda: Možnosti riešenia sociálnych udalostí na báze osobnej zodpovednosti
Peter Gonda: Možnosti riešenia sociálnych udalostí na báze osobnej zodpovednosti
 
Socializmus: podstata, ekonomická realita a dôsledky
Socializmus: podstata, ekonomická realita a dôsledkySocializmus: podstata, ekonomická realita a dôsledky
Socializmus: podstata, ekonomická realita a dôsledky
 
Peter Gonda: Peniaze a menový systém
Peter Gonda: Peniaze a menový systémPeter Gonda: Peniaze a menový systém
Peter Gonda: Peniaze a menový systém
 
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
 
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
Peter Gonda: Možnosti riešenia negatívnych externalít bez vládnych regulácií ...
 
Peter Klein: Why Entrepreneurs, Not Bureaucrats, Drive Innovation
Peter Klein: Why Entrepreneurs, Not Bureaucrats, Drive InnovationPeter Klein: Why Entrepreneurs, Not Bureaucrats, Drive Innovation
Peter Klein: Why Entrepreneurs, Not Bureaucrats, Drive Innovation
 
Peter Gonda: Ekonómia a právo pre fungovanie slobodnej spoločnosti
Peter Gonda: Ekonómia a právo pre fungovanie slobodnej spoločnostiPeter Gonda: Ekonómia a právo pre fungovanie slobodnej spoločnosti
Peter Gonda: Ekonómia a právo pre fungovanie slobodnej spoločnosti
 
AKE: Ekonómia a etika a trh a morálka pre fungovanie slobodnej spoločnosti
AKE: Ekonómia a etika a trh a morálka pre fungovanie slobodnej spoločnosti AKE: Ekonómia a etika a trh a morálka pre fungovanie slobodnej spoločnosti
AKE: Ekonómia a etika a trh a morálka pre fungovanie slobodnej spoločnosti
 
Východiská a odkazy ekonómie liberálnych ekonomických škôl
Východiská a odkazy ekonómie liberálnych ekonomických škôlVýchodiská a odkazy ekonómie liberálnych ekonomických škôl
Východiská a odkazy ekonómie liberálnych ekonomických škôl
 
Búrame mýty o socializme
Búrame mýty o socializmeBúrame mýty o socializme
Búrame mýty o socializme
 
Peter Gonda: Socializmus: ekonomická realita a memento pre budúcnosť
Peter Gonda: Socializmus: ekonomická realita a memento pre budúcnosťPeter Gonda: Socializmus: ekonomická realita a memento pre budúcnosť
Peter Gonda: Socializmus: ekonomická realita a memento pre budúcnosť
 
Kristian Niemietz: Socialism: The failed idea that never dies
Kristian Niemietz: Socialism: The failed idea that never diesKristian Niemietz: Socialism: The failed idea that never dies
Kristian Niemietz: Socialism: The failed idea that never dies
 
Peter Gonda: Možnosti riešenia sociálnych udalostí na báze osobnej zodpovedno...
Peter Gonda: Možnosti riešenia sociálnych udalostí na báze osobnej zodpovedno...Peter Gonda: Možnosti riešenia sociálnych udalostí na báze osobnej zodpovedno...
Peter Gonda: Možnosti riešenia sociálnych udalostí na báze osobnej zodpovedno...
 

Mýty o socializme | Ivan Kuhn

  • 1. Výsledky prieskumu: Ľudia na Slovensku cítia nostalgiu za životom v socializme a preferujú silný zaopatrovateľský štát reprezentatívny prieskum verejnej mienky agentúra Focus, apríl 2018 Projekt Búranie mýtov o socializme a sociálnom štáte realizuje Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika s podporou John Templeton Foundation
  • 2. 1. Asociácie a spomienky na socializmus
  • 3. 2. Hodnotenie tvrdení o socializme • Z 21 sledovaných rozmanitých tvrdení o socializme v prípade 16 prevažuje u opýtaných súhlas, a to v podobe, že sa s nimi stotožňuje viac ako polovica opýtaných. • Pozitívne hodnotenie (spomienky) až mýty týkajúce sa socializmu sú v silnej prevahe v mysliach obyvateľov krajiny.
  • 4. 4 42% 39% 40% 37% 33% 29% 29% 39% 40% 38% 34% 38% 40% 40% 8% 8% 10% 13% 14% 13% 14% 4% 5% 6% 6% 6% 5% 8% 8% 8% 7% 10% 10% 13% 10% Ľudia si viac pomáhali, solidarizovali medzi sebou a boli si bližší. Za socializmu sa žilo bezpečnejšie, násilná kriminalita bola nižšia. Vďaka plánovanému hospodárstvu bol dostatok užitočnej práce pre všetkých, a preto neexistovala nezamestnanosť. Potraviny v obchodoch boli kvalitnejšie a zdravšie ako dnes. Socializmus viedol ľudí k morálnejšiemu správaniu. Národné výbory za socializmu fungovali ako orgány samosprávy v obciach, mestách a krajoch. Socializmus bol sociálne spravodlivejší, pretože každý bol odmeňovaný podľa výsledkov svojej práce a neboli také veľké rozdiely v príjmoch. rozhodne súhlasí skôr súhlasí skôr nesúhlasí rozhodne nesúhlasí nevie 81% 79% 77% 71% 71% 69% 69% súhlas 12% 13% 16% 20% 19% 18% 22% nesúhlas Miera súhlasu s vybranými tvrdeniami o socializme – I. % všetkých respondentov; apríl 2018; báza: 1 046 respondentov Otázka: „Teraz Vám postupne prečítam niekoľko výrokov, ktoré sa týkajú obdobia socializmu do roku 1989. Pri každom z nich mi, prosím, povedzte, do akej miery s ním súhlasíte alebo nesúhlasíte.“
  • 5. 5 35% 30% 29% 31% 24% 23% 21% 32% 36% 35% 32% 38% 37% 33% 18% 15% 19% 20% 18% 20% 26% 6% 7% 9% 7% 9% 10% 11% 9% 12% 9% 10% 11% 11% 9% Školstvo bolo za socializmu kvalitnejšie a ľudia boli vzdelanejší ako dnes. Československé výrobky mali v zahraničí do roku 1989 skvelé meno a vyvážali sa do celého sveta. Za socializmu sa menej kradlo a podvádzalo ako dnes. Zdravotná starostlivosť bola za socializmu lepšia, ľudia sa dožívali vyššieho veku a menej ľudí zomieralo predčasne na choroby. Zo štátom vlastnených podnikov profitovali všetci občania. Socializmus bol ekonomicky životaschopný systém a hospodársky sa mu darilo. Životná úroveň väčšiny občanov bola za socializmu vyššia ako dnes, ľudia si zo svojho príjmu mohli dovoliť viac. rozhodne súhlasí skôr súhlasí skôr nesúhlasí rozhodne nesúhlasí nevie 67% 66% 64% 63% 62% 59% 55% súhlas 24% 21% 27% 27% 27% 30% 37% nesúhlas Miera súhlasu s vybranými tvrdeniami o socializme – II. % všetkých respondentov; apríl 2018; báza: 1 046 respondentov Otázka: „Teraz Vám postupne prečítam niekoľko výrokov, ktoré sa týkajú obdobia socializmu do roku 1989. Pri každom z nich mi, prosím, povedzte, do akej miery s ním súhlasíte alebo nesúhlasíte.“
  • 6. 6 23% 19% 14% 18% 12% 12% 8% 31% 33% 32% 27% 24% 20% 14% 23% 25% 25% 26% 27% 27% 27% 13% 14% 19% 20% 25% 32% 44% 11% 9% 11% 10% 12% 9% 8% Socialistický režim sa viac staral o životné prostredie, továrne vypúšťali menej škodlivín, ovzdušie aj vody boli čistejšie. Obchody boli dobre zásobené lacným a zároveň kvalitným tovarom. Socializmus v Československu nebol totalitným režimom, ľudské práva sa dodržiavali. Každý, kto poctivo pracoval a dodržiaval zákony, mohol slobodne prejavovať svoje názory bez toho, aby bol za to akokoľvek postihovaný. Pred rokom 1989 existovala socialistická demokracia, voľby boli slobodné a demokratické. Dovolenka pri mori bola dostupnejšia pre väčší počet ľudí ako dnes. Bežný človek, ak chcel, mohol slobodne cestovať kamkoľvek do zahraničia. rozhodne súhlasí skôr súhlasí skôr nesúhlasí rozhodne nesúhlasí nevie 54% 52% 45% 45% 36% 31% 22% súhlas 35% 39% 44% 45% 52% 60% 71% nesúhlas Miera súhlasu s vybranými tvrdeniami o socializme – III. % všetkých respondentov; apríl 2018; báza: 1 046 respondentov Otázka: „Teraz Vám postupne prečítam niekoľko výrokov, ktoré sa týkajú obdobia socializmu do roku 1989. Pri každom z nich mi, prosím, povedzte, do akej miery s ním súhlasíte alebo nesúhlasíte.“
  • 7. 7 77 75 79 59 55 69 78 82 86 89 79 81 77 72 77 77 80 77 78 79 74 60 91 51 79 83 85 73 74 63 16 16 15 10 22 20 17 16 12 9 8 13 17 23 16 16 15 16 14 18 21 36 7 16 18 10 16 12 16 16 23 7 9 6 32 23 11 5 1 2 2 13 7 7 5 8 7 5 7 8 3 5 4 2 33 4 11 1 3 11 10 15 78 SR muž žena 15 - 17 rokov 18 - 24 rokov 25 - 34 rokov 35 - 44 rokov 45 - 54 rokov 55 - 64 rokov 65 a viac rokov ZŠ SŠ bez maturity SŠ s maturitou VŠ slovenská maďarská iná nekvalifik. manuál. pracujúci kvalifik. manuál. pracujúci výkonný odborný prac. úradník tvorivý odborný pracovník podnikateľ, živnostník dôchodca študent v domácnosti, MD nezamestnaný jeden dvaja traja štyria päť a viac rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie %, N = 1 046, celá vzorka pohlavie vek vzdelanie zamestnanie 77 64 81 82 90 55 69 85 78 78 76 76 88 87 82 81 77 72 66 64 76 80 77 83 76 71 70 77 82 81 75 80 76 77 16 20 15 11 8 16 15 10 16 17 23 14 5 10 13 16 16 19 22 19 14 14 15 14 17 22 24 15 16 13 17 13 18 9 7 16 4 7 2 29 17 5 6 6 1 10 7 3 5 3 7 9 12 17 10 6 9 3 8 7 6 9 2 6 8 7 6 14 SR slobodný/á ženatý/vydatá rozvedený/á vdova/vdovec žiadny do 300 € 301 - 500 € 501 - 700 € 701 - 900 € 901 € a viac nevie, neuviedol do 500 € 501 - 800 € 801 - 1 000 € 1 001 - 1 200 € 1 201 - 1 500 € 1 501 - 1 800 € 1 801 € a viac nevie, neuviedol menej ako 2 tisíc 2 - 5 tisíc 5 - 20 tisíc 20 - 50 tisíc 50 - 100 tisíc nad 100 tisíc Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický národnosť kraj CELÁ VZORKA rodinný stav čistý mesačný príjem domácnosti počet členov domácnosti počet obyvateľov obce Hodnotenie vybraných tvrdení: „Vďaka plánovanému hospodárstvu bol dostatok užitočnej práce pre všetkých, a preto neexistovala nezamestnanosť.“ podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov čistý mesačný osobný príjem 1 046 280 587 91 89 44 124 257 267 166 147 41 70 155 136 134 181 145 146 79 317 159 172 162 109 128 122 109 117 136 132 132 150 150 1 046 508 538 41 103 190 202 163 164 182 176 281 375 214 903 102 42 38 243 206 117 59 232 90 24 37 139 315 251 242 99
  • 8. 8 77 81 80 81 85 88 77 84 74 74 69 69 66 82 88 93 74 67 43 96 84 64 61 16 16 15 9 14 7 21 9 22 20 16 19 19 16 10 5 21 28 12 3 12 28 11 7 3 6 10 2 4 2 7 4 6 15 13 15 2 2 2 5 5 45 1 4 7 28 SR OĽANO - NOVA SME RODINA – Boris Kollár MOST-HÍD SNS SMER-SD KDH ĽS NS SaS iná strana nevoliči nerozhodnutí žiadna čiastočná výrazná pred 1989 sa žilo lepšie žilo sa asi rovnako teraz sa žije lepšie nevie socialistickej sociálno-trhovej ekonomike voľného trhu nevie rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie %, N = 1 046, celá vzorka CELÁ VZORKA volebné preferencie skúsenosť so socializmom 1 046 65 69 42 73 147 51 69 95 116 190 129 429 292 325 446 169 336 95 181 404 329 133 kedy sa žilo ľuďom lepšie dal by prednosť ekonomike Hodnotenie vybraných tvrdení: „Vďaka plánovanému hospodárstvu bol dostatok užitočnej práce pre všetkých, a preto neexistovala nezamestnanosť.“ podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov 77 82 79 74 71 91 79 71 60 43 86 71 54 95 81 75 78 76 72 73 74 69 89 73 78 87 16 15 13 23 9 5 14 19 30 52 9 19 38 5 15 15 16 17 17 17 20 24 7 17 21 17 9 7 3 8 4 20 4 7 10 9 4 6 10 7 4 11 7 7 11 9 6 7 4 10 8 5 4 71 SR ľavicová stred pravicová nevie ľavicovo naľavo od stredu ani-ani (stred) napravo od stredu pravicovo ľavicovo ani-ani (stred) pravicovo niekoľkokrát do týždňa raz za týždeň niekoľkokrát mesačne niekoľkokrát do roka menej často nikdy, nevie denne niekoľkokrát týždenne menej často vôbec denne niekoľkokrát týždenne menej často vôbec používanie soc.sietí účasť na bohoslužbách ekonom. orientácia (výroky) I. ekonomická orientácia (sebazaradenie) 1 046 232 404 268 142 331 240 355 76 44 572 355 120 43 198 150 232 198 226 560 209 32 245 409 245 62 330 používanie internetu ekonom. orientácia (výroky) II.
  • 9. 9 55 55 55 22 40 41 52 61 64 73 55 60 54 50 55 57 42 65 59 52 48 35 71 28 53 68 64 48 48 42 37 35 38 44 35 46 42 36 33 24 31 32 38 45 36 34 54 26 31 42 45 59 26 39 47 42 28 32 40 41 45 9 10 8 34 25 13 6 3 3 3 14 8 9 6 9 9 5 9 10 5 7 6 3 33 8 5 4 4 12 12 13 45 SR muž žena 15 - 17 rokov 18 - 24 rokov 25 - 34 rokov 35 - 44 rokov 45 - 54 rokov 55 - 64 rokov 65 a viac rokov ZŠ SŠ bez maturity SŠ s maturitou VŠ slovenská maďarská iná nekvalifik. manuál. pracujúci kvalifik. manuál. pracujúci výkonný odborný prac. úradník tvorivý odborný pracovník podnikateľ, živnostník dôchodca študent v domácnosti, MD nezamestnaný jeden dvaja traja štyria päť a viac rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie %, N = 1 046, celá vzorka pohlavie vek vzdelanie zamestnanie 55 39 58 67 73 30 47 63 55 60 55 28 66 66 63 56 55 54 45 25 51 61 51 52 55 64 59 47 64 49 37 56 67 57 37 42 38 25 21 43 36 31 36 34 43 57 28 28 31 38 37 38 43 54 38 31 38 45 37 27 34 42 34 45 52 35 28 26 9 20 4 8 6 27 18 6 9 6 3 15 6 6 6 6 8 9 12 21 11 8 12 3 8 9 7 12 3 7 10 9 5 17 SR slobodný/á ženatý/vydatá rozvedený/á vdova/vdovec žiadny do 300 € 301 - 500 € 501 - 700 € 701 - 900 € 901 € a viac nevie, neuviedol do 500 € 501 - 800 € 801 - 1 000 € 1 001 - 1 200 € 1 201 - 1 500 € 1 501 - 1 800 € 1 801 € a viac nevie, neuviedol menej ako 2 tisíc 2 - 5 tisíc 5 - 20 tisíc 20 - 50 tisíc 50 - 100 tisíc nad 100 tisíc Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický národnosť kraj CELÁ VZORKA rodinný stav čistý mesačný príjem domácnosti počet členov domácnosti počet obyvateľov obce Hodnotenie vybraných tvrdení: „Životná úroveň väčšiny občanov bola za socializmu vyššia ako dnes, ľudia si zo svojho príjmu mohli dovoliť viac.“ podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov čistý mesačný osobný príjem 1 046 280 587 91 89 44 124 257 267 166 147 41 70 155 136 134 181 145 146 79 317 159 172 162 109 128 122 109 117 136 132 132 150 150 1 046 508 538 41 103 190 202 163 164 182 176 281 375 214 903 102 42 38 243 206 117 59 232 90 24 37 139 315 251 242 99
  • 10. 10 55 46 58 51 71 66 51 60 37 57 55 46 41 59 69 82 54 27 26 87 60 37 41 37 45 37 34 25 29 46 31 55 38 31 40 42 39 27 16 38 66 25 12 35 54 31 9 9 5 15 4 5 3 9 8 5 14 14 17 2 4 2 8 7 49 1 5 10 29 SR OĽANO - NOVA SME RODINA – Boris Kollár MOST-HÍD SNS SMER-SD KDH ĽS NS SaS iná strana nevoliči nerozhodnutí žiadna čiastočná výrazná pred 1989 sa žilo lepšie žilo sa asi rovnako teraz sa žije lepšie nevie socialistickej sociálno-trhovej ekonomike voľného trhu nevie rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie %, N = 1 046, celá vzorka CELÁ VZORKA volebné preferencie skúsenosť so socializmom 1 046 65 69 42 73 147 51 69 95 116 190 129 429 292 325 446 169 336 95 181 404 329 133 kedy sa žilo ľuďom lepšie dal by prednosť ekonomike Hodnotenie vybraných tvrdení: „Životná úroveň väčšiny občanov bola za socializmu vyššia ako dnes, ľudia si zo svojho príjmu mohli dovoliť viac.“ podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov 55 65 60 44 46 66 58 49 50 10 62 49 35 70 61 57 55 53 46 47 56 69 70 47 60 67 37 30 33 50 32 29 33 39 42 82 31 39 57 28 34 33 36 38 42 42 38 20 26 41 41 33 29 9 5 8 6 23 6 9 12 8 8 7 12 8 2 6 10 9 9 12 11 6 11 5 13 9 7 5 51 SR ľavicová stred pravicová nevie ľavicovo naľavo od stredu ani-ani (stred) napravo od stredu pravicovo ľavicovo ani-ani (stred) pravicovo niekoľkokrát do týždňa raz za týždeň niekoľkokrát mesačne niekoľkokrát do roka menej často nikdy, nevie denne niekoľkokrát týždenne menej často vôbec denne niekoľkokrát týždenne menej často vôbec používanie soc.sietí účasť na bohoslužbách ekonom. orientácia (výroky) I. ekonomická orientácia (sebazaradenie) 1 046 232 404 268 142 331 240 355 76 44 572 355 120 43 198 150 232 198 226 560 209 32 245 409 245 62 330 používanie internetu ekonom. orientácia (výroky) II.
  • 11. 11 31 30 33 10 19 25 27 34 41 44 29 36 30 30 32 26 26 39 35 30 25 21 42 12 27 35 38 27 29 20 60 61 58 63 59 64 67 62 53 49 56 56 63 61 58 67 70 49 56 66 67 74 53 60 61 55 58 57 61 60 66 9 10 9 27 22 11 5 4 6 7 15 8 7 9 10 7 5 12 10 4 8 5 5 29 13 18 7 5 12 11 14 27 SR muž žena 15 - 17 rokov 18 - 24 rokov 25 - 34 rokov 35 - 44 rokov 45 - 54 rokov 55 - 64 rokov 65 a viac rokov ZŠ SŠ bez maturity SŠ s maturitou VŠ slovenská maďarská iná nekvalifik. manuál. pracujúci kvalifik. manuál. pracujúci výkonný odborný prac. úradník tvorivý odborný pracovník podnikateľ, živnostník dôchodca študent v domácnosti, MD nezamestnaný jeden dvaja traja štyria päť a viac rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie %, N = 1 046, celá vzorka pohlavie vek vzdelanie zamestnanie 31 20 36 27 41 14 19 39 36 33 29 11 25 41 43 40 32 26 23 10 28 35 24 30 34 45 42 23 39 24 27 29 44 22 60 63 58 66 51 53 60 56 57 60 66 77 63 53 49 55 62 65 64 67 60 59 64 65 57 46 49 64 58 69 64 60 50 62 9 16 6 7 8 33 21 5 6 8 5 13 12 6 8 5 6 9 13 23 12 7 11 5 9 9 9 13 3 7 9 12 6 16 SR slobodný/á ženatý/vydatá rozvedený/á vdova/vdovec žiadny do 300 € 301 - 500 € 501 - 700 € 701 - 900 € 901 € a viac nevie, neuviedol do 500 € 501 - 800 € 801 - 1 000 € 1 001 - 1 200 € 1 201 - 1 500 € 1 501 - 1 800 € 1 801 € a viac nevie, neuviedol menej ako 2 tisíc 2 - 5 tisíc 5 - 20 tisíc 20 - 50 tisíc 50 - 100 tisíc nad 100 tisíc Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický národnosť kraj CELÁ VZORKA rodinný stav čistý mesačný príjem domácnosti počet členov domácnosti počet obyvateľov obce Hodnotenie vybraných tvrdení: „Dovolenka pri mori bola dostupnejšia pre väčší počet ľudí ako dnes.” podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov čistý mesačný osobný príjem 1 046 280 587 91 89 44 124 257 267 166 147 41 70 155 136 134 181 145 146 79 317 159 172 162 109 128 122 109 117 136 132 132 150 150 1 046 508 538 41 103 190 202 163 164 182 176 281 375 214 903 102 42 38 243 206 117 59 232 90 24 37 139 315 251 242 99
  • 12. 12 31 40 34 24 43 34 34 28 22 33 33 23 23 32 43 50 31 13 9 62 35 15 19 60 57 58 67 56 57 65 64 73 61 51 61 62 65 51 45 60 83 44 34 59 77 51 9 3 8 9 1 10 2 8 5 6 16 16 15 4 6 5 10 4 46 3 6 8 31 SR OĽANO - NOVA SME RODINA – Boris Kollár MOST-HÍD SNS SMER-SD KDH ĽS NS SaS iná strana nevoliči nerozhodnutí žiadna čiastočná výrazná pred 1989 sa žilo lepšie žilo sa asi rovnako teraz sa žije lepšie nevie socialistickej sociálno-trhovej ekonomike voľného trhu nevie rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie %, N = 1 046, celá vzorka CELÁ VZORKA volebné preferencie skúsenosť so socializmom 1 046 65 69 42 73 147 51 69 95 116 190 129 429 292 325 446 169 336 95 181 404 329 133 kedy sa žilo ľuďom lepšie dal by prednosť ekonomike Hodnotenie vybraných tvrdení: „Dovolenka pri mori bola dostupnejšia pre väčší počet ľudí ako dnes.“ podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov 31 38 33 27 24 38 31 29 33 8 35 29 24 36 40 42 24 33 22 25 37 33 40 23 41 39 60 55 60 68 50 56 59 61 56 87 57 61 67 59 52 49 67 60 65 64 56 56 52 66 58 45 55 9 7 8 5 26 7 10 11 11 5 8 11 9 5 8 9 10 7 13 11 7 11 8 11 8 13 6 34 SR ľavicová stred pravicová nevie ľavicovo naľavo od stredu ani-ani (stred) napravo od stredu pravicovo ľavicovo ani-ani (stred) pravicovo niekoľkokrát do týždňa raz za týždeň niekoľkokrát mesačne niekoľkokrát do roka menej často nikdy, nevie denne niekoľkokrát týždenne menej často vôbec denne niekoľkokrát týždenne menej často vôbec používanie soc.sietí účasť na bohoslužbách ekonom. orientácia (výroky) I. ekonomická orientácia (sebazaradenie) 1 046 232 404 268 142 331 240 355 76 44 572 355 120 43 198 150 232 198 226 560 209 32 245 409 245 62 330 používanie internetu ekonom. orientácia (výroky) II.
  • 13. 2. Hodnotenie tvrdení o socializme • Medzi respondentmi prevládajú pozitívne hodnotenia tvrdení (mýtov) o socializme, najmä v sociálno-ekonomických otázkach (menej v otázkach slobody a demokracie), a to vo všetkých skupinách obyvateľov bez ohľadu na vzdelanie, pracovné zaradenie alebo politickú orientáciu. • pozitívne hodnotenia tvrdení (mýtov) o socializme sú dominantné najmä u starších respondentov, nekvalifikovaných manuálne pracujúcich a voličov SNS a Smer-SD.
  • 14. 3. Predstavy o úlohe štátu • Z 10 vyjadrení, ktoré hovoria o silnej úlohe štátu v rôznych oblastiach, až v 9 prípadoch prevažuje u opýtaných súhlas, a to v podobe, že sa s nimi stotožňuje viac ako polovica opýtaných.
  • 15. 15 Otázka: „Teraz Vám postupne prečítam niekoľko výrokov, ktoré sa týkajú úlohy štátu v rôznych oblastiach života spoločnosti. Pri každom z nich mi, prosím, povedzte, do akej miery s ním súhlasíte alebo nesúhlasíte. 55% 31% 32% 36% 44% 40% 9% 11% 14% 16% 19% 28% 26% 34% 5% 4% 7% 8% 11% 29% 5% 8% 5% 9% 8% 5%6% 19% 23% 21% 31% 34% 45% 17% 48% 46% 39% 36% 26% 43% 22% 17% 4% 3% 4% 5% 6% Zdravie nie je tovar, preto štát musí garantovať, financovať a poskytovať bezplatnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých. Spoplatnenie vysokoškolského štúdia by bránilo chudobnejším ľuďom študovať na vysokých školách, preto musí štát garantovať bezplatné vzdelávanie od základnej až po vysokú školu. Ak by Zákonník práce nechránil zamestnancov pred svojvôľou zamestnávateľov, zamestnanci by mali horšie pracovné podmienky, prichádzali by častejšie o prácu a nezamestnanosť by bola vyššia. Bez štátu a ním poskytovaných sociálnych dávok by veľká časť spoločnosti žila v chudobe. Vo vyspelých krajinách majú ľudia vyššiu životnú úroveň, lebo v nich štát výraznejšie prerozdeľuje zdroje od bohatších smerom k chudobnejším. Ľudia nie sú ochotní v dostatočnej miere dobrovoľne pomáhať ľuďom v núdzi, preto sa o nich musí prostredníctvom sociálneho systému starať štát. Minimálna mzda pomáha ľuďom s nízkou kvalifikáciou. Súkromné a mimovládne organizácie nedokážu poskytovať rovnako kvalitné sociálne služby ako štátne zariadenia, preto by mali fungovať len ako doplnok k sociálnym službám poskytovaným štátom. Štát dokáže svojim občanom dlhodobo garantovať dôchodky aspoň na ich súčasnej úrovni, preto je štátny dôchodkový systém lepší ako súkromné dôchodkové systémy. Štát by mal pomáhať ľuďom z iných krajín, ktorí prídu na Slovensko ako utečenci. rozhodne súhlasí skôr súhlasí skôr nesúhlasí rozhodne nesúhlasí nevie 87% 11% 81% 15% 77% 17% 74% 21% 71% 21% 69% 26% 69% 26% 56% 35% 55% 37% 32% 63% Predstavy o úlohe štátu v rôznych oblastiach života % všetkých respondentov; apríl 2018; báza: 1 046 respondentov súhlas nesúhlas
  • 16. 16 81 80 82 78 82 80 81 78 82 86 78 84 83 78 82 82 72 86 84 79 81 56 87 79 83 85 83 82 79 74 15 15 14 15 10 17 17 18 13 9 14 12 14 19 15 9 23 9 13 19 16 40 8 13 15 12 11 13 14 17 19 4 5 4 7 8 3 2 4 5 5 9 4 3 4 4 9 5 6 3 3 3 4 6 8 5 4 4 4 4 7 85 SR muž žena 15 - 17 rokov 18 - 24 rokov 25 - 34 rokov 35 - 44 rokov 45 - 54 rokov 55 - 64 rokov 65 a viac rokov ZŠ SŠ bez maturity SŠ s maturitou VŠ slovenská maďarská iná nekvalifik. manuál. pracujúci kvalifik. manuál. pracujúci výkonný odborný prac. úradník tvorivý odborný pracovník podnikateľ, živnostník dôchodca študent v domácnosti, MD nezamestnaný jeden dvaja traja štyria päť a viac rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie %, N = 1 046, celá vzorka pohlavie vek vzdelanie zamestnanie 81 81 81 80 89 79 80 85 82 79 77 84 86 82 83 79 79 83 79 84 81 78 82 83 80 84 81 80 85 73 89 82 73 89 15 14 16 17 5 14 13 11 15 17 20 14 6 12 15 19 18 14 16 13 14 17 12 14 18 14 18 11 9 21 8 16 25 7 4 5 4 3 6 7 8 4 4 4 3 2 7 6 2 3 4 4 5 4 5 5 6 3 2 2 2 9 6 6 3 2 3 5 SR slobodný/á ženatý/vydatá rozvedený/á vdova/vdovec žiadny do 300 € 301 - 500 € 501 - 700 € 701 - 900 € 901 € a viac nevie, neuviedol do 500 € 501 - 800 € 801 - 1 000 € 1 001 - 1 200 € 1 201 - 1 500 € 1 501 - 1 800 € 1 801 € a viac nevie, neuviedol menej ako 2 tisíc 2 - 5 tisíc 5 - 20 tisíc 20 - 50 tisíc 50 - 100 tisíc nad 100 tisíc Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický národnosť kraj CELÁ VZORKA rodinný stav čistý mesačný príjem domácnosti počet členov domácnosti počet obyvateľov obce Predstavy o úlohy štátu: „Spoplatnenie vysokoškolského štúdia by bránilo chudobnejším ľuďom študovať na vysokých školách, preto musí štát garantovať bezplatné vzdelávanie od základnej až po vysokú školu.” podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov čistý mesačný osobný príjem 1 046 280 587 91 89 44 124 257 267 166 147 41 70 155 136 134 181 145 146 79 317 159 172 162 109 128 122 109 117 136 132 132 150 150 1 046 508 538 41 103 190 202 163 164 182 176 281 375 214 903 102 42 38 243 206 117 59 232 90 24 37 139 315 251 242 99
  • 17. 17 81 86 78 85 77 86 80 85 79 83 78 81 80 78 86 87 75 81 68 86 88 77 67 15 9 20 10 21 9 19 13 18 14 17 13 15 19 9 10 23 17 13 11 11 22 11 4 5 3 6 3 5 2 2 3 2 6 6 4 3 5 4 2 2 19 3 1 2 22 SR OĽANO - NOVA SME RODINA – Boris Kollár MOST-HÍD SNS SMER-SD KDH ĽS NS SaS iná strana nevoliči nerozhodnutí žiadna čiastočná výrazná pred 1989 sa žilo lepšie žilo sa asi rovnako teraz sa žije lepšie nevie socialistickej sociálno-trhovej ekonomike voľného trhu nevie rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie %, N = 1 046, celá vzorka CELÁ VZORKA volebné preferencie skúsenosť so socializmom 1 046 65 69 42 73 147 51 69 95 116 190 129 429 292 325 446 169 336 95 181 404 329 133 kedy sa žilo ľuďom lepšie dal by prednosť ekonomike 81 83 82 81 78 92 84 72 82 60 89 72 74 85 80 80 85 83 78 83 77 63 83 84 77 85 15 15 14 16 12 6 12 21 17 38 9 21 25 11 18 12 13 14 17 14 18 19 11 14 23 10 10 4 2 4 3 10 2 4 7 1 2 3 7 2 4 3 8 3 4 5 3 5 19 6 3 4 13 5 73 SR ľavicová stred pravicová nevie ľavicovo naľavo od stredu ani-ani (stred) napravo od stredu pravicovo ľavicovo ani-ani (stred) pravicovo niekoľkokrát do týždňa raz za týždeň niekoľkokrát mesačne niekoľkokrát do roka menej často nikdy, nevie denne niekoľkokrát týždenne menej často vôbec denne niekoľkokrát týždenne menej často vôbec používanie soc.sietí účasť na bohoslužbách ekonom. orientácia (výroky) I. ekonomická orientácia (sebazaradenie) 1 046 232 404 268 142 331 240 355 76 44 572 355 120 43 198 150 232 198 226 560 209 32 245 409 245 62 330 používanie internetu ekonom. orientácia (výroky) II. Predstavy o úlohy štátu: „Spoplatnenie vysokoškolského štúdia by bránilo chudobnejším ľuďom študovať na vysokých školách, preto musí štát garantovať bezplatné vzdelávanie od základnej až po vysokú školu.” podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov
  • 18. 18 56 55 57 29 42 50 61 55 64 64 53 58 58 51 56 48 63 68 60 53 45 55 66 36 50 63 63 53 52 40 35 37 34 42 44 41 35 40 27 27 32 34 33 43 35 37 30 24 34 38 50 40 25 41 37 38 30 31 37 38 44 9 9 9 29 14 9 4 6 9 9 15 8 9 6 8 15 7 8 6 9 5 6 9 23 11 12 7 7 10 10 16 52 SR muž žena 15 - 17 rokov 18 - 24 rokov 25 - 34 rokov 35 - 44 rokov 45 - 54 rokov 55 - 64 rokov 65 a viac rokov ZŠ SŠ bez maturity SŠ s maturitou VŠ slovenská maďarská iná nekvalifik. manuál. pracujúci kvalifik. manuál. pracujúci výkonný odborný prac. úradník tvorivý odborný pracovník podnikateľ, živnostník dôchodca študent v domácnosti, MD nezamestnaný jeden dvaja traja štyria päť a viac rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie %, N = 1 046, celá vzorka pohlavie vek vzdelanie zamestnanie 56 48 58 55 65 35 49 62 64 50 52 48 59 65 62 59 60 52 44 40 53 60 52 58 63 55 59 49 68 57 47 55 64 49 35 38 36 35 25 43 35 32 28 43 42 37 30 25 35 37 31 39 47 41 37 33 38 33 32 36 37 41 28 31 44 41 33 29 9 14 6 10 11 22 17 6 8 7 6 16 12 10 3 5 9 9 10 19 10 8 11 9 5 9 5 10 4 12 9 5 3 23 SR slobodný/á ženatý/vydatá rozvedený/á vdova/vdovec žiadny do 300 € 301 - 500 € 501 - 700 € 701 - 900 € 901 € a viac nevie, neuviedol do 500 € 501 - 800 € 801 - 1 000 € 1 001 - 1 200 € 1 201 - 1 500 € 1 501 - 1 800 € 1 801 € a viac nevie, neuviedol menej ako 2 tisíc 2 - 5 tisíc 5 - 20 tisíc 20 - 50 tisíc 50 - 100 tisíc nad 100 tisíc Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický národnosť kraj CELÁ VZORKA rodinný stav čistý mesačný príjem domácnosti počet členov domácnosti počet obyvateľov obce Predstavy o úlohy štátu: „Súkromné a mimovládne organizácie nedokážu poskytovať rovnako kvalitné sociálne služby ako štátne zariadenia, preto by mali fungovať len ako doplnok k sociálnym službám poskytovaným štátom.” podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov čistý mesačný osobný príjem 1 046 280 587 91 89 44 124 257 267 166 147 41 70 155 136 134 181 145 146 79 317 159 172 162 109 128 122 109 117 136 132 132 150 150 1 046 508 538 41 103 190 202 163 164 182 176 281 375 214 903 102 42 38 243 206 117 59 232 90 24 37 139 315 251 242 99
  • 19. 19 56 58 58 60 61 70 56 56 43 60 54 42 48 59 63 69 57 42 42 78 59 45 43 35 34 37 30 34 24 39 37 56 34 34 37 41 35 28 25 38 51 26 16 36 48 26 9 8 5 10 5 7 5 7 1 5 13 22 11 6 9 7 5 7 32 6 5 6 32 SR OĽANO - NOVA SME RODINA – Boris Kollár MOST-HÍD SNS SMER-SD KDH ĽS NS SaS iná strana nevoliči nerozhodnutí žiadna čiastočná výrazná pred 1989 sa žilo lepšie žilo sa asi rovnako teraz sa žije lepšie nevie socialistickej sociálno-trhovej ekonomike voľného trhu nevie rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie %, N = 1 046, celá vzorka CELÁ VZORKA volebné preferencie skúsenosť so socializmom 1 046 65 69 42 73 147 51 69 95 116 190 129 429 292 325 446 169 336 95 181 404 329 133 kedy sa žilo ľuďom lepšie dal by prednosť ekonomike 56 65 60 49 43 65 59 50 46 31 63 50 41 59 59 59 56 54 52 51 59 43 65 49 61 66 35 30 32 46 33 28 31 38 51 64 29 38 56 29 34 31 34 39 39 40 34 43 24 41 40 30 26 9 5 8 6 24 7 10 12 3 5 8 12 4 12 7 10 10 8 9 9 7 14 10 11 7 9 8 53 SR ľavicová stred pravicová nevie ľavicovo naľavo od stredu ani-ani (stred) napravo od stredu pravicovo ľavicovo ani-ani (stred) pravicovo niekoľkokrát do týždňa raz za týždeň niekoľkokrát mesačne niekoľkokrát do roka menej často nikdy, nevie denne niekoľkokrát týždenne menej často vôbec denne niekoľkokrát týždenne menej často vôbec používanie soc.sietí účasť na bohoslužbách ekonom. orientácia (výroky) I. ekonomická orientácia (sebazaradenie) 1 046 232 404 268 142 331 240 355 76 44 572 355 120 43 198 150 232 198 226 560 209 32 245 409 245 62 330 používanie internetu ekonom. orientácia (výroky) II. Predstavy o úlohy štátu: „Súkromné a mimovládne organizácie nedokážu poskytovať rovnako kvalitné sociálne služby ako štátne zariadenia, preto by mali fungovať len ako doplnok k sociálnym službám poskytovaným štátom.” podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov
  • 20. 20 32 30 34 22 37 34 31 33 30 32 29 31 34 33 33 19 42 26 34 29 35 27 32 31 34 32 32 33 33 29 63 65 61 73 55 62 66 63 66 62 65 65 62 62 62 73 54 66 63 66 61 69 63 62 51 62 62 65 63 61 65 5 5 5 5 9 4 4 4 4 6 7 4 4 5 5 7 4 9 3 6 4 4 6 8 5 7 4 4 6 6 49 SR muž žena 15 - 17 rokov 18 - 24 rokov 25 - 34 rokov 35 - 44 rokov 45 - 54 rokov 55 - 64 rokov 65 a viac rokov ZŠ SŠ bez maturity SŠ s maturitou VŠ slovenská maďarská iná nekvalifik. manuál. pracujúci kvalifik. manuál. pracujúci výkonný odborný prac. úradník tvorivý odborný pracovník podnikateľ, živnostník dôchodca študent v domácnosti, MD nezamestnaný jeden dvaja traja štyria päť a viac rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie %, N = 1 046, celá vzorka pohlavie vek vzdelanie zamestnanie 32 32 33 25 34 25 37 32 32 32 33 23 33 30 35 33 34 33 31 26 32 35 29 33 33 33 33 35 25 25 29 31 49 29 63 61 64 70 61 68 56 63 63 65 64 70 62 63 62 63 61 63 66 65 63 59 66 65 63 61 63 60 70 70 67 66 50 62 5 7 4 5 5 6 7 5 5 4 3 7 6 7 3 4 5 4 4 9 5 6 5 2 4 6 4 6 5 6 4 3 1 9 SR slobodný/á ženatý/vydatá rozvedený/á vdova/vdovec žiadny do 300 € 301 - 500 € 501 - 700 € 701 - 900 € 901 € a viac nevie, neuviedol do 500 € 501 - 800 € 801 - 1 000 € 1 001 - 1 200 € 1 201 - 1 500 € 1 501 - 1 800 € 1 801 € a viac nevie, neuviedol menej ako 2 tisíc 2 - 5 tisíc 5 - 20 tisíc 20 - 50 tisíc 50 - 100 tisíc nad 100 tisíc Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický národnosť kraj CELÁ VZORKA rodinný stav čistý mesačný príjem domácnosti počet členov domácnosti počet obyvateľov obce Predstavy o úlohy štátu: „Štát by mal pomáhať ľuďom z iných krajín, ktorí prídu na Slovensko ako utečenci.” podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov čistý mesačný osobný príjem 1 046 280 587 91 89 44 124 257 267 166 147 41 70 155 136 134 181 145 146 79 317 159 172 162 109 128 122 109 117 136 132 132 150 150 1 046 508 538 41 103 190 202 163 164 182 176 281 375 214 903 102 42 38 243 206 117 59 232 90 24 37 139 315 251 242 99
  • 21. 21 32 42 38 20 25 31 43 18 35 45 33 21 34 31 31 27 31 39 35 28 33 33 32 63 50 62 74 72 62 51 81 61 53 62 70 61 65 64 69 66 59 46 68 65 65 48 5 8 6 2 7 6 1 4 2 5 9 5 4 6 4 3 3 20 4 2 2 20 SR OĽANO - NOVA SME RODINA – Boris Kollár MOST-HÍD SNS SMER-SD KDH ĽS NS SaS iná strana nevoliči nerozhodnutí žiadna čiastočná výrazná pred 1989 sa žilo lepšie žilo sa asi rovnako teraz sa žije lepšie nevie socialistickej sociálno-trhovej ekonomike voľného trhu nevie rozhodne+skôr súhlasí skôr+rozhodne nesúhlasí nevie %, N = 1 046, celá vzorka CELÁ VZORKA volebné preferencie skúsenosť so socializmom 1 046 65 69 42 73 147 51 69 95 116 190 129 429 292 325 446 169 336 95 181 404 329 133 kedy sa žilo ľuďom lepšie dal by prednosť ekonomike 32 36 30 36 25 21 28 38 50 51 24 38 50 47 35 35 33 28 27 32 34 31 31 33 35 32 63 62 65 60 65 75 67 56 46 47 71 56 46 47 59 61 62 67 68 64 62 61 62 64 64 58 63 5 2 5 4 10 4 5 6 4 2 4 6 4 6 6 4 5 5 5 4 4 8 7 4 6 8 5 30 SR ľavicová stred pravicová nevie ľavicovo naľavo od stredu ani-ani (stred) napravo od stredu pravicovo ľavicovo ani-ani (stred) pravicovo niekoľkokrát do týždňa raz za týždeň niekoľkokrát mesačne niekoľkokrát do roka menej často nikdy, nevie denne niekoľkokrát týždenne menej často vôbec denne niekoľkokrát týždenne menej často vôbec používanie soc.sietí účasť na bohoslužbách ekonom. orientácia (výroky) I. ekonomická orientácia (sebazaradenie) 1 046 232 404 268 142 331 240 355 76 44 572 355 120 43 198 150 232 198 226 560 209 32 245 409 245 62 330 používanie internetu ekonom. orientácia (výroky) II. Predstavy o úlohy štátu: „Štát by mal pomáhať ľuďom z iných krajín, ktorí prídu na Slovensko ako utečenci.” podľa sociálno-demografických charakteristík respondentov
  • 22. 3. Predstavy o úlohe štátu • Pohľad výraznej väčšiny respondentov na úlohu štátu môžeme hodnotiť ako silno kolektivistický, etatistický, či socialistický.
  • 23. 4. Pravo-ľavé zaradenie v ekonomických veciach • Pri sebazaradení na pravo-ľavom spektre v ekonomických veciach, mierne prevažujú respondenti hlásiaci sa k pravici nad respondentmi hlásiacimi sa k ľavici, najviac respondentov sa však hlási k stredu • Pri triedení respondentov podľa preferovania jedného z dvoch protichodných ekonomických prístupov v rôznych spoločenských oblastiach, sme väčšinu respondentov zadefinovali ako ľavicových, pravicoví respondenti tvorili výraznú menšinu
  • 24. nevie 14% ľavicovo 7% pravicovo 10% napravo od stredu 15% ani ľavicovo/ ani pravicovo (stred) 39% naľavo od stredu 15% 24 PRAVICOVÉ 26% Sebazaradenie v ekonomických veciach % všetkých respondentov; apríl 2018; báza: 1 046 respondentov Otázka: „V ekonomických veciach sa považujete skôr za pravicovo zmýšľajúceho alebo skôr za ľavicovo zmýšľajúceho človeka?“ ANI-ANI 39%
  • 25. pravicovo 4% napravo od stredu 7% ani ľavicovo/ ani pravicovo (stred) 34% naľavo od stredu 23% ľavicovo 32% 25 PRAVICOVÉ 11% Zaradenie respondentov na základe postojov k dvojiciam výrokov – ekonomická orientácia I. % všetkých respondentov; apríl 2018; báza: 1 046 respondentov ANI-ANI 34%
  • 26. 26Otázka: „Prečítam Vám postupne vždy dvojicu výrokov. Pri každej dvojici mi, prosím, povedzte, s ktorým z výrokov súhlasíte?” 44% 23% 32% 28% 32% 34% 13% 16% 21% 24% 28% 10% 16% 22% 26% 16% 19% 39% 22% 18% 10% 7% 35% 19% 29% 24% 24% 12% 15% 17% 7% 8% Štát by mal čo najviac chrániť zamestnancov a ich práva voči zamestnávateľom. Štát by mal zabezpečiť, aby mal každý prácu a slušnú životnú úroveň. V hospodárstve sú viaceré oblasti, ktoré by nemali patriť do súkromných rúk a mal by ich vlastniť a spravovať štát. Je spravodlivé, ak štát prerozdeľuje prostriedky bohatších ľudí v prospech chudobnejších, pretože tým znižuje sociálnu nerovnosť v spoločnosti. Existuje mnoho oblastí, kde sú potrebné zásahy štátu do ekonomiky. Ak štát svoje výdavky používa a investuje rozumne, prispieva tým k hospodárskemu rastu, preto by sa štátne výdavky nemali za každú cenu obmedzovať. Vo verejnom záujme možno súkromné vlastníctvo obmedziť, verejný záujem musí mať prednosť pred súkromným. Postoje k miere intervencie štátu v rôznych ekonomických otázkach % všetkých respondentov; apríl 2018; báza: 1 046 respondentov Zamestnávatelia by mali mať čo najvoľnejšie ruky pri rozhodovaní o podmienkach práce a pri odmeňovaní zamestnancov. O svoju prácu a životnú úroveň by sa mal postarať predovšetkým každý sám. Štát by nemal vôbec podnikať a vlastniť podniky a hospodárske subjekty. Je nesprávne, ak štát zaťažuje nadpriemerne zarábajúcich a majetnejších ľudí príliš vysokými daňami a odvodmi, pretože tým obmedzuje iniciatívu ľudí a hospodársky rast. Čím menej zásahov štátu do ekonomiky, tým lepšie. Výdavky štátu by mali byť čo najnižšie, štát by mal ponechať čo najviac peňazí ľuďom a firmám, ktoré s nimi dokážu naložiť lepšie. Súkromné vlastníctvo je nedotknuteľné, zásahy doňho sú možné iba vo výnimočných prípadoch. jednoznačne s výrokom A skôr s výrokom A ani, ani skôr s výrokom B jednoznačne s výrokom B výroky ľavicovej orientácie výroky pravicovej orientácie
  • 27. 27 Stĺpcové % Sebazaradeni e - ľavicové Sebazaradeni e - stred Sebazaradeni e - pravicové Sebazaradenie - nevie Zaradenie na základe výrokov – ľavicové 63,8 54,2 44,0 61,7 Zaradenie na základe výrokov – ani-ani (stred) 27,2 36,9 36,9 30,5 Zaradenie na základe výrokov – pravicové 9,1 8,9 19,0 7,8 100% 100% 100% 100% Riadkové % Sebazaradenie - ľavicové Sebazaradenie - stred Sebazaradenie - pravicové Sebazaradenie - nevie Zaradenie na základe výrokov – ľavicové 25,9 38,3 20,6 15,2 100% Zaradenie na základe výrokov – ani-ani (stred) 17,8 42,1 28,0 12,1 100% Zaradenie na základe výrokov – pravicové 17,6 30,3 42,9 9,2 100% Zaradenie na základe výrokov verzus sebazaradenie v ekonomických veciach % všetkých respondentov; apríl 2018; báza: 1 046 respondentov